Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, September 29, 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/182/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314224142
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1314224142.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členov senátu
JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcu: J. G., Q.. X.X.XXXX,U.
T. XX, R., zast. Mgr. Štefan Šucha, advokát, so sídlom Kuklovská 23, Bratislava, proti žalovanému:
Meracrest Group SE, so sídlom Za kasárňou 1, Bratislava, IČO: 36 868 175, zast. WERNER & Co,
s.r.o., so sídlom Stromová 54/A, Bratislava, IČO : 36 869 643 o určenie neúčinnosti právneho úkonu,

na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 14. septembra 2016, č. k.
7C/302/2014-128, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania p
o t v r d z u j e.

Žalovaný má právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil, žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť
žalovanému náhradu trov konania v plnej výške a vrátil žalobcovi súdny poplatok z podaného návrhu
v sume 92,80 €.

1.2. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 144, § 145 ods. 1 a § 146 ods. 1 C.s.p.. Podľa

citovaných zákonných ustanovení vzhľadom na to, že v prejednávanej veci vzal žalobca žalobu v
celom rozsahu späť skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie, teda súhlas
žalovaného nebol potrebný, súd prvej inštancie konanie zastavil.

1.3. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 256 ods. 1. Žalobca vzal žalobu späť,
z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania, preto súd prvej inštancie priznal žalovanému právo

na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

1.4. O vrátení súdneho poplatku súd prvej inštancie rozhodol podľa § 11 ods. 3 a 4 zákona č. 71/1992 Zb.

2. Proti tomuto uzneseniu v časti výroku o náhrade trov konania podal v zákonom stanovenej lehote
odvolanie žalobcu, ktorý žiadal, aby odvolací súd uznesenie v napadnutej časti zrušil, alternatívne aby

ho zmenil tak, že žalovanému náhradu trov konania neprizná. Vytkol súdu prvej inštancie nesprávne
právne posúdenie veci. Mal za to, že súd prvej inštancie mal pri rozhodovaní o náhrade trov konania
postupovať podľa § 257 C.s.p. a žalovanému nepriznať náhradu trov konania, nakoľko existujú dôvody
hodné osobitného zreteľa. Dôvod osobitného zreteľa videl žalobca v tom, že odporovateľný právny
úkon bol uskutočnený kúpnou zmluvou zapísanou správou katastra dňa 14.11.2011. Predmetnou
kúpnou zmluvou previedol dlžník nehnuteľnosti na žalovaného. V čase podania žaloby bolo nesporné,

že žalobca má voči dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku vo výške 531 102,70 €, nárok na ktorú
si uplatňoval na Okresnom súde Bratislava III. Rovnako bolo nesporné, že dlžník po prevodenehnuteľnosti na žalovaného nemal pohľadávku ako uspokojiť. V spoločnosti dlžníka v čase prevodu
nehnuteľnosti t.j. 14.11.2011 boli členovia štatutárneho orgánu W. A. - člen predstavenstva, Z. N. -
predseda predstavenstva a H. Q.. V spoločnosti žalovaného v čase prevodu nehnuteľnosti boli členovia

štatutárneho orgánu W. A. - člen predstavenstva, Z. N. - predseda predstavenstva a X. D.. Je teda
nespochybniteľné,žekodporovateľnémuprávnemuúkonudošlomedziprávnickýmiosobamistotožným
predsedom a členom predstavenstva. Za uvedených skutočností bolo v súlade s právom, aby sa
žalobca domáhal určenia neúčinnosti právneho úkonu. K zrušeniu dlžníka a následnému výmazu z
Obchodného registra došlo dňa 1.12.2015. Lehota na podanie odporovacej žaloby je prekluzívna, jej

plynutie neprerušuje žiadna právna skutočnosť, žalobca pristúpil k podaniu odporovacej žaloby, aby
nedošlo k strate aktívnej legitimácie v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty. Trojročné plynutie lehoty
na uplatnenie práva odporovať právnemu úkonu dlžníka začína plynúť dňom nasledujúcim po dní, kedy
vznikli účinky vkladu práva do katastra nehnuteľností, ktoré začali plynúť dňa 14.11.2011 a žalobca
žalobu podal dňa 31.10.2014. Konaním dlžníka bol žalobca prinútený za účelom ochrany svojich práv
podať žalobu o určenie neúčinnosti právneho úkonu. Jeho výmazom z Obchodného registra bolo

konanie o zaplatenie pohľadávky zastavené pre nemožnosť viesť konanie. Následne žalobca prestal
mať súdom vymáhateľnú pohľadávku, ktorej existencia je nutná pri úspešnom uplatňovaní odporovacej
žaloby a z uvedeného sledu opísaných okolností žalobcovi neostávalo nič iné, ako zobrať žalobu v
celom rozsahu späť. Žalobca podal žalobu dôvodne a nezavinil zastavenie konania, keďže žalobu
vzal späť po tom, ako súd v inom konaní zastavil konanie pre výmaz žalovaného z Obchodného

registra. Ak by súd o trovách konania rozhodol v súlade s § 257 C.s.p. a žalovanému by z dôvodov
hodných osobitného zreteľa náhradu trov konania nepriznal, nebolo by rozhodnutie súdu voči žalobcovi
neprimerane tvrdé a neodporovalo by dobrým mravom. Napokon žalobca poukázal na skutočnosť, že
napadnuté rozhodnutie, ktorým súd prvej inštancie zaviazal žalobcu nahradiť žalovanému trovy konania
v plnej výške, je zmätočné, nakoľko súd (keď už) mal priznať žalovanému právo na náhradu trov konania

v plnom rozsahu a nie v plnej výšky. Uvedený výrok evokuje domnienku, že žalobca je povinný nahradiť
žalovanému trovy vo výške, v akej si ich vyčíslil. O výške náhrady trov konania má rozhodnúť súd prvej
inštancie podľa § 262 ods. 2 C.s.p. a to po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril tak, že napadnuté uznesenie považuje za vecne správne,

pričom žiadal, aby ho odvolací súd potvrdil. Tvrdenia žalobcu v odvolaní považoval za nesprávne.
Žalobca jednoznačne zavinil zastavenie konania späťvzatím žaloby a táto skutočnosť sa skúma z
procesného hľadiska, pričom žiadne skutočnosti týkajúce sa iných sporov s ňou nijako nesúvisia. Z
hľadiska priznania náhrady trov konania sú konanie, ktoré bolo vedené na Okresnom súde Bratislava
III pod sp. zn. 27Cb/5/2011, ako aj výmaz spoločnosti PIMO, a.s. z Obchodného registra irelevantné.

Spoločnosť PIMO, a.s., ktorá bola stranou sporu vedeného na Okresnom súde Bratislava III pod sp.
zn. 27Cb/5/2011 a spoločnosť žalovaného sú dve odlišné právnické osoby. Žalobca naviac žiadnym
spôsobom nepreukázal systematické zbavovanie sa majetku spoločnosťou PIMO, a.s. v prospech
žalovaného (napokon sám uvádza existenciu kúpnej zmluvy, t.j. odplatného právneho úkonu), pričom
navyše ide o skutočnosť týkajúcu sa hmotného práva, ktorá nemá pre výrok o náhrade trov konania

právnu relevanciu. Spoločnosť PIMO, a.s. bola zrušená ex offo rozhodnutím súdu, nezávisle od
žalovaného. Rovnako Okresný súd Bratislava III zastavil konanie z dôvodu nie na strane žalovaného. Aj
keby pomery spoločnosti PIMO, a.s. boli pre predmetnú vec relevantné (čo žalovaný popiera), žalobca
mohol a mal sledovať Obchodný vestník a brániť sa voči výmazu spoločnosti PIMO, a.s. z Obchodného
registra. Žalobca podal odporovaciu žalobu až dňa 31.10.2014, čo bolo len niečo málo pred uplynutím

trojročnej prekluzívnej lehoty, žalobcovi nič nebránilo podať odporovaciu žalobu skôr. Žalovaný poukázal
na zásadu „vigilantibus iura scripta sunt“, žalobca v súlade s uvedenou zásadou nepostupoval, teda sám
si privodil stav, ktorý opisuje. Žalobca nepreukázal existenciu žiadneho dôvodu hodného osobitného
zreteľa, jeho tvrdenia o výmaze tretej osoby z Obchodného registra, ako aj o zastavení konania, ktorého
žalovaný nebol stranou, sú pre výrok o náhrade trov konania právne irelevantné.

4. Žalobca sa k písomnému vyjadreniu žalovaného nevyjadril.

5. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
platného a účinného od 1.7.2016 (ďalej len „C.s.p.“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na

konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie C.s.p. preskúmal a prejednal vec v rozsahu
podaného odvolania (t.j. pokiaľ ide o rozhodnutie o náhrade trov konania) v zmysle § 379 a § 380 ods.1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno
priznať úspech, pretože súd prvej inštancie náležíte zistil skutkový stav v zmysle § 215 ods. 1 C.s.p.,
vec posúdil správne po právnej stránke a svoje rozhodnutie i náležitým spôsobom odôvodnil (§ 220 ods.

2 C.s.p.).

7. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

8. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 31.10.2014
domáhal určenia neúčinnosti právneho úkonu - kúpnej zmluvy uzavretej medzi spoločnosťou PIMO, a.s.
ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim, pričom účinky vkladu do katastra nastali dňa 14.11.2011.
Svoju žalobu žalobca odôvodňoval najmä tým, že má vymáhateľnú pohľadávku voči spoločnosti PIMO,
a.s. (vo výške 531 102,70 € s príslušenstvom, nárok na ktorú si uplatnil na Okresnom súde Bratislava
III. Spoločnosť PIMO, a.s. bola rozhodnutím Okresného súdu Bratislava I zo dňa 21.9.2015, ktoré

nadobudlo právoplatnosť dňa 6.10.2015, vymazaná z Obchodného registra bez likvidácie. Žalobca na
základe zániku dlžníka podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 12.9.2016 vzal svoju žalobu späť
a žiadal konanie zastaviť.

9.Odvolacísúdmázato,žesúdprvejinštanciesprávnedospelkzáveru,ževposudzovanejvecižalobca

procesne zavinil zastavenie konania v dôsledku čoho je povinný v zmysle § 256 ods. 1 C.s.p. nahradiť
trovy konania žalovanému. Zodpovednosť za zastavenie konanie je výlučne procesného charakteru a v
zásade ju nesie subjekt, ktorý svojim správaním zastavenie konania vyvolal, v tomto prípade žalobca,
ktorý vzal žalobu späť. Žalovanému možno uložiť povinnosť nahradiť trovy konania vtedy, keď sa
zachoval v zmysle žalobného petitu, teda v dôsledku jeho správania sa stala pôvodne dôvodne podaná

žaloba pre žalobcu bezpredmetnou. Takáto situácia však v posudzovanom spore nenastala.

10. Rovnako správne prvoinštančný súd postupoval, keď pri rozhodovaní o náhrade trov konania
neaplikoval § 257 C.s.p., ktorý umožňuje výnimočne z dôvodov hodných osobitného zreteľa náhradu
trov konania nepriznať. Odvolací súd sa vzhľadom na všetky osobitosti posudzovanej veci nestotožňuje

s názorom žalobcu, že vymazanie jeho dlžníka, spoločnosti PIMO, a.s., z Obchodného registra, je
takou skutočnosťou, ktorá by bola dôvodom hodným osobitného zreteľa, pre ktorý nemožno žalovanému
priznať náhradu trov konania voči žalobcovi.

10.1. Ustanovenie § 257 C.s.p. je výnimkou zo zásady zodpovednosti za výsledok konania a umožňuje

súdu, aby vo výnimočných prípadoch z dôvodov hodných osobitného zreteľa strane sporu, ktorá by
inak mala právo na náhradu trov konania, túto náhradu nepriznal. Úvaha súdu, či ide o výnimočný
prípad a či existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vždy zodpovedať zvláštnym okolnostiam
konkrétneho prípadu a musí mať výnimočnú povahu. Pri skúmaní, či sú v konkrétnej veci dané dôvody
hodné osobitného zreteľa, je potrebné prihliadať jednak k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším

pomerom všetkých strán sporu, ako aj k okolnostiam, ktoré viedli k uplatneniu nároku, k postoju strán v
priebehu konania a pod., pretože iba tieto kritéria sú určujúce pri aplikácií postupu v zmysle § 257 C.s.p..

10.2. Odvolací súd má za to, že žalobca síce nezavinil zánik vymáhateľnosti svojej pohľadávky voči
dlžníkovi, ale ani sa vo vzťahu k tejto pohľadávke nesprával starostlivo tak, aby zabránil zániku jej

vymáhateľnosti. Predovšetkým žalobca podal žalobu, ktorou žiadal určiť neúčinnosť právneho úkonu
uskutočneného medzi dlžníkom žalobcu a žalovaným, až takmer tri roky od momentu zapísania
vkladu vlastníckeho práva žalobcu do katastra nehnuteľností, hoci mu nič nebránilo domáhať sa
odporovateľnosti právneho úkonu už skôr. Rozhodnutie o zrušení spoločnosti dlžníka žalobcu bolo
vydané dňa 21.9.2015, pritom účinky vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností založeného

odporovanou kúpnou zmluvou nastali ešte dňa 14.11.2011, teda takmer štyri roky pred zrušením
spoločnosti dlžníka. Žalobca rovnako zostal nečinný po celý čas od momentu zverejnenia oznámenia v
Obchodnomvestníku,žesavediekonanieozrušeníspoločnostiPIMO,a.s.bezlikvidáciedorozhodnutia
registrového súdu o zrušení spoločnosti. Účelom ustanovenia § 68 ods. 10 Obchodného zákonníka,
ktoré ustanovuje minimálne 6-mesačnú lehotu medzi zverejnením oznámenia a rozhodnutím o zrušení

spoločnosti,jepráveochranaprávsubjektov,ktorémajúurčitývzťahkspoločnosti,ktorámábyťzrušená.
Je nutné prisvedčiť argumentácií žalovaného, ktorý uviedol, že žalobca nepostupoval v súlade so
všeobecnouprávnouzásadou„vigilantibusiurascriptasunt“,tedaprávopatríbdelím.Vzmyslejudikatúry
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky práva patria pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým, tedatým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia
uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž
predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či

zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod. (rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 5 Sžf 65/2011).

10.3. Skutočnosť, že žalobca zobral svoju žalobu späť v dôsledku zániku vymáhateľnosti jeho
pohľadávky, keď predtým žalobca neurobil nič, aby jej zániku zabránil, nie je dôvodom hodným

osobitného zreteľa, pre ktorý by bolo možné nepriznať protistrane náhradu trov konania. Žalobca mal
právne možnosti zabrániť alebo sa aspoň pokúsiť zabrániť zániku vymáhateľnosti jeho pohľadávky, o
svoje práva však s primeranou dôslednosťou nedbal a bol pasívny. Postoj a správanie sa strán sporu
k predmetu sporu je jedným z kritérií rozhodujúcich pri skúmaní dôvodnosti aplikácie § 257 C.s.p..
Odvolací súd má za to, že v posudzovanej veci pasívne správanie sa žalobcu neumožňuje v jeho
prospech uplatniť inštitút nepriznania náhrady trov konania protistrane.

11. Záverom odvolací súdu uvádza, že žalobca správne vo svojom odvolaní poukázal na nevhodnú
terminológiu zvolenú súdom prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania napadnutého uznesenia,
kde bol použitý termín „výška“ náhrady trov konania, resp. „v plnej výške“ čo je pojem, ktorý obsahuje
§ 262 ods. 2 C.s.p. upravujúci rozhodnutie, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o konkrétnej výške

náhrady trov konania, keď je už právoplatné rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania podľa § 262
ods. 1 C.s.p.. Z obsahu rozhodnutia je však bez pochýb zrejmé, že napadnuté uznesenie predstavuje
rozhodnutie podľa § 262 ods. 1 C.s.p., teda rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania, ktorým treba
rozumieť rozhodnutie o tom komu a v akom rozsahu nárok na náhradu trov konania patrí. Vzhľadom na
uvedené malo slovné spojenie „v plnej výške“ správne znieť „ v plnom rozsahu“ resp. „ v rozsahu 100%“.

Rovnako je ďalej nespochybniteľné, že súd prvej inštancie bude mať po právoplatnosti rozhodnutia o
nároku na náhradu trov konania ešte povinnosť rozhodnúť o výške náhrady trov konania podľa § 262
ods. 2 C.s.p., ktoré žalovanému prizná za účelne vynaložené výdavky spojené s uplatňovaním, resp.
bránením jeho práva. Odvolací súd má v zmysle vyššie uvedeného za to, že súdom prvej inštancie
použitý termín „výška“ resp. „v plnej výške“ za daných okolností nespôsobuje zmätočnosť napadnutého

uznesenia, ani jeho vecnú nesprávnosť.

12. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd uzneseniu súdu prvej inštancie v napadnutej časti
týkajúcej sa náhrady trov konania v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1, § 262
ods. 1 v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 C.s.p.. Žalovaný mal v odvolacom konaní plný úspech,
preto mu vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov
konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník, pričom zohľadní, že žalovaný

náhradu trov konania nežiadal.

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).