Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, November 10, 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 11Csp/12/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117200893
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Wildeová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8117200893.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v spore žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o.,

so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, IČO:
35 831154, zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, p r o t i žalovanému:
V. I., K.. XX.X.XXXX, O. I. XX, o zaplatenie 826,79 Eur a prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 604,95 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 5,25% ročne
od 20.3.2014 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a .

Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 46% s tým, že o výške tohto
nároku rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodný žalobca obchodná spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. žalobou zo dňa 17.1.2017 sa
domáhal zaplatenia istiny 826,79 Eur s úrokmi z omeškania 5,25% ročne od 20.3.2014 do zaplatenia.
Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril 2.5.2013 zmluvu o pôžičke, ktorou mu poskytol pôžičku
v celkovej výške 1.563 Eur. Žalovaný mal pôžičku splácať v 60 mesačných splátkach po 26,81 Eur.
Doposiaľ však zaplatil len 144,05 Eur. Vzhľadom na to, že žalovaný pôžičku riadne nesplácal, veriteľ ho

listom zo dňa 25.1.2014 vyzval k úhrade dlžných splátok a upozornil na možnosť vyhlásenia splatnosti
celého úveru, čo napokon aj realizoval ku dňu 19.3.2014. Výšku dlžnej sumy vyčíslil ako rozdiel istiny
ku dňu podania žaloby vo výške 969,64 Eur, spolu s nákladmi na vymáhanie pohľadávky vo výške 1,2
Eur a úhradami žalovaného vo výške 144,05 Eur.

2. Žalovaný sa doposiaľ k žalobe nevyjadril, aj keď táto mu bola doručená ešte dňa 30.1.2017.

3. V danom prípade sa jedná o spotrebiteľský spor podľa § 290 CSP. V zmysle citovaného ustanovenia
spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy
alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

4. Podľa § 297 písm. b/ CSP súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je
potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán
nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 Eur.

5. Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.6. V tomto prípade žalovaný nepoprel skutkové tvrdenia uvedené v žalobe. To znamená, že platí
fikcia o ich nespornosti a nakoľko aj hodnota sporu neprevyšuje 1.000 Eur a je splnená aj podmienka
jednoduchého právneho posúdenia veci v zmysle § 207 písm. b/ CSP, súd vo veci rozhodol bez

nariadenia pojednávania.

7. Súd vykonal dokazovanie zmluvou o pôžičke č. XXXXXXXX, prehľadom splátok a úhrad,
predžalobnou upomienkou zo dňa 25.1.2014 s doručenkou, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa
25.4.2017, poštovým podacím hárkom a zistil tento skutkový stav:

8. Dňa 2.5.2013 bola uzavretá formulárová zmluva o pôžičke medzi veriteľom - spoločnosťou Consumer
Finance Holding a.s. a žalovaným ako dlžníkom pod č. XXXXXXXX. Touto zmluvou veriteľ poskytol
žalovanému pôžičku na kúpu konkrétneho tovaru (záhradnej techniky a náradia) vo výške 749 Eur a
to bez akontácie. Žalovaný sa zaviazal pôžičku splatiť 60 mesačnými splátkami po 26,81 Eur. Celková
suma pôžičky tak bola vyčíslená na 1.608,6 Eur. Dohodnutá bola fixná ročná úroková sadzba 39,68%, v

tej istej hodnote je uvedené aj RPMN a priemerná hodnota RPMN je vo výške 47,29%. Celkové náklady
spotrebiteľa boli vyčíslené na 814 Eur a ako termín konečnej splatnosti je uvedený máj 2018. Zmluva
obsahuje aj údaj o predajcovi, ktorý vystupuje ako sprostredkovateľ s uvedením jeho sídla, ale aj adresy
prevádzky.

9. Súčasťou zmluvy sú aj zmluvné podmienky, ktoré obaja účastníci zmluvy podpísali a v nich v bode
6.2. je stanovená splatnosť mesačnej splátky do 20.dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci.

10. Bod 7 zmluvných dojednaní obsahuje vzorec pre výpočet RPMN a vysvetlenie spôsobu výpočtu,
z ktorého je zrejmé, že pri výpočte sa vychádza z výšky pôžičky, počtu splátok, výšky splátky a

intervalu vyjadreného v rokoch a zlomkoch roka medzi dátumom prvého čerpania a dátumom každého
nasledujúceho čerpania.

11. Skončenie zmluvy je upravené v bode 12 spomínaných zmluvných dojednaní a pod bodom 12.4 je
upravené právo veriteľa na vyhlásenie okamžitej splatnosti pôžičky v prípade, ak je klient v omeškaní

so zaplatením jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace a spoločnosť upozornila na uplatnenie tohto
práva klienta 15 dní vopred.

12. Podľa prehľadu splátok a úhrad žalovaný celkovo uhradil z úveru sumu 144,05 Eur, pričom poslednú
splátku realizoval 21.10.2013.

13. Listom zo dňa 25.1.2014 spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. vyzvala žalovaného k úhrade
nedoplatku na splátkach v celkovej výške 85,79 Eur (teda troch splátok) s upozornením, že ak do
6.3.2014 nedôjde k úhrade splátky v mesiaci novembri 2013, bude veriteľ oprávnený úver zosplatniť.

14. Žalovaný na túto predžalobnú upomienku žiadnym spôsobom nereagoval a preto veriteľ úver
zosplatnil dňa 19.3.2014 ako to vyplýva z predloženého prehľadu splátok a úhrad.

15. V priebehu sporu došlo k postúpeniu predmetnej pohľadávky na spoločnosť Intrum Justitia Slovakia
s.r.o. ku dňu 24.4.2017, pričom túto skutočnosť postupca oznámil žalovanému listom zo dňa 25.4.2017,

ktorý mu poslal poštou ako to vyplýva z pripojeného poštového podacieho hárku zo dňa 25.4.2017. Súd
následne na základe procesného návrhu uznesením č.k. 11Csp/12/2017-31 zo dňa 5.9.2017 túto zmenu
žalobcu pripustil.

16. Uplatnený nárok bolo potrebné posúdiť predovšetkým podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o

spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (v danom prípade od 1.1.2013 do
9.6.2013).

17. Podľa § 1 ods. 2 citovaného zákona spotrebiteľským úverom je dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo

obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

18. Podľa § 2 písm. a/ citovaného zákona spotrebiteľom sa rozumie fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci
predmetu svojho podnikania alebo povolania.19. Podľa § 2 písm. b/ citovaného zákona veriteľom sa rozumie fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

20. Podľa § 2 písm. d/ citovaného zákona zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou
sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

21. Podľa § 9 ods. 1 vety prvej citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu.

22. Obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú vymenované v § 9 ods. 2 citovaného
zákona.

23. Podľa § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.
2 písm. a/ až k/, r/ a y/.

24. V tomto konkrétnom prípade súd nezistil, že by v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere

uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným chýbala niektorá z povinných náležitosti
zmluvy v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia.

25. Napriek tomu súd dospel k záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a to s poukazom na
§ 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. Podľa tohto ustanovenia totiž ak veriteľ nekonal s odbornou

starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie
spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje
za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje najmä
posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa
a účelové použitie údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa na vytvorenie zdania väčšej

schopnosti spotrebiteľa splácať úver ako tomu v skutočnosti je.

26. V danom prípade, ako vyplýva zo zmluvy, veriteľ zisťoval len čistý príjem žalovaného ako dlžníka
(420 eur) a to, že nemá žiadnu vyživovaciu povinnosť. Žiadnym spôsobom teda neboli zisťované jeho
výdavky, pričom podľa názoru súdu sociálno-ekonomickú situáciu spotrebiteľa nie je možné zisťovať

len z údajov o jeho príjme, ale je potrebné zisťovať aj jeho výdavky. Súd pritom vyzýval právneho
zástupcu žalobcu o preukázanie splnenia tejto povinnosti veriteľa výzvou zo dňa 18.9.2017, ktorá mu
bola doručená ešte 22.9.2017, doposiaľ však na ňu nereagoval. Súd preto dospel k záveru, že pôvodný
žalobca ako veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou pri poskytovaní tohto spotrebiteľského úveru,
s čím zákon spája sankciu v zmysle § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. a to fikciu o bezúročnosti a

bezpoplatkovosti úveru.

27. Zároveň však súd sa zaoberal aj platnosťou časti zmluvy týkajúcej sa dohody o úroku, a to s
poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka s použitím § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

28. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

29.Podľa§3ods.1Občianskehozákonníkavýkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť

v rozpore s dobrými mravmi.

30. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu,
je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

31. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka ( v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy) ak predmetom
spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať
odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Priposudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru
zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

32. Súd posudzoval primeranosť výšky dohodnutej úrokovej sadzby - 39,68% p.a. v porovnaní s
priemernou úrokovou sadzbou bánk pri podobných úveroch. Z internetovej stránky NBS, kde sú
zverejnené priemerné úrokové sadzby bánk pri spotrebiteľských úveroch súd zistil, že v máji 2013 pri
spotrebiteľskom úvere s lehotou splatnosti do 5 rokov bola priemerná úroková sadzba 15,96% p.a. Súd
nepovažuje za správne porovnávať cenu úveru s inými nebankovými spoločnosťami, ktoré často ich

stanovujú v spoločensky nežiaducom rozsahu. Zároveň je však potrebné zohľadniť vyššiu mieru rizika
nebankovej spoločnosti pri poskytovaní úveru a pre u takéhoto subjektu sa dajú akceptovať vyššie úroky
ako v bankách, ale len v primeranom navýšení. V tejto súvislosti možno poukázať na rozsudok Krajského
súdu v Prešove 3Co 151/2013 zo dňa 25.9.2013, ktorý konštatoval, že pri nebankových spoločnostiach
sa dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie viac ako 100% proti priemeru bánk. Podobne aj Najvyšší
súd SR v rozsudku 5Cdo 26/2011 zo dňa 26.4.2012 uviedol: „Neprimeranou a preto odporujúcou dobrým

mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú,
určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovanými bankami pri poskytovaní
úverov alebo pôžičiek“. V tomto konkrétnom prípade úroková sadzba 39,68% predstavuje takmer 2,5
násobok priemernej úrokovej sadzby poskytovanou bankami spotrebiteľom. Nepochybne teda ide o úrok
v rozpore s dobrými mravmi a preto súd vyhodnotil dohodu o úroku ako absolútne neplatnú s poukazom

na § 39 Občianskeho zákonníka v náväznosti na § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

33. Pri závere o neplatnosti dohody o úrokoch ako aj bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru je potrebné
vychádzať z toho, že žalovaný by mal žalobcovi vrátiť len skutočné finančné plnenie vo výške 749 Eur
a keďže doposiaľ mu zaplatil len 144,05 Eur, jeho dlh predstavuje sumu 604,95 Eur. Súd preto vyhovel

žalobe len v tejto časti a vo zvyšku z vyššie uvedených dôvodov ju ako neopodstatnenú zamietol.
34. V danom prípade došlo k predčasnému zosplatneniu úveru s poukazom na § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka. Podľa tohto ustanovenia ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v
splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania
so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie

tohto práva.

35. Pôvodný žalobca dodržal postup v zmysle ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a úver
predčasne zosplatnil ku dňu 19.3.2014. Od nasledujúceho dňa sa preto žalovaný dostal do omeškania
a preto súd žalobcovi od uvedeného dňa priznal aj úroky z omeškania, na ktoré má nárok podľa § 517

ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.

36. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

37. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

38. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.2.2013 výška
úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

39. Aktívna legitimácia žalobcu vyplýva z ustanovenia § 524 a násl. Občianskeho zákonníka .

40. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.

41. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej

príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

42. Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez
zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovialebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením
postupcovi.

43. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 2 CSP teda
podľa pomeru úspechu v spore. Žalobcu bol úspešný v podiele 73%, a neúspešný v podiele 27% a
preto mu súd priznal nárok na náhrad trov konania v rozsahu 46% (73-27).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súdePrešovpísomnev2vyhotoveniach.Vodvolanísauvediektorémusúdujeurčené,ktohorobí,ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom
sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len

do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.