Rozsudok ,
Odmietajúce podanie Judgement was issued on Tuesday, July 7, 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15S/29/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4014201056
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bzdúšek

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4014201056.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Bzdúška a členov senátu JUDr.

Evy Hritzovej a JUDr. Pavla Lukáča, v právnej veci žalobcu: Y. A., nar. XX.XX.XXXX, I. XXX, zast.
advokátom: JUDr. Ľudovít Štanglovič, Jarmočná 2264/3, Šaľa, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. 1020504/1/1097841/2012 zo dňa 27.08.2012, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcapodanoužaloboužiadal,abysúdpreskúmalazrušilrozhodnutiežalovanéhozodňa27.08.2012,

ako aj dodatočný platobný výmer Daňového úradu Nové Zámky č. 631/230/56888/11/Md zo dňa
11.10.2011 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobca uviedol, že dodatočným platobným výmerom správca dane podľa ust. § 44 ods. 6 písm. b)
bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov vyrúbil žalobcovi za zdaňovacie obdobie I.
štvrťrok 2008 rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 8.076,44 eura. Proti dodatočnému platobnému
výmeru podal žalobca odvolanie, v ktorom poukázal na porušenie ust. § 2 ods. 2, 3, 6, 7, § 7 ods. 1,

§ 27, § 29 ods. 1, 2, 4 zákona č. 511/1992 Zb. správnym orgánom prvého stupňa (vtedy Daňovým
úradom Nové Zámky), keďže tento svoje oprávnenia v záujme správneho určenia daňovej povinnosti
nevyužil. Žalobca ďalej v žalobe podotkol, že napriek tomu, že uvedené tvrdenia vytkol aj vo svojom
odvolaní, žalovaný ako príslušný orgán na rozhodovanie o odvolaní, vytýkané skutočnosti nezohľadnil
a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.

Žalobca ďalej v žalobe poukázal na to, že predložil všetky listinné dôkazy, ktorými vydokladoval a

dokázal uskutočnenie zdaniteľných plnení v roku 2008 tak, ako to uviedol v príslušnom daňovom
priznaní. Reálne uskutočnenie zdaniteľných plnení nebolo správcom dane a ani žalovaným nikdy
spochybnené žiadnymi relevantnými skutočnosťami a dôkazmi. To, že následne pri daňovej kontrole v
roku 2010 a 2011 už daňové úrady neboli schopné zabezpečiť si doklady od spoločnosti Szi-Ho JOB,
s.r.o., prípadne zabezpečiť účasť J. M., konateľa tejto spoločnosti, nemôže ísť na ťarchu žalobcu.

Žalobca si v súlade so zákonom uplatnil odpočet DPH, čo v rámci daňovej kontroly nebolo nijak

spochybnené a teda závery správcu dane o neoprávnenom odpočítaní DPH a nepreukázaní nákupu
tovaru - stavebného materiálu od spol. Szi-Ho JOB s.r.o. a pánskych a dámskych bermúd od spol. Szi-
Ho JOB, s.r.o. neunesení dôkazného bremena daňovým subjektom sú nesprávne a vzhľadom na to
je nesprávny aj záver o rozdiele vlastnej daňovej povinnosti na základe vykonanej daňovej kontrolyoproti daňovému priznaniu podanému daňovým subjektom. Tým zároveň došlo k porušeniu povinnosti
správcu dane, ktorý je vzmysle § 29 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. vtedy účinného povinný dbať, aby
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie a nie je

pritomviazanýibanávrhmidaňovýchsubjektov.VrámcipodmienokuplatneniasiodpočtuDPHpoukázal
na ust. § 49 ods. 1,2 a § 51 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH, ktoré požadujú preukázanie dodanie
tovaru faktúrou, pričom správca dane navyše požaduje splnenie požiadaviek mimo zákona, čim kladie
skriktnejšie podmienky na uplatnenie práva na odpočet DPH ako samotný zákon ako to vyplýva z vyššie
uvedenej citácie z rozhodnutia Finančného riaditeľstva SR, ktoré v podstate neakceptovalo predložené

faktúry ako doklady postačujúce na uplatnenie si odpočtu DPH. V rozpore so zákonom teda správca
dane požaduje viac dôkazov od žalobcu, ktoré žalobca ani nemôže zabezpečiť /výsluch konateľa Szi-Ho
JOB, s.r.o., predloženie účtovných záznamov a dokladov spoločnosti Szi-Ho JOB s.r.o. a YVEL s.r.o./ na
zistenie splnenia podmienok na uplatnenie, resp. priznanie odpočtu DPH. Preto takýto postup správcu
dane naznačuje jeho svojvôľu pri hodnotení dôkazov, čo koliduje so zásadou v § 2 ods. 3 zákona č.
511/1992 Zb. vtedy účinného, čo sa zároveň prejavuje ignorovaním povinností a rozsahu dôkazného

bremena zo strany správcu dane, ktorý toto bremeno neprípustne prenáša na daňový subjekt.

K podanej žalobe sa písomne vyjadril žalovaný podaním zo dňa 18.12.2014, pričom poukázal na to,
že žalobca v žalobe neuvádza také nové skutočnosti, ktoré by svojou podstatou mali vplyv na výrok
rozhodnutia Krajského súdu v Nitre, pričom by neboli predmetom odvolania.

Zistenia správcu dane ako aj závery z týchto zistení vyplývajúce sú vyčerpávajúcim spôsobom
uvedené v rozhodnutí Daňového úradu Nové Zámky č. 631/230/56888/11/Md zo dňa 11.10.2011, ako
aj v rozhodnutí Finančného riaditeľstva SR č. 1020504/1/1097841/2012 zo dňa 27.08.2012. Obidva
dokumenty sú súčasťou administratívneho spisu.

Správca dane v priebehu daňovej kontroly preveroval dodanie tovaru spoločnosťou SZi-Ho JOB, s.r.o,
prostredníctvom miestne príslušného správcu dane, Daňového úradu Komárno, ktorého požiadal o
preverenie reálneho dodania tovaru. Správca dane žiadal konkrétne preveriť, či spoločnosť dodala
žalobcovi stavebný materiál a pánske a dámske bermudy, akým spôsobom bol tovar dodaný, či má

dodávateľ údaje o preprave tovaru zaevidované v účtovníctve, resp. eviduje dodávateľské faktúry za
prepravu.Ďalejpožiadalmiestnepríslušnéhosprávcudaneopreverenie,odkohonadobudlaspoločnosť
Szi-Ho JOB s.r.o. tovar, ktorý následne dodala žalobcovi, či mala spoločnosť skladové priestory,
zamestnancov a dopravné prostriedky. Z odpovede na dožiadanie doručenej správcovi dane vyplynulo,
že konateľ spoločnosti p. J. M. sa napriek opakovanému predvolaniu k správcovi dane nedostavil,

predvolania sa vrátili správcovi dane s označením pošty „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. Z
uvedeného dôvodu požiadal miestne príslušný správca dane Okresné riaditeľstvo PZ v Komárne, o
predvedenie J. M. k podaniu svedeckej výpovede. Okresné riaditeľstvo PZ v Komárne, správcovi dane
oznámilo, že predvedenie konateľa p. J. M. bolo neúspešné. Správca dane pokračoval v konaní a vyzval
spoločnosť k predloženiu účtovných dokladov. Výzva na predloženie dokladov sa vrátila správcovi dane

s poznámkou pošty „adresát neznámy“. Miestne príslušný správca dane ďalej vykonal na adrese sídla
spoločnosti miestne zisťovanie, pri ktorom zistil, že spoločnosť sa na registrovanej adrese nenachádza
a už dlhšie ako dva roky je nekontaktná. O tomto zistení spísal miestne príslušný správca dane úradný
záznam. Nakoľko spoločnosť Szi-Ho JOB s.r.o. je nekontaktná a so správcom dane nespolupracuje,
miestne príslušný správca dane nemohol vykonať preverenie skutočností, o ktoré žiadal správca dane

žalobcu. Správca dane využil k zabezpečeniu svedeckej výpovede konateľa dodávateľskej spoločnosti
všetky možnosti, ktoré mu vyplývajú zo zákona o správe daní. V danom prípade nebolo možné z
dôvodu, že dodávateľ je nekontaktným daňovým subjektom, preveriť a jednoznačne preukázať, že
dodávateľom tovaru je spoločnosť Szi-Ho JOB s.r.o. Správca dane v priebehu kontroly oboznámil
žalobcu s priebežnými výsledkami daňovej kontroly a zároveň ho vyzval, že pokiaľ má k dispozícii ďalšie

iné doklady, resp. dôkazy, na základe ktorých by bolo možné jednoznačne preukázať, že tovar dodala
spoločnosť Szi-Ho JOB, s.r.o., aby mu ich predložil. Čo sa týka odberateľa, spoločnosti YVEL, s.r.o.,
v danom prípade nevznikli v priebehu daňovej kontroly žiadne pochybnosti. Čo sa týka porušenia §
29 ods. 3 zákona o správe daní, žalovaný má za to, že správca dane v priebehu daňovej kontroly
uvedené ustanovenie svojim konaním neporušil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z

dodávateľských faktúr, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľný obchod bol skutočne v deklarovanom
rozsahu, týmto dodávateľom aj uskutočnený.

Žiadal preto, aby súd žalobu ako bezdôvodnú zamietol.Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246, § 246a ods. 1 OSP), preskúmal žalobou
napadnuté rozhodnutie žalovaného a jeho postup v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe na

nariadenom pojednávaní a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Preto žalobu podľa § 250 j ods.
1 OSP zamietol.

Z administratívneho spisu predloženého žalovaným, súd zistil, že na základe oznámenia o výkone
daňovej kontroly zo dňa 21.05.2010 vykonal prvostupňový správny orgán - správca dane - u žalobcu

daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za I. štvrťrok 2008. O výsledku zistenia vyhotovil Protokol
č. 631/320/48713/11/Cá, Gn zo dňa 22.08.2011 a následne vydal dodatočný platobný výmer č.
631/230/56888/11Md zo dňa 11.10.2011, ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty v
sume 8.076,44 eura.

Z protokolu o výsledku zistenia daňovej kontroly vyplýva zistenie správcu dane z účtovných dokladov

predložených žalobcom, že tento ako daňový subjekt zaúčtoval do daňových výdavkov úhradu faktúry
č. FV2008/008 zo dňa 11.01.2008 za nákup pánskych bermúd v počte 4 000 ks a dámskych bermúd v
počte 4 000 ks od dodávateľa Szi-Ho JOB, s.r.o., Palatínova 14, 945 01 Komárno, IČO 36 653 19 v sume
899.640,- Sk, z toho základ dane 756.000,- Sk. Ku kontrole predložil faktúru č. 2008/008 vystavenú
dodávateľom, ktorá neobsahovala DIČ ani IČ DPH daňového subjektu ale iba IČO. Okrem tejto faktúry

žalobca predložil správcovi dane výdavkový pokladničný doklad bez čísla a bez dátumu vystavený pre
dodávateľa na sumu celkom 899.640,- Sk a príjmový pokladničný doklad zo dňa 11.01.2008 vyhotovený
dodávateľom, ktorý obsahoval nesprávne identifikačné údaje žalobcu. Uvedený doklad bol vystavený
na sumu 899.640,- Sk, z toho základ dane v sume 756.000,- Sk a DPH v sume 143.640,- Sk.

Žalobca si ďalej uplatnil do daňových výdavkov úhradu faktúry č. FV2008/013 zo dňa 21.01.2008 za
nákup stavebného materiálu od dodávateľa Szi-Ho JOB, s.r.o., Palatínova 14, 945 01 Komárno. Ku
kontrole predložil správcovi dane faktúru č. 2008/013 vystavenú dodávateľom, ktorá neobsahovala DIČ
ani IČ DPH daňového subjektu. Okrem tejto faktúry predložil zamestnancom správcu dane výdavkový
pokladničný doklad bez čísla a bez dátumu vystavený pre dodávateľa za účelom úhrady faktúry číslo

2008/013 na sumu celkom 594.541,- Sk a príjmový pokladničný doklad zo dňa 21.01.2008 vyhotovený
dodávateľom, ktorý obsahoval nesprávne identifikačné údaje žalobcu.

Žalobca do zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 24.09.2010 uviedol, že stavebný materiál, pánske a
dámske bermudy neskladoval, ale hneď po nákupe ho odpredal spoločnosti YVEL s.r.o. Mostná, ktorá

zabezpečovala aj prepravu.

Podľa odpovede na dožiadanie daňového úradu Komárno zo dňa 03.02.2011 tento uviedol, že správca
dane zaslal konateľovi spoločnosti J. M. predvolanie na dni 12.10.2010 a 23.11.2010 a súčasne žiadal
o predloženie dokladov pričom tieto zásielky neboli prevzaté. Taktiež bolo neúspešné predvedenie

konateľa prostredníctvom OR PZ v Komárne. Daňový subjekt teda zo správcom dane nespolupracuje,
správca dane nemohol vykonať preverenie uvedených skutočností v dožiadaní.

Z úradného záznamu DÚ Nové Zámky ďalej vyplýva, že Y. A. nemá evidovaný majetok v správe katastra
E. Y. ani na celom území SR.

Zo zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 04.03.2011 vyplýva, že za účasti žalobcu bol tento
oboznámený s doterajšími výsledkami v priebehu daňovej kontroly dane z príjmov fyzickej osoby za rok
2008 a dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia I. až IV. štvrťroku 2008. V tejto zápisnici bolo
konštatované, že v konaní bolo nedostatočne preukázané reálne uskutočnenie obchodných prípadov

spoločnosťou Zsi-Ho JOB, s.r.o. v mene ktorej boli vyhotovené faktúry - daňové doklady na základe
ktorých žalobca v kontrolovanom zdaňovacom období odpočítal daň.

Vychádzajúc z protokolu o výsledku zistenia z daňovej kontroly zo dňa 22.08.2011 je zrejmé, že správca
dane zistil skutkový stav podľa ktorého si žalobca odpočítal daň z dodávateľských faktúr ČV2008/013

zo dňa 21.01.2008 za nákup stavebného materiálu zo základom dane 499.614 Sk a fa č. 2008/008
zo dňa 11.08.2008 za nákup pánskych bermúd v počte 4.000 ks a dámskych bermúd v počte 4.000
ks zo základom dane 756.000 Sk. Tieto faktúry boli vystavené platiteľom Szi-Ho JOB s.r.o. Palatínova
14, Komárno. Na predmetných faktúrach chýbalo DIČ a IČ DPH platiteľa. Tovar, ktorý bol predmetomdodávkyafakturáciežalobcaneskladovalatentoihneďodpredalspoločnostiYVELs.r.o.dňa04.03.2011
bol žalobca vyzvaný, aby v lehote 8 dní preukázal reálne dodanie tovarov a súčasne splnenie podmienok
odpočítanie dane podľa § 49 Zák. č. 22/2004 Z. z. Žalobca v uvedenej lehote a taktiež ku dňu

vyhotovenia protokolu nepredložil požadované listinné dôkazy, ktoré by mali vplyv na záver vyplývajúci z
predmetného protokolu zo dňa 22.08.2011. Podľa tohto protokolu teda rozdiel dane predstavoval sumu
243.311 Sk t. j. v prepočte 8.076,44 eura.

Proti dodatočnému platobnému výmeru č. 631/230/56883/11/Md zo dňa 11.10.2011 podal žalobca

odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím tak, že predmetné rozhodnutie
potvrdil.

V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická
osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada,
aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).

Zásada zákonnosti patrí medzi základné zásady daňového konania. Táto zásada pre správcu dane v
§ 2 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. ustanovuje povinnosť v daňovom konaní postupovať v súlade so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní
a poplatkov, správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi. Pre

daňové konanie je dôležitá tzv. zásada voľného hodnotenia dôkazov ( § 2 ods. 3 zákona č. 511/1992
Zb.), podľa ktorej správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. V
daňovom konaní platí zásada rovnosti (§ 2 ods. 7 zákona č. 511/1992 Zb.), podľa ktorej, všetky daňové
subjekty majú v daňovom konaní rovnaké práva a povinnosti.

Dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie. Správca dane dbá, aby skutočnosti
rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný
iba návrhmi daňových subjektov (§ 29 ods. 1, 2 zákona č. 511/1992 Zb.)

Podľa § 29 ods. 4, 8 zákona č. 511/1992 Zb., ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno
zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané
v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov
(priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky,
verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné

záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré
je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom
dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií

alebo záznamov vedených daňovým subjektom.

Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili svoje povinnosti voči štátnemu
rozpočtu v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi. Zákon o správe daní a poplatkov vo vyššie
citovaných ustanoveniach definuje oprávnenia daňových orgánov slúžiace na zistenie splnenia týchto

povinností. Pritom platí, že daňový subjekt nesie dôkazné bremeno na preukázanie svojej daňovej
povinnosti.

Súd po preskúmaní spisového materiálu v rozsahu a dôvodov žaloby dospel k záveru, že správca
dane postupoval v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, dôsledne preveroval nákup

tovarov a služieb u dodávateľa žalobcu - spoločnosti Szi- Ho JOB, s.r.o., Komárno. Svedčí o tom
dokazovanie, ktorého rozsah a postup vyplývajú z rozhodnutia správcu dane a žalovaného. Je na
úvahe správcu dane, aké dôkazy vykoná, a akú dôkaznú silu z nich vyvodí. Keďže výpovede konateľov
uvádzaných spoločností, (tých, ktorých bolo možné vypočuť), početné miestne zisťovania v sídlach
spoločností, inštitút medzinárodnej výmeny informácií a žalobcom predložené listinné dôkazy boli

bezvýsledné, správca dane opakovane vyzýval žalobcu, aby „dokladmi“, prípadne inými dôkazmi
preukázal uskutočnenie zdaniteľných obchodov, teda reálne dodanie tovarov a služieb podľa § 29 ods.
8 zákona č. 511/1992 Zb.. Dôkazy predložené žalobcom aj podľa názoru súdu dostatočne nepreukazujú
vznik jeho daňových výdavkov podľa § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.Z administratívneho spisu vyplýva, že daňové orgány (správca dane aj žalovaný) sa s predmetnou
vecou zaoberali v potrebnom rozsahu a vykonali rozsiahle dokazovanie v súčinnosti so žalobcom.

Súd nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že vo veci správne orgány nezistili riadne a dostatočne skutkový
stav. Dokazovanie bolo zamerané na preukázanie reálneho dodania tovaru a služieb, keďže žalobca
spôsobom vylučujúcim pochybnosti nepreukázal, že výdavky ním deklarované v daňovom priznaní na
základe faktúr predložených k daňovej kontrole možno považovať za výdavky podľa § 2 písm. i) zákona
č. 595/2003 Z. z..

V prejednávanej veci bolo preukázané, že žalobca za zdaňovacie obdobie I. štvrťrok 2008 nesplnil
podmienky na zníženie základu dane, keďže nebolo preukázané reálne dodanie tovaru uvedenou
spoločnosťou žalobcovi.

Preto správne orgány v súlade so zákonom dôvodne vyrubili žalobcovi ako platiteľovi dane

za kontrolované zdaňovacie obdobie rozdiel dane z pridanej hodnoty zistený daňovou kontrolou
vychádzajúc z vyčíslenej dane uvedenej žalobcom v daňovom priznaní a dane zistenej a vyčíslenej
správcom dane.

Žalovaný a ani správny orgán 1. stupňa, podľa názoru súdu, neporušili zásady daňového konania,

ktorých porušenia sa žalobca v žalobe dovolával. Správne orgány vykonali riadne dokazovanie
prihliadajúc na všetko, čo v rámci daňového konania vyšlo najavo. Keďže rozhodnutie žalovaného je
vecne správne a nedošlo týmto rozhodnutím k porušeniu zákona a chránených záujmov žalobcu, súd
žalobu podľa § 250 j ods. 1 OSP zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250 k ods. 1 OSP tak, že tieto mu nepriznal pretože
žalobca bol v konaní neúspešný.

Rozhodnutie súdu bolo prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od doručenia na
podpísanom súde v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a koho
sa odvolateľ domáha /§ 205 ods. 1 OSP/.