Rozsudok ,
Zastavujúce odvolacie konanie Judgement was issued on Thursday, June 8, 2016

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 22C/428/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1410215613
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Matayová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2016:1410215613.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v Bratislave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Janou Matayovou v právnej

veci navrhovateľa: W. R., Q.. XX.XX.XXXX, bytom U. XXXX/XX, 841 07 Bratislava, štátny občan SR,
zastúpený: JUDr. Miloš Kvasňovský, advokát, Dunajská 32, 811 01 Bratislava, proti odporcovi: 1/ Ľ.
E., N.. F., nar. XX.XX.XXXX, U. F. J. XXXX/XX, 841 05 Bratislava, štátny občan SR, 2/ X. F., Q..
XX.XX.XXXX, U. U. XXXX/X, 851 05 Bratislava, štátny občan SR, obaja zastúpení: JUDr. Petronela
Kavecká, advokátka, Kolískova 1, 841 05 Bratislava, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam,
takto

r o z h o d o l :

Súd návrh v celom rozsahu z a m i e t a.

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcom v 1.rade a 2. rade trovy konania vo výške 870,44 Eur
titulom náhrady trov právneho zastúpenia do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľsanávrhomnazačatiekonaniazodňa29.11.2010,doručenýmtunajšiemusúdu17.12.2010
domáhal voči právnemu predchodcovi odporcov v 1. a 2. rade (X. F., Q.. XX.XX.XXXX, naposledy bytom
S. Ú. XX, 841 04 Bratislava) určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a zaplatenia náhrady trov
konania. Návrh odôvodnil tým, že splnil všetky požadované podmienky na nadobudnutie vlastníckeho
práva vydržaním k nehnuteľnostiam pozemok parc. reg. C s parc. č. XXX/X o výmere 55m2 - zastavané

plochy a nádvoria a pozemku parc. reg. C s parc. č. XXX/X o výmere 43 m2 - zastavané plochy a
nádvoria. Vzhľadom k tomu, že k dotknutým nehnuteľnostiam nie sú založené listy vlastníctva, požiadal
Z.. H. U., geodeta a kartografa o grafickú identifikáciu parciel na pôvodné parcely za účelom zistenia
pôvodného vlastníka nehnuteľnosti. Navrhovateľ následne po zistení, že nehnuteľnosti boli naposledy
zapísané ako vlastníctvo manželov p. H. A. a P. A. zaslal pôvodnému odporcovi ako jedinému potomkovi
vlastníkov nehnuteľností súhlas s vydržaním vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorý však na výzvu
do dňa podania návrhu nereagoval. Právny záujem na podaní tohto návrhu spočíva podľa navrhovateľa

v jeho vlastníckom práve k nehnuteľnostiam.

K podanému návrhu sa vyjadril právny predchodca odporcov v 1. a 2. rade, ktorý uviedol, že navrhovateľ
v návrhu nekonkretizoval dôvod oprávnenej držby. Pokiaľ ide o tvrdenie navrhovateľa, že sa nevyjadril
k jeho výzvam, právny predchodca odporcov v 1. a 2. rade predložil vyjadrenia z 27.12.2010 a
15.04.2011 zaslané navrhovateľovi, kde vyjadril svoj nesúhlas s vydržaním aj bezdôvodným užívaním
jehopozemkov.Kugrafickejidentifikáciiparcielč.XXX/XG.XXX/X,ktorúpredložilnavrhovateľ,poukázal

na skutočnosť, že v čase jej vyhotovenia bola vedená ako vlastníčka nehnuteľností jeho matka a v
súčasnosti je on vlastníkom na základe právoplatného osvedčenia o dedičstve č. 65D/169/2011-41,
Dnot 42/2011 M. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ svoje tvrdenia nijako nekonkretizoval a nepreukázalnaplnenie príslušných ustanovení zákona, navrhol, aby súd návrh zamietol a zaviazal navrhovateľa na
náhradu trov konania.

Súd na pojednávaní konanom 14.03.2012 uznesením pripustil zmenu petitu návrhu v znení jeho
špecifikácie zo dňa 05.05.2011.

Nakoľko v priebehu konania došlo k úmrtiu pôvodného odporcu, súd uznesením zo dňa 17.06.2013,
č.k. 22C 428/2010-73 prerušil konanie, do skončenia dedičského konania po pôvodnom odporcovi. Po

skončení dedičského konania pokračoval v konaní s dedičmi Ľ. E., N.. F. G. X. F. ml.

Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní uviedol, že v danom prípade sa jedná o skutočný
a faktický výkon užívacieho práva k predmetným nehnuteľnostiam, kde navrhovateľ a jeho právni
predchodcovia po dobu viac ako 10 rokov užívali tieto nehnuteľnosti na základe toho, že ich užívali ako
vlastné z dôvodu, že právny stav k nim nebol založený, tieto nehnuteľnosti obhospodarovali, postavili na

nich stavby bez súp. čísla, tieto nehnuteľnosti udržiavali, opravovali a v tomto užívaní neboli nikým ani
rušení. Zároveň nemali žiadny dôvod sa domnievať, že by tieto nehnuteľnosti patrili komukoľvek inému,
už vôbec nie p. X. F.. Domnievali sa, že tieto nehnuteľnosti na nich prešli kúpou. Existuje kúpna zmluva,
v ktorej boli tieto nehnuteľnosti vymenované, právni predchodcovia navrhovateľa kúpili nehnuteľnosti
od manželov E.. Nadobudnutie vlastníckeho práva, ktoré je dnes osvedčené na LV č. XXX pre k.ú.

Karlova Ves nemôže byť platné, pretože už dávno predtým došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva
vydržaním. V osvedčení o dedičstve č. 65D 169/2011 poverený notár konštatuje existenciu predmetných
parcielnanezaloženomLV,avšakzpozemno-knižnejvložkyč.1934.Predmetnápozemno-knižnávložka
bola ako spis označený RI 728/68 v 60-tych rokoch uzatvorená. Už len z tohto dôvodu trpí predmetné
osvedčenie o dedičstve vadou. Existoval LV č. XXX ktorého číslo sa zhoduje so súčasnou podobou

LV, na ktorom sú vlastníci uvedení odporcovia, ktorý je podľa svojej časti D pokračovateľom pozemno-
knižnej vl. 1934, na ktorom je ako výlučný vlastník nehnuteľnosti uvedený v časti B LV zapísaný pán
X. F., Q.. XXXX, teda pôvodný odporca, pričom parcely nesúce parc. č. XXX/X G. XXX/X sa na tomto
LV nenachádzajú. Zároveň v r. 2006 bol vyhotovený geometrický plán, ktorý vyhotovil Z.. X. A. bol aj
autorizačne overený, aj úradne overený, z ktorého vyplýva existencia parciel XXX/X o výmere 55 m2 aj

268/1 o výmere 43 m2 a oprávnenou osobou je uvedený W. R.. Zároveň v tejto dobe a až do r. 2014
nebol založený LV v zmysle katastrálneho operátu tak, ako má byť vedený na predmetné parcely. Okrem
toho spôsob ako sú predmetné parcely rozdelené a ako sú tam vytvorené hranice jednotlivými stavbami,
vybudovanými právnymi predchodcami navrhovateľa, betónové múriky, oplotenia atď. je zrejmé, že už
právni predchodcovia navrhovateľa sa oprávnene domnievali, že tieto nehnuteľnosti sú ich, pretože ich

v minulosti nadobudli v rámci kúpno-predajnej zmluvy a neboli v tomto užívaní nikým rušení. Skutočný
problém vznikol až vtedy, keď navrhovateľ chcel tieto nehnuteľnosti usporiadať.

Právny zástupca odporcov uviedol, že je ťažko predstaviteľné, že existuje kúpna zmluva, ktorú by
podpísal právny predchodca odporcu, resp. pani E., sestra H. A. - prvého majiteľa a nedala by vedieť

svojim dedičom, že niečo predala. Tvrdenie, že navrhovateľ nerušene užíval nehnuteľnosti, keď robil
problémy pánovi X. F. až také, že ochorel, a to že to užíval v dobrej viere 10 r. je nepreukázateľné.
Parcely, o ktorých tvrdí že boli jeho, sú vlastne vstupy do pozemku odporcov. Odporcovia majú vedomosť
o tom, že nehnuteľnosti boli ich predchodcov, o čom svedčia aj predložené doklady. Navrhovateľ podal
návrh nedôvodne, pričom doposiaľ nedoložil základné veci, ktorými by odôvodnil nárok na vydržanie

sporných nehnuteľností. Nepreukázal žiadny titul na základe ktorého by bol v dobrej viere užíval
nehnuteľnosti ako vlastník.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, odporkyne v 1. rade, odporcu v 2. rade
a listinnými dôkazmi: grafickou identifikáciou parciel z 23.06.2010, výzvou na vyjadrenie súhlasu

s vydržaním zo dňa 24.11.2010, súhlas s vydržaním bez dátumu a podpisu pôvodného odporcu,
vyjadrenie pôvodného odporcu zo dňa 27.12.2010, žiadosť pôvodného odporcu o odstránenie garáže
zo dňa 15.04.2011, osvedčenie o dedičstve č. 65D/436/2009, Dnot 57/2009 zo dňa 22.2.2010, výpis z
pozemkovej knihy č. XXXX zo dňa 12.08.1965, geometrický plán zo dňa 11.10.2006 vyhotovený Z.. X.
A.,listvlastníctvač.XXXzodňa10.08.2014,čestnéprehláseniepôvodnéhoodporcuzodňa01.03.2012,

kúpnou zmluvou zo dňa 18.12.1954, osvedčením o dedičstve č. 65D/169/2011-41, Dnot 42/2011M zo
dňa 26.09.2011, osvedčením o dedičstve č. 65D 365/2012, Dnot 35/2013 zo dňa 28.01.2014, listom
Z.. J. R. zo dňa 06.06.2016 adresovaný právnemu zástupcovi navrhovateľa, fotodokumentáciou na č.l.207-209, identifikáciou parciel z 22.02.2006, geometrickým plánom Z.. S. U. č. 86/1940, zápisom z
premerania pozemkov zo 07.06.2016, informatívnou kópiou z mapy a zistil nasledovný skutkový stav:

Z výsluchu navrhovateľa na pojednávaní konanom dňa 02.07.2012 súd zistil, že predmetné
nehnuteľnosti, ktorých vydržania sa v tomto konaní domáha, mali odkúpiť jeho rodičia v decembri 1955
kúpnou zmluvou od H. A. G. P. E., rod. A. a následne mal tieto nehnuteľnosti zdediť po svojich rodičoch.
Zároveň do spisu založil osvedčenie o dedičstve č. 65D/436/2009, výpis z pozemkovej knihy č. XXXX a
geometrický plán, ktoré majú osvedčovať skutočnosť, že predmetné nehnuteľnosti užíval s vedomím, že

mu patria. Na pojednávaní konanom dňa 12.03.2015 navrhovateľ uviedol, že predmetné nehnuteľnosti
kúpili jeho rodičia v decembri 1954 od A. E., rod. A. a nie od H. A. a P. A.. Išlo o dom, ktorý mal vonku
suché WC, práčovňu a letnú kuchyňu, ktorá je dodnes ohraničená plotom. Z vedľajšej práčovne bol z
vonku drevený sklad na uhlie, ktorý zhorel v roku 1962. Na základe toho jeho otec po dohode s H. A.
postavil k tomu dnešný múr z tehál.

Z výsluchu odporkyne v 1. rade súd zistil, že jej otec (pôvodný odporca) sa o predmetné nehnuteľnosti
staral, kosil trávu, odhŕňal sneh, betónoval chodník. V čase, keď bol chorý tieto činnosti vykonávala
odporkyňa spolu so súrodencami. K osvedčeniu o dedičstve po nevlastnej matke jej otca sa vyjadrila,
že toto robili preto, aby zistili faktický stav. Predeďovali po dedkovi odporkyne v 1. rade a urobilo sa nové
osvedčenie o dedičstve, ktoré je aktuálne. Tiež sa robil nový geometrický plán. Vychádzali z archívnych

papierov. Sporné parcely, ktoré sú predmetom tohto konania sú súčasťou spoločného vchodu a vždy
boli. Parcela č. XXX/X je vstup do ich záhrady. Druhá parcela predstavovala vstup na ich pozemok.
Pokiaľideobránunaparc.XXX/XG.XXX/X,ktoráuzatváraspoločnývchod,tátobránabolavybudovaná
z dôvodu, že syn sestry navrhovateľa utekal zo spoločného dvora, tak sa s jej rodičmi dohodli, či tam
môžu urobiť bránu, s čím rodičia odporkyne súhlasili. Synovec navrhovateľa oslovil ešte počas života

otca odporkyne, či mu nepredá záhradu aj časť spoločného vchodu.

Odporca v 2. rade nechcel k veci sám nič uviesť, súhlasil s vyjadreniami svojej právnej zástupkyne.

Z grafickej identifikácie parciel č. XXX/X G. XXX/X zo dňa 23.06.2010 súd zistil, že na tieto parcely nebol

založený list vlastníctva, boli však vedené v pozemkovo-knižnej vložke č. XXXX ako pôvodná parcela č.
XXXX/X, pričom vlastníkom týchto parciel bol H. A. a P. A. a aktuálnym vlastníkom je X. F.. Podkladom
pre vyhotovenie identifikácie predmetných parciel bol súbor popisných informácií katastra nehnuteľností,
katastrálne mapy a výpis z pozemkovo-knižnej vložky č. XXXX.

Z výzvy na vyjadrenie súhlasu s vydržaním zo dňa 24.11.2010 adresovanej pôvodnému odporcovi
vyplýva, že navrhovateľ sa obrátil na pôvodného odporcu, či súhlasí s vydržaním vlastníckeho práva
k sporným nehnuteľnostiam, nakoľko splnil všetky zákonom požadované podmienky podľa § 134
Občianskeho zákonníka.

Z vyjadrenia pôvodného odporcu zo dňa 27.12.2010 adresovaného navrhovateľovi vyplýva, že pôvodný
odporca nesúhlasil s vydržaním nehnuteľností navrhovateľom, nakoľko pozemok č. 268/1 denne
používa, stará sa oň a tvorí jediný prístup k jeho rodinnému domu.

Zo žiadosti pôvodného odporcu o odstránenie garáže zo dňa 15.04.2011 vyplýva, že pôvodný odporca

sadomáhalodnavrhovateľaodstráneniagarážezosvojhopozemkutak,akobolodohodnuténastretnutí
konanom dňa 11.02.2011.

Z osvedčenia o dedičstve č. 65D/436/2009, Dnot 57/2009 zo dňa 22.02.2010, právoplatného 10.03.2010
po nebohej X.Q. R., N.. X. (matke navrhovateľa) súd zistil, že navrhovateľ spolu so súrodencami uzavreli

dedičskú dohodu, na základe ktorej majetok poručiteľky zdedil navrhovateľ s povinnosťou vyplatiť
zákonný dedičský podiel ostatným dedičom. Predmetom tohto dedičského konania boli okrem iného
pozemky na LV č. XXXX parcely reg. C par. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 44 m2,
pozemky na LV č. XXXX parcely reg. C parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 122 m2
a parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 112m2. Predmetom dedenia neboli parcely

č. XXX/X G. XXX/X, ktoré sú predmetom tohto konania.

Z výpisu z pozemkovej knihy č. 2084 zo dňa 12.08.1965 súd zistil, že W. R. a X. R. N.. X. (rodičia
navrhovateľa) nadobudli titulom kúpy zo dňa 18.12.1954 dom a dvor na parcelnom čísle XXXX/X,pričom v pozemkovej knihe je uvedená poznámka: „prislúchajúca služobnosť spoloč. vchodu obťažujúca
parc. č. XXXX/X, XXXX/X T. T. XXXX. Z uvedeného vyplýva, že rodičia navrhovateľa mali zapísané
vecné bremeno spoločného vchodu cez parcely č. XXXX/X G. XXXX/X (nie vlastnícke právo k týmto

pozemkom).

Z geometrického plánu zo dňa 11.10.2006 vypracovaného Z.. X. A. vyplýva, že vlastníkom parcely č.
XXX/X G. XXX/X je W. R..

Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX vedeného pre okres Bratislava IV, obec BA - m.č. Karlova Ves,
katastrálne územie Karlova Ves zo dňa 10.08.2014 súd zistil, že vlastníkmi nehnuteľností parc. č. XXX/X
- zastavané plochy a nádvoria o výmere 27m2, parcely č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere
28m2, parcely č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 25m2 a parcely č. XXX/X - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 18 m2 sú odporcovia v 1. a 2. rade, každý v 1/2 na základe osvedčenia o
dedičstve č. 65D/365/2013, Dnot 35/2013.

Z čestného prehlásenia nebohého X. F. (pôvodného odporcu) vyplýva, že pozemky parc. č. XXX/X G.
Č.. XXX/X boli vo vlastníctve jeho rodičov a po ich smrti vo vlastníctve pôvodného odporcu. O tejto
skutočnosti vedeli celý čas aj vlastníci susedného pozemku o čom svedčia aj zápisy v pozemkovej knihe.
Naviac parcela č. XXX/X bola využívaná rodičmi pôvodného odporcu aj ním ako jediný vstup do ich

záhrady par. č. XXX/X a XXX/X a rodinného domu na parcele č. XXX. Sporné parcely okrem času, po
ktorý ho vlastnili a užívali jeho rodičia, užíval aj pôvodný odporca od r. 1932 nepretržite.

Z kúpnej zmluvy zo dňa 18.12.1954 súd zistil, že W. R. a jeho manželka (rodičia navrhovateľa) kúpili od
A. E., N.. A. nehnuteľnosti zapísané vo vložke č. XXXX katastrálneho územia Devín pod parcelným č.

XXXX/X - dom a dvor vo výmere 255 m2 vedené na jej meno pod položkami U. X/b, X, ďalej vo vložke
č. XXXX katastrálneho územia Devín pod parcelnými číslami XXXX/X, XXXX/X, teda svoju čiastku zo
spoločného vchodu vedenú na jej meno pod položkami U. XX/d, XX/d, XX/d T. XX/XXX čiastke. V zmluve
je tiež uvedené, že predávajúca uvádza, že okrem odpredaného domu má ešte vo svojom vlastníctve
jednu záhradu ležiacu za týmto domom a že nehnuteľnosť predáva preto, lebo dom potrebuje súrne

investície.

Z osvedčenia o dedičstve č. 65D/169/2011-41, Dnot 42/2011M zo dňa 26.09.2011, právoplatného
12.10.2011 po poručiteľke P.Í. A., N.. F. súd zistil, že nebohý X. F.Č. (pôvodný odporca) ako závetný
dedič zdedil okrem iného nehnuteľnosti v katastrálnom území Devín (okres Bratislava IV) zapísaných

v pkn. vl. č. XXXX, pkn. parc.č. XXXX/X - dom, dvor v pôvodnej pkn. o výmere 1139 m2 (podľa C KN
ako parcely v katastrálnom území Karlova Ves, a to parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o
výmere 43 m2, LV nezaložený a parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 55 m2, LV
nezaložený v podiele 1 k celku a v podiele 1 k celku titulom darovania na základe darovacej zmluvy
spísanej notárom H.. G. Č. vo forme notárskej zápisnice, registrovanej Štátnym notárstvom Bratislava

dňa 23.10.1968, pod č. R I728/68, t.j. spolu v podiele 1 k celku, R.. T.. Č.. XXXX, R.. R.. Č.. XXXX/X -
spol. vchod v pôvodnej pkn. výmere 302m2 a pkn parc. č. XXXX/X - spol. vchod v pôvodnej pkn. výmere
47m2 v podiele 1 k podielu H. A. titulom darovania na základe darovacej zmluvy spísanej notárom H..
G. Č. vo forme notárskej zápisnice registrovanej Štátnym notárstvom Bratislava - mesto dňa 23.10.1968
pod č. R I728/68, t. j. v podiele 30/320 k celku.

Z osvedčenia o dedičstve č. 65D 365/2012, Dnot 35/2013 zo dňa 28.01.2014, právoplatného 13.02.2014
v spojení s opravnou doložkou pod č.k. 65D/365/2013-43 zo dňa 12.05.2014 po poručiteľovi X. F. súd
zistil, že odporkyňa v 1. rade a odporca v 2. rade ako zákonní dedičia zdedili okrem iného nehnuteľnosti
- stavba s pozemkami zapísané Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, okres Bratislava IV,

obec BA-m.č. Karlova Ves, katastrálne územie Karlova Ves na liste vlastníctva č. XXX parcely registra
C parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 27 m2, 267/5 - zastavané plochy a nádvoria
vo výmere 28 m2, parc. č. XXX/X - zastavané plochy nádvoria vo výmere 25 m2 a parc. č. XXX/X -
zastavané plochy a nádvoria vo výmere 18 m2, každý v podiele 1 k celku.

Z listu Z.. J. R. zo dňa 06.06.2016 adresovaného právnemu zástupcovi navrhovateľa súd zistil, že rodičia
Z.. J. R. kúpili predmetný dom s príslušenstvom v roku 1954 a fakticky ho začali okamžite používať. Dom
mal sociálne zariadenie, t.j. WC a miestnosti na osobnú hygienu na spornom území. To znamená, že od
prvej minúty bolo zrejmé, že pozemok je súčasťou kúpenej nehnuteľnosti. Ostatné stavby, ktoré stojadodnes a až za nimi je múrik, ktorý vymedzuje hranicu susednej parcely, boli hospodárske budovy na
chov domácich zvierat a sklad na palivo. Nikto ani susedia nič nenamietali a nič nežiadali za užívanie.
Susedia, odporcovia, desaťročia prenajímali rodičom záhradu, hnojisko a ďalšie chlievy lokalizované

oproti domu a súčasnej spornej parcele. Prenajímané pozemky im úradne nepatrili, patrili širokej rodine.

Z identifikácie parciel z 22.02.2006 súd zistil, že stav podľa pozemkovej knihy, pozemkovej vložky č.
XXXX bol parcela č. XXXX/X - dom a dvor o rozlohe 255 m2, pričom stav v katastri nehnuteľností v
súčasnosti je parcela č. XXX - zastavané plochy.

Z geometrického plánu Z.. S. U. č. 86/1940 súd zistil, že pozemok s parcelným č. XXXX - N., R.. Č..
XXXX - M. G. R.. Č.. XXXX - dom a dvor patril (podľa starého stavu) majiteľom H., H., X., A.Š. A..
Podľa nového stavu pozemok parc. č. XXXX/X predstavoval spoločný vchod, pozemok parc. č. XXXX/
X - záhrada a parc. č. XXXX/X - roľa patril majiteľom H. A., R. T. G. X. A.. Pozemok parc. č. XXXX/X
- záhrada patril majiteľom X. E. G. A. A.. Pozemok parc. č. XXXX - záhrada patril majiteľom Y. U., J.

A., H. A. G. H. F.. Pozemok parc. č. XXXX/X dom a dvor patril majiteľom Y. U., J. A., H. A. G. H. F..
Pozemok parc. č. XXXX/X predstavoval spoločný vchod a pozemok parc. č. XXXX/X - dom a dvor patril
majiteľom X. E. G. A. A..

Zo zápisu z premerania pozemkov zo dňa 07.06.2016 súd zistil, že R. Q. ako nezávislá osoba vykonal

za prítomnosti W. R. G. J.. K. Ď. premeranie pozemkov fakticky užívaných W. R., ktoré sú aj oplotené,
pričomnameranéhodnotysúzapísanévinformatívnejkópiizmapy.Výslednávýmerafaktickyužívaného
pozemku W. R. s oplotením bola určená na 252 m2.

Súd upustil od vykonania dokazovania výsluchom svedka H. N., X. Y. G. Z.. J. X. a vykonaním ohliadky

nehnuteľnostízdôvoduhospodárnostikonaniaasohľadomnato,žezdoterazzabezpečenýchlistinných
dôkazov založených v spise mal skutkový stav veci za dostatočne preukázaný.

Podľa § 80 písm. c/ O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo
kto vykonáva právo pre seba.

Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný

o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že
držba je oprávnená.

Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má
nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o

nehnuteľnosť.

Podľa § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal
vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

V prejednávanej veci sa súd najskôr zaoberal otázkou, či má navrhovateľ na požadovanom určení
naliehavý právny záujem, pričom dospel k záveru, že navrhovateľ preukázal naliehavosť právneho
záujmu na požadovanom určení, pretože ak navrhovateľ navrhuje určenie svojho vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti, je na požadovanom určení vždy naliehavý právny záujem, ak má byť rozhodnutie súdu
určujúce vlastnícke právo zaznamenané do katastra nehnuteľností a týmto spôsobom dosiahnutý stav

súladu medzi právnym stavom a stavom zapísaným v katastri nehnuteľností.

Vlastníctvo je v našom právnom poriadku chápané ako najvyššia právna moc nad vecou. Obsah
vlastníckeho práva je vyjadrený priamo v ustanovení § 123 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého
je vlastník v medziach zákona oprávnený právo vec držať (ius possidendi), právo vec užívať (ius

utendi),požívať jej plody a úžitky (ius fruendi) a právo s vecou nakladať (ius disponendi). Právo vec
držať, nazývané tiež právom držby, znamená právo nakladať s vecou ako s vlastnou. Ide o východiskové
oprávnenie vlastníka, ktoré je nevyhnutným predpokladom pre výkon jeho ostatných vlastníckych
oprávnení.Vydržanie je osobitný originárny spôsob nadobudnutia vlastníctva. V prípade splnenia zákonom
určených podmienok dochádza k nemu priamo zo zákona, nevyžaduje sa rozhodnutie štátneho orgánu.

K tomu, aby bolo možné nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním, musia byť kumulatívne splnené
tieto zákonné podmienky: a/ nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu dobu, b/
nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas zákonom
ustanovenej doby a c/ spôsobilý predmet vydržania.

Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že
mu vec alebo právo patrí. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný,
že mu vec patrí, nemôže vychádzať len s posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť
držiteľa musí byť posudzovaná aj z objektívneho hľadiska, to je či držiteľ pri zachovaní náležitej
opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte
požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva veci, ktorých vlastníctvo nenadobudol.

Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, stačí ak tu bol i domnelý
dôvod teda ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny
titul svedčí.

Pri posudzovaní oprávnenosti držby treba vychádzať zo zásady, že jej predpokladom je presvedčenie

nadobúdateľa, že nekoná bezprávne ak si určitú vec prisvojuje. Ide o psychologický stav ,o jeho vnútorné
presvedčenie, ktoré sa prejavuje aj navonok, a z ktorého možno vyvodiť, že sa dôvodne považuje
za vlastníka veci. Medzi základné okolnosti, ktoré budú svedčiť o oprávnenosti držby veci patrí aj
okolnosť, ako vec nadobudol, či mu svedčí nejaký oprávnený nadobúdací titul. Subjektívny pocit držiteľa
nemôže byť sám o sebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne

nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva.

Držba je faktický stav, pri ktorom má držiteľ vec vo svojej moci, užíva ju a požíva plody a úžitky z nej,
disponujeňou,prípadnevykonávačinnosť,ktorápripúšťatrvalýaleboopätovnývýkon.Tvrdeniedržiteľa,
že mu vec patrí, a že s ňou nakladá ako s vlastnou, musí byť podložené konkrétnymi okolnosťami,

z ktorých možno usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa bolo po celú vydržaciu dobu dôvodné (R
8/1991).Oprávneným je držiteľ, ktorý je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec
alebo právo patrí. Neoprávneným je teda držiteľ, ktorý so zreteľom na všetky okolností nie je (nemôže
byť dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí. Dobromyseľnosť držby zaniká v momente, keď
sa držiteľ oboznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne boli spôsobilé vyvolať pochybnosti o tom, že

mu vec patrí. O dobromyseľnú držbu nemôže ísť, keď držiteľ veci od počiatku vedel o skutočnostiach
spôsobilých objektívne (u každého iného nachádzajúceho sa v obdobnej situácii) vyvolať pochybnosti
o tom, že mu vec patrí.

Dobrá viera je psychický stav, vnútorné presvedčenie subjektu, ktoré samo osebe nemôže byť

predmetom dokazovania, možno ale o nej usudzovať z okolností, za ktorých sa tento psychický stav
navonok prejavuje. O dobrej viere možno hovoriť tam, kde držiteľ vec drží alebo vykonáva právo v omyle,
že mu vec alebo právo patrí a ide pritom o omyl ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému
došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom k
okolnostiam daného prípadu od každého požadovať. Pokiaľ omyl presahuje rámec bežného obvyklého

posudzovania veci, nie je ospravedlniteľný. Držiteľ, ktorý drží vec na základe takéhoto omylu, môže
byt' síce v dobrej viere, avšak nie „vzhľadom k všetkým okolnostiam“, a preto nemôže byť držiteľom
oprávneným. Omyl držiteľa o tom, že mu vec patrí pritom môže byť tak skutkový, ako aj právny. Právny
omyl spočíva v neznalosti alebo v neúplnej znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov a z toho
vyplývajúceho nesprávneho posúdenia právnych dôsledkov právnych skutočností. I právny omyl môže

byť ospravedlniteľný, teda taký, ku ktorému mohlo dôjsť i pri zachovaní obvyklej opatrnosti, ktorú možno
požadovať. Neznalosť inak jasného a nepochybného ustanovenia zákona ospravedlniteľná nie je, lebo
pri zachovaní obvyklej opatrnosti sa predpokladá, že každý sa zoznámi so zákonnou úpravou právneho
úkonu,ktorýhodláurobiť.Ospravedlniteľnosťprávnehoomylujepritomtrebaposudzovaťsprihliadnutím
k oprávneným požiadavkám na znalosť platného práva, nie však podľa úrovne konajúceho.

Súd skúmal v prvom rade právny dôvod držby t.j. titul, o ktorý sa musí opierať oprávnená držba. Súd
má za to, že dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať aj k okolnostiam, za ktorých vôbec mohlo vecnéprávo vzniknúť. Dobrá viera musí byť podložená konkrétnymi okolnosťami, z ktorých možno usúdiť, že
toto presvedčenie držiteľa je opodstatnené. Povinnosť tvrdiť a preukázať tieto okolnosti pritom zaťažuje
toho, kto tvrdí, že došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním. Je však pravdou aj skutočnosť,

že oprávnená držba sa nemusí nutne opierať o existujúci právny dôvod, postačí aby tu bol domnelý
právny dôvod (titulus putativus), teda ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom ku všetkým okolnostiam v
dobrej viere, že mu takýto právny titul svedčí.

Sporné parcely, ktoré sú predmetom konania, vedené na LV č. XXX pre katastrálne územie Karlova Ves

parc.č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 55 m2 (v súčasnosti rozdelené na parc. č. XXX/
X o výmere 27 m2 a 267/5 vo výmere 28 m2) a parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere
43 m2 (v súčasnosti rozdelené na XXX/X vo výmere 25 m2 a XXX/X vo výmere 18m2) boli pôvodne
vedené pre katastrálne územie Devín a označené ako parcela č. XXXX/X, tak ako to vyplýva z grafickej
identifikácie parciel zo dňa 23.06.2010, ktorá vychádzala z pozemkovo-knižnej vložky č. XXXX, ktorá
bola uzavretá pod č. RI 728/68 z 08.05.1969.

V posudzovanej veci z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ odvodzuje vlastnícke právo k žalovaným
nehnuteľnostiam od vlastníctva svojich právnych predchodcov (rodičov), ktorí mali kúpiť sporné
nehnuteľnosti v roku 1954 od A. E., N.. A.. Predmetom kúpnej zmluvy boli nehnuteľnosti zapísané vo
vložke č. 1933 katastrálneho územia Devín pod parcelným č. XXXX/X - dom a dvor vo výmere 255 m2

vedené na meno predávajúcej pod položkami U. X/b, X, a nehnuteľnosti vo vložke č. XXXX katastrálneho
územia Devín pod parcelnými číslami XXXX/X, XXXX/X, teda časť zo spoločného vchodu vedenú na
meno predávajúcej pod položkami U. XX/d, XX/d, XX/d T. XX/XXX čiastke. Z kúpnej zmluvy je zrejmé, že
predmetom tejto zmluvy nebol pozemok s parcelným číslom XXXX/X (ktorý bol predchodcom pozemkov
parc. č. XXX/X G. XXX/X). V zmluve je tiež uvedené, že predávajúca uvádza, že okrem odpredaného

domu má ešte vo svojom vlastníctve jednu záhradu ležiacu za týmto domom a že nehnuteľnosť predáva
preto, lebo dom potrebuje súrne investície.

Z výpisu z pozemkovej knihy číslo XXXX zo dňa 12.08.1965 vyplýva, že rodičia navrhovateľa (W. R.
G. X. R. N.. X.) sú titulom kúpy zo dňa 18.12.1954 čd XXXX/XX vlastníkmi domu a dvora na parcele

č. XXXX/X. Zároveň v poznámke je uvedené, že vlastníkom prislúcha služobnosť spoločného vchodu
obťažujúca parc. č. XXXX/X, XXXX/X T. T. XXXX, Č. XXXX/XX.

Služobnosť a reálne bremeno boli právnymi predchodcami inštitútu vecného bremena. Tieto inštitúty
boli upravené vo Všeobecnom občianskom zákonníku z roku 1811 a evidované v pozemkových knihách

podľa zákona č. 95/1871.

Súd dospel k záveru, že v danom prípade absentuje titul, o ktorý sa musí opierať oprávnená držba, v
dôsledku čoho nastala pochybnosť o dobrej viere navrhovateľa.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že predchodcovia navrhovateľa - jeho rodičia kúpili od A.X. E., N..
A. rodinný dom spolu s dvorom a s vecným bremenom spoločného vchodu, ktorý sa týkal pôvodných
parciel č. XXXX/X G. XXXX/X. Zo samotného textu kúpnej zmluvy vyplýva, že predávajúca (A. E. N..
A.) vlastnila ešte jednu záhradu ležiacu za týmto domom, táto však nebola predmetom kúpnej zmluvy.
Vzhľadom k tomu, že právni predchodcovia navrhovateľa, od ktorých navrhovateľ odvodzuje vlastnícke

právo k sporným nehnuteľnostiam nemohli byť dobromyseľní v tom, že im patrí vlastnícke právo k
sporným pozemkom, nakoľko aj zo samotnej zmluvy aj z výpisu z pozemkovej knihy je zrejmé, že k týmto
nehnuteľnostiam mohli mať iba vecné bremeno spočívajúce v spoločnom vchode a pozemok - záhrada
za rodinným domom ani nebola predmetom kúpnej zmluvy, nemôže byť ani navrhovateľ dobromyseľný
v tom, že mu právo patrí.

Uvedený stav potvrdzuje aj geometrický plán predložený navrhovateľom z roku 1940, z ktorého je
zrejmé, že parcely s parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX/X patrili H. A. G. H. F. (právnym
predchodcom odporcov), parcely č. XXXX/X a XXXX/X predstavovali spoločný vchod a právnym
predchodcom navrhovateľa (X. E. a A. A.), od ktorých odvodzuje navrhovateľ vlastnícke právo patrili iba

pozemky č. XXXX/X dom a dvor, ktorý bol aj predmetom kúpnej zmluvy z roku 1954. Okrem toho im
patril ešte pozemok s parc. č. XXXX/X - záhrada. Tento pozemok však nebol predmetom kúpnej zmluvy.
Navrhovateľ preto nemôže byť oprávneným držiteľom pozemkov, ktoré sú predmetom tohto konania,nakoľko už z kúpnej zmluvy z roku 1954, z ktorej odvodzuje svoje vlastnícke právo k pozemkom je
zrejmé, že predmetom tejto kúpnej zmluvy neboli uvedené pozemky.

Naviac súd považuje za potrebné uviesť, že navrhovateľ ani nemohol byť dobromyseľný v tom, že by
mu sporné pozemky patrili, keď posielal pôvodnému odporcovi, ako pôvodnému vlastníkovi dotknutých
nehnuteľností list (zo dňa 24.11.2010), aby sa vyjadril, že súhlasí s vydržaním sporných pozemkov. Ak
je niekto dobromyseľný v tom, že mu pozemok patrí, nemôže mať vedomosť o tom, že by nehnuteľnosť
mohla patriť niekomu inému. Ak navrhovateľ mal vedomosť o tom, že by sporné nehnuteľnosti mali patriť

pôvodnému odporcovi, aj táto okolnosť ho zbavuje dobromyseľnosti.

Na druhej strane pôvodnému odporcovi X. F. svedčil právny titul nadobudnutia vlastníckeho práva k
sporným pozemkom dedením po svojich právnych predchodcoch (H. A. G. P.Í. A.). Po smrti pôvodného
odporcu zdedili predmetné pozemky jeho deti (odporcovia v 1. a 2. rade) tak, ako to vyplýva z osvedčenia
o dedičstve č. 65D365/2013. Odporcom v 1. a 2. rade teda svedčí nepretržitý rad titulov, na základe

ktorých súd nemal za sporné, že odporcovia v 1. a 2. rade sú vlastníkmi sporných nehnuteľností.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a odporcom v 1. a 2. rade, ktorí mali
vo veci plný úspech, priznal náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 870,44 Eur.

Trovy odporcov v konaní pozostávajú z odmeny právneho zástupcu za nasledujúce úkony právnej
služby:
- prevzatie a príprava zastúpenia 27.10.2011 57,- Eur
- režijný paušál za rok 2011 7,41 Eur
- písomné vyjadrenie k návrhu 31.10.2011 57,- Eur

- režijný paušál za rok 2011 7,41 Eur
- účasť na pojednávaní 14.03.2012 58,69 Eur
- režijný paušál za rok 2012 7,63 Eur
- účasť na pojednávaní 02.07.2012 58,69 Eur
- režijný paušál za rok 2012 7,63 Eur

- účasť na pojednávaní 06.08.2012 14,67 Eur
- režijný paušál za rok 2012 7,63 Eur
- účasť na pojednávaní 12.03.2015 64,53 Eur
- režijný paušál za rok 2015 8,39 Eur
- porada s klientom v trvaní viac ako 2 hodiny 23.03.2015 64,53 Eur

- režijný paušál za rok 2015 8,39 Eur
- písomné vyjadrenie 27.04.2015 64,53 Eur
- režijný paušál za rok 2015 8,39 Eur
- písomné vyjadrenie 13.07.2015 64,53 Eur
- režijný paušál za rok 2015 8,39 Eur

- účasť na pojednávaní 14.07.2015 64,53 Eur
- režijný paušál za rok 2015 8,39 Eur
- účasť na pojednávaní 01.10.2015 64,53 Eur
- režijný paušál za rok 2015 8,39 Eur
- účasť na pojednávaní 18.04.2016 66,- Eur

- režijný paušál za rok 2016 8,58 Eur
- účasť na pojednávaní 08.06.2016 66,- Eur
- režijný paušál za rok 2016 8,58 Eur

Odmena celkom.......................................................................................... 870,44 Eur

Náhrada trov právneho zastúpenia bola vyčíslená a priznaná v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/, § 13 ods.
2, § 13a ods. 1 písm. a/, b/, c/, d/, § 17 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších právnych predpisov.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Bratislava IV, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.).
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 205
ods. 2 O. s. p.)
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak odporca dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, navrhovateľ môže podať návrh
na vykonanie exekúcie.