Rozhodnutie Judgement was issued on Wednesday, July 16, 2015

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 2C/35/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8513201994
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Danka Majdáková
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2015:8513201994.6

Rozhodnutie

Okresný súd Stará Ľubovňa samosudkyňou Mgr. Dankou Majdákovou v právnej veci žalobkyne E. S.,
nar. X.X.XXXX, bytom XXX XX D. XXX, občianka SR, právne zastúpená JUDr. Mariánom Gelenekym,
advokátom so sídlom Garbiarska 20, 064 01 Stará Ľubovňa, proti žalovanému Rapid life životná
poisťovňa, a.s. so sídlom Garbiarska 2, Košice 040 71, IČO: 31 690 904, právne zastúpená Advokátska
kancelária JUDr. Daniel Blyšťan s.r.o., Rastislavova 68, Košice, IČO: 47 231 785, v konaní o zrušenie

rozhodcovského rozsudku takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41, 040 01 Košice,
IČO: 44 325 452 prostredníctvom rozhodcu JUDr. Bohumíra Zaujeca, spisová značka 2C/2803/2012 zo
dňa 19.1.2012 v právnej veci žalobcu Rapid life životná poisťovňa, a.s. so sídlom Garbiarska 2, 040 71
Košice, IČO: 31 690 904, proti žalovanej E. S., nar. X.X.XXXX, bytom XXX XX D. č. XXX o zaplatenie
146,83 eur s prísl.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa podaným návrhom doručeným súdu dňa 23.04.2013 domáhala, aby súd zrušil
rozhodcovský rozsudok rozhodcu JUDr. Bohumíra Zaujeca, sp. zn. 2C/2803/2012 zo dňa 19.1,2012.

Návrh odôvodnila tým, že dňa 2.10.2008 uzavrela so žalovaným poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX.
Žiadosťou o zrušenie poistnej zmluvy doručenou žalovanému dňa 25.02.2009 predmetnú poistnú

zmluvu písomne vypovedala. Oznámením o zániku poistenia zo dňa 30.03.2009 jej žalovaný oznámil, že
k zániku poistnej zmluvy dôjde dňa 03.06.2009. Zároveň žalovaný v predmetnom oznámení vyúčtoval
žalobkyni aj konečný stav finančného plnenia ku dňu zániku poistenia, vyúčtoval žalobkyni nedoplatok
v sume 42,42 eur, ktorý žalobkyňa žalovanému uhradila.
.

Následne si žalovaný návrhom na zaplatenie 146,83 eur zo dňa 2.1.2012 uplatnil na Arbitrážnom súde v
Košiciach osobitnú pohľadávku vo výške 148,83 eur s príslušenstvom, ktorá mala zodpovedať nákladom
žalovaného vynaložených na uzavretie poistnej zmluvy. Rozsudkom uvedeného rozhodcovského
súdu zo dňa 19.1.2012 bolo žalobkyni uložené zaplatiť žalovanému sumu 146,83 eur a trovy
rozhodcovského konania vo výške 276 eur. Rozhodcovský rozsudok bol žalobkyni doručený dňa
16.04.2013. Rozhodcovský rozsudok navrhla zrušiť z dôvodu neprijateľnosti ustanovení týkajúcich sa

rozhodcovskej doložky upravenej v rámci všeobecných poistných podmienok (ďalej len VPP), ktorá
spôsobuje jej neplatnosť, a to s poukazom na § 53 ods. 1, 4 a § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka
(Obč. zák.). Zároveň vyslovila názor, že v tomto prípade nejde o individuálne dojednanú rozhodcovskú
doložku s poukazom na § 53 ods. 2, 3 a 5 Obč. zák. Okrem uvedených dôvodov sú podľa nej
splnené ďalšie podmienky na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. c) a j) zák.
č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní. Dojednaním rozhodcovskej doložky došlo k jednoznačnému

zhoršeniu postavenia žalobkyne ako spotrebiteľa. V danom prípade ide o zjavnú nerovnováhu medzi
podnikateľom - žalovaným voči slabšej strane - žalobkyni. Túto zmluvu a VPP nemal spotrebiteľ -žalobkyňa možnosť nijako upraviť, keďže tak zmluva ako aj VPP k nej boli vopred naformulované na
predtlačenom tlačive a v takom znení jej aj na podpis predložené. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný
na základe štatútu a procesných pravidiel, ktoré neboli žalobkyni známe. Žalobkyňa pritom nemala

žiadnu možnosť voľby iného súdu a už vôbec nie rozhodcu, čo ešte viac znevýhodňuje jej postavenie.
Navyše v zmluve a VPP absentujú akékoľvek dohody a pravidlá o výbere rozhodcu, v procese sporu
absentuje ústavná zásada „ústnosti“. Okrem toho je konanie pred rozhodcovským súdom pre žalobkyňu
ako spotrebiteľa prísnejšie, a to pre kratšiu lehotu na podanie odporu (len 5 dní oproti 15 dňom v konaní
pred súdom), ďalej preto, že na odpor sa prihliada len ako bol zaplatený súdny poplatok (v prípade

súdneho konania to neplatí, na odpor sa stále prihliada a súd poplatok vymáha), pre vysoké poplatky a
finančnú nevýhodnosť (žiadna možnosť oslobodenia od súdnych poplatkov).
Spotrebiteľ okrem toho nemôže žiadnym spôsobom ovplyvniť výber rozhodcovského súdu, nemôže na
svoju obranu využiť inštitúty priznané mu ako slabšej strane a po vydaní rozhodcovského rozsudku
nemá prakticky žiadnu možnosť v rámci dvojinštančného konania žiadať o preskúmanie rozhodnutia.

Súd uznesením poučil účastníkov konania o ich procesných právach a povinnostiach.

Žalovaný vo svojich písomných vyjadreniach v prvom rade vyslovil názor, že konanie o zrušenie
rozhodcovského konania nie je spotrebiteľským sporom, návrh na začatie konania nespĺňa podmienky
ustanovené v § 4 ods. 2 písm. za) zákona o súdnych poplatkoch a konanie podlieha poplatkovej

povinnosti zo strany navrhovateľky. Uviedol, že v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku (osobitné
konanie podľa § 40 zák. č. 244/2002 Z.z.), ktoré nasleduje po právoplatnosti a vykonateľnosti
rozhodcovského rozsudku, kedy už rozhodnutie nadobúda novú kvalitu a kde sa preskúmava zákonnosť
a postup rozhodcovského súdu a nie dôvodnosť uložených hmotnoprávnych povinností a neprijateľnosť
zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách, z ktorých uložená hmotno-právna povinnosť

vyplýva, nemá navrhovateľka status spotrebiteľa a teda nie je ani oslobodená od súdneho poplatku.
Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa nezaplatila súdny poplatok za návrh na
.začatie konania, žalovaný poukazoval na zákonnú povinnosť súdu zastaviť konanie pre nezaplatenie
súdneho poplatku.
K veci samej uviedol, že podaný návrh je bezdôvodný a neurčitý. Neurčitosť odôvodnil tým, že petit

žalobného návrhu je neurčitý a nezrozumiteľný, v dôsledku čoho je nepreskúmateľný, keďže podľa
názoru odporcu nie je uvedený právny dôvod, pre ktorý navrhovateľka žiada rozsudok zrušiť, keďže
zákon taxatívne stanovuje dôvody, pre ktoré je možné rozhodcovský rozsudok zrušiť (§ 40 ods. 1 písm.
a/ až j/ zákona o rozhodcovskom konaní).
Ďalej poukázal na zohľadnenie 19 odôvodnenia smernica 93/13/EHS v prejednávanej veci, v ktorom je

podľa žalovaného formulovaný zámer (cieľ) smernice, aby zmluvné podmienky v poistných zmluvách
nepodliehali tejto smernici, ak spĺňajú v tejto smernici vymedzené kritériá. Poukázal na to, že ak
všeobecné súdy aplikujú vnútroštátne normy zamerané na ochranu spotrebiteľa, ktorých východiskom
je smernica 93/13/EHS, sú za splnenia aplikačných podmienok povinné interpretovať a aplikovať právne
normy v súvislostiach a s prihliadnutím na zámer tejto smernice obsiahnutý aj v jej 19 odôvodnení,

ktoré sa vyslovene týka poistných zmlúv. Ďalej žalovaný poukazoval na hrubú chybu pri transponovaní
smernice 93/13/EHS do Občianskeho zákonníka a preklade ustanovení smernice, práve v súvislosti s
§ 53 ods. 4 písm. r) OZ. Podľa názoru žalovaného je zámerom EÚ uplatňovať v čo najväčšej miere
mimosúdne prostriedky pri riešení sporov zo spotrebiteľských zmlúv. Žalovaný tvrdil, že žalobca ako
spotrebiteľ mal v rozhodcovskom konaní vo všeobecnosti zaručené procesné práva porovnateľné s

konaním, ktoré by prichádzalo do úvahy v prípade, ak by spotrebiteľ nebol viazaný rozhodcovskou
doložkou, a to procesné práva ako napr. právo podať odpor, navrhovať dôkazy, podať námietku
zaujatosti, vyjadriť sa, atď.

Ďalšou námietkou žalovaného bola skutočnosť, že rozhodcovská doložka bola individuálne dojednaná

v rámci Osobitných zmluvných dojednaní č. 01/2007, bola osobitne podpísaná. Pričom žalobkyňa
podľa vlastnej vôle mohla a nemusela osobitne podpísať rozhodcovskú doložku uvedenú v osobitných
zmluvných dojednaniach. Pokiaľ by žalobkyňa rozhodcovskú doložku nepodpísala, nemalo by to žiaden
vplyv na zvyšok VPP a teda na poistný vzťah. oddelená od ostatného textu VPP, aby jej poistník venoval
príslušnú pozornosť a mal možnosť sa rozhodnúť, či ju podpíše alebo nie. Vzhľadom na individuálne

dojednania rozhodcovskej doložky, je táto preto platná v prípade, že by zakladala nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán. O tom, že žalobkyňa bola dostatočne oboznámená s
obsahom zmluvy a zmluvných podmienok, žalovaný predložil záznam o požiadavkách a potrebách
klienta, v rámci ktorého musela žalobkyňa zodpovedať okrem iného na otázku, či potrebuje žalobkyňaešte nejaké vysvetlenie, doplnenie informácie, na ktoré odpovedala žalobkyňa jednoznačne nie. Ďalej
sa žalovaný zaoberal posudzovaním neprimeranosti zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve.
Žalovaný sa taktiež vyjadril k rokovaciemu poriadku rozhodcovského súdu, pričom uviedol, že žiadne z

procesných pravidiel nespôsobuje výhodu či nevýhodu niektorému z účastníkov a námietky žalobkyne
v tomto smere sú irelevantné

Podaním doručeným súdu dňa 22.6.2015 právny zástupca žalobcu navrhol žalobu v celom rozsahu
zamietnuť s poukazom na zmenu právnej úpravy, v dôsledku ktorej predmetný rozhodcovský rozsudok

o zrušení ktorého súd koná prestal účastníkov
.rozhodcovského konania - žalobkyňu a žalovaného zaväzovať (§ 243d ods. 1 Exekučného poriadku v
aktuálnom znení) .

Pojednávania vytýčeného na deň 25.6.2015 sa nezúčastnila žalobkyňa a žalovaný, ich neúčasť
ospravedlnili ich právny zástupcovia súhlasili aby súd pojednával v neprítomnosti žalobkyne a

žalovaného, preto súd v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti žalobkyne a
žalovaného.

Právny zástupca žalobkyne na pojednávaniach na podanej žalobe trval, zdôraznil, že rozhodcovský
rozsudok žiadajú zrušiť z dvoch dôvodov a to pre neplatnosť rozhodcovskej doložky v zmysle § 40 ods.

1 písm. c/ Zákona o rozhodcovskom konaní a pre porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov
podľa § 40 ods. 1 písm. j/ citovaného zákona.
Ďalej poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa obsah zmluvy ovplyvniť nemohla, že jej nebolo vysvetlené
čo je rozhodcovská doložka, že zmluva bola uzavretá 2.10.2008 a dodatok žalovaným bol vydaný až
15.12.2008, teda žalobkyňa nemohla v lehote 30 dní odmietnuť rozhodcovskú doložku.

Na pojednávaní dňa 25.6.2015 právny zástupca žalobkyne trval na podanej žalobe aj po zmene
právnej úpravy, zdôraznil, že predmet sporu neodpadol, keďže pohľadávka, ktorá bola priznaná v
rozhodcovskom konaní naďalej existuje, rozhodcovský rozsudok naďalej existuje.

Žalobkyňa na pojednávaní dňa 5.9.2013 trvala na podanej žalobe zdôraznila, že rozhodcovská doložka
nebola individuálne dohodnutá, pri uzatváraní zmluvy termín rozhodcovská doložka ani nepadol,
nehovorili o tom, kto bude riešiť prípadný spor. Žalobkyňa uviedla, že zmluvu uzatvárala s p. C. aj keď
v písomnom vyhotovení zmluvy je uvedené že ju uzatvárala s pánom C.. Zmluvu podpísala tam, kde
jej to p. C. ukázala, pričom ona sa nepýtal prečo zmluvu podpisuje takýmto spôsobom, zmluvu mala

možnosť prečítať, avšak zmluvu nečítala.

Právny zástupca žalovaného žiadal žalobu zamietnuť, tvrdil, že neboli porušené žiadne predpisy
na ochranu spotrebiteľa, v žiadnom prípade nemohlo dôjsť k zhoršeniu postavenia spotrebiteľa v
rozhodcovskom konaní. Trval na tom, že rozhodcovská doložka bola individuálne dojednaná, keďže

žalobkyňa obsah zmluvy neprečítala je to na jej ťarchu.

Na pojednávaní dňa 25.6.2015 právny zástupca žalovaného žiadal vzhľadom na zmenu právnej úpravy
návrh zamietnuť s poukazom na § 243d Exekučného poriadku. Skutočnosť, že na základe napadaného
rozhodcovského rozsudku nepodal návrh na vykonanie exekúcie žiadnemu exekútorovi preukázal

svojím prehlásením v mene žalovaného na súdnom pojednávaní. Poukázal na skutočnosť, že súd
nemôže zrušiť rozhodnutie, ktoré už bolo zrušené a je nezáväzné.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, svedkyne Z. C., oboznámením sa s obsahom
predložených listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah spisu na základe čoho ustálil tento skutkový stav:

.

Dňa 18.08.2009 žalobkyňa so žalovaným uzatvorila poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX. Žalobkyňa
zmluvu podpísala na vopred žalovaným pripravenom tlačive okrem textu zmluvy podpísala aj
všeobecné poistné podmienky v dvoch kolónkach vyhradených pre podpis poistníka.

Dňa 25.03.2009 bola žalovanému doručená žiadosť žalobkyne o zrušenie poistnej zmluvy, listom
zo dňa 30.03.2009 žalovaný oznámil žalobkyni, že poistná zmluva v zmysle § 800 obč. zák. zanikne
03.06.2009 a definitívny finančný zostatok 42,42 eur, t.j. dlžné poistné žiadajú uhradiť do 7-mich dní.Žalovaný dňa 04.01.2012 doručil Arbitrážnemu súdu v Košiciach návrh na začatie konania o zaplatenie
146,83 eur. Arbitrážny súd Košice vydal dňa 19.01.2012 pod sp. zn. 2C/2803/2012 rozhodcovský
rozsudok,ktorýmzaviazalžalobkyňukúhradesumy146,83euratrovrozhodcovskéhokonaniavovýške

276 eur. Rozhodcovský rozsudok bol doručený žalobkyni dňa 18.04.2013.

K okolnostiam uzavretia poistnej zmluvy súd vypočul tretí subjekt - finančného agenta- osobu, ktorá v
mene žalovaného uzatvárala so žalobkyňou poistnú zmluvu Z. C..
Svedkyňa na pojednávaní dňa 24.03.2015 uviedla, že žalobkyni pri uzatváraní zmluvy vysvetlila všetko

čo vysvetlené mala mať, bola upovedomená o tom, že v prípade zrušenia zmluvy nasledujú sankcie.
Žalobkyni vysvetlila termín rozhodcovská doložka a to tak, že ak zmluvu zruší predčasne budú
nasledovať sankcie. Svedkyňa uviedla aj to, že zmluvy museli byť podpísané klientom na všetky
miestach na to určených, ináč by zmluva nebola prijatá do systému, ak by niektorý podpis chýbal
opätovne by musela navštíviť klienta za účelom dodatočného podpisu.
Svedkyňa ďalej potvrdila, že zmluvu so žalobkyňou vyrozprávala ona jej manžel (C.) ju len podpísal.

Na základe takto ustáleného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Podľa § 40 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do
31.12.2014 účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať

zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak jeden z účastníkov rozhodcovského konania
popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy.

Podľa § 40 ods. 1 písm. j) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do
31.12.2014 účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať

zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku len ak pri rozhodovaní boli porušené všeobecne
záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

Podľa § 40 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014 ak
podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok

zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť
rozhodcovského rozsudku odložiť.
.

Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom od 1.1.2015

tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby účastníka
rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania, ak
a) účastník rozhodcovského konania preukáže, že
1. nemal spôsobilosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s
právnym poriadkom, podľa ktorého sa na základe dohody zmluvných strán mala rozhodcovská zmluva

uzavrieť, alebo že takáto dohoda nebola uzavretá, podľa právneho poriadku Slovenskej republiky,
2. nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu, o rozhodcovskom konaní alebo že mu nebolo
umožnené sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní,
3. rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva,
alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky, alebo že rozsudok prekračuje dosah dohovoru

o rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej doložky; ak ale môžu byť časti rozhodcovského rozsudku vo
veciach podrobených rozhodcovskému konaniu oddelené od častí rozsudku pojednávajúcich o veciach,
ktoré nie sú mu podrobené, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti,
4. rozhodcovský súd nebol ustanovený, rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým
účastníkmi rozhodcovského konania alebo že sa táto dohoda neuzavrela, ak ustanovenie

rozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami tohto
zákona, ak tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej alebo
b)súdzistí,žesúdôvody,prektorébyboliodopretéuznanieavýkoncudziehorozhodcovskéhorozsudku
aj bez návrhu účastníka podľa § 50 ods. 2 tohto zákona.
Podľa § 40 ods. 2 citovaného zákona súd v konaní o žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku vždy

preskúma, či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. b).
Podľa § 40 ods. 3 citovaného zákona ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom
súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na
návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.Podľa § 40 ods. 4 citovaného zákona na dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1
písm. a) súd neprihliadne, ak ich účastník nenamietal v konaní pred rozhodcovským súdom v lehote na
to ustanovenej, inak bez zbytočného odkladu.

Podľa § 43 ods. 1 citovaného zákona ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov neplatnosti
rozhodcovskej zmluvy alebo nemožnosti riešiť predmet sporu v rozhodcovskom konaní, pokračuje v
konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe.

Podľa § 54b ods. 1 citovaného zákona ustanovenia tohto zákona sa použijú aj na konania začaté pred
1. januárom 2015.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( ďalej len Obč. zák. ) účinného v čase podpísania zmluvy
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.

.

Podľa § 52 ods. 2 Obč. zák. ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom

alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 Obč. zák. dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 Obč. zák. spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Obč. zák. spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Obč. zák. za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s
ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 3 Obč. zák. ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 4 Obč. zák. za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú

najmä ustanovenia, ktoré
r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní.
Podľa § 53 ods. 5 Obč. zák. neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 Obč. zák. zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 54 ods. 2 Obč. zák. v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je
pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa XV. časti bodu 1 VPP poisťovňa a poistník sa dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné nároky
z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovské konanie
sa zásadne riadi zákonom č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov s
výlukami a odchylnou právnou úpravou vykonanou týmto článkom, štatútom rozhodcovského súdu a

jeho rokovacím poriadkom.

Podľa XV. časti bodu 2 VPP pokiaľ poisťovňa nepoverí osobitnú právnickú osobu zriadením alebo
výberom špecializovaného stáleho rozhodcovského súdu, resp. nezriadi stály rozhodcovský súd, bude
rozhodcovský súd vytvorený podľa potreby od prípadu k prípadu troma fyzickými osobami poverenými

na výkon rozhodcu zo strany poisťovne. Svoj výslovný, bezvýhradný a neodvolateľný súhlas s týmto
vyjadruje poistník podpisom týchto
.všeobecných poistných podmienok. Rozhodca musí byť plnoletý, spôsobilý na právne úkony v plnom
rozsahu, musí mať skúsenosti na výkon funkcie rozhodcu a musí byť bezúhonný. Poisťovňa vydá štatútrozhodcovského súdu a jeho rokovaní poriadok, ktorý zverejní na svojej internetovej stránke. Ak stály
rozhodcovský súd zriadi osobitná právnická osoba, jeho štatút i rokovaní poriadok vydá táto právnická
osoba a zverejní ho postupom podľa § 12 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z.z. uverejnením v Obchodnom

vestníku.

Podľa § 36 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) ďalej len EP exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh
na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia na jej

vykonanie (§ 44).

Podľa § 243d ods.1 EP exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v
rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu,
vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na
základenávrhunavykonanieexekúciepodanéhopotejtolehotenemožnoudeliťpoverenienavykonanie

exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať.

Právne posúdenie veci:

V prvom rade sa súd zaoberal návrhom právneho zástupcu žalobcu prednesenom na pojednávaní

dňa 25.6.2015, ktorým žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu zmeny právnej úpravy v dôsledku ktorej
predmetný rozhodcovský rozsudok o zrušenie ktorého súd koná, prestal účastníkov rozhodcovského
konania (ale aj účastníkov tohto súdneho konania) zaväzovať. Konkrétne ide o ustanovenia § 243d
ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „EP“), ktorá upravuje
prechodné ustanovenia k úprave účinnej od 1.1.2015. Podľa tohto ustanovenia exekučné konanie na

podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor
spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu (zákon č. 335/2014 o spotrebiteľskom rozhodcovskom
konaní - pozn. súdu) vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti
tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť
poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského

konania zaväzovať. Keďže žalovaný doposiaľ nepodal návrh na vykonanie rozhodcovského rozsudku,
ktorého zrušenia sa žalobca v tomto konaní domáha, tento už účastníkov nezaväzuje, teda dosiahol sa
cieľ, ktorý svojou žalobou žalobca chcel dosiahnuť.
Je pravdou, že prechodné ustanovenia EP k úprave účinnej od 1.1.2015 zaviedli lehotu, do ktorej
je potrebné navrhnúť výkon rozhodcovského rozsudku vydaného v spotrebiteľskej veci, inak tento

rozsudokúčastníkovnezaväzuje,čižehoniejemožnévykonať.Ztohtopohľadusatedajaví,žeozrušení
rozhodcovského rozsudku nie je potrebné rozhodovať, resp. že žaloba o zrušenie rozhodcovského
rozsudku je už nedôvodná.

Čisto teoretický sa dá s návrhom právneho zástupcu žalobcu na zamietnutie žaloby z dôvodu zmeny

právnej úpravy súhlasiť, avšak súdu sa javí vecne a procesne správnejší
.postup prejednania žaloby a vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania súd pristúpil k jeho
rušeniu z týchto dôvodov:

Ustanovenie § 243d ods. 1 EP malo za cieľ, aby rozhodcovské rozsudky, ktoré neboli „dané na výkon“

nezaťažovali exekučné súdy a prestali účastníkov konania zaväzovať. Teda účinkom zákonného
ustanovenia je prelomenie materiálnej právoplatnosti, ale nie zrušenie rozhodcovského rozsudku.
Prelomenie materiálnej (nie formálnej) právoplatnosti rozhodcovského rozsudku má za následok, že je
možné vo veci konať a rozhodnúť. Týmto ustanovením sa rozhodcovský rozsudok ex lege nezrušuje
a zákon výslovne neustanovoval, že napadnúť možno len právoplatný rozsudok - v prípade zákona č.

355/2014 Z.z. možno napadnúť dokonca rozsudok neprávoplatný.

Ďalej súd poukazuje na skutočnosť, že exekučné konanie je začaté dňom doručenia návrhu na výkon
exekúcie súdnemu exekútorovi ( § 36 ods. 2 EP), súdu je známe z jeho úradnej činnosti, že v
niektorých prípadoch je žiadosť o udelenie poverenia zaslaná súdu aj po uplynutí niekoľkých mesiacov

od doručenia návrhu súdnemu exekútorovi. Aj keď lehota na podanie návrhov na vykonanie exekúcie
bola stanovená do 31.3.2015, nie všetky žiadosti súdnych exekútorov o udelenie poverenia už musia
byť aj doručené súdu (aj vzhľadom na množstvo takto podaných návrhov na podklade rozhodcovských
rozsudkov, ktorých výkon ešte nebol navrhnutý). Žalovaný síce vyhlásil, že žiaden návrh na výkonexekúcie voči žalobcovi na základe rozhodcovského rozsudku nepodal, ale ak by súd žalobu zamietol a
toto vyhlásenie by sa ukázalo nepravdivým, žalobca by sa dostal do situácie, kedy by už nemohol podať
žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Samozrejme by sa žalobca ako povinný v exekučnom

konaní mohol brániť námietkami, resp. inými prostriedkami upravenými v EP, čo by však znamenalo
znova nastolenie „sporu“, ktorý sa rieši už v tomto konaní.
Teda dôvodom je aj právna istota účastníkov konania.

Ďalším dôvodom, pre ktorý sa súd nepriklonil k návrhu právneho zástupcu žalovaného je posilnenie

postavenia spotrebiteľov a zamedzení obchodných praktík žalovaného, ako napríklad v tomto prípade.
Ochrana spotrebiteľa je jedným z nosných záujmov Európskej únie, ktorá sa premieta tak do právnej
úpravy EÚ a právnej úpravy v Slovenskej republike, ako aj do judikatúry Európskeho súdneho dvora a
judikatúry slovenských súdov. Judikatúra ESD, ako aj slovenských súdov považuje normy na ochranu
spotrebiteľa za normy na úrovni verejného poriadku, na ktorých dodržiavaní je potrebné bez výhrady
trvať. Súdu je z úradnej činnosti známe, že žalovaný si v nejednom prípade uplatnil svoje nároky v

rozhodcovskom konaní na základe rozhodcovskej doložky, ktorú súdy už v mnohých konaniach vyhlásili
za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktoré je v dôsledku toho neplatná.

Súd po zhodnotení vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh žalobkyne je dôvodný.

Účastníci konania uzavreli poistnú zmluvu. Je tiež nepochybné, že žalobkyňa v danom prípade
vystupovala ako fyzická osoba, ktorá zabezpečovala svoje potreby, teda ako spotrebiteľ, kým žalovaný
pri poskytovaní poistenia vystupoval v rámci svojej podnikateľskej činnosti, teda ako dodávateľ. Z
uvedeného potom vyplýva, že poistná zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania má charakter
spotrebiteľskej zmluvy a táto musí spĺňať aj požiadavky

.upravené v §§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré obsahujú úpravu spotrebiteľských zmlúv.

Základnou črtou spotrebiteľskej zmluvy podľa § 53 Obč. zák. je to, že je pre spotrebiteľa vopred
pripravená a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Zmluva
uzatvorená so žalobkyňou túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou poistnej zmluvy bez akýchkoľvek

pochybnosti boli Všeobecné poistné podmienky (VPP), ktoré žalobkyňa ovplyvniť nemohla, nakoľko boli
pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov.

Zásadnou právnou otázkou v predmetnej veci je otázka, či rozhodcovská doložka, na základe ktorej
rozhodcovský súd rozhodol a ktorá je upravená v čl. XV. VPP žalovaného, podľa ktorej všetky vzájomné

spory a sporné nároky poistenia budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní, je podmienkou individuálne
dojednanou (ako tvrdí žalovaný) a v negatívnom prípade, či zakladá hrubý nepomer v právach a
povinnostiach v neprospech žalobkyne.

Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu arbitrom rozhodcom

ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Často krát sa
takáto rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými
podmienkami v štandardnej zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je predsa len
význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v krízových situáciách a vzniku sporu súkromná osoba
rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z

pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak
udeje v súkromnoprávnom procese, požiadavka na rešpektovanie princípov súkromného práva arbitrom
vrátane princípu dobrých mravov a rešpektovania ochrany práv spotrebiteľov je plne opodstatnená. Súd
zastáva názor, že ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo
štandardnej zmluvy a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj osud v

závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležité naplánovať, sú plne
namieste.

Hlavnou námietkou žalovaného v priebehu konania bola skutočnosť, že rozhodcovská doložka bola
individuálne dojednaná, preto je platná, s poukazom na § 53 ods. 1 Obč. zák. ktoré upravuje, že nejde

o neprijateľnú podmienku, ak je individuálne dojednaná.Súd poukazuje na ustanovenie § 53 ods. 2 Obč. zák. , podľa ktorého za individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Pozohľadnenítohtoustanoveniasúddospelkzáveru,žerozhodcovskúdoložkuniejemožnépovažovať
za individuálne dojednanú. Je totiž zrejmé z celého znenia VPP, že aj keď na ich konci je osobitný odsek,
ktorý odkazuje na akceptovanie rozhodcovskej doložky upravenej v časti XV. VPP, túto doložku nemohla
žalobkyňa žiadnym spôsobom ovplyvniť.
Za právne bezvýznamné je potrebné označiť tvrdenie žalovaného o individuálnom dojednaní

rozhodcovskej doložky v osobitných zmluvných dojednaniach. V týchto osobitných zmluvných
dojednaniach si účastníci len opätovne dohodli povinnosť v prípade akéhokoľvek sporu podrobiť sa
rozhodcovskému konaniu už raz dohodnutému vo VPP.
.

Osobitné zmluvné dojednania, podobne ako celé VPP sú písané malým, husto písaným textom, ktoré

sťažujú ich čítanie. Žalovaný sa bránil, že žalobkyňa si mohla vybrať, či osobitné dojednania podpíše.
Na konci VPP je malý rámček na podpis pre klienta, hneď za tým sú osobitné dojednania k poistnej
zmluveanáslednesúuvedenédvaväčšierámčeky,jedennapodpispreklientaajedenprezamestnanca
poisťovňu, resp. sprostredkovateľa poistenia. Uvedené usporiadanie rámčekov na podpis navodzuje
dojem, že ten hlavný či dôležitejší podpis na konci VPP je až ten za osobitnými dojednaniami, keďže

až za týmto nasleduje rámčeky pre podpisy oboch zmluvných strán. Aj toto nasvedčuje (podobne ako
mnoho žalôb podaných aj na tunajšom súde s rovnakým skutkovým podkladom), že tvrdenia žalobkyne
o tom, že podľa pokynov sprostredkovateľa poistnej zmluvy treba VPP podpísať dvakrát, pričom klient
nie je skutočne oboznámený, čo vlastne podpisuje, sú pravdivé.
Z osobitných zmluvných dojednaní nevyplýva, aby v prípade ich nepodpísania žalobkyňou mala stratiť

platnosťtiežčasťXV.VPPtýkajúcasarozhodcovskéhokonania. Pretobezohľadunato,čibyžalobkyňa
osobitné zmluvné dojednania podpísala alebo bolo jej povinnosťou vyplývajúcou zo VPP podrobiť sa
rozhodcovskému konaniu. Takúto duplicitu úpravy riešenia sporov vo VPP a osobitných zmluvných
dojednaniach nemožno označiť inak ako za zavádzajúcu a mätúcu.

Zo záznamu o požiadavkách a potrebách klienta k poistnej zmluve žiadnym spôsobom nemožno vyvodiť
záver, že z neho vyplýva, že by žalobkyňa bola poučená o rozhodcovskej doložke a jej prípadných
následkoch, ako to tvrdil žalovaný. Tento záznam sa týka výslovne potrieb klienta v súvislosti s uzavretím
poistnej zmluvy a jediná zmienka o rozhodcovskom konaní je len v tom zmysle, že v prípade sporov je
možné využiť rozhodcovské konanie na riešenie sporov (kým podľa VPP už nejde o možnosť, ale de

facto povinnosť).

Rozhodcovská zmluva uzatvorená so spotrebiteľom, ak má byť právo akceptovateľná ako prejav
zmluvnejautonómiemusíbyťvýsledkomslobodnejvôleobochzmluvnýchstrán.Slobodnávôľavyžaduje
informácie o tom, čo taká ktorá voľba konkrétne znamená. Z uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy žiadne

informácie o rozdieloch medzi riešením sporu pred rozhodcovským súdom a všeobecným súdom
nevyplývajú.
V tejto súvislosti súd poukazuje na výpoveď svedkyne Z. C., ktorá predmetnú poistnú zmluvu ako
sprostredkovateľ v mene žalovaného „prerozprávala“, aj keď zmluvu podpísal manžel svedkyne.
Svedkyňa súdu nevedela vysvetliť aký má význam termín “rozhodcovská doložka „. Podľa svedkyne

rozhodcovská doložka znamená sankciu v prípade predčasného ukončenia poistného vzťahu. Keďže
sama osoba, ktorá v mene žalovaného uzatvárala poistné zmluvy nemala informácie o význame
rozhodcovskej doložky, súd má za to, že túto informáciu nemohla ani kvalifikované podať žalobkyni
ako spotrebiteľke.

Žalovaný sa svojej zodpovednosti za uzatvorenie neprijateľnej zmluvnej podmienky nemôže zbaviť ani
poukazom na princíp „ignorantia iuris non excusat“ (neznalosť zákona neospravedlňuje) uplatnením
jeho dôsledkov v neprospech žalobkyne. Kým rešpektovanie tohto princípu v spotrebiteľských právnych
vzťahoch zo strany dodávateľa treba vyžadovať v najvyššej možnej miere jeho uplatnenie v neprospech
spotrebiteľa bude prichádza do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti

prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane
spotrebiteľa
.dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských
právnych vzťahov, realite praktického života a teda aj zdravému rozumu odporuje požiadavka napodrobné znalosti právnych predpisov zo strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa, resp.
jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti mu nemôže byť na ujmu.
Žalovanýničímprávnevýznamnýmnepreukázal,abyžalobkyniposkytoljasnéazrozumiteľnéinformácie

o tom, čo znamená výlučné riešenie sporov v rozhodcovskom konaní.
Z ďalších listinných dôkazov predložených samotným žalovaným a to zo záznamu o požiadavkách a
potrebách klienta, VPP a osobitných zmluvných dojednaní nevyplýva, aby zo strany sprostredkovateľa
poistenia bolo poskytnuté riadne vysvetlenie dôsledkov uzatvorenia rozhodcovskej doložky. Naopak
vykonané dokazovanie odôvodňuje záver, podľa ktorého žalobkyni neboli poskytnuté žiadne informácie

o dôsledkoch výlučného riešenia sporov v rozhodcovskom konaní v zmysle uzatvorenej rozhodcovskej
doložky.

Súd má za to, že rozhodcovskú doložku v predmetnej veci si žalobkyňa osobitne nevyjednala, nakoľko
táto splývala s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohla len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa
podrobiť VPP a teda aj rozhodcovskému konaniu vyvolanému dodávateľom.

Občiansky zákonník od 1.1.2008 za neprijateľnú podmienku v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r/ považuje
aj dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s
dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Občiansky zákonní s takouto neprijateľnou
podmienkou spôsobujúcou značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa v ustanovení § 53 spája sankciu neplatnosti.

Vzmysle§53ods.4písm.r/Obč.zák.niejemožnéakceptovaťrozhodcovskúdoložku,akbyvyžadovala
od spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. Toto ustanovenie nie je len o možnosti výberu medzi štátnym a
súkromným súdom, ale predovšetkým o dôsledkoch, ktoré zakladá, a teda, či doložka nenúti spotrebiteľa

podrobiť sa nezvratne arbitráži.

Rozhodcovskú doložku upravená v znení, ako je uvedené vyššie (čl. XV.VPP), súd považuje za
neprijateľnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa, a to z nasledovných dôvodov:

Rozhodcovská doložka je upravená vo VPP, ktoré spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť. Táto je vopred
naformulovaná dodávateľom a neumožňuje spotrebiteľovi dosiahnuť rozhodovanie o prípadnom spore
na všeobecnom súde. Ak by spotrebiteľ aj chcel riešiť spor na rozhodcovskom súde, z uvedenej
rozhodcovskej doložky nie je možné zistiť, ktorému súdu by mal žalobu adresovať, keďže rozhodcovský

súd v zmysle časti XV. bodu 2 bude podľa potreby vytvorený od prípadu k prípadu troma fyzickými
osobami poverenými poisťovňou, teda žalovaným, pokiaľ poisťovňa nepoverí osobitnú právnickú osobu
zriadením alebo výberom špecializovaného stáleho rozhodcovského súdu, resp. pokiaľ sama poisťovňa
nezriadistályrozhodcovskýsúd.Poisťovňapritommávydaťštatútrozhodcovskéhosúdu.Takýtospôsob
zloženia, resp. určenia rozhodcovského súdu, tento je podľa názoru súdu

.ukážkovým príkladom neprijateľnej podmienky, keďže by malo ísť o súd vytvorený žalovaným
ako dodávateľom, resp. osobou poverenou žalovaným, teda vyvstávala by tu veľká pochybnosť o
objektívnosti takéhoto súdu. Z takto formulovanej rozhodcovskej doložky nakoniec ani nemôže súd
vyvodiť iný záver ako ten, že ide o rozhodcovskú doložku šitú priamo na mieru žalovanému s cieľom na
jednej strane zabezpečiť si v prípade potreby rozhodnutie súdu, ktorý mu bude priznávať požadované

nároky a na druhej strane dosiahnuť stav, keď si spotrebiteľ nebude uplatňovať prípadné svoje nároky,
pretože podľa rozhodcovskej doložky si ich môže uplatňovať iba v rozhodcovskom konaní, ale podľa
rozhodcovskej doložky nevie ani nemôže vedieť, na akom rozhodcovskom súde si ich má uplatniť.

Na neprijateľnosti uvedenej rozhodcovskej doložky podľa názoru súdu nič nemení to, že v konečnom

dôsledku si žalovaný uplatnil svoje nároky na rozhodcovskom súde, ktorý už je zriadený, teda
nezriaďoval ho sám, resp. nepoveril niekoho na jeho zriadenie, pretože už skutočnosť, že podmienka je
objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa postačuje na to, aby bola neprijateľná. V opačnom prípade
by bolo dosť ťažké, ak nie priam nemožné dosiahnuť
cieľ sledovaný aj smernicou 93/13/EHS, teda zabezpečiť, aby spotrebitelia neboli viazaní neprijateľnými

podmienkami, keďže by bolo ich možné obísť podobne, ako to v tomto prípade urobil žalovaný a obranou
takisto ním použitou, že rozhodcovský súd, ktorý nakoniec reálne konal, je nezávislý od žalovaného.Neprijateľnosti rozhodcovskej doložky a názoru, že jej cieľom je hlavne dosiahnutie rozhodnutia, ktoré by
mohlo byť exekučným titulom, bez toho, aby sa vecou zaoberal všeobecný súd, nasvedčuje aj rokovací
poriadok rozhodcovského súdu a sadzobník poplatkov. Aj keď uvedený postup nie je právne významný

pre posúdenie rozhodcovskej doložky (túto súd považuje za neprijateľnú z vyššie uvedených dôvodov),
súd ju na dokreslenie uvádza.

Žaloba a rozsudok sa síce doručujú do vlastných rúk protistrane (§ 5 bod 3 rokovacieho poriadku), ale
tieto je možné považovať za doručené aj keď si protistrana zásielku nevyzdvihne v odbernej lehote,

pričom v zmysle § 24 bod 2 rokovacieho poriadku v skrátených konaniach (teda bez ústneho prejednania
žaloby) sa rozhoduje v sporoch, ak predmetom je peňažná pohľadávky nepresahujúca 66 500 eur,
pričom aj takýto rozsudok spolu so žalobou je možné doručiť aj tzv. náhradných doručením, teda o tomto
sa ani účastník nemusí dozvedieť. Pri spotrebiteľských nárokoch je možné žiadať ústne prejednanie
sporu, ak predmet konania presahuje 300 eur, ale takáto žiadosť je spoplatňovaná (§ 29b rokovacieho
poriadku). Od tohto poplatku (36 eur v zmysle sadzobníka poplatkov - príloha č. 2 rokovacieho poriadku

bod 1) spotrebiteľ nie je oslobodený, podobne ako od poplatku za preskúmanie námietky nedostatku
právomoci (§ 29b bod 2 rok. poriadku), ktorý predstavuje 360 eur (príloha č. 2 bod 4 sadzobníka
poplatkov). Za návrh na oslobodenie od poplatkov je pritom žiadateľ povinný uhradiť poplatok vo výške
36 eur (príloha č. 2 bod 3 sadzobníka poplatkov). Z poučenia rozhodcovského rozsudku vyplýva, že
za podaný odpor je potrebné uhradiť poplatok vo výške 72 eur, ktorého zaplatenie je podmienkou

prihliadania na odpor. Odpor je pritom potrebné podať v lehote 5 dní. Trovy priznané rozhodcovským
súdom dosahujú sumu 276 eur.
Spotrebiteľ je v konaniach, v ktorých uplatňuje alebo bráni svoje práva vyplývajúce zo spotrebiteľskej
zmluvy oslobodený od súdnych poplatkov v zmysle § 4 ods. 2 písm. za)
.zákona č. 71/92 Zb. o súdnych poplatkov, teda v súdnom konaní neplatí žiadne poplatky. Ak sa v

súdnom konaní vydá rozhodnutie v skrátenom konaní (čiže platobný rozkaz), nie je možné ho doručiť
tzv. fikciou doručenia, teda považovať žalobu a platobný rozkaz za doručený, aj keď si ho protistrana
neprevzala v odbernej lehote. odpor proti platobnému rozkazu je možné podať v lehote 15 dní od
doručenia platobného rozkazu (ide o ochranu 2. strany v konaní, ktorá dostane už rozhodnutie, ktoré
môže byť vo veci konečné bez toho, aby vedela, že voči nej prebieha nejaké konanie). V prípade

nedoručeniaplatobnéhorozkazusatentorušíbeztoho,abyodporcamuselurobiťnejakýprocesnýúkon.
V prípade, ak by predmetom konania pred všeobecným súdom bola suma uplatnená v rozhodcovskom
konaní, náhrada trov úspešnému účastníkovi by činila necelých 70 eur (súdny poplatok vo výške
16,50 eur a trovy právneho zastúpenia za dva úkony právnej pomoci vo výške 51,78 eur bez DPH).
Takýto postup rozhodcovského súdu a podmienky uplatnenie určitých úkonov takisto značne sťažuje

postavenie spotrebiteľa, ak by rozhodcovskú doložku súd považoval za prijateľnú (čo už vzhľadom na
vyššie uvedené nepovažuje). Aj tento postup zvoleného rozhodcovského súdu nasvedčuje tomu, čo
bolo skutočným cieľom dojednania rozhodcovskej doložky. Aj rozhodcovské konanie, ktoré by bolo
založené skutočnou dohodou zmluvných strán o rozhodcovskej doložke musí v prípade spotrebiteľských
zmlúv a sporov z nich vyplývajúcich dosahovať štandardy minimálne na úrovni, aké sú zaručené podľa

Občianskehosúdnehoporiadkuasúvisiacichpredpisov(napr.oslobodenieodsúdnychpoplatkovapod.)

Ustanovenie § 53 Obč. zák. nie je zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti (§ 40a Obč. zák), ide o
neplatnosť absolútnu pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú musí súd prihliadať z úradnej
povinnosti. Ak teda dojednaná podmienka ukladajúca spotrebiteľovi podrobiť sa rozhodcovskému

konania vyvolanému dodávateľom je pre jej neprijateľnosť neplatná v rozhodcovskom konaní uplatnený
nárok rozhodcovským súdom vôbec nemal byť prejednaný a rozhodnutý. Rozhodcovský súd môže totiž
vec v rozhodcovskom konaní prejednať len vtedy, ak medzi zmluvnými stranami bola uzatvorená platná
rozhodcovská zmluva. Bez takejto platnej zmluvy rozhodcovskému súdu chýba základný predpoklad
pre rozhodnutie sporu v rozhodcovskom konaní.

K odkazom právneho zástupcu žalovaného na rozhodnutia NS SR sp. zn. 3MCdo/14/2011 a
6MCdo/9/2012 súd len poznamenáva, že ani jeden z nich sa netýka žalovaného, pričom v prvom z
týchto rozhodnutí bola iná situácia (rozhodcovskú doložku mal možnosť spotrebiteľ v lehote 30 dní
od podpisu zmluvy vylúčiť a rozhodnutia nižších súdov boli zrušené, teda nie je zrejmé, ako nakoniec

bolo rozhodnuté) a v druhom rozhodnutí bolo zamietnuté dovolanie, ktorým sa generálny prokurátor
domáhal zrušenia rozhodnutí súdov nižšieho stupňa, ktoré vyhodnotili rozhodcovskú doložku banky za
neprijateľnú. Súdu je pritom z úradnej činnosti tak svojej, ako aj iných súdov známe, že vo väčšine
prípadov súdy v exekučných konaniach, kde ako oprávnený vystupuje žalovaný a žiada vymáhať dlžnúsumu na základe rozhodcovského rozsudku vydaného na základe rozhodcovskej doložky obsahovo
totožnej s tou, ktorú súd posudzoval v tomto prípade, poskytujú ochranu povinným, ktorí v pôvodnom
konaní boli v pozícii spotrebiteľa, a to z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej doložky. Mnohé z týchto

rozhodnutí boli potvrdené aj dovolacím súdmi a aj NS SR.

K tvrdeniam právneho zástupcu žalovaného na nedostatok žaloby žalobkyne spočívajúci v neuvedení
konkrétneho dôvodu, pre ktorý žiada zrušiť rozhodcovský rozsudok
.súd poznamenáva, že tieto dôvody ( §40 ods. 1 písm. j) a c) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom

konaní v znení do 31.12.2014) vyplývajú priamo zo žaloby. Naviac zo žiadneho ustanovenia
Občianskeho súdneho poriadku nevyplýva pre žalobkyňu povinnosť podať právnu charakteristiku
uplatneného nároku.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti súd žalobe vyhovel a rozhodcovský rozsudok pre neplatne
uzavretú rozhodcovskú doložku zrušil.

Po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku v súlade s § 43 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. bude
súd pokračovať v konaní o žalobe rozhodcovského konania, preto aj o trovách konania bude možné
rozhodnúť až v rozhodnutí, ktorým sa konanie skončí, t .j. v konečnom rozhodnutí.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto rozsudku
na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo

veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.
Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p.
.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch aexekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

V Starej Ľubovni, dňa 16. júla 2015