Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 30, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoE/109/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215207905
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4215207905.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň
JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Eriky Madarászovej v exekučnej veci oprávneného: BENCONT
INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 36 432 105, zastúpeného
JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD., advokátkou so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, proti
povinnému: Y. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. rad XXX/X, XXX XX L. Q., o vymoženie sumy 144,39

eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k.
5Er/693/2015-27 zo dňa 23.10.2015 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvého stupňa napadnutým uznesením, vydaným vyšším súdnym úradníkom, zamietol žiadosť
súdneho exekútora JUDr. Ing. Jána Gaspera, PhD., so sídlom Exekútorského úradu Rimavská Sobota,

Kálmana Mikszatha 268, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 14.04.2015, vedenej
pod sp. zn. EX 5754/2015. Zamietnutie žiadosti súd odôvodnil s odkazom najmä na ustanovenie
§ 44 ods. 2, § 41 ods. 2, § 243d ods. 1 prvej vety, ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), ako
aj na ustanovenia § 45 ods. 1,2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom
do 31.12.2014, § 52 ods. 1,2,4, § 53 ods. 1 prvej vety, ods. 4 písm. r), ods. 5, § 54 ods. 1, § 39

Občianskeho zákonníka a tiež ustanovenia Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách. Uviedol, že oprávnený ako exekučný titul predložil rozhodcovský rozsudok
StálehorozhodcovskéhosúduSlovenskejbankovejasociáciesosídlomvBratislavesp.zn.II/2014-5997
zo dňa 06.11.2014. Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky súd v exekučnom konaní realizoval
svoje oprávnenie vyplývajúce z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť,
či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Ak totiž exekučný titul vydal orgán, ktorý k tomu

nemal právomoc, ide o rozhodnutie ničotné, nevyvolávajúce žiadne právne účinky. Takéto rozhodnutie
nespĺňa predpoklad materiálnej vykonateľnosti. Vyššie uvedené závery vyplývajú z ustálenej judikatúry
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (sp. zn. 6Cdo 105/2011, 3Cdo 122/2011, 3Cdo 146/2011).
Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom,
ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky),
na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá

neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti
rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť)
rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa
tvoriacich samostatné odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je odstránenie značnej
nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou na škodu spotrebiteľa

(obdobne rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo 105/2011 z 10.10.2012).Súd skúmal, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy, ktorá
môže mať formu osobitnej písomnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

2. Súd konštatoval, že záväzkový vzťah medzi oprávneným a povinným je právnym vzťahom zo
spotrebiteľskej zmluvy, a teda je potrebné posudzovať ho podľa ustanovení o spotrebiteľských zmluvách
Občianskeho zákonníka. V danom prípade nie je možné formuláciu rozhodcovskej zmluvy považovať za
platnúrozhodcovskúzmluvu;spôsobujetotižznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiachzmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa tým, že mu znemožňuje zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a

ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Spotrebiteľovi je v danom prípade fakticky odopretá možnosť
brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, keď oprávnený podá žalobu na rozhodcovský
súd. Vznik rozhodcovskej zmluvy vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že si vymieňuje
rozhodcovské konanie. Z obsahu spisu nevyplýva, že by v rámci kontraktácie došlo k naplneniu zákona
a že by príslušný zamestnanec oprávneného s odbornou starostlivosťou najprv povinného poučil a
nechal mu priestor na rozhodnutie. Doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa, ale na

začiatku zmluvného vzťahu. Predtlačené poučenie oprávneného o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej
zmluvy sa nepovažuje za kvalifikované vysvetlenie vážnych dôsledkov rozhodcovského konania.
Oprávnený si v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde
o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku, je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené
a nebolo možné meniť ich obsah, čo je aj daný prípad (čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých

podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má
byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch
zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a
informácieotom,čotáktorávoľbakonkrétneznamená.Tietopodmienkynebolisplnenéapovinnýnemal
možnosť ovplyvniť ani obsah zmluvy o úvere, ani rozhodcovskej zmluvy; rozhodcovskú zmluvu teda

nemožno považovať za zmluvnú podmienku dojednanú individuálne. Dôsledkom toho je, že spotrebiteľ
v skutočnosti ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči nárokom veriteľa
na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Rozhodcovskú zmluvu preto súd vyhodnotil ako nekalú,
postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. K uzatvoreniu
platnej rozhodcovskej zmluvy alebo doložky nedošlo, rozhodcovský súd nemohol spor prejednať a vydať

rozhodcovský rozsudok, ktorý by bol vykonateľným exekučným titulom. Z toho dôvodu je exekúcia
neprípustná, čo je dôvod na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie a následné zastavenie exekučného konania.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal napadnuté

uznesenie zmeniť a žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovieť,
alternatívne uznesenie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Toto odvolanie odôvodnil s odkazom
na ustanovenie § 205 ods. 2 písm. a), d), f), e), § 221 ods. 1 písm. d), f), h) zákona č. 99/1963
Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, účinného do 30.06.2016 (ďalej len
„OSP“) s tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, že súd prvej inštancie na

základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, jeho rozhodnutie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci a oprávnenému sa postupom súdu odňala možnosť konať
pred súdom. Jeho právny predchodca, VÚB, a.s. v zmysle § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.
z. o bankách bol povinný ako banka ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzatvorenie
rozhodcovskej zmluvy podľa § 4 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní. V zmysle platne uzatvorenej

Zmluvy o spotrebnom úvere pre obyvateľstvo ako aj v zmysle ustanovenia čl. VII. bodu 3 Všeobecných
obchodných podmienok bol povinný postupovať daným spôsobom. Ak by tak veriteľ nepostupoval, došlo
by k porušeniu zákona o bankách. Navyše zo znenia rozhodcovskej doložky je zrejmé, že dlžník ako
spotrebiteľ nebol nútený riešiť spory výlučne v rozhodcovskom konaní a mal možnosť vyjadriť nesúhlas
s rozhodcovskou doložkou. Právoplatný rozhodcovský rozsudok je prekážkou pre opätovné prejednanie

veci, pričom tento rozsudok disponuje atribútom právnej záväznosti rovnako ako právoplatný rozsudok
všeobecného súdu a je vykonateľný. Nesúhlasil s právnou argumentáciou odôvodnenia prvostupňového
rozhodnutia a poukázal na iné rozhodnutia súdov v obdobných veciach. Namietal, že exekučný súd
nie je oprávnený skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, ani rozhodcovské konanie a
ani zmluvu, na základe ktorej bol vydaný, keďže doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno

preskúmať, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu
podľa § 159 OSP. Súd v odôvodnení podľa jeho názoru nevysvetlil viaceré právne otázky.4. Sudca súdu prvej inštancie podľa § 374 ods. 4 druhej vety OSP odvolaniu nevyhovel a predložil vec
na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

5. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku,
účinného od 01.07.2016, ďalej len „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“) viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 379, § 380 CSP) po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.
1 CSP) dospel k záveru, že odvolanie nie je opodstatnené.

6. Súd prvej inštancie aplikoval v tejto veci ustanovenia Exekučného poriadku ako aj Občianskeho
súdneho poriadku, ktorý bol dňom 1. júla 2016 zrušený Civilným sporovým poriadkom. Súd prvej
inštancie napadnuté uznesenie vydal dňa 23.10.2015, t. j. ešte za účinnosti predchádzajúceho
procesného predpisu, ktorým bol Občiansky súdny poriadok. Odvolací súd, ktorému bola predložená vec
na rozhodnutie o odvolaní dňa 07.03.2016, rozhodujúc vo veci už v čase účinnosti Civilného sporového
poriadku, postupoval v súlade s ustanovením § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak nie je ustanovené

inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Exekučný poriadok, ktorý na danú vec aplikoval súd prvej inštancie, bol s účinnosťou od 01.07.2016 v
ustanoveniach § 9a a § 9b novelizovaný zákonom č. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich
s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho

poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

8. Podľa § 9a ods. 1,2,3,4 Exekučného poriadku: (1) Ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto
zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. (2) Ustanovenia Civilného
sporového poriadku o odpustení zmeškania lehoty, prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch

procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach sa v konaní
podľa tohto zákona nepoužijú. (3) Na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci vykladá
ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na
odklad exekúcie. (4) Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a
konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

9. Odvolací súd po prejednaní veci uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správne potvrdil. Pritom aplikoval ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak sa odvolací súd v
celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť
len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie

správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa stotožnil s výrokom rozhodnutia
súdu prvej inštancie ako aj s jeho odôvodnením, a tak na dôvažok dodáva nasledovné:

10. Súd prvej inštancie urobil správny právny záver a svoje rozhodnutie aj primerane odôvodnil. Podľa
obsahu spisu rozhodcovský súd konal o spore medzi účastníkmi zo zmluvy o bežnom účte a poskytovaní

produktovaslužiebflexiúčtuuzatvorenejmedzipovinnýmaVÚB,a.s.,MlynskéNivy1,82990Bratislava,
dňa 08.12.2008 v spojení so Všeobecnými obchodnými podmienkami (ďalej len „VOP“). Svoju právomoc
si odvodil z rozhodcovskej doložky obsiahnutej v povinným nepodpísaných VOP, ktoré boli súčasťou
zmluvy. Povinný dlh, ktorý mu vznikol zo zmluvy, riadne nesplácal, a tak sa oprávnený ako právny
nástupca VÚB, a.s., v dôsledku postúpenia pohľadávky, obrátil so žalobou na rozhodcovský súd, ktorý

vydal vyššie uvedený rozsudok. Proti rozsudku rozhodcovského súdu povinný odvolanie nepodal a
nepodal ani žalobu na súd o jeho zrušenie.

11. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol správne na podklade listín založených v spise. Občiansky
zákonník v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy v ustanovení § 53 ods. 1,2,3,4

písm. r), ods. 5 uvádza nasledovné: „Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
("neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú
také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť

ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom
a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Za neprijateľnú podmienku uvedenú v
spotrebiteľskej zmluve sa považuje ustanovenie, ktoré vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej
doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Neprijateľnépodmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.“ Je zrejmé, že rozhodcovský súd si
svoju právomoc na rozhodnutie sporu odvodil z rozhodcovskej doložky tak, ako to opísal súd prvej
inštancie v odôvodnení svojho uznesenia. Súd na základe listinných dôkazov urobil správny právny

záveroneplatnostidojednaniarozhodcovskejdoložky,ktoránemohlazaložiťprávomocrozhodcovského
súdu, pretože nezodpovedala vyššie citovaným zákonným podmienkam § 53 ods. 1,2,3,4 písm. r)
Občianskeho zákonníka. Odvolací súd rovnako ustálil, že rozhodcovská doložka spôsobila značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, a to v neprospech spotrebiteľa. Z predložených listín
nie je zrejmé, či veriteľ s ním o rozhodovaní sporov rozhodcovským súdom rokoval osobitne, t. j.

nad rámec samotného poskytnutia úveru. Nie je tiež zrejmé, v akom rozsahu bol povinný adekvátne
poučený o následkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy (doložky) a či mal reálnu možnosť obsah
tohto dojednania ovplyvniť. Oprávnený tieto skutočnosti v návrhu na vykonanie exekúcie ani netvrdil
a ani ničím nedoložil, čím nepreukázal, že zmluvné dojednanie obsahujúce rozhodcovskú doložku
bolo dojednané individuálne. Preto sa už len z tohto dôvodu rozhodcovská doložka podľa § 53 ods. 2
Občianskeho zákonníka za individuálne dojednanú nepovažuje. Nedostatok individuálneho dojednania

rozhodcovskej zmluvy (doložky) podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka spôsobuje jej neplatnosť.

12. Vecnú správnosť napadnutého uznesenia nebola spôsobilá spochybniť ani námietka oprávneného
o nesprávnom právnom posúdení veci v otázke samotnej neprijateľnosti rozhodcovskej doložky.
Ustanovenie § 93b zákona o bankách nezbavovalo právneho predchodcu oprávneného dodržať

povinnosti uložené Občianskym zákonníkom v piatej hlave, a teda ani povinnosti predložiť povinnému
návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy takým spôsobom, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že
sa mu poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie prípadných sporov výlučne v
rozhodcovskom konaní, a aby bolo tiež zrejmé, že mu boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie
o výlučnom riešení sporov v rozhodcovskom konaní v prípade, ak podá žalobu dodávateľ. Ak právny

predchodca oprávneného takto nepostupoval, resp. ak takýto postup oprávnený v návrhu ani netvrdil
a ani nedoložil listinami pripojenými k návrhu na exekúciu, súd prvej inštancie správne konštatoval
neprijateľnosť danej zmluvnej podmienky. Rozhodcovská zmluva (doložka) uzavretá so spotrebiteľom,
ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej
vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými

riešeniami a informácie o tom, čo tá - ktorá voľba konkrétne znamená. Obdobné stanovisko zaujal aj
Najvyšší súd Slovenskej republiky, napríklad v rozhodnutí sp. zn. 6ECdo 131/2014 zo dňa 28.01.2015.
V tomto prípade je zrejmé, že pôvodný veriteľ predložením VOP nedal spotrebiteľovi možnosť prejaviť
vôľu, či prijme alebo neprijme rozhodcovskú doložku ako súčasť VOP, kde táto doložka splynula s
ostatným textom, a z doložených listín už vôbec nevyplýva to, že osobitným rokovaním boli povinnému

poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie o riešení sporov v rozhodcovskom konaní. Na základe
toho vyplýva záver, že exekučný titul vydal rozhodcovský súd, ktorý pri neplatnej rozhodcovskej doložke
nemal právomoc konať a rozhodovať spor účastníkov. Súd prvej inštancie pre nedostatok materiálnej
vykonateľnosti exekučného titulu správne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie a z toho dôvodu odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa §

387 ods. 1 CSP potvrdil.

13. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).