Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 30, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 12CoE/160/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7815208091
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Hrib, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7815208091.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a členov
senátu JUDr. Janky Kočišovej a JUDr. Slávky Maruščákovej v exekučnej veci oprávneného: P. N. s.r.o.,
so sídlom v V., X. XXX/A, IČO: XX XXX XXX, zastúpený JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD., advokátom,
so sídlom v Bratislave, Martinčekova č. 13, IČO: 42 174 716, proti povinnému: G. C., nar. XX.XX.XXXX,
bytom I.. R. č. XXX, P., vedenej u súdneho exekútora Mgr. Jany Virličovej, so sídlom v Bratislave,

Vajnorská 100/A, pod sp. zn. EX 2900/15, o vymoženie 663,88 eur s príslušenstvom, o odvolaní
oprávnenéhoprotiuzneseniuOkresnéhosúduRožňavazodňa17.08.2015,č.k.10Er/763/2015-16takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol.

2. V odôvodnení uznesenia uviedol, že dňa 15.03.2015 mu bola doručená žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre vymoženie 663,88 eur s príslušenstvom na základe
exekučného titulu Rozhodcovského rozsudku sp. zn.: IBC12100105 zo dňa 20.01.2012. Súd prvej

inštancie následne poukázal na ust. § 103, § 159 ods. 3 a § 251 ods. 4 O.s.p. a uviedol, že mal
v konaní preukázané, že pod č. k. 10Er/391/2013 bolo okresným súd Rožňava vedené exekučné
konanie vo veci rovnakých účastníkov pre vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 663,88 eur
s prísl. priznanej totožným exekučným titulom - rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a.s., č. k. IBC12100105 zo dňa 20.01.2012.
Uznesením, sp. zn. 10Er/391/2013-35 zo dňa 14.05.2013 zamietol žiadosť súdneho exekútora o

udelenie poverenia v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 15CoE/276/2013-49
zo dňa 17.07.2014, ktorý napadnuté uznesenie potvrdil, z dôvodu, že exekučný titul, nie je materiálne
vykonateľný. Následne okresný súd Rožňava uznesením, sp. zn. 10Er/391/2013-60 zo dňa 09.01.2015
exekúciu zastavil. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd prvej inštancie mal preukázané, že o exekúcii
vedenej na základe totožného exekučného titulu vo veci rovnakých účastníkov už bolo súdom prvej
inštancie v konaní 10Er/391/2013 právoplatne rozhodnuté. Ide tu teda o prekážku res iudicata, pričom

sa jedná o neodstrániteľnú prekážku konania. Súd prvej inštancie preto uznesením žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal napadnuté uznesenie
zmeniť a súdnemu exekútorovi udeliť poverenie na vykonanie exekúcie alebo alternatívne napadnuté
uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.4. Oprávnený namietal, že v danom konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 (§ 205 ods. 2
písm. a/ O.s.p.), že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.), že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.), že doteraz zistený skutkový stav neobstojí,
pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 ods. 2 písm. e/
O.s.p.), že v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
(§ 221 ods. 1 písm. d/ O.s.p.), že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred
súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) a že súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil tým, že

nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav (§ 221 ods. 1 písm.
h/ O.s.p.). Poukázal na ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a uviedol, že v zmysle tohto ustanovenia je
exekučný súd oprávnený skúmať a vykonať ako dôkaz jedine žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Nemá však oprávnenie skúmať a hodnotiť iné
listiny, napr. zmluvu o úvere obsahujúcu rozhodcovskú doložku, nakoľko tým prekračuje zákonné limity
pre skúmanie podmienok pre udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd pri skúmaní

rozhodcovskéhorozsudkuakoexekučnéhotituluniejevecnepríslušnývovecikonaťčiužakosúdvyššej
inštancie,kasačnýsúdalebosúdkonajúcioopravnomprostriedku.Rozsahprávomociexekučnéhosúdu
je daný aj ust. § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Podľa oprávneného exekučný súd nie je oprávnený
skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, skúmať rozhodcovské konanie, ani zmluvu, na
základe ktorej bol tento vydaný, keďže doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať

podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok
súdu (§ 35 ZoRK); výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány, čím
tvorí prekážku „res iudicata“. Tiež poukázal na ust. § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách,
ktoré ukladalo povinnosť právnemu predchodcovi oprávneného (P.anka, a.s.) ponúknuť klientovi návrh
rozhodcovskej zmluvy s tým , že klientovi je daná možnosť neprijať túto zákonom stanovenú ponuku.

V ďalšom vyčítal súdu prvej inštancie, že rozhodcovskú zmluvu vyhlásil za neplatnú bez toho, aby
riadne zdôvodnil, v čom táto spôsobovala hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa. Za týmto účelom zároveň vykonal nové dokazovanie, avšak oprávnenému
nedal možnosť sa k takto vykonaným dôkazom či nanovo vytvorenému skutkovému stavu vyjadriť. Mal
za to, že nie je možné záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky oprieť o Smernicu Rady č. 93/13/EHS,

nakoľko tento nepriamy normatívny akt, ktorý je súčasťou únijného práva, je výlučne aktom sekundárnej
povahy, ktorého priamy normatívny význam pre výklad národného zákona je výlučne indikatívny a v
žiadnom prípade interpretačný. Obdobné platí aj o judikatúre ESD, ktorá nie je voči jednotlivcom, teda
ani voči účastníkom tohto konania, bezprostredne záväzná. Oprávnený v ďalšom poukázal na rôzne
rozhodnutia súdov Slovenskej republiky a na neprimerané zvýhodňovanie povinného pred exekučným

súdom, ktorý nahrádzal pasivitu povinného. Uviedol, že exekučný súd svojim postupom znemožnil
uplatniť právo oprávneného priznané exekučným titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami
právoplatného rozsudku. Na záver poukázal nato, že rozhodcovský súd, ktorý vydal exekučný titul, je
držiteľom povolenia rozhodovať spotrebiteľské spory s číslom SRS 001, v súlade s ust. § 73 ods. 5
zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.

5. Napadnuté rozhodnutie vydal vyšší súdny úradník. O odvolaní oprávneného proti jeho uzneseniu
zákonný sudca podľa ust. § 374 ods. 4 O.s.p. rozhodol tak, že mu nemieni vyhovieť, preto predložil vec
odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní oprávneného.

6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„C.s.p.“) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379
a § 380 ods. 1 C.s.p. ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania
v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario. Po preskúmaní uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že
odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

7. Podľa ust. § 470 ods. 1 a 2 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajúzachované.Aksatentozákonpoužijenakonaniazačaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o

predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania,
ak by boli v neprospech strany.8. Uznesenie je vo výroku o zastavení exekučného konania vecne správne, preto ho odvolací súd v
zmysle ust. § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

9. Z uvedených skutkových zistení súdu prvej inštancie vyplýva, že o tej istej veci v inom konaní sa
oprávnený už domáhal vymoženia rovnakej povinnosti uloženej rovnakým exekučným titulom a medzi
tými istými účastníkmi konania v rovnakom procesnom postavení.

10. V posudzovanom prípade je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok zo dňa 20.01.2012,

sp. zn. IBC12100105 vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ,
ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., so sídlom Trnavská cesta 7, Bratislava, a to rozhodcami JUDr. Jánom
Huňadym, JUDr. Marcelom Hudákom a Mgr. Štefanom Jakabom. Rozhodcovský rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňa 21.03.2012 a vykonateľnosť dňa 25.03.2012.

11. Podľa ust. § 44 ods. 2 tretia veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej

činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „EP“), ak súd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

12. Podľa ust. § 161 ods. 1 C.s.p. (predtým § 103 O.s.p.) ak tento zákon neustanovuje inak, súd

kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť
(ďalej len "procesné podmienky").

13. Podľa ust. § 161 ods. 2 a 3 C.s.p. (predtým § 104 ods. 1 a 2 O.s.p.) ak ide o nedostatok
procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak ide o nedostatok procesnej

podmienky, ktorý možno odstrániť, súd urobí vhodné opatrenia na jeho odstránenie. Pritom spravidla
môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí
nedostatok procesnej podmienky odstrániť, súd konanie zastaví.

14. Podľa ust. § 230 C.s.p. (predtým § 159 ods. 3 O.s.p.) ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže

sa prejednávať a rozhodovať znova.

15. Podľa ust. § 9a ods. 1 Exekučného poriadku ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto
zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

16. Podľa ust. § 9b ods. 4 Exekučného poriadku v konaní podľa tohto zákona rozhoduje súd uznesením.

17. Na základe toho istého exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku sp. zn. IBC12100105 zo dňa
20.01.2012 bola vedená exekúcia v prospech toho istého oprávneného a proti tomu istému povinnému.
Okresný súd Rožňava uznesením, sp. zn. 10Er/391/2013-35 zo dňa 14.05.2013 zamietol žiadosť

súdneho exekútora o udelenie poverenia v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach, sp. zn.
15CoE/276/2013-49zodňa17.07.2014,ktorýnapadnutéuzneseniepotvrdil,zdôvodu,žeexekučnýtitul,
nie je materiálne vykonateľný. Následne okresný súd Rožňava uznesením, sp. zn. 10Er/391/2013-60 zo
dňa 09.01.2015 exekúciu zastavil a náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal. Predmetné
uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.03.2015.

18. Odvolací súd dáva do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 4Cdo 311/2012 zo dňa
28.03.2013, podľa ktorého prekážka právoplatne rozhodnutej veci sa v exekučnom konaní posudzuje
primerane k špecifikám tohto konania. Keďže Exekučný poriadok nemá ustanovenie upravujúce
prekážku právoplatne rozhodnutej veci, je potrebné aj na exekučné konanie primerane aplikovať

ustanovenie § 159 ods. 3 O.s.p. (v súčasnosti ust.. § 230 C.s.p. ), ktoré výslovne upravuje zásadu, v
zmysle ktorej platí, že len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

19. Primeranosť použitia citovaného ustanovenia sa prejavuje napríklad v tom, že v sporovom konaní
v zásade platí, že o veci samej súd rozhoduje rozsudkom ( ust. § 212 ods. 1 C.s.p.) pričom zákon

stanovujeprípady,vktorýchsúdrozhodneuznesením,zatiaľčovexekučnomkonanísúdvždyrozhoduje
len uznesením.20. Z uvedeného uznesenia Najvyššieho súdu vyplýva, že keďže Exekučný poriadok nemá ustanovenie
upravujúce prekážku právoplatne rozhodnutej veci, je potrebné aj na exekučné konanie subsidiárne
aplikovať ustanovenie O.s.p. (v súčasnosti už C.s.p.), ktoré upravujú inštitút res iudicata.

21. Odvolací súd má preto za to, že exekučný súd v konaní postupoval správne, keď zastavil exekučné
konanie (zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie) ak ide
o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť. Exekučný súd vo svojom uznesení
správne skonštatoval, že res iudicata je procesnou prekážkou, ktorú nemožno odstrániť, nakoľko súd

už právoplatne rozhodol, že exekúcia vedená na podklade predmetného rozhodcovského rozsudku je
neprípustná a toto rozhodnutie teda predstavuje prekážku rozhodnutej veci. Prekážka res iudicata sa
zaraďuje do kategórie neodstrániteľných vád podmienok konania, existencia ktorých má za následok,
bez ďalšieho zastavenie konania v celom rozsahu. Rozhodnutie o zastavení exekúcie z dôvodu, že
exekučný titul, nie je materiálne vykonateľný, tak zakladá prekážku res iudicata a oprávnený už nemôže
navrhnúť vykonanie exekúciu na podklade toho istého exekučného titulu. Uvedené predchádzajúce

rozhodnutie o zastavení exekúcie tak pre toto exekučné konanie, ktoré sa začalo medzi rovnakými
účastníkmi pre vymoženie rovnakého plnenia, na podklade rovnakého exekučného titulu predstavuje
prekážku rozhodnutej veci.

22. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

23. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne
potvrdil.

24. Odvolací súd ma zato, že nie sú splnené procesné podmienky konania, konanie vykazuje
neodstrániteľný nedostatok, a tým je prekážka rozhodnutej veci (res iudicata).

25.Onáhradetrovodvolaciehokonaniarozhodolodvolacísúdpodľa§396ods.1C.s.p.vspojenís§255
ods. 1 C.s.p. tak, že stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva, pretože oprávnený

nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a ostatným
stranám sporu preukázateľné trovy tohto konania nevznikli, preto im neboli priznané.

26.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto
rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho
sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený

advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).