Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, September 19, 2017

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 1CbZm/874/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514223215
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Ulacká

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2017:1514223215.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V sudkyňou JUDr. Vierou Ulackou v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT

Slovakia,s.r.o.,IČO:35792752,sosídlomPribinova25,Bratislava,zastúpenýAdvokátskoukanceláriou
JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, Bratislava, proti žalovanej: G. G., narodená X.X.XXXX,
trvale bytom V. II XX/X, N. nad H., podnikajúca pod obchodným menom G. G., IČO: 37 661 205,
miesto podnikania Centrum II 73/6, Dubnica nad Váhom, o zaplatenie 10.170,80 eur s príslušenstvom
a odmenou 33,90 eur zo zmenky, takto

r o z h o d o l :

I. Zmenkový platobný rozkaz č. k. 1Zm 676/2014-12 zo dňa 29.6.2015 sa ruší v zmenkovej sume
4.136 eur, v úroku 6% ročne zo sumy 4.136 eur od 4.9.2014 do zaplatenia a v zmenkovej odmene 13,79

eur, s tým, že sa súčasne v tejto časti konanie zastavuje.

II. Vo zvyšku súd ponecháva zmenkový platobný rozkaz v platnosti.

III. Žalobca má z nárokov priznaných pod bodom II. právo na náhradu trov námietkového konania
v celkom rozsahu.

IV. Žalovaná má zo zastavenej časti konania nárok na náhradu trov v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Zmenkovým platobným rozkazom č. k. 1Zm 676/2014-12 zo dňa
29.6.2015 uložil súd žalovanej povinnosť, aby do troch dní od jeho doručenia žalobcovi zaplatila
zmenkovú sumu 10.170,80 eur so 6 %-ným ročným úrokom od 4.9.2014 do zaplatenia, zmenkovú
odmenu 33,90 eur a náhradu trov konania v celkovej výške 1.280,60 eur alebo aby v rovnakej lehote
podala námietky, v ktorých musí uviesť všetko, čo proti zmenkovému platobnému rozkazu namieta.
2. Žalovaná podala námietky, po podaní ktorých sa vec vedie pod sp. zn.
1CbZm 874/2015. Námietky odôvodnila tým, že je zmenka neplatná, nakoľko bola vydaná v rozpore

so zákonom. Ide o zmenku zabezpečovaciu a vyplnená mohla byť maximálne do aktuálnej výšky
nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva vrátane zmluvných pokút a iných nárokov vo výške
maximálne 30% istiny poskytnutého úveru. Zmenka však bola vyplnená takmer na stonásobok úveru.
Poskytnutú sumu už uhradila aj so zákonným úrokom z omeškania. Zmenka bola vyplnená v rozpore
s vyplňovacím oprávnením, zabezpečovaný dlh už bol uhradený, všetky zmluvné sankcie sú neplatné
a zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Úverovú zmluvu uzatvárala ako spotrebiteľka
bez ohľadu na to, že v nej bolo uvedené IČO, žalobca si ako podmienku poskytnutia úveru žiadal

predloženie živnostenského listu, úver nebol poskytnutý ani za účelom podnikania ani na žiaden iný účel
spojený s podnikaním. Zároveň namietla miestnu príslušnosť súdu, keďže nejde o podnikateľský vzťah
a miestne príslušným mal byť súd v obvode jej bydliska. Ako dôkaz žalovaná doplnila fotokópiu zmluvy
o revolvingovom úvere č. 174676-13308 z 22.7.2013.3. Námietku miestnej príslušnosti žalovaná uplatnila pri prvom úkone,
ktorý jej v konaní patril, súd bol preto v zmysle poslednej vety § 105 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb.,
Občiansky súdny poriadok (OSP), povinný svoju miestnu príslušnosť znovu skúmať. V tomto prípade

je predmetom konania zaplatenie zmenky, ktorej platobným miestom je Bratislava. Podľa § 87 písm. d)
OSP bol popri všeobecnom súde odporcu (§ 84, § 85) na konanie miestne príslušný aj súd, v obvode
ktorého je platobné miesto zmenky. Právo výberu mal podľa § 87 OSP žalobca, ktorý podaním žaloby na
Okresný súd Bratislava V, určený v § 10 ods. 2 písm. a) zákona č. 371/2004 Z. z., miestnu príslušnosť
zvolil.

4. Počnúc od 1. júla 2016 upravuje postup súdu a strán sporu pri
prejednávaní a rozhodovaní sporov zákon č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (CSP). Podľa §
470 ods. 4 CSP konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom
súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo. V tejto
súvislosti je potrebné poukázať aj na ustanovenie § 42 CSP, v zmysle ktorého, ak je námietka miestnej
nepríslušnosti nedôvodná alebo ak nie je uplatnená včas, súd na ňu neprihliadne a spor prejedná a

rozhodne. Neprihliadnutie na námietku súd odôvodní v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
5. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj
na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. V zmysle § 471 ods. 2 CSP sa podľa
doterajších predpisov dokončia konania o zmenkovom platobnom rozkaze. Za také je podľa názoru
súdu možné považovať len konania v rozsahu vyplývajúcom z § 175 v spojení s prvou vetou § 372y

ods. 2 OSP, ako predpisu osobitnej povahy. Zmenkový platobný rozkaz sa podaním námietok nezrušil,
len sa oddialila jeho právoplatnosť a vykonateľnosť. Podľa doterajších predpisov preto súd rozhoduje
o námietkach, o tom, či ponechá alebo neponechá zmenkový platobný rozkaz v platnosti, v ostatnom
už platí Civilný sporový poriadok.
6. Na prejednanie námietok nariadil súd celkovo 4 pojednávania, žalovaná

sa na ostatné dve bez uvedenia dôvodu nedostavila, i keď jej predvolanie bolo doručené riadne a
včas. Dokazovanie bolo vykonané listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise, výsluchom žalovanej
a na jej návrh súd ako svedkyňu vypočul C. L. G., ktorá dojednanie úverovej zmluvy za žalobcu
sprostredkovala. Vykonať iné dôkazy strany nenavrhli.
7. Z prvopisu zmenky, odkazujúcej na zmluvu číslo 174676-13308, ktorá

bola vystavená v Považskej Bystrici dňa 22.7.2013, súd zistil, že sa žalovaná ako vystaviteľka zaviazala
zaplatiť na rad žalobcu dňa 3.9.2014 v Bratislave zmenkovú sumu 10.170,80 eur, bez protestu.
8. Zmenka obsahuje všetky náležitosti, predpísané v čl. I. § 75 zákona č.
191/1950 Zb., Zákon zmenkový a šekový, (ďalej len zmenkový zákon), pre vlastnú zmenku.
Predložením jej prvopisu žalobca preukázal, že je riadny majiteľ a má právo postihom žiadať zmenkovú

sumu, pokiaľ zmenka nebola zaplatená, šesťpercentné úroky odo dňa splatnosti a odmenu vo výške
jednej tretiny percenta zmenkovej sumy (čl. I. § 48 ods. 1 zmenkového zákona).
9. Na základe čl. I. § 17 ods. 2 a čl. III. § 3a zmenkového zákona, v znení
platnomod23.12.2015,jesúdexoffopovinný,ajnadrozsahvčasnýchnámietok,skúmať,čizaviazanosť
žalovanej zmenkou vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a v takom prípade aj prihliadať na

skutočnosti odôvodňujúce kauzálne námietky.
10. Medzi stranami nebolo sporné, že príčinným vzťahom zmenky je
zmluva o revolvingovom úvere č. 174676-13308, ktorú žalobca v postavení veriteľa uzavrel dňa
22.7.2013 so žalovanou ako dlžníkom.
11. Žalovaná tvrdí, že zmluvu uzavrela ako spotrebiteľka a ide teda

o zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Ak by sa preukázalo, že zmluva o revolvingovom úvere je
spotrebiteľská, bolo by v zmysle čl. III. § 3a zmenkového zákona treba považovať zmenkový prejav za
neplatný, nakoľko zákon č. 129/2010 Z. z. počnúc od 1.1.2011 vylučoval v súvislosti s poskytovaním
spotrebiteľského úveru možnosť splniť dlh alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou ( § 17 ods. 3).
12. Žalobca tvrdenie žalovanej o spotrebiteľskom charaktere

úveru poprel. Aj on predložil súdu zmluvu o revolvingovom úvere č. 174676-13308, okrem toho splátkový
kalendár k zmluve a žiadosť žalovanej z 19.7.2013 o úver. Poukázal na obsah zmluvy o revolvingovom
úvere, v záhlaví ktorej je žalovaná označená ako podnikateľka (menom, sídlom, identifikačným číslom
a údajmi o registri živnostníkov, v ktorom je zapísaná), s tým, že podpísaním zmluvy žalovaná potvrdila,
že úver v dohodnutej výške 7.896 eur jej poskytol na výkon podnikateľskej činnosti. Argumentoval aj

žiadosťou žalovanej z 19.7.2013 o poskytnutie úveru, v ktorej ho ako podnikateľka požiadala o úver za
účelom úhrady nedoplatku voči Sociálnej poisťovni a na kúpu kancelárskej techniky.
13. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľskýchúveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj zákon o
spotrebiteľských úveroch), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná
v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.

14. Skutočnosť, že je žalovaná v zmluve o revolvingovom úvere označená
ako podnikateľka, ešte sama osebe nevylučuje možnosť, aby v tomto zmluvnom vzťahu mala postavenie
spotrebiteľa. Stať sa tak mohlo v prípade, ak by bol úver určený pre jej osobnú potrebu, prípadne
pre potrebu príslušníkov jej domácnosti. Ochrany ako spotrebiteľka by sa však mohla domáhať jedine
vtedy, ak by žalobca zo všetkých okolností vedel alebo musel vedieť, že skutočným účelom úveru je

osobná potreba žalovanej. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie
z 20.1.2005 č. C-464/01, podľa ktorého pri hodnotení, či podnikateľ konal pri uzatváraní zmluvy ako
spotrebiteľ, treba brať do úvahy, či sa osoba, ktorá sa dovoláva postavenia spotrebiteľa, správala tak,
že u druhého účastníka zmluvy mohla oprávnene vzbudiť dojem, že koná na podnikateľské účely.
15. Z výpovede žalovanej vyplynulo, že sa voči žalobcovi identifikovala ako
podnikateľka preto, že pracuje pre poisťovňu na živnosť a nemala potvrdenie o zamestnaní.

Sprostredkovateľka jej povedala, že z tohto dôvodu musí byť úver na podnikanie. Živnostenským
listom, daňovými priznaniami a výpisom z bankového účtu len preukazovala výšku príjmu. Tvrdila, že o
podnikateľský úver nežiadala a trvala na spotrebiteľskom, aj keď jej sprostredkovateľka pri dojednávaní
zmluvy povedala, že je takýto úver kvôli odpisu daní výhodnejší. Zmluvu napriek tomu ako podnikateľka
podpísala, i keď si úver na firmu brať nechcela. Bankový účet, ktorého číslo v žiadosti uviedla ako účet,

na ktorý jej mal byť úver poukázaný, nie je podnikateľský, ide o jej osobný účet a už tým považovala za
preukázané, že úver nebol určený na podnikanie.
16. Žalovaná pripustila, že nešlo o prvú úverovú zmluvu, ktorú so
žalobcom uzavrela, predtým mala od neho už dva úvery. Napriek tomu tvrdila, že zmluvné podmienky
nepoznala, úverovú zmluvu nečítala a až dodatočne zistila, že je v nej uvedená iná suma, než skutočne

dostala. Už pri dojednávaní prvého úveru jej sprostredkovateľka povedala, že ako živnostníčka
môže mať len podnikateľský úver, a takto ju informovala pri každom ďalšom úvere osobitne. Pri
tomto úvere si stretnutie so sprostredkovateľkou dohodla telefonicky, požiadala o úver bez uvedenia
konkrétnej výšky, lebo chcela takú sumu, ktorú jej žalobca ešte môže poskytnúť. Musela doniesť výpis
z podnikateľského účtu za posledných 6 mesiacov a potvrdenie z Daňového úradu, že má všetko

vysporiadané. Sprostredkovateľka v počítači zisťovala, koľko ešte môže dostať, vyšiel jej úver 3 800 eur.
17. O účele, na ktorý o poskytnutie úveru požiadala, žalovaná najprv
uviedla, že si v tom čase kupovala práčku a auto za cca 800 eur, ktoré potrebovala, keďže cestuje
za klientmi, ale na živnosť si ho nedala. Dodatočne si spomenula, že práčku ani auto z tohto úveru
nekupovala, ale peniaze použila na splatenie predchádzajúceho úveru žalobcovi, na splatenie iných

úverov od Slovenskej sporiteľne a na domácnosť.
18. Žalobca upozornil, že žalovanej poskytol celkovo tri úvery, všetky tri
boli na podnikanie, z toho jeden je už splatený. Skutočnosť, že aj tento úver je podnikateľský, vyplýva
podľa neho priamo zo zmluvy o úvere a zo žiadosti o úver. K tvrdeniam žalovanej o nepodnikateľskom
účte v úverovej zmluve predložil fotokópiu kartičky s uvedením čísla účtu, na ktorý žalovaná žiadala

peňažné prostriedky vyplatiť, a ktoré je preto uvedené aj v zmluve. Uviedol, že z kartičky nebolo možné
zistiť, že účet nie je podnikateľský, charakter a povahu účtu neskúmal, ani mu to neprislúchalo, v tomto
smere bol viazaný pokynom klienta. Pripustil, že žalovaná k žiadosti o tento úver pripojila výpis z iného
svojho účtu, ktorým preukazovala schopnosť úver splácať. Fotokópiu tohto výpisu dodatočne súdu
predložil.

19. Na návrh žalovanej súd ako svedkyňu vypočul sprostredkovateľku
úveru C. L. G.. Svedkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že pre žalobcu až do konca roku 2015 vykonávala
práce na základe zmluvy o spolupráci. V tejto súvislosti prišla do styku aj so žalovanou, pre ktorú
postupne uzatvárala tri zmluvy o úvere. Pre odstup času a množstvo iných klientov si svedkyňa všetky
podrobnosti už nevybavila, ale spomenula si, že žalovaná robila v poisťovníctve, v oblasti finančných

záležitosti, a neustále jej ponúkala nejaké poistné produkty. Žalovaná ju kontaktovala telefonicky, potom
ju osobne vyhľadala v kancelárii v Považskej Bystrici. Vopred žalovanej oznámila, aké doklady musí
predložiť a upozornila ju, že ak nie je zamestnaná , nemôže jej byť poskytnutý spotrebiteľský úver, ale
ak podniká a má IČO alebo DIČ, bude úver podľa Obchodného zákonníka. Postupne uzavreli tri zmluvy,
prvý úver mala doplatený započítaním z niektorého z neskorších úverov. Zmluvné podmienky žalovaná

poznala veľmi dobre nielen preto, že sama mala už predtým dve zmluvy, ale aj preto, že jednu zmluvu
so žalobcom uzavrel aj manžel žalovanej, tiež podnikateľ. Produkt žalovaná veľmi dobre poznala a istú
dobu dokonca sama uvažovala, že bude pre žalobcu robiť.
20. Ďalej svedkyňa uviedla, že žiadosť o úver vyplňovala onav prítomnosti žalovanej. Žalovanej sa spýtala, na aký účel žiada úver poskytnúť a v žiadosti potom
vypísala ten účel, ktorý jej žalovaná povedala. (Po nahliadnutí do žiadosti svedkyňa potvrdila, že z toho
úveru žalovaná vyrovnala zvyšok prvého úveru a že v tom čase bolo možné poskytnúť úver aj na úhradu

dlhov voči Sociálnej poisťovni.) Keďže účel úveru definovala žalovaná sama, nemala dôvod znovu sa
žalovanej pýtať, či naozaj chce peniaze použiť na ten účel, ktorý uviedla.
21. Svedkyňa si bola istá, že žalovaná ani raz o spotrebiteľský úver
nežiadala, vždy len zavolala, že potrebuje peniaze a vedela, že ak nie je zamestnaná, žalobca jej
spotrebiteľský úver poskytnúť nemôže. Ak by napriek tomu trvala, že chce úver ako spotrebiteľka,

žiadosť by jej urobiť nemohla. Žalovaná si podľa svedkyne zo žiadnych okolností nemohla myslieť, že
dostáva úver ako spotrebiteľka, navyše dlhodobo robila v poisťovníctve a mala skúsenosti v oblasti
finančných vzťahov, preto si nemohla myslieť, že má postavenie spotrebiteľa.
22. Po vyhodnotení dôkazov vykonaných na objasnenie otázky, či je
možnézmluvuorevolvingovomúverepovažovaťzaspotrebiteľskú ažalovanúzaspotrebiteľkuvzmysle
§ 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, dospel súd k záveru, že v tomto prípade žalobca nemal

dôvod pochybovať, že poskytuje úver žalovanej ako podnikateľke na podnikateľské účely. Žalovaná
ničím nepreukázala, že žalobcu žiadala o poskytnutie spotrebiteľského úveru, naopak, v žiadosti o úver
deklarovala, že mieni úver použiť na podnikanie a aj podpisom zmluvy potvrdila, že peňažné prostriedky
sú určené na výkon jej podnikateľskej činnosti. Ani skutočnosť, že v zmluve je uvedený bankový účet,
ktorý žalovaná podľa svojho tvrdenia nepoužíva ako podnikateľský, nemôže byť dôkazom o opaku,

nakoľko aj druhý bankový účet, výpisom z ktorého žalovaná dokladovala schopnosť úver splácať, nie je
označený ako podnikateľský (ide o osobný účet v Tatra banke, a.s. vedený na meno žalovanej). Záviselo
preto len od vôle žalovanej, či niektorý zo svojich osobných účtov využije aj na podnikanie alebo nie.
23. Veriteľ je v zmysle § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch
povinný pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť

spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; do úvahy berie najmä dobu, na ktorú sa úver poskytuje, výšku
úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel úveru. Z výpovede žalovanej vyplynulo, že o tom, že
podmienky na poskytnutie spotrebiteľského úveru nespĺňa a spotrebiteľský úver jej žalobca, vzhľadom
na to, že nie je zamestnaná (nemá pravidelný mesačný príjem), resp. má aj iné podlžnosti, poskytnúť
nemôže. Ak za týchto podmienok, len preto, aby peňažné prostriedky získala, požiadala žalobcu o

poskytnutie úveru na podnikateľské účely, nemôže sa dodatočne domáhať ochrany ako spotrebiteľka.
Ochrany ako spotrebiteľka by sa nemohla domáhať ani v prípade, ak by peniaze použila na iný účel, než
v žiadosti a v zmluve deklarovala (ktorá skutočnosť však v konaní preukázaná nebola), lebo ani takáto
skutočnosť by nepostačovala na to, aby sa dodatočne zmluva mohla považovať za zmluvu o poskytnutí
spotrebiteľského úveru.

24. Zmenkový prejav žalovanej nie je preto neplatný ani v zmysle čl. III. §
3a zmenkového zákona a nakoľko zaviazanosť žalovanej zmenkou nevznikla v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou, mohol súd obranu žalovanej posudzovať len v rozsahu námietok, ktoré proti
zmenkovému platobnému rozkazu v zákonnej lehote podala.
25. Žalovaná namietala nesprávne vyplnenie blankozmenky. Námietku

odôvodnila tým, že zmenka mohla byť vyplnená maximálne do aktuálnej výšky nesplateného
spotrebiteľského úveru a príslušenstva vrátane zmluvných pokút a iných nárokov vo výške maximálne
30% istiny poskytnutého úveru.
26. Dohoda o zabezpečení úveru blankozmenkou a oprávnenie veriteľa
blankozmenku vyplniť a použiť, je obsiahnutá v bodoch 5.2. až 5.4. zmluvy o revolvingovom úvere.

Podľa bodu 5.4. písm. b) zmluvy mal žalobca právo v blankozmenke vyplniť zmenkovú sumu zahrnujúcu
ale neprekračujúcu všetky svoje pohľadávky zo zmluvy spolu s príslušenstvom a zmluvnými pokutami
uloženými podľa čl. 12 zmluvy, ktoré budú splatné ku dňu splatnosti zmenky.
27. Žalovaná udelila žalobcovi oprávnenie zahrnúť do zmenkovej
sumy celé príslušenstvo a zmluvné pokuty. Obmedzenie, na ktoré v námietkach poukázala, vyplývalo

z § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. a vzťahovalo sa len na zabezpečovaciu zmenku ku zmluve o
spotrebiteľskom úvere, uzavretej medzi spotrebiteľom a veriteľom v dobe od 1.1.2008 do 31.12.2010.
Počnúc od 1.11.2011 bolo použitie zmenky v zmluvách o spotrebiteľských úveroch na základe § 17
ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z. vylúčené. V tomto prípade bola jednak zmluva o revolvingovom úvere
uzavretá dňa 22.7.2013 a jednak zmenkou nebol zabezpečený spotrebiteľský úver, preto mal žalobca

právo blankozmenku vyplniť v tom rozsahu, v ktorom mu žalovaná oprávnenie udelila.
28. Žalobca uviedol, že pri vyplňovaní zmenky postupoval v súlade
s bodmi 5.2. a 5.3. zmluvy o revolvingovom úvere. Do blankozmenky doplnil sumu zodpovedajúcu
nesplatenejčastiúveruazmluvnýmpokutám.Žalovanásavzmluve zaviazalasplácaťúvervdohodnutejvýške 7.896 eur po dobu 42 mesiacov v pravidelných mesačných splátkach vo výške 188 eur. Ku
dňu vyplnenia zaplatila 2.256 eur, neuhradený ostal zvyšok úveru 5.640 eur. Zvyšnú časť zmenkovej
sumy tvoria zmluvné pokuty, ktoré vyúčtoval podľa článku 12. zmluvy za omeškanie s úhradou splátok

a iných peňažných záväzkov. Po splatnosti zmenky mu žalovaná v máji 2015 uhradila 188 eur, a keďže
sa rozhodol netrvať ani na zaplatení zmluvnej pokuty vo výške 3.948 eur, celkovo vzal žalobu späť
v zmenkovej sume 4.136 eur, v úroku 6% ročne zo sumy 4.136 eur od 4.9.2014 do zaplatenia a v
zmenkovej odmene 13,79 eur.
29. Proti zmenkovej sume žalovaná namietala, že poskytnutý úver už

žalobcovi uhradila aj so zákonným úrokom z omeškania, takže zabezpečovaný dlh splnením zanikol,
okrem toho sú všetky zmluvné sankcie neplatné a zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky.
30. Námietku zániku zmenkou zabezpečeného záväzku splnením
žalovaná nekonkretizovala, neuviedla, kedy a akú sumu žalobcovi zaplatila, ani nepredložila dôkazy,
ktorými by splatenie poskytnutého úveru preukázala. V námietkovom konaní ťaží dôkazné bremeno
žalovanú, navyše ak ona tvrdí, že celý záväzok splatila a žalobca potvrdil len čiastočnú úhradu dlhu,

musísplateniezáväzkuvoväčšomrozsahupreukázaťžalovaná,leboodžalobcuniejemožnéočakávať,
že predloží dôkaz o niečom, čo sa nestalo.
31. Rovnako žalovaná nekonkretizovala dôvody, pre ktoré považuje
zmluvné sankcie za neplatné, ani neoznačila tie zmluvné podmienky, ktorú sú podľa nej neprijateľné
a neuviedla dôvod ich neprijateľnosti. Žalovaná bola povinná v námietkach uviesť všetko, čo proti

zmenkovémuplatobnémurozkazunamieta.Odôvodnenienámietokniejemožnézúžiťlennavšeobecné
konštatovania o neplatnosti zmluvných sankcií a neprijateľnosti zmluvných podmienok, bez toho, aby
boli súčasne uvedené aj rozhodujúce skutkové tvrdenia, z ktorých žalovaná takéto závery vyvodila. O
dôvodnosti všeobecne formulovaných námietok nie je možné vykonať žiadne dokazovanie a takejto
obrane preto ani nie je možné priznať úspech.

32. Zmenkový záväzok je záväzkom nesporným. V konaní nebolo
preukázané, že by žalovaná z dôvodov uvedených v námietkach nemala povinnosť tento nesporný
záväzok splniť. Preto súd zmenkový platobný rozkaz zrušil a v zmysle § 175 ods. 5 OSP konanie zastavil
len v tej časti, v ktorej vzal žalobca žalobu späť. Vo zvyšku, t. j. v zmenkovej sume 6.034,80 eur s
úrokom 6% ročne z nej od 4.9.2014 do zaplatenia, v zmenkovej odmene 20,11 eur a v trovách konania,

ponechal súd zmenkový platobný rozkaz v platnosti.
33. O nároku na náhradu trov konania, ktoré nasledovalo po vydaní
zmenkového platobného rozkazu, rozhodoval súd podľa § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP. Žalobca
mal úspech v sume 6.034,80 eur, v ktorej bol zmenkový platobný rozkaz ponechaný v platnosti a v tejto
časti má na základe § 255 ods. 1 CSP proti žalovanej nárok na náhradu trov v celom rozsahu. Naproti

tomu je žalobca v zmysle § 256 ods. 1 CSP povinný zaplatiť žalovanej náhradu trov zo zastavenej časti
konania, keďže späťvzatím žaloby nesie procesné zavinenie za zastavenie konania vo väčšej miere
on (v pomere 94,46% ku 4,54%).
34. O výške náhrady trov bude na základe § 262 ods. 2 CSP
rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať do 15 dní odo dňa jeho
doručenia odvolanie, na tunajšom súde, písomne vo 2
vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo

rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací

návrh) a musí byť odvolateľom podpísané.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že

došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie

prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky
procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú pod písm. a) až h), ak táto

vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré
mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred
súdom prvej inštancie.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).