Rozhodnutie Judgement was issued on Tuesday, October 6, 2015

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 19C/7/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415200181
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Gindlová
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2015:6415200181.1

Rozhodnutie

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Andreou Gindlovou, v právnej veci
navrhovateľa K. Š., R.. XX.XX.XXXX, T.. D. XXX XX J. XX, Š. V. I., v konaní zast. Advokátska kancelária
JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47234466, proti odporcovi
POHOTOVOSŤ, s.r.o, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35807598, o návrhu navrhovateľa
na zaplatenie sumy vo výške 2401,55 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 2401,55 €, spolu s úrokom z
omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 2491,55 € od 7.1.2015 do zaplatenia a nahradiť trovy
právneho zastúpenia vo výške 328,57 €, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 12.01.2015 domáhal, aby súd uložil odporcovi
povinnosť zaplatiť mu sumu vo výške 2401,55€ s príslušenstvom z titulu vydania bezdôvodného

obohatenia. V návrhu navrhovateľ uviedol, že dňa 12.08.2011 došlo na základe Zmluvy o úvere
č. 600200412 uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom k poskytnutiu finančných prostriedkov
navrhovateľovi zo strany odporcu vo výške 800,-€. Odplata bola v zmluve dohodnutá na sumu 772,-
€, ktorú sa navrhovateľ zaviazal zaplatiť v 12-tich mesačných splátkach, počnúc dňom 21.09.2011.
Navrhovateľ použil poskytnutý úver na osobné potreby. Ročný úrok predstavuje 96,50 %, ktorý
navrhovateľ považuje za dojednaný neplatne pre jeho rozpor s dobrými mravmi. V ďalšom navrhovateľ

poukázal na to, že na predmetný zmluvný vzťah by sa mali aplikovať ustanovenia zákona č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách v znení neskorších predpisov platného
v čase uzavretia úverovej zmluvy. Zmluva neobsahovala podstatné obligatórne náležitosti, a to ročnú
percentuálnu mieru nákladov, úrokovú sadzbu a termín konečnej splatnosti úveru, preto mal odporca
nárok len na vrátenie ním poskytnutej istiny vo výške 800,- € a nemal nárok na úroky a poplatky v zmluve
označené ako odplata. Navrhovateľ uvedením do omylu zo strany odporcu uhradil na jeho účet sumu vo

výške 3201,55 €, tzn. o 2401,55 € viac, než mal odporca nárok. Preto v rozsahu sumy 2401,55 € došlo k
bezdôvodnémuobohateniunastraneodporcu,ktoréžiadanavrhovateľnávrhomvydať.Odporcanapriek
výzve navrhovateľa dlžnú sumu nevrátil, preto si navrhovateľ uplatnil návrhom okrem zaplatenia dlžnej
sumy aj zákonný úrok z omeškania od 07.01.2015, teda odo dňa nasledujúceho po márnom uplynutí
lehoty na dobrovoľné vrátenie dlžnej sumy.

Odporca s návrhom navrhovateľa nesúhlasil. Vo svojom vyjadrení k návrhu uviedol, že zo zmluvy
o úvere nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú stanovuje zákon. Navrhovateľ
plnil na základe platne uzavretej zmluvy o úvere, predmetná zmluva o úvere nebola nikdy právoplatne
vyhlásená za neplatnú, rovnako tak právny dôvod na plnenie z tejto zmluvy o úvere nikdy neodpadol
(nedošlo k odstúpeniu od zmluvy, zrušeniu zmluvy a pod.) a majetkový prospech získal odporca z
poctivých zdrojov. V ďalšom odporca poukázal na to, že legitímnosťou všetkých zmluvných podmienok

Zmluvy o úvere č. 600200412 ako celku sa už prejudiciálne zaoberal v rozhodcovskom konaní Stály
rozhodcovský súd v Bratislave, preto sa jedná v danej veci o prekážku veci už rozhodnutej (res iudicata).Takéto plnenie preto nemožno podľa názoru odporcu považovať za bezdôvodné obohatenie v zmysle
§ 451 Občianskeho zákonníka.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, oboznámením zmluvy o úvere č. 600200412
zo dňa 12.08.2011, Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, prehľadom splátok poukázaných na
úver, spisom rozhodcovského súdu, potvrdením obce Kosorín ako aj ostatnými listinnými dôkazmi
založenými v spisovom materiáli a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Navrhovateľ uzatvoril s odporcom dňa 12.08.2011 Zmluvu o úvere č. 600200412, na základe ktorej
poskytol odporca navrhovateľovi sumu vo výške 800,-€, ktorú sa navrhovateľ zaviazal vrátiť odporcovi
v 12-tich mesačných splátkach vo výške 131,-€ počnúc dňom 21.09.2011. Podľa prehľadu splátok
poukázaných navrhovateľom odporcovi, navrhovateľ celkovo na úver zaplatil čiastku vo výške 3 201,55€
a to počnúc prvou splátkou dňa 27.09.2011 vo výške 131,- € a poslednou splátkou dňa 28.02.2014 vo
výške 1871,55 €.

Rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. sp. zn. SR
04789/13 zo dňa 30.07.2013 uložil Stály rozhodcovský súd navrhovateľovi povinnosť zaplatiť odporcovi
sumu vo výške 844,67 € spolu s 0,25% zmenkovým úrokom denne zo sumy 844,67 € od 20.10.2012
do zaplatenia a zákonným úrokom vo výške 6% ročne zo sumy 844,67 € od 13.12.2012 do zaplatenia.

Predmetný rozsudok rozhodcovského súdu nadobudol právoplatnosť dňa 19.08.2013 a vykonateľnosť
dňa 22.08.2013.

Navrhovateľ v konaní pred súdom uviedol, že si bral úver od odporcu na opravu auta, ktoré sa mu
pokazilo. Na spísaní zmluvy sa dohodol vopred telefonicky, keď prišiel na pobočku odporcu, tak boli už

všetky papiere nachystané, tieto prakticky len podpísal. Obchodnému zástupcovi pri podpise zmluvy
povedal, že si peniaze berie na opravu auta, preto nevie z akého dôvodu bola v zmluve zaškrtnutá
kolónka, že si ich berie za účelom výkonu zamestnania. Toto si v zmluve nevšimol. V tom čase pracoval
v obci Kosorín, takže všetky pomôcky a prostriedky mu boli poskytnuté priamo od obce.

Z potvrdenia zamestnávateľa navrhovateľa (Obec Kosorín) súd zistil, že navrhovateľ bol u nich v čase
podpisu zmluvy zamestnaný, obec nemá vedomosť o jeho úverovej situácii.

Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
v čase rozhodnom pre posúdenie veci, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné

poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov v znení rozhodnom pre posúdenie veci, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať

písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo
na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov v znení rozhodnom pre posúdenie veci, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem

všeobecných náležitostí podľa občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru

i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo

referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočíta na
základe údajov platných v čase uzatvorenie a zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.Podľa § 11 ods. 1 písm. a) Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov v znení rozhodnom pre posúdenie veci, poskytnutý spotrebiteľský úver sa

považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa
§ 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) y) a § 10 ods. 1.

Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho

dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 53 ods. 1, 2, 5 Občianskeho zákonníka, účinného v čase podpisu zmluvy o úvere,
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To neplatí, ak ide o predmet plnenia,

cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané
zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred
podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 4 písm. a) Občianskeho zákonníka, účinného v čase podpisu zmluvy o úvere, za
neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré má
spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy.

Pred začatím pojednávania súd skúmal, či sú splnené v danej veci podmienky konania, okrem iného sa

zaoberal aj vznesenou námietkou odporcu, že v danej veci sa jedná o prekážku veci rozsúdenej, nakoľko
vo veci rozhodoval už Stály rozhodcovský súd rozsudkom sp. zn. SR 04789/13 zo dňa 30.07.2013 a
dospel k záveru, že jeho námietka nie je dôvodná. Prekážka rozsúdenej veci ( res iudicata) patrí k
procesným podmienkam a jej existencia v každom štádiu konania vedie k zastaveniu konania. Táto
prekážka nastáva vtedy, ak má byť v novom konaní prejednaná tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď

v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, ak sa týka
rovnakého predmetu konania a tých istých účastníkov konania. V danom prípade ide síce o rovnaký
okruh účastníkov konania (pričom účastníci konania vystupujú v konaniach v rôznych procesných
postaveniach - v tomto prípade navrhovateľ v konaní pred Stálym rozhodcovským súdom vystupoval
v pozícii odporcu), avšak nejde o totožný predmet konania. V konaní pred stálym rozhodcovským

súdom si uplatňoval navrhovateľ nárok plynúci zo zmluvy o úvere, pričom v tomto súdnom konaní si
navrhovateľ (spotrebiteľ) uplatňuje svoj nárok z titulu vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré malo
vzniknúť s tým, že odporca získal od navrhovateľa majetkový prospech plnením bez právneho dôvodu.
Súd podporne poukazuje aj na tú skutočnosť, že rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu bol vydaný
na podklade rozhodcovskej doložky, ktorá nebola dojednaná platným spôsobom. Pritom len platná

rozhodcovská zmluva zakladá oprávnenie rozhodcovského súdu prejednať a rozhodnúť spor medzi
účastníkmi konania. V danom prípade bola rozhodcovská doložka dojednaná síce na osobitnej listine,
avšak na vopred pripravenom formulári, ktorého znenie nemal odporca ako spotrebiteľ možnosť nijakým
spôsobom ovplyvniť. Na neprijateľnom charaktere tejto zmluvnej podmienky nič nemení ani ten fakt,
že jej obsah umožňoval alternatívnu voľbu medzi právomocou rozhodcovského a všeobecného súdu,

nakoľko táto voľba prislúchala iba schvaľujúcej strane a nie je ju možné následne zmeniť. Takáto voľba
právomoci je preto iba formálna a iluzórna, pričom tento záver konštatoval vo svojich rozhodnutiach
niekoľkokrát aj Najvyšší súd SR ( napr. 5Cdo 44/2013, 6ECdo 184/2013, 3Cdo 13/2013). Najvyšší súd
zaujal závery v množstve svojich rozhodnutí, v ktorých konštatoval, že takáto rozhodcovská doložka
je neprijateľná a neplatná zmluvná podmienka, ktorá v neprospech spotrebiteľa spôsobuje značnú

nerovnováhu v ich právach a povinnostiach, pretože od spotrebiteľa fakticky vyžaduje, aby sa podriadil
výlučne rozhodcovskému konaniu. Pokiaľ je rozhodcovská doložka absolútne neplatná, na takúto
rozhodcovskú doložka sa hľadí tak, ako keby nebola nikdy urobená. Na dôvod zakladajúci absolútnu
neplatnosť právneho úkonu musí súd vždy prihliadnuť, a to aj bez návrhu ( ex offo). Z vyššie uvedených
dôvodov súd nepovažoval námietku odporcu v tom smere, že rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu

sp. zn. SR 04789/13 zo dňa 30.07.2013 zakladá pre toto konanie prekážku rozsúdenej veci za dôvodnú
a neprihliadal na ňu.Podľa § 451 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný bez právneho dôvodu,
plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj

majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný v celom rozsahu.
Prejudiciálne sa súd zaoberal právnym základom nároku navrhovateľa z titulu posúdenia charakteru
právneho vzťahu, z ktorého malo dôjsť k vzniku bezdôvodného obohatenia. Súd sa stotožnil s názorom

navrhovateľa, že dňa 12.08.2011 uzatvoril s odporcom spotrebiteľskú zmluvu, a to konkrétne zmluvu
o spotrebiteľskom úvere, na ktorú je potrebné aplikovať ustanovenia Zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu podpisu zmluvy. Zo znenia §-u 1 ods. 1 predmetného
zákona vyplýva, že spotrebiteľským úverom je aj dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky ako tomu bolo aj v tomto prípade, keď
odporca poskytol navrhovateľovi peňažné prostriedky ich reálnym odovzdaním v hotovosti. Navrhovateľ

pritom vystupoval v danom zmluvnom vzťahu ako spotrebiteľ - fyzická osoba, ktorej bol ponúknutý
a poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, a
odporca vystupoval v zmluvnom vzťahu ako právnická osoba, ktorá ponúka a poskytuje spotrebiteľské
úvery v rámci svojej podnikateľskej činnosti. K výhradám odporcu v tom smere, že predmetný úver
nie je spotrebiteľským úverom, nakoľko navrhovateľ v zmluve o úvere prehlásil, že predmetný úver si

berie za účelom výkonu zamestnania, súd uvádza, že mu je vo všeobecnosti z jeho úradnej činnosti
známe, že odporca pri uzatváraní zmlúv o úvere využíval prehlásenie spotrebiteľov o tom, že predmetný
úver im je poskytovaný za účelom výkonu zamestnania, povolania, resp. podnikania, aby tak vylúčil
aplikáciu zákonov na ochranu spotrebiteľa. Uvedená skutočnosť bola preukázaná aj v danom prípade
výsluchom navrhovateľa, ktorý v konaní potvrdil, že si bral úver u odporcu za účelom realizovania

svojich spotrebiteľských potrieb, nakoľko potreboval peniaze na opravu auta. Taktiež z prehlásenia
zamestnávateľa navrhovateľa v rozhodnom období súd zistil, že navrhovateľ v tom čase pracoval u neho
na trvalý pracovný pomer a o žiadnej úverovej zaťaženosti v súvislosti s výkonom zamestnania nemal
zamestnávateľ vedomosť. Uvedené konanie odporcu preto súd považoval za účelové.

V ďalšom preto súd pristúpil k prieskumu danej zmluvy v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. v znení
rozhodnom pre posúdenie veci a zistil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere uzatvorená medzi účastníkmi
konanianeobsahovalaobligatórnenáležitostizmluvyakýmisúúdajeoúrokovejsadzbespotrebiteľského
úveru, údaj o konečnej splatnosti úveru, údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, údaj o priemernej
ročnej percentuálnej miere nákladov a pod. Zákon v čase podpisu úverovej zmluvy absenciu týchto

náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere sankcionoval jeho bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou.
Účelom právnej úpravy obsiahnutej v zákone o spotrebiteľských úveroch pritom je, aby mal spotrebiteľ v
čase podpisu spotrebiteľskej zmluvy všetky potrebné informácie k posúdeniu výhodnosti poskytovaného
úveru. Na strane odporcu tak vznikol majetkový prospech v časti peňažných prostriedkov, ktoré prevzal
od navrhovateľa nad hodnotu istiny. Z uvedeného dôvodu je preto správne tvrdenie navrhovateľa,

že odporca nadobudol rozdiel medzi sumou, ktorú navrhovateľ za poskytnutý úver zaplatil a sumou,
ktorá mu bola zo strany odporcu poskytnutá bez právneho dôvodu. Keďže vykonaným dokazovaním
bolo zistené, že odporca poskytol navrhovateľovi celkovú sumu úveru 800,- € a navrhovateľ odporcovi
celkove na úver zaplatil sumu vo výške 3201,55€, preto došlo v rozsahu sumy 2401,55€ na strane
odporcu k bezdôvodnému obohateniu. Z vyššie uvedených dôvodov považoval súd návrh navrhovateľa

za dôvodný v celom rozsahu a preto mu vyhovel.

Navrhovateľ požadoval od odporcu zaplatenie aj úroku z omeškania, nakoľko odporca sa dostal do
omeškania so zaplatením svojho splatného peňažného záväzku. Súd priznal navrhovateľovi úrok z
omeškania zo žalovanej sumy odo dňa nasledujúceho po márnom uplynutí lehoty na plnenie stanovenej

vo výzve, ktorú adresoval navrhovateľ odporcovi, t. j. od 07.01.2015. Úrok z omeškania súd priznal v
zákonnej výške v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a s poukazom na § 3
Nariadenia vlády SR 87/1995 Z.z. a na prechodné ustanovenie obsiahnuté v § 10c) tohto nariadenia,
t.j. vo výške 8,05% ročne.

K námietke miestnej príslušnosti tunajšieho súdu vznesenej odporcom uvádza, že vzhľadom na vyššie
uvádzané praktiky odporcu, ktoré sú súdu známe z jeho úradnej činnosti z iných konaní, súd posudzoval
miestnu príslušnosť v súlade s ustanovením § 87 písm. f) OSP, nakoľko ide o vec vyplývajúcuzo spotrebiteľskej zmluvy, teda na konanie o danej veci je miestne príslušný tunajší súd. Uvedená
skutočnosť bola odporcovi oznámená pred nariadením pojednávania vo veci samej.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 142 ods.1 OSP a priznal úspešnému navrhovateľovi trovy
konania vo výške trov právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby účtované v súlade s § 9 ods. 1
a § 10 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb pri výške jedného úkonu 101,25€ (príprava a prevzatie zastúpenia, podanie návrhu na
súd, účasť na pojednávaní dňa 06.10.2015). Celkove tak súd priznal právnemu zástupcovi navrhovateľa

trovy právneho zastúpenia vo výške 303,75 € + 2x režijný paušál za rok 2015 vo výške 8,39 €, 1x režijný
paušál za rok 2014 vo výške 8,04 €, teda celkom spolu 328,57 €. Súd nepriznal právnemu zástupcovi
navrhovateľa trovy konania za náhradu za stratu času za účasť na pojednávaní a ani účtovanú náhradu
za cestu na pojednávanie z Košíc do Žiaru nad Hronom, nakoľko tieto náklady súd nepovažuje za
účelne a hospodárne vynaložené na bránenie práv navrhovateľa. Súd neupiera navrhovateľovi právo na
súdnu ochranu, je mu zrejmé, že bežný spotrebiteľ potrebuje aktívnu právnu podporu pri bránení svojich

práv na súde, avšak poukazuje na to, že je mu súčasne z jeho úradnej činnosti známe, že v obvode
tunajšieho súdu pôsobí niekoľko združení na ochranu práv spotrebiteľov a taktiež pôsobia právnické
kancelárie, ktoré sa zaoberajú ochranou práv spotrebiteľov, preto sa súdu javí neúčelné a súčasne
nehospodárne,abyspotrebiteľsplnomocňovalnaochranusvojichzáujmovadvokátskukanceláriu,ktorej
sídlo je vzdialené z obvodu tunajšieho súdu cca 200km (ako uvádza právny zástupca navrhovateľa v

časovom meradle 200 min. cesta Košice - Žiar nad Hronom). Takto účtované trovy konania sa potom
súdu javia nehospodárne a neúčelné, preto ich nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo
vyhotovení trojmo cestou Okresného súdu Žiar nad Hronom na Krajský súd v Banskej Bystrici.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozsudku smeruje, kto ho robí, v
akom rozsahu odvolateľ napáda rozsudok, v čom je rozsudok alebo postup okresného súdu nesprávny,
čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis. Odvolanie treba
predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa. (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., ak
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy.
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené,
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný neplní dobrovoľne to čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený

podať návrh na výkon exekúcie.