Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, September 19, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/188/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8614200411
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8614200411.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a sudcov JUDr.
Moniky Juskovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu: GENERAL FACTORING, a.s., Košická 56, 821
08 Bratislava, IČO: 35 838 825, právne zastúpený Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., Michalská
14, 811 03 Bratislava, IČO: 47 255 706, proti žalovaným 1/ M. U., nar. X.XX.XXXX, bytom XXX XX
Z. X. 9, 2/ X. U., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX C. XX, za účasti na strane žalovaného v 2/ rade

Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Nám. Legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778,
právne zastúpený JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník,
o zaplatenie 6 334,79 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Svidník
č.k. 5C/22/2014-125 zo dňa 17.06.2016 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a v súvisiacom výroku o trovách
strán sporu a Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Nám, legionárov 5, Prešov, IČO 42 176

778 a v rozsahu zrušenia vracia vec prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Svidník (ďalej len „súd prvej inštancie“) konanie v časti o
zaplatenie sumy 5 594,32 eura, v časti úroku z omeškania vo výške 9 % p.a. z istiny 6 334,79 eura od
22.12.2010 do 20.4.2013, zo sumy 5 594,32 eura od 21.4.2013 do zaplatenia zastavil. V prevyšujúcej
časti žalobu zamietol. Vyslovil, že žalovaným nepriznáva náhradu trov konania a žalobca nemá právo

na ich náhradu. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného v 2.
rade náhradu trov konania v sume 824,45 eura na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Igora Šafranka,
č. ú. Q XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, VS: XXXXXXX do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, § 40 ods. 1
Občianskeho zákonníka.
V odôvodnení uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal proti žalovaným zaplatenia sumy 6

334,79 eura s príslušenstvom.
Uznesením č. k. 5C/22/2014-80 zo dňa 13.5.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť 6.6.2015 súd
nepripustil, aby do konania vstúpil na strane žalovanej v 1. rade ako vedľajší účastník Združenie na
ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Nám. Legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778 a zároveň
pripustil, aby do konania vstúpil na strane žalovaného v 2. rade ako vedľajší účastník.
Žalobca vzal späť žalobu v časti o zaplatenie sumy 5 594,32 eura, v časti úroku z omeškania vo výške

9 % p.a. z istiny 6 334,79 eura od 22.12.2010 do 20.4.2013, zo sumy 5 594,32 eura od 21.4.2013
do zaplatenia podaním zo dňa 16.6.2016, teda po pojednávaní dňa 16.9.2015. Žalovaná v 1. rade na
pojednávaní dňa 17.6.2016 súhlasila so späťvzatím žaloby v tejto časti. Preto súd konanie v tejto časti
zastavil (§ 96 ods. 1, 2 O.s.p.).
Žalobca nadobudol predmetnú pohľadávku od postupcu Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom
Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653 na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo

dňa 21.12.2010. Postúpenie pohľadávky bolo žalovaným oznámené listom „Oznámenie o postúpení
pohľadávky podľa § 526 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov“zo dňa 28.12.2010. Postupca a žalovaná v 1. rade ako spoludlžník uzatvorili dňa 13.4.2005 Zmluvu o
splátkovom úvere číslo 0446299107, na základe ktorej postupca poskytol žalovanej v 1. rade úver v
sume 9 958,18 eura, pri úrokovej sadzbe 11,10 % p.a. Žalovaná v 1. rade sa zaviala poskytnutý úver

splácať mesačnou splátkou v sume 159,90 eura vždy k 20. dňu toho ktorého mesiaca. Splatnosť prvej
splátky bola dohodnutá zmluvnými stranami na termín 20.5.2005 a konečná splatnosť úveru
na termín 20.4.2013. Na zabezpečenie návratnosti záväzku zo Zmluvy o úvere postupca uzatvoril
so žalovaným v 2. rade Dohodu o ručení zo dňa 13.4.2005, v ktorej žalovaný v 2. rade vyhlásil, že
uspokojípohľadávkupostupcu,aktakneurobídlžník.Podmienkyčerpaniaúveru,spôsob,výška,termíny

splácania úveru, zabezpečenie úveru, podmienky pri neplnení a ďalšie náležitosti boli dojednané v
Zmluve o úvere. Žalovaní svoj záväzok vyplývajúci zo Zmluvy o úvere neplnili a poskytnutý úver nesplatili
ani do dňa dohodnutej konečnej splatnosti, t. j. do 20.4.2013. Pohľadávka žalobcu zo Zmluvy o úvere
bola ku dňu postúpenia, t. j. 21.12.2010 v sume celkom 14 567,97 eura, z toho istina po splatnosti v sume
13 221,52 eura, úroky z omeškania v sume 1 346,45 eura. Istinu v sume 13 221,52 eura žalobca ďalej
úročí riadnym úrokom vo výške 11,10 % p.a. a zákonným úrokom z omeškania od konečnej splatnosti

úveruvovýške9%p.a.Žalovaníakospoludlžnícisazaviazalivrátiťsumu15350,40eurazpredmetného
úveru. Bývalý manžel žalovanej v 1. rade Ing. Marián Geci do dňa postúpenia pohľadávky zaplatil na
účet postupcu sumu 4 365,93 eura a po postúpení pohľadávky na účet žalobcu sumu 10 244 eur, spolu
sumu 14 609,93 eura. Žalovaní zostatok nezaplatenej sumy 740,47 eura s 9 % úrokom z omeškania
ročne od 21.4.2013 do zaplatenia (6 334,79 eura - 5 594,32 eura) doposiaľ žalobcovi nezaplatili.

Žalobca nepreukázal doručenie výzvy v súlade s § 92 ods. 8 zákona o bankách, a preto je postúpenie
pohľadávky z banky na žalobcu neplatné a to bez ohľadu na to, či sa jedná o splatné, alebo nesplatné
pohľadávky. Je zrejmé, že žalobca nie je v danej veci aktívne vecne legitimovaný na podanie takejto
žaloby. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu je vždy dôvodom pre zamietnutie žaloby. Z
uvedených dôvodov súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

Z výsluchov žalovaných a svedka Ing. Mariána Geciho, bývalého manžela žalovanej v 1. rade a brata
žalovaného v 2. rade jednoznačne vyplynulo, že žalovaná v 1. rade nepodpisovala predmetnú zmluvu o
splátkovom úvere, nebola prítomná pri jej podpisovaní, niekto ju podpísal za ňu v jej mene, pričom Ing.
MariánGecipoužiljejobčianskypreukazbezjejvedomia.Jetedazrejmé,ženebolazachovanápísomná
forma zmluvy. V takom prípade je táto zmluva absolútne neplatná (§ 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

O trovách konania medzi žalobcom a žalovanými ohľadne istiny v sume 5 594,32 eura s prísl. súd
rozhodol podľa § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p., pretože žalobca zavinil zastavenie konania v tejto časti,
keďže Ing. Marián Geci, ktorý zaplatil túto sumu nie je účastníkom konania. Ohľadne zostávajúcej istiny
v sume 740,47 eura s prísl. súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., pretože v konaní mali plný úspech
žalovaní. Žalovaným však žiadne preukázateľné trovy nevznikli a žalobca ako neúspešný účastník nemá

právo na ich náhradu.
O trovách konania medzi žalobcom a vedľajším účastníkom na strane žalovaného v 2. rade ohľadne
istiny v sume 5 594,32 eura s prísl. súd rozhodol podľa § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p., pretože žalobca
zavinilzastaveniekonaniavtejtočasti,keďžeIng.MariánGeci,ktorýzaplatiltútosumuniejeúčastníkom
konania. Ohľadne zostávajúcej istiny v sume 740,47 eura s prísl. súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.,

pretože v konaní mal plný úspech vedľajší účastník. Trovy pozostávajú z odmeny za zastupovanie za
tieto úkony právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom zo dňa
11.2.2014 v sume 220,74 eura, vyjadrenie k žalobe zo dňa 17.3.2015 v sume 220,74 eura, účasť na
pojednávaní dňa 25.3.2015 v sume 220,74 eura, k tomu patrí 1 x režijný paušál po 8,04 eura, 2 x po
8,39 eura a 20 % DPH v sume 137,41 eura (§ 10 ods. 1, 2, § 13a ods. 1 písm. a), c), d), § 16 ods. 3 a

§ 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb v znení neskorších predpisov). Náhrada trov konania je spolu v sume 824,45 eura, ktorú súd
zaviazal zaplatiť žalobcu vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného v 2. rade na účet jeho právneho
zástupcu JUDr. Igora Šafranka (§ 149 ods. 1 O.s.p.).

2. Proti rozsudku, a to proti zamietavému výroku a výroku o trovách konania Združenia na ochranu
občana spotrebiteľa HOOS podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Poukázal na ust. § 1
ods. 1 a 8, § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Uviedol, že zákon o spotrebiteľských úveroch
nijakým spôsobom neodkazuje na zákon o bankách. Ustanovenie § 92 zákona o bankách je súčasťou
ustanovení „štrnásta časť bankové tajomstvo“. Účelom ust. § 92 ods. 8 je úprava výnimiek z bankového

tajomstva, nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok., ale iba o podmienkach, za
splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Zákon o spotrebiteľských úveroch
výlučne definuje možnosť postúpenia práva vyplývajúceho zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere na
tretiu osobu, pričom tento zákon zároveň definuje, že týmto zákonom sú dotknuté ustanovenia zákonao bankách. Na podporu svojich argumentov poukázal na nález Ústavného súdu SR z 28.04.2014,
sp. zn. IV. ÚS 15/2014, nález Ústavného súdu SR z 1.04.2015, sp. zn. 640/2014, nález Ústavného
súdu ČR sp. zn. III. ÚS 3900/12, zo dňa 28.02.2013. Zákon o bankách ani zákon o spotrebiteľských

úveroch absenciu, či nepreukázanie výzvy podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách ako dôvod neplatnosti
právneho úkonu neuvádza. Upriamil pozornosť na bod 18.14. VOP a skutočnosť, že postúpenie
pohľadávky bolo závislé iba na ust. § 524 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie úplne opomenul
akokoľvek sa vysporiadať s argumentáciou žalobcu uvedenou v podaní zo dňa 16.06.2016, rozsudok
je tak postihnutý vadou nepreskúmateľnosti. Súd má povinnosť vyrovnať sa s argumentmi a návrhmi

účastníkov súdneho konania. Z rozsudku ďalej nevyplýva účelnosť priznaných trov právneho zastúpenia
vedľajšieho účastníka na strane žalovaného 2/. Samotné úkony právneho zástupcu vedľajšieho
účastníka mohol urobiť i sám vedľajší účastník konania ako špecialista na spotrebiteľské spory a
zastupovanie spotrebiteľov. Z ust. § 93 ods. 2 Občianskeho zákonníka priamo vyplýva zameranie a
schopnosti osobitných právnických osôb - vedľajších účastníkov konania na hájenie práv vymedzených
osôb.VtejtosúvislostipoukázalnarozhodovaciučinnosťsúdovSRaČR.Rovnakoniejemožnésúhlasiť

so závermi súdu o tom, že zmluva o splátkovom úvere je absolútne neplatná z dôvodu, že žalovaná 1/
nebola prítomná pri jej podpise, niekto ju podpísal v jej mene. Súd si v tomto prípade bez vykonania
ďalších dôkazov nekriticky osvojil tvrdenia žalovaných 1/ a 2/ a svedka Ing. Mariána Geciho. Pritom
všetky tieto osoby boli zaviazané na základe zmluvy ako spoludlžníci resp. ručiteľ a ich tvrdenia môžu
maťčistoúčelovýcharaktersúmyslomvyhnúťsaplneniuzozmluvy. Zuvedenýchdôvodovnavrhol,aby

odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu zmenil tak, že návrhu žalobcu vyhovie v celom rozsahu,
alternatívne, aby v napadnutom rozsahu rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a rozhodnutie. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania.

3. Žalovaní 1/, 2/ a Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili.

4. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona č.
160/2015Z.z.Civilnéhosporovéhoporiadku(ďalejlenCSP)preskúmalrozsudokvnapadnutomrozsahu
spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 470 ods. 1 a
2 CSP, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je

potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Napadnuté rozhodnutie bolo vydané podľa zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len O.s.p.). S účinnosťou od 01.07.2016 došlo k zrušeniu Občianskeho súdneho poriadku v
znení platnom a účinnom do 30.06.2016 a v zmysle prechodných ustanovení vyplývajúcich z ust. §
470 ods. 1, 2 veta prvá CSP sa aplikuje princíp okamžitej aplikability a princíp justifikácie účinkov

procesných úkonov, čo znamená, že právna úprava obsiahnutá v CSP sa aplikuje aj na konania
začaté pred 01.07.2016 so zachovaním právnych účinkov procesných úkonov, ktoré nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona i vtedy, ak novšia procesná úprava už s týmto následkom nepočíta.
Princíp justifikácie účinkov procesných úkonov vyplývajúcich z ust. § 470 ods. 2 CSP je kompatibilný s
princípom okamžitej aplikability vyplývajúcim z ust. § 470 ods. 1 CSP. Vzhľadom na uvedené, na úkon

súdu je potrebné hľadieť k momentu jeho vykonania.

5. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia konštatuje, že postupca a žalovaná 1/ ako spoludlžník
uzatvorili dňa 13.04.2005 Zmluvu o splátkovom úvere, v zmysle ktorej sa žalovaná 1/ zaviazala
poskytnutý úver splácať. V ďalšom však súd uzatvára, že žalovaná 1/ nepodpisovala predmetnú zmluvu

o splátkovom úvere. Z vyššie uvedeného vyplýva, že závery súdu prvej inštancie týkajúce sa skutkového
stavu sú v rozpore. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalovaná 1/ popierala uzavretie zmluvy a výpoveď
svedkov na pojednávaní jej tvrdenia preukazuje.
Súčasťou spisu je aj dohoda o splatení úveru a dohoda o uznaní dlhu (č.l. 91), ktorá sa okrem iného
týka okolností uzavretia zmluvy. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie nevyplýva, že by sa súd uvedeným

listinným dôkazom akokoľvek zaoberal.
Odôvodnenie rozhodnutia neobsahuje riadne zistený skutkový stav vo vzťahu k podpisu zmluvy
žalovanou 1/. Vzhľadom na vyššie uvedené nie je možné konštatovať, že súdom prvej inštancie bol
náležite zistený skutkový stav, ktorým má byť odvolací súd viazaný.
V rozhodnutí súdu prvej inštancie absentuje zdôvodnenie neakceptovania argumentov žalobcu

prezentovaných počas konania vo vzťahu k problematike postúpenia bankovej pohľadávky.
Za daných okolností odvolací súd ustálil, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav, jeho
rozhodnutie je vo vzťahu k aplikácii § 92 ods. 8 zákona o bankách a vo vzťahu k § 40 Občianskeho
zákonníka nepreskúmateľné. To je v rozpore so zásadami spravodlivého súdneho procesu (čl. 46 ÚstavySR, čl. 45 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv). Tým odňal stranám sporu právo konať pred súdom
a zaťažil svoje rozhodnutie vadou, pre ktorú bolo potrebné napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie
vrátane súvisiacich výrokoch o trovách konania zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie podľa

§ 389 ods. 1 písm. b) CSP.
Súd prvej inštancie sa musí vo vzťahu k možnej aplikácii § 40 Občianskeho zákonníka vecou náležite
zaoberať, riadne zistiť a opísať skutkový stav a vec dôsledne právne posúdiť už aj s následkami na
postup žalobcu a jeho predchodcu vo vzťahu k § 92 ods. 8 zákona o bankách. Súd prvej inštancie
opätovne vo veci rozhodne s tým, že rozsudok odôvodní v súlade s ust. 220 ods. 2 CSP tak, aby jeho

rozhodnutie pôsobilo presvedčivo. V novom rozhodnutí rozhodne o náhrade trov konania, vrátane trov
odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

6. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané

opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.