Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 31, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 11S/189/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3016200704
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Radičová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3016200704.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

D. súd v J. v senáte zloženom z predsedníčky senátu O.. W. X. a sudcov O.. C. Y. a O.. A. S. v právnej

veci žalobcu: AG Z., s.r.o., so sídlom I., Y. XX, U.: XX XXX XXX, právne zastúpený: D., I., I. - advokáti,
s.r.o., advokátska kancelária so sídlom I., Y. XX, proti žalovanému: E. inšpektorát práce, so sídlom D.,
A. XX, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. F./I./XXXX/XXXX O-XXX/XXXX zo dňa 4.
augusta XXXX, takto

r o z h o d o l :

D. súd žalobu z a m i e t a .

Y. náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou sa včas podanou žalobou domáhal zrušenia v záhlaví označeného rozhodnutia žalovaného

v spojení s prvostupňovým rozhodnutím U. práce J. č. U./D./X./XXXX/XXX XXX/XXXX/X.X/H zo dňa
XX. apríla XXXX, ktorým správny orgán I. stupňa uložil žalobcovi podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona
č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a
nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,zákon č. 125/2006 Z.z.“)
pokutu vo výške X.XXX eur za porušenie povinnosti vyplývajúcej z ust. § 99 zákona č. 311/2001 Z.z.
Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Zákonník práce“), ktorá spočívala v tom, že
zamestnávateľ (t.j. žalobca) neviedol evidenciu práce nadčas a nočnej práce tak, aby bol zaznamenaný

začiatok a koniec časového úseku, v ktorom zamestnanec vykonával prácu, nakoľko nepreukázal, že
viedol evidenciu práce nadčas a nočnej práce u zamestnanca O. B., nar. XX.XX.XXXX, pracovná zmluva
zo dňa XX.XX.XXXX v období júl XXXX až december XXXX a január XXXX tak, aby bol zaznamenaný
začiatok a koniec časového úseku, v ktorom zamestnanec vykonával prácu nadčas a nočnú prácu,
pričom predložil dokument „C. dochádzky" za obdobie júl XXXX až december XXXX a január XXXX, z
ktorejjezrejmé,žezamestnanecvykonávalprácunadčasanočnúprácu.Žalovanýnaodvolaniežalobcu
prvostupňové rozhodnutie potvrdil a odvolanie zamietol.

2. Žalobca v podanej žalobe napadnuté rozhodnutie žalovaného označil za nezákonné, nakoľko je
nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci a skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého
rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu. Zastával názor, že práca
nadčas, ako aj nočná práca bola v spoločnosti žalobcu riadne zaznamenaná, správne a zákonne
evidovaná a náležite podľa Zákonníka práce odmeňovaná. V evidencii, ktorú žalobca viedol, je

zaznamenaný začiatok a koniec časového úseku, v ktorom zamestnanec vykonával prácu alebo mal
nariadenú alebo dohodnutú pracovnú pohotovosť tak, ako to doslovne ukladá Zákonník práce. V danom
prípade nedošlo zo strany žalobcu k porušeniu žiadnych zákonných ustanovení Zákonníka práce, a
preto nie je a nikdy nebol dôvod na ukladanie sankcie. Výklad § 99 Zákonníka práce, ktorý žalovanýprezentuje v napadnutom rozhodnutí, je neprimerane extenzívny, účelový a šikanózny s jediným účelom,
a to sankcionovať žalobcu. Pokiaľ sa žalovaný odvoláva na „samotné smernice Európskej únie", nie
je zrejmé, ktoré konkrétne má na mysli, pričom zjavne opomenul fakt, že smernice nie sú právne

záväzným aktom pre Slovenskú republiku. Zamestnancom žalobcu bola vždy v plnom rozsahu priznaná
aj vyplácaná mzda za prácu nadčas aj nočnú prácu. Výpočet ich mzdy vychádzal vždy z danej evidencie,
ktorá bola vedená v súlade so Zákonníkom práce. Svedčia o tom aj vyúčtovania mzdy a výplatné lístky
doložené žalobcom v rámci vykonanej kontroly. Z týchto dokladov bolo zrejmé, že evidencia práce
nadčas a nočnej práce bola riadne vedená a je presne uvádzaná tak, aby mal dotknutý zamestnanec

o týchto skutočnostiach vždy prehľad. Pokiaľ by žalobca neviedol túto podrobnú evidenciu, tak, ako to
tvrdí žalovaný, táto evidencia by sa nikdy nepremietla do výplatných pások zamestnanca B., ktoré tvoria
súčasť správneho spisu. Je nesporné, že žalobca zamestnancovi vyplatil všetky jeho mzdové nároky
v súlade so všetkými skutočnosťami, ktoré ovplyvňovali mzdu zamestnanca, a to práca nadčas, práca
v noci a pod. Tento samotný fakt je dôkazom, že žalobca evidenciu vykonával správne a v súlade so
zákonom. Žalovaný vôbec nereagoval na skutočnosť uvádzanú žalobcom ohľadom výplatných pások a

vyúčtovaní miezd, ktoré mal tak žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán po celý čas k dispozícii
a z ktorých jasne a nepochybne vyplýva správna evidencia pracovného času podľa § 99 Zákonníka
práce. U.e J. ako prvostupňový správny orgán začal predmetné správne konanie s odvolaním sa na
ust. § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z.z. Žalobca zastával názor, že nedošlo k žiadnemu, a
už vôbec nie závažnému porušeniu povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm.

a) zákona č. 125/2006 Z.z. Nakoľko zo strany žalobcu nedošlo k porušeniu žiadneho z ustanovení §
19 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z.z., U. pri rozhodnutí o začatí správneho konania zrejme postupoval
výlučne podľa interného pokynu E. zo dňa XX.XX.XXXX účinného od XX.XX.XXXX, ktorý má definovať
porušenie § 99 Zákonníka práce ako závažné porušenie pracovnoprávnych predpisov. Uvedený pokyn
je v rozpore s ustanovením § 19 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z.z. Z uvedeného je zrejmé, že aj samotné

rozhodnutie je potom nezákonné a nemá reálnu oporu v zákone. Záverom žalobca dodal, že v danej
veci nebola dodržaná zásada rovnosti zaobchádzania v správnom konaní, nakoľko u iných subjektov
pri porušení § 99 Zákonníka práce pred účinnosťou interného pokynu E. zo dňa XX.XX.XXXX nedošlo
k začatiu správneho konania.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že
obe rozhodnutia správnych orgánov vychádzajú z dostatočne zisteného skutkového stavu veci a
zo správneho právneho posúdenia a boli vydané za riadnej akceptácie zásady materiálnej pravdy,
zásady materiálnej rovnosti a zásady voľného hodnotenia dôkazov. Zastával názor, že oba správne
orgány po náležitom vyhodnotení relevantných dôkazov spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti

nepochybne preukázali spáchanie deliktu žalobcom posúdeného ako porušenie § 99 Zákonníka práce,
ktorého spáchania sa žalobca dopustil takým spôsobom, že tento v období júl XXXX až december
XXXX a január XXXX neviedol evidenciu práce nadčas a nočnej práce v prípade zamestnanca O. B.,
nar. XX. XX. XXXX, s ktorým mal uzatvorenú pracovnú zmluvu zo dňa XX. XX. XXXX, tak aby bol
zaznamenaný začiatok a koniec časového úseku, v ktorom tento zamestnanec vykonával prácu nadčas

a nočnú prácu. K uvedenému právnemu záveru oba správne orgány dospeli po vyhodnotení dôkazu
- evidencia pracovného času označená ako „kniha príchodov a odchodov" za obdobie júl XXXX až
december XXXX a január XXXX, kde figuroval i zamestnanec O. B., v ktorom bol v spojení s týmto
zamestnancom v jednotlivých pracovných dňoch v príslušnom kalendárnom mesiaci zaznamenaný
len konkrétny príchod do práce v určitú hodinu a len konkrétny odchod z práce v určitú hodinu bez

akéhokoľvek bližšieho rozlíšenia časového úseku, v ktorom uvedený zamestnanec vykonával nočnú
prácu a bez bližšieho rozlíšenia časového úseku, v ktorom tento zamestnanec vykonával prácu nadčas
tak, ako to obligatórne vyžaduje samotný zákon v jeho ustanovení § 99. Takéto vedenie evidencie
nezodpovedá zákonnej dikcii ustanovenia § 99 Zákonníka práce, ktorá upravuje obligatórnu zákonnú
povinnosť zamestnávateľa viesť evidenciu pracovného času, práce nadčas, nočnej práce, aktívnej

časti a neaktívnej časti pracovnej pohotovosti zamestnanca tak, aby bol zaznamenaný začiatok a
koniec časového úseku, v ktorom zamestnanec vykonával prácu alebo mal nariadenú alebo dohodnutú
pracovnú pohotovosť. Zo žalobcom predloženej evidencie pracovného času označenej ako „kniha
príchodov a odchodov" za obdobie júl XXXX až december XXXX a január 2015 je evidentné, že
dotknutý zamestnanec za inkriminované obdobie vykonával pre žalobcu nočnú prácu a prácu nadčas,

avšak v nej absentuje zaznamenanie začiatku a konca časových úsekov, v ktorých tento zamestnanec
prácu nadčas a nočnú prácu vykonával. Naviac i z dôkazu - pracovná zmluva zo dňa XX. XX. XXXX
uzatvorenej medzi žalobcom a zamestnancom O. B., je z jej čl. II bod 2.4 písm. e) evidentne zrejmé,
že medzi účastníkom konania a zamestnancom bol dojednaný výkon práce nadčas podľa § 97 ods.10 Zákonníka práce, a to 400 hodín v kalendárnom roku. Na základe uvedených skutočností sa
žalovaný nestotožnil so žalobnou námietkou, že uvádzaný výklad § 99 Zákonníka práce žalovaným
je neprimerane extenzívny, účelový, šikanózny s jediným účelom sankcionovať žalobcu. Jedná sa o

obligatórnu povinnosť zamestnávateľa priamo zakotvenú zákonodarcom v zákone, v dôsledku čoho
nemožno hovoriť len o evidenčnej, či administratívnej odchýlke. Len z takto vedenej evidencie (v súlade
s § 99 Zákonníka práce), v ktorej je zaznamenaný presný začiatok a koniec výkonu práce nadčas a
nočnej práce možno relevantným spôsobom posúdiť pracovnoprávne nároky zamestnancov súvisiace
s prácou nadčas a s nočnou prácou. Správnosť a relevantnosť týchto nárokov, resp. tú skutočnosť, či

dotknutému zamestnancovi boli v plnom rozsahu priznané a následne i poskytnuté jeho pracovnoprávne
nároky súvisiace s prácou nadčas a s nočnou prácou v súlade s jeho skutočným reálnym výkonom
práce nadčas a nočnej práce nemožno nijako posúdiť zo mzdového vyúčtovania, prípadne z výplatných
lístkov, nakoľko skutočný reálny výkon práce nadčas alebo nočnej práce preukazuje evidencia vedená
v súlade s § 99 Zákonníka práce. V dôsledku toho nemožno vziať zreteľ na žalobnú námietku, že
vyúčtovania mzdy a výplatné lístky potvrdzujú riadne vedenie evidencie práce nadčas a nočnej práce

žalobcom. Z obsahu celého administratívneho spisu, ako i zo správneho aktu inšpektorátu práce a zo
správneho aktu žalovaného nevyplýva, že by správne orgány posúdili, resp. vyhodnotili tento zistený
delikt ako závažné porušenie pracovnoprávnych predpisov v zmysle § 19 ods. 3 písm. a) až f) zákona
č. 125/2006 Z.z. tak, ako to v správnej žalobe zavádzajúco tvrdí žalobca, naproti tomu z týchto aktov je
zrejmé, že daný delikt bol sankcionovaný podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z.z. Vo vzťahu

k žalobnej argumentácii žalobcu súvisiacej s interným pokynom žalovaného zo dňa XX.XX.XXXX,
účinným od XX.XX.XXXX, žalovaný uviedol, že táto tvrdená skutočnosť nevyplýva ani z obsahu celého
žurnalizovaného administratívneho spisu, ani z jednotlivých podkladov nevyhnutných pre
vydanie rozhodnutia inšpektorátu práce a ani z rozhodnutia vydaného inšpektorátom práce. Súčasne
žalovaný nezistil v rámci svojej rozhodovacej činnosti ani nedodržanie zásady materiálnej rovnosti zo

strany inšpektorátu práce v súvislosti s tým, že takéto porušenie nebolo pred XX.XX.XXXX posudzované
ako závažné porušenie pracovnoprávnych predpisov a že pri zistení takýchto porušení sa nezačínali
správne konania.

4. Žalobca reagoval na vyjadrenie žalovaného stanoviskom zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorom zotrval na

pôvodnej žalobe a na námietkach v nej uvedených. K. názor, že je na žalobcovi ako zamestnávateľovi,
aby si zvolil spôsob a formu vedenia evidencie potrebnej pre určenie pracovného času, práce nadčas,
nočnej práce, aktívnej časti a neaktívnej časti pracovnej pohotovosti zamestnanca, pričom zákonnou
podmienkou vedenia takejto evidencie je, aby v nej bolo zaznamenaný „začiatok a koniec časového
úseku, v ktorom zamestnanec vykonával prácu alebo mal nariadenú alebo dohodnutú pracovnú

pohotovosť“. V evidencii, ktorú v danom prípade viedol, je nepochybne a preukázateľne „zaznamenaný
začiatok a koniec časového úseku, v ktorom zamestnanec vykonával prácu alebo mal nariadenú alebo
dohodnutú pracovnú pohotovosť“ tak, ako ukladá Zákonník práce. Zopakoval, že v danom prípade
nedošlo z jeho strany k porušeniu žiadnych zákonných ustanovení Zákonníka práce, a preto nie je
a nikdy nebol dôvod na ukladanie sankcie. Podľa názoru žalovaného by mal každý zamestnávateľ

viesť osobitne evidenciu nielen pre pracovný čas, ale aj pre nočnú prácu, prácu nadčas a pod. Za
daných okolností takéto mnohonásobné vedenie osobitnej evidencie predstavuje na jednej neúmernú
záťaž zamestnávateľa ako takého a na strane druhej nemá opodstatnenie a právny základ v žiadnom
konkrétnom ustanovení Zákonníka práce. Zotrval na názore, že zamestnancovi vyplatil všetky jeho
mzdové nároky v súlade so všetkými skutočnosťami, ktoré ovplyvňovali mzdu zamestnanca, a to práca

nadčas, práca v noci a pod. Dôkazom toho je, že evidenciu vykonával správne a v súlade so zákonom.
Zopakoval, že U. práce J. pri rozhodnutí o začatí správneho konania zrejme postupoval výlučne podľa
interného pokynu E. zo dňa XX.XX.XXXX účinného od XX.XX.XXXX a že v konaní nebola dodržaná
zásada o rovnakom zaobchádzaní, s ktorou námietkou sa žalovaný nevysporiadal.

X. Krajský súd v J. preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správnych orgánov podľa § 194 ods. 1
a 2 SSP v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 134 v spojení s § 195 SSP), vec prejednal na
nariadenom pojednávaní (§ 107 ods. 1 písm. a/ SSP) a po oboznámení sa s vyjadreniami účastníkov
konania a pripojeným administratívnym spisom dospel k záveru, že správnej žalobe nie je možné priznať
úspech z týchto dôvodov:

6. Podľa § 194 ods. 1 SSP správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov
verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.6.1. Podľa § 194 ods. 2 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach
správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

6.2. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

7. Z oboznámeného súdneho a administratívneho spisu predloženého žalovaným súd zistil nasledovné:

8. Predmetom konania v danej veci je preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. F./I./XXXX/XXXX O-XXX/
XXXX zo dňa 4. augusta XXXX v spojení s rozhodnutím U. práce J. č. U./D./X./XXXX/XXX XXX/XXXX/
X.X/H zo dňa XX. apríla XXXX, ktorým správny orgán I. stupňa uložil žalobcovi podľa § 19 ods. 1 písm.
a) zákona č. 125/2006 Z.z. pokutu vo výške 1.000 eur za porušenie povinnosti vyplývajúcej z ust. § 99
Zákonníka práce.

9. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného krajský súd zistil, že pracovníci U. práce J. vykonali
u žalobcu v dňoch XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX inšpekciu práce zameranú na kontrolu dodržiavania
vybraných ustanovení pracovnoprávnych, mzdových predpisov a na kontrolu dodržiavania zákazu
nelegálneho zamestnávania v zmysle zákona č. 82/2005 Z.z. V rámci kontroly bolo zistených viacero
nedostatkov (celkovo 10), avšak správne konanie, ktoré je predmetom tohto konania, sa týka porušenia

§ 99 Zákonníka práce, nakoľko žalobca ako zamestnávateľ neviedol evidenciu práce nadčas a nočnej
práce zamestnanca O. B., nar. XX.XX.XXXX tak, aby bol zaznamenaný začiatok a koniec časového
úseku, v ktorom zamestnanec vykonával prácu nadčas a nočnú prácu, čo vyplynulo z predložených
dokladov - evidencia pracovného času a výplatné pásky za mesiace XX/XXXX-XX/XXXX).

10. Z predloženej pracovnej zmluvy uzavretej so žalobcom ako zamestnávateľom a O. B. ako
zamestnancom dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že pracovný pomer založený uvedenou pracovnou zmluvou
bol dohodnutý na určitý čas do XX.XX.XXXX. O. B. mal vykonávať funkciu pracovníka herne s
dohodnutou mzdou vo výške XXX,- eur mesačne. V zmysle čl. II bod 2.4 písm. e) bola dohodnutá práca
nadčas podľa § 97 ods. 10 Zákonníka práce v rozsahu 400 hodín v kalendárnom roku.

11. Dohodou o zmene pracovnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a O. B. dňa XX.XX.XXXX bola
zmenená vyššie uvedená pracovná zmluva tak, že pracovný pomer bol dohodnutý do XX.XX.XXXX a
výška mzdy XXX,- eur mesačne.

12. V doloženej ,,Knihe príchodov a odchodov“ je v jednotlivých pracovných dňoch v príslušnom
kalendárnom mesiaci uvedený presný čas príchodu do zamestnania a presný čas odchodu zo
zamestnania jednotlivých zamestnancov vrátane zamestnanca O. B..

13. O výsledku inšpekcie práce bol spísaný dňa XX.XX.XXXX Z. č. U.-XX-X-X.X./P-EXX,AXX-XX, ktorý

bol v ten istý deň prerokovaný s konateľom splnomocneného zástupcu žalobcu O.. O. I..

14. Na zistenia správcu dane uvedené v Z. zo dňa XX.XX.XXXX reagoval žalobca K. doručeným
správnemu orgánu I. stupňa dňa XX.XX.XXXX, ku ktorému zaujal U. práce J. stanovisko v B. č. X
k Z. č. U.-XX-X-X.X./P-EXX,AXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorom správny orgán I. stupňa zotrval

na stanovisku, že v predloženej evidencii pracovného času bol zaznamenaný iba začiatok a koniec
pracovného času, v dôsledku čoho evidencia nespĺňa obsahové náležitosti § 99 Zákonníka práce.

15. Na základe zistených nedostatkov správny orgán I. stupňa vydal dňa XX.XX.V F. o začatí správneho
konania o uložení pokuty vo veci porušenia povinnosti vyplývajúcej z § 99 Zákonníka práce, ktoré bolo

riadne doručené žalobcovi dňa XX.XX.XXXX.

16. Podaním zo dňa XX.XX.XXXX, doplneným podaním zo dňa XX.XX.XXXX, sa žalobca písomne
vyjadril k začatiu správneho konania, na ktoré reagoval správny orgán I. stupňa vo svojich stanoviskách
zo dňa XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX, v ktorých zotrval na porušení § 99 Zákonníka práce žalobcom.

17. Následne správny orgán I. stupňa vydal dňa XX. apríla XXXX rozhodnutie č. U./D./X./XXXX/XXX
XXX/XXXX/X.X/H, ktorým uložil žalobcovi podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z.z. pokutu
vo výške X.XXX eur za porušenie povinnosti vyplývajúcej z ust. § 99 Zákonníka práce, ktorá spočívalav tom, že žalobca neviedol evidenciu práce nadčas a nočnej práce tak, aby bol zaznamenaný začiatok
a koniec časového úseku, v ktorom zamestnanec vykonával prácu, nakoľko nepreukázal, že viedol
evidenciu práce nadčas a nočnej práce u zamestnancov O. B., nar. XX.XX.XXXX, pracovná zmluva zo

dňa XX.XX.XXXX v období júl XXXX až december XXXX a január XXXX tak, aby bol zaznamenaný
začiatok a koniec časového úseku, v ktorom zamestnanec vykonával prácu nadčas a nočnú prácu,
pričom predložil dokument „C. dochádzky" za obdobie júl XXXX až december XXXX a január XXXX, z
ktorej je zrejmé, že zamestnanec vykonával prácu nadčas a nočnú prácu.

18. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca včas odvolanie, v ktorom namietal obsahovo tie isté
skutočnosti, ako v samotnej správnej žalobe. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný napadnutým
rozhodnutím č. F./I./XXXX/XXXX O-XXX/XXXX zo dňa 4. augusta XXXX tak, že odvolanie žalobcu
zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil z dôvodu stotožnenia sa so skutkovými a právnymi
závermi správneho orgánu I. stupňa.

19. Zákon č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii
práce v § 1 upravuje, že tento zákon a/ upravuje inšpekciu práce, ktorej prostredníctvom sa presadzuje
ochrana zamestnancov pri práci a výkon štátnej správy v oblasti inšpekcie práce, b/ vymedzuje
pôsobnosť orgánov štátnej správy v oblasti inšpekcie práce a ich pôsobnosť pri výkone dohľadu podľa
osobitnéhopredpisu,c/ustanovujeprávaapovinnostiinšpektoraapovinnostifyzickejosobyaprávnickej

osoby.

19.1. Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ bod 1. zákona č. 125/2006 Z.z. inšpekcia práce je dozor nad
dodržiavaním pracovnoprávnych predpisov, ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik,
zmenu a skončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov vrátane pracovných

podmienok žien, mladistvých, domáckych zamestnancov, osôb so zdravotným postihnutím a osôb,
ktoré nedovŕšili 15 rokov veku, a kolektívne vyjednávanie, písm. b/ vyvodzovanie zodpovednosti za
porušovanie predpisov uvedených v písmene a/ a za porušovanie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych
zmlúv.

19.2. Podľa § 16 ods. 2 písm. a) zákona č. 125/2006 Z.z. zamestnávateľ je na požiadanie povinný
poskytnúť inšpektorátu práce alebo inšpektorovi práce všetky podklady a informácie potrebné na výkon
inšpekcie práce vrátane prvopisov dokladov a technických nosičov údajov.

19.3. Podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z.z. inšpektorát práce je oprávnený uložiť pokutu, ak

tento zákon neustanovuje inak, zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona,
z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) prvom bode až treťom bode, šiestom bode a ôsmom bode
alebozaporušeniezáväzkovvyplývajúcichzkolektívnychzmlúvaždo100000eur,aakvdôsledkutohto
porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, najmenej
33 000 eur.

19.4. Podľa § 99 Zákonníka práce zamestnávateľ je povinný viesť evidenciu pracovného času, práce
nadčas, nočnej práce, aktívnej časti a neaktívnej časti pracovnej pohotovosti zamestnanca tak, aby bol
zaznamenaný začiatok a koniec časového úseku, v ktorom zamestnanec vykonával prácu alebo mal
nariadenú alebo dohodnutú pracovnú pohotovosť. Počas dočasného pridelenia zamestnávateľ vedie

evidenciu podľa prvej vety v mieste výkonu práce dočasne prideleného zamestnanca.

20. Predmetom tohto konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ako aj konania, ktoré
mu predchádzalo, a to najmä pokiaľ ide o posúdenie, či nedostatky zistené v rámci kontroly vykonanej
inšpektormi práce u žalobcu preukázali porušenie povinnosti tak, ako sa žalobcovi kladie za vinu.

21. V konaní nebolo sporným, že žalobca evidoval prítomnosť zamestnancov na pracovisku v ,,D.
príchodov a odchodov“. V konaní však ostalo sporným, či takéto vedenie dochádzky je s poukazom na
znenie § 99 Y. postačujúce, ktorá skutočnosť má následne vplyv na posúdenie zodpovednosti žalobcu
za jeho deliktuálne konanie, ktoré sa mu kladie za vinu, ako aj na následné uloženie pokuty.

22. Po oboznámení sa s obsahom súdneho a administratívneho spisu krajský súd zastáva názor, že
preskúmavané rozhodnutie a postup orgánov verejnej správy sú v súlade so zákonom, nakoľko správneorgány na základe vykonaného dokazovania riadne ustálili skutkový stav a tento aj správne právne
posúdili. Námietky žalobcu sú podľa názoru krajského súdu nedôvodné.

23. V prejednávanom prípade mal žalobca porušiť povinnosť zamestnávateľa viesť riadne evidenciu
pracovného času v súlade s § 99 Zákonníka práce, t.j. v danom prípade viesť evidenciu práce nadčas a
nočnej práce zamestnanca O. B. tak, aby bol zaznamenaný začiatok a koniec časového úseku, v ktorom
zamestnanec na základe predložených dokladov vykonával prácu nadčas a nočnú prácu.

XX. Krajský súd konštatuje, že Y. práce v súvislosti s vytvorením podmienok na kontrolu zamestnávateľa
osobitne ustanovuje v § 99 povinnosť viesť evidenciu všetkých skutočností súvisiacich s rozvrhovaním
pracovného času. Ide pritom o obligatórnu povinnosť zamestnávateľa, nie možnosť. C. treba
rozumieť jednak evidenciu pracovného času všeobecne a jednak osobitne evidenciu rozvrhnutia a
celkového rozsahu práce nadčas, nočnej práce, aktívnej časti a neaktívnej časti pracovnej pohotovosti
zamestnanca, aby bol zaznamenaný začiatok a koniec časového úseku, v ktorom zamestnanec

vykonával prácu alebo mal nariadenú alebo dohodnutú pracovnú pohotovosť. Riadne plnenie týchto
evidenčných povinností zo strany zamestnávateľa je predpokladom spôsobilosti vykonať efektívnu
kontrolu dodržiavania pracovných podmienok nadčasovej práce, pracovnej pohotovosti a nočnej
práce zo strany príslušného inšpektorátu práce, resp. iných kontrolných orgánov. Nakoľko Zákonník
práce osobitne neustanovuje formu vedenia evidencie, zamestnávateľ má možnosť zvoliť si formu

evidencie či už v písomnej forme, elektronickej, prípadne aj vo forme jednoduchej registrácie zo strany
zamestnávateľa, avšak v každom prípade tak, aby bolo jednoznačne preukázané splnenie uvedenej
povinnosti zamestnávateľom.

25. Pokiaľ ide o zamestnanca O. B., v priebehu kontroly bola predložená jeho pracovná zmluva

uzavretá so žalobcom ako zamestnávateľom dňa XX.XX.XXXX. V čl. II bod X.X. písm. e) tejto pracovnej
zmluvy bol dojednaný výkon práce nadčas podľa § 97 ods. 10 Zákonníka práce v rozsahu 400 hodín
v kalendárnom roku. Výkon práce nadčas, ako aj výkon nočnej práce menovaného zamestnanca v
kontrolovanom období je evidentný aj z predloženej ,,D. príchodov a odchodov“, avšak časový úsek
výkonu práce nadčas a nočnej práce uvedeného zamestnanca v nej nie je akokoľvek rozlíšený. V

predloženej ,,D. príchodov a odchodov“ je evidovaný iba čas príchodu do práce a čas odchodu z
práce jednotlivých zamestnancov v jednotlivých pracovných dňoch. Z uvedených dôvodov evidenciu
dochádzky označenú ako ,,D. príchodov a odchodov“ nemožno považovať za riadnu evidenciu
pracovného času v zmysle cit. § 99 Zákonníka práce, ktorý výslovne ukladá zamestnávateľovi viesť túto
evidenciu tak, aby bol aby bol zaznamenaný začiatok a koniec časového úseku, v ktorom zamestnanci

vykonávali prácu v rámci rozvrhovaného pracovného času a aby bol zaznamenaný začiatok a koniec
časového úseku, v ktorom zamestnanci vykonávali prácu nadčas, prípadne nočnú prácu alebo aktívnu
časť a neaktívnu časť pracovnej pohotovosti. Nemožno sa tak stotožniť s tvrdením žalobcu, že práca
nadčas a nočná práca bola u menovaného zamestnanca riadne evidovaná a zaznamenávaná. Rovnako
tak nie je dôvodná námietka žalobcu, že sa jednalo o zamestnanca, ktorý už v súčasnej dobe nie je u

žalobcuzamestnaný.Uvedenéporušeniepovinnostibolozistenévčase,kedymalžalobcasO.B.riadne
uzatvorený pracovnoprávny vzťah (obdobie júl XXXX až december XXXX, január XXXX) a skutočnosť,
že pracovný pomer uvedenej osoby zanikol uplynutím času, nemá na zánik zodpovednosti žalobcu
žiaden vplyv.

XX. Krajský súd ďalej uvádza, že ,,D. príchodov a odchodov“ nemožno uznať ako riadnu evidenciu
práce ani napriek tomu, že podľa tvrdenia žalobcu sa podľa tohto dokumentu robí výpočet miezd
zamestnancov a všetky mzdové nároky boli zamestnancovi O. B. riadne vyplatené, čo vyplýva z
vyúčtovania mzdy a mzdových lístkov. C. pracovného času je podkladom na vyplatenie mzdy, z ktorého
musí byť zrejmé, či zamestnávateľ vyplatil zamestnancom mzdu za všetky odpracované hodiny. Ako

uviedol aj žalovaný, to, či dotknutému zamestnancovi boli v plnom rozsahu priznané a následne i
poskytnuté jeho pracovnoprávne nároky súvisiace s prácou nadčas a s nočnou prácou v súlade s jeho
skutočným reálnym výkonom práce nadčas a nočnej práce, nemožno nijako posúdiť zo mzdového
vyúčtovania, prípadne z výplatných lístkov, nakoľko skutočný reálny výkon práce nadčas alebo nočnej
práce preukazuje evidencia vedená v súlade s § 99 Zákonníka práce. D. súd v tejto súvislosti dopĺňa,

že v rámci povinnosti zamestnávateľa viesť evidenciu práce nadčas je zamestnávateľ povinný evidovať
každú odpracovanú prácu nadčas, i keď je v mzde zamestnanca dohodnutej v pracovnej zmluve
zohľadnená aj práca nadčas (ako tomu bolo aj v danej veci).27. Pokiaľ ide o námietku žalobcu ohľadom postupu správnych orgánov podľa interného pokynu E.
zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý má definovať porušenie § 99 Zákonníka práce ako závažné porušenie
pracovnoprávnych predpisov, túto krajský súd považuje za nedôvodnú. Uvedená námietka nie je nijakým

spôsobom podložená a preukázaná a namietaný postup správnych orgánov podľa predmetného pokynu
nevyplýva tak z obsahu správnych rozhodnutí, ako ani z obsahu spisového materiálu. V tejto súvislosti
krajský súd uvádza, že správny orgán I. stupňa vo svojom rozhodnutí výslovne uviedol, že žalobcovi
bola uložená pokuta podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z.z. a dodal, že ak by sa jednalo o
závažné porušenie v zmysle ust. § 19 ods. 3 písm. a) až f) zákona č. 125/2006 Z.z., správny orgán by

ukladal pokutu v zmysle ustanovenia § 19 ods. 2 písm. b) bod 1 uvedeného zákona. Z uvedeného tak
jednoznačne vyplýva, že žalobca nebol postihnutý za závažné porušenie pracovnoprávnych predpisov,
ako tomu malo byť podľa jeho tvrdenia v zmysle interného pokynu E. zo dňa XX.XX.XXXX. Z uvedeného
dôvodu krajský súd považuje predmetnú námietku žalobcu za účelovú.

28. Rovnako za účelovú považuje krajský súd námietku týkajúcu sa porušenia zásady materiálnej

rovnosti zo strany správnych orgánov. D. súd nemá žiadnu vedomosť o tom, že u iných subjektov nebolo
pre rovnaké porušenie ustanovení Zákonníka práce pred účinnosťou interného pokynu E.
zo dňa XX.XX.XXXX začaté správne konanie a rovnako ani žalobca neuviedol žiadny konkrétny prípad,
kedy správne orgány postupovali inak, ako v prejednávanom prípade.

29. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti bolo jednoznačne preukázané, že zo strany žalobcu
došlo k porušeniu § 99 Zákonníka práce, keď žalobca porušil povinnosť viesť riadne evidenciu
pracovného času. Výklad tohto ustanovenia správnymi orgánmi bol v súlade so zákonom a
v žiadnom prípade ho nemožno označiť za neprimerane extenzívny a šikanózny. Argumentáciu žalobcu
spočívajúcu v spochybňovaní relevantnosti evidencie pracovného času považuje krajský súd iba za

účelové tvrdenie v snahe zbaviť sa zodpovednosti za preukázané porušenie povinností.

30. Pokiaľ ide výšku pokuty, túto správny orgán I. stupňa uložil v súlade s § 19 ods. 1 písm. a)
zákona č. 125/2006 Z.z. na dolnej hranici zákonom stanovenej sadzby, s ktorou výškou sa žalovaný
stotožnilsprihliadnutímnakonaniežalobcuazisteniainšpekcie.Podľanázorusúduvýškataktouloženej

pokutyzodpovedáuvedenýmzákonnýmpodmienkamanakoľkožalobcatútoskutočnosťaninenamietal,
krajský súd v tomto smere poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, s ktorým sa stotožňuje.

31. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a
preto podľa § 190 v spojení s § 194 ods. 2 SSP žalobu zamietol.

32. O trovách konania krajský súd rozhodol podľa § 168 SSP, podľa ktorého žalovanému prizná správny
súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov
konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho
zastúpenia možno priznať len výnimočne.

33. V prejednávanom prípade krajský súd procesne úspešnému žalovanému, ktorým je orgán štátnej
správy, náhradu trov konania nepriznal, nakoľko žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy nevznikli
a žalovaný si náhradu trov konania ani neuplatnil.

34. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o p o d a ť na Krajský súd v Trenčíne
kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty
nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý
sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje,

vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods.
2 písm. c) a d) SSP alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.