Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, November 7, 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 12C/208/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116212657
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8116212657.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia

s.r.o., so sídlom v Bratislave, Mýtna 48, IČO: 35831154, právne zastúpeného advokátom JUDr. Jánom
Šoltésom, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanému: B. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom Ď. XXXX/
XX, XXX XX V., štátny občan SR, o zaplatenie sumy 334,52 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 311,08 EUR spolu 10,5 % ročným úrokom z omeškania
zo sumy 311,08 EUR od 9. 7. 2013 do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

II. V prevyšujúcej v časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalobca m á vo vzťahu k žalovanému n á r o k na zaplatenie trov konania v rozsahu 86,27 %,
pričom o ich výške rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 17. 6. 2016 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy
334,52 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 9. 7. 2013 do zaplatenia,
titulom nesplatenej pôžičky uzatvorenej medzi Consumer Finance Holding a.s. a žalovaným dňa 29. 9.
2011 - žiadosť č. 5008436.

2. Žalovaný sa k žalobe, ktorá mu bola doručená dňa 11. 5. 2017, nevyjadril.

3.Žalobcažalobuodôvodniltým,ženazákladežiadostižalovanéhooposkytnutiepôžičkybolažalobcom
(Consumer Finance Holding a.s.) dňa 29. 9. 2011 schválená žiadosť evid. č. 5008436, čím došlo k
uzavretiu zmluvy o poskytnutí pôžičky, na základe ktorej žalobca poskytol žalovaného celkovú sumu
pôžičky 399,96 EUR. Podľa schválenej žiadosti o pôžičke žalovaný mal splácať pôžičku v pravidelných

99 mesačných splátkach v sume 4,04 EUR, pričom do dnešného dňa uhradil sumu 65,44 EUR.
Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, resp. jednotlivé
povinné splátky riadne a včas, t. j. v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, žalobca dňa 28. 6.
2013 listom - vypovedanie zmluvy vyzval žalovaného k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo.
Do dnešného dňa žalovaný dlžné splátky neuhradil. Celkový dlh žalovaného ku dňu podania žaloby
predstavuje sumu 334,52 EUR. Žalobca si zároveň uplatnil úroky z omeškania.

4. K žalobe pripojil ako listinné doklady: Schválenie žiadosti o poskytnutí bezúročnej pôžičky z 29. 9.
2011, žiadosť klienta o poskytnutie bezúročnej pôžičky z 19. 9. 2011, všeobecné obchodné podmienky
platné od 11. 6. 2010, list vo veci „Vypovedanie zmluvy“ z 28. 6. 2013, fotokópia doručenky, prehľad
splátok a úhrad.5. Podľa ust. § 297 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“)
súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania na verejnom vyhlásení rozsudku, pričom vychádzal

zo žalobného návrhu, z listinných dokladov pripojených k žalobe.

6. Z listinného dokladu - Žiadosť klienta o poskytnutie bezúročnej pôžičky z 19. 9. 2011 vyplýva, že
žalovaný dňa 19. 9. 2011 podal návrh na uzatvorenie zmluvy - Žiadosť klienta o poskytnutie bezúročnej
pôžičky, pokiaľ ide o výšku pôžičky 399,96 EUR, splátka 4,04 EUR, termín konečnej splatnosti 12/2019,

počet splátok 99, termín splátky 20. deň v mesiaci, ročná úroková sadzba 0 % s tým, že z listinného
dokladu - Schválenie žiadosti o poskytnutí bezúročnej pôžičky z 29. 9. 2011 vyplýva, že Consumer
Finance Holding predmetným listom oznámil žalovanému, že žiadosť o bezúročná pôžička č. 5008436
bola schválená, čím došlo k uzavretiu zmluvy o poskytnutí bezúročnej pôžičky medzi ním a spoločnosťou
Consumer Finance Holding a.s., pričom výška pôžičky bola 399,96 EUR, splátka 4,04 EUR, termín
konečnej splatnosti 12/2019, počet splátok 99, termín splátky 20. deň v mesiaci, ročná úroková sadzba

0 %, dátum účinnosti zmluvy 29. 9. 2011, prvá mesačná splátka bola splatná dňa 20. 10. 2011. Súčasťou
zmluvy mali byť tiež Všeobecné obchodné podmienky platné od 11. 6. 2010. Z listinného dokladu - list vo
veci „Vypovedanie zmluvy“ z 28. 6. 2013 vyplýva, že predmetným listom spoločnosť Consumer
Finance Holding a.s. vypovedala Zmluvu o poskytnutí účelovej pôžičky č. 5008436 z 29. 9. 2011, a
to k 20. 6. 2013. Súčasťou predmetného dokladu bola tiež pripojená fotokópia zásielky o doručovaní

predmetnej listiny žalovanému s tým, že zásielka bola odosielateľovi doručená 3. 7. 2013 vrátená späť
z dôvodu, že adresát je neznámy.

7. Z listinného dokladu - prehľad splátok a úhrad vyplýva, že z predmetného záväzkového vzťahu
žalovaný zaplatil čiastku spolu sumu 65,44 EUR.

8. Podľa čl. 1 bod 1. Podmienok, služba znamená výrobky a/alebo služby vrátane služby poskytovania
pôžičiek), ktoré je spoločnosť oprávnená poskytovať podľa predmetu podnikania zapísaného v
obchodnom registri a ktoré poskytuje klientom na základe zmluvy.

9. Podľa článku 2 bodu 2.1 Všeobecných obchodných podmienok (ďalej len „Podmienky“), tieto
Podmienky upravujú vzťahy medzi klientom na jednej strane a spoločnosťou na strane druhej v
súvislosti so službou a jej poskytnutím na základe zmluvy a pri uplatňovaní práv a plnení povinností
vyplývajúcich zo zmluvy a povinným na jednej strane a spoločnosťou na strane druhej v súvislosti s
uspokojením alebo domáhaním sa uspokojenia zabezpečovanej pohľadávky spoločnosťou, ak klient

nesplní zabezpečovanú pohľadávku riadne a včas.

10. V zmysle čl. 6 bod 6.1, 6.2 Všeobecných obchodných podmienok, klient je povinný riadne a včas
splácať poskytnutú pôžičku, a to v pravidelných mesačných splátkach v sume a termínoch určených
splátkovým kalendárom, inak v sume a termínoch uvedených v zmluve alebo Podmienkach alebo

Všeobecných obchodných podmienkach. Pokiaľ nie je v splátkovom kalendári alebo zmluve alebo
Podmienkach alebo VOP stanovené inak, splátky sú splatné do 20. dňa v príslušnom kalendárnom
mesiaci.

11. V zmysle ustanovenia čl. 12 bodu 12.2, klient, ako aj spoločnosť je oprávnená zmluvu kedykoľvek

vypovedať bez uvedenia dôvodu. Účinky výpovede nastávajú až okamihom vzniku skutočnosti podľa
bodu 12.1.

12. Podľa § 657
Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu,

najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Pri
peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky (§ 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

13. Zmluvou o pôžičke prenecháva jedna strana (veriteľ) druhej strane (dlžníkovi) veci určené podľa

druhu a táto druhá strana sa zaväzuje vrátiť po čase veci rovnakého druhu. Najčastejšie sú predmetom
pôžičky peniaze. Samotná pôžička vzniká reálnym úkonom - odovzdaním.14. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku
dňu uzatvorenia zmluvy (ďalej len cit. zákona), tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace
s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky

poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu
celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia
na ochranu spotrebiteľa.

15. Podľa ust. § 1 ods. 3 písm. i) cit. zákona, spotrebiteľským úverom nie sú: úver bez úroku a bez

ďalších poplatkov.

16. Podľa ust. § 24 cit. zákona, na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú
spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia
§ 2, 3 a 4, § 9 ods. 1 a 2, § 6 až 8, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, 23 a 25 a tohto paragrafu.

17. Podľa ust. § 9 ods. 1 cit. zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá
zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom
médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

18. Podľa § 11 ods. 1 cit. zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez

poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje
náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere
uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

19. V ustanovení § 52 ods. 1 , ods. 2 Občianskeho zákonníka sa uvádza, že spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné

dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné.

20. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní

a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej
podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3 , ods. 4 Občianskeho zákonníka).

21. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a

zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

22. Ako vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 2 , ods. 3 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú

také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť
ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a
spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

23. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách
sú neplatné.24. V zmysle § 54 ods. 1 , ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa

nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

25. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

26. Podľa § 524 ods. 1 , ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť
písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s
ňou spojené.

27. Z ustanovení § 517 ods. 1 , ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Týmto vykonávacím
predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z. .

28. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s

dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z

toho,žepredovšetkýmspotrebiteľvdobrejviereuzatvárazmluvusdodávateľom,odktoréhosaočakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

29. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ide
o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon
sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách
pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy

veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok,
má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa
predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či
už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana
spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného

zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých
prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

30. V tomto prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho

zákonníka, pretože ju uzatváral právny predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ,
pričom obsah zmluvy, ako aj obsah úverových podmienok bol daný predchodcom žalobcu bez možnosti
žalovanému privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa
príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Súd má za to, že tým, že na daný právny vzťah
bol použitý režim Obchodného zákonníka, došlo by k znevýhodneniu postavenia žalovaného ako

spotrebiteľa v danom právnom vzťahu.

31. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaný
uzavreli dňa 29. 9. 2011 zmluvu o bezúročnej pôžičke, na základe ktorej sa pôvodný žalobca zaviazalposkytnúť žalovanému pôžičku vo výške 399,96 EUR a ktorú sa žalovaný zaviazal splatiť v 99
mesačných splátkach po 4,04 EUR.

32.Vuzatvorenejzmluveopôžičkeniejeuvedenýkonkrétnyúdajokonečnejsplatnostispotrebiteľského
úveru, ktorý sa vyžaduje podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch, keď lehota
splatnosti je uvedená ako „Termín konečnej splatnosti: 12/2019 mesiacov“. Takéto určenie konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru nemožno považovať za súladné s dotknutým ustanovením zákona
o spotrebiteľských úveroch, keď významom tohto ustanovenia bolo, aby spotrebiteľ už pri podpise

zmluvy bol informovaný o tom, ako dlho je povinný plniť svoje povinnosti vyplývajúce mu zo
zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Vyžaduje sa teda presná časová, dátumová špecifikácia konečnej
splatnosti úverov, ktorá je dodávateľom určená na základe vstupných údajov. Pokiaľ teda samotná
zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje údaj o konečnej splatnosti úveru, nemožno mať zato, že
tento nedostatok možno nahradiť apelovaním na potenciálnu aktivitu spotrebiteľa vedúcu k určeniu
konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru matematickými operáciami s iných v spotrebiteľskej zmluve

dostupných údajov. Naopak je potrebné trvať na tom, že konečná splatnosť spotrebiteľského úveru
musí byť určená konkrétnym časovým okamihom zreteľne tak, aby spotrebiteľ mohol pred vstupom do
úverového vzťahu zohľadniť aj dĺžku jeho riadneho trvania a tým uskutočniť najvhodnejšiu voľbu medzi
viacerými úverovými produktmi, resp. dodávateľmi (obdobný názor je vyslovený v rozhodnutí Krajského
súdu v Banskej Bystrici zo dňa 10. 12. 2012, sp. zn. 16Co/315/2012, sp.zn. 17Co/151/2012 zo dňa 19.

9. 2012, Krajského súdu v Trnave sp.zn. 11Co/101/2013 zo dňa 22. 5. 2013).

33. Hoci v danom prípade nejde o spotrebiteľský úver, pretože išlo o bezúročné dočasné
poskytnutie finančných prostriedkov, nepochybne ide o spotrebiteľskú zmluvu, ktorá sa riadi niektorými
ustanoveniami osobitného zákona č. 129/2010 Z. z. v znení neskorších zmien a predpisov, tiež

Občianskym zákonníkom.

34. Sporným nie je skutková okolnosť, podľa ktorej žalovaný z poskytnutej pôžičky zaplatil 65,44 EUR
a že zostatok z poskytnutej pôžičky bol postúpený na žalobcu.

35. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú všeobecné obchodné podmienky. Ide zároveň o spotrebiteľskú
zmluvu podľa § 52 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka a podľa zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Žalobca
trval na zaplatení rozdielu medzi poskytnutou pôžičkou a úhradami žalovaného titulom tejto pôžičky.
Žalobca je aktívne vecne legitimovaný domáhať sa zaplatenia peňažnej pohľadávky proti žalovanému

na základe predmetnej zmluvy, pretože pohľadávku so všetkými právami s ňou spojenými preukázane
nadobudol od pôvodného veriteľa na základe zmluvy o postúpení pohľadávok. Z listinných dôkazov
bolo preukázané a žalovaný ani nespochybňoval, že právny predchodca žalobcu žalovanému poskytol
na základe zmluvy zo dňa 29. 9. 2011 pôžičku v sume 399,96 EUR, ktorú však žalovaný z dôvodu
nepriaznivej finančnej situácie nesplácal riadne a včas. Z predloženého prehľadu splátok a úhrad ako

aj z výpisov z účtu žalovaného bolo preukázané, že žalovaný uhradil veriteľovi titulom pôžičky celkovú
sumu 65,44 EUR. Uhradil v prospech veriteľa 13 splátok a sumu 12,92 EUR.

36. Ku dňu vyhlásenia rozsudku neboli preukázané iné úhrady žalovaného. Žalovaný je v omeškaní
so splnením celého peňažného dlhu od 8. 7. 2013 (uplynutím dodatočnej lehoty na plnenie 5

dní po doručení vypovedania zmluvy zo dňa 3. 7. 2013). Žalobca má právo požadovať od
žalovaného úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č.
87/1995Z.z..Kprvémudňu

omeškania žalovaného platila základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 0,5 % a po
pripočítaní 8 percentuálnych bodov výška úroku z omeškania predstavuje 8,5 % ročne.

37. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení zákona č. 102/2014 Z.z. účinného od 1. 5. 2014, bol súd
povinný prihliadať aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho
voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania a to aj vtedy, ak by bolo potrebné, aby sa spotrebiteľtýchto skutočností dovolával. Vzhľadom na text citovaného ustanovenia je za použitia gramatického
výkladu zrejmé, že ide o právnu normu procesnej povahy, ktorá neobsahuje prechodné ustanovenia
a keďže bola účinná v čase rozhodovania súdu v tejto veci, súd ju musel použiť. Účelom inštitútu

premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili
svoje práva na súde a zároveň zabrániť stavu právnej neistoty na strane povinných osôb, ktoré
by v prípade neexistencie inštitútu premlčania boli nútené splniť si svoje povinnosti aj po časovo
neprimeranej dobe. Vzhľadom k tomu, že žalobca sa peňažného plnenia domáha na základe zmluvy
o pôžičke, ktorá je ako zmluvný typ upravená v Občianskom zákonníku a zároveň je spotrebiteľskou

zmluvou, námietka premlčania bola posúdená podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, upravujúcich
premlčanie práva. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že 99 splátok vo výške 4,04 EUR pôžičky
bolo splatných vždy do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci a prvá splátka bola splatná 20. 10.
2011 a pokiaľ by nedošlo k predčasnému ukončeniu zmluvy, zročnosť poslednej splátky by pripadla
na 20. 12. 2019. V danom prípade však z listín vyplýva, že zmluva bola predčasne ukončená, a
to výpoveďou zmluvy zo strany právneho predchodcu žalobcu listom zo dňa 28. 6. 2013 v súlade

s ustanovením bodu 12.2. VOP označenom ako skončenie zmluvy, v ktorom je zakotvené právo
tak veriteľa ako aj dlžníka zmluvu o pôžičke kedykoľvek vypovedať bez uvedenia dôvodu. Výpoveď
bola doručená žalovanému dňa 3. 7. 2013. Na premlčanie je potrebné použiť podľa § 101 Občianskeho zákonníka
trojročnú premlčaciu dobu, ktorá plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Zmena

v osobe veriteľa nemá podľa § 111 Občianskeho zákonníka vplyv na plynutie premlčacej doby. Výpoveď zmluvy má v
občianskom práve na rozdiel od odstúpenia od zmluvy účinky ex nunc, teda spôsobuje zánik zmluvy do
budúcna, iným slovami výpoveď môže zrušiť zmluvu najskôr k dátumu učinenia výpovede. Jednotlivé
splátky zročné do vypovedania zmluvy sa potom premlčujú vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe,

ktorá plynie osobitne odo dňa zročnosti každej zo splátok a zvyšné splátky, ktoré mali pôvodne neskorší
dátum zročnosti sa stávajú zročnými vypovedaním zmluvy. Návrh na začatie konania bol na tunajšom
súde podaný dňa 17. 8. 2016 a preto vzhľadom na trojročnú premlčaciu dobu premlčanie sa môže
vzťahovať na splátky splatné pred 17. 8. 2013, t. j. 22 splátok istiny pôžičky po 4,04 EUR zročných od
20. 10. 2011 do 20. 7. 2013, ktoré mali byť uhradené v celkovej sume 88,88 EUR. Z prehľadu splátok a

úhrad je zrejmé, že žalovaný titulom pôžičky vykonal v uvedenom období od 20. 10. 2011 do 20. 11. 2012
úhrady v celkovej sume 65,44 EUR. Z uvedeného vyplýva, že uplatnené právo žalobcu je premlčané v
časti (88,88 EUR - 65,44 EUR = 23,44 EUR) 23,44 EUR.

38. S poukazom na uvedené dôvody za použitia citovaných ustanovení právnych predpisov súd výrokom

II. žalobu v časti zamietol.

39. Podľa § 255 ods. 1 CSP, Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

40. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

41. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

42. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

43.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

44. Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 334,52 EUR a súd žalobe vyhovel v časti o zaplatenie sumy
311,08 EUR, čo predstavuje 93,13 %. Preto má prevažne úspešný žalobca právo na pomernú náhradu
trov konania v rozsahu 55,58 %/93,13 % - 6,87 % = 86,27 %. Súd výrokom III. podľa § 255 ods. 1, ods. 2
CSP vyslovil, že žalobca má proti žalovanému nárok na pomernú náhradu trov konania v rozsahu 86,27

%. O výške náhrady trov konania súd rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozsudku
samostatným uznesením.Poučenie:

Protitomutorozsudku možnopodaťodvolaniedo15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúdPrešov.
Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 CSP, odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže
žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.