Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, April 27, 2017

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 3T/58/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714010473
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Rošak

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2017:5714010473.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin samosudcom JUDr. Mariánom Rošakom na hlavnom pojednávaní konanom dňa

27.04.2017 t a k t o

r o z h o d o l :

obžalovaný
Q. V., nar. XX.XX.XXXX v V., trvale bytom A. Č.. XXX, Y. V.,

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

ako majiteľ plemena psa stredoázijský ovčiarsky pes, porušil povinnosť uloženú mu zákonom č.
282/2002 Z. z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov, a to tým, že svojho psa
nezabezpečil pred útekom, nezabránil voľnému pohybu psa a jeho útoku na človeka, dôsledkom čoho
tento dňa 27.01.2013 v čase približne o 12.40 hod. vybehol cez otvorenú bráničku chaty č. XXX, a v
obci A., na poľnej ceste, ktorá vedie od záhradkárskej osady do chatárskej osady nad obcou A. smerom
k Motorárenskej chate, napadol J.. R. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V., K. X a zahryzol sa jej do

hornej časti pravej ruky, následkom čoho spadla na zem, kde ju pes stále držal a ťahal po zemi, následne
ju pustil a hneď na to sa jej zahryzol do hlavy, na ktorej mala zimnú čiapku, čím jej spôsobil hryzné
poranenie na pravom ramene v strednej a dolnej tretine približne 12 cm dlhé, dve rany približne 2 cm
hlboké smerujúce od kože do svalu a tiež vytrhnutie trsu vlasov, ktoré zranenia si vyžiadali vystavenie
práceneschopnosti v trvaní 14-21 dní,

t e d a

inému z nedbanlivosti ublížil na zdraví tým, že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona,

č í m s p á c h a l

prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 56 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. a s poukazom na § 158 Tr. zák. na peňažný
trest vo výmere 2.500 (dvetisícpäťsto) eur.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. súd pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený,
ustanovuje obžalovanému náhradný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd poškodenú J.. R. S., nar. XX.XX.XXXX v V., trvale bytom V., L.. K. Č..
X, s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Martin podal dňa 04.04.2014 pod sp. zn. 1 Pv 105/13/5506 na tunajšom
súde na obvineného Q. V. obžalobu pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zákona, ktorého sa
mal dopustiť tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Súd na nariadenom hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom samotného obžalovaného,
výsluchom svedkyne poškodenej, svedkov a prečítal listiny nachádzajúce sa v spise, pričom ustálil

skutkový a trestnoprávny stav veci tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Podľa § 278 ods. 2 Tr. por. súd pri rozhodovaní prihliadol len na skutočnosti, ktoré boli na hlavnom
pojednávaní vykonané. Súd v zmysle § 2 ods. 10, 11, 12 Tr. por. postupoval tak, aby bol zistený skutkový
stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie, pričom súd

hodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na
starostlivomuváženívšetkýchokolnostíprípadujednotlivoivichsúhrnenezávisleodtoho,čiichobstaral
súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Súd pri svojom rozhodovaní s rovnakou
starostlivosťou objasňoval okolnosti svedčiace proti obžalovanému ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho
prospech.

Obžalovaný Q. V. po zákonnom poučení na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa cíti byť nevinný zo
skutku uvedeného v obžalobe.

Na otázky prokurátorky obžalovaný uviedol, že už to konštatovanie, že pes vybehol k záhradkárske

osade a motorárenskej chate, už toto konštatovanie sa nezakladá na pravde. Je to 200 metrov od jeho
obydlia a nie je možné, že by jeho syn, jeho deti videli blondínu s modrou kombinézou na jeho pozemku.
V čase tohto incidentu bol za jeho pozemkom u suseda Q. Š. na káve, kde počuli krik. Ten krik bol v
dvoch fázach. V prvej fáze toho kriku mu nevenovali pozornosť. Bola nedeľa, chodilo tam veľa ľudí. K
tomu druhému kriku spoločne s Q. Š. vyšli na terasu, že čo sa deje a citoval slová pána Š., ktorý mu

ukázal na voliéru a povedal: „Ty máš psa vo voliére.“ Popieral, že by pes vybehol na cestu. Čo sa týka
kriku, ktorý počuli, v tej prvej fáze kriku to mohlo byť napadnutie psa, kedy pes napadol poškodenú.
Následne po pol minúte ten následný krik, čo počuli, v tej druhej fáze, to bolo zrejme, keď poškodená
utekala cestou dole a kričala. Je na 100 % presvedčený, že jeho pes nevyšiel z jeho objektu. Môže to
deklarovať aj tým, že pes mal elektronický oplôtok, na ktorý bol zvyknutý. Jemu sa za 5 rokov nestalo,

že by pes vybehol z jeho objektu. Ide o tohto konkrétneho psa. Je pravda, že jedna brána bola otvorená.
Pes bol uviazaný na 10 metrovom lane, aby mal dosah k jeho domu. Na vysvetlenie udával, že bežne
sa stávalo, že mu ľudia chodia do domu, aj keď je objekt označený. Stávalo sa, že ľudí stretol na chodbe
jeho domu, že idú do reštaurácie. On je vlastníkom penziónu, ktorý sa nachádza po ľavej strane od jeho
domu, asi 50 metrov. Tieto objekty sa nachádzajú v jednom oplotenom objekte. Voliéra tohto psa sa

nachádza v tomto areáli za jeho domom. Ako spomínal, sú tam tri brány. Z tej istej cesty sú tri brány.
Ako spomínal, ľudia tam chodievali, využívali 2 brány. Ak je veľa áut, tí ľudia môžu využívať aj hornú
bránu, tú však prednostne využíva on. Tá horná jeho brána bola pootvorená. Jeho deti videli poškodenú
na prístupovej ceste k jeho rodinnému domu. To isté videl aj pán W.. Celé to prebiehalo takto. On od
pána Š. s koláčmi v rukách prichádzal k domu, kde stretol aj hliadku polície, ktorí mu povedali, že sa

tu malo niečo stať, že mal pes napadnúť niekoho. Policajti sa ho pýtali, či má psa. On povedal, že áno.
Policajti vošli s jeho súhlasom na pozemok, odfotili si psa a následne 20 minút fotili cestu mimo jeho
pozemku. Na jeho pozemku si len odfotili toho psa, voliéru a nič iné si nefotili. Keď sa dozvedel o tom
napadnutí, išiel do nemocnice, kde mu manžel poškodenej povedal, že poškodená ho nechce vidieť,
že je v šoku. On povedal, že ak to je tak, tak dá psa utratiť. Keď prišiel domov, deti mu povedali, že zo

svojej izby videli na ich pozemku osobu, blondínu s modrou kombinézou. On následne volal policajtom,
že tá situácia sa mení a táto osoba, ktorá bola napadnutá jeho psom sa nachádzala na jeho pozemku.
Deti zo svojich izieb nemohli vidieť, ak by sa ten skutok stal niekde mimo jeho pozemku. Aj policajti si to
tam boli ohliadať. Tiež chcel podotknúť, že pán W. pracuje pred jeho pozemkom a ten by si všimol, keby
pes vybehol na cestu. Taktiež chcel podotknúť, že vtedy bol obed, pekné počasie. Bolo tam veľa ľudí

a nikto nič nevidel. Na svojom pozemku žiadne stopy krvi, nejaký kúsok látky nenašiel. Pravda je taká,že on to ani nehľadal. Ani si nemyslel, že to dôjde do takéhoto štádia. Keďže voliéra je za jeho domom,
pes vidí iba na jeho pozemok a na tú bráničku, na ktorú mala vojsť poškodená. Nikdy sa nestalo, že by
ten pes ohrozil návštevníkov penziónu.

Na otázky splnomocnenca poškodenej obžalovaný vypovedal, že ten pán W. mal vykonávať svoju
činnosť 20 metrov od jeho brány. Na spresnenie uvádzal, že pán W. oproti jeho bráne si trénuje koňa.
Ide o ťažného pracovného koňa, kde má postroj pre tohto koňa, kde je aj taká klada, drevo, ktorú ten
kôň ťahá. Čo sa týka toho psa, je to stredoázijský pastiersky pes. On ho nemá voľne pusteného. Ten pes
je buď na linke dlhej asi 30 metrov, alebo vo voliére. Tá linka slúži na to, aby strážil objekt. Stalo sa mu v

minulosti, že došlo ku krádežiam jeho vecí z tohto objektu. Tento pes je strážny pes. On ju nenaháňal. On
len zaútočil a po tom incidente sa vrátil do voliéry. Tento pes má hmotnosť 60-70 kg. On si strážil len svoj
pozemok. Tá situácia akoby reagoval pes na osobu, ktorá vojde do objektu; tých možností je viac. Buď
by reagoval brechotom, alebo ak by spal a prebudil by sa na tú osobu, môže zaútočiť. Ak by neznáma
osoba začala nejako manipulovať s dverami voliéry, pes by na to reagoval brechotom. Obžalovaný po
prezretí fotodokumentácie na č.l. 33 spisu uviedol, že na tom druhom obrázku je na zemi šnúra vedľa

vozidla Land Rover, kde bol pes uviazaný. Ten spomínaný pes je pes na stráženie, keďže v minulosti
mal problémy s krádežami. Cez deň je ten pes lenivý, málo breše. V noci je tento pes aktívny. Pritom
mu v noci stráži objekt. Je jasné, že ak sa niekto priblíži k voliére, ten pes breše. Čo sa týka intenzity
tohto brechotu, zľakli by ste sa. Ak by ste sa k nemu priblížili na jeden meter potichu a zobudili by ste ho,
máte ho na sebe. Tento pes nie je pes štekajúci. Keby štekal, tak nemá voliéru pri dome. Pán Š. je jeho

jediným susedom. Obďaleč je tá záhradkárska osada, obďaleč je tá motorárenská chata. V tom čase u
pána Š. bola aj jeho mama, ktorá piekla koláče a tá počula tiež ten krik.
Na otázky obhajcu obžalovaný vypovedal, že na jeho plote má zo všetkých strán namontované tabule
s nápisom POZOR PES a s označením Súkromný pozemok. Po tomto incidente, čo sa stal, si dal
namontovať aj 18 bezpečnostných kamier. V predmetný deň bol čerstvo napadnutý sneh. Bola nedeľa,

bolo jasno, už nesnežilo. Tá cesta nebola odrhnutá pluhom alebo niečím takým. V nedeľu je sviatok.
Cesta bola prejdená iba autami. Na ceste boli vyjazdené iba koľaje snehu. On to tam tiež pozeral. Po
tom súboji by našli váľanie v snehu alebo by našli stopy psa, ktoré sú také veľké, ako jeho dlaň. A to
tam nenašli. Tieto stopy hľadal on s policajtmi a to vo vzdialenosti 30-40 metrov od jeho brány hore a
dole. Čo sa týka predmetnej cesty, je to lesná cesta so šírkou 2,5 až 3 metre a po obidvoch bokoch tejto

cesty boli snehové mantinely. Na tej ceste bolo vidno stopy po prejazde automobilov a taktiež tam boli
stopy ľudí, ktorí sa tam prechádzali. Zhruba polhodinu predtým videl, že po tej ceste idú na koňoch aj s
voľne pustenými psami. To boli kone od A., ale kto sedel v sedle, to nevedel. Myslí si, že to boli majitelia
týchto koní, ktorí majú ustajnenie u A..
On preto nehľadal stopy na jeho pozemku, nemal ani dôvod hľadať tie stopy na pozemku, lebo jeho pes

nebol mimo pozemku, na ceste. On nevie prečo policajti hľadali stopy na ceste. Policajti, keď prišli tak
povedali, že miesto napadnutia sa malo stať niekde tu. Nepovedali konkrétne miesto, kde mal ten pes
napadnúť poškodenú. Keď ste spomínali tú motorárenskú chatu, tá je vyše 200 metrov od neho a pri tej
chate je veľký pes, ktorý je voľne pustený. Nevie, či sa to nestalo vyššie. Opravil, 200 metrov od neho je
energetická chata a tá motorárenská je okolo 500 metrov od neho a tí chalani tam majú veľkého bieleho

psa, ktorý je voľne pustený. Čo sa týka toho predmetného psa, ten stredoázijský pes, tento pes sa mu
nikdy nepobil, ani neboli nikdy riešené sťažnosti, že by sa pohyboval mimo jeho objektu. To sa nikdy
nestalo, že by tento pes niekoho pohrýzol. Okrem toho psa má malého teriéra a jeho priateľka má už
takú paralyzovanú stafordku, ktorá je na liekoch a je neškodná. Tam vonku to pedantne prešli s policajtmi
hore - dole. Nenašli sa žiadne stopy, žiadne vlasy, žiadne čiastočky odevu. Vonku sa nenašli žiadne

stopy po zápase a nenašli sa ani stopy jeho psa, ktoré by v snehu neboli prehliadnuteľné. To, na čom bol
pes uviazaný, je to horolezecké lano. To lano mohlo mať 5-6 metrov, iba v tomto dosahu dosiahol pes.
Keď návštevníci opúšťajú penzión aj cez jeho bránu, v tom čase ten pes nie je uviazaný, ale je vo voliére
a ten pes nereaguje na odchádzajúcich návštevníkov penziónu. On toho psa má odmalička, od šteňaťa.
Ten pes je zvyknutý na veľký pohyb ľudí. Podľa neho ten pes zaútočil, je to jeho osobný názor, preto, že

poškodenásadostaladojehoblízkosti,prekvapilahoapretotenpeszaútočil.Tentopesjetzv.teritoriálny
pes, ktorý si chráni svoje teritórium, svoje územie a inak sa správa mimo svojho teritória. Aj v minulosti
mal takého psa. Čo sa týka toho psa, mohol ho nechať na bráne, ktorá mohla byť pootvorená, ten pes
neušiel, neodišiel z toho objektu. Títo psy to majú zakódované, nikdy sa nepodhrabú, nepreskočia plot.
Môže mať aj malý plot a tento nepreskočia. Hovoril, že sa to vzťahuje na jeho psov. Ten plot, v ktorom

je ten objekt oplotený, je neprehliadnuteľný. Je vysoký 2,5 metra a za tým sú stromy. Čo sa týka tzv.
neželaných návštevníkov, i napriek tabuľkám, upozorneniam, prídu do jeho domu, že sa chcú najesť.
Väčšinou za tým účelom, že si to chcú odfotiť. Minule tam našiel aj rodinu s malými deťmi a keď sa ich
opýtal, čo keby tam mal pusteného psa, povedali mu, že to je jeho problém. On fakt nevie, ako by si malchrániť svoj pozemok. Čo sa týka tohto penziónu, on ho nemá zverejnený. Ak sa to ponúka, tak len cez
internet. Na plote nie je oznámenie, zverejnenie, že tam je penzión a že sú tam preliezky a podobne.
Na otázky samosudcu obžalovaný vypovedal, že keď išiel na návštevu k susedovi Š., toho psa uviazal o

ten drevený stĺp tak, ako to uviedol v tom náčrtku. Ten pes bol uviazaný skobou na koženom obojku. Keď
počul krik v druhej fáze, videl psa vo voliére. On to vtedy neriešil, že toho psa videl vo voliére. Teoreticky
na tom lane mohol zájsť aj do tej voliéry. Keď ho policajti požiadali, či si môžu odfotiť toho psa, prišli k
tomu psovi, bol vo voliére. Voliéra bola zatvorená. Na vysvetlenie, ako sa pes mohol dostať sám do tej
voliéry a následne nevyjsť von je tá, že na vrátkach voliéry je pružina, pričom keď pes buchne hlavou po

dverách voliéry, tá sa otvorí, on sa dostane do voliéry a tá pružina spôsobí to, že sa tie dvere na voliére
zatvoria a pes už nemôže vyjsť von. Mal taký pocit, že skoba zostala na lane. Ten pes mal obojok. Keď
syn vybehol, už pes bol vo voliére. Spomínal si, že si policajti tú skobu fotili, bola taká vykrútená. Na ten
skobe nebol obojok psa. Na tých fotkách nevidno, že by mal jeho pes obojok, ale je to dlhosrstý pes.
To si bol istý, že na skobe nebol obojok toho psa. Možnože syn neskôr hodil ten obojok tam, kde má
veci ten pes. On je poistený pre prípad obdobných incidentov, čo sa týka koní, psov, pre prípad jeho

zákazníkov. Je poistený v spoločnosti P.. Keď hľadal tie stopy po tom útoku na ceste s policajtmi, bol tam
sám, iba s policajtmi. Tí policajti boli dvaja. Nikto iný pri nich nebol. Iná osoba s nimi nebola. On nevie
o tom, že by tento jeho pes niekoho dohrýzol. Len vie jeden incident, keď bol ako šteňa (6-7 mesiacov).
Iba na niekoho skočil a roztrhol mu košeľu. Nevedel uviesť mená tých policajtov, s ktorými hľadali tie
stopy. Myslí si, že to boli policajti, ktorí boli vypočutí v prípravnom konaní. Po tomto incidente išiel do

nemocnice, chcel sa ospravedlniť. Ako vypovedal, nechcela ho poškodená vidieť, rozprával sa len s
jej manželom. O tri dni jej tiež volal s úmyslom ospravedlniť sa. Rozprával sa s jej manželom. Počul,
ako poškodená kričí, že jej manžel má zložiť. On chcel údaje pre poisťovňu. Tie potrebné údaje získal
nakoniec od polície. Poškodená vôbec nespolupracovala. Nejaké veci poisťovňa poškodenej uhradila
a na niektoré sa čaká. Ani po tomto incidente sa nestalo, že by ten pes na niekoho zaútočil. Ani že by

ho napadol, zaútočil. Čo sa týka toho psa, keď bol maličký, chodil s ním na cvičisko. Pes je s papiermi,
socializovaný, šampión v svojej triede. Ten pes nikdy nebol na voľno pustený. Buď bol vo voliére, na
vodítku, s košíkom alebo na tej linke. Tento pes používal elektronický oplotok, tzn. že oplotený pozemok
je ohraničený drôtom. Ten pes mal obojok a keď sa priblížil ku koncu toho pozemku, dostal elektrošok,
čo znamenalo, že sa má vzdialiť od okraja pozemku. Takýto obojok pes používal do 2-3 rokov. Potom

tento pes nepoužíval elektronický obojok. Ten pes bol pripútaný o ten drevený stĺp toho prístrešku. Z
toho lana by sa dostal do 3-5 sekúnd do tej voliéry. Tá vzdialenosť je cca 5 metrov. Keď skontrolovali
toho psa, následne bol pes vo voliére. Nebol pripútaný. Tak ako vypovedal, ten krik bol v dvoch fázach.
Prvému nevenovali pozornosť. Čo sa týka tej druhej fázy kriku, vtedy so susedom vyšli na terasu, kde
mali výhľad na jeho dom a už vtedy videli, že pes je vo voliére. Ten druhý krik, myslí si, že pani precitla

a s krikom utekala dolu cestou. Čo sa týka toho, koľko uplynulo od toho druhého kriku, keď následne
sledovali toho psa vo voliére, ubehla krátka doba, čo sa pozreli a videli psa vo voliére. Keď bol ten pes
malý, šteňa a spravil ten incident, ktorý už popísal, on nepozná toho pána. Tomu pánovi roztrhol len
košeľu. On sa ho pýtal, či požaduje niečo uhradiť. Ten pán nepožadoval žiadnu náhradu škody. Miesto,
kde bol pes uviazaný až po bránu je 20 metrov. Pes bol uviazaný rovno pred voliérou. Po tom druhom

kriku, keď uvidel so susedom, že pes je vo voliére, ďalej si sadli, debatovali. A následne, po cca 20
minútach išiel s koláčmi domov a vtedy prišla policajná hliadka.

Svedkyňa poškodená J.. R. S. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení uviedla, že celá rodina sa
vybrali do obce A., muž s dvoma dcérami sa korčuľoval, ona sa rozhodla prejsť k motorárenskej chate,

kde v minulosti bola v pionierskom tábore. Ako išla po ceste, videla, že sú tam postavené zruby, predtým
tam boli lúky. Samotný skutok sa stal na ceste, pes - nevedela uviesť rasu - vybehol cez otvorenú bránu.
Keď ten pes vybehol z otvorenej brány, zahryzol sa jej do ramena pravej ruky (poznámka samosudcu:
svedkyňa ukazuje uvedené miesto, na ktorom má viditeľné jazvy medzi lakťom a ramenom). Viackrát
sa jej tam zahryzol, ju týmto zároveň strhol na zem, ona zatvorila oči, počula fučanie psa. Po chvíli to

prestalo, nevie, kde sa v tom čase nachádzal pes, myslela si, že už jej dá pokoj, potom však znova prišiel
a zahryzol sa jej do hlavy, strhol jej čiapku a vytrhol jej aj chumáč vlasov. Po útoku sa postavila, zobrala
si čiapku, najprv kričala „pomoc, pomoc“, následne „horí, horí“. Na nej tie zranenia neboli vidieť, mala
oblečené modré nohavice, tričko, rolák, mikinu a modrú bundu. V sanitke jej vyzliekli vetrovku, sama si
ju nemohla vyzliecť. Dali jej dole aj mikinu, ten rolák jej rozstrihli, vtedy videla zranenia, pod ňou bola

krv a vytrhnutý kus tkaniva. Poškodená súdu predložila nákres ako išla k motorárenskej chate, označila
miesto napadnutia psom, ako aj miesto kadiaľ sa pohybovala po ceste a kde ju vyzdvihol ten pán na aute.
Na ďalšie otázky prokurátora poškodená vypovedala, že tá cesta, čo si ona pamätá, bola poľná, bola
zasnežená, nebol to čerstvý sneh, bol udupaný. Ona sa nachádzala kolmo na tú bránu vo vzdialenostiasi 5 metrov, zhruba vtedy ju napadol ten pes, vyšiel cez otvorenú bránu. Na pozemku odkiaľ vybehol
pes, nevidela žiadnu osobu, aj keď sa po tom útoku otočila, nevidela žiadne osoby, ani na ľavej strane
pozemku, aj keď išla hore, smerom k motorárenskej chate. Kričala, nikto jej neprišiel pomôcť, ani v

tej záhradkárskej osade. V čase, keď ju pes napádal, nekričala, bola v adrenalínovom šoku, nemohla
rýchlo utekať, len sa vzďaľovala preč a vtedy kričala. Nevedela odpovedať na otázku, či po tom, ako
ležala na tom snehu, ostali po nej nejaké stopy v snehu. Ten pán ktorý ju zachránil, volá sa Y. T., on
prvý prišiel na to miesto, tie prípadné stopy v snehu mohli byť znehodnotené autom, ktorým tam prišiel.
Napriek tomu, v akom bola stave, nemala výpadky pamäte, dokázala policajtom popísať to miesto a

spôsob napadnutia. Bunda bola roztrhnutá zubami toho psa, išlo o zimnú bundu, krv nepresakovala cez
bundu. V čase napadnutia psom sa cítila ako handrová bábika, keď ju hrýzol do ruky, následne nevedela
presne ohraničiť ten okamih, či to bolo 2-3 sekundy, či 10 sekúnd, čo jej následne strhol čiapku z hlavy
a vytrhol aj chumáč vlasov, určite to druhé napadnutie bolo do 1 minúty. Po napadnutí psom zostala
čiapka v mieste jej pádu, keď sa postavila, čiapku si zobrala. V tom čase sa chcela iba prejsť, nemala
záujem navštíviť nejaké zariadenie. Ten pán, ktorý ju zobral do auta, v tom čase nevedela jeho meno.

Od obyvateľov obce A. sa neskôr dozvedela, že sa volá Y. T. a býva v obci A.. Povedala Y. T., že ju
uhryzol pes, že nech volá políciu. Potom sa jej opýtal, kde má muža, a potom ju odviezol na ihrisko.
Predpokladala, že on s tým veľkým autom išiel naspäť do hory. Prvýkrát sa stretla s policajtmi na ihrisku,
na A.. Policajtom uviedla, že ju napadol pes a popísala miesto. Pamätala si, že sedela v ich aute na
mieste spolujazdca, na kolenách mala čiapku s tým trsom vlasov a policajtom povedala, že ju napadol

pes v obci A., na záhradkárskou osadou, pri zruboch vybehol z otvorenej brány, nevedela uviesť rasu,
bol svetlý, veľký a mal malé uši. Túto rasu psa nikdy nevidela. Policajtom popísala to miesto, že ju na
ceste nad záhradkárskou osadou pri zruboch napadol pes. Ona bola celkovo v kontakte s policajtmi
trikrát. Prvýkrát keď prišli po zavolaní na 112, ona im popísala, čo sa stalo, následne sa vrátili a ukázali
jej fotografiu toho psa, ona im potvrdila že ide o toho psa, ktorý ju napadol a následne tretíkrát v ten deň

bola vypovedať na polícii. Ten druhý kontakt s policajtmi bol krátky, lebo prišla záchranka, ona im len
potvrdila, že na fotke je pes, ktorý ju napadol.
Na otázky splnomocnenca poškodenej poškodená vypovedala, že ona bola 33 dní PN, liečila sa z tých
zranení, časť ruky necítila, aj teraz má zníženú citlivosť, následne chodila na rehabilitácie. V niektorých
miestach má doteraz zníženú citlivosť, má tam jazvu, nevládze tou rukou pracovať tak, ako predtým.

Odvtedy má značné problémy so psami. Ona sa nesmierne psov bojí, napriek tomu, že podstupuje
behaviorálnu terapiu, malých psov sa už nebojí, ale veľkých sa stále bojí. Ona pracuje s deťmi, keď si
oblečie krátky rukáv, deti sa ju pýtajú čo sa jej stalo. Ona to konzultovala aj s plastickým chirurgom,
ktorý jej neodporúčal operovať tú jazvu. V prvé dni mala také stavy, že ministrovi napísala, aby sa takéto
plemená u nás nechovali. Keby sa to stalo v lete, myslí si, že je mŕtva. Keď vidí psa, ktorý nie je na

vôdzke, upozorňuje ľudí, aby si ho dali na vôdzku. Až v sanitke uvidela, aké má zranenia, keď jej roztrhli
ten rolák, dovtedy nevidela tie zranenia. Bolesť cítila od začiatku.
Na otázky obhajcu poškodená uviedla, že keď išla hore tou cestou, obzerala prírodu. Po ľavej strane sú
lúky, ktoré boli zapadnuté snehom, na pravej strane je záhradkárska oblasť a vpredu je les. Tie zruby
videla z cesty, nasledujú po tej záhradkárskej osade. Najprv videla niečo drevené, videla tam kanadskú

zástavu, ona neobzerala objekty, jej cieľom bola tá motorárenská chata, išla rovno. Jej cieľom nebolo
obzerať objekty. Po tejto udalosti na A. nebola 3 a pol roka. Vie, že vtedy tam tie zruby neboli. Vo výhľade
na zruby jej bránili ploty. Objekty zrubov ju nezaujali. Tá brána bola otvorená dokorán odhadom na dva-
tri metre, ona bližšie na to nepozerala. Keď išla cestou na tú motorárenskú chatu, myslí si, že cesta
bola odhrnutá, nešmýkalo sa jej tam. Keď sa pozrela na tú otvorenú bránu, videla len ako vybieha z tej

brány pes na tú cestu, kde stála ona a potom ju napadol. Nič iné si nevšímala. Po tom, čo prišli policajti,
ona im povedala, kde bola napadnutá, policajti sa vzdialili, následne prišli znova policajti, pamätala si,
že identifikovala toho psa. V ten deň policajti hovorili, že majiteľ psa spolupracuje s políciou. Muselo
sa zistiť, či pes je očkovaný proti besnote. Proti tetanu jej pichli injekciu v nemocnici. Tá vzdialenosť,
kedy registrovala psa, kedy začal utekať a kedy ju napadol, tieto veci po tri a pol roku si nevie presne

vybaviť. Ona si pamätá, ako ležala na zemi, ako do nej hrýzol, ako fuňal, bála sa o svoj život. Odkedy
zbadala psa, bolo to do jednej minúty, čo ju napadol. Čo sa týka tej vzdialenosti, k tomu sa nevedela
vyjadriť, ona sa psovi do očí nepozerala, keď videla prichádzať psa, ustrnula, keď vybehol z otvorenej
brány na cestu, zastala, myslela si, že ju iba oňuchá a pôjde preč, ale on na ňu skočil, uhryzol ju a
strhol na zem. Pes nemal ani náhubok, ani vodítko. Či mal obojok, nevedela uviesť. Ten pes bol huňatý,

z toho psa si pamätala, že bol veľký, biely, mal veľké zuby a malé uši. Keď videla psa, aj na školení
im opakujú, že majú strnúť, preto neutekala, nepozerala mu do očí. Ten pes na ňu vyskočil, zahryzol
jej do ruky a ona spadla na zem. Keď išla hore, nevidela žiadnych ľudí na ľavej strane, po útoku sa
neobzerala, išla naspäť, rýchlym krokom, behať sa jej nedalo kvôli zraneniu, ona má silný hlas, najprvkričala pomoc, následne horí, no nikto jej neprišiel na pomoc, až keď prišiel pán T. na aute. V ten deň
nebola s policajtmi na uvedenom mieste identifikovať miesto, kde ju napadol pes. Policajti jej povedali, že
majiteľ psa spolupracuje, ona bola dlho aj v nemocnici, kde jej to šili. Následne išla na políciu vypovedať,

bolo to krátke, mala bolesti. Z tretieho stretnutia s policajtmi, kedy prišla s manželom na políciu, ona
dôverovala polícii, že robí všetko ako má, pamätala si, že si fotili rolák a jej ruku. Policajti ju pustili, aby
sa išla liečiť. Čo sa týka jej bundy boli tam diery po zuboch, boli tam roztrhnuté časti a bolo tam biele -
zrejme po slinách toho psa. Krvné stopy zostali v sanitke, tá pani záchranárka v sanitke jej hovorila, aby
sa na to nepozerala, že to má vyhryzené až ku kosti, videla krv, masívne krvácanie to nebolo, aj doktor

keď jej to šil, hovoril, že jej to nemôže pekne zašiť, že po psovi sa to nedá. Všetko zostalo v tom roláku,
ktorý rozstrihli, aby ju mohli vyzliecť a zostala jej 12 cm jazva a ďalšie jazvy - 5 cm a jazvy po zuboch.
Keď sedela v aute, čiapku mala na kolenách, keď si v aute prehrnula rukou vlasy, chumáč vlasov jej
zostal v ruke, policajti to chceli fotiť, ona ich však prosila, že prvoradá je záchrana, potom prišla sanitka.
Nevšimla si na plote žiadne značky.
Na doplňujúce otázky procesných strán poškodená uviedla, že ona nevidela žiadne zvieratá ani po ľavej,

ani po pravej strane, keď išla hore, ani v blízkosti tej časti, kde ju napadol ten pes. Ona kanadskú vlajku
videla nie na zrube, ale na stožiari, ona nepozerala po zruboch, po domoch, ale prírodu. Jej ošetrujúci
lekár V.. Ľ. A. povedal, že tento pes napadol aj jeho, že sa to nachádza aj databáze nemocnice a uviedol
aj to, že tento pes pohrýzol ešte dve panie. Ona pánovi doktorovi A. popísala, čo sa jej stalo, popísala
aj toho psa a ten jej na to povedal, že toto sa stalo aj jemu, že ho napadol taký istý pes, ale vtedy bol

ešte malý. To že mal strhnúť z bicykla aj iné panie, jej povedal pán doktor. Tam zrejme asi nedošlo k
pohryzeniu.

Svedok V. W. na hlavnom pojednávaní uviedol, že išiel prehnať koňa smerom do doliny za vodáreň,
zrazu videl, ako vyletela z brány pani a kričala. Ona išla smerom dole. Ten plot, z ktorého vybehla tá pani

je drevený, ohradzuje chalupy, drevodomy, ktoré patria pánovi V.. On zapínal koňovi brce, bol zohnutý,
započul krik, vtedy sa otočil a zbadal ženu, ktorá kričala a vybehla z brány. Možno že aj ďalej kričala, on
už potom mal problém aj s tým koňom. Už si nepamätal čo mala oblečené. Veľký dôraz tomu nedával.
Myslí si, že mala oblečený kabát. Tá pani kričala, nebolo to nič konkrétne, bol to len vresk. Svedok na
žiadosť prokurátora predložil popis situácie (č.l. 218 spisu) - kde sa nachádzal on, kde sa nachádzala

brána a žena, ktorú videl vybiehať z brány. Na ďalšie otázky prokurátora uviedol, že on s koňom stál
oproti bráne, a to vo vzdialenosti asi 15 metrov kedy videl na tú bránu a tú pani, ktorá kričala. On psa
nevidel, ani nepočul štekot psa. Nevedel sa vyjadriť, akou rýchlosťou sa tá žena vzďaľovala od tej brány,
on sa zvrtol len na ten krik.
Súd podľa § 264 ods. 1 Tr. por. na návrh prokurátora prečítal časť výpovede svedka V. W. z prípravného

konania, kde svedok uviedol, že zbadal ženu ako uteká z dvora domu p. V. a mohla byť 2 až 3 metre
pred bránou z vnútornej strany. Svedok pri konfrontácií s poškodenou už uviedol, že videl ako tá pani
vybehla od tej brány a vyjadril sa , že keby bol pes obvineného pustený, šiel by aj po ňom. Svedok k
prečítaným rozporom uviedol, že ak to vtedy tak uviedol, tak je to pravda, teraz si už na to nepamätá.
Teraz sa mu ťažšie vyjadruje, vtedy keď vypovedal, mal to lepšie v pamäti, takže to bolo tak.

Na otázky splnomocnenca poškodenej svedok vypovedal, že videl ženu, ako vybehla z brány, on to na
požiadanie samosudcu zaznačil do jeho nákresu. On videl vybiehať tú ženu odtiaľto - z brány. Na otázky
obhajcu svedok vypovedal, že v predmetnej lokalite sa pohybuje dlho a často, chodí tade s koňmi. Je
to asi 3-4 razy do týždňa, vie, aký má plot pán V., aj v čase toho incidentu pán V. mal ten plot postavený
z vysokých dosák. Tento plot je vysoký a neumožňuje vidieť objekty. V ten deň bolo nasnežené, sneh

nebolodhrnutý,bolatamlenkoľajpoaute.Drevomalzasneženézpredchádzajúcehodňa.Pamätalsito,
lebo kráčal po ceste. On pre obec odhŕňa sneh na tejto ceste a vtedy to nerobil. Na otázky obžalovaného
svedok vypovedal, že keby sa stal útok na ceste, videl by to. Keby sa útok stal na tej ceste, určite by tam
boli stopy. Tie stopy boli vidno po ňom aj po jeho koňovi. Nikdy za 8 rokov nevidel voľne sa pohybovať
psa obžalovaného mimo objektu. Nikdy nepočul, že by pes obžalovaného napadol niekoho v obci. Na

otázky samosudcu svedok uviedol, že on tú ženu videl ako vybehla z brány, od brány možno 0,5 metra.
On sa nevie teraz presne vyjadriť, malo by to byť zapísané pri výsluchu na polícii. On sa zvrtol iba na krik
tej ženy. Na doplňujúce otázky svedok vypovedal, že on na to miesto prišiel s koňom po ceste. Keď prišiel
na miesto, prešlo asi 5-8 minút keď začul krik tej pani. Zapínal vtedy brce. Keď s koňom prichádzal,
nešiel okolo brány obžalovaného, on z cesty odbočil skôr a išiel na tú lúku. Keď videl vybiehať tú pani,

brána bola úplne otvorená asi na 2-3 metre. Nevedel prečo tá pani kričala, on nevidel žiaden dôvod,
prečo tá pani kričala. On si nevšimol na oblečení tej pani niečo nezvyčajné. On si nevšimol na tom plote
pána V. žiadnu značku. Keby došlo k tomu útoku psa na pozemku obžalovaného, myslí si, že by to videl,
musel by to včaššie počuť, on reagoval na krik tej pani.Svedok R. V. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení uviedol, že sa zdržiaval vo svojej izbe v ich
dome na A., počul krik a vyšiel na terasu a videl z ich pozemku odchádzať ženu, videl ju odchádzať od

chrbta, tá žena kričala, následne išiel skontrolovať ich psa, zistil, že pes sa nachádza v búde, predtým
bol priviazaný na dvore. Následne zavolal otcovi. Žena mala modrú kombinézu, blond vlasy, čiapku asi
nemala. Keď ju prvýkrát videl z tej terasy, bola asi 2-3 metre od brány na ich pozemku a vychádzala z
pozemku von, na cestu. Brána bola úplne otvorená na vzdialenosť 3 metre. Keď išiel von, pes nebol v
búde, ale vo voliére. Voliéra sa dá pevne uzatvoriť, v tom čase nebola uzatvorená, inak by sa tam pes

nedostal. On následne voliéru zatvoril a išiel pre otca. Čo sa týka počasia, k tomu sa nevedel bližšie
vyjadriť, v ten deň bolo nasnežené, ale nebol to čerstvý sneh, v tú chvíľu nesnežilo. Bol to sneh asi
spred jedného alebo dvoch dní. Išlo o zimné obdobie, aký bol mesiac, to si už nespomínal. Keď tá žena
vychádzala z brány, kričala, boli to bezslovné výkriky. On tú ženu videl na ich príjazdovej ceste, tam
bol odhrnutý sneh.
Na otázky splnomocnenca poškodenej svedok vypovedal, že ten pes obvykle býva vo voliére, pokiaľ s

ním niekto nejde von. Kto bol venčiť psa pred útokom, nevedel uviesť. Pes bol uviazaný na dvore, pri
autách, pri stĺpe, a to vzdialenosti 15-20 metrov od brány. Lano, na ktorom bol uviazaný viac ako 3 metre
nemalo. Keď prvýkrát videl poškodenú bola vo vzdialenosti 10-15 metrov od miesta, kde bol priviazaný
pes. Psa na dvore nevidel, videl iba tú pani. On najprv počul krik, nevidel, čo sa deje, po 30 sekundách
vyšiel von, a vtedy videl odchádzať tú pani z ich pozemku, vtedy tá pani kričala, nešla rýchlo, bolo to

pomaly, nebol to útek. On sa jej nešiel spýtať, prečo kričí, išiel za otcom.
Na otázky obhajcu svedok vypovedal, že si nespomína, či bola vonkajšia prístupová cesta odhrnutá,
alebo nebola odhrnutá. Lúka oproti ich bráne sa kosí, v zime sa tam chodia deti sánkovať. V ten deň
ránoneodhadzovalsneh,nevedel,čitorobilbratalebootec.Ichplotjeoznačený„Pozorpes“-minimálne
na dvoch až troch miestach by to malo byť. Plot nie je priehľadný z cesty, je vysoký 2 - 2,5 metra. Pes,

ktorý bol priviazaný k stĺpu sa mohol pohybovať vo vzdialenosti 3-4 m. Jeho účelom bolo to, aby ľudia
nevstupovali na pozemok, keďže brána bola otvorená. Často k nim vstupovali ľudia na pozemok. Čo
sa týka vzdialenosti od kde mohol dosiahnuť pes, keď bol uviazaný o ten stĺp až po tú bránu, myslí že
je to vzdialenosť 15 metrov.
Čo sa týka značky „Pozor pes“ jedna značka je na bráne, ktorá bola otvorená a ďalšie sú v blízkosti toho

penziónu. Keď vyšiel na terasu, on tú pani videl šikmo, nie kolmo na bránu, preto sa nevedel vyjadriť, či
bolinejakéinéosobynapríjazdovejcestealebonatejlúke.Terasasanachádzanaprízemíichrodinného
domu. Keďže bola brána otvorená, videl iba úzky priestor na pozemok, lúku nachádzajúcu sa pred ich
domom. Na tej lúke nevidel nič. Na tej lúke bol sneh, je možné že tam bolo drevo.
Na otázky samosudcu svedok vypovedal, že nevie, kto je majiteľom tej lúky, niekedy sa tam chodí ťahať

drevo. Chodí tam otcov kamarát V. W.. Nevedel, či otcovi následne volal, alebo povedal, čo videl -
vybiehať z dvora tú pani, otec išiel tú pani hľadať, následne prišli aj policajti, tí si fotili aj ich psa. Policajti
sa rozprávali s otcom, on pri tom nebol. On ako prvé išiel zatvoriť psa, nepamätal si, či prehliadal ich
pozemok, vie, že sa išiel pozrieť, či je na pozemku nejaká krv, nenašiel však nič. On predpokladal, že keď
pes už nie je uviazaný a že nie je vo voliére, že mohol napadnúť tú pani, ktorá z ich pozemku odchádzala

s krikom. Keď tam ten pán W. ťahá drevo, ten postroj koňa hŕka, je to počuť. V ten deň vyšiel na terasu
kvôli kriku a myslí, že kvôli tomu kriku ten hrkot postroja nepočul. Čo sa týka pána W.Č., vie, že sa s
otcom kamarátia, ale nenavštevujú sa. Psa nebolo nutné hľadať, psa našiel vo voliére. Otec sa v tom
čase nachádzal u suseda, nespomínaml si, či ho on volal, alebo či sa otec na ten krik vrátil domov. Otec
psa nehľadal, on mu povedal, kde je pes. Okamih, kedy zavrel psa, a keď otec prišiel, lebo mu volal,

bolo to tak do jednej minúty. Pred tým krikom nepočul brechať psa.

Svedok J.. T. S. na hlavnom pojednávaní uviedol, že išli na výlet na A. s tým, že on s deťmi sa
budú korčuľovať a manželka pôjde na prechádzku. Manželka sa chcela prejsť po čerstvom vzduchu,
nehovorila mu, že má záujem navštíviť nejaké zariadenie. Manželka mu povedala, že išla smerom na

motorárenskú chatu. Nepamätal si tie detaily, ktoré mu hovorila manželka, uvádzala mu aj nejakú ulicu.
Jemu to nehovorilo nič, ale keď to popisovala policajtom, policajti vedeli, o ktorú ulicu sa jedná. Na
manželke videl, že má roztrhnutý pravý rukáv bundy. Na pravom rukáve vetrovky manželky boli malé
jamky, rezné otvory, na vetrovke nevidel žiadne krvné stopy, že by krv presakovala. Manželka bola v
šoku a evidentne trpela bolesťou, pravú ruku si držala pri hrudníku, myslel si že ju bolí žalúdok, ona mu

povedala, že ju napadol pes. Policajti po chvíli odišli, a keď sa znova vrátili k nim, nevie, za akú to bolo
dobu, ukazovali manželke fotografiu psa, na čo im manželka povedala, že ide o psa, ktorý ju napadol.
Čo sa týka počasia, vedel, že mrzlo, ale aká bola pokrývka snehu, to si nespomenul.Na otázky splnomocnenca poškodenej svedok vypovedal, že tá udalosť poznačila jeho ženu po
psychickej stránke. Má až nezdravý strach zo psov, reaguje už na štekot psa. Pravidelne sa sťažuje na
bolesti tej ruky, pri zmene počasia, ako aj pri minimálnej námahe. Na ramene má na prvý pohľad viditeľnú

jazvu, snaží sa nosiť dlhý rukáv a zakrývať to. Manželka navštevuje odborníka nevie či psychológa alebo
psychiatra kvôli tomu strachu zo psov.
Na otázky obhajcu svedok vypovedal, že je presvedčený, že v tom čase mal on pri sebe telefón,
manželka mu nevolala. Nevedel, kedy prišla záchranka, on toto nevytýkal záchranárom, že by prišli
neskoro, ani sa nesťažoval. To miesto manželka bližšie nešpecifikovala policajtom, uviedla len, že k

napadnutiu došlo na ceste, neuviedla, či naľavo, v strede cesty a pod. On si nespomínal, či policajti
hovorili niečo o hľadaní stôp, keď prišli s tou fotografiou, či hľadali stopy na ceste alebo na pozemku. V
ten deň, kedy sa to stalo išiel večer na políciu s manželkou. Počas výsluchu manželky bol prítomný v
miestnosti. On si nespomínal, ako sa špecifikovalo to miesto, kde malo dôjsť k útoku psa na manželku,
počas výsluchu jeho manželky na polícii. Manželka sa z miesta prechádzky na miesto klziska dostala
tak, že ju doviezol autom okoloidúci. Tú čiapku policajti určite videli, po prvom príchode policajtov, on

si všimol, že v tej čiapke je chumáč vlasov.

Svedok A.. Q. L. na hlavnom pojednávaní uviedol, že stalo sa to v roku 2012 alebo 2013, kedy vykonával
ešteakoreferentOOPZhliadkovúčinnosťsnstržm.T.Č..Presnýdátumadeňsinepamätal,bolivyslaný
operačným strediskom na A., kde malo dôjsť k pohryznutiu jednej pani psom. Miesto, kde malo dôjsť k

pohryznutiu vie, kde je, je to miesto ako sa ide na motorárenskú chatu. Pán V. tam má zrub. Vyťažením
pani S. zistili miesto, kde ju mal pes pohrýzť. Pani S. mala vytrhnuté vlasy a na ramene ruky videl
krvné stopy, ktoré boli na ošatení. Tak sa mu zdá, že to zranenie nekrvácalo, krv nepresakovala, išlo o
zaschnutú krv na oblečení poškodenej. Spomínal si, že poškodenú vyzdvihli na futbalovom ihrisku, ktoré
bolo v tom čase zmenené na klzisko. Keď prišla záchranka, išli na miesto, ktoré im uviedla poškodená.

Keď prišli na miesto, potom prišiel pán V., následne bol vyťažovaný k veci, nevedel povedať, kto ho
vyťažoval, či on, či jeho kolega. Poškodená im popísala miesto, kde malo dôjsť k útoku psa. Bola zima,
zdá sa mu, že to bolo na ceste, ktorá ide na motorárenskú chatu, vie, že bolo veľa snehu. Nevedel uviesť,
či cesta bola odhrnutá, ale pri bráne, ktorá bola otvorená a popri plote, ktorý tam bol, boli snehové
záveje. K obhliadke miesta činu by vedel bližšie vypovedať kolega, on vykonával túto obhliadku. Čo

sa týka psa, vie, že už bol vo voliére, o čom sa s pánom V. rozprávali už nevedel uviesť, malo by to
byť v úradnom zázname alebo v zápisnici o jeho výsluchu. Pravdepodobne na mieste sa nenachádzali
žiadne iné osoby. Spomínal si, že pani S. nebola s nimi, bola v sanitke RZP. Po tom, ako dovyťažovali
poškodenú, išli na miesto, ktoré ona označila, trvalo to asi do 15 minút.
Na otázky obhajcu svedok vypovedal, že po vyťažení pani S., ktorá im popísala miesto, kde sa to malo

stať, to miesto je uvedené v úradnom zázname zo služby. K tomuto miestu vedel uviesť len to, že to
bolo pri zrube pána V.. Keď tam prišli, už si nespomínal, či na tom mieste už bol pán V., alebo prišiel
dodatočne,vielen,žesasnímrozprávali.Keďprišlinamiesto,takmiestopozerali,keďžeišloovonkajšie
zranenie, hľadali stopy - vlasy, krv, alebo materiál z toho oblečenia. Hľadali to na príjazdovej ceste pri
zrube, pri bráne, tak ako im to opísala poškodená. Na súkromné pozemky oni nemôžu ísť. Oni prešli

celú cestu okolo plota a pátranie vykonali určite aj dnu, na súkromnom pozemku pána V., ale za jeho
prítomnosti. Keď robili pátranie na ceste, nevedel uviesť, či bol prítomný pán V.. Vie, že boli záveje, s
pánom V. sa rozprávali, prečo má otvorenú bránu, on im uviedol dôvod, že preto, že sú snehové záveje
a z dôvodu poruchy. Oni nenašli ani dnu ani von nijaké miesto, ktoré by nasvedčovalo útoku, žiadne
zvyšky odevu, vlasy, krvné stopy. On videl toho psa, bol vo voliére. Bol to stredoázijský ovčiarsky pes.

Ak nie je napísané v ohliadke, tak nenašli stopy psa na ceste. Určite by to tam napísali. Nejaké stopy po
útoky zo strany psa už si nevedel spomenúť, či tam boli, pokiaľ to nie je uvedené v ohliadke. Čo sa týka
psa, keď sa rozprávali s pánom V., išli s jeho súhlasom na jeho pozemok a pes bol vo voliére. S pánom
V. sa bavili hlavne o tom, čo sa tam stalo, bavili sa určite aj o očkovaní. Pri dokumentovaní miesta činu,
keďže nenašli žiadne stopy na ceste, preto nevyhotovovali ani fotodokumentáciu. Na druhej fotografii je

lano, malo byť aj so skobou, na ktorom mal byť uviazaný ten pes.
Na otázky obžalovaného svedok vypovedal, že poškodená im povedala to miesto, kde sa to malo stať,
že je to cesta na motorárenskú chatu, bližšie by to mala uviesť samotná poškodená, prípadne by to
malo byť v ich zázname, vie, že im poškodená popísala zruby. Nevedel ako im opísala zruby. Malo by
to byť všetko v zázname.

Podľa § 264 ods. 1 Tr. por. súd prečítal na návrh prokurátora zápisnicu o výpovedi svedka z prípravného
konania z č. l. 75-78 zo dňa 19.11.2013, kde svedok uviedol, že po príchode sa ľadové klzisko vyťažovali
poškodenú, kde sa skutok stal a k čomu tam došlo. Potom odišli preveriť miesto, kde sa to malo stať,
pričom prišli k rodinnému domu, ktorý im popísala poškodená, na mieste bola otvorená veľká brána aaj bránička. Prišiel k nim majiteľ rodinného domu č. XXX Q. V.Í., ktorý im uviedol, že je majiteľom a aj
vlastníkom, psa, ktorého oni mu opísali a im ho aj ukázal. Pes sa nachádzal vo voliére a ukázal im aj
miesto, kde bol pred tým pes priviazaný a aj skobu, z ktorej sa vyvliekol. Chcel vyhľadať poškodenú

a porozprávať sa s ňou o údajnom skutku. Miesto zadokumentovali spolu aj so psom. Na mieste činu
sa nenachádzal nikto.

Svedok Y. T. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že pána V. pozná, je to jeho sused. Oni sa nerozprávali
o tejto nehode. On v ten deň išiel hore po ceste na chatu, ktorú tam majú a je vyše obydlia pána V.,

poškodenú stretol na ceste, tá kráčala dole a to na tej úrovni, ako sú záhradkárske chaty. Bola rozrušená,
skočila mu pred auto, mávala mu, povedala, že ju napadol pes. On ju chcel zaviesť do nemocnice.
Ona nechcela, že má na klzisku manžela s deťmi, že stačí ak ju zavezie tam. Zranenia si nevšimol,
možno len niečo špinavé na vetrovke. Skôr bola psychicky rozrušená. Nerozprávala mu nič bližšie o tej
nehode. Ona bola v šoku stále opakovala to isté, že ju napadol pes. Keď ju zaviezol na to klzisko, ukázala
mu svojho manžela a žiadala ho, aby privolal len jeho, aby to nevideli deti. On doviezol poškodenú

manželovi a následne pokračoval v ceste na svoju chatu. Pri ceste na jeho chatu ide po ceste a to v
okolí záhradkárskej chaty obydlia pána V.. Keď išiel na jeho chatu, nevšimol si psa pobehujúceho po
ceste. Cesta bola asi odhrnutá, ušliapaná. Myslí, že nebolo veľa snehu. Po tom, čo mu pani skočila pred
auto, mávala a po tom, čo ju zaviezol na to klzisko trvalo to asi 15-20 minút. On si nepamätal, či keď
išiel na svoju chatu, či tam videl iné osoby, iné vozidlá, ak by tam bolo policajné auto, to by mu utkvelo

v pamäti. Po tej pani v jeho aute nezostali žiadne stopy, ani krv, ani vlasy. Poškodená mu nezašpinila
vozidlo. On si myslí, že strechu obydlia pána V. je vidieť z cesty, ale poniže dva zruby kvôli plotu nie je
možné vidieť z cesty, ten plot je vysoký. Nemal vedomosť o tom, že by pes pána V. niekoho v minulosti
napadol. On nikdy nevidel, že by z obydlia pána V.Ť. vybehol na cestu pes.

Svedok Q. Š. na hlavnom pojednávaní uviedol, že pána Q. V. pozná, poškodenú R. S. nepozná, on vie,
čo sa obžalovanému kladie za vinu, ide o útok psa. Q. prišiel k nemu kávu, potom počuli, že na ceste
niekto kričí, potom Q. zavolal domov, či je všetko v poriadku, oni pokračovali v kávičkovaní ďalej a na
druhý deň mu Q. povedal, čo sa stalo, že ho zastavili policajti, že naháňal psa, čo nie je pravda, on sedel
u neho na káve. Q. išiel od neho od kávičky, policajti boli pri bráne, vraj hľadal psa, ale to nie je pravda,

Q. išiel od neho. Q. mal oblečenú vestu, tenisky a odchádzal od neho s ničím. Nebol oblečený akoby
mal ísť do hory, bol u neho na káve. Čo sa týka kriku a preverenia psa, Q. zavolal domov, či je všetko v
poriadku, ten krik vychádzal nevedeli či z dvora od Q. alebo z cesty, keď Q. zdvihol syn, povedal mu, že
doma je všetko v poriadku, tak pokračovali v pití kávy. Z jeho chaty je vidieť k Q. domov, koterec je akurát
pri potoku a ten bol zavretý. On aj Q. po tom telefonáte vyšli vonku a videli, že pes bol zavretý v koterci.

Oni pokračovali v pití kávy a asi za 10-15 minút išiel Q. od neho domov. A potom ho zastavili tí policajti.
V roku 2013 mal Q. malé tujky, bolo vidno aspoň sčasti tie zruby, bolo vidno vrcholce, aj z cesty je vidieť
tie zruby cez špáry. Plot má asi 2 metre. Q. vytrhali dosky, takže niekde má špáry v plote. Na tých dvoch
zruboch má Q. kanadskú vlajku, keď ide z dediny, cez špáru vidieť tú vlajku. Tá špára je pri dolnej bráne.
Na otázky prokurátora svedok vypovedal, že on s pánom V. vyšiel na dvor a odtiaľ pozerali, vzdialenosť

je 5 metrov, či je pes v koterci, videli, že je tam zatvorený. V tom čase sa nedíval na bránu, či je otvorená,
alebo zatvorená, oni sa dívali na toho psa. Ťažko je popísať ten krik, niekto tam kričal, on tomu nevenoval
pozornosť. Keď počuli ten krik, nevedeli, či to je na ceste, alebo na jeho pozemku, preto pán V. volal
domov. On nepočul v tom kriku nijaké slová a nevedel posúdiť, či to bol ženský krik, detský krik a pod.
Keď počuli ten krik, hlavne Q. hneď reagoval na to, Q. sa bál, či sa niečo nestalo jeho deťom. Keď

kontrolovali psa, bol kľudný. Iba keď ľudia idú okolo, vtedy ten pes ide ohradu roztrieskať. On nikdy
nevidel, že by Q. pes niekedy na niekoho zaútočil, avšak po dedine sa hovorí kadečo.
Na otázky splnomocnenca poškodenej svedok vypovedal, že Q. pes, keď sa k nemu niekto priblíži pri
bráne, zabrechal a išiel preč, no keď bol v ohrade, skákal po tej ohrade. Od okamihu, keď počuli ten
krik a vyšli von, uplynulo 5-10 minút. Vzdialenosť od voliéry ku bráne je 10-15 metrov. Z toho miesta on

nevidí na celý pozemok pána V.. Telefonát tam bol preto, lebo počuli ten krik a nevedeli, čo sa deje. Čo si
on pamätal, on počul jeden možnože dva výkriky, on tomu nevenoval pozornosť. Potom Q. telefonoval,
potom vyšli von.
Na otázky samosudcu svedok vypovedal, že keď vyšli von, oni pozerali na toho psa, nevšimol si, či
sú tam nejaké iné osoby, či už na pozemku pána V. alebo na ceste, oni išli hlavne skontrolovať psa.

Keď ho tam videli, vrátili sa dnu. Čo sa týka psov pána V., pán V. má aj vlčiaka, ten sa aj podhrabal,
a pobehoval po vonku, ale čo sa týka toho psa Stagira, ktorý je predmetom tohto pojednávania, toho
voľne sa pohybovať nevidel, buď bol zavretý vo voliére, alebo behal po pozemku.Svedok T. Č. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že jemu sa zdá, že neboli priamo na mieste činu, kde
sa to malo odohrať. Čo sa týka poškodenej, vedel, že bola rozrušená, buď on alebo kolega ju vyťažoval,
vedel, že kde sa mal odohrať ten skutok, nebol tam, kde stretli poškodenú, ale išli s kolegom ako hliadka

na iné miesto, kde sa mal stať ten skutok. Poškodená nebola s nimi na mieste, ona zostala už v sanitke.
Poškodená uvádzala, že bola napadnutá psom ako sa ide k motorárenskej chate, oni išli tým smerom,
poškodená s nimi nešla.
Podľa § 264 ods. 1 Tr. por. súd prečítal na návrh prokurátora zápisnicu o výpovedi svedka z prípravného
konania, kde svedok uviedol, že dňa 27. 01. 2013 od 07.30 hod. do 19.30 hod. vykonával hliadkovú a

obchôdzkovú službu v zmysle inštruktáže ako veliteľ hliadky - vodič spolu s členom hliadky ppor. A.. Q.
L. pod volacím znakom M - 203. V čase o 12.48 hod. boli ako hliadka vyslaní operačným strediskom KR
PZ Žilina do obce A., k verejnému klzisku, odkiaľ volal manžel J.. R. S.Y., že bola napadnutá psom. Po
príchode na miesto bolo zistené, že na miesto bola privolaná aj RZP a oni čakali na príchod RZP, ktorá
prišla po 15 minútach. Od poškodenej J.. R. S. vyťažovaním zistili, že dňa 27.01.2013 v čase okolo 12.40
hod. bola na prechádzke v obci A. na ceste ktorá vedie od záhradkárskej osady do chatárskej osady nad

A. smerom k motorárenskej chate a mala tam byt' napadnutá psom, pričom nevedela uviesť konkrétnu
rasu psa, mal byť ako vysoký, mohutný pes svetlej farby, s tupírovanými ušami, ktorý po tom ako vybehol
z pozemku chaty, popisné číslo nevedela uviesť, cez otvorenú vstupnú bráničku ju bezdôvodne, ona
ho však neprovokovala, napadol a to tak, že sa jej zahryzol do pravej ruky v hornej časti, následkom
čoho poškodená spadla na zem, pes ju stále zubami držal v zovretí a ťahal ju po zemi. Kričala o pomoc,

avšak v tej chvíli sa v blízkom okolí nikto na mieste nenachádzal. Potom ju mal pes pustiť zo zovretia
a zubami sa zahryzol do jej hlavy, pričom jej strhol čiapku, ktorú mala na hlave a zároveň jej aj vytrhol
časť vlasov. Po tomto útoku poškodená poplašená utekala smerom do obce A., kde po ceste ju zviezol
do obce neznámy vodič na neznámom vozidle ku manželovi, ktorý ju čakal na klzisku. Potom ju zobrala
sanitka a odviezla ju do nemocnice. Po tomto zistení vykonali šetrenie na mieste spáchania útoku, kde

od okoloidúcich zistili, že psa podľa ich popisu, ktorý im uviedla poškodená vlastní jeden pán, ktorý býva
na A. Č.. XXX. Majiteľa psa našli na pozemku. Jednalo sa o Q. V.Č., ktorý im k predmetnej veci uviedol,
že je vlastníkom psa rasy stredoázijský ovčiarsky pes, svetlej farby srsti vo veku 6 až 7 rokov. Ďalej k
veci uviedol, že on doma nebol, bol vedľa v chatke. Jeho pes je riadne prihlásený na obecnom úrade
v A.K. a tak isto aj každoročne očkovaný a podrobený zdravotnej kontrole u V.. M.. Tak isto ho poučili

o jeho povinnosti, udalosť oznámiť veterinárnej lekárke, čo si aj bol vedomý. Ďalej k predmetnej veci
uviedol, že ihneď na to ako zistil, že pes z jeho pozemku ušiel, vybral sa ho hľadať a tak isto keď sa
dopočul, že jeho pes sa dopustil útoku na osobu tak poškodenú osobu hľadal, ale ju už nenašiel. Pes
bol riadne zamknutý v koterci vedľa garáže. Pán V.Ť. s nimi spolupracoval a hovoril, že chcel isť za
poškodenou ale ju nenašiel. Poučili ho na povinnosti, ktoré mu vyplývajú ako vlastníka psa. Psa ako aj

lano kde bol priviazaný fotograficky zadokumentovali, fotku psa ukázali poškodenej, ktorá ho opoznala
ako psa, ktorý na ňu zaútočil. Všetky osoby poučili a z miesta odišli. Keď prišli na miesto činu, tak sa
tam nikto nenachádzal. Na mieste sa nenachádzali žiadne stopy, aspoň on si nič nevšimol. Na otázku
obhajcu či si všimol na poškodenej nejaké vonkajšie zranenie svedok uviedol, že všimol, mala vytrhnuté
vlasy čo im aj ukázala, krvavú bundu na ruke.

Svedok V.. Ľ. A. na hlavnom pojednávaní uviedol, že on pani poškodenú ošetroval následne na kontrole.
Pani poškodená mala hryzné poranenie ramena. Tá pani poškodená uviedla, že ju napadol pes na A..
On robí na úrazovke už vyše 44 rokov ako lekár. Na úrazovke prestal robiť pred 2 rokmi, v súčasnosti
pracuje na chirurgickej a úrazovej ambulancii na poliklinike, teda prichádzal do styku rôzneho poranenia

a z toho dôvodu môže sa teda vyjadriť, že zranenie poškodenej mohlo byť spôsobené napadnutím psa.
Keď ošetroval poškodenú, poškodená sa pýtala, či bude mať z toho zranenia nejaké následky, či už
ošetroval takéto poranenie a on jej povedal, že ho v minulosti tiež pohrýzol pes na A. a že sa mu to
zahojilo bez problémov. Bolo to pred desiatimi rokmi, kedy išiel pešo, išiel na prechádzku, on má totižto
tam záhradku a z tej záhradky išiel na prechádzku, údajne pán V. išiel na prechádzku s dvoma psami po

lesnom chodníku, on nedržal na vôdzke tých psov, a jeden z týchto psov, ten svetlý ho pohrýzol tak, že
sa zahryzol mu do brucha, roztrhol mu košeľu a zostali mu nejaké hryzné rany zo zubov psa, ale je to
zahojené. Pán V. zakričal na toho psa a ten pes ho následne pustil. Podľa tých psov usudzuje, že to bol
pán V., ten videl ako ho napadol ten pes, a na to povedal, že to nie je až také vážne. On to neriešil cez
políciu, on sa pýtal pána V., či je ten pes očkovaný a on povedal, že áno. On netvrdí, že to bol pán V.,

keby ho videl na pojednávaní tak by sa k tomu hneď vyjadril, či ho spozná, skôr sa prikláňa k tomu, že
to bol pán V., lebo vie, že tam žije s manželkou a deťmi a na jeho dvore videl týchto psov. Toto sa udialo
v blízkosti drevodomov pána V., on spoznal psov pána V., keďže ich tam pravidelne vídaval, a jeden z
tých psov mal tam pri potoku búdu. Okrem neho a pani poškodenej počul, že psy pána V. napadli ďalšiupani poškodenú. On si teraz spomenul, že mal malého psíka šteniatko, keď videl tých dvoch veľkých
psov, zobral si ho do náručia, on nijako nehuckal toho psa, ten pes potom zaútočil. Nevie, prečo ten pes
zaútočil. Oni boli vzdialení od seba 20 metrov a keď ten pes ho zbadal vyštartoval. Ten útok možnože

smeroval na to šteňa, lebo ho mal na pravej strane na rukách a ten pes ho uhryzol taktiež na pravej
strane. Bol na ošetrení, ale nebolo to treba šiť, lebo to boli iba také bodné rany od zubov psa. Vtedy
videl prvý krát pána V. na prechádzke so psami, psy sa motali okolo pána V., keď pán V. zakričal na
toho psa, tak ten pes ho rešpektoval a zliezol z neho. Čo sa týka toho z počutia napadnutia inej pani,
tak sa mu zdá, že pani mala ísť na bicykli na tom lesnom chodníku a tam ju mali napadnúť psy pána

V.. Bližšie podrobnosti toho napadnutia tejto neznámej ženy nevedel. Údajne to napadnutie malo byť na
tom lesnom chodníku. On to len počul, nevie, či to je pravda. Z počutia mu bolo povedané, že to bol
pes pána V.. To napadnutie je desať rokov dozadu, presne to bolo dňa 26.5.2007 - svedok nahliadol
do ambulantného záznamu.
Samosudca prečítal ambulantný záznam z 26.5.2007 o 21.25 hod. -„ pacient V.. Ľ. A. - Dnes bol na
prechádzke a pohrýzol ho neznámy pes. Objektívne rana veľkosti cca 1,5 cm zasahuje do podkožia.“

Na ďalšie otázky obhajcu svedok vypovedal, že on nechcel robiť žiadne problémy pánovi V., preto do
toho záznamu uviedol neznámy pes, je to predsa sused a chcel vychádzať s ním za dobre. On tých psov
videl len na dvore, myslí si, že o nich sa staral dobre, on nikdy nevidel pohybovať sa tých psov samých
vonku. On chodí aj po ceste, ktorá je vpredu, on z cesty nevidí do dvora pána V., nevidí to nikto, a to
kvôli tomu plnému vysokému plotu, ten plot je po celej dĺžke a vysoký asi 2,5 až 3 metre. S určitosťou

nevedel povedať, či niečo má označené na bráne, napríklad pozor zlý pes. Tak sa mu zdá, že cez ten
plot je vidieť len strechy tých zrubov, do dvora nie je vidieť. Poškodená pri ošetrení uvádzala, že bola
pohryzená psom na A. a že to bol biely pes, on sám spontánne o jeho pohryzení nerozprával.

Podľa § 263 ods. 1, ods. 2 Tr. por. so súhlasom prokurátora súd prečítal zápisnice o konfrontácii z

prípravného konania, pričom tak poškodená a svedok T. Č. na jednej strane a na druhej strane svedkovia
- V. W. P. R. V. a obvinený Q. V. zotrvali na svojich výpovediach.

Ďalej súd na hlavnom pojednávaní podľa § 269 Tr. poriadku prečítal listiny pripojené do súdneho
spisu, a to najmä odborné vyjadrenie, ambulantné záznamy a lekárske správy a potvrdenia, správu

obce A., veterinárnu správu, očkovací preukaz psa, vyčíslenie škody, návrh poškodenej na náhradu
škody, náčrtok miesta činu, správa SHMÚ, výpis z evidencie priestupkov a odpis z registra trestov na
obžalovaného.

Z odborného vyjadrenie V.. P. S. na č.l. 40-44 spisu vyplýva, že na základe preštudovaného materiálu

možno ustáliť, že poškodená J.. R. S. utrpela dňa 27.01.2013 v čase okolo 12,40 hod. pri napadnutí
domácim zvieraťom - psom 12 cm dlhú hryznú ranu idúcu priečne cez os pravého ramena s porušením
fascie a čiastočným odhalením svalu a štyri menšie hryzné rany na pravom ramene. Uvedené hryzné
poranenia v danom prípade vznikli mechanizmom tlakového pôsobenia menších predmetov s ostrejšími
hranami (zubov psa) do oblasti pravého ramena poškodenej s najväčšou pravdepodobnosťou vo forme

zahryznutia zubami psa, pričom pôsobiace násilie bolo stredne väčšej intenzity. V prípade 12 cm hryznej
rany idúcej priečne cez os pravého ramena s porušením fascie a čiastočným odhalením svalu uvedené
poranenie v danom prípade vzniklo aj za súčasného ťahu za predmetnú anatomickú oblasť pravej hornej
končatiny po uhryznutí psom, ktorý poškodenú s veľkou mierou pravdepodobnosti ťahal. Mechanizmus
vzniku poranení zodpovedá údajom, ktoré vypovedala poškodená vo svojej výpovedi. Uvedený útok v

danom prípade neohrozil žiadny životne dôležitý orgán a ani nespôsobil poranenia, ktoré by mali za
následok vážnejšiu poruchu zdravia trvajúcej dlhší čas (presahujúcu 42 dní). 12 cm dlhá hryzná rana
idúca priečne cez os pravého ramena s porušením fascie a čiastočným odhalením svalu a štyri menšie
hryzné rany na pravom ramene sú úrazové zmeny zo súdno-lekárskeho hľadiska hodnotená ako ľahké
poranenia, ktoré si vyžadujú vystavenie práceneschopnosti v trvaní 14-21 dní (v prípade zaradenia

poškodenej do pracovného pomeru). Liečenie daných poranení predstavuje 21-28 dní. Uvedené hryzné
poranenia počas doby PN a následného hojenia mohli čiastočne brániť poškodenej v obvyklom spôsobe
života bolestivosťou a sťaženým pohybom pravej hornej končatiny, ako aj sťaženou hygienou v danej
oblasti. Poranenia by v prípade absencie komplikácii nemali zanechať žiadne trvalé následky (okrem
viditeľných jaziev na koži - kozmetických defektov) a mali by sa vyhojiť ad integrum (celkom).

Z ambulantných a lekárskych správ vyplýva, že poškodená lekárom uviedla, že dňa 27.01.2013 okolo
12,40 hod bola v A. napadnutá a pohryzená psom. Zo správy z obce A. vyplýva, že obžalovaný je
majiteľom psa, menom C., rasy - stredoázijský ovčiarsky pes od roku 2007, ktorého drží na strážne účely.Z veterinárnej správy ako i očkovacieho preukazu psa C. na č.l. 54-56 vyplýva, že pes C. bol riadne
očkovaný a vyšetrený po útoku na poškodenú.

Zo správy Slovenského hydrometeorologického ústavu na č.l. 235 spisu vyplýva, že po okraji rozsiahlej
tlakovej výše nad východnou Európou k nám prúdil studený vzduch od severovýchodu. Zároveň od
27.01.2013 od západu do vnútrozemia kontinentu postupovali jednotlivé frontálne systémy. Za uvedenej
poveternostnej situácie v oblasti A. v období od 26.01.2013, 18:00 hod. SEČ do 27.012013, 13:00 hod.
SEČ bolo prevládalo zamračené mrazivé počasie, bez zrážok. Teplota vzduchu dňa 26.01.2013 o 18:00

hod. SEČ bola nízka dosahovala okolo -5,5 °C a v priebehu noci a rána poklesla na -14,0 °C, v prízemnej
vrstve ovzdušia, 5 cm nad povrchom terénu až na -15,5 °C. V priebehu dňa 27.01.2013 pokračoval
zamračený mrazivý priebeh počasia, teplota vzduchu v priebehu dopoludnia mierne stúpala, o 13:00
hod. SEČ dosahovala -8,5 °C. Relatívna vlhkosť vzduchu v priebehu uvedeného obdobia bola v intervale
85 - 90 %. Vietor bol slabý východný až juhovýchodný, s rýchlosťou do 2 m.s-1 v nárazoch do 4 m.s'1.
Povrch pôdy na antropogénne neovplyvnenom teréne pokrývala súvislá snehová pokrývka s výškou

okolo 17 cm. Nová snehová pokrývka sa v dôsledku sneženia vytvárala až od popoludňajších hodín
dňa 27.01.2013, približne od 17:00 hod. SEČ, jej výška nasledujúce ráno dňa 28.01.2013 dosahovala
okolo 8 cm, celková výška snehovej pokrývky ráno 28.01.2016 dosiahla okolo 25 cm (vodná hodnota
snehovej pokrývky bola okolo 43 mm).

Z lustrácie z registra priestupkov vyplýva, že obvinený sa v období od roku 2012 do roku 2015 dopustil
9-tich dopravných priestupkov, za čo mu boli uložené rôzne pokuty. Z odpisu z registra trestov vyplýva,
že obžalovaný nemá záznam v registri trestov GP SR. Podľa § 270 ods. 2 Tr. por. súd sa oboznámil s
fotodokumentáciou zadováženou v prípravnom konaní ako i predloženou obhajobou.

Prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zákona sa dopustí ten, kto inému z nedbanlivosti ublíži na
zdraví tým, že poruší dôležitú povinnosť vyplývajúcu z jeho zamestnania, povolania, postavenia alebo
funkcie alebo uloženú mu podľa zákona (a potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok).

Ublížením na zdraví sa na účely Tr. zákona (§ 123 ods. 2 Tr. zákona) rozumie také poškodenie zdravia

iného, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, počas ktorého bol
nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného. Podľa ustálenej judikatúry sa za
ublíženienazdravípokladápoškodeniezdraviavyžadujúceliečbuaprípadnúpráceneschopnosťvtrvaní
okolo 7 dní. V danom prípade ujma na zdraví poškodenej J.. R. S. nepochybne má z trestnoprávneho
hľadiska charakter ublíženia na zdraví, nakoľko utrpela viaceré vyššie popísané zranenia, ktoré si

vyžadovalivystaveniepráceneschopnostivtrvaní14-21dníaliečenievtrvaní21-28dní,pričomzranenia
obmedzovali poškodenú v obvyklom spôsobe života najmä bolestivosťou, sťaženým pohybom pravej
hornej končatiny, ako aj sťaženou hygienou v danej oblasti.

Podľa § 2 ods. 1, písm. c) zákona č. 282/2002 Z. z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania

psov v platnom znení, voľným pohybom psa je pohyb psa bez vôdzky mimo chovného priestoru alebo
zariadenia na chov; za voľný pohyb psa sa nepovažuje pohyb zvláštneho psa bez vôdzky mimo
chovného priestoru alebo zariadenia na chov, ak je na základe výcviku ovládaný osobou, ktorá ho vedie.

Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 282/2002 Z. z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov

v platnom znení, za psa vždy zodpovedá držiteľ psa alebo osoba, ktorá psa vedie alebo nad psom
vykonáva dohľad.

Podľa § 7 ods. 1, písm. f) zákona č. 282/2002 Z. z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov
v platnom znení, priestupku sa dopustí držiteľ psa, ak nezabráni voľnému pohybu psa okrem priestorov

na to určených.

Podľa § 7 ods. 2, písm. b) zákona č. 282/2002 Z. z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania
psov v platnom znení, priestupku sa dopustí držiteľ psa, ak nezabráni útoku psa na človeka alebo zviera
alebo nezabráni inému spôsobu ich ohrozovania psom.

Obžalovaný vypovedal, že sa cíti byť nevinný zo skutku uvedeného v obžalobe. Obrana obžalovaného
spočívala v podstate v tom, že jeho pes poškodenú napadol na jeho pozemku, keď ho poškodená
prekvapila, popieral, že by jeho pes vybehol na cestu, bol na 100 % presvedčený, že jeho pes nevyšielz jeho objektu. Keď prišiel domov z nemocnice, deti mu povedali, že zo svojej izby videli na ich pozemku
osobu, blondínu s modrou kombinézou. V predmetný deň bol čerstvo napadnutý sneh.

Obžalovaný vo svojej výpovedi priznal, že keď išiel na návštevu k susedovi Š., toho psa uviazal o
ten drevený stĺp. Ten pes bol uviazaný skobou na koženom obojku. Taktiež obžalovaný uviedol, že je
pravdou, že jedna brána bola otvorená. Obžalovaný vedel o jednom incidente keď bol tento jeho pes ešte
šteňa (6-7 mesiacov), vtedy iba na niekoho skočil a roztrhol mu košeľu. On sa pána pýtal, či požaduje
niečo uhradiť, ten pán nepožadoval žiadnu náhradu škody.

V prospech obžalovaného vypovedali svedkovia - R.Š. V., syn obžalovaného a V. W., kamarát
obžalovaného.

Svedok V. W. na hlavnom pojednávaní uviedol, že videl, ako vyletela z brány pani a kričala. On zapínal
koňovi brce, bol zohnutý, započul krik, vtedy sa otočil a zbadal ženu, ktorá kričala a vybehla z brány. V

prípravnom konaní však svedok uviedol, že zbadal ženu ako uteká z dvoru domu p. V. a mohla byť 2
až 3 metre pred bránou z vnútornej strany. Pri konfrontácií s poškodenou už svedok uviedol, že videl
ako tá pani vybehla od tej brány.
Svedok R. V. na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa zdržiaval vo svojej izbe v ich dome na A., počul
krik a vyšiel na terasu a videl z ich pozemku odchádzať ženu, ktorá bola asi 2-3 metre od brány na

ich pozemku, tá žena kričala. Následne išiel skontrolovať ich psa, zistil, že pes sa nachádza v búde,
predtým bol priviazaný na dvore. Následne zavolal otcovi. On najprv počul krik, nevidel, čo sa deje, po
30 sekundách vyšiel von, a vtedy videl odchádzať tú pani z ich pozemku vtedy tá pani kričala, nešla
rýchlo, bolo to pomaly, nebol to útek. On sa jej nešiel spýtať, prečo kričí, išiel za otcom. Keďže bola
brána otvorená, videl iba úzky priestor na pozemok, lúku nachádzajúcu sa pred ich domom. Na tej lúke

nevidel nič. Nevedel, či otcovi následne volal, alebo povedal, čo videl - vybiehať z dvora tú pani. On
ako prvé išiel zatvoriť psa.

Súd výpovede týchto svedkov nepovažuje za vierohodné, presvedčivé, vzhľadom na ich rozpory vo
výpovediach ako i s poukazom na ostatné vykonané dôkazy.

Svedok V. W. najprv uvádzal, že poškodenú videl utekať z dvora obžalovaného, no už pri konfrontácii
s poškodenou zmenil výpoveď a uviedol, že poškodená vybehla od tej brány, na hlavnom pojednávaní
uviedol, že ju videl od tej brány možno 0,5 metra, pridal vlastnoručný nákres (č.l. 218), z ktorého zrejme
vyplýva, že poškodenú videl na poľnej ceste pred bránou obžalovaného, tak ako to uviedla poškodená,

pričom samotná poškodená zároveň uviedla, že na ľavej strane v tom čase nevidela žiadne osoby a ani
zvieratá. Výpoveď svedka o tom, že musel sa venovať koňovi a preto nešiel pomôcť tejto kričiacej žene,
nevzbudzuje veľkú dôveryhodnosť, naviac tento svedok na poškodenú ani len nezakričal hoci mal byť od
nej vo vzdialenosti 15 metrov. Svedok R. V.Č. vypovedal, že z terasy na prízemí videl (pozn. samosudcu
teda len sám) z ich pozemku odchádzať ženu, ktorá kričala. V tomto je táto výpoveď svedka rozporná

s výpoveďou samotného obžalovaného, ktorý uviedol, že deti (pozn. samosudcu teda minimálne dve)
mu povedali, že zo svojej izby (iné miesto ako to uviedol svedok) videli na ich pozemku osobu. Ďalej je
pre súd nelogické, prečo sa tento svedok keď bol vonku, nešiel spýtať tejto údajne pomaly kráčajúcej
ženy (a ani len nezakričal na túto ženu), čo sa jej stalo, ale uviedol, že išiel za otcom, čo však samotný
obžalovaný vo svojej výpovedi nepotvrdil (ani svedok Q. Š.). Svedok R. V. vzápätí uviedol, že následne

zavolal otcovi, čo je v rozpore s výpoveďou svedka obhajoby - Q. Š., ktorý uviedol, že čo sa týka kriku
a preverenia psa, Q. zavolal domov, či je všetko v poriadku, ten krik vychádzal nevedeli či z dvora od
Q. alebo z cesty, keď Q. zdvihol syn, povedal mu, že doma je všetko v poriadku, tak pokračovali v pití
kávy. Z tohto nepriamo vyplýva, že vtedy svedok R. V. obžalovanému vôbec nič nepovedal o žene, ktorá
mala údajne odchádzať z ich pozemku a kričať a keďže sa svedok R. V. vyjadril v tom zmysle, že doma

je všetko v poriadku, súd má dôvodné pochybnosti o tom, či vypovedal svedok R. V. pravdu o tom, ako
údajne videl z ich pozemku odchádzať kričiacu ženu. Taktiež súdu nie je jasné, keď syn obžalovaného
bol na pozemku lebo išiel zatvoriť psa, prečo nevidel na vedľajšej lúke cez otvorenú bránu svedka V. W.,
ktorý mal pracovať s koňom práve oproti tejto bráne (čo vyplýva i z nákresu samotným obžalovaným).
Súdu neuniklo, že práve títo svedkovia v prípravnom konaní až neuveriteľne rovnako ( a presne ) uviedli,

že poškodenú videli 2-3 metre od brány na pozemku obžalovaného, hoci ju mali pozorovať z rôznych
uhlov (jeden kolmo, druhý šikmo), neskôr však svedok V. W. zmenil svoju výpoveď. Súdu neunikol ani
rozpor vo výpovedi svedka R. V., obžalovaného a svedkov V. W. a Q. Š.. Svedok R. V. a obžalovaný
počuli krik poškodenej v dvoch fázach, svedkovia V. W. a Q. Š. počuli krik len v jednej fáze. Rozpor súdpostrehol vo výpovedi svedka R. V. a samotného obžalovaného (a aj svedka Q. Š.), keď svedok R. V.
uviedol, že okamih kedy zatvoril psa a keď otec prišiel bolo to do jednej minúty, no samotný obžalovaný
uviedol (a potvrdil to i svedok Q. Š.), že po druhom kriku, keď uvidel so susedom, že pes je vo voliére,

tak si sadli, debatovali a až po cca 20 minútach išiel s koláčmi domov.

Obranu obžalovaného podľa názoru súdu vyvracia predovšetkým výpoveď samotnej poškodenej J.. R.
S., ktorá v prípravnom konaní, pri konfrontácii so svedkami a taktiež i na hlavnom pojednávaní rovnako
popísala priebeh ako bol napadnutá psom, pričom miesto napadnutia vždy rovnako uviedla, že to bolo na

ceste vo vzdialenosti cca 5 metrov, kolmo na bránu, pričom pes vybehol cez otvorenú bránu. Poškodená
poprela, že by bola na pozemku obžalovaného a zároveň uviedla, že na ľavej strane nevidela žiadne
osoby a ani zvieratá (teda svedka V. W. s koňom). Aj svedok Q. Š. na hlavnom pojednávaní najprv
vypovedal, že keď Q. prišiel k nemu kávu, potom počuli, že na ceste niekto kričí. Privolaní príslušníci
polície ako i ďalší svedkovia zhodne vypovedali, že im poškodená uvádzala, že bola napadnutá psom na
ceste, pričom toto isté poškodená uviedla i lekárom pri svojom ošetrení zranení ktoré utrpela. Príslušníci

polície ako i manžel si na poškodenej všimli zranenia ako i vytrhnutý chumáč vlasov. Vierohodnosť
výpovede poškodenej je objektívne preukázaná i lekárskymi správami ako odborným vyjadrením k
vzniku a rozsahu jej utŕžených zranení. Súdu nie je známa žiadna okolnosť, ktorá by viedla čo len k
podozreniu, že by poškodená mala klamať a to v úmysle ublížiť, mstiť sa samotnému obžalovanému,
ktorého predtým ani nepoznala. K výpovedi obžalovaného, že v predmetný deň bol čerstvo napadnutý

sneh a s príslušníkmi polície nenašli žiadne stopy po zápase, súd udáva, že podľa správy Slovenského
hydrometeorologického ústavu na č.l. 235 spisu vyplýva, že v oblasti A. v období od 26.01.2013, 18:00
hod. SEČ do 27.012013, 13:00 hod. SEČ bolo prevládalo zamračené mrazivé počasie, bez zrážok.
Nová snehová pokrývka sa v dôsledku sneženia vytvárala až od popoludňajších hodín dňa 27.01.2013,
približne od 17:00 hod. SEČ (teda až po skutku). Z tohto dôvodu ani príslušníci polície nemuseli nájsť

stopypotomsúbojianistopypsanautlačenomsnehupoľnejcesty,kdesanemohlinachádzaťanikrvavé
stopy, keďže poškodená uviedla, že cesta bola zasnežená, nebol to čerstvý sneh, bol udupaný a bunda
bola roztrhnutá zubami toho psa, išlo o zimnú bundu, krv nepresakovala cez bundu. K tomu vypovedal aj
svedok Y. T., ktorý uviedol, že cesta bola asi odhrnutá, ušliapaná, po tej pani v jeho aute nezostali žiadne
stopy, ani krv, ani vlasy, poškodená mu nezašpinila vozidlo. Obhajoba tvrdila, že poškodená musela

byť na pozemku obžalovaného a len odtiaľ mohla vidieť zruby a kanadskú zástavu, čo vyvrátil svedok
obhajoby Q. Š., ktorý vypovedal, že v roku 2013 mal Q. malé tujky, bolo vidno aspoň sčasti tie zruby, bolo
vidno vrcholce, aj z cesty je vidieť tie zruby cez špáry v plote. Na tých dvoch zruboch má Q. kanadskú
vlajku, keď ide z dediny, cez špáru vidieť tú vlajku.

Na základe vyššie uvedených skutočností, súd dospel k záveru, že súhrn priamych ako i nepriamych
dôkazov v tejto trestnej veci tvoria jednu ucelenú reťaz dôkazov, ktoré usvedčujú obžalovaného zo
spáchania skutku uvedeného vo výrokovej časti tohto rozsudku ( kde súd oproti obžalobe doplnil
povinnosti, ktoré obžalovaný porušil) a ktoré vyvracajú obranu obžalovaného. Výpovede svedkov R. V.
a V. W. súd nepovažuje v kontexte hore uvedených skutočností za vierohodné a považuje ich výpovede

učinenélenvsnahepomôcťotcovi, kamarátovi-obžalovanémuvyhnúťsatrestnoprávnejzodpovednosti
za jeho protiprávne konanie.

Po právnej stránke súd konanie obž. kvalifikoval ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného
zákona, pretože inému z nedbanlivosti ublíži na zdraví tým, že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu

podľa zákona. V danom prípade je z hľadiska riešenej problematiky významné hlavne opomenutie, lebo
podľa skutkového zistenia sa obžalovaný dopustil činu tým, že nezabránil voľnému pohybu svojho psa
a jeho útoku na človeka a to nedostatočným uviazaním psa bez náhubku, ktorý po uvoľnení vybehol
cez otvorenú bránu na cestu, kde napadol poškodenú, pričom porušil svojim konaním ustanovenie § 7
ods. 1, písm. f) a § 7 ods. 2, písm. b) zákona č. 282/2002 Z.z. ktorým sa upravujú niektoré podmienky

držania psov v platnom znení.

Podľa § 122 ods.1 Trestného zákona sa za konanie v zmysle v Trestného zákona považuje i
opomenutie takého konania, na ktoré bol páchateľ podľa okolností a svojich pomerov povinný. Za
opomenutie však nie je možné považovať každé konanie, ale musí sa jednať o opomenutie zvláštnej

povinnosti, s ktorou je v spoločenských vzťahoch priamo počítané a bolo stanovené ako povinnosť
právna. Za opomenutie sa preto považuje iba také konanie, pri ktorom páchateľ nevykoná to, čo bolo
jeho právnou povinnosťou. V predmetnej veci je konanie, s ktorým je spojený vzniknutý následok
vzhliadnuté v tom, že obžalovaný ako majiteľ psa, ktorého chová, nezabezpečil priestor, v ktorombol pes umiestnený natoľko spoľahlivo, aby mu bolo zabránené sa z tohto priestoru samovoľne
dostať (nedostatočne ho uviazal na lano), a tým sa mohol mimo tento priestor voľne bez vplyvu
jeho chovateľa pohybovať. Súd vzhľadom na zákonné podmienky vyjadrené v ustanovení § 122

ods. 1 Tr. zákona skúmal, či takto zistené opomenutie je porušením právnej povinnosti. Dospel k
záveru, že požadovaný právny základ pre vymedzenie právnej povinnosti vychádza z ustanovenia
§ 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil
porušením povinnosti. Toto ustanovenie nadväzuje na § 415 Občianskeho zákonníka, ktoré stanovuje,
že každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku. Porušením

právnej povinnosti z hľadiska všeobecnej zodpovednosti za vzniknutú škodu a teda i nedodržanie
občianskoprávnej prevencie podľa ustanovenia § 415 Občianskeho zákonníka, ktoré každému ukladá
povinnosť postupovať tak, aby vzhľadom ku konkrétnym okolnostiam nezadal príčinu vzniku škody.
Jeho aplikácia teda prichádza v úvahu vtedy, pokiaľ neexistuje konkrétna právna úprava vzťahujúca sa
na konanie, ktorého protiprávnosť sa posudzuje, z čoho logicky vyplýva, že povinnosť vyslovená týmto
ustanovením je pre každého z účastníkov občianskoprávnych vzťahov záväznou právnou povinnosťou

určitým spôsobom sa chovať. Jeho nedodržanie predstavuje protiprávne konanie. Konanie v rozpore s
ustanovením § 415 Občianskeho zákonníka je preto porušením právnej povinnosti v zmysle ustanovenia
§ 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka a teda konaním zo základných predpokladov zodpovednosti za
škodu. Súdu sa žiada poukázať i na ustanovenie § 4 ods. 3 zákona č. 282/2002 Z.z., ktorým sa upravujú
niektoré podmienky držania psov v platnom znení, ktoré uvádza, že za psa vždy zodpovedá držiteľ psa

alebo osoba, ktorá psa vedie alebo nad psom vykonáva dohľad. V súlade s týmito úvahami je možné
s pohľadom na prejednávanú vec poukázať i na to, že i keď právny predpis neurčuje podmienky pre
zabezpečenie zvieraťa a proti úniku, zodpovedá chovateľ za škodu, ktorú zviera uniknuté na verejnosť
spôsobí, a to bez ohľadu na to, akou formou prevenčného opatrenia smerujúceho k náležitému dozoru
nad svojím zvieraťom zvolil.

Z hľadiska trestného práva sa vo vzťahu k zavineniu u trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 158
Tr. zákona vyžaduje nedbanlivosť podľa § 16 Trestného zákona. Trestný čin je spáchaný z nedbanlivosti
ak páchateľ a) vedel, že môže spôsobom mu uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem
chránený týmto zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie

nespôsobí, alebo b) nevedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, hoci
o tom vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vidieť mal a mohol. Vzhľadom na vykonané
dokazovanie je zrejmé, že obžalovaný vedel, že keď svojho psa bez náhubku riadne nezaistí, tento môže
uvedený priestor svojvoľne opustiť a že tak môže na iného zaútočiť, alebo ho zraniť, či ohroziť na živote,
čo svedčí pre vedomú nedbanlivosť podľa § 16 písm. a) Trestného zákona.

Vedomá nedbanlivosť, ktorá je budovaná na vedomej možnosti vzniku následku, teda schopnosti
páchateľa rozpoznať a zhodnotiť okolnosti, ktoré vytvárajú možné nebezpečenstvo pre záujem chránený
trestným zákonom v tomto konkrétnom prípade vychádzal zo zistenia, že obžalovaný ako majiteľ psa
vedel, pes je všeobecne nebezpečným zvieraťom, už len svojou hmotnosťou 60-70 kg, spôsobilým bez

dostatočného dozoru a pozornosti druhým osobám spôsobiť zranenie. Túto skutočnosť nebolo nutné
preukazovať, lebo je ju možné považovať za všeobecne známu historicky danou ľudskou skúsenosťou.
Naviacobžalovanýpriznal,žetentojehopesužvminulostizaútočilnačloveka,hocipodľaobžalovaného
vtedy len pánovi roztrhol košeľu, čo však bolo vyvrátené svedeckou výpoveďou svedka V.. Ľ. A. (aj
ambulantným záznamom z 26.05.2007), ktorý potvrdil, že po útoku psa utrpel bodné rany. Vzhľadom

k tomuto obžalovaný ako chovateľ tohto psa bol povinný v zmysle § 415 Občianskeho zákona,
ako je už to uvedené vyššie, urobiť všetko preto, aby zabránil nebezpečenstvu útoku psa na druhú
osobu. Takýmto opatrením nepochybne bolo zaistiť dostatočné zabezpečenie oplotenia objektu pred
jeho možným útekom (zatvorením brány), dostatočným zaistením psa na lane, resp. jeho umiestením
vo voliére. V konaní bolo preukázané, že pes obžalovaného - C., bez náhubku a bez vôdzky - v

dobe skutku sa uvoľnil z lana a dostal cez otvorenú bránu na poľnú cestu, kde voľne pobiehajúc bez
dozoru obžalovaného napadol (zrejme chrániac svoje teritórium) poškodenú, ktorá stála na ceste oproti
otvorenej bráne a ktorej spôsobil zranenie a je teda zrejmé, že obžalovaný v kritickom čase nevykonával
nad svojím psom náležitý dozor a ako majiteľ si nepočínal tak, aby sa jeho pes nedostal z objektu,
a neurobil teda všetko preto, aby zabránil úteku psa a následnému ublíženiu na zdraví poškodenej.

Forma prevenčného opatrenia smerujúceho k tomu, aby obžalovaný mal náležitý dozor nad svojím
psom, záležala iba na ňom ako na jeho chovateľovi, keďže žiadny právny predpis neurčuje, ako má
byť pes zaistený (uviazaný, umiestnených v budove, v oplotení a pod.), a ani neurčuje, aká má byť
sila oplotenia, v ktorom sa pohybuje pes, vybudovaná a proti úteku, úniku psa zabezpečená. Bolo naobžalovanom, aby urobil všetko preto, aby vzniku škodlivého následku zabránil. Nepriame dôvody, ktoré
viedli obžalovaného k tomu, že sa spoliehal na to, že ku zistenému následku nedôjde, vychádzali z
nedostatočného zhodnotenia nebezpečenstva, ktoré v danom prípade nedocenil rovnako tak ako možné

následky svojho konania. Všetko toto dotvrdzuje to, že obžalovaný konal vo vedomej nedbanlivosti,
lebo bolo preukázané, že nezachoval potrebnú mieru nielen povinnej opatrnosti, ale i potrebnú mieru
subjektívnej opatrnosti, lebo bolo zistené, že ako chovateľ psa nedbal na to, aby zamedzil úteku psa z
objektu vhodným zabezpečením.

Pri úvahách o druhu trestu a jeho výmere u obžalovaného súd prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho
následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho
pomery a možnosť jeho nápravy, pričom vychádzal zo zásady, že trest má postihovať iba páchateľa, tak
aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jeho blízke osoby, má mu zabrániť v páchaní
ďalšej trestnej činnosti a vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život.

Súd pri svojom rozhodovaní ohľadom uloženia trestu obžalovanému prihliadol na tú skutočnosť, že u
obžalovaného nevzhliadol ani poľahčujúcu a ani žiadnu priťažujúcu okolnosť. Obžalovaný podľa odpisu
v registri trestov nemá záznam v registri trestov GP SR, v evidencii priestupkov má deväť záznamom pre
spáchanie dopravných priestupkov, a preto súd nemohol obžalovanému priznať poľahčujúcu okolnosť -
vedenie riadneho života. Vzhľadom k všetkým okolnostiam prípadu, súd dospel k záveru, že na nápravu

obžalovaného postačí pôsobiť uložením peňažného trestu vo výmere 2500,- €, t. j. pri dolnej hranici
zákonom stanovenej trestnej sadzby. Pri určení výmery peňažného trestu súd prihliadol na zrejme trvalé
následky u poškodenej (viditeľné jazvy, zníženú citlivosť ruky) ako i na tú skutočnosť, že nešlo o prvý
útok tohto psa obžalovaného na človeka. Vzhľadom na nedbanlivostné zavinenie protiprávneho konania
zo strany obžalovaného ako i to, že pred súdom obžalovaný stál po prvý krát, súd je toho názoru , že na

nápravu obžalovaného postačí pôsobiť uložením peňažného trestu a nie je nevyhnutné obžalovanému
ukladať trest odňatia slobody. Pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený,
súd podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona ustanovil obžalovanému náhradný trest odňatia slobody vo výmere 6
mesiacov, pri dolnej hranici trestnej sadzby.

Súd má za to, že takto uložený trest postihuje osobu páchateľa, nemá vplyv na jeho rodinu a jemu
blízke osoby a zároveň zabezpečí ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní
ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho prevýchovu, aby v budúcnosti viedol riadny život a
že zároveň aj vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou (§ 34 ods. 1, 2 Trestného zákona).

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd poškodenú J.. R. S., nar. XX.XX.XXXX s nárokom na náhradu
škody odkázal na civilný proces z nasledovných dôvodov. Z listinných dokladov predložených
splnomocnencom poškodenej nepochybne vyplýva, že poisťovňa u ktorej je poistený obžalovaný,
samotnejpoškodenejužplnilačasťuplatnenéhonárokunanáhraduškody(čopotvrdilvosvojejvýpovedi
i samotný obžalovaný) a pre spravodlivé rozhodnutie aj o tomto nároku by bolo potrebné vykonať ďalšie

dokazovanie, čo by predĺžilo samotné trestné konanie, a preto súd podľa § 288 ods. 1 Tr. por. poškodenú
J.. R. S., nar. XX.XX.XXXX s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,

komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až
doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek
výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo dotýka, poškodený pre nesprávnosť
výroku o náhrade škody a zúčastnená osoba, pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoba oprávnená
podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku, môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol

urobený ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, a toto porušenie
mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny, alebo že chýba. V neprospech obžalovaného môže rozsudok
napadnúť odvolaním prokurátor, len čo do povinnosti na náhradu škody má toto právo aj poškodený,
ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť
okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ,

osvojenec, manžel a druh. Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného. Ak je obžalovanýpozbavený spôsobilosti na právne úkony, alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená,
môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo
jeho obhajca. V písomnom podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje a či

smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva
za obžalovaného jeho obhajca ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo zúčastnenú osobu
ich splnomocnenec, musí byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok
napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Po vyhlásení
rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať. Osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho

výslovným vyhlásením vziať späť a to až do doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.
Odvolanie prokurátora môže vziať späť i nadriadený prokurátor. Odvolanie má odkladný účinok.