Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Thursday, November 29, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11S/99/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4016200401
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4016200401.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu

JUDr. Dany Kálnayovej a JUDr. Evy Šiškovej, v právnej veci žalobkyne: V. Q., nar. XX. XX. XXXX,
G. XXXX/X, O., zastúpenej advokátskou kanceláriou LawService, s.r.o., Stráž 3/223, Zvolen, IČO
36 861 723, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov, referát katastra
nehnuteľností, Štefánikova trieda 69, Nitra, za účasti: P. E., nar. XX. XX. XXXX, G. O. XXXX/XX, K.
G., zastúpená advokátskou kanceláriou BIZOŇ & PARTNERS, s.r.o., Hviezdoslavovo námestie 25,
Bratislava, o správnej žalobe zo dňa 25. 04. 2016 proti rozhodnutiu žalovaného č. Vo 22/2016-2/Br: OU-
NR-OOP5-2016/017412-2/Br k: V 5546/2015 zo dňa 23. 03. 2016, takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odboru opravných prostriedkov, referátu katastra
nehnuteľností č. Vo 22/2016-2/Br: OU-NR-OOP5-2016/017412-2/Br k: V 5546/2015 zo dňa 23. 03. 2016
a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Súd p r i z n á v a žalobkyni právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Pribratému účastníkovi konania súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Z administratívneho spisu vedeného pod sp. zn. V 5546/2015, ktorý súdu predložil žalovaný, bolo
zistené, že dňa 09. 07. 2015 bol Okresnému úradu Nitra, katastrálnemu odboru (ďalej len správny orgán
prvého stupňa) doručený návrh zo dňa 08. 07. 2015 (podaný P. E. ako predávajúcou a žalobkyňou ako
kupujúcou) na zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a povolenie vkladu na základe kúpnej
zmluvy č. 2015/7/8/Draž/707 zo dňa 08. 07. 2015 uzavretej medzi predávajúcou - P. E. a kupujúcou
- žalobkyňou, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území P.,

evidovanej ako parcela registra E KN, a to na LV č. XXXX ako parc. č. XXX - orná pôda vo výmere 705
m2 v spoluvlastníckom podiele 15/30.

2. Správny orgán prvého stupňa (Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor) vydal rozhodnutie pod č. V
5546/15-4 zo dňa 31. 07. 2015, ktorým povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k
vyššie označenej nehnuteľnosti v prospech žalobkyne na základe vyššie označenej kúpnej zmluvy zo
dňa 08. 07. 2015 s tým, že právne účinky vkladu nastali dňa 31. 07. 2015.

3. Zo spisu zn. UP 70/2015 (ktorý je pripojený k spisu tunajšieho súdu pod sp. zn. 11S/78/2016) správny
súd zistil, že Okresná prokuratúra Nitra podala proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zo
dňa 31. 07. 2015 o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností protest prokurátorapod č. Pd 258/15/4403-2 zo dňa 22. 10. 2015, v ktorom navrhla toto rozhodnutie zrušiť. Prokuratúra v
proteste uviedla, že vláda Slovenskej republiky uznesením č. 401 zo dňa 08. 07. 2015 schválila návrh na
vydanie osvedčenia o významnej investícii na realizáciu stavby s názvom „Vybudovanie strategického

parku“, ktoré bolo doplnené uznesením vlády č. 413 zo dňa 21. 07. 2015, pričom stavba má byť
umiestnená i v katastrálnom území P.. Zároveň citovala ust. § 31 ods. 1, 3 zák. č. 162/1995 Z. z. o
katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v
znení neskorších predpisov, ust. § 3 ods. 5 zák. č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich
sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ust.

§ 39 a § 40a Občianskeho zákonníka a ust. § 32, § 46 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení
neskorších predpisov.

V proteste prokuratúra ďalej uviedla, že predkupné právo štátu je upravené v zákone č. 175/1999
Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov a v danom prípade vzniklo dňom prijatia uznesenia Vlády SR

dňa 21. 07. 2015. Od tohto dňa vznikla správnemu orgánu povinnosť skúmať, či sa na prevádzané
nehnuteľnosti vzťahuje zákonné predkupné právo štátu a či si prevodca splnil zákonom uloženú mu
povinnosť ponúknuť prevádzanú nehnuteľnosť prednostne štátu. V čase vydania rozhodnutia o povolení
vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti k parc. č. XXX, kat. územie P. už existovala zákonná
povinnosť účastníkov konania aj právneho orgánu rešpektovať predkupné právo štátu, správny orgán

mal teda na túto skutočnosť prihliadnuť. Katastrálne konanie malo byť podľa ust. § 31a písm. c/
katastrálneho zákona prerušené a účastníci konania mali byť vyzvaní, aby doložili listiny preukazujúce
tú skutočnosť, že štát svoje predkupné právo nevyužil. Ak by túto skutočnosť nepreukázali, bol by to
dôvod na zastavenie katastrálneho konania podľa ust. § 31b ods. 1, písm. f/ katastrálneho zákona.

Prokuratúra bola toho názoru, že správny orgán prvého stupňa porušil ust. § 32 ods. 1 správneho
poriadku, keď presne a úplne nezistil skutočný stav veci vo vzťahu k existencii zákonného predkupného
práva štátu, ktoré bolo účastníkmi zmluvy obídené, čo spôsobilo absolútnu neplatnosť zmluvy.

Konanie o proteste prokurátora sa viedlo pred správnym orgánom prvého stupňa pod sp. zn. UP 70/2015

a tento administratívny spis žalovaný súdu predložil do konania vedeného pod sp. zn. 11S/78/2016.
4.Správnyorgánprvéhostupňavydalrozhodnutiepodč.UP70/2015-7dňa05.11.2015,ktorýmvyhovel
protestu Okresnej prokuratúry Nitra zo dňa 22. 10. 2015 a rozhodnutie zo dňa 31. 07. 2015 o povolení
vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností zrušil.

5. Správny orgán prvého stupňa vydal dňa 25. 01. 2016 rozhodnutie, ktorým podľa ust. § 31a písm. c/
zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam
(katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov v spojení s ust. § 29 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom
konaní v znení neskorších predpisov konanie o návrhu na vklad práva do katastra nehnuteľností prerušil,
pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že dňa 08. 07. 2015 bol schválený návrh na vydanie

osvedčenia o významnej investícii na realizáciu stavby s názvom „Vybudovanie strategického parku“ a
uvedenýmdňomvzniklozozákonapredkupnéprávoštátuspoukazomnaust.§3ods.5zák.č.175/1999
Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov. Táto právne významná skutočnosť má vplyv na katastrálne
konanie, pričom je povinnosťou katastrálneho odboru v čase rozhodovania o návrhu na vklad naň

prihliadať a v súčinnosti s účastníkmi konania preveriť, či štát svoje zákonné predkupné právo využil.
Účastníkov konania správny orgán prvého stupňa vyzval, aby doložili listinu preukazujúcu skutočnosť,
že štát svoje predkupné právo nevyužil, a to v lehote 7 dní od doručenia rozhodnutia. V prípade, ak
v stanovenej lehote nebudú nedostatky odstránené, správny orgán konanie zastaví podľa ust. § 31b
katastrálneho zákona.

6. Predávajúca v podaní zo dňa 29. 01. 2016 oznámila (prostredníctvom svojho právneho zástupcu)
správnemu orgánu prvého stupňa, že nikdy neponúkla štátu nehnuteľnosť na predaj, a preto nemôže
doložiť listinu preukazujúcu skutočnosť, že štát svoje predkupné právo nevyužil. Žiadala o zastavenie
vkladového konania podľa § 31b katastrálneho zákona.

7. K rozhodnutiu o prerušení konania sa vyjadrila žalobkyňa v podaní zo dňa 15. 02. 2016 a okrem iného
uviedla, že povinnosť vyzvať oprávneného z predkupného práva vyplýva predávajúcemu a kupujúcitouto listinou nemá z akého titulu disponovať a ani ňou nedisponuje. Považovala prerušenie konania
za nedôvodné.

8. Dňa 17. 02. 2016 vydal prvostupňový správny orgán rozhodnutie, ktorým zastavil konanie o návrhu
na vklad práva do katastra nehnuteľností podľa ust. § 31b ods. 1, písm. f/ zák. č. 162/1995 Z. z.
o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších
predpisov. V odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedol, že dňom 08. 07. 2015 vzniklo zo zákona
predkupné právo štátu s poukazom na ust. § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach

týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov a táto právne významná skutočnosť má vplyv na katastrálne konanie o návrhu na vklad
práva do katastra nehnuteľností. Je povinnosťou správneho orgánu na túto skutočnosť prihliadať
a v súčinnosti s účastníkmi konania preveriť, či štát využil svoje predkupné právo. Z toho dôvodu
bolo konanie prerušené a správny orgán prvého stupňa vyzval účastníkov konania na preukázane
skutočnosti, že štát svoje predkupné právo nevyužil. Právny zástupca predávajúcej doručil správnemu

orgánu prehlásenie predávajúcej, že nikdy neponúkla štátu nehnuteľnosť na predaj, a preto nemôže
doložiť listinu preukazujúcu skutočnosť, že štát svoje predkupné právo nevyužil. Kupujúca uviedla, že
povinnosť vyzvať oprávneného z predkupného práva vyplýva predávajúcemu a kupujúca nemá z akého
titulu s touto listinou disponovať a ani ňou nedisponuje. Účastníci konania teda nepreukázali, že štát
svojepredkupnéprávonevyužil,vdôsledkučohosprávnyorgánprvéhostupňakonaniezastavil,nakoľko

účastníci konania v určenej lehote neodstránili nedostatky návrhu na vklad, prípadne jeho príloh.

9. Žalobkyňa podala proti rozhodnutiu zo dňa 17. 02. 2016 odvolanie zo dňa 01. 03. 2016.

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia

10. Na základe odvolania žalobkyne proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zo dňa
17. 02. 2016 vo veci rozhodoval i žalovaný, ktorý rozhodnutím č. Vo 22/2016-2/Br: OU-NR-

OOP5-2016/017412-2/Br k: V 5546/2015 zo dňa 23. 03. 2016 zamietol odvolanie žalobkyne a
rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 17. 02. 2016 potvrdil ako vecne správne.

V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný popísal priebeh katastrálneho konania a okrem iného
zdôraznil, že rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 17. 02. 2016 o zastavení konania

o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností je zákonné, nakoľko v čase vydania
predmetného rozhodnutia neboli odstránené vytknuté nedostatky podania a jeho príloh. Zo spisového
materiálu vyplýva, že nedostatky podania vytknuté správnym orgánom prvého stupňa v rozhodnutí o
prerušení konania zo dňa 25. 01. 2016 neboli účastníkmi konania odstránené, pričom účastníci konania
boli o následkoch včasného a úplného neodstránenia nedostatku poučení. Z vyjadrenia žalobkyne je

zrejmé, že ako kupujúca požadovanou listinou nedisponuje.

Žalovaný mal preukázané, že dňa 08. 07. 2015 bol uznesením Vlády Slovenskej republiky č. 401
schválený návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii na vybudovanie stavby s názvom
„Vybudovanie strategického parku“, ktorá mala byť umiestnená aj v katastrálnom území P. (doplnené

uznesením Vlády Slovenskej republiky dňa 21. 07. 2015 Návrhom na doplnenie uznesenia Vlády
Slovenskej republiky zo dňa 08. 07. 2015). V zmysle ust. § 3 ods. 5 zák. č. 175/1999 Z. z. o niektorých
opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov vzniklo zo zákona predkupné právo štátu.

Okresnému úradu Nitra, katastrálnemu odboru bola dňa 06. 08. 2015 doručená žiadosť o zápis
predkupného práva štátu zo strany Ministerstva hospodárstva SR pod č. 20801/2015-1000-37428
zo dňa 05. 08. 2015, zaevidovaná pod č. Z 5403/2015. Prílohou tejto žiadosti bola overená kópia
osvedčenia Ministerstva hospodárstva SR č. 20801/2015-1000-35613 zo dňa 22. 07. 2015, pričom
medzinehnuteľnosťamiuvedenýmivPríloheč.1kosvedčeniuč.20801/2015-1000-35613bolauvedená

i nehnuteľnosť v katastrálnom území P., ktorá bola predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 08. 07. 2015
(parcela registra E KN č. XXX).V čase rozhodovania o návrhu na vklad musel v zmysle ust. § 31 ods. 1 katastrálneho zákona
prvostupňový správny orgán na túto skutočnosť prihliadnuť a v súčinnosti s účastníkmi konania preveriť,
či štát využil svoje zákonné predkupné právo (bez ohľadu na skutočnosť, či došlo k zápisu existujúceho

zákonného predkupného práva do katastra nehnuteľností). Prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti
na základe zmluvy je dvojfázový proces - v prvej fáze dochádza k uzatvoreniu zmluvy, ktorá predstavuje
titul nadobudnutia vlastníckeho práva a v druhej fáze pristupuje modus v podobe vydania rozhodnutia o
povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Z tohto dôvodu bolo katastrálne konanie
prerušené a jeho účastníci boli vyzvaní, aby doložili listiny preukazujúce tú skutočnosť, že štát svoje

predkupné právo vyplývajúce mu z ust. § 3 ods. 5 zák. č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach
týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov nevyužil. Pretože túto skutočnosť nepreukázali, bolo katastrálne konanie podľa ust. § 31b
ods. 1, písm. f/ katastrálneho zákona zastavené.

V ďalšej časti svojho rozhodnutia žalovaný citoval ust. § 39 a ust. § 40a Občianskeho zákonníka, ktoré

riešia otázku absolútnej a relatívnej neplatnosti právneho úkonu. Uviedol, že právny úkon, ktorý nie je
v súlade s právnou normou, odporuje zákonu a v rámci konania o návrhu na vklad práva do katastra
nehnuteľnosti je potrebné posúdiť, či v prípade právneho úkonu, ktorý odporuje právnej norme, ide
o absolútnu alebo relatívnu neplatnosť. Rozpor právneho úkonu s touto právnou normou nemožno
subsumovať pod žiadny z prípadov uvedených v ust. § 40a Občianskeho zákonníka a ani z iných

ustanovení Občianskeho zákonníka alebo osobitného právneho predpisu nevyplýva, že takýto právny
úkon je relatívne neplatný, ide teda o absolútnu neplatnosť právneho úkonu. V prípade právneho úkonu,
ktorým bolo porušené predkupné právo štátu podľa zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach
týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov nemožno uvažovať o analógii s prípadom porušenia predkupného práva spoluvlastníka,

nakoľko štát v predmetnej veci nebol spoluvlastníkom nehnuteľností a ide teda o odlišnú právnu a
skutkovú situáciu. V danom prípade ide o zákonné predkupné právo, na ktoré nemožno aplikovať ani
ust. § 603 Občianskeho zákonníka.

V súvislosti s ust. § 6b ods. 2 zák. č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy

významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov žalovaný poukázal
na dôvodovú správu k tomuto ustanoveniu, v ktorej sa uvádza „navrhované znenie prechodných
ustanovení zabezpečí plynulý proces posudzovania žiadostí o vydanie osvedčenia o významnej
investícii, ktorý bol začatý pred platnosťou a účinnosťou navrhovaného zákona a neskončený pred
účinnosťou navrhovaného zákona“. Z dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu je teda zrejmý zámer

zákonodarcu upraviť otázku relevantnej právnej úpravy vzťahujúcej sa na proces posudzovania žiadostí
o vydanie osvedčenia o významnej investícii a predmetné ustanovenie sa týka problematiky osvedčenia
o významnej investícii. Nie je teda možné aplikovať ust. § 6b ods. 2 vyššie citovaného zákona vo vzťahu
ku konaniu o návrhu na vklad práva do katastra nehnuteľností.

Žalovaný bol toho názoru, že zo všetkých uvádzaných skutočností jednoznačne vyplýva, že v čase
posudzovania návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností č. V 5546/2015 k
nehnuteľnosti v katastrálnom území P. a to parcela registra E číslo XXX - orná pôda vo výmere 705 m2
na liste vlastníctva XXXX, ktorá bola predmetom kúpnej zmluvy č. 2015/7/8/Draž/707 zo dňa 08. 07.
2015, neboli splnené podmienky uvedené v ust. § 31 ods. 1 katastrálneho zákona na povolenie vkladu

vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.

III. Zhrnutie argumentov žalobkyne v podanej žalobe

11. V podanej žalobe zo dňa 25. 04. 2016 žalobkyňa žiadala zrušiť rozhodnutie žalovaného č. Vo
22/2016-2/Br: OU-NR-OOP5-2016/017412-2/Br k: V 5546/2015 zo dňa 23. 03. 2016.

Návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii na realizáciu stavby s názvom Vybudovanie

strategického parku bol schválený uznesením vlády SR č. 401/2015 zo dňa 08. 07. 2015. V nadväznosti
na uvedené následne Ministerstvo hospodárstva SR v zmysle § 3 ods. 2 zákona č. 175/1999 Z.
z. vydalo osvedčenia o významnej investícii dňa 13. 07. 2015. Súčasťou návrhu osvedčenia bol aj
zoznampozemkov,naktorýchsamárealizovaťschválenástavba.Žiadnazprevádzanýchnehnuteľnostíuvedených v kúpnej zmluve, ktorá je podkladom pre návrh zápisu vlastníckeho práva sa však v tomto
zozname v čase podpisu kúpnej zmluvy, ako ani v čase podania návrhu na vklad vlastníckeho práva
do katastra nehnuteľností nenachádzala. Z uvedeného je zrejmé, že v čase podpisu kúpnej zmluvy a

zároveň v čase podania návrhu na vklad vlastníckeho práva (dňa 08. 07. 2015) nešlo o pozemky, na
ktorých sa má realizovať významná investícia, a teda ani žiadne predkupné právo štátu v rozhodnom
čase nemohlo existovať.

V ďalšej časti žaloby sa zaoberala pojmami pravej a nepravej retroaktivity. Pravá retroaktivita vyvoláva

právne účinky na vzťahy už existujúce predtým, ako daný retroaktívny prameň nadobudol platnosť a
od adresátov vyžaduje, aby svoje správanie usmernili v zmysle budúcej, v tom čase ešte neexistujúcej
úpravy. V Slovenskej republike je všeobecne pravá retroaktivita zakázaná. Nemožno od právnych
subjektov očakávať, aby vopred poznali budúcu právnu normu a zároveň im nemožno niečo prikazovať
alebo zakazovať spätne, keď už nemajú možnosť svoje správanie zmeniť tak, aby bolo v súlade so
zákonom. V jednom z novších nálezov Ústavného súdu SR je konštatované, že aj nepravá retroaktivita

môže byť v rozpore s princípom ochrany právnej istoty, ak výrazne do budúcnosti zhoršuje doterajšiu
právnu pozíciu jednotlivca bez adekvátneho verejného záujmu. Podľa názoru Ústavného súdu SR v
prípade pravej i nepravej retroaktivity je nevyhnuté si všímať nadobudnuté práva, ktoré by mali byť pre
budúcnosť zlepšované, a nie rušené, prípadne zhoršované.

Podľa názoru žalobkyne, k začleneniu pozemkov, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy do strategického
plánu prišlo dňa 21. 07. 2015. Obligačný vzťah medzi kupujúcou a predávajúcou založený kúpnou
zmluvou vznikol dňa 11. 07. 2015 (správne malo byť 08. 07. 2015), t. j. pred vznikom zákonného
predkupnéhoprávaštátu.Včasepredvznikomobligačno-právnehovzťahutedaneexistovalopredkupné
právo štátu k predmetným nehnuteľnostiam a neexistovala preto povinnosť na strane predávajúcej

vyzvať štát na uplatnenie predkupného práva.

Uviedla, že žalovaný spája ust. § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich
sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení
zákona č. 154/2015 Z. z. účinného od 07. 07. 2015 (predkupné právo štátu k dotknutým nehnuteľnostiam

vzniklo dňa 08. 07. 2005 v zmysle uznesenia vlády SR č. 401/2015 zo dňa 08. 07. 2015) s absolútnou
neplatnosťou právneho úkonu (samotnej kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti) uzatvoreného dňa 08.
07. 2015. V tejto súvislosti sa žalobkyňa zaoberala definíciou právneho úkonu a otázkou jeho platnosti,
resp. absolútnej neplatnosti.

V predmetnej veci je podľa žalobkyne významným momentom tá skutočnosť, že právny úkon vznikol
dňa 20. 07. 2015 (správne malo byť 08. 07. 2015), t. j. v čase, kedy žiadne predkupné právo štátu
k predmetnej nehnuteľnosti neexistovalo. Prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti prebieha v tzv.
intabulačnom režime nadobúdania vlastníckeho práva. Titulom je zmluva, ktorá má obligatórne kauzálny
charakter a je nevyhnutným predpokladom pre nadobudnutie vlastníckeho práva. K titulu musí pristúpiť

i modus, t. j. zápis do príslušného registra, v ktorom sa evidujú vlastnícke práva k nehnuteľnostiam.
Obligačná zmluva je to, čo zakladá právny vzťah medzi predávajúcim a nadobúdateľom.

V ďalšej časti žaloby žalobkyňa poukázala na skutočnosť, že v čase uzavretia zmluvy (08. 07. 2015)
neexistovali žiadne dôvody, pre ktoré by mala byť zmluva neplatná, nakoľko v tom čase neexistovalo

predkupné právo štátu, a to vzhľadom na okamihy rozhodné pre uzavretie zmluvy. Predávajúca v čase
uzavretia zmluvy nebola povinná (a ani nemohla, nakoľko v čase uzavretia zmluvy neexistovalo) uplatniť
predkupné právo štátu, pričom túto povinnosť, vzhľadom na viazanosť svojím obligačným prejavom
nemala ani v priebehu vkladového konania. Opačný výklad by podľa názoru žalobkyne predstavoval
neprimeraný zásah do vlastníckeho práva tak, ako je chránené v článku 20 Ústavy Slovenskej republiky.

Právna norma (ust. § 3 ods. 5 zák. č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy
významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) neobsahuje
žiadne ustanovenie, z ktorého by vyplývala absolútna neplatnosť právneho úkonu, napr. znením
„inak je právny úkon neplatný“ a ani žiadne ustanovenie „zákazu“ nakladania s majetkom, ktoré by

mohlo zakladať napr. relatívnu neplatnosť. Uvedená právna norma teda neurčuje absolútnu neplatnosť
právneho úkonu (navyše uskutočneného v čase, kedy takéto ustanovenie neexistovalo).Napriek tomu, že v čase vzniku právneho úkonu predkupné právo štátu neexistovalo, žalobkyňa
považovala za potrebné uviesť, že príslušná právna úprava nespája porušenie predkupného práva štátu
s absolútnou neplatnosťou právneho úkonu a bližšie neustanovuje ďalšie podmienky výkonu a postupu

pri uplatňovaní tohto predkupného práva, len takéto právo všeobecne konštatuje. Zákon č. 175/1999
Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov teda vymedzuje len okamih vzniku predkupného práva, ktoré je
ako občianskoprávny inštitút, ktorý je vymedzený v Občianskom zákonníku, a to komplexne. Predkupné
právo môže mať charakter vecnoprávny alebo záväzkovoprávny.

Predkupné právo štátu je upravené i v ust. 23 zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v
znení neskorších predpisov a tam, kde zákonodarca mal v úmysle odlišne upraviť postup pri uplatňovaní
predkupného práva, prijal osobitnú úpravu s tým, že inak sa bude postupovať podľa všeobecných
ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú zmluvné predkupné právo.

V ďalšej časti žaloby žalobkyňa poukázala na zodpovednosť štátu a na jeho pochybenie, keď
bezodkladne po vzniku predkupného práva neinformoval Okresný úrad v Nitre, katastrálny odbor a
nepožiadal o jeho zápis tak, ako mu to ukladá ust. § 3 ods. 5 zák. č. 175/1999 Z. z. o niektorých
opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov, a tým teda relevantným spôsobom spochybnil právnu istotu svojich občanov

a narušil princíp hodnovernosti údajov katastra. Na podporu svojej argumentácie žalobkyňa dala do
pozornosti správneho súdu i návod Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky v
rámci Katastrálneho bulletinu č. 2/2014 a odpoveď na otázku číslo 37. V nadväznosti na uvedené
nepovažovala žalobkyňa dôvody správneho orgánu za dostatočné. Bola toho názoru, že ich možno
označiť ako nedôvodné a spočívajúce na nesprávnom právnom posúdení, čo spôsobuje nezákonnosť

rozhodnutia.

V záverečnej časti žaloby sa žalobkyňa zaoberala prechodnými ustanoveniami zákona č. 175/1999 Z. z.
o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov, konkrétne ust. § 6b ods. 2. Bola toho názoru, že vychádzajúc z logického

a gramatického výkladu tohto zákonného ustanovenia je zrejmé, že zákonodarca mal na mysli všetky
druhy konaní, samozrejme aj tie, ktoré súvisia so žiadosťou o vydanie osvedčenia o významnej investícii,
tak ako uvádza dôvodová správa. Vzhľadom k tomu, že vznik predkupného práva štátu podľa zákona
č. 154/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich
sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a

ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný
zákon) v znení neskorších predpisov sa zapisuje do katastra nehnuteľností, tak prechodné ustanovenia
sa nesporne vzťahujú i na tieto správne konania. Z daného podľa názoru žalobkyne teda vyplýva, že
ak pred účinnosťou novely existovali podania na katastri, tak všetky začaté konania sa dokončia podľa
právnych predpisov dovtedy platných, t.j. bez ohľadu na fakt vzniku predkupného práva štátu, ktoré

vzniklo až po začatí správneho konania. V tomto smere teda zákon č. 175/1999 Z. z. o niektorých
opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov predstavuje normu lex specialis k všeobecnejším právnym predpisom, napr. zákon
č. 162 /1995 Z. z. (lex generalis).

Zákonodarca mal v úmysle, aby konania začaté a právoplatne neskončené pred účinnosťou tohto
zákonasadokončilipodľadoterajšíchpredpisovatýmsledovalochranuvšetkýchsubjektovvjednotnosti
právnej úpravy, na základe ktorej začali všetky konania tak, aby za účelom právnej istoty bola táto
právna úprava zachovaná počas celých týchto konaní, a to až do ich právoplatného ukončenia. Správny
orgán musí aplikovať prechodné ustanovenia tak, že bude postupovať podľa doterajších predpisov, t.j.

nebraťdoúvahypredkupnéprávoštátu.Vprípade,aknejakýprávnypredpisumožňujeviacerovýkladov,
správny je ten, ktorý v sebe zahŕňa náležitú ústavnú konformitu. Túto konformitu, resp. súlad možno v
danej veci vyabstrahovať z ust. čl. 20 Ústavy SR chrániaceho vlastníctvo (majetok).

V podanej žalobe žalobkyňa poukázala i na viacero rozhodnutí Najvyššieho súdu SR (napr. pod sp.

zn. 4Obo 20/2007, 5 Oboer 29/2013, 1 Sžr/15/2012, 6 Cdo 107/2011) Najvyššieho súdu ČR (sp. zn.
30 Cdo 2371/2010). Dôvody žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného žalobkyňa nepovažovala za
dostatočné, bola toho názoru, že ich možno označiť ako nedôvodné, nesprávne a teda i nezákonné.Žalobkyňa navrhla, aby súd žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 23. 03. 2016 zrušil z
dôvodov vyššie uvedených.

V. Zhrnutie vyjadrenia žalovaného

12.Žalovanývosvojomvyjadrenízodňa04.07.2016kpodanejžalobepoukázalnaodôvodneniesvojho

žalobou napadnutého rozhodnutia, ktoré považoval za vecne správne a zákonné.

Vo vzťahu k námietkam žalobkyne ohľadne predkupného práva štátu mal žalovaný za preukázané,
že dňa 08. 07. 2015 bol uznesením Vlády SR č. 401 schválený návrh na vydanie osvedčenia o
významnej investícii na realizáciu stavby, ktorá mala byť umiestnená aj v katastrálnom území P.
(doplnené uznesením Vlády SR dňa 21. 07. 2015 návrhom na doplnenie uznesenie Vlády SR z dňa 08.

07. 2015). Uvedeným dňom teda vzniklo predkupné právo štátu. Bolo povinnosťou správneho orgánu
prvého stupňa postupovať pri rozhodovaní v konaní o návrhu na vklad práva do katastra nehnuteľností
podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. V čase opätovného rozhodovania o návrhu na vklad musel v
zmysle § 31 ods. 1 katastrálneho zákona prvostupňový správny orgán na túto skutočnosť prihliadnuť,
pretože sa jedná o právne významnú skutočnosť, ktorá by mohla mať vplyv na povolenie vkladu.

Bolo teda potrebné v súčinnosti s účastníkmi konania preveriť, či štát využil svoje zákonné predkupné
právo, bez ohľadu na to, či došlo k zápisu existujúceho zákonného predkupného práva do katastra
nehnuteľností.

V ďalšej časti svojho vyjadrenia k podanej žalobe žalovaný (rovnako ako v odôvodnení svojho žalobou

napadnutého rozhodnutia) citoval ust. § 39 a ust. § 40a Občianskeho zákonníka a zaoberal sa otázkou
absolútnej, resp. relatívnej neplatnosti právneho úkonu. Bol toho názoru, že právny úkon, ktorý nie je
v súlade s ust. § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy
významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, nepochybne
odporuje zákonu a bolo potrebné posúdiť, či ide o absolútnu alebo relatívnu neplatnosť právneho úkonu.

Rozpor právneho úkonu s uvedenou právnou úpravou nemožno subsumovať pod žiadny z prípadov
uvedených v ust. § 40a Občianskeho zákonníka a ani z iných ustanovení Občianskeho zákonníka alebo
iného osobitného právneho predpisu nevyplýva, že takýto právny úkon je relatívne neplatný, pričom v
predmetnej veci sa jedná o absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Nakoľko bolo porušené predkupné
právo štátu podľa zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných

investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v predmetnej veci nemožno
uvažovať o analógii s prípadom porušenia predkupného práva spoluvlastníka; štát totiž v predmetnej
právnej veci nebol spoluvlastníkom nehnuteľnosti, a teda ide o úplne odlišnú právnu skutkovú situáciu.
Podľažalovanéhovdanomprípadenebolomožnéaplikovať§603 Občianskehozákonníka.Jepotrebné
prihliadnuť aj na účel ustanovenia predkupného práva štátu, ktorým je usporiadanie vlastníckeho

práva k nehnuteľnostiam v súvislosti s významnou investíciou v nadväznosti na dohodu s vlastníkom
nehnuteľnosti, ktorý má záujem o prevod vlastníckeho práva.

Žalovaný navrhol, aby súd pribral do konania účastníka katastrálneho konania P. E. a aby žalobkyňou
podanú žalobu zamietol.

V. Ďalší priebeh súdneho konania

13. Uznesením zo dňa 20. 12. 2016 č. k. 11S/99/2016-39 súd pribral do konania účastníka
administratívneho konania, a to P. E., ktorú následne vyzval, aby sa k podanej žalobe v určenej lehote
písomne vyjadrila s tým, že ak tak neurobí, súd môže konať vo veci ďalej.

14. Právny zástupca pribratého účastníka konania vo vyjadrení zo dňa 02. 05. 2017 (doručenom súdu

dňa 09. 05. 2017) k podanej žalobe uviedol, že žalobu považuje za účelovú a obštrukčnú. Rozhodnutím
bolo pribratej účastníčke v konaní o proteste prokurátora prinavrátené vlastnícke právo k nehnuteľnosti
- pozemku parcela registra E č. 707, k. ú. P. (ďalej len pozemok), a to z dôvodu absolútnej neplatnosti
kúpnejzmluvyzodňa 08.07.2015uzavretejmedziňouakopredávajúcouažalobkyňouakokupujúcou.Rozhodnutie o povolení vkladu vlastníckeho práva k pozemku v prospech žalobkyne na základe kúpnej
zmluvy zo dňa 08. 07. 2015 je nezákonné z dôvodu, že katastrálny odbor neprihliadol pri rozhodovaní
o povolení vkladu vlastníckeho práva v prospech žalobkyne na to, či štát ne/využil svoje zákonné

predkupné právo k pozemku. Pre katastrálny odbor je rozhodujúci stav, ktorý tu bol v čase povolenia
vkladu, a nie stav, ktorý tu bol v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy. Poukázal na to, že kúpna zmluva je
neplatná aj z ďalších dôvodov, ktoré uviedla pribratá účastníčka v konaní vedenom na Okresnom súde
Nitra pod sp. zn. 17C/502/2015 (úžera a rozpor s dobrými mravmi). V súčasnosti už nie je vlastníčkou
pozemku, nakoľko si štát k nemu uplatnil predkupné právo, ktoré bola povinná akceptovať. Pretože

stratila naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k pozemku, vzala žalobu v konaní pod
sp. zn.17C/502/2015 späť. Navrhol žalobu zamietnuť.

15. Právny zástupca žalobkyne podal vyjadrenie zo dňa 05. 05. 2017 k vyjadreniu žalovaného zo dňa
04. 07. 2016. Uviedol, že z hľadiska právnej teórie rozoznávame zmluvné predkupné právo a zákonné
predkupné právo. Ak je predkupné právo dojednané ako vecné právo, má charakter absolútneho práva,

ktoré pôsobí erga omnes a jeho predmetom môžu byť len nehnuteľnosti. Z vecnoprávnej povahy
predkupného práva takisto vyplýva, že má účinky aj voči tretím osobám, ktoré vec nadobudli do
vlastníctva od povinnej osoby. Ak osoba povinná z predkupného práva vec scudzí bez toho, aby ju
predtým ponúkla osobe oprávnenej z predkupného práva, nemá to za následok neplatnosť právneho
úkonu, ale oprávnený sa môže od nadobúdateľa veci domáhať, aby mu vec ponúkol na predaj.

Uviedol ďalej, že štát je subjektom verejného práva. Vrchnostensky reguluje správanie sa subjektov
nachádzajúcich sa na jeho území a má mocenský monopol. Zároveň však vystupuje aj vo vzťahoch
so súkromnoprávnou povahou. V týchto vzťahoch nemá mať vrchnostenské oprávnenie, ale má byť
postavený na roveň iných súkromnoprávnych subjektov. Predkupné právo môže vzniknúť na základe
zmluvného dojednania alebo zo zákona. Spôsob vzniku t. j. zo zmluvy či na základe zákona nijako

nedefinuje obsah predkupného práva. Opačný výklad by bol v rozpore so zásadou rovnosti pred
zákonom. Mal za to, že správny orgán nesprávne vec právne posúdil s tým, že ust. § 31 ods. 1 zák.
č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam
(katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov je potrebné vykladať vo väzbe na ust. § 30 ods. 5,
písm. a/ tohto zákona. Správny orgán nesprávne právne posúdil obsah a oprávnenia z predkupného

práva. Obsahom predkupného práva je právo oprávnenej osoby na kúpu, pokiaľ sa osoba povinná
z predkupného práva rozhodne vec scudziť a previesť na inú osobu. Osoba povinná z predkupného
práva má povinnosť ponúknuť vec na predaj, pokým túto svoju povinnosť poruší, má oprávnená osoba
možnosť dovolať sa neplatnosti tohto právneho úkonu alebo jej zostáva predkupné právo zachované
vočinadobúdateľovi. Izapreukázania,žeštátsvojepredkupnéprávonevyužil,zostalobymuzachované

voči nadobúdateľovi. Správny orgán neaplikoval všetky relevantné všeobecne záväzné právne predpisy,
predovšetkým Občiansky zákonník. Podľa názoru žalobkyne bolo potrebné vychádzať z koncepcie a
účelu inštitútu predkupného práva ako takého, pretože zákon č. 175/1999 Z.z. o niektorých opatreniach
týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov vymedzuje len spôsob vzniku predkupného práva, ktoré je občianskoprávnym inštitútom a je

komplexne vymedzený v Občianskom zákonníku, pričom v tejto súvislosti právny zástupca žalobkyne
poukázal na ust. § 853 Občianskeho zákonníka.

Z hľadiska obsahu, účinkov a výkonu je potrebné aj na zákonné predkupné právo vyplývajúce z ust.
§ 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných

investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov aplikovať všeobecnú úpravu o
predkupnom práve podľa ustanovení § 602 až § 606 Občianskeho zákonníka. Takýto názor žalobkyne
vychádza z judikatúry Ústavného súdu ČR (sp. zn. I ÚS 156/05) a Najvyššieho súdu ČR (sp. zn. 22
Cdo 2821/2014) ohľadne predkupného práva. Vyššie citovaný zákon (t. j. zákon č. 175/1999 Z. z. o
niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v

znení neskorších predpisov) neobsahuje špecifickú úpravu predkupného práva a nie je dôvod odkloniť
sa od logických argumentov uvádzaných v judikátoch, v ktorých boli prejednávané skutkovo obdobné
veci. Správny orgán sa nesprávnym právnym posúdením veci nedôvodne postavil na stranu štátu, a
to konštatovaním, že predmetná zmluva je právnym úkonom absolútne neplatným. V zmysle uvedenej
argumentácie sa však jedná o relatívnu neplatnosť právneho úkonu. V prípade porušenia predkupného

práva štátu sa o rozpor právneho úkonu so zákonom v zmysle ust. § 39 0bčianskeho zákonníka nejedná.

16. Žalovaný podal vyjadrenie zo dňa 07. 07. 2017 (k vyjadreniu žalobkyne zo dňa 05. 05. 2017), v
ktorom uviedol, že trvá na svojom vyjadrení, ktoré v predmetnej veci podal. Na skutočnosť, či zmluvaodporuje zákonu je správny orgán povinný prihliadať podľa ust. § 31 ods. 1 katastrálneho zákona,
ktoré nie je možné vykladať v súvislosti so žalobkyňou poukazovaného ustanovenia § 30 ods. 5, písm.
a/ katastrálneho zákona, nakoľko poznámka pod čiarou k tomuto ustanoveniu okrem toho, že nemá

záväzný charakter a zákony sú v danej poznámke uvedené len príkladmo, smeruje k zákonom, ktoré
vo svojich ustanoveniach obsahujú obmedzenia, resp. zákaz v nakladaní s nehnuteľnosťou. Dôvodom
prerušenia konania s výzvou, aby účastníci konania doložili listiny preukazujúce, že štát svoje predkupné
právo nevyužil, nebola snaha o konvalidáciu neplatného právneho úkonu, ale len dostatočné zistenie a
preukázanie skutočnosti, že došlo k porušeniu zákonnej povinnosti ponúknuť predmetnú nehnuteľnosť

na predaj štátu.

Právnyúkon,ktorýmpredávajúciopomeniesvojuzákonnúpovinnosťponúknuťpredmetnúnehnuteľnosť
na predaj štátu, ktorému zo zákona vzniklo predkupné právo, je nedovoleným právnym úkonom.

Pretože platná právna úprava nespája s porušením zákonného predkupného práva štátu ako následok

relatívnuneplatnosť,jenásledkomporušeniatejtozákonomstanovenejpovinnostiabsolútnaneplatnosť.
Predmetom ochrany je v danom prípade verejný záujem na rýchlom usporiadaní vlastníckych vzťahov
k nehnuteľnostiam, ktorých sa týka významná investícia. Žalovaný opätovne navrhol, aby súd podanú
žalobu zamietol.

17. Právny zástupca žalobkyne podal vyjadrenie zo dňa 13. 07. 2017 k vyjadreniu pribratého účastníka
zo dňa 02. 05. 2017 a zdôraznil, že povinnou z predkupného práva bola predávajúca - pribratý účastník.
Správny orgán predmetnú zmluvu nesprávne právne posúdil ako úkon absolútne neplatný. Z ust. § 603
ods. 3 Občianskeho zákonníka však vyplývajú odlišné nároky - možnosť oprávneného z predkupného
právadomáhaťsa,abybolavecponúknutánapredaj,alebooprávnenémuzpredkupnéhoprávazostane

toto právo zachované voči nadobúdateľovi. Predkupné právo je upravené v ustanoveniach § 602 a
nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré možno označiť za všeobecnú právu úpravu predkupného práva a
preto použiteľnú všade tam, kde zákonom ustanovené predkupné právo neobsahuje osobitnú právnu
úpravu. Zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich a prípravy významných investícií
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov neustanovuje žiadne osobitosti ohľadne

predkupného práva, preto je zrejmé jeho priame prepojenie na ustanovenie Občianskeho zákonníka. I
keby nepripadala do úvahy relatívna neplatnosť právneho úkonu, nemožno od toho odvodzovať, že sa
jedná o absolútnu neplatnosť, vzhľadom k tomu, že ustanovenie § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka
definuje osobitné nároky vyplývajúce z porušenia predkupného práva.

18. Všetky vyššie uvedené vyjadrenia boli doručované účastníkom konania, resp. ich právnym
zástupcom s poukazom na ust. § 106 ods. 1, 2 SSP a po vyčerpaní postupu podľa tohto ustanovenia
im boli doručované na vedomie.

19. Na pojednávaní v predmetnej veci sa vyjadrila právna zástupkyňa žalobkyne a zástupkyňa

žalovaného. Právny zástupca pribratého účastníka konania sa pojednávania nezúčastnil.

VI. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty

20. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (ust. § 246 ods. 1, ust. § 246a ods. 1 OSP v
znení účinnom do 30. 06. 2016), viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 134 ods. 1, 2 SSP)
a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného
zo dňa 23. 03. 2016 a dospel k záveru, že podaná žaloba je dôvodná, a preto na pojednávaní konanom

dňa 29. 11. 2017 rozhodnutie žalovaného podľa ust. § 191 ods. 1, písm. c/ SSP zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie z dôvodu, že rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia
veci.

21. Podľa § 1 ods. 1, 12 zák. č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy

významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom od 07. 07.
2015, tento zákon upravuje zjednodušenie usporiadania vlastníckych vzťahov potrebných na prípravu
stavieb, ktoré sú významnou investíciou a postup orgánov štátnej správy pri vydávaní osvedčenia o
významnej investícii.Prípravou územia sú činnosti nevyhnutné na zabezpečenie realizácie strategického parku, a to
a) usporiadanie vlastníckych vzťahov,
b) výstavba alebo pokračovanie výstavby pozemných komunikácií,

c) výstavba alebo pokračovanie výstavby dráhy alebo jej súčasti,
d) výstavba alebo pokračovanie výstavby súvisiacich a doplnkových stavieb a zariadení,
e) iné obdobné prípravné činnosti.

Podľa § 3 ods. 1, 2, 4, 5, 7 vyššie citovaného zákona, príslušné ministerstvo predloží vláde na schválenie

návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii na základe žiadosti podniku, ktorá spĺňa podmienku
podľa § 1 ods. 2 písm. a), § 1 ods. 3 písm. a) alebo písm. b) do 60 dní od podania žiadosti, ktorá obsahuje
náležitosti podľa § 2b ods. 2.
Príslušné ministerstvo vydá osvedčenie o významnej investícii do 15 dní od schválenia návrhu na
vydanie osvedčenia o významnej investícii vládou. Ak vláda návrh na vydanie osvedčenia o významnej
investícii neschváli, príslušné ministerstvo žiadosť zamietne.

Osvedčenie o významnej investícii je dokladom, ktorý podnik dokladá k návrhu na začatie územného
konania,1b)knávrhunazačatievyvlastňovaciehokonania2)aknávrhunazačatiestavebnéhokonania.
1c)
Na pozemok a stavby na ňom, na ktorom sa má realizovať významná investícia podľa § 1 ods. 3, vzniká
zo zákona predkupné právo štátu dňom schválenia návrhu na vydanie osvedčenia o významnej investícii

vládou. Predkupné právo štátu sa zapíše do katastra nehnuteľností na návrh príslušného ministerstva.
Predkupné právo štátu nie je iným právom k pozemkom a stavbám.1d)
Predkupné právo štátu podľa odseku 5 zanikne, ak sa do dvoch rokov odo dňa schválenia návrhu
na vydanie osvedčenia o významnej investícii vládou nevykoná alebo ak sa nezačne vyvlastňovacie
konanie.

Podľa § 6b ods. 2 vyššie citovaného zákona, konania začaté a právoplatne neskončené pred účinnosťou
tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

22. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných

práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov účinnom od 01. 07. 2016,
teda i v čase rozhodovania žalovaného v predmetnej veci, kataster nehnuteľností (ďalej len "kataster")
je geometrické určenie, súpis a popis nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto
nehnuteľnostiam, a to o vlastníckom práve, záložnom práve, vecnom bremene, o predkupnom práve, ak
mámaťúčinkyvecnéhopráva,akoajoprávachvyplývajúcichzosprávymajetkuštátu,zosprávymajetku

obcí,zosprávymajetkuvyššíchúzemnýchcelkov,onájomnýchprávachkpozemkom,aknájomnépráva
trvajú alebo majú trvať najmenej päť rokov (ďalej len "právo k nehnuteľnosti").

Podľa § 4 ods. 1, 2, 3 vyššie citovaného zákona, práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú
vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len "vklad"), záznamom práv k nehnuteľnostiam

do katastra (ďalej len "záznam") a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri (ďalej len
"poznámka"). Zápisom práv k nehnuteľnostiam sa rozumie vklad, záznam a poznámka.
Zápisy práv k nehnuteľnostiam majú právotvorné, evidenčné alebo predbežné účinky podľa tohto
zákona.

Podľa § 5 ods. 2 vyššie citovaného zákona, záznam je úkon okresného úradu plniaci evidenčné funkcie,
ktoré nemajú vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam.

Podľa § 22 ods. 1, 5 vyššie citovaného zákona, v katastrálnom konaní sa zapisujú práva k
nehnuteľnostiam, rozhoduje sa o zmenách hraníc katastrálnych území, o prešetrovaní zmien údajov

katastra, o oprave chýb v katastrálnom operáte a o obnove katastrálneho operátu.
V katastrálnom konaní sa postupuje podľa všeobecných predpisov o správnom konaní, 7) ak tento zákon
alebo iný zákon neustanovuje inak.

Podľa § 28 ods. 1, 2, 3 vyššie citovaného zákona, práva k nehnuteľnostiam 8) zo zmlúv uvedené v § 1

ods. 1 sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak.
Práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra,
ak tento zákon neustanovuje inak.
Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení.Podľa § 31 ods. 1, 3 vyššie citovaného zákona, okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať

s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne
skutočnosti, 10b) ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.
Ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí; inak návrh zamietne.

Podľa § 31b ods. 1 vyššie citovaného zákona, konanie o návrhu na vklad sa zastaví, ak
a) návrh nepodal účastník konania,
b) účastník konania odstúpil od zmluvy 10d) pred vydaním rozhodnutia o návrhu na vklad,
c) už bol vo veci zamietnutý návrh na vklad z dôvodu uvedeného v § 31 ods. 1,
d) účastník konania vzal návrh späť a ostatní účastníci konania s tým súhlasili,

e) v určenej lehote nebol zaplatený správny poplatok,
f) účastník konania v určenej lehote neodstránil nedostatky návrhu na vklad, prípadne jeho príloh,
g) vo veci koná iný príslušný okresný úrad.

Podľa § 34 ods. 1, 3 vyššie citovaného zákona, práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1, ktoré

vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu, príklepom licitátora na verejnej
dražbe, vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj
práva k nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu
alebo z iných skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho
územného celku sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín.

Záznamom sa zapisuje i zmena poradia záložných práv z dohody záložných veriteľov o poradí ich
záložných práv rozhodujúcom na ich uspokojenie.
Na vykonanie záznamu sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. 7)
_________________
7) Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).

10b) Napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách
v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej
republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a
doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, Občiansky súdny poriadok, zákon č. 328/1991
Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov

23.Podľa§3ods.1,2,4,5zák.č.71/1967Zb.osprávnomkonanívzneníneskoršíchpredpisovúčinnom
od 01. 07. 2016, teda i v čase rozhodovania žalovaného v predmetnej veci, správne orgány postupujú v
konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti,
práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými
osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a
záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom
konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány
poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.

Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom
konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú
k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej
zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného
zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.

Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne
orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali
neodôvodnené rozdiely.

Podľa§32ods.1,2,3vyššiecitovanéhozákona,správnyorgánjepovinnýzistiťpresneaúplneskutočný

stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len
návrhmi účastníkov konania.Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné
vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej
činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.

Na žiadosť správneho orgánu sú štátne orgány, orgány územnej samosprávy, fyzické osoby a právnické
osoby povinné oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie.

24. V zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky môže okresný úrad ako štátny orgán konať
iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Ustanovenie

§ 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k
nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov účinnom do 30. 06. 2016 (teda v
čase rozhodovania správneho orgánu prvého stupňa) obsahovalo výpočet hľadísk, z ktorých správny
orgán posudzoval zmluvu o prevode nehnuteľnosti. Z dikcie tohto zákona bolo zrejmé, že zmluva sa
skúmala zo všetkých hľadísk majúcich za následok jej prípadnú neplatnosť. Prípadné porušenie zákona
z procesného hľadiska bolo poistené tým, že správny orgán bol povinný pri rozhodovaní o návrhu na

vkladvlastníckehoprávadokatastranehnuteľnostíprihliadaťinaskutkovéaprávneskutočnosti,ktoréby
mohli mať vplyv na povolenie vkladu a ktoré mohli nastať po uzavretí zmluvy samotnej, ako aj po podaní
návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností až do vydania rozhodnutia správnym
orgánom. Skutočnosti preskúmavané správnym orgánom (katastrálnym orgánom) zároveň predstavujú
podmienky, ktorých splnenie je nevyhnutné pre to, aby bolo možné pristúpiť k vydaniu rozhodnutia o

povolení vkladu. Ak by katastrálny orgán povolil vklad vlastníckeho práva pri nesplnení čo i len jednej
zo zákonom ustanovených podmienok, postupoval by v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, pričom
by mohol vážne zasiahnuť do práva na ochranu vlastníctva podľa čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky.

25. Úlohou správneho súdu v predmetnej veci bolo posúdiť, či žalovaný ako odvolací správny orgán

postupoval v súlade so zákonom, keď rozhodnutím zo dňa 23. 03. 2016 zamietol odvolanie žalobkyne
proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, t. j. Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru
zo dňa 17. 02. 2016 a toto rozhodnutie (ktorým správny orgán prvého stupňa podľa ust. § 31b ods.
1, písm. f/ zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k
nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov zastavil konanie o návrhu na vklad

vlastníckeho práva na podklade kúpnej zmluvy zo dňa 08. 07. 2015 uzavretej medzi predávajúcou P.
E. a kupujúcou - žalobkyňou) potvrdil ako vecne správne.

26. S poukazom na ust. § 134 ods. 1, 2 a ust. § 135 ods. 1 SSP bol správny súd v predmetnej veci
viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby a pre jeho rozhodnutie bol rozhodujúci stav existujúci v

čase právoplatnosti žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného zo dňa 23. 03. 2016.

27. Správnemu súdu je z jeho rozhodovacej činnosti (napr. vo veci vedenej pod sp. zn. 11S/16/2016, ku
ktorej je pripojený spis správneho orgánu prvého stupňa pod sp. zn. V 5113/2015) známe, že správnemu
orgánu prvého stupňa bola dňa 22. 07. 2015 doručená žiadosť Ministerstva hospodárstva SR zo dňa

20. 07. 2015 o zápis predkupného práva štátu, z ktorej vyplýva, že vláda SR uznesením č. 401/2015 zo
dňa 08. 07. 2015 schválila návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii na realizáciu stavby s
názvom „Vybudovanie strategického parku“ pre spoločnosť MH Invest, s.r.o.. Predmetná žiadosť bola
zaevidovaná na správnom orgáne prvého stupňa pod sp. zn. Z 5113/2015 a tento spis bol predložený
správnemu súdu v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 11S/16/2016.

Prílohou tejto žiadosti bolo osvedčenie č. 20801/2015-1000-33509 zo dňa 13. 07. 2015 o tom, že
stavba „Vybudovanie strategického parku“ je významnou investíciou a jej uskutočnenie je vo verejnom
záujme.Vosvedčeníjeďalejuvedené,žepozemkynarealizáciuvýznamnejinvestícieocelkovejvýmere
7.329.253 m2 sa nachádzajú v katastrálnom území E., P., Q., G., J. a G., z toho pozemky v katastrálnom

území P. sú vo výmere 2.255.622 m2.

28. Z uvedeného potom vyplýva, že s poukazom na ust. § 3 ods. 5 vyššie citovaného zákona v znení
účinnom od 07. 07. 2015 vzniklo dňom 08. 07. 2015 predkupné právo štátu k pozemkom, na ktorých sa
má realizovať významná investícia, teda i k pozemkom v katastrálnom území P.. Správny orgán prvého

stupňa (katastrálny odbor Okresného úradu Nitra) získal vedomosť o existencii tohto práva k pozemkom
v katastrálnom území Dražovce najneskôr dňa 22. 07. 2015.29. Zo spisu pod sp. zn. Z 5403/2015, ktorý súdu v konaní pod sp. zn. 11S/212/2016 predložil
na vyžiadanie správny orgán prvého stupňa bolo zistené, že Okresnému úradu Nitra, katastrálnemu
odboru bola dňa 06. 08. 2015 doručená žiadosť Ministerstva hospodárstva SR zo dňa 05. 08. 2015 o

zápis predkupného práva štátu, prílohou ktorého bol zoznam pozemkov podľa katastrálnych území, na
ktorých je potrebné vykonať zápis predkupného práva štátu a osvedčenie č. 20801/2015-1000-35613
zo dňa 22. 07. 2015 o tom, že stavba „Vybudovanie strategického parku“ je významnou investíciou a
jej uskutočnenie je vo verejnom záujme. Z predmetnej žiadosti o zápis predkupného práva štátu a z
pripojených listín vyplýva, že vláda SR uznesením č. 413/2015 zo dňa 21. 07. 2015 schválila návrh na

vydanie osvedčenia o významnej investícii. Prílohou č. 1 k tomuto osvedčeniu je zoznam pozemkov
nachádzajúcich sa v katastrálnom území E., G., G., Q., J. a P. (medzi ktorými je uvedený i pozemok
registra „E“ ako parc. č. XXX).

Z uvedeného potom vyplýva, že dňa 22. 07. 2015 správny orgán prvého stupňa získal vedomosť o
existencii predkupného práva štátu k pozemkom v katastrálnom území P. (spis zn. Z 5113/2015) a dňa

06. 08. 2015 získal vedomosť o tom, ku ktorým konkrétnym pozemkom v katastrálnom území P. toto
predkupné právo štátu vzniklo (Z 5403/2015).

30. Správny súd pri preskúmavaní žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného zo dňa 23. 03. 2016
vychádzal z toho, že dňa 09. 07. 2015 sa začalo katastrálne konanie pod sp. zn. V 5546/2015,

predmetom ktorého bol návrh predávajúcej P. E. a kupujúcej - žalobkyne zo dňa 08. 07. 2015 na
povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy zo dňa
08. 07. 2015 uzavretej medzi predávajúcou (P. E.) a kupujúcou (žalobkyňou), predmetom ktorej bola
nehnuteľnosť v katastrálnom území P., evidovaná na LV č. XXXX ako parcela registra E KN parc. č.
XXX orná pôda vo výmere 705 m2 v podielovom spoluvlastníctve predávajúcej o veľkosti podielu 15/30-

tín k celku.

31. V priebehu začatého katastrálneho konania pod sp. zn. V 5546/2015 bola správnemu orgánu
prvého stupňa dňa 22. 07. 2015 doručená žiadosť Ministerstva hospodárstva SR zo dňa 20. 07. 2015 o
zápis predkupného práva štátu, prílohou ktorého bol zoznam pozemkov podľa katastrálnych území, na

ktorých je potrebné vykonať zápis predkupného práva štátu a osvedčenie č. 20801/2015-1000-33509
zo dňa 13. 07. 2015 o tom, že stavba „Vybudovanie strategického parku“ je významnou investíciou a jej
uskutočnenie je vo verejnom záujme. Okresnému úradu Nitra, katastrálnemu odboru bola následne dňa
06. 08. 2015 doručená žiadosť Ministerstva hospodárstva SR zo dňa 05. 08. 2015 o zápis predkupného
práva štátu, prílohou ktorého bol zoznam pozemkov podľa katastrálnych území, na ktorých je potrebné

vykonať zápis predkupného práva štátu a osvedčenie č. 20801/2015-1000-35613 zo dňa 22. 07. 2015
o tom, že stavba „Vybudovanie strategického parku“ je významnou investíciou a jej uskutočnenie je vo
verejnom záujme. Z predmetnej žiadosti o zápis predkupného práva štátu a z pripojených listín vyplýva,
že vláda SR uznesením č. 413/2015 zo dňa 21. 07. 2015 schválila návrh na vydanie osvedčenia o
významnej investícii. Prílohou č. 1 k tomuto osvedčeniu je zoznam pozemkov nachádzajúcich sa v

katastrálnom území E., G., G., Q., J. a P. (medzi ktorými je uvedený i pozemok registra „E“ ako parc.
č. XXX).

32. Z uvedeného potom vyplýva, že s poukazom na ust. § 3 ods. 5 vyššie citovaného zákona v znení
účinnom od 07. 07. 2015 vzniklo dňom 21. 07. 2015 predkupné právo štátu k pozemkom identifikovaným

v prílohe č. 1 k osvedčeniu, na ktorých sa má realizovať významná investícia. Žiadosť bola doručená
Okresnému úradu Nitra dňa 22. 07. 2015 a bola zaevidovaná pod číslom Z 5113/15. Prílohou tejto
žiadosti bolo osvedčenie č. 20801/2015-1000-33509 zo dňa 13. 07. 2015 o tom, že stavba „Vybudovanie
strategického parku“ je významnou investíciou a jej uskutočnenie je vo verejnom záujme. V osvedčení
je ďalej uvedené, že pozemky na realizáciu významnej investície o celkovej výmere 7.329.253 m2

sa nachádzajú v katastrálnom území E., P., Q., G., J. a G., z toho pozemky v katastrálnom území
P. sú vo výmere 2.255.622 m2. Napriek tejto nespornej skutočnosti vyplývajúcej zo spisu zn. Z
5113/2015, správny orgán prvého stupňa postupoval tak, že dňa 31. 07. 2015 vydal rozhodnutie, ktorým
povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnosti v katastrálnom území P.
zapísanej ako pozemok registra „E“ parc. č. XXX v prospech žalobkyne, a to bez toho, aby sa zaoberal

existenciou predkupného práva štátu, resp. z predloženého administratívneho spisu nevyplýva a nie je
zdokumentované, či vôbec posudzoval i túto skutočnosť.33. Proti rozhodnutiu zo dňa 31. 07. 2015 podala Okresná prokuratúra Nitra protest prokurátora č. Pd
258/15/4403-2 zo dňa 22. 10. 2015, ktorým žiadala rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa o
povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností č. V 5546/15 zo dňa 31. 07. 2015 zrušiť.

Rozhodnutím zo dňa 05. 11. 2015 po č. UP 70/2015-7 správny orgán prvého stupňa vyhovel protestu
prokurátora napadnuté rozhodnutie zrušil.

34. Správny orgán prvého stupňa následne dňa 25. 01. 2016 vydal rozhodnutie, ktorým prerušil
konanie vedené pod sp. zn. V 5546/2015 a účastníkov katastrálneho konania vyzval, aby doložili

listinu preukazujúcu, že štát svoje predkupné právo vyplývajúce mu z ustanovenia § 3 ods. 5 zákona
č. 175/1999 Z. z. nevyužil s tým, že ak tento nedostatok v stanovenej lehote neodstránia, konanie
bude zastavené podľa ust. § 31b katastrálneho zákona. Listinu so žiadaným obsahom (že štát svoje
predkupné právo nevyužil) účastníci konania nepredložili. Pribratá účastníčka konania (predávajúca)
sa v podaní zo dňa 29. 01. 2016 vyjadrila, že nikdy neponúkla štátu nehnuteľností na predaj a preto
nemôže predložiť listinu preukazujúcu skutočnosť, že štát svoje predkupné právo nevyužil. Žalobkyňa sa

v podaní zo dňa 15. 02. 2016 vyjadrila k rozhodnutiu o prerušení konania a uviedla, že povinnosť vyzvať
oprávneného z predkupného práva vyplýva predávajúcemu, a kupujúci touto listinou nemá z akého titulu
disponovať, a ani ňou nedisponuje.

35. Následne potom rozhodnutím zo dňa 17. 02. 2016 správny orgán prvého stupňa zastavil konanie o

návrhu na vklad práva do katastra nehnuteľností podľa ust. § 31b ods. 1, písm. f/ katastrálneho zákona
z dôvodu, že účastníci konania nepredložili v zmysle rozhodnutia o prerušení konania zo dňa 25. 01.
2016 listinu preukazujúcu skutočnosť, že štát svoje predkupné právo vyplývajúce mu z ust. § 3 ods. 5
zák. č. 175/1999 Z. z. nevyužil.

36. Z ustanovenia § 31 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych
a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov účinnom do 30. 06.
2016 (teda v čase rozhodovania správneho orgánu prvého stupňa) vyplývali pre katastrálny odbor
okresného úradu ako správny orgán prvého stupňa rozsiahle povinnosti pri rozhodovaní o návrhu na
vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a do jeho kompetencie patrilo okrem iného pri

rozhodovaní o návrhu na vklad vlastníckeho práva prihliadať aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré
by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Vyššie uvedené ustanovenie obsahuje odkaz napr. na zákon
č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov
v znení neskorších predpisov, zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, Občiansky

súdny poriadok, zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov. Jedná sa
teda o demonštratívny výpočet právnych predpisov, na ktoré odkazuje ust. § 31 ods. 1 katastrálneho
zákona. Správny súd je toho názoru, že za skutkovú a právnu skutočnosť, ktorá by mohla mať vplyv na
povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností treba považovať i existenciu záložného
právapodľazákonač.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnosti(Exekučnýporiadok)a

o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a existenciu zákonného predkupného
práva štátu vzniknutého na základe zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa
prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktoré sa
zapisuje do katastra nehnuteľností a tým sa odlišuje napr. od predkupného práva spoluvlastníkov, ktoré
sa do katastra nehnuteľností nezapisuje.

37. Na konanie o povolení vkladu vlastníckeho práva sa vzťahujú ustanovenia zákona č. 71/1967 Zb.
o správnom konaní v znení neskorších predpisov, ktorý sa opiera o zásadu materiálnej pravdy. Jej
uplatnenie predpokladá dôsledné zistenie podkladov pre rozhodnutie a je preto povinnosťou správneho
orgánu zistiť všetky skutočnosti dôležité pre rozhodnutie, pričom táto povinnosť trvá až do vydania

rozhodnutia. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na ust. § 3 ods. 5 a ust. § 32 ods. 1 zákona
č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, z ktorých vyplýva, že rozhodnutie
správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci, správny orgán je povinný zistiť
presneaúplneskutočnýstavveciazatýmúčelomsiobstaraťpotrebnépodkladyprerozhodnutie,pritom
nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

38. Správny orgán prvého stupňa sa zaoberal existenciou zákonného predkupného práva štátu
(ktoré vzniklo priamo na základe zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa
prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) k
nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy medzi P. E. (predávajúcou) a žalobkyňou(kupujúcou). Pochybil však v tom smere, že účastníkov katastrálneho konania vyzval, aby predložili
listinu preukazujúcu, že štát svoje predkupné právo nevyužíva, a to z dôvodu, že listinu s uvedeným
obsahom mu účastníci katastrálneho konania nemohli predložiť, lebo takouto listinou, resp. listinou so

žiadaným obsahom nedisponovali a ani nemohli disponovať, nakoľko neboli oprávnení takúto listinu
vystaviť a túto si mohli vyžiadať len od príslušného orgánu štátu. V tejto súvislosti ale správny súd dáva
do pozornosti správnych orgánov povinnosť zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si
obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie, z čoho vyplýva povinnosť a zároveň oprávnenie správneho
orgánu žiadať od príslušných štátnych orgánov oznámenie skutočností, ktoré majú význam pre konanie

a rozhodnutie.

39. Existencia predkupného práva štátu vzniknutého na základe zákona č. 175/1999 Z. z. o
niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov nie je samoúčelná. Úlohou vyššie citovaného zákona je okrem iného
upraviť zjednodušenie usporiadania vlastníckych vzťahov potrebných na prípravu stavieb, ktoré sú

významnou investíciou a k tomuto zjednodušeniu vlastníckych vzťahov má podľa názoru súdu prispieť
i existencia predkupného práva štátu, ktoré vzniká na základe zákona dňom schválenia návrhu na
vydanie osvedčenia o významnej investícii a zapisuje sa do katastra nehnuteľností, čím sa odlišuje napr.
od predkupného práva spoluvlastníkov a jeho trvanie je obmedzené zákonom. Už len skutočnosť, že
trvanie tohto predkupného práva je ohraničené zákonom stanovenou lehotou, je podľa názoru súdu

dôvodom toho, aby sa správny orgán s existenciou predkupného práva štátu zaoberal (skúmal napr.
trvanie tohto práva) a posudzoval ho ako skutkovú a právnu skutočnosť, ktorá by mohla mať vplyv
na povolenie vkladu. Bolo teda potrebné v predmetnom katastrálnom konaní s konečnou platnosťou a
právne relevantným spôsobom zistiť, či si štát uplatňuje alebo neuplatňuje svoje zákonné predkupné
právo k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom prevodu a s touto otázkou sa mal správny orgán obrátiť

na príslušný orgán štátu, ktorý je oprávnený v predmetnej veci konať v mene Slovenskej republiky.

40. Zastaviť konanie o návrhu na vklad práva do katastra nehnuteľností môže správny orgán len z
dôvodov taxatívne vymenovaných v ustanovení § 31b ods. 1 katastrálneho zákona. V danom prípade
bolo konanie zastavené z dôvodu podľa ust. § 31b ods. 1, písm. f/ katastrálneho zákona, teda z dôvodu,

že účastník konania v určenej lehote neodstránil nedostatky návrhu na vklad, prípadne jeho príloh a
konkrétne pre nepredloženie listiny preukazujúcej, že štát svoje predkupné právo nevyužil. Listinu so
žiadaným obsahom, teda že štát svoje predkupné právo nevyužíva, resp. neuplatňuje, však účastníci
katastrálneho konania predložiť nemohli.

Súd v tejto súvislosti poukazuje i na rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 1Sžr/31/2012 zo
dňa09.04.2013,ktorýriešilobdobnúprávnuproblematikuazktoréhovyplýva,že„žalobcapodľanázoru
odvolacieho súdu doložil v dobrej viere, čo od neho správny orgán požadoval a preto nemôže dospieť k
záveru o zákonnosti zastavenia konania z dôvodu neodstránenia vytýkaného nedostatku. Pokiaľ podľa
názoru žalovaného bolo potrebné v konaní upresniť vyjadrenie, mal žalobcu k tomu vyzvať a presne

uviesť, v čom ešte vidí nedostatok návrhu. Pokiaľ správny orgán takto nepostupoval a bez ďalšieho
konanie zastavil z dôvodu, že „k odstráneniu nedostatkov uvedených v konaní o prerušení konania
nedošlo“ napriek predloženiu vyjadrenia v požadovanom znení, jeho rozhodnutie vo svetle uvedených
princípov „dobrej verejnej správy“ neobstojí a nepochybne narušilo právnu istotu účastníkov konania“.

41. Správny súd sa stotožňuje s tým, že pre rozhodnutie v predmetnej veci bolo potrebné, resp.
nevyhnutné predloženie listiny preukazujúcej, či si štát svoje zákonné predkupné právo uplatňuje, resp.
neuplatňuje.Správnyorgánsivšakmaltakútolistinuvyžiadaťodorgánuoprávnenéhovyjadriťsavmene
Slovenskej republiky, či ako štát využíva, resp. nevyužíva svoje predkupné právo, na čo mu zákon dáva
dostatočné (rozsiahle) kompetencie. Vyhlásiť, či štát ne/využíva, resp. ne/uplatňuje svoje predkupné

právo môže len štát konajúci prostredníctvom orgánu, ktorý je na takéto vyhlásenie kompetentný
(poverený). Pokiaľ správny orgán skutočnosť, či štát využíva alebo nevyužíva svoje zákonné predkupné
právo nezisťoval u príslušného štátneho orgánu, (ktorý je oprávnený za štát konať a k tejto skutočnosti
sa vyjadrovať), ale u účastníkov kúpnej zmluvy a katastrálneho konania, jednoznačne pochybil.

42. Uplatnenie si predkupného práva štátu k nehnuteľnostiam prevádzaným na základe kúpnej zmluvy
zo dňa 08. 07. 2015 uzavretej medzi predávajúcou P. E. a kupujúcou (žalobkyňou) by bolo podľa názoru
správneho súdu dôvodom na vydanie meritórneho rozhodnutia v predmetnej veci, a nie na zastavenie
konania podľa ust. § 31b ods. 1, písm. f/ katastrálneho zákona.43. Vzhľadom na vyššie uvedené sa správny súd nestotožňuje s právnym názorom správnych orgánov,
že bol dôvod na postup podľa ust. 31b ods. 1, písm. f/ katastrálneho zákona, teda na zastavenie konania

z dôvodu, že účastníci katastrálneho konania v určenej lehote nedoložili listinu preukazujúcu, že štát
svoje predkupné právo nevyužil, a teda neodstránili nedostatky návrhu a jeho príloh. Za týmto účelom
sa mal správny orgán obrátiť na príslušný orgán štátu, ktorý je oprávnený vyjadriť sa za Slovenskú
republiku k otázke ne/využitia, resp. ne/uplatnenia predkupného práva štátu.

Správny súd zdôrazňuje, že získavanie podkladov pre rozhodnutie v správnom konaní je často krát
potrebné realizovať v súčinnosti s inými orgánmi štátu, prípade právnickými a fyzickými osobami. Táto
skutočnosť je dôvodom, pre ktorý zákon týmto subjektom zakotvuje povinnosť súčinnosti pri získavaní
potrebných informácií a podkladov. Zákonodarca zakotvil túto zákonnú povinnosť s cieľom pomôcť
príslušnému správnemu orgánu pri zisťovaní skutočného stravu veci v správnom konaní. Predpokladom
je, aby si konajúci správny orgán tieto informácie žiadal a súčasne konkretizoval predmet a rozsah

žiadaných informácií. Podmienkou je to, že predmetom žiadosti môžu byť informácie, ktoré majú význam
pre konkrétne konanie a rozhodnutie. Účastníci správneho konania nemohli predložiť správnemu orgánu
listinu preukazujúcu, že štát svoje predkupné právo nevyužil (takouto listinou nedisponovali a vzhľadom
k okolnostiam, ktoré vyplývajú z predloženého administratívneho spisu ani nemohli disponovať), a preto
pochybilsprávnyorgánprvéhostupňa,keďrozhodnutímzodňa17.02.2016zastavilkatastrálnekonanie

z dôvodu nepredloženia žiadanej listiny v stanovenej lehote.

44. Pochybenie prvostupňového správneho orgánu nenapravil ani žalovaný svojim rozhodnutím zo dňa
23.03.2016,keďodvolanímnapadnutérozhodnutiesprávnehoorgánuprvéhostupňapotvrdilastotožnil
sa s odôvodnením rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, pričom uviedol, že zo spisového

materiálu vyplýva, že nedostatky podania vytknuté Okresným úradom Nitra, katastrálnym odborom v
rozhodnutí o prerušení konania č. V 5546/2015-10 zo dňa 25. 01. 2016 neboli účastníkmi konania
odstránené, pričom boli o následkoch včasného a úplného neodstránenia nedostatku poučení.

45. K námietke žalobkyne v podanej žalobe zo dňa 25. 04. 2016 proti rozhodnutiu žalovaného zo

dňa 23. 03. 2016, a to, že v čase podpisu kúpnej zmluvy (08. 07. 2015), ani v čase podania návrhu
na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností (09. 07. 2015) sa prevádzané nehnuteľnosti
nenachádzali v zozname pozemkov, ku ktorým vzniklo predkupné právo štátu je potrebné uviesť, že
túto námietku žalobkyne považoval súd za nedôvodnú. K tejto námietke je potrebné uviesť, že správny
orgán prvého stupňa je povinný vychádzať zo stavu v čase svojho rozhodovania (v predmetnej veci

dňa 31. 07. 2015) a v tomto čase už nepochybne predkupné právo existovalo a správny orgán o jeho
existenciipreukázateľnemalivedomosť,ktorúzískaldňa22.07.2015.Nemožnospochybniťoprávnenie
a povinnosť (zároveň) správneho orgánu (v predmetnej veci katastrálneho odboru) vyplývajúcu z ust.
§ 31 ods. 1 katastrálneho zákona, a to prihliadať aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli
mať vplyv na povolenie vkladu a zodpovednosť správneho orgánu vyplývajúcu z ust. § 3 ods. 5 a ust.

§ 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ktorý sa vzťahuje
i na katastrálne konanie o návrhu na povolenie vkladu vlastníckeho práva, nakoľko nie je ustanovené
inak), teda zodpovednosť za spoľahlivo zistený stav veci, z ktorého musí rozhodnutie správneho orgánu
vychádzať a povinnosť zistiť presne a úplne skutočný stav veci, v rámci ktorého je potrebné si obstarať
i podklady pre rozhodnutie. Existencia zákonného predkupného práva štátu k nehnuteľnosti, ktorá bola

predmetom prevodu na základe kúpnej zmluvy zo dňa 08. 07. 2015 a jeho využitie, resp. uplatnenie zo
strany štátu (čo však musí byť právne relevantným spôsobom preukázané) je podľa názoru správneho
súdu takou skutkovou a právnou skutočnosťou, ktorá by mohla mať (a má) vplyv na povolenie vkladu
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a správny orgán sa s uplatnením tohto práva pri svojom
meritórnom rozhodovaní musí vysporiadať.

46. Pokiaľ žalobkyňa v súvislosti so vznikom predkupného práva štátu namietala existenciu pravej,
resp. nepravej retroaktivity, správny súd poukazuje na svoje zistenia vyplývajúce z predloženého
administratívneho spisu a zo spisov zn. Z 5113/2015 a zn. Z 5403/2015 uvedené vyššie v tomto
rozsudku, teda na skutočnosť, že na pozemkoch okrem iného i v katastrálnom území P., na ktorých sa

má realizovať významná investícia „Vybudovanie strategického parku“ vzniklo predkupné právo dňom
schválenia návrhu (t. j. dňom 08. 07. 2015) na vydanie osvedčenia o významnej investícii vládou. O
existencii predkupného práva sa správny orgán prvého stupňa dozvedel dňa 22. 07. 2015 a dňa 06.
08. 2015 sa dozvedel o konkrétnych pozemkoch v katastrálnom území P., ku ktorým vzniklo predkupnéprávo štátu. Podstatné však je to, že v čase, keď rozhodoval o prerušení konania na povolenie vkladu
vlastníckeho práva v predmetnej veci (t.j. dňa 25. 01. 2016), o existencii predkupného práva štátu vedel
a bolo jeho povinnosťou sa s touto skutočnosťou zákonným spôsobom vysporiadať. Námietka týkajúca

sa retroaktivity je teda právne celkom irelevantná.

47. Za nedôvodnú treba považovať i námietku žalobkyne týkajúcu sa prechodného ust. § 6b ods.
2 zák. č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a
o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého „konania začaté a

právoplatne neskončené pred účinnosťou tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov“. Z
uvedeného je podľa názoru súdu zrejmé a celkom jednoznačné, že toto prechodné ustanovenie sa
vzťahuje na konania podľa vyššie citovaného zákona, a teda nie konania podľa katastrálneho zákona.
Z textu dôvodovej správy k ust. § 6b vyššie citovaného zákona „navrhované znenie prechodných
ustanovení zabezpečí plynulý proces posudzovania žiadostí o vydanie osvedčenia o významnej
investícii, ktorý bol začatý pred platnosťou a účinnosťou navrhovaného zákona a neskončený pred

účinnosťou navrhovaného zákona“, na ktorú poukazoval i žalovaný vyplýva, že zákonodarca mal na
zreteli konania v súvislosti s posudzovaním žiadostí o vydanie osvedčenia o významnej investícii, teda
nie katastrálne konania.

K námietkam týkajúcim sa absolútnej, resp. relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy správny súd

nepovažuje za potrebné sa v tomto štádiu konania vyjadrovať, nakoľko predmetom súdneho prieskumu
je procesné rozhodnutie o zastavení katastrálneho konania (ktoré je však spôsobilým predmetom
súdneho prieskumu). Pokiaľ správny orgán posudzoval pri rozhodovaní o zastavení katastrálneho
konania z dôvodu podľa ust. § 31b ods. 1, písm. f/ katastrálneho zákona, teda z dôvodu, že účastník
konania v určenej lehote neodstránil nedostatky návrhu na vklad, prípadne jeho príloh, i otázku

absolútnej,resp.relatívnejneplatnostikúpnejzmluvy,podľanázorusúdupostupovalnadrámecdôvodov
svojho rozhodnutia.

48. S poukazom na vyššie uvedené zistenia vyplývajúce z predloženého administratívneho spisu a z
podanej žaloby, súd žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 23. 03. 2016 zrušil a vec mu

vrátil na ďalšie konanie, nakoľko bol toho názoru, že neboli splnené podmienky na to, aby žalovaný ako
odvolací správny orgán bez ďalšieho potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 17.
02. 2016.

49. V ďalšom konaní bude potrebné, aby žalovaný opätovne rozhodol o odvolaní žalobkyne proti

rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu zo dňa 17. 02. 2016. Žalovaný je viazaný právnym
názorom súdu s poukazom na ust. § 191 ods. 6 SSP a v ďalšom konaní bude teda jeho povinnosťou
opätovne rozhodnúť o odvolaní žalobkyne proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu zo
dňa 17. 02. 2016, pričom žalovaný svoje rozhodnutie riadne a v súlade s požiadavkami kladenými
na preskúmateľnosť rozhodnutia odôvodní. Zároveň sa žalovaný v novom rozhodnutí vysporiada so

všetkými relevantnými námietkami žalobkyne vznesenými v podanej žalobe.

50. Žalovaný má v odvolacom konaní rozsiahle oprávnenia vyplývajúce z ust. § 59 zák. č. 71/1967 Zb.
o správnom konaní v znení neskorších predpisov. V prípade, ak je to vhodnejšie z dôvodov rýchlosti
alebo hospodárnosti konania, žalovaný môže rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 17.

02. 2016 zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, pričom i správny orgán prvého stupňa bude viazaný
právnym názorom žalovaného. Viazanosť právnym názorom je právnou povinnosťou správneho
orgánu a znamená, že správny orgán je v ďalšom konaní v podstate viazaný názorom súdu a
táto viazanosť sa vzťahuje i na postup správneho orgánu pri ďalšom konaní. V priebehu ďalšieho
konania bude povinnosťou správnych orgánov pri posudzovaní predmetnej veci postupovať vo vyššie

naznačenom smere a v súlade s právnym názorom správneho súdu.

Uvedené znamená, že bude potrebné posúdiť, či je návrh zo dňa 08. 07. 2015 na zápis vlastníckeho
práva a povolenie vkladu úplný a či obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti a prílohy.
Taktiež bude potrebné zistiť, či si štát uplatňuje alebo neuplatňuje predkupné právo k prevádzaným

nehnuteľnostiam na základe kúpnej zmluvy zo dňa 08. 07. 2015, pričom k uplatneniu, resp. neuplatneniu
si zákonného predkupného práva štátu sa môže právne relevantným spôsobom vyjadriť len príslušný
orgán štátu, ktorý je oprávnený v predmetnej veci za štát konať, a preto bude potrebné toto vyjadrenie
si vyžiadať od príslušného orgánu štátu.51. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalobkyni, ktorá mala v konaní úspech (súd žalobe
vyhovel), priznal právo na plnú náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 167 ods. 1 SSP. O výške
náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,

samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).

O trovách pribratého účastníka súdneho konania rozhodol správny súd tak, že mu nepriznal náhradu
trov konania podľa ust. § 169 SSP, nakoľko neboli splnené zákonné podmienky pre priznanie náhrady
trov pre ďalšieho účastníka. Správny súd uznesením zo dňa 20. 12. 2016 č. k. 11S/99/2016-39 pribral

do súdneho konania tohto účastníka administratívneho konania, ale neuložil mu žiadnu povinnosť, v
súvislosti s plnením ktorej by mu vznikli trovy konania. Za uloženie povinnosti nemožno považovať výzvu
súdu zo dňa 31. 03. 2017 zaslanú pribratému účastníkovi konania, aby sa k podanej žalobe vyjadril
s poučením, že ak tak pribratý účastník konania neurobí, správny súd môže vo veci konať ďalej (ust.
§ 105 ods. 2 SSP).

52. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z.
o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje
inak (ust. § 133 ods. 2 SSP).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon
neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP.
Kasačnúsťažnosťmôžepodaťúčastníkkonania,akbolorozhodnutévjehoneprospechvlehotejedného

mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je
ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského
súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej
sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého

rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
"sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné

podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)
a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.