Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, November 28, 2017

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 8C/173/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711209132
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Banský

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2017:6711209132.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom JUDr. Petrom Banským v právnej veci žalobcov: 1 P. A., nar.

XX. XX. XXXX, trvale bytom P.. S. XXXX/XX, XXX XX D., štátny občan SR, 2. V. X., nar. XX. XX. XXXX,
trvale bytom Š. R. XXXX, XXX XX K., štátny občan SR, 3. V. X., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Š. R.
XXXX, XXX XX K., štátny občan SR a 4. F. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom P.. S. XXXX/XX, XXX XX D.,
štátny občan SR, všetci právne zastúpení: JUDr. Viera Rubaninská, advokátkou, so sídlom Buzulucká
3, 960 01 Zvolen, proti žalovanému Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom vnútra Slovenskej
republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o náhradu nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovaný má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v 1. rade vo výške 100%.

Žalovaný má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v 2. rade vo výške 100%.

Žalovaný má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v 3. rade vo výške 100%.

Žalovaný má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v 4. rade vo výške 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodní žalobcovia v 1. až 3. rade sa na základe žaloby doručenej súdu dňa 23.
06. 2011 domáhali voči pôvodne žalovaným v 1. rade Krajské riaditeľstvo Policajného zboru Slovenskej
republiky, 2. rade Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, v 3. rade W. Š., nar. XX. XX. XXXX a v 4.
rade Slovenská republika v zastúpení Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zaplatenia jednorázovej
pozostalostnej úrazovej renty v sume 15.600,- EUR resp., že sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť
žalobcovi v 3. rade zameškanú pozostalostnú rentu v sume 3.600,- EUR do rúk zákonného zástupcu
žalobcu v 3. rade a od nadobudnutia spôsobilosti samostatne sa živiť, že sú spoločne a nerozdielne

povinní platiť pravidelne mesačne žalobcovi v 3. rade do rúk zákonného zástupcu pozostalostnú úrazovú
rentuvovýške100,-EURmesačne,žežalovanív1.až4.radesúpovinníspoločneanerozdielnezaplatiť
žalobcovi v 3. rade ušlý zisk 27.840,- EUR, že žalovaní v 1. až 4. rade sú povinní zaplatiť spoločne a
nerozdielne žalobcom v 1. až 3. rade nemajetkovú ujmu vo výške 200.000,- EUR a že žalovaní v 1. až
4. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom v 1. až 3. rade trovy konania.

2. Na základe podania právneho zástupcu žalobcov v 1. až 3. rade doručeného súdu

dňa 24. 06. 2014 žiadali, aby súd pripustil na strane žalobcov vstúpenie ďalšej žalobkyne a to F. A. rod.
B., nar. XX. XX. XXXX, bytom P.. S. XXXX/XX, XXX XX D..
Uznesením sp. zn. 8C/173/2011-215 zo dňa 25. 08. 2014 súd pripustil jej vstup do konania na strane
žalobcu.3. Na základe niekoľkých späťvzatí návrhu a návrhu na pripustenie zmeny žaloby
v súčasnosti sa žalobcovia v 1. až 4. rade domáhali, aby súd konanie v časti týkajúcej sa zaplatenia

jednorázovej pozostalostnej úrazovej renty v sume 15.600,- EUR a ušlého zisku v sume 27.840,- EUR
t. j. body 1 a 2 pôvodného petitu zastavil a zároveň pripustil zmenu petitu s tým, že žalovaný je povinný
zaplatiť žalobcovi v 1. rade nemajetkovú ujmu 30.000,- EUR, žalobcovi v 2. rade nemajetkovú ujmu
vo výške 60.000,- EUR, žalobcovi v 3. rade nemajetkovú ujmu 100.000,- EUR a žalobkyni v 4. rade
nemajetkovú ujmu vo výške 30.000,- EUR. Uvedená zmena petitu bola žiadaná na základe podania

doručeného súdu 16. 09. 2014.

4. Okresný súd Zvolen uznesením 8C/173/2011-228, ktoré sa stalo vykonateľným
a právoplatným 22. 10. 2014 konanie v časti návrhu, ktorou sa žalobcovia domáhali zaplatenia
jednorázovej pozostalostnej úrazovej renty v sume 15.600,- EUR a ušlého zisku v sume 27.840,- EUR
konanie zastavil.

Uznesením sp. zn. 8C/173/2011-237 zo dňa 26. 01. 2015 pripustil súd zmenu návrhu a to tak, že
žalovaný, vtedy Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, je povinný zaplatiť žalobcovi v 1. rade sumu
30.000,- EUR ako nemajetkovú ujmu, žalobcovi v 2. rade sumu 60.000,- EUR ako nemajetkovú ujmu
žalobcovi v 3. rade sumu 100.000,- EUR ako nemajetkovú ujmu a žalobkyni v 4. rade sumu 30.000,-
EUR ako nemajetkovú ujmu.

5. Z odôvodnenia návrhu na čiastočné späťvzatie žaloby a čiastočné rozšírenie
žaloby, ktoré bolo doručené súdu dňa 16. 09. 2014 vyplýva, že nemajetkovú ujmu žiadajú priznať na tom
skutkovom základe, že rozsudkom Okresného vo Zvolene sp. zn. 5T/205/2009 z 22. 06. 2010 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici 2To/331/10 z 20. 01. 2011 bol práporčík W. Š. odsúdený

za prečin usmrtenia. Z predmetného rozsudku vyplýva, že dňa 23. 06. 2008 o 08.30 hod. viedol ako
príslušníkpolicajnéhozboruzaradenýdofunkciiinšpektorajednotkyzvláštnychčinnostípohotovostného
útvaru motorové vozidlo značky ŠKODA Octavia EVČ: A. XXX P., ktoré spôsobilo dopravnú nehodu,
pričom narazilo do osobného motorového vozidla VW Polo, EVČ: D. XXX P., ktoré viedla vodička P. X.
nar. XX. XX. XXXX, pričom pri zrážke došlo k ťažkým zraneniam jednak vodičky a maloletého syna P. X.

nar. XX. XX. XXXX, ktorí obaja v ten deň po prevoze do nemocnice zraneniam podľahli. Na základe tejto
skutočnosti žalobcovia v 1. a 2. rade uplatňujú svoj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy ako aktívne
legitimovaný otec a matka zosnulej dcéry P. A. a ako starý otec a stará matka zosnulého vnuka P. X. v
sume každý po 30.000, - EUR spolu 60.000,- EUR s tým, že súd poukazuje, že v označení rozsudku
je žalobkyňa, ktorú právny zástupca označil ako v 2. rade v rámci rozsudku je označená ako žalobkyňa

v 4. rade - F. A..
Čo sa týka žalobcu v 3. rade tento si uplatňuje voči žalovanému svoj nárok na náhradu nemajetkovej
ujmy ako aktívne legitimovaný otec zosnulého syna P. X. v sume 60.000,- EUR a žalobca v 4. rade
si uplatňuje voči žalovanému svoj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy ako aktívne legitimovaný syn
zosnulej P. X. a brat zosnulého P. X. v sume 100.000,- EUR. Uvedenú sumu si účastníci uplatňujú v

zmysle § 11 až § 15 Občianskeho zákonníka.

6. Súd vzhľadom na vznesenú námietku premlčania považuje za potrebné podrobne
poukázať na to akým spôsobom došlo k tej skutočnosti, že voči všetkým žalovaným s výnimkou pôvodne
žalovaného Krajské riaditeľstvo Policajného zboru Slovenskej republiky došlo k zastaveniu voči týmto

žalovaným a zároveň kedy došlo k vstupu súčasného žalovaného do konania. Čo sa týka žalovaného
v 1. rade jeho účasť v konaní zanikla na základe tej skutočnosti, že rozhodnutím Ministerstva vnútra
Slovenskej republiky č. p.: SLV-PS-1120/2012 zo dňa 12. 12. 2012 táto bola zrušená a to ku dňu 31.
12. 2012, keď podľa § 21 ods. 13 druhá veta zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách
verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ak rozpočtová

organizácia alebo príspevková organizácia zaniká zrušením bez právneho nástupcu, práva a povinnosti
prechádzajú dňom bezprostredne nasledujúcom po dni zrušenia na zriaďovateľa ak osobitný zákon
neustanoví inak, pričom v tomto prípade na Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky t. j. na žalovaného
v 2. rade. O zastavení konania voči pôvodne žalovanému v 1. rade súd rozhodol uznesením sp. zn.
8C/173/2011-163 zo dňa 20. 02. 2014.

7. Čo sa týka konania voči žalovanému pôvodne v 3. rade Pavlovi Šajbenovi voči
nemu bolo konanie zastavené na základe uznesenia sp. zn. 8C/173/2011-139 zo dňa 08. 10. 2012
z dôvodu, že na pojednávaní konanom dňa 11. 09. 2012 právny zástupca žalobcov v 1. až 3. radezobral žalobu voči tomuto žalovanému späť a žiadal, aby súd konanie vo vzťahu k žalovanému vtedy
označenému ako v 3. rade zastavil.
Po zastavení konania voči pôvodnému žalovanému v 1. rade Krajské riaditeľstvo Policajného zboru

Slovenskej republiky a žalovanému W. Š. ako žalovanému v 3. rade žaloba smerovala voči žalovanému
v 1. rade Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky a v 2. rade Slovenská republika - Ministerstvo vnútra
Slovenskej republiky.

8. Na základe podania právneho zástupcu žalobcov doručeného súdu dňa 16. 09.

2014 označeného ako Žaloba 3 doplnenie a zmena návrhu žiadali, aby súd zastavil konanie voči
žalovanému v 2. rade t. j. Slovenská republika - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Zároveň týmto
podaním žiadali aj čiastočné zastavenie konania a zároveň aj čiastočnú zmenu petitu, na to však už súd
vyššie poukázal. Na základe uvedeného podania súd uznesením sp. zn. 8C/173/2011-228 zo dňa 24.
09. 2014 konanie voči žalovanému v 2. rade zastavil.
Na základe tohto jediným žalovaným v konaní preto už ostalo len Ministerstvo vnútra Slovenskej

republiky.

9. Podaním právnej zástupkyne žalobcov zo dňa 21. 09. 2015, ktoré súdu bolo
doručené na pojednávaní konanom dňa 22. 09. 2015 žiadali, aby súd pripustil ďalšiu zmenu návrhu a to
tak, že do konania opätovne na strane žalovaného vstúpi Slovenská republika konajúca Ministerstvom

vnútra Slovenskej republiky a zároveň, že konanie voči Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky berú
späť v celom rozsahu a žiadajú v tejto časti konanie zastaviť.

10. Uznesením sp. zn. 8C/173/2011-271 zo dňa 20. 11. 2015 súd pripustil, aby do
konania ako ďalší účastník na strane žalovaného vstúpila Slovenská republika zastúpená Ministerstvom

vnútra Slovenskej republiky so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava (terajší žalovaný).
Uznesením sp. zn. 8C/173/2011-274 zo dňa 20. 01. 2016 súd konanie voči pôvodne žalovanému
Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky zastavil.

11. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:

12. Súd na základe rodného listu v knihe narodení matričného obvodu D. vo
zväzku XX, ročník 1XXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX zistil, že je tu zapísané meno
dieťaťa V. X., nar. XX. XX. XXXX, ako otec je uvedený V. X. nar. XX. XX. XXXX a ako matka P. X. nar.
XX. XX. XXXX.

13. Na základe úmrtného listu zapísaného v knihe úmrtí matričného úradu D.,
zväzok XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX súd zistil, že v kolónke deň,
mesiac, rok a miesto úmrtia je uvedené 23. 06. 2008 D., meno a priezvisko a rodné priezvisko je uvedené
P. X. rod. A., deň mesiac rok a miesto narodenia XX. XX. XXXX K..

14. Na základe úmrtného listu v knihe úmrtí matričného úradu A. A., vo
zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX súd zistil, že v kolónke deň mesiac
rok a miesto úmrtia je uvedené 23. 06. 2008 A. A., meno a priezvisko P. X., deň mesiac a rok narodenia
XX. XX. XXXX.

15. Súd z trestného rozsudku 2To/331/2010 Krajského súdu v Banskej Bystrici zistil,
že týmto rozsudkom bol odsúdený obžalovaný práporčík W. Š. trest odňatia slobody vo výmere 2 roky,
ktorý sa podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 3 roky. Z odôvodnenia rozsudku okrem iného
vyplýva, že dňa 23. 06. 2008 v čase o 08.30 hod. viedol v smere od D. na D. B. služobné motorové

vozidlo značky ŠKODA Octavia, ev. č. A. XXX P., ktoré bolo posledným vozidlo kolóny používajúcej
zvláštne výstražné znamenia. V katastri obce D. B. prešiel vozidlom 0,8 metra až 1 meter do protismeru
za pozdĺžnú súvislú stredovú čiaru, kde ľavou prednou časťou vozidla narazil do protiidúceho osobného
motorového vozidla VW Polo, ev. č. XXX P., ktoré viedlo vodička P. X. nar. XX. XX. XXXX, pričom pri
dopravnej nehode došlo k ťažkým zraneniam vodičky, ktorým po prevoze do nemocnice podľahla a

zároveň došlo k úmrtiu maloletého P. X. nar. XX. XX. XXXX.

16. Súd na základe tých skutočností, že uvedený návrh zamietol z dôvodu námietky
premlčania sa skutkovými okolnosťami samotnej podstaty žaloby bližšie nebude zaoberať.17. Súd na základe podania žalovaného doručeného súdu dňa 22. 11. 2017 zistil, že
títo okrem iných skutočné vzniesli námietku premlčania a to vzhľadom na to, že Slovenská republika

sa stala stranou sporu až v roku 2016, pričom udalosti, z ktorých žalobcovia odvodzujú svoj nárok na
náhradu škody nastali v roku 2008, resp. v roku 2011. Z uvedeného žiadajú, aby súd žalobu zamietol.

18. Podľa § 11 zákona č. 40/1964 Zb. (ďalej len Občiansky zákonník) fyzická osoba
má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako

aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

19. Podľa § 15 Občianskeho zákonníka po smrti fyzickej osoby patrí uplatňovať právo
na ochranu jeho osobnosti manželovi a deťom, a ak ich niet, jeho rodičom.

20. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v

dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka.
Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

21. Podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka premlčujú sa všetky majetkové práva s
výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105 Občianskeho zákonníka. Záložné

práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

22. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach
uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

23. Čo sa týka poukazovania na § 11 a § 15 Občianskeho zákonníka súd na tieto
paragrafy poukazuje z dôvodu, že žalobcovia si svoje právo odvodzovali na základe tej skutočnosti, že
došlo k úmrtiu osôb a to P. X., ktorá bola voči žalobcom v postavení dcéry a matky a z dôvodu úmrtia
P. X., ktorý voči žalobcom bol v postavení vnuka, syna, brata žalobcov. Z tohto dôvodu žiadali priznanie
nemajetkovejujmy.Základnouotázkouvrámcinámietkypremlčaniaječiprávonanáhradunemajetkovej

ujmy v peniazoch je právo majetkovej povahy, ktoré podlieha premlčaniu.
To, že právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch je premlčateľné bolo riešené už v minulosti,
pričom súd poukazuje, že najdôležitejším rozhodnutím bolo rozhodnutie občianskoprávneho kolégia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a
rozhodnutí súdov Slovenskej republiky - ako judikát R58/2014 - publikované rozhodnutie Najvyššieho

súdu sp. zn. 2Cdo 194/2011, ktoré spočíva na tom právnom názore, že právo na náhradu nemajetkovej
ujmy je právom majetkovej povahy a podlieha premlčaniu.

24. Čo sa týka samotnej podstaty námietky premlčania v zmysle § 100 ods. 1 OZ sa
právopremlčíaksanevykonalovdobevtomtozákoneustanovenej(§101až110),pričomsúdprihliadne

na premlčanie len na námietku. Na základe tohto sa inštitút premlčania považuje ako právny následok
kvalifikovaného uplynutia času vo vzťahu k povahe subjektívneho práva, v ktorom je potrebné toto
právo uplatniť, pričom v prípade, ak sa toto právo v primeranom čase zákonom ustanoveným spôsobom
neuplatní a dôjde k námietke premlčania súd takéto právo nemôže priznať. To znamená, že ak sa
subjektívne oprávnenie nevykonalo v časovom limite predstavujúcom zákonom ustanovenú premlčaciu

dobu súd už nie je oprávnený takéto právo priznať. Pri uplatnení námietky premlčania je potrebné
ozrejmiť si kedy začala premlčacia doba plynúť a kedy skončila doba, v ktorej bolo možné uvedené právo
na súde riadne a včas uplatniť. Na základe vyššie uvedeného v spojení s § 101 súd poukazuje na to, že
všeobecná premlčacia doba v rámci Občianskeho zákonníka t. j. aj v našom prípade je trojročná a začína
plynúť od prvého dňa, keď sa mohlo právo vykonať po prvý raz. Na základe tohto je potrebné poukázať

na to, že v prípade uplatnenia si práva na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch z dôvodu usmrtenia
blízkych osôb podľa § 11 nastáva nasledujúcim dňom po udalosti, keď ku skutočnosti, na základe ktorej
si žalobcovia uplatňovali zaplatenie predmetných súm došlo. Vzhľadom na tú skutočnosť, že k úmrtiu
obidvoch osôb došlo dňa 23. 06. 2008 žalobcovia si predmetné právo mohli uplatniť nasledujúcim dňom
t. j. 24. 06. 2008. Počiatkom tohto dňa začala žalobcom plynúť premlčacia lehota, ktorá uplynula v

zmysle § 101 Občianskeho zákonníka v trojročnej premlčacej lehote t. j. 24. 06. 2011. Vzhľadom na
tú skutočnosť, že k vstupu žalovaného - Slovenská republika v zastúpení Ministerstvom vnútra došlo
na základe podania doručeného súdu na pojednávaní konanom dňa 22. 09. 2015 uvedená námietkapremlčania je dôvodná, keďže predmetné právo nebolo uplatnené v zákonom stanovenej trojročnej
lehote (§ 101 Občianskeho zákonníka).

25. Na tom, že došlo k premlčaniu práva nemôže zmeniť nič ani tá skutočnosť, že
pôvodné podanie smerovalo aj voči Slovenskej republike - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky s
poukazom na § 112 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého sa uvádza, že ak veriteľ v premlčacej
dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje
premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. Z uvedeného paragrafu však vyplýva,

že v konaní sa musí riadne pokračovať a nesmie tak ako v našom konaní dôjsť k zastaveniu konania
z dôvodu na strane žalobcov a preto súd má za to čo už vyriešila aj súdna prax, že v takomto prípade
nedochádza k spočívaniu premlčacej doby, pretože na to, aby došlo k spočívaniu musia byť splnené dva
predpoklady a to nielen uplatnenie práva na súde alebo inom príslušnom orgáne, ale zároveň aj druhý
predpoklad a to riadne pokračovanie v začatom konaní. Iba splnením oboch predpokladov dochádza
k právnemu následku vo forme spočívania premlčacej doby. Z dôvodu, že došlo zo strany žalobcov

k späťvzatiu návrhu voči pôvodne žalovanému Slovenskej republiky - Ministerstvo vnútra Slovenskej
republiky nie je možné konštatovať, že došlo k riadnemu pokračovaniu v konaní a preto v tomto prípade
ani nedošlo k spočívaniu premlčacej doby a táto plynula ďalej i počas konania kým ešte nedošlo k
zastaveniu konania voči Slovenskej republike Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky uznesením sp.
zn. 8C/173/2011-228 zo dňa 16. 09. 2014.

Okrajovo však súd musí poukázať aj na to, že aj v prípade, ak by došlo k spočívaniu premlčacej doby
počas tej časti konania od začiatku podania t. j. dňa 23. 06. 2011 až po zastavenie uznesením zo dňa
16. 09. 2014 súd poukazuje, že k opätovnému pripusteniu došlo až uznesením zo dňa 22. 09. 2015 t.
j. po uplynutí jedného roka s tým, že počas tejto doby by taktiež plynula premlčacia doba, čo by teda,
keďže žaloba bola podaná tesne jeden deň pred uplynutím trojročnej premlčacej doby, znamenalo to,

že nárok žalobcu by bol podaný po uplynutí premlčacej lehoty.

26. Súd zároveň však musí poukázať na nepochopiteľné podania pôvodného právneho
zástupcu žalobcov s tým, že čo sa týka vyriešenia si otázky pasívnej legitimácie na strane žalovaných
táto bola jednoznačne preukázaná a to rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 14C/94/2010-97

v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15Co/268/2011-171, ktorým bol
rozsudok okresného súdu potvrdený. Z rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. 14C/94/2010-97
vyplynulo, že týmto rozsudkom bola Slovenská republika - Ministerstvo vnútra zaviazaná žalobcovi
zaplatiť sumu 402,84 EUR, v prevyšujúcej časti bola žaloba zamietnutá. Žaloba bola zamietnutá voči
druhému žalovanému v tomto konaní a to Krajskému riaditeľstvu Policajného zboru v Banskej Bystrici.

Uvedené konanie sa viedlo vo veci, ktorá sa taktiež týkala spôsobenia smrteľnej nehody P. X. a P. X., kde
si uplatňovali žalobca P. A. v našom konaní žalobca v 1. rade a žalobca V. X. v našom konaní žalobca
v 2. rade náhradu nákladov spojených s pohrebom P. X. a P. X.. Na základe vyššie uvedeného preto
nie je žiadnym spôsobom možné logické vysvetlenie z akého dôvodu právny zástupca žalobcov zobral
návrh voči Slovenskej republike v zastúpení Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky späť.

27. Podľa § 255 ods. 1 C. s. p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci.

28. Súd o trovách konania rozhodol tak, že žalovanému, ktorý bol úspešný v celom

rozsahu z dôvodu, že žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá priznal náhradu trov vo výške 100%
voči jednotlivým žalobcom. Čo sa týka priznania voči každému jednému žalobcovi uvedenej náhrady
toto súd zdôvodňuje tým, že posledným pripustením zmeny žalobného návrhu došlo k tomu, že každý
jeden z týchto účastníkov sa domáhal zaplatenie nemajetkovej ujmy pre seba v rôznej výške a preto v
tomto prípade nejde o nerozlučné spoločenstvo účastníkov, ktorí by mali platiť trovy konania spoločne

a nerozdielne.
§ 11 zák. č. 40/1964 Zb.
§ 15 zák. č. 40/1964 Zb.
§ 100 ods. 1, 2 zák. č. 40/1964 Zb..
§ 101 zák. č. 40/1964 Zb.

§ 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne (§ 362 C. s. p.).

Podanie urobené v listinnej podobe treba doložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa
jeden rovnopis prílohy mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis
s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh súd vyhotoví kópie podania na trovy
toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 C. s. p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných záležitostiach (§ 127 ods. 1 C. s .p.) uviesť proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 C. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o
rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia sa dáva podľa § 376 C. m. p.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 389 ods. 1, 2 C. s. p.,t. j.
1.odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší len ak:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala je patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom,
c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,
ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo

d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané zanikli alebo ak také dôvody
neexistovali.
2.ak sú dané odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolací súd zruší odvolaním napadnuté
rozhodnutie vo veci samej, zároveň zruší aj právoplatné uznesenie, ktoré rozhodnutiu vo veci samej
predchádzalo.