Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 16, 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 12Csp/172/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116224066
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8116224066.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci žalobcu: Prvá stavebná

sporiteľňa a.s. so sídlom v F., F. XX, K.: XX XXX XXX, T. Ž.: X/ Y. F., W.. XX. 11. 1984, bytom I. XXX,
XXX XX Š. Y., štátny občan SR, 2/ S. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. XXX, XXX XX Š. Y., štátny občan
SR, o zaplatenie 7.662,48 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní v l. a 2.rade s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 7.424,48
EUR spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania od 12. 5. 2015 zo sumy 7.424,48 EUR do zaplatenia,
všetko v mesačných splátkach vo výške po 35 EUR vždy do 25. dňa toho ktorého mesiaca až do úplného
zaplatenia, pod výstrahou straty výhody splátok v prípade omeškania čo i len jednej splátky, počnúc

nasledujúcim mesiacom po právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalovaní v l. a 2. rade s ú p o v i n n í vo vzťahu k žalobcovi zaplatiť nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 92 % trov konania, o ktorých výške súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovaným v 1. a v 2. rade zaplatenia sumy 7.662,48

EUR s príslušenstvom, ktorá predstavovala nesplatenú časť úveru poskytnutého im na základe zmluvy
o medziúvere a stavebnom spotrebiteľskom úvere zo dňa 31. 8. 2012.

2. Žalovaní v 1. a v 2. rade boli ochotní nesplatený úver s príslušenstvom splácať v mesačných splátkach
po 35 EUR.

3. Žalobca sa z pojednávania vytýčeného na 16. 11. 2017 ospravedlnil z dôvodu pracovnej

zaneprázdnenosti.

4. Súd vo veci pojednával v neprítomnosti žalobcu a žalovaného v 2. rade.

5. Žalobca súdu predložil listinné dôkazy, a to zmluvu o medziúvere č. XXXXXXXXXX, o stavebnom
spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 31. 8. 2012, všeobecné podmienky pre zmluvy o
stavebnom sporení, upozornenie na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti zo dňa 16. 4. 2015 spolu s

doručenkou, oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 11. 5. 2015 a doručenku, výpis
z účtu stavebného sporenia, výpis obchodného registra.6. Žalovaná v 1. rade súdu predložila rozhodnutie úradu práce sociálnych vecí a rodiny zo dňa 24. 10.
2017.

7. Z predložených listinných dôkazov mal súd zistené, že dňa 31. 8. 2012 strany sporu uzavreli
zmluvu o stavebnom spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretím zmluvy a o medziúvere č.
XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie medziúveru vo výške 8.200 EUR. Po pridelení
cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení, na základe ktorej bol medziúver poskytnutý a súčasne
pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok ako aj „Všeobecných podmienok pre stavebné sporenie

pre fyzické osoby“ so zaúčtovaním medziúveru bez osobitnej dohody s nasporenou sumou na účte
stavebného sporenia stavebný úver vo výške cca 5.068,78 EUR. Cieľová suma zmluvy o stavebnom
sporení bola určená vo výške 8.200 EUR, celková suma medziúveru/stavebného úveru, ktorú musí
dlžník zaplatiť, bola uvedená vo výške 13.825,35 EUR, s výškou mesačného vkladu na účet stavebného
sporenia 23,64 EUR, s výškou úrokovej sadzby vkladov 2 % ročne, s úrokovou sadzbou úroku z
omeškania 5 % ročne so splatnosťou mesačne vždy ku 1. dňu v mesiaci s počtom splátok 93, úrokovou

sadzbou medziúveru 6,69 % ročne, s priemernou ročnou percentuálnou mierou nákladov 19,12 %,
RPMN 7,49 %, výškou mesačnej splátky úrokov z medziúveru 45,72 EUR, 93 splátok mesačne vždy
ku 1. dňu v mesiaci. Úroková sadzba stavebného úveru po celú dobu trvania stavebného úveru
bola dojednaná vo výške 4,7 % ročne, RPMN 5,44 %, priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery
nákladov 19,12 %, s výškou mesačnej splátky vrátane úrokov stavebného úveru 69,36 EUR. Splátky

boli dojednané mesačne vždy 1. dňu mesiaca počet splátok istiny stavebného úveru 87. Doba trvania
medziúveru a stavebného úveru: 14,97 rokov, konečná splatnosť medziúveru bola dojednaná do 31. 8.
2027. Účelom medziúveru ako aj stavebného úveru bola modernizácia a obnova bytu, rodinného domu
vrátane súvisiacich drobných stavieb.

8. Vzhľadom k tomu, že žalovaní poskytnutý medziúver riadne a včas nesplácali, žalobca listom zo dňa
11. 5. 2015 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 11. 5. 2015 a vyzval ich k zaplateniu
zostatku úveru a príslušenstva v sume 7.662,48 EUR. Žalovaní doposiaľ žalovanú sumu nezaplatili.

9. Podľa čl. XVIII. Všeobecných podmienok pre stavebné sporenie pre fyzické osoby s názvom:

Splácanie stavebného úveru bodu 2. Ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo
zmluvnej dohody zo strany stavebného sporiteľa a/alebo ak: a/ je stavebný sporiteľ v omeškaní s
viac než dvoma splátkami alebo jednou splátkou dlhšie ako 3 mesiace v zmysle § 506 Obchodného
zákonníka, ...v zmysle bodu 3. ak nastanú skutočnosti uvedené v bode 2 tohto článku, je stavebná
sporiteľňa oprávnená najmä: a/ zastaviť poskytnuté a/ alebo čerpanie úveru, a to až do času, kým podľa

vlastného uváženia stavebnej sporiteľne nepominú skutočnosti, ktoré mali za následok pozastavenie
poskytnutia a/alebo čerpania úveru, b/ jednostranne vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t. j. požadovať
splatenie pohľadávky stavebnej sporiteľne zo zmluvy o úvere pred termínom konečnej splatnosti úveru
a stavebný sporiteľ je povinný splatiť pohľadávku stavebnej sporiteľne v lehote, ktorú určí v oznámení
o mimoriadnej splatnosti úveru.

10. Žalobca preukázal doručenkami, že oznámenie o mimoriadnej splatnosti úveru žalovaná v 1. rade
prevzala dňa 14. 5. 2015 a žalovaný v 2. rade uvedenú zásielku neprevzal v odbernej lehote. Žalobca
taktiež preukázal, že pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru listom zo dňa 16. 4. 2015 doručil
žalovanej v 1. rade dňa 22. 4. 2015 upozornenie na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti a žalovanému v

2. rade rovnako dňa 22. 4. 2015 s tým, že ich upozornil, že do 30. 4. 2015 musia dlžné splátky vo výške
426,72 EUR uhradiť, inak dôjde k zosplateniu celého dlhu.

11. Podľa § 497
Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho

prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

12. V zmysle § 52 ods. 1 ,
ods. 2 zákona č. 40/1964

Zb. v znení neskorších predpisov
(ďalej len Občiansky zákonník), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to naprospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

13. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej
podnikateľskej činnosti ( § 52 ods. 3 , ods. 4

Občianskeho zákonníka).

14. Podľa § 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu

plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

15. Podľa § 53 ods. 2 ,
ods. 3 Občianskeho

zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal
spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ
nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú
za individuálne dojednané.

16. Ako vyplýva z § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

17. Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza

alebo sa prieči dobrým mravom (§ 39 Občianskeho zákonníka).

18. Podľa § 517 ods. 1
Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani

v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o
deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

19. V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z.

20. Ako vyplýva z § 10c
nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak záväzkový
vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k
31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

21. V zmysle § 3 nariadenia v znení účinnom po 31. 1. 2013, výška úrokov z omeškania je o 5
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

22. Súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania ako spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka, kde sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý
nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.23. Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona
o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách.

24. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky

zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi

vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

25. Aj napriek tomu, že ide o úverovú zmluvu, ktorá sa riadi režimom Obchodného zákonníka, ako
už súd uviedol vyššie, v danom prípade sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaní ako spotrebitelia, pričom

obsah zmluvy bol daný žalobcom bez možnosti žalovaných privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné
predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, úprava ktorých
je v Občianskom zákonníku pre spotrebiteľa výhodnejšia.

26. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že žalobca a žalovaní ako dlžníci uzavreli dňa 31.

8. 2012 zmluvu o úvere č. 2886582001, v súlade s ktorou poskytoval žalobca žalovaným medziúver č.
2886582802.Vzmyslezmluvyžalobcaakoveriteľposkytolžalovanýmakodlžníkommedziúvervovýške
8.200 EUR, ktorý sa po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení a súčasne pri dodržaní
všetkých zmluvných podmienok mal zmeniť na stavebný úver vo výške 5.068,78 EUR.

27. Keďže nastali podmienky predpokladané v zmluve tým, že dlžníci podstatne porušili zmluvu, žalobca
dňa 11. 5. 2015 vyhlásil mimoriadnu splatnosť celého úveru a zároveň žiadal žalovaných o vrátenie
celého zostatku úveru.

28. Predmetom konania bola suma 7.662,48 EUR, pričom súd mal za preukázaný nárok na zaplatenie

istiny v sume 7.424,48 EUR. Jedná sa o istinu úveru, ako aj o úrok z úveru do vyhlásenia mimoriadnej
splatnosti úveru. Do uvedenej sumy súd nezarátal poplatky.

29. Úver je odplatným právnym úkonom, odplatu (cenu) predstavujú spravidla úroky. Zmluvou o
úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky

do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky
(§ 497 Obchodného
zákonníka). Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo/143/1998,
dohodnuté úroky, t. j. zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu, resp. jeho
splátok. Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania.

30. Z týchto dôvodov súd zamietol žalobu vo vzťahu k úplatnému úroku vo výške 6,69 % ročne zo sumy
7.147,39 EUR od 12. 5. 2015 do zaplatenia a priznal len úrok z omeškania na základe vyššie citovaných
zákonných ustanovení od 12. 5. 2015, t. j. od nasledujúceho dňa po zosplatnení úveru, avšak len zo
sumy 7.424,48 až do zaplatenia teda suma, ktorá žalobcovi priznaná.

31. Obdobný názor je vyslovený aj v rozhodnutí Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 29. 10. 2014
sp. zn. 5Co/223/2014, Krajského súd v Prešove sp. zn. 3Co/85/2013 zo dňa 25. 10. 2013, Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 4Co/83/2013 zo dňa 7. 5. 2014.

32. Pokiaľ ide o poplatky do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru uplatnené v celkovej sume 238
EUR (zrejme ide poplatky za vedenie úverového účtu a poplatky za upomienky), súd v tejto súvislosti
poukazuje:33. V zmysle § 37 ods. 21 zákona NR SR č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o bankách“), banke,

zahraničnej banke a pobočke zahraničnej banky sa zakazuje požadovať od spotrebiteľa úhradu
poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu úveru alebo účtu
alebo zrušenie účtu, na ktorom je vedený úver a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou
úverového vzťahu; to neplatí, ak ide o účet podľa § 708 až 715 Obchodného zákonníka, osobitného
zákona alebo osobitnú službu, ktorá nie je podmienkou úverového vzťahu a ktorej podmienkou

poskytnutia je písomný súhlas spotrebiteľa.

34. Zákaz podľa ustanovenia § 37 ods. 21 sa prvýkrát uplatní na úhradu poplatkov, náhradu nákladov
alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom
je vedený úver a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou úverového vzťahu, splatnú po 9. júni
2013 ( § 122s ods. 4 Zákona o bankách ).

35. Z uvedeného však vyplýva, že účinnosťou novely č. 132/2013 od 10. 6. 2013, priamo zákon
zakázal bankám požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za
správu úverových účtov. Možno však konštatovať, že predmetná novelizácia bola akýmsi vyvrcholením
v podobe zákonnej úpravy. V danej právnej veci sa jedná o poplatky, ktorý sa stali splatnými pred

uvedenounovelouzákonaobankách.Súdvšakpredmetnédojednaniaopoplatkuzavedenieúverového
účtu podrobil súdnej kontrole v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a predmetné dojednanie súd vyhodnotil ako
neprijateľnú podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa. Žalovaní boli povinní platiť žalobcovi ako veriteľovi za to, že tento pre

svoju vlastnú potrebu vykonával akúsi správu úverového účtu, teda sledoval prijatie splátok, prípadné
omeškania alebo iné pohyby na účte. Súd má za to, že keď žalobca ako veriteľ poskytol žalovaným
ako dlžníkom úver, bolo len v jeho kompetencii, ako sa rozhodne predmetný úver spravovať, no je
neprípustné, aby náklady s takouto činnosťou znášali žalovaní ako spotrebitelia, ktorí za poskytnutie
úveru, resp. konkrétnej finančnej čiastky zaplatili žalobcovi ako veriteľovi odplatu vo forme úroku z úveru,

preto na žalovaných nemožno prenášať úhradu takýchto nákladov. Na základe uvedeného súd nárok
žalobcu na zaplatenie poplatku za správu úveru uplatneného žalobou v tejto časti zamietol.

36. Čo sa týka nároku na zaplatenie poplatkov za upomienky, v danom prípade sa jedná o sporové
konanie a sporové konanie je konaním návrhovým. Žalobca je povinný k žalobe pripojiť listinné dôkazy,

na ktoré sa odvoláva, resp. uviesť dôkazy, ktoré v priebehu súdneho konania navrhuje vykonať. Jedná
sa o jeho dôkaznú povinnosť a práve v sporovom konaní je nesplnenie dôkaznej povinnosti spojené
s procesnou zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených skutočností, to znamená s neunesením tzv.
dôkazného bremena. Kto a v akom rozsahu má dôkazné bremeno, určujú normy hmotného práva.
Zásadne ho má ten, v koho záujme je dokázanie určitej skutočnosti. Nepriaznivé procesné dôsledky

(neúspech v spore) stíhajú v sporovom konaní práve toho, kto neuniesol dôkazné bremeno (neoznačil
potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané). Súd má za to, že žalobca
žiadnym spôsobom nepreukázal vznik záväzku žalovaných hradiť žalobcovi tento poplatok a teda
neuniesol dôkazné bremeno čo do tvrdenia o oprávnenosti výšky uplatnenej pohľadávky v časti nároku
na tieto poplatky, pretože súdu nepreukázal, aké reálne náklady mu v súvislosti s vykonaním takých

úkonov vznikli. Žalobca nepreukázal súdu zaslanie upomienok a ani nepreukázal, že by mu za zaslanie
týchto upomienok vznikli nejaké reálne náklady v uvedenej výške. Zároveň v prípade poplatku takéhoto
typu zaň dodávateľ spotrebiteľovi neposkytol žiadne protiplnenie. Predmetný poplatok tak predstavuje
iba ďalšiu sankciu v prípade omeškania spotrebiteľa s úhradami dlhu, nie iba skutočnú náhradu nákladov
dodávateľa.

37. Uplatňovanie uvedeného poplatku je možné zároveň považovať za priečiace sa dobrým mravom v
zmysle § 3 a § 39 Občianskeho zákonníka.

38. Žalovaní sa s plnením svojho peňažného záväzku dostali do omeškania. V súlade s príslušným
ustanovením Občianskeho zákonníka v spojení s nariadení vlády mal žalobca nárok požadovať úrok z
omeškania vo výške 5,05 % ročne, žalobca si však uplatnil úrok z omeškania vo výške 5 % a preto mu
súd priznal predmetný úrok len v takej výške, ako požadoval.39. Podľa § 232 ods. 3, 4 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) -
Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch

určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky,
vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd
môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého
plnenia.

40. Z ústneho vyjadrenia žalovanej v 1. rade a predloženého rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí
a rodiny Prešov zo dňa 24. 10. 2017 mal súd zistené, že príjem žalovaných ako manželov od 1. 10. 2017
je vo výške 289,40 EUR mesačne a žalovaný v 2. rade je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie
a zúčastňuje sa na vykonávaní menších obecných služieb, starajú sa o 3 nezaopatrené deti a jedno z
nich si riadne plní povinnú školskú dochádzku, plnoletý syn je rovnako vedený v evidencii uchádzačov
o zamestnanie a pracoval na základe dohody o vykonaní práce, rodina je teda v hmotnej núdzi, pričom

sa však snažia zabezpečiť si finančné prostriedky prostredníctvom dohôd o vykonaní práce. Vzhľadom
na ich príjmy však bez vážneho ohrozenia uspokojenia základných životných potrieb nie sú schopní
vyrovnať pohľadávku žalobcu jednou sumou a preto súd podľa § 232 ods. 3 , 4 CSP povolil splátky
35 EUR mesačne s tým, že keď riadne a včas nezaplatia čo len jednu splátku, stane sa zročnou celá
pohľadávka, resp. jej zostatok.

41. Náhrada trov konania - Podľa § 251 CSP - Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a
účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

42. Podľa § 255 ods.1 CSP - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

43.Podľa§262ods.1CSP-Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

44. Žalobca požadoval zaplatenie sumy 7.662,38 EUR, úspešný bol v časti zaplatenia sumy 7.424,48

EUR, čo prestavuje úspech v rozsahu 96 % a neúspech 4 %, pomer úspechu a neúspechu preto
predstavuje 92 % Žalobcovi tak patrí náhrada 92 % z účelne vynaložených výdavkov, pričom o ich výške
rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku vydaným vyšším súdnym
úradníkom.

Poučenie:

Protitomutorozsudku možnopodaťodvolaniedo15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúdPrešov.

Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže
žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.