Rozsudok ,
Zastavujúce odvolacie konanie Judgement was issued on Tuesday, April 26, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 14Sp/4/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3016200127
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Eva Vékonyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3016200127.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v konaní pred samosudcom JUDr. Evou Vékonyovou v právnej veci navrhovateľa
Pohotovosť s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, proti odporcovi Okresný úrad
Prievidza, katastrálny odbor, so sídlom Prievidza, ul. M. Mišíka 28, za účasti R. Q., bytom A. XXX, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu číslo V 1468/14 zo dňa 16.októbra 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie odporcu č. V 1468/14 zo dňa 16. októbra 2014 sa p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť štátu prostredníctvom tunajšieho súdu súdny poplatok za
odvolanie proti rozhodnutiu odporcu vo výške 35,- Eur, do troch dní od právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím uvedeným vo výroku tohto rozsudku odporca zamietol podľa § 31 ods. 3 zákona č.

133/1995 Z.z. návrh navrhovateľa na vklad Zmluvy o zriadení záložného práva č. 78/2014-PTR
zo dňa 11.3.2014 uzatvorenej medzi navrhovateľom ako záložným veriteľom a R. Q. ako záložcom (v
zastúpenínazákladeDohodyosplnomocnení splnomocnencomProHelp-združenieobčianskoprávnej
pomoci so sídlom Bratislava, Provaznícka 18, IČO: 42 180 139 toho času DSS Nestor o.z.), predmetom
ktorej boli nehnuteľnosti vo vlastníctve záložcu vedené na LV č. XXX pre k.ú. A..

Odporca vyhodnotil Dohodu o splnomocnení (ktorou R. Q. splnomocnila DSS Nestor o.z. predtým
ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, aby v jej mene uzatvorilo predmetnú zmluvu o zriadení
záložného práva) ako absolútne neplatný právny úkon. Svoje rozhodnutie odôvodnil po právnej stránke
ust. § 22 ods. 1,2, § 23, §37, §53 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že Dohoda o splnomocnení
je spísaná formou predtlačeného formulára, ktorého znenie nemohol záložca ovplyvniť, keďže bol
súčasťou tzv. úverového balíka. Z predloženej Dohody dovodil, že záložca pri uzatváraní zmluvy si
nevybral splnomocnenca sám, k výberu nedošlo z jeho vôle. Keďže základným prejavom slobody vôle

je pri splnomocnení slobodný výber splnomocnenca, došlo k vzniku rozporu záujmov definovaných v
ust. § 22 ods.2 Obč. zákonníka.

Včas podaním odvolaním navrhovateľ žiadal zrušiť napadnuté rozhodnutie a vec vrátiť na ďalšie
konanie. Uviedol, že dňa 11.3.2014 uzavrel Zmluvu o zriadení záložného práva č. 78/2014-PTR s
R. Q., ktorú zastupoval DSS Nestor o.z. predtým ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci na

základe plnomocenstva podľa Dohody o splnomocnení. Predmetom Záložnej zmluvy bolo zriadenie
záložného práva k nehnuteľnostiam špecifikovaným v zmluvách v prospech navrhovateľa ako záložného
veriteľa na zabezpečenie pohľadávok navrhovateľa voči R. Q. ako dlžníkovi a záložcovi v jednej osobe,ktoré vznikli z úverovej zmluvy, najmä pohľadávok na vrátenie úveru a zaplatenie príslušenstva úveru. S
poukazom na ustanovenia § 22 ods. 1 a 2, § 23, § 31 ods. 1 a 2, § 32 ods. 1 a 2, § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, § 46 Správneho poriadku, § 31 ods. 1 katastrálneho zákona navrhovateľ tvrdil, že Dohoda

o splnomocnení bola uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o
zastúpení a spĺňa náležitosti právneho úkonu (slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť). R.
Q. ako záložca sa v zmysle riadne uzavretých dohôd o splnomocnení sama rozhodla zabezpečiť svoj
záväzok zo zmluvy o úvere, a preto udelil ProHelp - združeniu občianskoprávnej pomoci plnomocenstvo
na uzatvorenie záložnej zmluvy k označeným nehnuteľnostiam, ako aj na všetky právne úkony súvisiace

s uzatvorením predmetnej záložnej zmluvy. Navrhovateľ to od nej nepožadoval a osobu zástupcu mu
nenavrhol. Mal za to, že je zrejmé, že predložené plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom
uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej
dokumentácie. Správny orgán nepreukázal, že do tohto právneho úkonu zasahoval alebo ovplyvňoval
jeho obsah.

Navrhovateľ zdôraznil, že rozpor v záujmoch musí reálne existovať a nestačí len potenciálna možnosť
takéhoto rozporu. Taktiež poukázal na to, že pre správny orgán platí zásada spoľahlivo zisteného
skutkového stavu veci (§ 3 ods.5 Správneho poriadku), pričom podľa § 46 Správneho poriadku
rozhodnutie správneho orgánu musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu. Úplnosť
podkladov pritom znamená, že boli vykonané všetky šetrenia a dôkazy, ktoré majú pre danú vec

rozhodujúci význam a presnosť zistenia znamená, že skutkové zistenia vyvodené z vykonaného
prešetrenia zodpovedajú skutočnému stavu.

Podľa navrhovateľa správny orgán sa v odôvodnení rozhodnutia obmedzil len na konštatovanie,
že záložca - dlžník nemohol ovplyvniť výber splnomocnenca. Takáto správna úvaha však nespĺňa

základné kritéria odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku.
V odôvodnení rozhodnutia totiž musí správny orgán reagovať na skutkové okolnosti ako aj právne
posúdenie. Za skutkové okolnosti treba považovať skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené a ich
právny význam. Pri právnom posúdení nestačí iba citácia príslušného ustanovenia, ale je potrebné aj
vyložiť obsah právnej normy. Ak takto správny orgán nepostupoval, je rozhodnutie nepreskúmateľné pre

nedostatok dôvodov.

Taktiež namietal, že Dohodu o splnomocnení, ktorej predmetom je bezplatné zastupovanie nie je
možné posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu, a preto sa na ňu nevzťahujú ust. § 53 Obč. zákonníka.
Uvedenie predtlače záložného veriteľa a zástupcu v Dohode o splnomocnení argumentačne použité v

rozhodnutí podľa neho absolútne neobstojí. Uvedenie zástupcu je nevyhnutné z hľadiska identifikácie
strany Dohody o splnomocnení a uvedenie záložného veriteľa zase nevyhnutné z hľadiska určitosti
predmetu udeleného plnomocenstva. Z uvedeného nie je možné dovodiť, že navrhovateľ určil zástupcu
pre dlžníka.

Krajský súd v Trenčíne preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu podľa § 250l ods.
1, 2 O.s.p. v spojení s § 244 ods. 1 O.s.p. v nadväznosti na § 31 ods. 7 zákona č. 162/1995 Z.z., v
rozsahu a z dôvodov uvedených v návrhu (§ 249 ods. 2 O.s.p.), pričom rozsahom a dôvodmi návrhu je
súd v správnom súdnictve viazaný (§ 250j ods. 3 O.s.p. argumentum a contrario) a ustálil, že návrhu
navrhovateľa nemožno priznať úspech.

Predmetom konania v danej veci je preskúmanie rozhodnutia odporcu číslo V 1468/14 zo dňa 16.
októbra 2014, ktorým zamietol podľa § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z. návrh navrhovateľa na vklad
Zmluvy o zriadení záložného práva č. 78/2014-PTR zo dňa 11.3.2014 uzatvorenej medzi navrhovateľom
ako záložným veriteľom a R. Q. ako záložcom (v zastúpení na základe Dohody o splnomocnení

splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci so sídlom Bratislava, Provaznícka
18, IČO: 42 180 139. Toho času DSS Nestor o.z. ), predmetom ktorej boli označené nehnuteľnosti,
pričom je zrejmé, že sporným problémom je či vo vzťahu k Dohode o splnomocnení nejde o neprijateľnú
zmluvnú podmienku obsiahnutú vo formulárovej zmluve, ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach
a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, t.j. či túto Dohodu o splnomocnení možno považovať za

platný právny úkon, či bola zo strany R. Q. uzatvorená slobodne (či mala reálnu možnosť výberu
splnomocnenca, a aj slobodnú vôľu niekoho splnomocniť) a či záujmy splnomocnenca (ProHelp) nie sú
v rozpore so záujmami R. Q. ako splnomocniteľa.Z administratívneho spisu predloženého odporcom vyplýva tento skutkový a právny stav:

Navrhovateľ a R. Q. uzavreli dňa 4.2.2013 Zmluvu o úvere č. 304602740. Účastník R. Q. podpísala i

Dohodu o splnomocnení pre splnomocnenca ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, toho času
DSS Nestor o.z.. V uvedenej Dohode mala splnomocniť toto združenie, aby za účelom zabezpečenia
pohľadávky navrhovateľa ako veriteľa zo zmluvy o úvere uzatvorilo v jej mene záložnú zmluvu podľa
§ 552 OZ, predmetom ktorej mali byť nehnuteľnosti, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v jej
vlastníctve, alebo spoluvlastníctve. Združenie malo poučiť R. Q. ako dlžníka (splnomocniteľa) o právach

a povinnostiach vyplývajúcich zo zmluvy o úvere vrátane skutočnosti, že záložné právo vzniká vkladom
do katastra nehnuteľností. Zmluvu o zriadení záložného práva č. 78/2014-PTR zo dňa 11.3.2014 uzavreli
navrhovateľ ako záložný veriteľ a R. Q. ako záložca v zastúpení ProHelp - združenie občianskoprávnej
pomoci ( toho času DSS Nestor o.z.).

Uvedenou zmluvou má byť podľa čl. II zabezpečená pohľadávka zo zmluvy o úvere č. 304602740

zo dňa 4.2.2013, a to najmä istiny v sume 500 eur, spolu s jej príslušenstvom, úrokov z omeškania,
poplatkov a ostatných pohľadávok a zmluvných pokút vyplývajúcich zo zmluvy o úvere.

Navrhovateľ podal u odporcu návrh na vklad záložného práva, ktorý odporca napadnutým rozhodnutím
zamietol s tým, že vyhodnotil Dohodu o splnomocnení ako neprijateľnú zmluvnú podmienku a

konštatoval rozpor záujmov definovaných v ust. § 22 Obč. zákonníka.

Účastníčka R. Q. v písomnom vyjadrení k podanému opravnému prostriedku uviedla, že s napadnutým
rozhodnutím súhlasí.

Krajský súd v Trenčíne sa podrobne oboznámil so skutkovým a právnym stavom súdenej veci a
konštatuje, že odporca v rámci svojho rozhodovacieho procesného postupu postupoval v súlade so
zákonom,jehozáveroabsolútnejneplatnostiDohodyosplnomocneníjedôvodný,sospornýmiotázkami
sa odporca vo svojom rozhodnutí dostatočne vysporiadal, pričom nemožno konštatovať, žeby prekročil
rámec svojich kompetencií podľa § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z..

Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika je právnym štátom. Neoddeliteľným
atribútom právneho štátu je právna istota a spravodlivosť (pozri nálezy Ústavného súdu
Slovenskej republiky napr. I. ÚS 17/99, I. ÚS 54/02).

Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, štátne orgány môžu konať iba na základe
ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktoré ustanoví zákon.

Z vyššie citovaných ustanovení Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že v právnom štáte sa orgánu
verejnej moci neponecháva na úvahu či uplatní kompetenciu, ktorú mu priznáva ústava alebo

zákon. Preto je povinnosťou každého orgánu verejnej moci konať, uplatniť svoju kompetenciu vždy, v
celom rozsahu a včas.
Zákon č. 162/1995 Z.z. v ustanovení § 4 ods. 1 zakotvuje, že práva k nehnuteľnostiam sa do katastra
zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra, záznamom práv k nehnuteľnostiam
do katastra a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z., kataster nehnuteľností je geometrické určenie, súpis a popis
nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam, a to o vlastníckom práve,
záložnom práve, vecnom bremene, o predkupnom práve, ak má mať účinky vecného práva, ako aj
o právach vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy majetku obcí, zo správy majetku vyšších

územnýchcelkov,onájomnýchprávachkpozemkom,aknájomnéprávatrvajúalebomajútrvaťnajmenej
päť rokov.

Kataster slúži aj ako informačný systém, najmä na ochranu práv k nehnuteľnostiam, na daňové účely
a poplatkové účely, na oceňovanie nehnuteľností, najmä pozemkov, na ochranu

poľnohospodárskeho pôdneho fondu a lesného pôdneho fondu, na tvorbu a ochranu
životného prostredia, na ochranu nerastného bohatstva, na ochranu národných kultúrnych pamiatok a
ostatných kultúrnych pamiatok, ako aj chránených území a prírodných výtvorov a na budovanie ďalších
informačných systémov o nehnuteľnostiach (§ 2 zákona č. 162/1995 Z.z..).Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z., vklad je úkon okresného úradu; vkladom vzniká, mení sa
alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam.

Podľa § 28 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z., práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa
zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 28 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z., práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú,

menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 28 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z., právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného
rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení.

Podľa § 29 zákona č. 162/1995 Z.z., vklad podľa § 28 možno vykonať iba na základe právoplatného

rozhodnutia okresného úradu.

Podľa § 30 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z., účastníkom konania o povolení vkladu je účastník právneho
úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti.

Podľa § 30 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z., konanie o povolení vkladu sa začína na návrh
účastníka konania.

Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z., okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať

s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná
voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či
zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj
na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z., ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad
povolí; inak návrh zamietne.

Podľa § 31 ods. 5 zákona č. 162/1995 Z.z., rozhodnutie o povolení vkladu nadobúda právoplatnosť dňom
vydania rozhodnutia. Proti rozhodnutiu, ktorým sa vklad povoľuje, nemožno podať odvolanie, návrh na

obnovu konania a ani ho nemožno preskúmať mimo odvolacieho konania.

Zákon č. 162/1995 Z.z. zakotvuje tri druhy zápisov vecných a iných práv k nehnuteľnostiam
dokatastra(vklad,záznamapoznámku),pričomkaždýztýchtoprávnychinštitútovmáinéprávneúčinky.
V súlade s platnou právnou úpravou v Slovenskej republike sa k nadobudnutiu vlastníckych a iných

vecných práv k nehnuteľnostiam vyžadujú dva úkony. Prvým úkonom je uzavretie právneho úkonu medzi
účastníkmi konania, ktorý predstavuje tzv. titul nadobudnutia práva podľa hmotného práva. Ďalším
úkonom je rozhodnutie Okresného úradu ako správneho orgánu podľa zákona č. 162/1995 Z.z., ktorým
sa povoľuje vklad vlastníckeho alebo iného vecného práva do katastra.

Inštitút vkladu je založený na základe konštitutívnosti, čo znamená, že zmluvné vecné práva k
nehnuteľnostiam vznikajú, menia sa a zanikajú vkladom do katastra.

Okresný úrad je ako orgán štátnej správy súčasťou výkonnej moci štátu a je v jeho kompetencii
rozhodovať, či sú splnené podmienky na povolenie zápisu práv k nehnuteľnostiam

do katastra na základe vkladu práv k nehnuteľnostiam. Na konanie o povolenie vkladu je
miestne príslušný Okresný úrad, v ktorého obvode sa nachádza nehnuteľnosť.

Vkladové konanie ako návrhové správne konanie sa začína na základe návrhu účastníka konania,
pričom zákon č. 162/1995 Z.z. zakotvuje jednak obligatórne náležitosti návrhu, na základe ktorého sa

vkladové konanie začína, ako aj príkladmo prílohy návrhu, ktoré má účastník vkladového konania spolu
s návrhom na povolenie vkladu predložiť.V priebehu vkladového konania okresný úrad ako správny orgán posudzuje podstatné náležitosti
príslušného zmluvného typu a to z hľadiska kritérií, ktoré sú príkladmo uvedené v ustanovení
§ 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z..

To znamená, že vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, pri
ktorom Okresný úrad ako správny orgán na základe predložených písomných podkladov podľa § 31
ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. posudzuje skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.
Výsledkom tohto rozhodovacieho procesného postupu je rozhodnutie o povolení vkladu alebo

rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad.

Odporca sa vyššie citovanými ustanoveniami zákona dôsledne riadil, rámec svojich kompetencií v
zmysle § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona odporca žiadnym spôsobom neprekročil, preto Krajský súd v
Trenčíne nemôže inak ako konštatovať, že odporca v zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona ako
orgán verejnej moci uplatnil svoju kompetenciu v súlade so zákonom (conditicio sine qua non).

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a

zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa§53ods.5Občianskehozákonníka,neprijateľnépodmienkyupravené vspotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

V súdenej veci je zrejmé, že Dohoda o splnomocnení je závislá od existencie (uzatvorenia) zmluvy o
spotrebiteľskom úvere. Skutočnosť, že Dohoda o splnomocnení je uzatvorená na samostatnej listine na
túto závislosť nemá žiaden vplyv. Rozhodujúcou skutočnosťou je fakt, že ak by nedošlo k uzatvoreniu
úverovej zmluvy (ktorá má jednoznačne charakter zmluvy spotrebiteľskej), nedošlo by ani k uzatvoreniu
Dohody o splnomocnení. Samotná Dohoda o splnomocnení tak predstavuje zmluvnú podmienku, ktorú

dlžník musel splniť, ak chcel od navrhovateľa získať úver. Uvedená podmienka (podpísanie Dohody o
splnomocnení) je súčasťou zmluvy o úvere, i keď je obsiahnutá na samostatnej listine. Na základe
uvedeného je súd jednoznačne toho právneho názoru, že i na Dohodu o splnomocnení je potrebné
aplikovať vyššie cit. ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka. Samotná Dohoda o splnomocnení
má formu predtlačeného formulára (ide o typickú formulárovú zmluvu), ktorého obsah R. Q. nemohla

žiadnym spôsobom ovplyvniť a pozmeniť, túto mohla buď v celosti bez zmeny prijať a podpísať
alebo odmietnuť s tým, že by jej nebol poskytnutý úver. R. Q. nemala teda žiadnu možnosť ovplyvniť
osobu splnomocnenca. V rovine ochrany spotrebiteľa sa tak jednoznačne jedná o neprijateľnú zmluvnú
podmienku obsiahnutú v typickej formulárovej zmluve, ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a
povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, a ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 v nadväznosti na § 53 ods.

1 Občianskeho zákonníka absolútne neplatnou.

Súd v tejto súvislosti musel poukázať a zdôrazniť zákonné ustanovenia vzťahujúce sa na
vzťahy medzi zástupcom a zastúpeným.
Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na

právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 23 Občianskeho zákonníka, zastúpenie vzniká na základe zákona, alebo rozhodnutia štátneho
orgánu (zákonné zastúpenie), alebo na základe Dohody o plnomocenstve.

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom
sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne,

určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Právny vzťah zastúpenia, pokiaľ ide o dôvody jeho vzniku, vzniká buď priamo zo zákona,
na základe rozhodnutia súdu alebo iného orgánu, alebo na základe zmluvy. Podľa toho rozlišujeme1. zákonné zastúpenie, ktoré vzniklo priamo zo zákona alebo na základe rozhodnutia súdu či iného
štátneho orgánu a 2. zmluvné zastúpenie (splnomocnenie). Pre oba druhy zastúpenia (zákonné aj
zmluvné) platí, že zástupcom nemôže byť ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, a

ani ten, záujmy, ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. V prípade zmluvného zastúpenia ďalej
platí, že Dohoda o plnomocenstve ako každý iný právny úkon, musí byť vykonaná slobodne, vážne,
zrozumiteľne, určite a v predpísanej forme, inak je neplatná.

V súdenom prípade ide o posúdenie zmluvného zastúpenia, t. j. zastúpenia založeného na základe

Dohody o splnomocnení, a to konkrétne, či uvedená Dohoda o splnomocnení bola zo strany R. Q.
ako splnomocniteľa uzatvorená slobodne, a či záujmy ProHelp ako splnomocnenca neboli v rozpore so
záujmami R. Q..

Zo samotnej Dohody o splnomocnení, ktorá sa nachádza v administratívnom spise je zrejmé (ako už
bolo vyššie uvedené), že ide o predtlačený formulár (typickú formulárovú zmluvu), ktorého obsah R.

Q. nemohla žiadnym spôsobom ovplyvniť a pozmeniť a nemala ani žiadnu možnosť ovplyvniť osobu
splnomocnenca. Z rozhodovacej činnosti je súdu známe, že dlžníkov v obdobných sporoch zastupuje v
katastrálnom konaní vždy ten istý subjekt - ProHelp (toho času Nestor DSS), čo nasvedčuje tomu, že
dlžníci pri uzavieraní zmluvy o úvere nemajú žiadnu možnosť ovplyvniť to, či budú v katastrálnom konaní
(v konaní o vklad zmluvy o zriadení záložného práva) zastúpení a akým subjektom. Vychádzajúc z

uvedeného je zrejmé, že dlžníci pri uzavieraní Dohody o splnomocnení nekonajú slobodne, ale sú k
uzavretiu Dohody o splnomocnení pod hrozbou neposkytnutia úveru donútení. Nakoľko i R. Q. uzatvorila
Dohodu o splnomocnení nie slobodne, táto nie je v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka platným
právnym úkonom.

Dohoda o splnomocnení je neplatná i z toho dôvodu, že záujmy ProHelp ako splnomocnenca sú v
rozpore so záujmami R. Q. ako splnomocniteľa. Pokiaľ ProHelp ako splnomocnenec, namiesto toho aby
hájil záujem R. Q., uzatvoril v jej mene záložnú zmluvu, a dokonca poveril navrhovateľa ako záložného
veriteľa na podanie návrhu na vklad záložného práva v jej prospech do katastra nehnuteľností, nemožno
takéto konanie splnomocnenca (ProHelp) posúdiť inak ako konanie v príkrom rozpore so záujmami

splnomocniteľa.

Odporca správne v konaní posúdil Dohodu o splnomocnení ako neplatný právny úkon a vyvodil z toho
i správne závery.

Podľa § 250q ods. 2 O.s.p., o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané
rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie.

Odporcavykonaldostatočnédokazovanie,nazákladedokazovaniasprávnezistilskutkovýstavavyvodil
z neho správny právny názor, že v danej veci neboli splnené podmienky podľa § 31 ods. 3 katastrálneho

zákona na povolenie vkladu do katastra nehnuteľností zo záložnej zmluvy. Odporca návrh na vklad
záložného práva zamietol v súlade so zákonom, a preto súd napadnuté rozhodnutie potvrdil podľa §
250q ods. 2 O.s.p..

Krajský súd rozhodol o náhrade trov konania podľa § 250k ods. 1 tak, že neúspešnému navrhovateľovi

náhradu trov konania nepriznal.

O povinnosti navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok za odvolanie proti rozhodnutiu odporcu súd rozhodol
za použitia ust. § 2 ods. 4 veta posledná zákona č. 71/1992 Zb., podľa ktorého poplatníkom je tiež
ten, kto podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol úspešný.

Navrhovateľ ako osoba podávajúca opravný prostriedok voči Okresnému úradu Prievidza, ktorá nebola
v konaní úspešná sa stala poplatníkom okamihom potvrdenia rozhodnutia správneho orgánu, voči
ktorému navrhovateľ neúspešne podal opravný prostriedok. Preto mu súd týmto rozhodnutím uložil
povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 35 eur podľa položky 10 písm. e) prílohy k zákonu č. 71/1992
Zb..

Poučenie:Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n éodvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne,
v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p., odvolanie musí mať tieto náležitosti: ktorému súdu je určené, kto
ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané s uvedením dátumu vyhotovenia odvolania,
protiktorémurozhodnutiusúdusmeruje,vakomrozsahurozhodnutienapáda,včomsatotorozhodnutie,
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.