Rozsudok Judgement was issued on Monday, May 13, 2013

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 3C/482/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2712204586
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Butašová

ECLI: ECLI:SK:OSSI:2013:2712204586.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica samosudkyňou JUDr. Jankou Butašovou v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI

Slovensko, s.r.o. so sídlom Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený: Tomáš
Kušnír, s.r.o. so sídlom Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporcom: v 1. rade:
M. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C., štátny občan SR, v 2. rade: O. Q., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom W. X, XXX XX I., štátny občan SR, v 3. rade: Z. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom C. XXX, XXX XX C., o zaplatenie 5 712,56 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Odporcom v 1. až 3. rade súd n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podal na Okresnom súde Skalica dňa 29.06.2012 návrh, ktorým navrhol zaviazať
rozsudkom odporcov v 1. až 3. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 5
712,56 eur, úrok z omeškania vo výške 448,96 eur, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy
5 032,38 eur od 1.6.2011 do zaplatenia a trovy konania. Svoj návrh zdôvodnil tým, že nadobudol
pohľadávku od veriteľa Slovenská sporiteľňa a.s. so sídlom Bratislave (ďalej v texte označovaný aj ako
právny „predchodca navrhovateľa“ alebo „pôvodný veriteľ „) na základe zmluvy o postúpení pohľadávok
č. XXXX/XXXX/CE zo dňa 08.06.2010 (ďalej len „zmluva o postúpení pohľadávok“) a ďalej tvrdil, že

jeho právny predchodca uzavrel s odporcom v 1. rade dňa 21.11.2005 Zmluvu o splátkovom úvere č.
XXXXXXXXXX zo dňa 21.11.2005 (ďalej len „zmluva o úvere“), na základe ktorej právny predchodca
navrhovateľa poskytol odporcovi peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov,
podmienky splácania, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené
v zmluve a vo Všeobecných obchodných podmienkach platných ku dňu podpísania zmluvy o úvere.
Odporcovia v 2. a 3. rade prevzali na seba ručiteľský záväzok. Navrhovateľ uviedol, že zmluva obsahuje
všetky znaky a spĺňa všetky náležitosti zmluve o úvere podľa § 497 - §507 Obchodného zákonníka.

Vzhľadom na to, že odporca neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju povinnosť podľa
zmluvy, postupca odstúpil od zmluvy a vyzval odporcu na úhradu dlžnej sumy. Pohľadávka navrhovateľa
ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 5 812,56 eur, ktorá pozostáva z istiny 5 132,38
eur, riadneho úroku 0 eur, úroku z omeškania 680,18 eur v súlade s prílohou k zmluve o postúpení
pohľadávok. Po postúpení pohľadávky ku dňu podania návrhu odporcovia uhradili v splátkach sumu 100
eur. Odporca v 3. rade uznal vyššie uvedený záväzok v dohode o uznaní záväzku a zároveň uznal aj
náklady inkasného konania, ktoré si navrhovateľ v tomto konaní neuplatňuje.

Pre nedostatok odôvodnenia návrhu, iba odkazom na zmluvu o postúpení pohľadávok a odkazom
na ustanovenia Obchodného zákonníka súd vyzval navrhovateľa na doplnenie návrhu výzvou zo dňa
10.07.2012. Súd požadoval po navrhovateľovi bližšie uviesť čo konkrétne tvorí istinu 5 132,38 eur, najmäči zahŕňa aj úroky z úveru a v akej časti, resp. iné poplatky a príslušenstvo, ako bol vypočítaný úrok
z omeškania vo výške 680,18 eur ( uviesť kedy sa odporca dostal do omeškania, z akej sumy, za
aké obdobie je úrok z omeškania počítaný a aká bola výška sadzby úroku z omeškania), prípadne či

odporcovi boli účtované iné poplatky, sankcie, zmluvné pokuty. Bol vyzvaný, aby uviedol koľko splátok a
v akej výške odporca celkovo zaplatil a ako boli tieto splátky započítané. Súd vyzval navrhovateľa, aby
predložil listinné dôkazy, z ktorých bude mať súd preukázanú dlžnú sumu a z čoho táto suma pozostáva
( napr. výpisy z účtu, sadzobník poplatkov, prehľad splátok a pod.).

Navýzvunavrhovateľreagovalpísomnýmpodanímtak,žedňa13.11.2012zaslalsúduzostavuprehľadu
transakcií úveru ( platobnú históriu odporcu) a vo svojej odpovedi uviedol, že v zmysle čl. III. bodu 7.
Zmluvy je odporca povinný zaplatiť úrok z omeškania vo výške 26,40 % ročne. Ďalej uviedol, že istina
vo výške 5 132,38 eur pozostáva z neuhradeného úveru, z poplatku za správu účtu a zo zmluvných
úrokov. Odporca v 1. rade dňa 21.11.2005 čerpal peňažné prostriedky v celkovej výške 3 319,39 eur a
z poskytnutého úveru uhradil sumu v celkovej výške 716,46 eur.

Právny zástupca navrhovateľa bol vyzvaný (výzva mu bola doručená dňa 16.04.2013), aby do termínu
bližšie špecifikoval koľko z istiny 5 132,38 eur predstavuje úrok, poplatky, úroky z omeškania a aké
poplatky boli odporcovi účtovaní a na základe čoho boli odporcovi účtované a aby doložil cenník
poplatkov. Právny zástupca na túto výzvu reagoval tak, že zaslal súdu tú istú odpoveď na výzvu súdu

ako tú ktorú zaslal súdu dňa 13.11.2012 a súčasne doložil súdu sadzobník poplatkov pre účelový a
bezúčelový úver, z ktorého vyplýva, spracovateľský poplatok vo výške 2 % z objemu úveru, min. 66,39
eur, poplatok za správu úveru 1,99 eur mesačne, poplatok za prvú upomienku vo výške 6,64 eur,
poplatok za druhú upomienku 16,60 eur a poplatok za tretiu upomienku 23,24 eur.

Navrhovateľ, právny zástupca navrhovateľa a odporca v 2. rade sa na pojednávanie nedostavili, hoci
naň boli riadne a včas predvolaní. Právny zástupca navrhovateľa svojím podaním zo dňa 09.05.2013
ospravedlnil svoju neprítomnosť na súdnom pojednávaní a vyslovil súhlas, aby sa pojednávanie konalo
i v jeho neprítomnosti. Odporca v 2. rade svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil.

Súd preto vec prejednal s použitím ustanovenia § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal bez prítomnosti
navrhovateľa a jeho právneho zástupcu a odporcov v 2. a 3. rade a prihliadol na obsah spisu a dosiaľ
vykonané dôkazy s tým, že sa jedná o vec, ktorú možno rozhodnúť na základe listinných dôkazov.

Odporcovia v 1. a v 3. rade sa na pojednávanie dostavili, rozhodnutie vo veci samej ponechali na úvahe

súdu.

Súd vykonal dokazovanie, zmluvou o splátkovom úvere, dohodou o ručení, dohodou o zabezpečení
úveru životným poistením, VOP, dohodou o uzavretí splátkového kalendára o uznaní záväzku,
oznámením o postúpení pohľadávky, zmluvou o postúpení pohľadávok a k nej príloha č. 1, pokusom o

zmier, výzvou súdu PZ navrhovateľa, odpoveďou na výzvu súdu, výpisom z účtu odporcu v 1. rade a
sadzobníkom výsluchom odporcu v 1. a v 2. rade a zistil tento skututkový stva veci:

Odporca v 1. rade dal vyjadrenie, že si vzal od pôvodného veriteľa úver. Nevedel uviesť akú sumu
pôvodnému veriteľovi splatil, nakoľko mu posielal nejaké splátky a súčasne aj jeho zamestnávateľ za

neho zasielal splátky od banky nedostal 3 319,39 eur (100.000,-Sk), ale iba 3 253 eur (98.000,-Sk),
pričom rozdiel vo výške 66,39 eur (2.000,-Sk) si banka hneď strhla ako poplatok. Odporca vo vyjadrení
ďalej uviedol, že nevie prečo je Z. V. žalovaná ako odporkyňa v treťom rade, nakoľko ona u zmluvy o
úvere nebola, pričom ručiteľa robil iba O. Q. označený ako odporca v 2. rade. Prostriedky z úveru použil
odporca v 1. rade, ktorý býva spolu s odporkyňou v 3. rade do domácnosti. Odporca sa ďalej vyjadril,

že ho navrhovateľ doma nenašiel a že jeho družka odporkyňa v 3. rade podpísala s navrhovateľom, že
od nich prebrala nejaké listiny.

Odporca v 1. rade pri výsluchu uviedol, že je to už dávno v roku 2005, čo uzavrel s pôvodným veriteľom
zmluvu, podľa ktorej mu sporiteľňa vyplatila 3 253 eur (98.000,-Sk). Sumu 66,39 eur (2.000,-Sk) si

pôvodný veriteľ strhol ako poplatok bez jeho súhlasu, zmluvu o splátkovom úvere dostal od súdu spolu
s predvolaním. Po nahliadnutí na dohodu o splátkovom kalendáre a uznaní záväzku vypovedal, že on
takúto listinu nepodpísal a že ani jeho družka odporkyňa v 3. rade tento dokument nepodpísala. Ďalej
uviedol, že pretože žije s odporkyňou v 3. rade v spoločnej domácnosti, vie, že bol u nich nejaký pánzo spoločnosti navrhovateľa, ktorý jej povedal, že listinu má podpísať, a že je to listina pre odporcu v
1. rade. Povedal jej, že iba prevezme za odporcu v 1. rade dohodu o splátkovom kalendári a uznaní
záväzku. Odporca v 1. rade ďalej uviedol, že odporkyňa v 3. rade určite nechcela pristúpiť k dlhu, teda

popri ňom splácať dlh. Ďalej uviedol, že všetky údaje do zmluvy dávala banka, nedohadoval si ani výšku
splátok, ani splatnosť splátky, ani splatnosť úrokov. Odporca v 2. rade za úver ručil. Odporca v 1. rade
nikdy dlh navrhovateľa neuznal, ani si s ním nedohodol splátky. Pôvodnému veriteľovi platil priamo u
prepážky v pobočke banky v Holíči, doklady o tom nemá. Keď mu banka schválila úver a pripísala mu
peniaze na účet, peniaze si vybral v hotovosti. Poplatky za upomienky si nedohadoval. Nepamätá si,

či bolo v zmluve, že bude platiť úrok z omeškania 26,40 % ročne. Pre prípad úspechu si náhradu trov
konania neuplatnil.

Odporkyňa v 3. rade pri výsluchu uviedla, že je družkou odporcu v 1. rade a bývajú spolu v jednej
domácnosti. Bola jej doručená zo súdu na vyjadrenie dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní
záväzku, pričom vľavo dole je jej podpis. Pre prípad úspechu, trovy konania priznať nežiadala. Uviedla,

že k nim prišiel pán C. zo spoločnosti N. KSI Slovensko, s.r.o., pričom hľadal jej partnera, ktorý vtom
čase nebol doma. Uvedený pán jej dal k podpisu dohodu o splátkovom kalendári a uznaní dlhu s tým,
že to má odovzdať odporcovi v 1. rade, pričom uviedol, že iba podpisuje, že preberá pre odporcu v 1.
rade listinu. Nevedela o tom, aké právne následky má podpísanie takejto listiny.

Tvrdenie navrhovateľa o existencii písomnej úverovej zmluvy bolo preukázané Zmluvou o splátkovom
úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.11.2005, z ktorej súd zistil, že právny predchodca navrhovateľa,
resp. veriteľ Slovenská sporiteľňa a.s. Bratislava a odporca v 1. rade v postavení dlžníka podpísali dňa
21.11.2005 pod číslom XXXXXXXXXX zmluvu o splátkovom úvere, ktorej obsahom boli upravené práva
a povinnosti zmluvných strán. Podľa článku I., označenej ako „predmet zmluvy“ predmetom zmluvy

bolo poskytnutie splátkového úveru bankou dlžníkovi v sume a mene a za podmienok dohodnutých v
tejto zmluve. Podľa čl. I bod 2 zmluvy o úvere dlžník vyjadril povinnosť za podmienok dohodnutých v
zmluve poskytnutý úver splatiť, platiť úroky, poplatky dohodnuté v zmluve, ďalšie poplatky a náklady
spojené s úverom a dodržiavať dohodnuté podmienky. Podľa zmluvy o úvere bola výška úveru, ktorú
sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi 3 319,39 eur (100.000,-Sk), úver bol špecifikovaný ako spotrebný

- bez účelu, úroková sadzba uvedená v zmluve bola premenlivá, v deň podpisu zmluvy vo výške
12,10 % ročne. Poplatok za poskytnutie úveru bol 2 % z výšky úveru splatný v deň podpisu zmluvy,
poplatok za správu úveru 1,66 eur (50,-Sk) mesačne, výška mesačnej splátky 61,20 eur (1 844,-Sk),
splátky splatné k 20. dňu v mesiaci, konečná splatnosť úveru 20.10.2012 a splatnosť úrokov v posledný
deň kalendárneho mesiaca. Všetky údaje a náležitosti uvedené v Základných podmienkach Zmluvy sú

podľa zmluvy o úvere platné ku dňu uzatvorenia zmluvy a ich zmeny sa riadia úverovou zmluvou,
úverovými podmienkam a VOP. V bode 4 článku III. dlžník vyjadruje súhlas, aby banka vykonávala
inkaso z inkasného účtu vo výške splátok a v periodicite splátok, a to i v prípade ich zmien v súlade
s úverovou zmluvou, úverovými podmienkami a VOP. Z článku V - záverečné ustanovenia v bode
1 sa uvádza, že dlžník súhlasí so sprístupnením a poskytnutím všetkých údajov o všetkých úveroch

a bankových zárukách poskytnutých dlžníkovi v súvislosti s bankovým tajomstvom, bonitou dlžníka,
spoločným registrom bankových informácií, kde celé ustanovenie je podriadené zákonu o bankách.
Článok V bod 2 je ďalším vyhlásením dlžníka, podľa ktorého sa oboznámil s VOP veriteľa, súhlasí s
nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Podľa tohto článku V. súd zistil, že sa dlžník a veriteľ majú riadiť v ich
právnom vzťahu VOP vydanými bankou a účinnými od 1.8.2002. Z bodu 3 čl. V. vyplýva, že strany mali

dohodnúť poradie, v ktorom sa budú riadiť ich vzťahy zo zmluvy o úvere a záväznosť ich poradia. Z čl.
V bod 4 obsahuje ustanovenia, z ktorého vyplýva, že strany zvolili za právny predpis, ktorým sa majú
riadiť ich právne vzťahy zo zmluvy o úvere Obchodný zákonník, s odkazom na ustanovenie § 262 tohto
právneho predpisu. Pod bodom 5 čl. V. je uvedené, že úverová zmluva nadobúda platnosť a účinnosť
dňom jej podpísania obidvoma zmluvnými stranami. Súd v zmluve o úvere nenašiel, žeby v nej bolo

dohodnuté zabezpečenie úveru, ani podmienky pri neplnení zo zmluvy o úvere, ako tvrdil navrhovateľ
v návrhu.

K zmluve bola pripojená Dohoda o ručení zo dňa 21.11.2005. Dohoda o ručení (ďalej iba „Dohoda“)
bola na strane Slovenskej sporiteľne a.s. podpísaná dvoma osobami za stranu veriteľa a za ručiteľa

odporcom v 2. rade. Podľa dohody má ručiteľ vedomosť o tom, že veriteľ uzavrel dňa 21.11.2005 s
dlžníkom, uvedený je odporca v 1. rade zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX/XXXX, podľa
ktorej veriteľ dlžníkovi poskytol úver 3 319,39 eur (100.000,-Sk) a podľa čl. II ručiteľ vyhlásil, že podľa §
303 Obchodného zákonníka uspokojí nasledovné pohľadávky veriteľa:a/ pohľadávku, ktorá vznikla zo Zmluvy o úvere v znení jej neskorších zmien a dodatkov, na základe
ktorej poskytol veriteľ úver, ktorý tvorí istina 3 319,39 eur (100.000,-Sk), úroky, úroky z omeškania a
všetky poplatky a náklady spojené so zmluvou,

b/ pohľadávku a jej príslušenstvo, ktorá vznikne v dôsledku alebo v súvislosti s odstúpením alebo
vypovedaním úverovej zmluvy,
c/ pohľadávku na uhradenie nákladov podľa úverovej zmluvy, tejto dohody a všetkých ostatných zmlúv
uzavretých medzi veriteľom a dlžníkom,
d/ pohľadávku a jej príslušenstvo, ktorá vznikne v dôsledku alebo v súvislosti so zánikom úverovej

zmluvy iným spôsobom ako splnením, odstúpením od zmluvy alebo vypovedaním,
e/ pohľadávku a jej príslušenstvo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorá vznikne, resp. vznikla v
dôsledku alebo v súvislosti s plnením veriteľa dlžníkovi bez právneho dôvodu, ktorý odpadol,
f/ pohľadávku /pohľadávky/ a jej /ich/ príslušenstvo, ktoré vzniknú na základe zmeny právneho vzťahu
založeného úverovou zmluvou, t.j. pohľadávky, vyplývajúce zo zmeny výšky poskytnutých peňažných
prostriedkov a pod., alebo nahradením záväzku vyplývajúceho z úverovej zmluvy novým záväzkom, t.j.

v prípade privatívnej novácie právneho vzťahu založeného úverovou zmluvou, a to v prípade, ak dlžník
neuhradí veriteľovi pohľadávke riadne a včas, a to aj bez doručenia výzvy dlžníkovi a strany sa dohodli
na vylúčení ustanovenia § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka

Podľa čl. II bod 3. ručiteľ sa neodolateľne a bezpodmienečne zaväzuje, že uhradí pohľadávku veriteľa

na prvú písomnú výzvu veriteľa obsahujúcu jeho vyhlásenie, že dlžník neuhradil pohľadávku riadne a
včas, a to v lehote určenej veriteľom vo výzve, ak táto lehota nie je vo výzve určená, tak v lehote 10
pracovných dní od doručenia výzvy, a to aj bez doručenia výzvy na plnenie dlžníka.

Podľačl.III.bodu2ručiteľvyhlasuje,žesijevedomývšetkýchprávnychdôsledkov,súvisiacichsdohodu

a zároveň týmto potvrdzuje, že obsah a rozsah záväzkov vyplývajúcich z úverovej zmluvy a z VOP
veriteľa, za ktoré sa zaručuje, je mu známy, vrátane práv a povinností, ktoré z tohto ručenia vyplývajú.
V bode 3 vyhlasuje, že sa oboznámil s VOP, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať, oboznámil
sa so Sadzobníkom, súhlasí s ním, ide o VOP účinné od 1.8.2002. Na dohode je dátum 21.11.2005,
miesto Skalica, rukou uvedený podpis pri ručiteľovi a za Slovenskú sporiteľňu a.s. dve mená s funkciami

poradca a osobný poradca a dva podpisy.

Z Dohody o zabezpečení úveru životným poistením zo dňa 21.11.2005 súd zistil, že slúži ako
zabezpečovací prostriedok pohľadávky veriteľa, pričom bola podpísaná v rovnaký deň ako zmluva
o úvere. Dohoda je uzatvorená medzi tromi zmluvnými stranami, a to medzi pôvodným veriteľom,

odporcom v 1. rade a L. O., podľa výpovede odporcu 1/ jeho sestry. V zmysle časti 1 článku 1
bod. 1 sa banka a dlžník dohodli, že práva a pohľadávky vyplývajúce z Poistnej zmluvy sa použijú
na zabezpečenie pohľadávky. Podľa bodu 2. je obsahom dohody zmluva o zabezpečovacom prevode
a zabezpečovacom postúpení pohľadávok z poistnej zmluvy uzatvorená medzi bankou a dlžníkom
a zmluva o zabezpečovacom postúpení pohľadávok z poistnej zmluvy uzatvorená medzi bankou a

oprávnenou osobou. V zmysle časti 2 článku 1 bod 1. predmetom zmluvy o zabezpečovacom prevode
je zabezpečovací prevod všetkých práv a zabezpečovacie postúpenie všetkých pohľadávok dlžníka
vyplývajúcich mu z poistného vzťahu založeného poistnou zmluvou. Na dohode sú tri iba rukou uvedené
podpisy za banku, za dlžníka a za oprávnené osobu, bez vypísania ich celých mien v tlačenej forme.

Z „Oznámení o postúpení pohľadávky podľa § 526 OZ z 17.06.2010“ súd zistil, že Slovenská sporiteľňa
a.s. /po zmene sídla Tomášikova 48/ Bratislava oznamuje všetkým odporcom, že postupuje pohľadávku
41700 - Spotrebné úvery na Čokoľvek do 1699, číslo úveru/ číslo účtu XXXXXXXXX podľa zmluvy
uzatvorenejsM.O.dňaXX.XX.XXXX, postupujepohľadávkucelkomvovýške5812,56eur.Odokamihu
doručenia oznámenia majú odporcovia v 1. - 2. rade plniť výlučne na zúčtovacie dáta postupníka,

uvedené v oznámení. Iné v oznámení uvedené /okrem podpisov osôb za SLSP a.s. / nie je. Predmetné
oznámenie bolo doručené odporcovi v 1. - 2. rade.

Všeobecné obchodné podmienky boli súdu doručené v znení všetkých dodatkov ako ich úplné znenie,
účinné od 1.8.2002 v znení Dodatku č. 1 účinného od 1.1.2003, Dodatku č. 2 účinného od 30.9.2003,

v znení Dodatku č. 3 účinného od 1.9.2004. U žiadneho z ustanovení takto menených VOP nie je
uvedené, ktorým dodatkom sa menilo a ako, či bolo napríklad vypustené alebo do VOP vložené to ktoré
ustanovenie a v ktorom čase a keďže dodatkov je celkom 3 bez poznania obsahu toho ktorého dodatku
nemožno zistiť, ako boli vo VOP upravené práva a povinnosti banky a odporcu, či obsahovali v čase odvzniku zmluvy o úvere ustanovenia o spôsobe zániku zmluvy a ďalšie náležitosti, ktoré boli ustanovené
ako náležitosti zmluvy o úvere podľa zákona č. 281/2001 Z z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene
a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení

neskorších predpisov.

Z Výpisu z účtu odporcu v 1. rade súd zistil, že ho vyhotovila Slovenská sporiteľňa a.s. so začiatkom
11.11.2005 - založenie účtu - suma 100.000 Sk. Dňa 21.11.2005 sú uvedené tieto položky v
nasledovnom poradí: schválenie úveru - 100.000 Sk, uzavretie úverovej zmluvy - 100.000 Sk,

zaúčtovanie na pohl. poplatok - 2 000 Sk, hot. splátka na úver- 2 000 Sk, odúčt. pohľad. za popl. - 2 000
Sk, bezhotovostné čerpanie úveru- 100 000 Sk. Dňa 30.11.2005 nasleduje zaúčtovanie riadnych úrokov
s kap. 336,20 Sk a zaúčtovanie poplatku za vedenie účtu - 50 SK. Dňa 20.12.2005 bola evidovaná prvá
bezhotovostná splátka úveru obyv. vo výške 1 646 Sk a dňa 20.12.2005 splátka 198 Sk. Z tohto výpisu
z účtu súd zistil, že odporca poukázal do 8.6.2010 na účet celkom 23 584,10 Sk t.j. v prepočte 782,85
eur. Položky v prehľadoch transakcií sú premenlivé mesačne vo výškach úroku, úroku z omeškania.

Vo výpise ku dňu 8.6.2010 je uvedený odpis istiny vo výške 5 132,38 eur a odpis úrokov z omeškania
zmluvných vo výške 680,18 eur.

Súd k Dohode o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku uvádza, že ide o formulár s
predtlačou, na ktorom v bode 1. 1. uvedený veriteľ - navrhovateľ a v bode 1.2. dlžník meno odporcu v 1.

radesjehorodnýmčíslom,natlačivejeďalejbod1.3.stextomosobapristupujúcakzáväzkupodľa§533
a nasl. Zákona č. 40/1964 Zb. s osobnými údajmi ako aj rodným číslom odporkyne v 3. rade a podpisy
overil /č. IP/ 11 s podpisom overujúceho Z. C.. Bod 2. má názov Uznanie záväzku. V bode 2.1. je text,
„Osoby uvedené v bode v bode 1.2 a, alebo 1.3. tejto dohody uznávajú čo do právneho dôvodu a výšky
záväzok voči veriteľovi, ktorý vznikol na základe zmluvy uzatvorenej s pôvodným veriteľom Slovenská

sporiteľňa a.s. číslo zmluvy/číslo zákazníka XXXXXXXXX zo dňa 21.11.2005 /ďalej len zmluva/. Dlžná
suma pozostáva z istiny 5 132,38 eur, príslušenstva pohľadávky podľa zmluvy a nákladov na inkasné
konanie vo výške 150 eur. Na predtlači je bod 3. nazvaný Forma splatenia záväzku. Bod 3.1. v predtlači
znie : Osoby uvedené v bode 1.2 a, alebo 1.3. tejto dohody sa zaväzujú splatiť svoj záväzok voči
veriteľovi v mesačných splátkach nasledovne: Výška splátky nie je vyplnená, Dátum splátky /deň v

mesiaci/ nie je vyplnený, Dátum prvej splátky nie je vyplnený. Osoby uvedené v bode 1.2. a / alebo 1.3.
tejto dohody sa zaväzujú k úhrade príslušenstva pohľadávky vyplývajúceho zo zmluvy a narastajúcich
úrokov z omeškania počas splácania. Osobám uvedeným v bodoch 1.2. a / alebo 1.3. tejto dohody bude
bez odkladu vyhotovený a zaslaný písomný splátkový kalendár s podrobným rozpisom splátok, ktoré
zároveň berú na vedomie, že zaslanie tohto splátkového kalendára je len pre informačné účely a nemá

vplyv na platnosť tejto dohody. Osoby uvedené v v bode 1.2. a / alebo 1.3. tejto dohody vyhlasujú, že
majú vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch. V bode 3.2. je predtlačou uvedené, v prípade,
že osoby uvedené v bode 1.2. a, alebo 1.3. tejto dohody nebudú splácať svoj záväzok podľa vyššie
dohodnutých splátok, stane sa splatným celý zvyšok pohľadávky, a to prvým dňom nasledujúcim po
splatnosti prvej neuhradenej splátky.

Bod 4. je nazvaný Rozhodcovská doložka. Text znie: Zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory,
ktoré vzniknú z tejto dohody vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a/
pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom
Karloveské rameno, 841 04 Bratislava /Ďalej len rozhodcovský súd/ ak žalujúca strana podá žalobu na

rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných prepisov rozhodcovského
súdu, a to jediným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, alebo
b/ pred Rozhodcovským súdom zriadeným pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o., Kmeťova
13, 040 01 Košice /ďalej len „rozhodcovský súd“/ jediným rozhodcom ustanoveným predsedom
Rozhodcovského súdu alebo c/ pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná

strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu / zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok/ Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu
o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vnikne z tejto dohody vrátane sporu o jej platnosť, výklad
alebo zrušenie, na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto
rozhodcovskej doložky. Ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde

bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s
vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.Bod 5. Dohody je nazvaný Záverečné ustanovenia. Podľa 5.1. právne predpisy touto dohodou
neupravené sa správajú ustanoveniami platných právnych predpisov , bod 5.2. dohoda je vyhotovená
v potrebnom počte rovnopisov, t.j. po jednom pre každého účastníka zmluvy, bod 5.3. zmluvné strany

vyhlasujú, že táto dohoda bola uzatvorená vážne, zrozumiteľne a určite, nie v tiesni a ani za nápadne
nevýchodných podmienok, pred podpisom si ju prečítali, porozumeli jej obsahu a na znak súhlasu ju
podpísali.,bod5.4.dohodasastávaplatnouaúčinnoudňomjejpodpisuobomazmluvnýmistranami,5.5.
osoby uvedené v bode 1.2. a, alebo 1.3. tejto dohody prehlasujú, že v súlade s § 7 zákona 428/2002 Z.
z. súhlasia, aby veriteľ spravoval ich osobné údaje, ktoré mu boli poskytnuté pri uzavieraní tejto dohody,

ako aj tie, ktoré veriteľ iným zákonným spôsobom získal počas trvania tejto dohody, alebo aj po jej
zániku, pokiaľ je to nevyhnutné na uplatnenie jeho práva z tejto dohody. Dátum a miesto podpisu dohody
zmluvnými stranami je uvedené v C., dňa 3.8.2010 a na dohode sú vyznačené miesta pre podpisy
dlžníka, IP č. 11 Z. C. / č. IP, meno, priezvisko/, ďalej je vyznačené miesto na podpis osoby pristupujúcej
k dlhu a na dohode je vytlačené EOS KSI Slovensko, s.r.o., Údernícka 5, 851 01 Bratislava, s IČO-m a
DIČ navrhovateľa. Z výpovede odporkyne v 3. rade vyplýva, že na dohodu za okolností, ktoré súd zistil

z jej výsluchom, dala svoj vlastnoručný podpis.

Podľa§262ods.1,2a3Obchodnéhozákonníkastranysimôžudohodnúť,žeichzáväzkovývzťah,ktorý
nespadá pod vzťahy uvedené v §) 261, sa spravuje týmto zákonom, ods. (2) dohoda podľa odseku 1
vyžaduje písomnú formu., ods. 3 touto časťou zákona sa spravujú aj vzťahy, ktoré vznikli pri zabezpečení

záväzkov zo zmlúv, pre ktoré si strany zvolili použitie tohto zákona podľa odseku 1, ak osoba poskytujúca
zabezpečenie s tým prejaví súhlas alebo v čase vzniku zabezpečenia vie, že zabezpečovaný záväzok
sa spravuje touto časťou zákona.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy zmluvou o úvere sa

zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej
sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 prvá veta Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov
je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej

zákonom alebo na základe zákona.

Podľa § 303 Obchodného zákonníka, kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu
nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.

Podľa § 306 ods. 1 prvá veta Obchodného zákonníka je veriteľ oprávnený domáhať sa splnenia záväzku
od ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj splatný záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na
to veriteľ písomne vyzval.

Podľa § 330 ods. 2 Obchodného zákonníka, pri plnení peňažného záväzku sa započíta platenie najprv

na úroky a potom na istinu, ak dlžník neurčí inak.

Podľa § 365 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to
až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník
však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku
alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o
10 % vyššie, než je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná pred prvým
kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Základná úroková sadzba

Národnej banky Slovenska platná v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka, v ktorom došlo k
omeškaniu, sa použije počas celého tohto polroka

Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku veriteľ môže svoju
pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené.Podľa § 526 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez
zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi
alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením

postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať
preukázania zmluvy o postúpení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods. 1 Nar. vl. 586/2008 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa Nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z. /
účinné od 1.1.2009/, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení
účinnom v čase uzavretia zmluvy medzi účastníkmi, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o

spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom,
c) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úroku

a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, s výnimkou
1. sankcií uplatnených veriteľom voči spotrebiteľovi za nesplnenie záväzku uvedeného v zmluve o
spotrebiteľskom úvere,
2. poplatkov, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť pri kúpe tovaru alebo služby okrem kúpnej ceny tovaru
alebo kúpnej ceny služieb,

3. poplatkov za prevod peňažných prostriedkov a za udržiavanie účtu určeného na získanie platieb na
úhradu spotrebiteľského úveru, platenia úroku a iných poplatkov s výnimkou prípadov, keď spotrebiteľ
nemá možnosť výberu veriteľa a tieto poplatky sú neprimerane vysoké v porovnaní s obvyklými
poplatkami za obdobné úvery. To sa nevzťahuje na poplatky za vyberanie takýchto úhrad alebo platieb
bez ohľadu na to, či sa vykonávajú v hotovosti alebo inak,

4. členských príspevkov pre profesijné a záujmové združenia alebo skupiny,
5. poplatkov za poistenie alebo záruky okrem tých poplatkov, ktoré sú určené na zabezpečenie platby
veriteľovi v prípade smrti, invalidity, choroby alebo nezamestnanosti spotrebiteľa v sume rovnakej
alebo menšej, ako je celková výška spotrebiteľského úveru, úroku a poplatkov, ktoré musia byť určené
veriteľom ako podmienka poskytnutia spotrebiteľského úveru,

d) ročnou percentuálnou mierou nákladov sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy tohto
zákona z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky
poskytnutého spotrebiteľského úveru,
e)poplatkamiakákoľvekplatba,ktorújespotrebiteľpovinnýzaplatiťveriteľovipriposkytnutíúveru,okrem
úrokov.

Podľa § 4 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy medzi účastníkmi zmluva
o spotrebiteľskom úvere podľa
ods. (1) Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná,

podľa ods. (2) zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,

c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,

h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

podľa ods. (3) zmluva ďalej obsahuje
a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou
splatnosti podľa § 6,
b) sankcie za porušenie zmluvy,
c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek,

d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy,

podľa ods. (4) pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná,
ak bol spotrebiteľovi na jej základ
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo

b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.

podľa ods. (5) od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v
zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom
alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ
požiadal.

Podľa § 564 Občianskeho zákonníka ak je čas plnenia ponechaný na vôli dlžníka, určí ho na návrh

veriteľa súd podľa okolností prípadu tak, aby to bolo v súlade s dobrými mravmi 129/2010 Z.z.

Podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov ustanovení:
§ 25 ods. 1 právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom

úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak, ods. (2)
ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne vzťahy
vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti
tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo
môže poskytovať spotrebiteľský úver

§ 25a ods. (1) právne vzťahy, ktoré vznikli pred 1. januárom 2013 na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov,

§ 879m ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. júnom 2010; vznik
týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. júnom 2010 sa však posudzujú podľa

predpisov účinných do 31. mája 2010, ak nie je ustanovené inak.".

K právnej kvalifikácii navrhovateľa, že právny vzťah vzniknutý medzi účastníkmi sa riadi ustanoveniami
Obchodného zákonníka súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu zo dňa 22. 09. 2010, sp. zn. 5
Cdo 196/2009, podľa ktorého účastníci konania nie sú povinní právny nárok právne kvalifikovať, pretože

právna kvalifikácia veci je vecou súdu. Musia ale uviesť rozhodné skutočnosti, ktoré umožnia súdu, aby
uplatnený nárok alebo obranu proti nemu právne kvalifikoval. Súd tak skúma, či tvrdené skutočnosti
možno podriadiť pod hypotézu niektorej právnej normy tak, aby z dispozície tejto právnej normy bolo
možné vyvodiť plnenie, prípadne určiť, či tu žalobcom požadovaný právny vzťah alebo právo je alebo nieje alebo potvrdiť také skutočnosti, ktoré bránia tomu, aby bolo žalobe / návrhu/ vyhovené. Ak účastník
uvedie rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje ním tvrdený nárok alebo obranu proti nemu, ale s
týmito skutočnosťami spája nesprávne právne následky, nie je súd viazaný právnym názorom účastníka

a je povinný posúdiť vec podľa tých právnych noriem, ktoré na tvrdený a súdom zistený skutkový stav
dopadajú.

Právna otázka vzťahov, ktoré navrhuje navrhovateľ riešiť podľa ustanovení ním uvádzaných ustanovení
Obchodného zákonníka už slovenská judikatúra ustálila v mnohých veciach obdobných veci

prejedávanej a dospelo sa k záveru, že právny vzťah založený zmluvou o úvere podľa zák. č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch medzi účastníkmi nie je obchodno-právny, ale občiansko-právny vzťah.
Súd zastáva názor, že navrhovateľom tvrdené skutočnosti nemožno podriadiť pod hypotézu právnej
normy § 497 a nasledujúcich ustanovení Obchodného zákonníka, ale základom pre právnu kvalifikáciu
záväzkového vzťahu v súdenej veci je zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý dopadá
na pôvodný záväzkový vzťah vzniknutý medzi pôvodným veriteľom a odporcami v 1/ a 2/ rade v

zmysle prechodných a záverečných ustanovení § 879m OZ a § 25 ods. 1 a § 25a ods. 1 OZ, v
konkrétnostiach súdeného prípadu v znení zákona č. 258/2001 Z.z. ku dňu uzavretia zmluvy o úvere.
U tohto zákona sa nejedná iba o právnu úpravu osobitného typu úverovej zmluvy a teda iba absolútny
obchod podľa § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka, u zákona č. 258/2001 Z z. ide o právny
predpis,upravujúciosobitnýtypzmluvyvovšeobecnosti.Zmluvyospotrebiteľskýchúverochpredstavujú

samostatný druh súkromnoprávnych zmlúv. Z úvodných ustanovení zák. č. 258/2001 Z.z. je zrejmé, že
účelom spotrebiteľského úveru nie je upraviť vzťahy pri podnikaní medzi podnikateľskými subjektmi, ale
naopak regulovať vzťahy pri využití produktov podnikania (tovarov a služieb) spotrebiteľmi. Spotrebiteľ je
fyzická osoba, ktorej bol spotrebiteľský úver poskytnutý na iný účel, ako výkon zamestnania, povolania
alebo podnikania (§ 3 ods. 2 označeného zákona). Vzhľadom na takto zákonom zadefinovanú povahu

jedného z účastníkov právneho vzťahu vo veci účastníkov, nemožno konštatovať, že by malo ísť o
obchodno-právny vzťah. Vzťah medzi poskytovateľom spotrebiteľského úveru a spotrebiteľom nespadá
ani pod žiadnu situáciu, vymedzenú v ust. § 261 ods. 2, 3 Obchodného zákonníka. Spotrebiteľský úver
nie je špecifickým druhom úveru a preto ani v zmysle § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka
nie je na mieste aplikovať na posudzovaný prípad ustanovenia Obchodného zákonníka. Z hľadiska

posudzovaného prípadu je dôležitý aj legislatívny odkaz použitý v § 5 zák. č. 258/2001 Z.z., ktorý pre
prípad odstúpenia od zmluvy odkazuje na § 48 Občianskeho zákonníka, teda nie na použitie ustanovení
Obchodného zákonníka, uvedeného v tomto zákone v § 344. Pre všetky uvedené dôvody súd aplikoval
na vzťah účastníkov konania predpisy občianskoprávne, najmä Občiansky zákonník, z neho najmä
ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, zmluve o pôžičke, splatnosti záväzku, ktorého predmetom je

peňažné plnenie, nakoľko dospel vykonaným dokazovaním k záveru, že medzi právnym predchodcom
navrhovateľa a odporcami vznikla bezúročná zmluva o pôžičke, ktorej platnosť a trvanie, tiež ručiteľský
záväzok súd ďalej posudzoval podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, nie Obchodného zákonníka a
celýprávnyvzťahposudzovalajpodľazákonač.258/2001Z.zvzneníúčinnomkudňuuzavretiazmluvy.

Navrhovateľ v sporovom konaní, ktoré sa začína podaním návrhu, navrhol v zmysle § 80 písm. b/ O.s.p.
aby sa rozhodlo o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia
práva.Navrhovateľjepovinnýuviesťskutočnosti,oktorésaopierajehoprávoaleboinýnárok.Podstatou
tejto povinnosti je tvrdenie skutočností rozhodujúcich z hľadiska veci samej a navrhovateľ v návrhovom
konaní tvrdil, že mu vznikol nárok na plnenie zo záväzkového vzťahu, všeobecne charakterizovanom v

ustanovení § 488 OZ ako právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od
dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Svoje tvrdenia vyvodil z právneho vzťahu, ktorým
bola písomne uzavretá Zmluva o úvere, uzavretá na jednej strane s pôvodným veriteľom, ktorým bola
banka a odporcom v 1. rade na druhej strane, z ktorej bol dlžníkom a odporcovi v 2. rade ako ručiteľom,
ktorému z ručiteľského záväzku vyplýva povinnosť v prípade, že dlžník nesplní svoj záväzok plniť na

požiadanie veriteľom záväzok za dlžníka a odporkyni v 3. rade ako osobe pristupujúcej k záväzku
dlžníka. Navrhovateľ svoj uplatnený nárok odôvodňoval len na základe predloženej predmetnej zmluvy,
o ktorej tvrdil, že záväzkový vzťah medzi účastníkmi sa spravuje režimom Obchodného zákonníka. Po
oboznámení sa s navrhovateľom predloženým dôkazom, výpisom zo Slovenskej sporiteľne začínajúcim
dňom 11.11.2005 založením účtu súd dospel k záveru, že právny vzťah vzniknutý týmto dňom medzi

pôvodným veriteľom a dlžníkom a ručiteľom a osobou pristupujúcou k záväzku treba podriadiť pod
hypotézu práve právnej normy ustanovenia § 657 OZ, ktorá dopadá na súdom zistený skutkový stav
a ďalej podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov,vzneníúčinnomvčaseuzavretiazmluvymedziúčastníkmiaustanoveniajehopísmenaa/,podľaktorého
sa na účely tohto zákona sa rozumie nielen zmluva o úvere ale aj zmluva o pôžičke, obe zadefinované
ako spotrebiteľský úver, ktorým je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov a podľa písmena b/

ustanovenia obsahom tak zmluvy o úvere ako aj zmluvy o pôžičke je záväzok spotrebiteľa poskytnúť
spotrebiteľovi dočasne peňažné prostriedky a spotrebiteľov záväzok ich vrátiť a uhradiť celkové náklady
spojené so spotrebiteľským úverom. Súd z dôkazu, predloženého navrhovateľom vyvodil, že pôvodný
veriteľ prenechal dlžníkovi /odporcovi v 1. rade / peniaze jednak vo výške 2 000,-Sk ešte pred podpisom
zmluvy o úvere, datovanej dňom 21.11.2005. Súd z dôkazu vyvodil, že medzi pôvodným veriteľom

a odporcom v 1. rade boli uzavreté dňa 21.11.2005 dve zmluvy, jedna bola zmluvou o pôžičke na
čiastku 2 000,-Sk, v písomnej zmluve o úvere zo dňa 21.11.2005 označená ako poplatok za poskytnutie
úveru, pričom z vyššie citovaného ustanovenia § 657 OZ vyplýva, že pre uzavretie dohody o pôžičke
sa síce nevyžaduje písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným
spôsobom,avšakaksauzatváramedzidodávateľomaspotrebiteľom,čojesplnenéztohtozáväzkového
vzťahu, vyžaduje sa podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase poskytnutia

pôžičkypísomnáforma,ktorejnedostatokspôsobuje podľazákonač.258/2001Z.z.neplatnosťzmluvyo
pôžičke a druhou bola tiež zmluva o úvere na čiastku 98 000,-Sk, uzavretá dňa 21.11.2005. K nedostatku
písomnej formy zmluvy o pôžičke ako spotrebiteľskej zmluvy súd dodáva, že aj podľa § 40 ods. 1 OZ
ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Súd nemal pochybnosti, že zmluva o pôžičke na sumu 2 000,-Sk vznikla s ostatnými s podstatnými
náležitosťami, pretože podľa výpisu z 21.11.2005 je zrejmé, že veriteľom bola Slovenská sporiteľňa,
a.s. a dlžník / odporca v 1. rade/ bol špecifikovaný jeho konkrétnym číslom účtu, na ktorý mu boli
poukázané 21.11.2005 veriteľom požičané peniaze, ktoré boli dlžníkovi skutočne odovzdané, o čom
svedčí výpoveď odporcu 1/, napriek tomu, že banka vyznačila vo výpise bezhotovostné čerpanie

dlžníkom dňom 21.11.2005. Súd mal za to, že odovzdaním peňazí dlžníkovi vo výške nie 100 000,-
Sk ale iba 98 000,-Sk medzi zmluvnými stranami vznikol právny vzťah z pôžičky dňa 21.11.2005, pri
ktorej nebolo navrhovateľom v konaní preukázané, že sa jeho právny predchodca a dlžníci dohodli
podľa ustanovenia § 658 ods. 1 OZ na úrokoch ohľadom takejto výšky poskytnutých prostriedkov a bolo
potrebné súdom vyvodiť, že pre nedostatok písomnej formy vyžadujúcej sa podľa zákona č. 258/2001

Z. z. a § 40 ods. 1 OZ sú takéto spotrebiteľské zmluvy o pôžičke zmluvami neplatnými. Súd zistil,
že podľa výpisu začínajúcom dňom 11.11.2005 a aj z výpovede odporcu v 1. rade, ktorý uviedol že
žiadnu hotovostnú splátku vo výške 2 000,-Sk banke nepoukázal, odporca v 1. rade reálne nedostal
pôžičku v požadovanej výške 100 000,-Sk, ale iba vo výške 98 000,-Sk, nakoľko si pôvodný veriteľ
uplatnil z čiastky 100 000,-Sk sumu 2 000,-Sk ako poplatok za poskytnutie úveru a odporca v 1. rade

mal na svojom účte formálne vykázaných bankou, pripísaných síce 100 000,-Sk, ale dňa 21.11.2005 ich
nemohol reálne v takejto výške z účtu vybrať. Je nelogické, že banka najprv odpočíta spracovateľský
poplatok, o ktorom ani nie je zrejmé, za aké služby ho pred poskytnutím úveru dlžníkovi účtuje, vyznačí
ho na účte dlžníka ešte pred poskytnutím peňazí dlžníkovi, vyznačí hotovostnú splátku od dlžníka v
sume 2 000,-Sk a až potom vyznačí čerpanie úveru bezhotovostne vo výške 100 000,-Sk. Z uvedeného

súd vyvodil existenciu dvoch pôžičiek poskytnutých odporcovi v 1. rade, jednej vo výške 2 000,-Sk a
druhej vo výške 100 000,-Sk s tým, že obe považoval bez dodržania ich písomnej formy za neplatné
a za bezúročné a bez poplatkov, pretože úroky a poplatky neboli uvedené v zmluve. Uvedené podľa
názoru súdu tiež nasvedčuje tomu, že sa jedná o právny vzťah, vzniknutý zo zmluvy o pôžičke, u ktorej
neboli dohodnuté úroky a nie o zmluvu o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka, podľa ktorej má

byť jednou z podstatných náležitostí aj záväzok dlžníka zaplatiť úroky, pretože bez tohto záväzku sa
jedná poukazom na ustanovenie § 675 OZ o zmluvu o pôžičke. Z výpisu z účtu pôvodného veriteľa jeho
deklarovaním o hotovostnej splátke dlžníka vo výške 2 000,-Sk povinnosť dlžníka zaplatiť dlh z pôžičky
zanikla a súd sa ďalej touto pôžičkou nezaoberal.

V zmysle ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka je úver odplatným právnym úkonom. Ekonomickým
cieľom finančného úveru je poskytnutie peňažných prostriedkov spravidla za odplatu (úroky) na určitú
dobu za účelom ich ekonomického využitia podľa predstav dlžníka. Treba konštatovať, že ak by sa
aj spravoval záväzkový vzťah účastníkov podľa ustanovení Obchodného zákonníka o úvere, veriteľ
nesplnil svoju povinnosť poskytnúť dlžníkovi pre jeho ekonomické využitie požadovanú výšku finančných

prostriedkov, pretože časť úveru inkasoval veriteľ už v deň poskytnutia úveru a súd má za to, že takýto
právny úkon veriteľa je podľa ustanovenia § 39 OZ právnym úkonom neplatným, ktorý svojím účelom
odporuje zákonu a prieči sa dobrým mravom.Ak dňa 21.11.2005 umožnil veriteľ odporcovi v 1. rade disponovať sumou 98 000 Sk, bez osobitnej
písomnej zmluvy uzavretej na túto čiastku, v ktorej by tento záväzkový vzťah bol individualizovaný so
všetkými náležitosťami, ktoré vyžaduje § 4 ods. 1, 2 zákona 258/2001 a nebola dodržaná zákonom

predpísaná forma, bez písomnej zmluvy neexistuje dohoda strán ani o výške úroku z pôžičky a už vôbec
nie o poplatkoch, na ktoré si navrhovateľ robil nárok v zmysle sadzobníka.

Plnenie, ktoré požadoval navrhovateľ po odporcovi v 1. rade t.j. dlžníkovi zaplatiť zo zmluvy o úvere
z 21.11.2005 bolo tak odporcovi v 1. rade k jeho dispozícii dané iba do výšky 98 000 Sk /3 253

eur/ a vychádzajúc z výpisu z účtu súd dospel k záveru, že pôvodný veriteľ zo zmluvy o úvere o
výške úveru 100 000 Sk odpočítal odporcovi v 1. rade bez reálneho poskytnutia sumy 2 000 Sk túto
čiastku ako svoju pohľadávku. Teda podľa vykonaného dokazovania do výšky úveru 100 000 Sk ani
plnenie veriteľa na úvere neexistovalo. Z výpisu z účtu odporcu v 1. rade súd zistil, že banka počnúc
dňom 30.11.2005 zaúčtovala odporcovi v 1. rade riadne úroky s kapitalizáciou vo výške 336,20 Sk,
potom poplatok za vedenie účtu 50 Sk, z bezhotovostných splátok poukázaných odporcom v 1. rade

banka vždy inkasovala najprv úrok, potom poplatok za vedenie účtu, nasledovalo odúčtovanie úroku z
omeškania a zostatok zo splátky, pokiaľ nejaký zostal, zaúčtovala na istinu úveru. Odporca v 1. rade
podľa výpisu z účtu zaplatil na splátkach 782,85 eur (23 584,10 Sk) k 8.6.2010, čo je deň, dokedy viedla
banka odporcovi v 1. rade účet. Pri závere o neplatnosti zmluvy o pôžičke bolo by možno uplatňovať
aj posudzovať nárok navrhovateľa iba z titulu bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 2 Obč.

zák., podľa ktorého bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov a ktorý v ods. 1) cit. ustanovenia ukladá tomu,
kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, povinnosť obohatenie vydať. Nedostatok písomnej formy
právneho úkonu zmluvy o pôžičke zakladá podľa ustanovenia § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských

úveroch jej neplatnosť pre nedostatok predpísanej formy , avšak s prihliadnutím na ustanovenie § 4
ods. 4 pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere, teda aj pri
poskytnutíúveruvoformepôžičkyplatná,akbolspotrebiteľovinajejzákladpodľapísmenaa)poskytnutý
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať a táto skutočnosť bola v konaní preukázaná výpisom
z účtu odporcu v 1. rade a tiež jeho čiastočným plnením, ním poukázanými splátkami.

Veriteľ, ktorým je na základe zmluvy o postúpení pohľadávky v súčasnosti navrhovateľ, má právo od
dlžníka požadovať po ňom aby niečo dal, konkrétne z pôžičky mu vznikne subjektívne právo na vrátenie
požičanej veci, zvyčajne peňazí. Nárok na vrátenie pôžičky /peňazí/ mu však vznikne až v dobe, keď
sa pôžička stane splatnou. Splatnosť je pojmovým znakom nároku, a až splatnosťou vzniká možnosť

uplatnenia práva na súde. V spotrebiteľskej zmluve o pôžičke ako vyplýva z ustanovenia § 4 ods.2 písm.
a) Zákona o spotrebiteľských úveroch sa predpokladá, že doba vrátenia pôžičky je dohodnutá, pretože
sa v ustanovení ukladá povinnosť v zmluve uviesť nielen sumu, počet splátok ale aj termíny splátok
istiny, teda splatnosť. Splatnosť dlhu môže byť určená dohodou, ustanovená právnym predpisom alebo
rozhodnutím orgánu. Súdu nebol predložený žiadny dôkaz k tomu, že zo zmluvy o pôžičke na sumu 98

000,-Sk nastala splatnosť jej vrátenia. Ak nebola splatnosť dlhu určená dohodou ani iným spôsobom,
možno podľa § 563 Obč. zák. o splnenie dlhu požiadať dlžníka kedykoľvek a dlžník je povinný splniť dlh
prvéhodňapotom,čohooplnenieveriteľpožiadal.Uvedenéustanovenieobsahujedispozitívnepravidlo
dávajúce veriteľovi právo určiť čas plnenia, teda vyvolať splatnosť, ktorá nastáva nasledujúci deň po
dni, keď bol dlžník vyzvaný na plnenie. Lehota splatnosti pôžičky zo dňa 21.11.2005 síce je uvedená v

zmluve o úvere dňom 20.10.2012. Považujúc zmluvu o úvere z 21.11.2005 za neplatnú ohľadom sumy
98.000,-Sk pre jej formálny nedostatok spočívajúci v písomnej forme, nebolo možno akceptovať ani deň
skončenia záväzkového vzťahu v nej uvedený dátumom 20.10.2012.

Na splatnosť celej pohľadávky navrhovateľa neexistuje žiadny dôkaz. Navrhovateľ listom označeným

ako pokus o zmier zo dňa 12.6.2012 síce vyzval odporcov v 1. - 3. rade na úhradu sumy vo výške 6
780,57 eur avšak z tohto listu nevyplývalo, že navrhovateľ vyzval odporcov na úhradu dlhu vyplývajúce
z predmetného vzťahu, keď z pokusu o zmier sa nedalo zistiť z akého právneho vzťahu mala dlžná
suma vzniknúť a taktiež nebolo preukázané, že výzva bola odporcom doručená resp. že by sa dostala
do ich dispozície. Návrh podaný navrhovateľom je tak predčasne podaný na súd, pretože ním nebol

uplatňovaný existujúci nárok, ktorý sa predpokladá aj pri povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie. V
konaní nebol predložený žiadny spôsobilý dôkaz k tomu, že bolo účinne odstúpené podľa tvrdenia
navrhovateľa od zmluvy či o pôžičke alebo o úvere, s ktorými by sa spájali účinky zániku zmluvného
vzťahu.Natosa podľa§ 34Občianskehozákonníkavyžadujeprávnyúkon,prejavvôlesmerujúcinajmäk vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom
spájajú. V tomto zmysle nebol predložený ani žiadny dôkaz, z ktorého by sa dalo vyvodiť, že zo strany
veriteľa prišlo k takej právnej skutočnosti, ktorá by mu podľa § 344 Obchodného zákonníka dávala

možnosť, prípadne dávala možnosť aj druhej zmluvnej strane od zmluvy odstúpiť v prípadoch, ktoré
ustanovuje zmluva alebo tento /Obchodný zákonník/ alebo iný zákon. Z ustanovenia § 48 ods. 2 OZ
vyplýva, že odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku ruší ex tunc, teda od počiatku. Zánikom
zmluvy (odstúpením) zanikajú všetky aj vedľajšie záväzky, ktoré boli od existencie hlavného záväzku
závislé.Podľa§451ods.1a2Občianskehozákonníka,peňažnéprostriedky,ktorépodľazmluvyobdržal

odporca v 1. rade a dlžil by ich ku dňu odstúpenia od zmluvy by potom boli bezdôvodným obohatením
na úkor pôvodného veriteľa, po postúpení pohľadávky navrhovateľa. V prípade zmluvy z 21.11.2005
by išlo o majetkový prospech získaný plnením z neplatného právneho úkonu pre nedostatok písomnej
formy. Ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí toto obohatenie vydať. Dôvodom vzniku
záväzku je získanie bezdôvodného obohatenia na úkor iného. Na základe toho vzniká záväzkový vzťah
medzi tým, kto sa bezdôvodne obohatil, a ktorý je povinný bezdôvodné obohatenie vydať, a medzi tým,

na úkor koho sa niekto obohatil, a ktorý má právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, aj keď to
zákon výslovne neustanovuje. Z vykonaného dokazovania a záveru o uplatňovaní nároku z pôžičky
poskytnutej vo výške 98 000 Sk pre jej predčasnosť uplatnenia návrhu bolo potrebné však celý návrh
zamietnuť, aj pri závere, že pri neplatnosti právneho úkonu pri nedodržaní predpísanej formy mohlo
prísť k bezdôvodnému obohateniu. Plnenie veriteľovi bolo u pôžičky ponechané na vôľu dlžníka, pretože

nebol dohodnutý čas plnenia, ktorý nevyplýva ani z právneho prepisu a nebol určený ani rozhodnutím
súdu, veriteľ o to podľa § 564 OZ nepožiadal. Ak nie je splatná pôžička a neboli dohodnuté ani splátky,
nemohol sa dlžník dostať do omeškania s platením peňažného dlhu a preto navrhovateľovi nemožno
priznať ani toto príslušenstvo pohľadávky, ani príslušenstvo pohľadávky na úrokoch a ani poplatky, keď
navyšeúrokyapoplatkyneboliuvedenévzmluve.Veriteľichnemôžepožadovaťpodľa§4ods.5zákona

o spotrebiteľských úveroch, navrhovateľ ich nemohol nadobudnúť zmluvou o postúpení pohľadávky, ak
na ne nemal nárok pôvodný veriteľ.. Z týchto dôvodov bolo nutné celý návrh zamietnuť a vzhľadom
na predčasnosť podaného návrhu súd neuvádza v rozsudku ani koľko skutočne odporca v 1. rade zo
zmluvy o pôžičke dlží

Súd nepriznal právo navrhovateľovi ani na plnenie od ručiteľa ani od osoby pristupujúcej k záväzku
dlžníka z nasledovných dôvodov:
V konaní bolo z listinných dôkazov - z Dohody o ručení z 21.11.2005 a z Dohody o uzavretí splátkového
kalendára a uznaní záväzku zo dňa 3.8.2010 zistené, že odporca v 2. rade mal ručiť za záväzok dlžníka
- odporcu v 1. rade, čo odporca v 2. rade potvrdil svojím podpisom na dohode o ručení a odporkyňa

v 3. rade pristúpila k záväzku dlžníka, čo potvrdila svojím podpisom na Dohode o uzavretí splátkového
kalendára a uznaní záväzku. Ručenie je zabezpečovacím právnym inštitútom. Právny vzťah vzniknutý
z ručenia je vzťahom akcesorickým, závislým svojou existenciou na hlavnom obligačnom záväzku,
závisí od existencie záväzku dlžníka na určité plnenie veriteľovi. Ručením sa posilňuje veriteľova
pozícia tým, že k hlavnému dlžníkovi pristupuje ďalšia osoba ako dlžník vedľajší. Z ručenia vzniká i

záväzok subsidiárny, ktorého podstata spočíva v tom, že ručiteľ nie je na plnenie veriteľovi povinný
popri dlžníkovi, ale až po ňom. Obsahom právneho vzťahu vzniknutého z ručenia je právna povinnosť
ručiteľa uspokojiť veriteľov nárok, pohľadávku, pokiaľ nárok nesplní dlžník dobrovoľne, riadne a včas
a z obsahu právneho vzťahu ručenia vyplýva ručiteľovi aj oprávnenie domáhať sa voči dlžníkovi, aby
mu vydal to, čo za neho veriteľovi splnil. Pre občiansko-právny vzťah vzniknutý podľa zákona o

spotrebiteľských úveroch, konkrétne zo zmluvy o pôžičky vzniknutej medzi účastníkmi platí ustanovenie
§ 555 Občianskeho zákonníka, že záväzok dať zábezpeku možno splniť okrem iného i spôsobilými
ručiteľmi a nie ustanovenia § 303 - 312 Obchodného zákonníka, pretože ručenie je zabezpečením
práva veriteľa, ktoré mu vzniká v súvislosti s právami a povinnosťami veriteľa a dlžníka zo záväzkového
vzťahu, upraveného a vyplývajúceho z toho ktorého hmotnoprávneho predpisu a jeho noriem. Ručenie

odporcu v 2. rade bolo preto nutné posúdiť podľa predpisov občiansko-právnych, pretože sa ním mal
zabezpečiť záväzok vzniknutý podľa predpisov občianskeho práva. Pristúpenie k záväzku upravuje
Občianskyzákonníkv§533-534.Podľa§533Občianskehozákonníkaktobezsúhlasudlžníkadohodne
písomne s veriteľom, že splní za dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom
dlžníkovi a obaja dlžníci sú zaviazaní spoločne a nerozdielne. Za zistenia v konaní, že medzi účastníkmi

nevznikla zmluva o úvere dňa 21.11.2005, ale zmluva o pôžičke a predmetom nebolo poskytnutie
sumy 100 000,-Sk ale iba 98 000,-Sk, nemohol platne vzniknúť zabezpečovací inštitút ručenia v časti
týkajúcejsazáväzkuručiteľovplatiťúrokyapoplatkyaprípadneďalšienákladybankyaninemoholplatne
vzniknúť zabezpečovací inštitút pristúpenia k záväzku. Bez existencie takéhoto záväzku dlžníka, resp. vprocesnom postavení v súdnom konaní odporcu v 1. rade nemohla k nemu pristúpiť v pozícii vedľajšieho
dlžníka ďalšia osoba ani ručiteľ ako dlžník vedľajší a nemohla vzniknúť ani povinnosť ručiteľa ani osoby
pristupujúcej k záväzku dlžníka uspokojiť pohľadávku veriteľa na úrokoch a poplatkoch v prípade, ak

ju neuspokojí dlžník. Na vznik zmluvy sa vyžaduje právny úkon ako prejav vôle, ktorý má smerovať
k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom
spájajú. Z podstaty dohôd, resp. zmlúv v prvom rade vyplýva, že sú v nich upravované práva a povinnosti
najmenej dvoch účastníkov. Ak práva a povinnosti neexistujú, zmluva nevznikne. Súd mal z uvedených
dôvodov za to, že obidve dohody o ručení pre neexistenciu častí obligačného záväzku dlžníka zo zmluvy

o úvere z 21.11.2005 nevznikla a hlavným dôvodom, pre ktorý bolo potrebné návrh voči odporcom v 2.
a 3. rade zamietnuť je skutočnosť, že ručiteľ má povinnosť plniť za dlžníka len splatný záväzok, ktorého
existencia v konaní preukázaná nebola.

Súd už uviedol a zdôvodnil, že nie je viazaný právnou kvalifikáciu nároku, uvedenou účastníkom.
Výsledkom zisteného skutkového stavu z vykonaného dokazovania bol záver súdu o vzniku zmluvy

o pôžičke na čiastku 98 000,-Sk, nie zmluvy o úvere zo dňa 21.11.2005, z ktorej sa navrhovateľ
domáhal svojich nárokov titulom postúpenej pohľadávky a ktorý sa podaním návrhu stal predmetom
súdneho konania. Podľa § 1 O.s.p. Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov
v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených
záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávaní zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu

k právam iných osôb a podľa § 2 v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory
a iné právne veci, uskutočňujú výkon rozhodnutí, ktoré neboli splnené dobrovoľne, a dbajú pri tom na
to,, aby nedochádzalo k porušovaniu práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb
a aby sa práva nezneužívali na úkor týchto osôb. Navrhovateľ vyvolal súdne sporové konanie tým, že
podal návrh podľa § 79 ods. 1 O.s.p. na plnenie zo zmluvy o úvere z 21.11.2005, o ktorom má súd v

zmysle cit. ustanovení povinnosť rozhodnúť a je zrejmé z predchádzajúceho odôvodnenia rozsudku, že
sa tak nestalo, o návrhu podanom navrhovateľom zostalo nerozhodnuté. Po právoplatnosti rozhodnutia,
týkajúceho sa hmotnoprávneho nároku na plnenie zo zmluvy o pôžičke, stal by sa právoplatný rozsudok
iba prekážkou rozhodnutej veci / rei iudicate/ iba z tohto zisteného hmotnoprávneho vzťahu účastníkov
súdneho konania a súdne rozhodnutie zo zmluvy o pôžičke by bolo prekážkou právoplatne rozhodnutej

veci - rei iudicatae, ktorá vyplýva z ust. § 159 ods. 3 O. s. p., a patrí medzi neodstrániteľné podmienky
konania v zmysle § 103 O. s. p. a bráni tomu, aby vec, o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté, bola
opäť prejednaná, avšak iba zo zmluvy o pôžičke z 21.11.2005. Rovnakou vecou je uplatnenie toho
istého nároku alebo stavu, o ktorom bolo už právoplatne rozhodnuté, pokiaľ je súčasne daná totožnosť
osôb a totožnosť predmetu konania. Totožnosť predmetu konania je daná vtedy, ak ten istý nárok alebo

stav, vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, ktorými bol už uplatnený
(z rovnakého stavu). Právoplatné rozhodnutie súdu tvorí prekážku rozsúdenej veci však iba v takom
rozsahu, o ktorom bolo súdom už právoplatne rozhodnuté. Z uvedených dôvodov bolo preto potrebné
vyporiadať sa aj s nárokom navrhovateľa, o ktorom tvrdil, že mu základ na plnenie vznikol z písomnej
zmluvy o úvere z 21.11.2005.

Sčasti sa už súd vyporiadal so zmluvou o úvere z 21.11.2005 v tej časti odôvodnenia rozsudku, v
ktorom zdôvodňuje, prečo dospel k záveru o vzniku zmluvy o pôžičke a z akých dôvodov nemožno
akceptovať právnu kvalifikáciu nároku uvedenú navrhovateľom o vzniku zmluvy o úvere podľa
ustanovení Obchodného zákonníka. Zo záverov súd zdôrazňuje, že aj zmluva o úvere z 21.11.2005

má znaky spotrebiteľského úveru, čo uvádza v zmluve sám dodávateľ finančnej služby používajúc
termíny ročná priemerná miera nákladov, označenie spotrebný úver, vlastné zákonu o spotrebiteľských
úveroch a ako už súd uviedol, že na strane príjemcu zo služby bol spotrebiteľ, nakoľko v konaní nebolo
preukázané, žeby odporca v 1. rade prijaté peňažné prostriedky požadoval alebo použil na výkon svojho
povolania, resp. zamestnania alebo pre podnikateľské účely.

Už zákon č. 150/2004 Z.z. (ďalej len „novela“), ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OZ“) zakotvil do nášho právneho poriadku inštitút
spotrebiteľských zmlúv. Táto úprava nášho právneho poriadku bola nevyhnutná v súvislosti so vstupom
Slovenska do EÚ. Uvedenou novelou, ktorá nadobudla účinnosť 1. apríla 2004 (s výnimkou § 60,

ktorý nadobudol účinnosť 1. mája 2004), boli zosúladené s naším právnym poriadkom niektoré právne
akty Európskych spoločenstiev a EÚ, v oblasti spotrebiteľského práva Smernica Rady 93//13 EHS o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorej význam spočíva v ochrane spotrebiteľa v
EÚ a jej zmyslom je ochrana osôb, ktoré sa zúčastňujú na právnych vzťahoch trhového hospodárstva,avšak nie kvôli dosiahnutiu zisku. Charakteristickou črtou európskeho spotrebiteľského práva je ochrana
slabšej zmluvnej strany a stieranie hranice medzi právom súkromným a verejným. Novela zaviedla do
prvej časti Občianskeho zákonníka (Všeobecné ustanovenia) piatu hlavu pod názvom Spotrebiteľské

zmluvy. Podľa dôvodovej správy k tomuto zákonu, spotrebiteľské zmluvy možno nazvať aj zmluvami
adhéznymi,ktoréourčitomrovnakompredmeteplneniaštandardneaopakovaneuzatvárajúdodávatelia
s veľkým počtom zákazníkov (spotrebitelia) s tým, že dodávateľ ako navrhovateľ zmluvy (oferent) vopred
v návrhu stanovuje obsah týchto zmlúv a stanovuje aj podmienky ich realizácie. Návrh zmluvy býva
často pripravený na predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť

ich obsah, nemôže vyjednávať, jedinou jeho alternatívou je prijatie, respektíve odmietnutie návrhu.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, boli upravené ďalšími novelami Občianskeho zákonníka.
Systém ochrany uvedený Smernicou je založený na idei, že spotrebiteľ je v slabom postavení voči
predajcovi alebo dodávateľovi vo veci práva vyjednávať a jeho úrovne znalostí. To vedie k tomu, že
spotrebiteľ odsúhlasí predajcom alebo dodávateľom vopred skoncipované podmienky bez toho, aby
mohol ovplyvniť ich obsah. Pre ochranu spotrebiteľa je preto v článku 6 Smernice premietnutý záväzok

pre členské štáty EÚ, ktorý od nich vyžaduje, že nečestné podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce,
tiež podľa článku 7 Smernice stanoviť vo vnútorných právnych poriadkoch a zabezpečiť primerané
a účinné prostriedky, ktoré majú zabrániť súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách
uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov, ak podľa Čl. 3 Smernice,
spôsobujú zmluvné podmienky, ktoré neboli individuálne dohodnuté a sú nekalé, ak napriek požiadavke

dôvery spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán na ujmu spotrebiteľa, čo je
premietnuté do ustanovenia § 53 ods. 1 OZ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy medzi pôvodným
veriteľom a odporcom v nadväznosti na čl. 6 ods. 1 Smernice tak, že spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka") pod následkom ich neplatnosti

podľa § 54 ods. 5 OZ. Pokiaľ ide o článok 4 ods. 1 Smernice ten ustanovuje, aby bez toho, aby boli
dotknuté ustanovenia čl. 7, že nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru
alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzavretá a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v
dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
Podľa platnej judikatúry Súdneho dvora EÚ ( napríklad Rozsudok Európskeho súdneho dvora vo veci

C-243/08 - Pannon GSM Zrt.proti N. alebo Rozsudok Európskeho súdneho dvora vo veci C-240/98 -
Océano Grupo Editorial SA a Rocío Murciano Quintero) je súd oprávnený skúmať zmluvné podmienky
v spotrebiteľských zmluvách ex offo, aby sa dosiahla faktická rovnosť zásahom vonkajším zásahom.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo

alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona o zmluva podľa § 55, ak zmluvnými
stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne
ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa /ďalej len „neprijateľná podmienka“/.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia ods. 1 sa nevzťahuje sa predmet plnenia alebo
cenu plnenia.

Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve
sa považujú najmä ustanovenia, ktoré

a/ má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy
b/ dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo

zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, že spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,

g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
k zvýšeniu ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena

dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia.

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžuodchýliťodtohtozákonavneprospechspotrebiteľa.Spotrebiteľsanemôževopredvzdaťsvojich
práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť

v rozpore s dobrými mravmi

Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo
zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Na základe preskúmania zmluvy o úvere z 21.11.2005 súd dospel k záveru, že celá zmluva o úvere
a aj dohoda o ručení a dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku je postavená na

„dohode“ zmluvných strán, čo sa uvádza v ustanovení zmluvy o úvere podľa jej čl. V bod 4, podľa
ktorého strany prejavili vôľu, aby sa ich právne vzťahy riadili Obchodným zákonníkom. K tomu súd
uvádza, že už v čase podpísania zmluvy o úvere stranami platili ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho
zákonníka o spotrebiteľských zmluvách s charakteristikou subjektu dodávateľa a spotrebiteľa a tiež
bolo právne upravené v ustanoveniach zákona o spotrebiteľských úveroch, v § 2, v ktorom je presne

určené, čo sa rozumie spotrebiteľským úverom a čo pod právnym pojmom zmluvy o spotrebiteľskom
úvere aj v tomto zákone určené kto je dodávateľom a kto spotrebiteľom. Právny poriadok Slovenskej
republiky teda už v čase uzatvorenia zmluvy obsahoval ustanovenia o spotrebiteľskom práve. Preto
voľba práva o riadení sa právnych vzťahov účastníkov záväzkového vzťahu podľa obchodného práva
je dohodou neplatnou vzhľadom na existujúcu osobitnú právnu úpravu spotrebiteľského úveru ako typu

spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia zmluvy. Za neplatné toto zmluvné dojednanie súd považuje
z dôvodu rozporu s dobrými mravmi podľa § 3 OZ a v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého je neplatný právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho
obchádza alebo sa prieči dobrým mravom, nakoľko je zrejmé, že je zneužitím silnejšieho postavenia
dodávateľa /banky/ voči spotrebiteľovi tým, že mu vnútil bez individuálneho dojednania /súd pripomína,

že zmluva o úvere podpísaná 21.11.2005 je formulárovou zmluvou s predtlačou podmienok zmluvy
stanovených dodávateľom/ podmienky zmluvy dané do zmluvy dodávateľom, ktoré mohol spotrebiteľ
buď ako celok prijať alebo odmietnuť. Dodávateľ sa správal pri predkladaní zmluvy odporcovi a tiež
ručiteľom ako profesionál, podnikateľ, ktorý ovláda na rozdiel od spotrebiteľa obchodné právo a využilho stanovením prísnejších podmienok vo svoj prospech oproti spotrebiteľovi, neznalému práva. Pri
posudzovaní neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky súd vyvodil, že došlo k porušeniu zmluvnej
slobody a rovnosti zmluvných strán medzi účastníkmi v neprospech spotrebiteľa a ručiteľa. Dohodu

o voľbe práva súd preto považoval s poukazom na § 53 ods. 1 OZ za ustanovenie v spotrebiteľskej
zmluve, spôsobujúcej značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa a za podmienku pre spotrebiteľa neprijateľnú, poškodzujúcu ho a tiež v zmysle § 53 ods.
4 OZ za neplatnú, porušujúcu podľa § 54 ods. 1 OZ zákon v tejto časti, odchýliac sa v zmluvnej
podmienke od tohto zákonného ustanovenia v neprospech spotrebiteľa, v dôsledku čoho nastal stav, že

spotrebiteľ sa vopred vzdal svojich práv, ktoré mu priznávajú na jeho ochranu Občiansky zákonník a
občianskoprávne predpisy, zhoršujúc si cez zmluvné podmienky stanovené dodávateľom svoje zmluvné
postavenie. Svedčia o tom aj ostatné zmluvné podmienky stanovené bez individuálneho vyjednania so
spotrebiteľom dodávateľom zistené v konaní podľa výpisu z účtu odporcu, pretože dodávateľ riadiac sa
pre spotrebiteľa neprijateľným ustanovením o voľbe obchodného práva a zmluvnými podmienkami v
rozpore s ustanoveniami Občianskeho zákonníka a zákona o spotrebiteľských úveroch:

V článku I. výška úveru 100 000,-Sk, výška úrokovej sadzby 12,10 % ročne, poplatok za poskytnutie
úveru 2 % z výšky úveru, poplatok za správu úveru 50,-Sk mesačne, výška splátok 1 844,-Sk, periodicita
splátok mesačne k 20. dňu v mesiaci, splatnosť 1. splátky 20.12.2005, konečná splatnosť úveru
20.10.2012, spôsob splácania inkasom z účtu spotrebiteľa, úroková sadzba premenlivá, úroková sadzba

sú platná v deň uzatvorenia zmluvy, dlžník súhlasí so zmenou ich výšky i v prípade zmien, právny vzťah
sa riadi aj podmienkami upravenými vo VOP veriteľa účinnými od 1.8.2002 sú v rozpore s ustanovením
§ 53 ods. 3 OZ písm. a/, spotrebiteľ má plniť splátky, z ktorých nie je zrejmé, s odkazom na § 4 ods.
2 písm. a/ zákona o spotrebiteľských úveroch do akej výšky je splátkou plnené na istine, úrokoch a
iných poplatkov, nerozčlenením jednotlivých čiastok, bez dodržania takéhoto postupu v zmluve obišiel

dodávateľ ustanovenie zák. č. 258/2001 Z.z. a to ust. § 2 písm. a/ ak uviedol iba výšku celkovej
splátky 1 844,-Sk, spotrebiteľ nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy v akej výške plní na
istine, v akej na úrokoch, ustanovenie je v rozpore s § 53 ods. 3 písm. i) OZ, podmienka umožňuje
dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, podmienka
nebola individuálne dohodnutá, dodávateľ ju určil tak ako v mnohých ďalších formulárových zmluvách

uzavretých s inými spotrebiteľmi a je neprijateľnou podmienkou aj naplnením dôvodu daného v § 53
ods. 3 písm. j) OZ, dáva dodávateľovi právo k zvýšeniu ceny služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal
právo odstúpiť od zmluvy, v článku II. bod 2. má dlžník plniť okrem povinnosti platiť úver, úroky aj ďalšie
podmienky dohodnuté v úverovej zmluve, nie je jasné, o aké ďalšie podmienky ide, v tejto časti súd
považuje zmluvu za právny úkon, ktorý je neurčitý podľa § 37 ods. 1 OZ a podľa § 39 OZ neplatný,

pretože zo zmluvy o úvere žiadne iné podmienky spotrebiteľovi v súvislosti s tým, že sú mu poskytované
peňažné prostriedky podľa zmluvy o úvere vo výške 100 000,-Sk, výška úroku, výška splátky, splatnosť
a sú uvedené v čl. I bod 1, nevyplývajú a nemohol sa s nimi preto ani vôbec oboznámiť.

K zmluvnej podmienke v článku II, bod 2 podľa ktorej dlžník je povinný splatiť poskytnutý úver v

dohodnutom čase v stanovenom čase platiť úroky, poplatky dohodnuté v zmluve, ďalšie poplatky a
náklady spojené s úverom a dodržiavať dohodnuté podmienky je podmienkou neprijateľnou a bod
3 podľa ktorej sa splatné úroky a splatné poplatky dňom ich splatnosti, uvedenej v Základných
podmienkach Zmluvy pripíšu k istine a stávajú sa jej súčasťou, súd uvádza, že táto podmienka úzko
súvisí s ostatnými neprijateľnými podmienkami. Podľa ustanovenia článku IV. zmluvy o úvere, veriteľ

úročí úver úrokovou sadzbou, dohodnutou v zmluve, podľa čl. I. úrokovou sadzbou vo výške 12,10
%, ktoré sú splatné v posledný deň kalendárneho mesiaca a u poplatku za vedenie účtu vo výške 50,-
Sk splatnosť uvedená v zmluve nie je, zo zmluvy o úvere nevyplýva. Zmluvná podmienka ako taká
dáva možnosť dodávateľovi na konci mesiaca úročiť spolu s istinou aj poplatok za vedenie účtu, pričom
akýkoľvek poplatok súd určil za podmienku neprijateľnú, poškodzujúcu spotrebiteľa. Táto podmienka

je neurčitá v tom, že nie je jasné aké poplatky a náklady spojené s úverom má spotrebiteľ platiť.
Tieto náklady ani poplatky nie sú v zmluve presne špecifikované a teda má dodávateľ priestor účtovať
akékoľvek poplatky a náklady, čo pôsobí v neprospech spotrebiteľa. Pre neprijateľnosť podmienky
ohľadom poplatkov, z ktorých nie sú niektoré ani uvedené v zmluve, poplatky za upomienky sú uvedené
iba v sadzobníku, ktorý nie je zmluvou, dodávateľ nemôže požadovať podľa § 4 ods. 5 zák. č. 258/2001

Z.z. v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve
a bolo potrebné určiť túto podmienku za neprijateľnú a neplatnú. Z rovnakých dôvodov súd posúdil ako
neprijateľnú podmienku aj podmienku v článku III bod 1 zmluvy. V týchto súvislostiach súd ohľadom
nároku navrhovateľa uplatneného z neprijateľnej podmienky na poplatky a úrok súd uvádza, že z Prílohyč. 1 k zmluve o postúpení pohľadávky bolo zistené, že banka postúpila pohľadávku celkom vo výške 5
812,56 eur, na istine 5 132,38 eur, toľko bola aj istina do splatnosti, na úrokoch postúpila 680,18 eur,
takáto suma je uvedená aj ako príslušenstvo pohľadávky celkom, u počtu dní omeškania je uvedené

1296 dní. Banka zhrnula zrejme aj poplatky za vedenie účtu do niektorej sumy, pričom ak súd dospel k
záveru o neplatnosti zmluvy o pôžičke na čiastku 98 000,-Sk, poplatky a úroky pravdepodobne zahrnuté
do istiny a príslušenstva navrhovateľovi z dôvodu neplatnosti zmluvy nepatria, pretože právny nárok na
plnenie môže vzniknúť iba z platného právneho úkonu.

Článok III bod 4 zmluvy podľa ktorého dlžník súhlasí s vykonávaním inkasa bankou z účtu dlžníka so
zmenou výšky splátok a so zmenou periodicity splátok v súlade so zmluvou, úverovými podmienkami
a VOP v spojení s článkom IV bod 4 je zmluvná podmienka odporuje ustanoveniu §4 ods. 5 zákona
o spotrebiteľských úveroch, dodávateľ nemôže požadovať žiadne poplatky ani úroky, ktoré nie sú
uvedenévzmluve,ideoneprijateľnúpodmienkupodľa§53ods.3písm.i)OZ,umožňujúcudodávateľovi
jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve a bez toho, aby bolo

spotrebiteľovi ustanovením v zmluve daná možnosť reagovať na jednostrannú zmenu podmienok
zmluvy daním výpovede s primeranou lehotou alebo odstúpiť od zmluvy.

K bodu 2 čl. VI zmluvy o úvere, veriteľ je oprávnený zmeniť výšku úrokovej sadzby dohodnutú v
základných podmienkach zmluvy podľa bodu 3 tohto článku má zmena úrokovej sadzby za následok

zmenu výšky splátok a veriteľ je oprávnený zmeniť splátkový plán dlžníka a s tým súvisiacich bod 4,
súd zaujíma po kontrole zmluvných podmienok stanovisko, že zmluvná podmienka je neprijateľnou
podmienkou, danou do formulárovej zmluvy bez možnosti spotrebiteľa zmeniť jej obsah vzhľadom na
formulárovú predtlač dodávateľa a je nepochybne zhoršením zmluvného postavenia spotrebiteľa ako
dlžníka. Spotrebiteľ je nepochybne v danom prípade slabšou zmluvnou stranou, ktorý v snahe získať

úver spravidla náležite nevyhodnotí zmluvné podmienky pripravené dodávateľom v časovom predstihu
a neporozumie významu podmienok . Táto podmienka dáva veriteľovi možnosť, aby bez toho, že dlžník
pozná konkrétny obsah zmeny svojho záväzku pristúpil veriteľ k jednostrannej zmene dohodnutých
podmienok a k navýšeniu dlhu spotrebiteľa a aby sa zmenila aj dohodnutá konečná splatnosť úveru a
spotrebiteľ sa nemusí o zmene ani dozvedieť. Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských

úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere vyžaduje písomnú formu bez dodržania ktorej je zmluva
neplatná. Súd mal v konaní preukázané, že Zmluva o úvere bola uzavretá v písomnej forme a považoval
preto zmluvnú podmienku uvedenú v časti IV, body 1,2,3,4, za neplatné nielen z dôvodu, že spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, ale aj za neplatnú podľa §
40 ods. 2 OZ, podľa ktorého písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne a v

konaní nebol súdu predložený žiadny dôkaz o písomnej zmene písomne uzavretej zmluvy s obsahom,
z ktorého by vyplývalo, že účastníci zmluvy sa dohodli na zmene tak, ako je to uvedené v podmienke čl.
II bod 4 zmluvy o úvere z 21.11.2005, teda nedostatok písomnej formy o zmene zmluvy robí zmluvnú
podmienku neplatnou. Okrem uvedeného zdôvodnenia súd má za to, že v bode 4 časti, ktorú vyjadril
dodávateľ slovne „ak dôjde k zmene výšky poplatkov, prípadne k akejkoľvek skutočnosti“ je právny

úkon v tejto časti z hľadiska ustanovenia § 37 ods. 1 OZ neurčitý a nezrozumiteľný a preto neplatný,
pretože podľa § 34 nevyjadruje prejav vôle, k vzniku, zmene alebo zániku akých práv alebo povinností,
ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú, smeruje.

Súd hodnotí zmluvnú podmienku zmluvy o úvere danú do čl. IV bodu 5 za spôsobujúcu značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ak pripúšťa súhlas
dlžníka v prípade zmien zmluvy. Z takto formulovanej podmienky vyplýva možnosť pre dodávateľa meniť
aj v zmluve uvedenú výšku ročnej percentuálnej miery nákladov, ktorá stanovuje z hodnoty celkových
nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského
úveru a výška celkových nákladov ani pre spotrebiteľa zo zmluvy úvere nie je poznateľná napriek

tomu, že podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch je pre spotrebiteľa jedným zo
zrozumiteľných ukazovateľov toho, koľko zaplatí na celkových nákladoch za spotrebiteľský úver, teda
inak povedané „koľko ho úver bude stáť“, pretože spotrebiteľovi zo zákona o spotrebiteľských úveroch
vyplýva povinnosť, záväzok podľa § 2 písm. a/ vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom. V zmysle § 2 písm. c) zákona o spotrebiteľských úveroch

celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sú všetky náklady vrátane úroku
a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru.Podmienky v čl. IV umožňuje dodávateľovi bez toho, aby sa mohol spotrebiteľ rozhodnúť, či pri zmene
výšky úroku alebo zmene výšky poplatkov má záujem naďalej pokračovať v úverovom vzťahu alebo
ho ukončiť. V konaní bolo preukázané výpisom z účtu odporcu v 1. rade, že banka / dodávateľ v

spotrebiteľskej zmluve/ pristúpila k jednostrannej zmene podmienok vo výške úroku a aj poplatkov za
vedenie účtu. Táto neprijateľná zmluvná podmienka je s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 5 OZ
neplatná ako celok, nakoľko ustanovenie § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z., podľa ktorého pod hrozbou
neplatnosti je predpísaná písomná forma zmluvy o spotrebiteľskom úvere malo prísť ku každej zmene
zmluvných podmienok v písomnej forme, čo sa pre platnosť zmeny zmluvy písomne uzavretej vyžaduje

v § 40 ods. 1 a 2 OZ. Súd preto považoval podmienku zmluvy o úvere v tej časti, v ktorej sa strany
dohodli v podstate o jednostrannej zmene podmienok, prípustnej iba zo silnejšej strany právneho vzťahu
- dodávateľa, bez písomných foriem zmien za ustanovenie v zmysle § 40 ods. 1 OZ a § 39 OZ za
právny úkon absolútne neplatný pre jeho nedovolenosť, sledujúcim zo strany dodávateľa ten cieľ, aby
nebol dodržaný zákon a vo vzťahu k spotrebiteľovi ju považuje za neprijateľnú a neplatnú, s odporcom
individuálne nevyjednanú a tiež podľa § 54 ods. 5 OZ za neplatnú.

Podľa článku III bod 5 dlžník je povinný zaplatiť veriteľovi v zmysle § 499 Obchodného zákonníka
poplatok za poskytnutie úveru vo výške dohodnutej v základných podmienkach zmluvy, poplatok za
poskytnutie úveru je splatný v deň podpisu zmluvy, je neprijateľnou podmienkou s ohľadom na to, že
nie je v prospech spotrebiteľa riadiť sa v právnych vzťahoch ustanoveniami Obchodného zákonníka, je

to zákonom neprípustné, v rozpore so zákonom a v neprospech spotrebiteľa podľa § 54 ods. 1 OZ,
takáto zmluvná podmienka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa, tento výklad obsahu časti spotrebiteľskej zmluvy je v súlade s § 54 ods. 2 OZ,
keďže je priaznivejší pre spotrebiteľa, najmä, keď podľa § 54 ods. 1 citovaného zákona si spotrebiteľ
nemôže zhoršiť svoje zmluvné postavenie,

V rozpore s predpismi občianskoprávnymi bolo zistené účtovanie úroku z omeškania pôvodným
veriteľom spotrebiteľovi, čo súd zistil z výpisu z účtu odporcu v 1. rade, spočívajúce v tom, že
pôvodný veriteľ zrejme vychádzajúc z nesprávnej voľby práva, dohody o voľbe Obchodného zákonníka,
poškodzoval spotrebiteľa pri vyrubovaní mu úroku z omeškania podľa predpisov Obchodného

zákonníka, sadzby, ktorá sa v čase uzavretia zmluvy o úvere medzi stranami používala ako sankcia za
omeškanie u dlžníka, ktorý bol podnikateľom. Súd má za to, že odporca v 1. rade vôbec nepoznal výšku
úroku z omeškania, ktorú mu bude veriteľ pri omeškaní so splátkami účtovať a ak veriteľ využil právo na
úrok z omeškania v takejto výške, vo vzťahu k spotrebiteľovi sa jedná o neprijateľnú podmienku, s ktorou
nemal možnosť spotrebiteľ sa oboznámiť pred uzatvorením zmluvy v zmysle značne poškodzujúcu

spotrebiteľa na jeho práve byť v prípade omeškania s peňažným dlhom sankcionovaný podľa predpisov
občianskehopráva,konkrétne§517ods.2Občianskehozákonníkaa knemuvykonávaciemuprávnemu
predpisu nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., Dodávateľ tak účtoval odporcovi vyšší úrok z omeškania
ako je prípustný podľa občianskoprávnych predpisov, spotrebiteľ podľa § 53 ods. 3 písm. a/ OZ má
plniť z podmienky, s ktorej konkrétnym obsahom sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy.

Podľa výpisu z účtu odporcu v 1. rade nezákonná výška úroku z omeškania ovplyvňovala výšku úhrady
na istine a úroku v neprospech dlžníka, pretože pôvodný veriteľ zo splátok odpočítaval z došlých splátok
najprv úrok z omeškania ako svoju pohľadávku, tiež poplatky až potom úroky a istinu, čo je v rozpore
s ustanovením § 566 ods. 2 OZ, / citácia ods. 2 : Pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie
dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak. s prihliadnutím na § 879j

OZ/ § 879j znie: „Ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom
2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však
posudzujú podľa doterajších predpisov.“/ a v konečnom dôsledku dlžník tak potom súhlasí so zmenou
inkasovanej sumy, ktorej výšku nepozná, čo spôsobuje, že jeho dlh sa neznižuje, ale narastá, pretože
banka si najprv vykoná podľa zmluvy a podľa výpisu z účtu aj vykonala najprv inkaso z účtu na úrokoch

z omeškania za oneskorené splácanie pohľadávky z úveru. Týmito ustanoveniami Občianskeho
zákonníka je vyjadrená neprípustnosť úhrady dodávateľa v spotrebiteľskom právnom vzťahu tak, ako
bolo zistené z účtu odporcu 1/, je to v rozpore so zákonom a v neprospech spotrebiteľa podľa § 54 ods. 1
OZ a takáto zmluvná podmienka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. Takýto výklad súdu obsahu časti spotrebiteľskej zmluvy je v súlade s §

54 ods. 2 OZ, keďže je priaznivejší pre spotrebiteľa, najmä, keď podľa § 54 ods. 1 citovaného zákona
si spotrebiteľ nemôže zhoršiť svoje zmluvné postavenie.Podľa názoru súdu banka si zúčtovaním najprv úroku z omeškania a poplatkov zo splátky istí, že v
prípade nevymožiteľnosti jej pohľadávky od dlžníka nepríde o úrok z omeškania a o poplatky za správu
úveru a o poplatky za upomienky. Súd vyhodnotil postup banky za nesúladný zo zákonom, zákon

obchádzajúci a poškodzujúci spotrebiteľa, ktorý nemôže mať záujem na uhradení najprv úroku z
omeškania, poplatkov banke a až potom istiny a úrokov. Z ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka
vyplýva, že ide zo strany veriteľa o poskytnutie finančných prostriedkov. Tomu nezodpovedá, že si
veriteľ stanovuje v zmluve poplatok za vedenie účtu a odpočítava od splátky uhradenej odporcom
poplatok za vedenie účtu, pretože odporcovi žiadne finančné prostriedky ale ani služby v zmysle §

4 ods. 4 písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch neposkytuje, a to ani za účtované poplatky za
upomienky. Poplatok by mal podľa uvedených ustanovení korešpondovať nejakému predmetu plnenia.
Navrhovateľ ani bližšie nešpecifikoval, aké skutočné plnenie dostáva spotrebiteľ, za ktoré má zaplatiť
poplatok, zmluvnú podmienku ohľadom poplatkov neobhájil. Zákon o spotrebiteľských úveroch síce
predpokladá okrem úrokov aj inštitút poplatku (§2 písm. e/, / ale je nevyhnutné, aby sa ním platilo
skutočné plnenie spotrebiteľovi a v jeho záujme. Súd považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku,

ktorej zodpovedá poplatok za vedenie účtu, teda za vedľajšie plnenie, ktoré si spotrebiteľ neobjednal a
ktoré slúži výlučne v prospech dodávateľa, zrejme podľa § 23 ods. 6 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách
a banka si účtovaním poplatku za vedenie účtu a tiež prednostným odpočítavaním úroku z omeškania
pred inými časťami pohľadávky, znižuje riziko ako možnú stratu vrátane škody spôsobenej vlastnou
činnosťou banky alebo spôsobenú banke inými skutočnosťami, a to buď kreditné riziko vyplývajúce z

toho, že dlžník alebo iná zmluvná strana si neplní svoje záväzky; kreditné riziko zahŕňa aj riziko štátu,
riziko koncentrácie, riziko vysporiadania obchodu a riziko obchodného partnera alebo z operačného
rizika, vyplývajúceho z nevhodných alebo chybných vnútorných postupov, zo zlyhania ľudského faktora,
zo zlyhania používaných systémov alebo z vonkajších udalostí, ktorého súčasťou je podľa zákona
o bankách právne riziko, ktoré znamená riziko vyplývajúce najmä z nevymožiteľnosti zmlúv, hrozby

neúspešných súdnych konaní alebo rozsudkov s negatívnym vplyvom na banku.

Banka stanovila v článku III, v bode 7 zmluvnú podmienku, podľa ktorej je dlžník povinný v prípade
omeškania so splácaním pohľadávky z úveru platiť úrok z omeškania vo výške určenej veriteľom
zverejnením a údajného súhlasu dlžníka, že z došlých súm veriteľ najskôr uhradí splatné poplatky a

náklady súvisiace s úverom, úroky z omeškania, úroky a istinu, a to v poradí určenom bankou vo
formulárovej zmluve. Túto podmienku súd vyhodnotil v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
platného a účinného v čase uzavretia zmluvy medzi účastníkmi ako ustanovenie, ktoré spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a je
neprijateľnou podmienkou, pretože umožňuje dodávateľovi /banke/ aj v nadväznosti na bod 4/ čl. III

bez individuálneho vyjednania podmienky spotrebiteľom, aby banka / podľa zmluvy veriteľ/ vykonávala
inkaso z účtu uvedeného v Základných podmienkach zmluvy, a to vo výške a v termíne splátok podľa
Základných podmienok zmluvy a banke umožňuje zmeniť výšku splátky, na základe údajného súhlasu
dlžníka s inkasom tak, aby dohodnutá lehota splatnosti úveru bola dodržaná, a to v prípade, ak dôjde k
zmene výšky poplatkov, prípadne k akejkoľvek skutočnosti, najmä omeškaniu so splácaním Pohľadávky

z Úveru a s tým spojených poplatkov, ktorá má za následok predĺženie splatnosti úveru, dlžník potom
súhlasí so zmenou inkasovanej sumy, ktorej výšku nepozná, čo spôsobuje, že jeho dlh sa neznižuje, ale
narastá, pretože banka si najprv vykoná podľa zmluvy a podľa výpisu z účtu aj vykonala najprv inkaso z
účtu na úrokoch z omeškania za oneskorené splácanie pohľadávky z úveru. Podľa názoru súdu banka
si takouto podmienkou istí, že v prípade nevymožiteľnosti jej pohľadávky od dlžníka nepríde o úrok z

omeškania a o poplatky za správu úveru a o poplatky za upomienky. Súd vyhodnotil tieto zmluvné
podmienky ako neprijateľné, dané do zmluvy v neprospech spotrebiteľa, ktorý nemôže mať záujem na
uhradení najprv úroku z omeškania, poplatkov banke a až potom istiny a úrokov.

Takisto podmienka v článku III bod 9 je v tejto súvislosti neprijateľnou, keď podmieňuje predčasné

splatenie úveru súhlasom veriteľa, keď vylučuje, aby dlžník splatil svoj dlh skôr, než ako mu určil veriteľ.
Takýto postup považuje súd v neprospech dlžníka, v ktorého záujme je čo najskôr splatiť istinu úveru a v
rozpore s ustanovením § 566 Občianskeho zákonníka kedy veriteľ je povinný prijať aj čiastočné plnenie
ak to neodporuje dohode alebo povahe pohľadávky, pričom toto čiastočné plnenie sa započítava najprv
na istinu. Touto podmienkou veriteľ sa odchýlil od ustanovení občianskeho zákonníka v neprospech

spotrebiteľa, keď podľa tejto podmienky sa na predčasné splnenie vyžaduje súhlas veriteľa a splnenie
podmienok určených veriteľom.Súd má za to, že navrhovateľovi by ani zo zmluvy o úvere z 21.11.2005 s poukazom na § 4 ods. 5 zákona
č. 258/2001 Z.z. nevznikol nárok na poplatky, ktorými zaťažil podľa výpisov účet odporcu v 1. rade,
keďže tieto nie sú všetky uvedené v zmluve. Zmluvnú podmienku, uvedenú v zmluve o úvere týkajúcu

sa poplatku za vedenie úverového účtu, ktorá má zaväzovať odporcu, v zmluvnom vzťahu spotrebiteľa,
na zaplatenie odplaty za vedenie úverového účtu súd vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku. Vedením
úverového účtu banka realizuje svoju evidenčnú činnosť pri poskytnutí finančných prostriedkov, úverov
klientom a slúži banke na sledovanie stavu plnenia na svojich účtoch zo strany dlžníka. Účet si banka
vedie vo svoj prospech a nie v prospech dlžníka, ktorý nie je odkázaný na prehľad o stave splácania

úveru. Banka teda dlžníkovi neposkytuje vedením úverového účtu žiadnu odplatnú službu v prospech
dlžníka. Banka ako dodávateľ finančnej služby musí poznať účel vedenia úverového účtu a musela
vedieť, že ide o neprijateľnú podmienku, spôsobujúcu v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a poznať aj
právny následok neplatnosti takejto neprijateľnej podmienky podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka.
Právny úkon banky, zaťažujúci spotrebiteľa neprijateľnou podmienkou, záväzkom platiť za niečo, čo v

plnení spotrebiteľ od veriteľa neobdržal je podľa 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na
§ 39 Občianskeho zákonníka právnym úkonom neplatným, ktorý svojím obsahom aj účelom odporuje
zákonu a je neplatný aj pre rozpor s dobrými mravmi. Pohľadávkou sa rozumie subjektívne právo
jedného subjektu (veriteľa) požadovať od druhého subjektu (dlžníka) toho istého záväzkovoprávneho
vzťahu určité plnenie, t.j. požadovať od dlžníka, aby niečo dal, aby niečo konal alebo niečo nekonal, t.j.

opomenul, či strpel avšak vždy iba v súlade s platným právom. Pohľadávka veriteľa /banky/ na poplatok
za vedenie úverového účtu nemôže zaväzovať dlžníka v neplatnom záväzkovom vzťahu, iba z platného
záväzkového vzťahu je dlžník osobou povinnou poskytnúť veriteľovi plnenie v dojednanom rozsahu,
forme a čase. Dlžníka neplatný právny úkon nezaväzuje, nevzniká mu povinnosť niečo dať veriteľovi a
z neplatného právneho úkonu nemožno ani veriteľovi priznať plnenie na poplatku za vedenie úverového

účtu. Z uvedených dôvodov niet právneho dôvodu na plnenie dlžníka jeho súčasnému veriteľovi.

K určeniu, že zmluvná podmienka v článku V., bod 2,3,4 o dohode zmluvných strán, že ich vzájomné
právne vzťahy sa budú podľa § 262 Obchodného zákonníka spravovať podľa príslušných ustanovení
Obchodného zákonníka, uvedená v Základných podmienkach Zmluvy o splátkovom úvere veriteľa

Slovenská sporiteľňa a.s., uvedená v Zmluve o splátkovom úvere zo dňa 21.11.2005 súd zastáva názor,
že ide o neprijateľnú podmienku z dôvodu, že je ustanovením, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach strán v neprospech spotrebiteľa a nebolo preukázané navrhovateľom, že
podmienka bola individuálne so spotrebiteľom vyjednaná v zmysle § 53 ods. 3 OZ, čo sa premietlo aj do
výšky úroku z omeškania určeného dodávateľom. Takto stanovený úrok z omeškania je pre spotrebiteľa

oproti predpisom občianskoprávnym, konkrétne s ustanovením § 517 ods. 1 a 2 OZ a nariadením
vlády SR č. 87/1995 Z.z., nevýhodným. Bolo preto dôvodné celú podmienku určiť za neprijateľnú s
poukazom na ustanovenie § 53 ods.1 OZ, odchyľujúcu sa podľa § 54 ods. 1 a 2 OZ od ustanovení
Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách v neprospech spotrebiteľa a zhoršujúcou jeho
zmluvné postavenie. Dohoda účastníkov zmluvy o úvere, že ich právny vzťah sa bude spravovať

ustanoveniami Obchodného zákonníka je obsahom odporujúca zákonu a je neplatná podľa § 39 OZ,
z neplatného právneho úkonu nemožno nadobudnúť pohľadávku v zmysle zásady, že nikto nemôže
previesť na iného viacej práv, ako sám má .

Tiež právna konštrukcia ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka, o ktorú oprel navrhovateľ nárok

na zaplatenie úveru, predpokladá, že dlžník pre svoje ekonomické využitie potrebuje získať peňažné
prostriedkyvoformeodloženejplatby,jesivedomýzáväzkuposkytnutéfinančnéprostriedky,resp.podľa
zákonaospotrebiteľskýchúverochpeňažnéprostriedkyvrátiťveriteľoviazaplatiťzaposkytnutéfinančné
prostriedky úrok. Dlžník tak dôvodne predpokladá, že sa mu bude znižovať pri splátkach najprv výška
istiny, potom úrok, pretože od výšky istiny závisí aj výška úroku a pokiaľ banka nezúčtovala platby

odporcov najskôr na istinu a potom na zmluvný úrok, ale zo splátky zúčtovala najprv úroky z omeškania,
poplatky, ktorými zaťažila účet odporcu 1/, súd konštatuje, že banka konala v rozpore s § 566 ods.
2 OZ, a ak banka zúčtovala časť plnení odporcu na údajné sankcie - poplatky za upomienky a časť
poplatkov za vedenie účtu, ktorého výšku menila v priebehu trvania zmluvy o úvere, účtovala poplatky
odporcovi 1/ aj v rozpore s § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z../ods. (5) od spotrebiteľa nemôže veriteľ

požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere/ a banke ani
nevznikol nárok na poplatky, ktorými napriek tomu zaťažila účet odporcu 1/, aj z dôvodu, že poplatky
za upomienky a poplatky za vedenie účtu okrem poplatku za vedenie účtu vo výške 50,-Sk, nie sú
uvedené v zmluve o úvere.Na základe uvedeného treba vyvodiť, že celá dohoda strán zmluvy o úvere z 21.11.2005 vrátane
jej inštitútu zabezpečenia ručením je právnymi úkonmi v dôsledku voľby práva podľa Obchodného

zákonníka právnym úkonom neplatným z dôvodu rozporu s dobrými mravmi podľa § 3 OZ a podľa § 39
OZ, čo súd zdôvodňoval vyššie v odôvodnení rozsudku.

Podľa § 41 OZ ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť,
pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z jeho okolností, za ktorých k nemu došlo,

nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Právny úkon môže byť neplatný buď z časti alebo celkom. Tam, kde sa dôvod neplatnosti vzťahuje
na celý úkon, je právny úkon neplatný v celom rozsahu. Ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje iba na časť
právneho úkonu, pričom ide o vadu právneho úkonu, ktorý možno oddeliť od jeho ostatného obsahu,
bude neplatnou od počiatku iba táto časť právneho úkonu. Ak vadu časti právneho úkonu nemožno

od jeho ostatného obsahu oddeliť, čo treba dovodiť výkladom z prejavov vôle zúčastnených strán
na právnom úkone, z povahy právneho úkonu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, ako i z
účelu, ktorý konajúci právnym úkonom sledoval, bude neplatným celý právny úkon. Súd má za to,
že neplatným je celý právny úkon zmluvy o úvere pre ustanovenia v zmluve o úvere o voľbe práva
podľa Obchodného zákonníka, odkazov na jeho ustanovenie § 262 a odkazom na ustanovenia ohľadom

všeobecných obchodných podmienok, ktorých význam pre zmluvu je daný v § 273 Obchodného
zákonníka, ustanoveniam v dohode o ručení odkazujúcim tiež na ustanovenia §§ 303- 312 Obchodného
zákonníka a § 306 Obchodného zákonníka z dôvodu, že celý vzťah podľa prejavenej vôle strán v zmluve
o úvere alebo v dohode o ručení sa majú riadiť ustanoveniami Obchodného zákonníka. Súd mal za to, že
z dôvodu neplatnosti „dohody“ o voľbe Obchodného zákonníka je neplatná celá zmluva ako celok a preto

ani záväzky z nej a ani záväzok ručiteľa ako záväzok akcesorický, viazaný na platnosť zmluvy vzniknúť
nemohol. Za stavu, že sa vady predmetnej zmluvy o úvere dotýkajú jej základných náležitostí, sú v
istine / v akej výške bola poskytnutá/ a v premenlivej výške úroku neurčité, z výpisu z účtu odporcu v 1.
rade je problematické zistiť, aké sú vlastne splátky v členení na istinu, úrok, po zohľadnení neplatných
ustanovení zmluvy, týkajúcich sa príslušenstva pohľadávky, poplatkov, niet bezvadného článku zmluvy,

dospel súd k záveru o neplatnosti zmluvy o úvere z 21.11.2005 ako celku, z ktorej nemohol nadobudnúť
ani navrhovateľ zo zmluvy o postúpení pohľadávky ním tvrdenú pohľadávku.

Súd má za to, že podmienky dané navrhovateľom do dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní

záväzku zmluvných strán navrhovateľ a odporcu v 3. rade zo dňa 3.8.2010 v časti uznania záväzku
sú neplatnými ustanoveniami. Z tvrdenia odporkyne v 3. rade mal súd preukázané, že navrhovateľ dal
odporkyni v 3. rade dohodu o splátkovom kalendári a uznaní dlhu a povedal jej, kde ju má podpísať, ale
s tým, že to má odovzdať odporcovi v 1. rade, že podpisom iba preberá za neho listinu. Odporkyňa v
3. rade mala na základe konania navrhovateľa vedomie, že podpisom iba preberá zásielku pre odporcu

v 1. rade, čím ju navrhovateľ dostal do stavu omylu. Navrhovateľ odporkyni neoznámil, že podpisom
pristupuje k záväzku odporcu v 1. rade, nevysvetlil jej aký dlh svojím podpisom uznáva, z čoho dlh
pozostáva, či uznáva aj nejaké úroky alebo poplatky prípadne úroky z omeškania, navrhovateľ neuviedol
z čoho pozostáva príslušenstvo pohľadávky a čo predstavujú náklady na inkasné konanie a ako došlo k
ich vyčísleniu. Zámer navrhovateľa dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním dohody o uzavretí

splátkového kalendára a uznaní záväzku dňa 3.8.2010, súd vyhodnotil ako nekalú obchodnú praktiku,
keď dospel k záveru, že pri podpísaní „Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku“ boli
naplnené zákonné znaky inštitútu o nekalej obchodnej praktike a to nedostatok odbornej starostlivosti
na strane navrhovateľa a využitie takej obchodnej praktiky zo strany navrhovateľa, ktoré u odporkyne
vyvolalo omyl. Zo strany navrhovateľa došlo k porušeniu odbornej starostlivosti vo vzťahu , k zanedbaniu

starostlivosti, ktorá by mu mala byť samozrejmosťou pri uzatváraní zmlúv, z ktorých vymáha po osobách
peňažné plnenia a mala by sa od neho rozumne očakávať pri konaní vo vzťahu k tretím osobám
zodpovednosť a čestná obchodná prax alebo prax, rovnajúca sa všeobecnej zásade dobrej viery
uplatňovanej v jeho oblasti činnosti. Súd považuje za potrebné poukázať aj na tú skutočnosť, že samotná
„Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku“ je vopred navrhovateľom vypracovaná

ako štandardizovaný formulár, v ktorom je ním zakomponovaná aj formulácia o uznaní premlčaného
dlhu. Súd uvádza, že odporkyňa v 3. rade nemohla uznať záväzok vo výške 5 132,38 eur istiny a
príslušenstvapohľadávkyanákladovnainkasnékonanievovýške150-eurztituluzmluvyoúverezodňa
21.11.2005, pretože v čase, kedy malo dôjsť k uznaniu tohto záväzku vzhľadom na ust. § 565 Obč. zák.záväzok v takejto výške splatný byť nemohol. Aj pre platnosť dohody o uznaní záväzku (keďže v tomto
prípade nejde len o jednostranný právny úkon dlžníka) sa vyžaduje, aby nebola v rozpore so zákonom.
Údajná dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku je jej predkladateľom /dodávateľom/

formulovaná tak, že v príslušenstve pohľadávky podľa zmluvy bude príslušenstvo vyčíslené pri vystavení
splátkovéhokalendára,resp.pozaplatenínákladovaistiny.Taktonaformulovanýprávnyúkonakoprejav
vôle,smerujúcikvznikuuznaniazáväzkujeprejeho neurčitosťpodľa§37ods.1OZneplatnýaneplatný
je aj pre nedostatok vôle odporkyne 3/ pristúpiť k záväzku odporcu. Neplatnosť dohody spôsobil pri tom
navrhovateľ, ktorý bol voči druhej strane predkladateľom tejto dohody. Odporkyňa 3/ je neznalá práva,

práva nepozná. Vo veci to bolo aj preukázané výpoveďou odporkyne v 3. rade, ktorá nepozná a ani v
čase podpísania uznania záväzku nevedela aký právny význam má inštitút premlčania v občianskom
práve, teda že právo môže byť vykonané prvý raz, keď vznikne možnosť podať na jeho základe žalobu a
ide o oslabenie vymožiteľnosti práva, uplatneného v súdnom konaní, ak je dlžníkom vznesená námietka
premlčania nároku veriteľa. Odporkyňa mala uznať dlh bez toho, žeby podľa § 558 OZ / citácia § 588
OZ : „Ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh

v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh
uznal, vedel o jeho premlčaní.“/ vedela, že dlh je premlčaný v trojročnej lehote. Uznaný môže byť aj
dlh premlčaný. Takéto uznanie však zakladá právnu domnienku existencie dlhu v čase jeho uznania
iba vtedy, ak dlžník, ktorý dlh uznal, vedel o jeho premlčaní. Ak dlžník nevedel o premlčaní, či už pre
jeho omyl skutkový alebo právny, napr. že nepoznal ustanovenia o premlčaní a ich právny význam,

nevyvoláva uznanie žiadne právne účinky. Navrhovateľ si musel byť vedomý skutočnosti, že dáva
uznávať práva neznalej odporkyni premlčaný dlh. Pre nedostatok vedomosti odporkyne o účinkoch
premlčania uznanie záväzku odporkyňou by bol jej právny úkon neúčinný.

K „Dohode o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku“ v časti 3. forma splatenia záväzku nie

je uvedená výška splátky, ani počet splátok a ani dátum prvej splátky. Právny úkon dohody o uzavretí
splátkového kalendára je aj v tejto časti neplatný pre jeho neurčitosť. Nedá sa oddeliť splatnosť a
výška splátky, takýto právny úkon daný dohody je neplatný a nevykonateľný. Praktiky navrhovateľa
ohľadom zmeny výšky splátok v neprospech spotrebiteľa a akoby dohodovania podmienok splátok,
uznania záväzku a kvázi dohodovania rozhodcovskej doložky, prípadne pristúpenia ďalšej osoby k

dlhu dlžníka sú súdu známe aj z iných súdnych konaní, týkajúcich sa spotrebiteľov, napr. vo veci OS
Skalica sp. zn. 3C/200/2012 alebo napríklad z veci OS Skalica sp. zn. 3C/196/2012. Súd má za to,
že navrhovateľ by ani nepreukázal dohodu s odporkyňou v 3. rade o výške splátok. Aby bola splátka
dohodnutá, vyžaduje sa k nej zhodný prejav vôle najmenej dvoch strán. Nekalým praktikám používaným
navrhovateľom voči spotrebiteľom nasvedčuje aj to, že síce dal do formulára „ dohody „o splátkovom

kalendári a uznaní záväzku formuláciu o vážnosti, určitosti a zrozumiteľnosti právneho úkonu, ale táto
v skutočnosti v zmysle práva naplnená nebola a taktiež neplní z „dohody“ ním tam dané ustanovenie,
že dohoda je vyhotovená v potrebnom počte rovnopisov, pre každého účastníka zmluvy po jednom
rovnopise. Súd pokiaľ prejednal nie nezanedbateľné množstvo vecí, v ktorých sa odvoláva navrhovateľ
na dôkaz, ním označovaným za dohody uzavreté s odporcami / zo spotrebiteľských zmlúv spotrebiteľmi/,

nestretol sa ešte ani s jedným prípadom, v ktorom by odporca, resp. odporcovia potvrdili, že im dohody
boli aj odovzdané. Naopak tvrdili, že pravdepodobne osoba, ktorá má byť podľa poznatkov súdu z
jeho úradnej činnosti pravdepodobne zástupcom navrhovateľa tlačivá pred nimi v časti výšky splátok
vypisovala rukou, avšak až z listinného dôkazu / Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní
záväzku/, doručeného im súdom zistili, že v tlačive sú strojom doplnené údaje, najmä o výške splátky

a jej splatnosti, ktorú vôbec nedohodli. Navrhovateľ k návrhom prikladá na dôkaz fotokópie Dohôd o
uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, nie originály, skutočne vyhotovené a podpísané v
listine označenými za účastníkov a súd vyvodil na základe zistení z jeho rozhodovacej činnosti aj v
prejednávanej veci, že navrhovateľ dopisuje údaje do listiny svojvoľne, bez skutočnej dohody s druhou
stranou či treťou stranou. Chýba tak prejav vôle druhej strany k vzniku právneho úkonu, ktorý zamýšľal

navrhovateľ vyvolať ohľadom časti dohody, nazvanej Forma splatenia záväzku. Súd má za to, že pre
nedostatok vôle na strane odporkyne pristúpiť k dlhu dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní
záväzku nevznikla a odporkyňa ňou nemôže byť viazaná. Po preskúmaní „Dohody a uznania záväzku“
súd ďalej zistil, že je pochybná aj výška dlhu, ktorý mala odporkyňa uznať. Navyše navrhovateľ dal do
„dohody“ ustanovenie, podľa ktoré ho nezaväzuje ani splátkový kalendár odporkyni zaslať. Otázne je

potom, odkiaľ mala mať odporkyňa 3/ vedomosť, koľko má platiť za príslušenstvo a z čoho s ohľadom
na ustanovenie § 121 ods. 3 OZ príslušenstvo pozostáva.Súdohľadom formulára,predtlačeDohodyouzavretísplátkovéhokalendáraauznanízáväzkupovažuje
tiež za potrebné uviesť, že navrhovateľ pristupuje k ich predkladaniu spotrebiteľom doslova „náborovo“,
o čom svedčí zistenie súdu aj z jeho rozhodovacej činnosti, pretože všetky dohody, s ktorým sa súd v

rozhodovacej činnosti vo svojom územnom obvode oboznámil, majú tie isté znaky a sú podpisované IP
č. 11 a vyhotovené iba za tým účelom, že navrhovateľovi je známe, že jeho pohľadávky nadobudnuté zo
zmlúv o postúpení pohľadávok sú zväčša premlčané. Prieči sa potom dobrým mravom a je obchádzaním
práva, ak dáva navrhovateľ iba z dôvodu, aby sa v súdnom konaní domohol premlčanej pohľadávky,
podpisovať listinu, označenú za Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku v znení,

ako súd uviedol v texte odôvodnenia rozsudku vyššie, navyše s podmienkami, ktoré zvyčajne spotrebiteľ
v hmotnej núdzi pre výšku splátky a krátkosť jej splatnosti, podmienky, danej do predtlačenej dohody
navrhovateľom, neprimerane pre spotrebiteľa krátkej lehoty na splnenie s tým, že neuhradením prvej
splátky sa stáva splatný celý dlh, čím navrhovateľ nesleduje nič iné, iba podať proti dlžníkovi na
základe „dohody a uznania záväzku“ po nastaní splatnosti návrh na súd. Občianskoprávne vzťahy
vznikajú z právnych úkonov alebo iných skutočností, s ktorými zákon vznik týchto vzťahov spája a v

občianskoprávnych vzťahoch majú účastníci rovnaké postavenie. Môžu si vzájomné práva a povinnosti
upraviť dohodou odchylne od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje a ak z povahy ustanovení
zákona nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť / podstata ustanovenia § 2 OZ/, inak treba právne
úkony, z ktorých výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov bez právneho
dôvodu zasahuje do práv a oprávnených záujmov iných alebo je v rozpore s dobrými mravmi, nepožíva

súdnu ochranu. O dobrých mravoch vo všeobecnosti platí, že ide o pravidlá morálneho charakteru,
všeobecne platné v demokratickej spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť,
ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Činnosť, namierená proti súhrnu určitých etických pravidiel a
noriem v spoločnosti uznávaných je činnosťou proti dobrým mravom a podľa názoru súdu sa jej dopúšťa
aj navrhovateľ. Celý právny úkon „Dohody“, vrátane rozhodcovskej doložky, ktorá svojím obsahom je

spôsobilá poškodiť odporkyňu, respektíve v kontexte s odôvodnením rozsudku, že „dohody“ predkladá
navrhovateľ značnému množstvu spotrebiteľov, má súd za neplatný pre jeho obsah, účel, obchádzanie
zákona a taký, ktorý sa prieči dobrým mravom.

Za neplatnú má súd aj „dohodu o splátkovom kalendári“, v ktorej sú uvedené podmienky predčasnej

splatnosti. Veriteľ mohol svoje právo vykonať vtedy, keď mohol požiadať o splnenie dlhu a začiatok
plynutia premlčacej doby tu nastáva nasledujúcim dňom po vzniku právneho vzťahu, dohodnutého na
dobu neurčitú, ktorá je tiež trojročná, pretože uznanie dlhu odporkyňou pre neznalosť právnych účinkov
vyvolávajúcich premlčanie by bol právny úkon odporkyne 3/ neúčinný. V prípadoch, keď splnenie dlhu
je stanovené na presne určenú dobu, tak so zročnosťou dlhu je spojený aj začiatok plynutia akejkoľvek

dĺžky premlčacej doby, ustanovenej Občianskym zákonníkom, či trojročnej alebo kratšej či dlhšej. Súd
skoršie v odôvodnení rozsudku uviedol s odkazom na § 563 OZ súvislosť medzi splatnosťou a časom
splnenia záväzku - dlhu, ak nebol čas dohodnutý. Zo zistení, popísaných v časti zdôvodnenia ohľadom
ustanovenia § 563 OZ treba vyvodiť, že veriteľ mohol svoje právo vykonať vtedy, keď mohol požiadať
o splnenie dlhu a takáto právna skutočnosť v konaní zistená nebola a nebola preukázaná v zmysle §

565 ani dohoda alebo existencia rozhodnutia, v ktorom by bolo určené, že pri plnení v splátkach sa
dáva možnosť veriteľovi žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky. Uznanie
záväzku odporkyňou by bolo neplatné, veriteľ mohol svoje právo vykonať vtedy, keď mohol požiadať o
splnenie dlhu a začiatok plynutia premlčacej doby tu nastáva nasledujúcim dňom po vzniku právneho
vzťahu, dohodnutého na dobu neurčitú, ktorá je tiež trojročná, pretože uznanie dlhu odporkyňou by bolo

pre neznalosť právnych účinkov vyvolávajúcich premlčanie právnym úkonom odporkyne neúčinným.

Pri trovách konania súd poukazuje na § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého v zásade úspešným účastníkom
sporového konania patrí náhrada ich účelne vynaložených trov, vzniknutých im na úspešné bránenie
práva. Predpokladom rozhodnutia o trovách konania je podľa § 151 ods. 1 a 2 O.s.p., aby ich účastník

uplatnil za podmienok stanovených v tomto ustanovení. Keďže si úspešní odporcovia v 1. až 3. rade
náhradu trov konania neuplatnili, nevyčíslili ich, súd rozhodol, že sa im napriek ich úspechu v konaní
náhrada trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného

vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, v štyroch vyhotoveniach.Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať

označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho
robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého

stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok

konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny
nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).