Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, September 9, 2014

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 11C/90/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712214221
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Banský

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2014:6712214221.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudcom JUDr. Petrom Banským v právnej veci navrhovateľov:

1. I. N., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom J., U. XXX/XX, občan SR, 2. C. Q., nar. XX. XX. XXXX, trvale
bytom J., U. XXX/XX, občan SR, 3. S. Q., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom J., U. XXX/XX, občan SR, 4.
V. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom J., H. XXX/XX, občan SR, všetci právne zastúpení advokátom JUDr.
Ľubomírom Hlbočanom, Advokátska kancelária so sídlom Vajnorská 20, Bratislava proti odporcom: 1. K.
Q., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom D., J. X, občan SR, 2. O. F., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom J., K..
W.. Š. XX, občan SR, obidve právne zastúpené Advokátskou kanceláriou Szárszoi a Szárszoi, s. r. o., so
sídlom Bakossova 3/C, 974 01 Banská Bystrica, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh v celom rozsahu z a m i e t a .

Súd o trovách konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 01. 03. 2012 bolo tunajšiemu súdu doručené podanie K. Q., teda v tomto konaní odporkyni v 1. rade
a O. F., odporkyni v 2. rade, ktoré má sp. zn. 8C/71/2012 voči odporcom v 1. až 5. rade, ktorí sú v konaní
11C/90/2012 navrhovateľmi v 1. až 4. rade a to z dôvodu, že za pôvodne označeného odporcu v 4. a
5. rade V. H. a K. H. nastúpil ich syn V. H., nar. XX. XX. XXXX, ktorý dedil po K. H., odporkyni v 5. rade
a v rámci dedičského konania aj odporca v 4. rade V. H. uzatvorili dedičskú dohodu, kde vlastne jeho

podiel pripadol jeho synovi, pričom sa domáhali žalobou odstránenia stavby s tvrdením, že odporcovia
týmto oplotením zabrali do užívania aj časti parciel, ktoré boli vo vlastníctve navrhovateľov v dôsledku
čoho im bránia v užívaní ich pozemkov, ku ktorým majú vlastnícke právo.

Na výzvu súdu adresovanú odporcom v konaní č. k. 8C/71/2012-101 odporcovia v tomto konaní podali
vyjadrenie, protižalobu a návrh na zabezpečenie dôkazu. Vo svojom vyjadrení poukazujú na to, aby súd
žalobu zamietol a zároveň určil, že žalovaná v 1. rade je vlastníčkou parcely č. XXXX/XX o výmere 5

m2 vedené ako trvalé trávnaté porasty zapísané na LV č. XXXX, katastrálne územie J., že žalovaní
v 2. a 3. rade sú vlastníkmi parcely č. XXXX/XX o výmere 37 m2 vedené ako trvalé trávnaté porasty
zapísané na LV č. XXXX katastrálne územie Krupina a že pôvodne žalovaní v 4. a 5. rade sú vlastníkmi
parcely č. XXXX/XX o výmere 18 m2 vedené ako trvalé trávnaté porasty zapísané na LV č. XXXX
katastrálne územie J.. Vo svojom vyjadrení k návrhu uviedli, že navrhovateľky v 1. a 2. rade tvrdia, že sú
spoluvlastníčkami nehnuteľnosti a to každá v 1-ici, ktoré mali nadobudnúť darovacou zmluvou zo dňa
22. 02. 2003. My tvrdíme, že žalobkyne toto vlastníctvo nemohli nadobudnúť. My, žalovaní v 1. až 5.

rade ako právni nástupcovia našich právnych predchodcov uvedené parcely užívame v dobrej viere ako
naše vlastné. Tvrdíme, že parcely sú našim vlastníctvom, lebo sme ich nadobudli od našich právnych
predchodcov tak, ako ich dodnes užívame. Naši právni predchodcovia tieto parcely nadobudli v roku
1958,ohradilisiichoplotenímtak,akosúidnesvprírodeohradenéoplotením.Odtohtočasuichvdobrejviere užívame a následne až do januára 2011 bez toho, aby si ktokoľvek robil na nieto parcely akýkoľvek
vlastnícky nárok, teda naši právni predchodcovia uvedené parcely mali takto ohradené ako sa v prírode i
tohto času nachádzajú, pričom nikdy si na tieto parcely nikto neučinil žiadny vlastnícky nárok, najmä nie

právna predchodkyňa žalobkýň v 1. a 2. rade. V mesiaci január 2011 sme boli ústne oboznámení s tým,
že vraj na základe podrobného zamerania hraníc pozemku vykonaného geometrickým plánom č. 2/2011
sme neoprávnene oplotili k svojim pozemkom aj časti pozemkov, ktoré údajne patria žalobkyniam v 1.
a 2. rade. My sme nič neoplocovali, lebo takto oplotené pozemky sme nadobudli od našich právnych
predchodcov, ktorí si ich takto oplotili. Naši právni predchodcovia vybudovali z uličnej čiary koncom 50.-

tych a začiatkom 60.-tych rokov oplotenie, ktoré hraničí s chodníkom v uličnej čiare. Chodník v uličnej
čiare hraničí s cestou, ktoré sú tam od nepamäti. Parcela, ktorá je vraj vo vlastníctve žalobkýň vedená na
LVč.XXXXpodč.XXXX/XXjeverejnýchodníkaparc.č.XXXX/XXjeverejnácesta,všetkovovlastníctve
K. J.. Chodník a najmä cesta sú tam od nepamäti. Tvrdíme, že žalobkyne 1. a 2. nie sú vlastníčkami
uvedených parciel a ani ich právni predchodcovia uvedené nehnuteľnosti nevlastnili. To preto, že v roku
1958 ich právni predchodcovia predali kúpno-predajnými zmluvami spísanými 15. 02. 1958, ktorých

zápis bol povolený Ľudovým súdom v J. pod č. k. Čd. XXX/XX, na základe ktorého povolil zápis do
Pozemkovej knihy. Žalovaní v 2. a 3. rade predkladáme súdu kúpno-predajnú zmluvu uzatvorenú dňa
15. 02. 1958, ktorú máme od našich právnych predchodcov K. C. a U. C., ktorý odkupovali pozemky
od S. P. a jeho manželky P.j rod. Z., ide asi o rodičov Emílie Danáčovej rod. P.j. V tom čase išlo o
stavebné pozemky, na ktorých si právni predchodcovia postavili rodinné domy, parcely si ohradili tak

ako ich doteraz nerušenie užívame a aj oni ich už užívali v dobrej viere ako vlastné. Na základe tohto aj
oplotenia, ktoré sú tu postavené nie sú neoprávnenou stavbou na cudzom pozemku ako sa domnievajú
žalobkyne v 1. a 2. rade.
Čo sa týka žalovanej v 3. rade, táto nadobudla nehnuteľnosť a to rodinný dom a záhradu spolu s jej
bratom od ich starého otca a starej matky. Jej starí rodičia uvedený dom ako aj pozemok nerušene užívali

a nikto to nespochybňoval. Tento rodinný dom darovali starí rodičia jej a jej bratovi, pričom neskôr brat
zomrel a ona nadobudla aj jeho podiel. Jej manžel, odporca v 2. rade k nehnuteľnosti taktiež nadobudol
spoluvlastnícky podiel. Na základe tohto oni až doteraz nehnuteľnosť nerušene užívali v dobrej viere,
tak ako je oplotená a to bez toho, aby niekto ich vlastníctvo resp. vlastníctvo ich právnych predchodcov
spochybňoval.

Čo sa týka žalovanej v 1. rade, táto rodinný dom so záhradou nadobudla na základe darovacej zmluvy
od svojich rodičov C. a O. N. a títo ich nadobudli od K.. S. S. na základe kúpnej zmluvy spísanej S.. A.
H.Á., notárkou dňa 20. 07. 1994. K.. S. uvedený rodinný dom postavil ako aj oplotenie, ktoré je i dnes
osadené v prírode a takto ho užíval.
Čo sa týka pôvodne žalovaných v 4. a 5. rade V. H. nar. XX. XX. XXXX a K. H. nar. XX. XX. XXXX, tu

sa uvádza, že oni nehnuteľnosť kúpili od ich zaťa a dcéry K. a K. W. rod. H.. Tento vklad bol povolený
pod V XXX/XX na základe kúpnej zmluvy zo dňa XX. XX. XXXX. Podľa nich bol pôvodným vlastníkom,
ktorý vybudoval rodinný dom a oplotenie pán A.. Aj ich právni predchodcovia, tak ako aj my, uvedenú
nehnuteľnosť užívame v dobrej viere a dobromyseľne ako vlastníci. V takomto stave nám ju naši právni
predchodcovia odovzdali a nerušene sme ju užívali bez toho, aby niekto naše vlastníctvo spochybňoval.

Čo sa týka účastníkov, ktorí boli v pôvodnej žalobe sp. zn. 8C/71/2012-101 označení ako odporcovia v 4.
a 5. rade tak na ich miesto nastúpil V. H., nar. XX. XX. XXXX a to z toho dôvodu, že pôvodná odporkyňa
v 5. rade K. H., nar. XX. XX. XXXX zomrela dňa XX. XX. XXXX, pričom dedičia V. H., ktorý bol pôvodne
označovaný ako odporca v 4. rade, ďalej K. W. rod. H. a V. H. ml., teda terajší účastník odporca v 4.
rade uzavreli medzi sebou dedičskú dohodu, podľa ktorej rodinný dom s pozemkom a príslušenstvom

vedený na LV č. XXX k. ú. J. parc. č. XXXX o výmere 462 m2 - zastavané plochy a nádvoria spolu s
rodinným domom súp. č. XXX pribudol do jeho výlučného vlastníctva.
Zároveň vo svojom vyjadrení poukazuje tak pri žalovanom 1., 2., 3. ako aj 4., že nadobudli vlastnícke
právo minimálne vydržaním a spracovaním a to aj vtedy, ak by údajné zameranie bolo správne z dôvodu,
že nehnuteľnosť, ktorú vlastnia bola takto ohradená a užívaná ich právnymi predchodcami už od konca

50.-tych a začiatku 60.-tych rokov. Poukazuje na to, že si však myslí, že aj táto časť bola v minulosti ich
právnym predchodcom odpredaná kúpnou zmluvou v roku 1958. Na základe tohto im svedčí vlastnícke
právo titulom vydržania a spracovania a je v ich právnom záujme, aby súd ich vlastnícke právo vyslovil,
tak ako sa ho domáha protižalobou. Čo sa týka určenia vlastníckeho práva, protižalobou sa domáhajú,
že žalovaná v 1. rade je vlastníčkou parcely č. XXXX/XX o výmere 5 m2 vedenej na LV č. XXXX, žalovaní

v 2. a 3. rade sú vlastníkmi parcely č. XXXX/XX o výmere 37m2 zapísanej na LV č. XXXX a žalovaní v
4. a 5. rade sú vlastníkmi nehnuteľnosti - parcely č. XXXX/XX o výmere 18 m2.
Zároveň poukazuje na potrebu vykonania rôznych dôkazov, ktoré však podľa súdu nie sú právne
relevantné a ktoré by mali preukázať vlastníctvo v tomto konaní odporkýň k uvedeným nehnuteľnostiam,ako ich nadobudli a ako ich nadobudli aj ich právni predchodcovia, pričom súd uvedené dôkazy
nevykonal z toho dôvodu, že predovšetkým, keďže sa tu jedná o určenie vlastníctva navrhovateľov, toto
nie je potrebné vykonať, pretože navrhovatelia musia preukázať, že oni sú vlastníci, keďže odporcovia

sú doteraz zapísaní ako vlastníci na listoch vlastníctva, čo predpokladá kým sa nepreukáže opak, ich
oprávnené vlastníctvo v zmysle § 70 ods. 1, 2 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností.

Na základe vyššie uvedeného vyjadrenia a protinávrhu súd uznesením č. k. 8C/71/2012-101 zo dňa 05.
09. 2012 vylúčil podanie odporcov v 1. až 4. rade na samostatné konanie, ktoré sa vedie pod sp. zn.

11C/90/2012.

Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav veci:

Súd z vyjadrenia právneho zástupcu odporcov doručeného súdu dňa 22. 03. 2013 zistil, že podľa
neho vyjadrenia navrhovateľov si navzájom odporujú, pretože pokiaľ by tieto sporné parcely, ktorých

vlastníctva sa domáhajú, nadobudli od právnych predchodcov s určitosťou by disponovali aj právnym
titulom, na základe ktorého by sporné predmetné parcely nadobudli a to či už kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, resp. dedením. Navrhovatelia však žiadny takýto dôkaz súdu nepredložili a preto
sme toho názoru, že v konaní je v prvom rade potrebné vychádzať z geodetického zamerania hraníc
parciel navrhovateľov s parcelami odporkýň č. XXXX/XX, č. XXXX/XX a XXXX/XX a skutočnosťou,

že práve na parcelách odporkýň navrhovatelia alebo ich právni predchodcovia vybudovali oplotenie
čím neoprávnene zabrali a užívali časť pozemkov v ich vlastníctve, resp. ich právnych predchodcov. K
tvrdeniu navrhovateľov, že sporné parcely užívali v dobrej viere ako vlastné, t. j. nadobudli ich minimálne
vydržaním, sa vyjadria neskôr. To tvrdenie, že sporné parcely nadobudli ich právni predchodcovia v roku
1958, ohradili si ich oplotením sa nezakladá na pravde, pretože ich právni predchodcovia vybudovaním

oplotení neoprávnene a bez akéhokoľvek právneho dôvodu zabrali časť parciel, ktoré neboli nikdy v ich
vlastníctve. Približne v roku 1956 a 1957 začalo K. J. plánovať v tejto lokalite investičnú výstavbu, ktorá
sa dotkla vlastníctva právnych predchodcov odporkýň a to ich starých rodičov Jána Cibuľu a manželky
K. P. rod. Z.. Vyvlastnenie z dôvodu výstavby sa dotklo parciel č. XXXX, č. XXXX a č. XXXX, ktoré boli
v ich vlastníctve. Parcely č. XXXX a č. XXXX boli rozparcelované na výstavbu a z parcely č. XXXX boli

nútení odpredať len časť parcely o veľkosti 60 m2, pričom toto vyplýva aj z uznesenia Ľudového súdu
v J. zo dňa 18. 03. 1958 a geometrického plánu č. XXXX/XX. Právny zástupca navrhovateľ v 2. a 3.
rade ako dôkaz predložil kúpno-predajnú zmluvu s právnymi predchodcami (Q. - Q.), ktorej predmetom
kúpy je novovytvorená parcela č. 8117/2 o výmere 6 árov 36 m2. Táto skutočnosť však nepreukazuje,
že by právni predchodcovia navrhovateľov v 2. a 3. rade nadobudli na základe kúpnej zmluvy zo dňa

15. 02. 1958 aj ďalšiu časť pôvodnej parcely č. 8115 dnes označenej č. XXXX/XX o výmere 37 m2.
Na novovytvorenú parcelu č. XXXX/X bola z pôvodnej parcely odčlenená len časť o výmere 20 m2,
čo vyplýva z geometrického plánu z roku 1957. Z uvedeného je zrejmé, že nie je pravdou tvrdenie
navrhovateľov, že v súvislosti s kúpnymi zmluvami bol vytvorený geometrický polohopisný plán, ale na
základe geometrického plánu boli vyhotovené kúpne zmluvy, ktoré boli následne schválené Ľudovým

súdom v Krupine, čo vyplýva aj z obsahu kúpno-predajnej zmluvy zo dňa 15. 02. 1958. Tiež aj tvrdenie
navrhovateľov, že chodník a cesta sú tam od nepamäti a že oplotenie vybudovali právni predchodcovia
z uličnej čiary nie je pravdivé, pretože už z obsahu kúpno-predajnej zmluvy zo dňa 15. 02. 1958 z bodu 5
vyplýva, že chodník a cesta vybudované v roku 1958 neboli: „V tejto zmluve nie je zahrnuté projektovanie
ciest a iných verejných investícií, ktoré budú urobené dodatočne a z tohto titulu ani kúpitelia nemajú

nároky na prípadné projektovanie týchto, ktoré budú robené podľa pojatia do vykonávacieho plánu
MNV v budúcich rokoch.“ Je zrejmé, že následné dobudovanie verejnej komunikácie nerešpektovalo
reálne hranice pozemkov a predchádzajúci vlastníci predmetných parciel č. XXXX/X a č. XXXX/X
neoprávnene zabrali časť susediaceho pozemku vo vlastníctve právnych predchodcov odporkýň a to
až po hranicu štátom následne dobudovanej komunikácie. Vlastníctvo právnych predchodcov odporkýň

(starých rodičov) k parcele č. XXXX je nespochybniteľné, z pôvodnej celkovej výmery tejto parcely o
výmere 5758 m2 bolo odčlenených len 60m2 čo vyplýva z geometrického plánu č. XXXX/XX, na základe
ktorého vznikli parcely nové a to parcela č. XXXX/X a č. XXXX/X. Ostatná časť parcely o výmere 5698
m2 týmto nebola dotknutá. Parcela č. XXXX/X vznikla z časti parcely č. XXXX o výmere 404 m2, z časti
parcely č. XXXX o výmere 20 m2, z časti parcely č. XXXX/X o výmere 132 m a z časti parcely č. XXXX/X

o výmere 80 m2 čo je spolu 636 m2 a parcela č. XXXX/X vznikla z časti parcely č. XXXX o výmere 747
m2 a z časti parcely č. XXXX o výmere 40 m2. Logicky preto znamená, že parcela pozemku č. XXXX/X
nemôže byť voči pozemku parcely č. XXXX na rovnakej úrovni s pozemkom č. XXXX/X čo vysvetľuje aj
dnešný aktuálny stav zistený na základe geometrického vyznačenia a zamerania v geometrickom pláneč. X/XXXX t. j., že oplotenie susediacich parciel žalobcu v 4. rade so žalobcami v 2. a 3. rade nemôže
byť na jednej úrovni, tak ako to bolo vybudované oplotenie právnymi predchodcami navrhovateľov.
Vlastníctvo k parcele č. XXXX odporkýň je nespochybniteľné, pričom táto parcela však bola využívaná

z dôvodu kolektivizácie pre potreby JRD J.. Vlastníctvo k tejto parcele nadobudla právna predchodkyňa
- matka žalovaných pani E. A. rod. P. na základe vydržania, ktoré bolo osvedčené aj v súvislosti s
uplatnením reštitučných nárokov pani E. A. rod. P. na základe Notárskej zápisnice č. N 268/96, Nz
270/96zodňa11.11.1996,pričomvrámciROEPbolaparcelač.8115prečíslovanánaparceluč.1336/1.
Návrh navrhovateľov o určenie vlastníctva je neoprávnený, keďže odporkyne v 1. a 2. rade nadobudli

vlastníctvo k týmto parcelám od svojej matky E. A. rod. P. na základe darovacej zmluvy zo dňa 21. 02.
2003. Navrhovatelia a ani ich právni predchodcovia nikdy neboli vlastníkmi vyššie uvedených parciel a
vlastníctvo nemohli nadobudnúť ani vydržaním, nakoľko nebola splnená základná zákonná podmienka
stanovená v § 134 Občianskeho zákonníka a to dobromyseľná a oprávnená držba. Oprávnený držiteľ
sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť a po
dobu 10 rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v

tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že
držba je oprávnená. U právnych predchodcov navrhovateľov už od samotného počiatku nemôže ísť o
dobromyseľnú držbu, ktorá navrhovateľom priznala status oprávnených držiteľov, pretože v súlade s
kúpno-predajnými zmluvami uzatvorenými v roku 1958 medzi právnymi predchodcami odporkýň ako
predávajúcimi a právnymi predchodcami navrhovateľov, títo mali rešpektovať hranice pôvodných parciel

a oplotenie vybudovať v súlade s týmito hranicami bez ohľadu na to, či štát pri budovaní verejnej
komunikácie na pozemku právnych predchodcov odporkýň bude rešpektovať uličnú čiaru alebo nie.
V geometrickom pláne č. XXXX/XX je uvedené: nové drobnostné hranice boly omeznikovane žel.
trubkami. Aj z tohto je zrejmé, že právni predchodcovia mali vedomosť o tom kadiaľ vedú hranice
novovytvorených parciel určených na výstavbu a preto svojvoľné zabratie a následné užívanie parciel

právnych predchodcov žalobcov nemožno považovať za dobromyseľnú držbu. Tiež nie je pravdou
tvrdenie navrhovateľov, že budovanie komunikácií v tejto lokalite bolo riešené odkúpením pozemkov pod
komunikáciou alebo ich vyvlastnením. Komunikácia (t. j. cesta vrátane chodníka) bola vybudovaná na
pozemku právnych predchodcov, čo bolo potvrdené aj v konaní ROEP, kde vlastníctvo pozemkov pod
komunikáciou bolo zapísané na pani E. A.Č.. Z tejto parcely bola následne odčlenená časť pozemku pod

komunikáciu a to parc. č. XXXX/XX a parcela č. XXXX/XX, ktoré boli následne prevedené do vlastníctva
Mesta J. a to parc. č. XXXX/XX darovaním a parc. č. XXXX/XX na základe zámennej zmluvy. Je pravdou,
že odporkyne následne po tom, ako zistili aktuálny stav, kontaktovali navrhovateľov s tým, že im navrhli
usporiadanie majetkovo-právnych vzťahov formou odpredaja časti pozemkov vo vlastníctve odporkýň v
rozsahu, v ktorom navrhovatelia resp. ich právni predchodcovia neoprávnene vybudovaním oplotenia,

nerešpektovali vlastnícke právo odporkýň a zabrali do užívania časti parciel odporkýň. Za účelom
realizácie odpredaja časti parciel, odporkyne na vlastné náklady zabezpečili spracovanie geometrického
plánuč.XX/XXXXajehonáslednýzápisdokatastrálnejmapy.Zostranyodporkýňbolipripravenénávrhy
kúpnej zmluvy, ktorú právny predchodcovia navrhovateľa v 4. rade aj podpísali 14. 01. 2011, avšak
následne odmietli uhradiť dojednanú kúpnu cenu. Preto sme toho názoru, že právni predchodcovia

navrhovateľa v 4. rade manželia V. H. a K. H. akceptovali vlastnícke právo odporkýň k parc. č. XXXX/
XX o výmere 18 m2.

Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav veci:

Na základe uznesenia Čd XXX/XXXX zo dňa 18. 03. 1958 povolil súd v Pozemkovej knihe územia obce
J. nasledovné zápisy: okrem iných pod bodom 3. , že vo vložke č. XXX sa za a) odčleňuje z parcely
č. XXXX časť o výmere 60 m2 a pod b) opravuje sa výmera parcely č. XXXX na výmeru 56 árov a 98
m2. Pod bodom 3 bod e) sa uvádza, že parcela č. XXXX a č. XXXX sa zlučujú a rozdeľujú celkovo na
parcely v počte 16 s tým, že ide o 14 stavebných pozemkov a dve parcely sú uvedené ako cesty.

Súd z geometrického (polohopisného) plánu č. XXXX/XX meraného v novembri 1957 zistil, že týmto
geometrický plánom sa vytvárali nové parcely, tak ako súd vyššie poukázal, ktoré boli povolené na
základe uznesenia Čd/. v rámci zápisu v Pozemkovej knihe, pričom sa jednalo o členenie, okrem iného
parciel zapísaných v pozemno-knižnej vložke č. XXX, parc. č. XXXX a parc. č. XXXX a parc.č . XXXX

ktoré boli vo vlastníctve majiteľov S. P. a manželky K. rod. Z., každý mal v 1-ici, pričom na strane 3 vľavo
dole je uvedené „nové drobnostné hranice boli omeznikované žel. trubkami“, dňa 30. 11. 1957.Na základe kúpno-predajnej zmluvy uzatvorenej medzi predávajúcimi Jánom Cibuľom a manželkou K.
P. na jednej strane a kupujúcimi K. C. a U. C. rod. N. dňa 15. 02. 1958 bolo zistené, že na základe
geometrického plánu z 30. novembra 1957 č. XXXX/XX boli rozdelené stavebné pozemky, predávajúci

predávajú odčlenenú parcelu č. XXXX/X o výmere 6 árov 36 m na stavebné účely. Pod bodom 5 sa
uvádza, že v tejto sume nie sú zahrnuté projektovanie ciest a iných verejných investícií, ktoré budú
urobené dodatočne a z toho titulu ani kupitelia nemajú nárok na prípadné projektovanie týchto, ktoré
budú robené podľa podania do vykonávacieho plánu MNV v budúcich rokoch.

Na základe notárskej zápisnice spísanej JUDr. A. H., notárkou so sídlom U., bolo zistené, že K.. S.
S., nar. XX. XX. XXXX, maloletá N. S., nar. XX. XX. XXXX a maloletý O. S., nar. XX. XX. XXXX ako
predchodcovia odpredali C. N., nar. XX. XX. XXXX a O. N. rod. J., nar. XX. XX. XXXX nehnuteľnosti
vedené Správou katastra U., zapísané na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie J., parc. č.
XXXX/X o výmere 135 m2, parcela č. XXXX/X o výmere 587 m2.

Na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 10. 08. 1988 medzi predávajúcimi K. W., nar. XX. XX. XXXX
a K. W., nar. XX. XX. XXXX a kupujúcimi V. H., nar. XX. XX. XXXX a K. H., manželkou, nar. XX. XX.
XXXX bolo zistené, že títo odpredali nehnuteľnosti nachádzajúce sa na parc. č. KN XXXX - zastavaná
plocha o výmere 248 m2, zastavaná plocha o výmere 249 m2 vedených v katastri nehnuteľností na
evidenčnom liste č. XXXX,XX a vo vlastníckom liste č. XXX pre katastrálne územie J..

Na základe osvedčenia o dedičstve sp. zn. XXD/XX/XXXX vydaného S.. Ľ. I., notárom ako súdnym
komisárom, po poručiteľke K. H., nar. XX. XX. XXXX bolo zistené, že v rámci dedenia prichádzali do
úvahy jej syn V. H., dcéra K. W. a pozostalý manžel V. H.. Účastníci sa dohodli na vyporiadaní dedičstva
tým spôsobom, že nehnuteľnosť - rodinný dom súp. č. XXX, katastrálne územie J. na pozemku parc. č.

XXXX evidovanej ako parcela C o výmere 462 m, ktorý je opísaný v súpise aktív a pasív dedičstva A/
Aktíva pod bodom 5 nadobúda V. H., nar. XX. XX. XXXX.

Na základe výpisu z listu vlastníctva č. XXX, katastrálne územie J. bolo zistené, že vlastníkom vyššie
uvedenejnehnuteľnostiatorodinnéhodomupostavenéhonaparc.č.XXXX,súp.č.XXXakoajpozemku

parc. č. XXXX o výmere 462 m2 je V. H., nar. XX. XX. XXXX.

Na základe geometrického plánu vypracovaného spoločnosťou Z. I. I.. W.. V.., XXX XX D. č. 2/2011
bolo zistené, že týmto geometrickým plánom boli vytvorené z pôvodnej parcely č. XXXX/XX o výmere
55 m2 tri parcely a to parcela č. XXXX/XX o výmere 37 m2, č. XXXX/XX o výmere 18 m2 a č. XXXX/

XX o výmere 5 m2 a z parcely č. XXXX/XX o výmere 237 m2 bola vytvorená parcela č. XXXX/XX o
výmere 232 m2.

Na základe notárskej zápisnice N XXX/XX, Nz XXX/XX spísanej na Notárskom úrade S.. Ž. D. bolo
zistené, že v zmysle § 63 zákona č. 323/1992 Zb. došlo k osvedčeniu o nadobudnutí vlastníctva s tým,

že E. A. rod. P., nar. XX. XX. XXXX je na základe vydržania so započítaním držby vlastníčkou pozemkov
zapísaných v pozemkovej knihe katastrálneho územia J. vo vložke č. XXX parc. č. XXXX - roľa o výmere
5698 m2, parc. č. XXXX - lúka o výmere 2957 m2. V PK u PKN parc. č. XXXX, parc. č. XXXX/X -
ostatná plocha o celkovej výmere 4339 m2 (zbytok parcely vykúpené pod IBV), parc.č . PKN XXXX -
lúka o celkovej výmere 2957 m2. Svoje vlastníctvo k nehnuteľnostiam odôvodnila tým, že tieto parcely

ešte pred kolektivizáciou v celosti užívali jej nebohí rodičia S. P. a K. rod. Z. a tieto ešte počas života
jej darovali.

Na základe listu vlastníctva č. XXXX vyhotoveného dňa 20. 11. 1996 bolo zistené, že E. A. rod. P. je
vlastníčkou pozemkov o výmere 4239 m2 vedené ako ostatná plocha zapísaných na parc. č. XXXX a

nehnuteľností o výmere 2957 m2 vedené ako trvalé trávnaté plochy zapísaných na parc. č. XXXX. Titul
nadobudnutia je uvedený osvedčenie N XXX/XX-XXX/XX.

Na základe listu zo dňa 20. 11. 1996 podpísaného E. A. adresovaného Poľnohospodárskemu družstvu
J. bolo zistené, že dolu podpísaná E. A. sa obracia so žiadosťou o navrátenie pozemku parcela č. XXXX/

X o výmere 4239 m2 nachádzajúcej sa v katastri Mesta J., ktorá bola zobratá do užívania zo strany JRD
J.. Svoju žiadosť odôvodňuje tým, že spomínaný pozemok potrebuje využiť pre súkromné účely, nie pre
podnikanie. Ako dôkaz zasiela list vlastníctva o tom, že parcela č. XXXX/X o výmere 4239 m je v jej
vlastníctve, číslo listu vlastníctva XXXX.Na základe zápisu zo zasadnutia konaného dňa 28. 02. 1997 vo veci dohodnutia podmienok ohľadom
odovzdania pôdy - parc. č. XXXX/X o výmere 4239 m2 vlastníčke E. A. za prítomnosti zástupcov

poľnohospodárskeho družstva, Okresného úradu školstva a kultúry Mesta J., títo sa dohodli tým
spôsobom, že pani E. A. bude po ukončení zberu jesennej úrody najneskôr ku dňu 31. 10. 1997
odovzdaná pôda - parc. č. XXXX/X o výmere 4239 m2.

Na základe darovacej zmluvy uzatvorenej medzi E. A. rod. P. ako darkyňou a obdarovanými odporkyňou

v 1. a 2. rade v tomto konaní bolo zistené, že darkyňa daruje obdarovaným nehnuteľnosti zapísané na
LV č. XXXX C. k. ú. J., parc. č. XXXX o výmere 4239 m2 a to trvalé trávnaté porasty, parc. č. XXXX/X
o výmere 3516 m2, parc. č. XXXX/XX o výmere 700 m2, parc. č. XXXX/XX o výmere 843 m2, parcelu
č. XXXX/XX o výmere 297 m2, parc. č. XXXX/XX o výmere 55 m2, parc. č. XXXX/XX o výmere 237 m2
a parc. č. XXXX/XX o výmere 17 m2. Uvedená zmluva bola uzatvorená dňa 21. 02. 2003.

Na základe výpisu z listu vlastníctva č. XXXX vyhotoveného dňa 18. 05. 2004 bolo zistené, že
nehnuteľnosti uvedené na tomto liste vlastníctva parc. č. XXXX/X o výmere 3516 m2, parc. č. XXXX/
XX o výmere 700 m2, parc. č. XXXX/XX o výmere 843 m2, parc. č. XXXX/XX o výmere 297 m, parc.
č. XXXX/XX o výmere 55 m2, parc. č. XXXX/XX o výmere 237 m2 všetko vedené ako trvalé trávnaté
porasty a parc. č. XXXX/XX o výmere 17m2 sú vo vlastníctve odporkýň 1. a 2.

Súd uznesením č. k. 11C/90/2012-105 nariadil vo veci znalecké dokazovanie, pričom úlohou znalca
bolo zistiť či pozemky, ktoré sa nachádzajú a sú zapísané na LV č. XXXX ako parcela č. KNC XXXX/
XX o výmere 37m2, parc. č. XXXX/XX o výmere 18m2 a parc. č. XXXX/XX o výmere 5m2 zasahujú do
parciel, ktoré boli vytvorené na základe geometrického plánu č. XXXX/XX zo dňa 30. 11. 1957 a ktoré boli

následne na základe kúpno-predajných zmlúv odpredané právnym predchodcom navrhovateľov. Druhá
otázka bola či oplotenie s pevným základom postavené na pozemkoch nachádzajúcich sa na vyššie
uvedených parcelách bolo vybudované v súlade s geometrickým plánom č. XXXX/XX. Z odôvodnenia
vyplýva, že dňa 01. 03. 2012 bol na tunajší súd podaný návrh odporcov v 1. a 2. rade v konaní vedenom
tunajším súdom pod sp. zn. 8C/71/2012, kde vystupovali ako navrhovatelia a to žaloba na odstránenie

stavby. Títo tvrdili, že odporcovia v 1. až 4. rade, ktorí v tomto konaní vystupujú ako navrhovatelia,
aby na vlastné náklady odstránili oplotenie s pevným základom. V rámci svojho vyjadrenia v konaní
8C/71/2012 odporcovia sa zároveň domáhali, aby súd určil, že oni sú vlastníkmi pozemkov, ktorých v
tomto konaní sa navrhovatelia domáhajú vypratania nehnuteľností. Na základe tej skutočnosti, že súd
za dôležité potreboval zistiť, či parcely č. XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX/XX zasahujú do parciel, ktoré

boli odčlenené na základe geometrického plánu č. XXXX/XX zo dňa 30. 11. 1957, resp. nie, t. j. aby sa
osvedčilo či v súčasnosti navrhovatelia užívajú tie pozemky, ktoré ich právni predchodcovia nadobudli
v rozsahu vytýčenom podľa geometrického plánu č. XXXX/XX.

Ing. N. J., znalec z odboru geodézie a kartografie vypracoval znalecký posudok pod č. XX/XXXX na

základe vyššie uvedeného uznesenia s tým, že v rámci odpovede či pozemky - vyššie uvedené parcely
zasahujú do parciel, ktoré boli vytvorené na základe geometrického plánu č. XXXX/XX zo dňa 30. 11.
1957 uviedol, že tieto pozemky sa nachádzajú mimo pozemkov vytvorených geometrickým plánom č.
XXXX/XX, ktoré boli právnym predchodcom navrhovateľov pridelené na základe tohto geometrického
plánu zo dňa 30. 11. 1957. Na druhú otázku či oplotenie s pevným základom postavené na pozemkoch

zapísaných na LV č. XXXX parc. č. XXXX/XX, parc. č. XXXX/XX a parc. č. XXXX/XX sa nachádzajú na
týchto pozemkoch, resp. či boli vybudované navrhovateľmi, resp. ich právnymi predchodcami v súlade s
geometrickým plánom č. XXXX/XX znalec uviedol, že tieto sa nachádzajú mimo pozemkov pridelených
navrhovateľom, resp. ich právnymi predchodcom podľa geometrického plánu č. XXXX/XX zo dňa 30.
11. 1957. Oplotenia s pevným základom podľa súčasne platných údajov v katastre nehnuteľností sú na

parcelách č. XXXX/XX, č. XXXX/XX a č. XXXX/XX vedených na LV č. XXXX k. ú. J.. Súd z pozvánky
zaslanej znalcom a to všetkým účastníkom ako aj ich právnym zástupcom zistil, že tento ich pozval na
ohliadku spojenú s meraním v súdnom spore 11C/90/2012 konanú dňa 19. 09. 2013 na mieste samom.

Súd z písomného vyjadrenia právneho zástupcu odporcov k znaleckému posudku zistil, že títo súhlasia

so závermi znalca, ktorý potvrdzuje tie skutočnosti, ktoré oni uvádzajú a to, že parcely č. XXXX/XX, č.
XXXX/XX, č. XXXX/XX sa nachádzajú mimo pozemkov geometrického plánu č. XXXX/XX.Súd z písomného vyjadrenia právneho zástupcu navrhovateľov k znaleckému posudku zistil, že zo
znaleckého posudku nevyplýva popis technického postupu ako znalec dospel k znaleckým záverom a
bez tohto popisu nie je znalecký posudok kontrolovateľný. Preto navrhovatelia navrhujú, aby súd vyzval

znalca na doplnenie znaleckého posudku na predom uvedené skutočnosti. Každý znalecký posudok má
stanovené náležitosti. Oprávnenosť dôvodnosti takejto žiadosti vyplýva z toho, že keby ktorýkoľvek z
účastníkov znalecký posudok neuznával a žiadal kontrolné znalecké dokazovanie, ani kontrolný znalec
by nevedel a nemohol jednoznačne preskúmať oprávnenosť znaleckého posudku.

Súd na základe vyššie uvedeného písomného vyjadrenia právneho zástupcu navrhovateľov vyzval Ing.
N. J., aby sa k týmto skutočnostiam vyjadril, pričom súdu dňa 19. 05. 2014 bolo doručené vyjadrenie Ing.
N. J., v ktorom uviedol, že pre posudok použil tri podklady, ktoré sú uvedené aj v znaleckom posudku a
prvým je meranie pomocou GPS prístroja, ktorý meria v systéme SKPOS a transformáciou súradníc do
JTSK som dostal priamo súradnice jednotlivo zameraných lomových bodov, prenosom pomocou médií
do obrazu situácie - mapy KN - C v elektronickej podobe, ktorú som dostal vo výmennom formáte VGI z

dokumentácie Okresného úradu Krupina - katastrálneho odboru - to je druhý podklad. Geometrický plán
č.XXXX/XX-tretípodkladjeuloženývspiseč.l.74,ktorýsompremietaldoelektronickéhoobrazu.Tento
spôsobom merania (pomocou GPS, ostatne počas merania ste boli prítomní a videli ste spôsob merania)
na základe rezortných predpisov vykonávame už päť rokov. Metódy, citujem navrhovateľov „ odkiaľ
začal zameranie, ako stanovil prvý bod hranice, od ktorého potom zrejme určoval hranice pozemkov

v prírode ...“ nepoužívame už niekoľko desiatok rokov. Postup, ktorý som uviedol je samozrejmý pre
každého geodeta a znalca z odboru geodézie a kartografie a ktorý takto postupuje, bude postupovať
a musí na základe našich predpisov postupovať, preto som nepovažoval za potrebné uviesť to v
znaleckom posudku, laikovi to aj tak nič nepovie, podstatné sú pre účastníkov závery a nie značka
prístroja, systém na meranie a podobne.

Na základe rozhodnutia Odboru výstavby a vodného hospodárstva rady ONV v J. zo dňa 22. decembra
1958 týmto rozhodnutím sa vyvlastnili pozemky zapísané pod č. XXX parc. č. XXXX a č. XXXX vo
vlastníctve S. P. a manželky rod. Z., ktoré boli podľa geometrického plánu s vyznačovacím súpisom
vyhotoveného Stavoprojektom závod Zvolen pod č. XXXX/XX. Vyvlastnením nadobúda uvedený

vyvlastniteľ vlastnícke práva a opísané nehnuteľnosti.

Súd z vyjadrenia právneho zástupcu navrhovateľov na pojednávaniach zistil, že podľa neho jeho klienti
uvedené pozemky vydržali, avšak vzhľadom na tú skutočnosť, že by chceli zmierlivo uzatvoriť tento
spor, sú ochotní odkúpiť tieto pozemky za 5,- EUR za m2 s tým , že nepoukazujú na to, že by uznávali

návrh odporcov, že oni sú vlastníkmi týchto pozemkov. Jeho klienti, aj keby v zmysle zmluvy z roku 1958
nenadobudli tie pozemky, tak ako ich užívajú, ich právni predchodcovia ich od roku 1958 vždy užívali.
Až do návrhu na vypratanie pozemkov nikdy jeho klientov, resp. právnych predchodcov, ohľadom týchto
pozemkov zo strany odporkýň alebo ich právnych predchodcov neoslovil. Podľa neho aj geometrický
plán, ktorý bol urobený odporkyňami a zároveň doložený do tohto ako aj pôvodného spisu o vypratanie

nehnuteľností nie je totožný s geometrickým plánom z roku 1957, teda č. XXXX/XX. Vtedy naozaj právni
predchodcovia jeho klientov si tieto pozemky odkúpili a zrejme sa povedalo, že potadiaľto je to tvoje a ty
môžeš stavať. Je nelogické, aby napr. ak vedie tam nejaká komunikácia, aby si niekto postavil plot 50
cm od tejto komunikácie a nechal tam teda neobrobenú pôdu. V rámci záverečnej reči bolo uvedené, že
sa pridržiavajú svojich návrhov, poukazujú na to, že súčasní vlastníci alebo navrhovatelia nikdy na týchto

pozemkoch nestavali žiadne stavby, tieto oni užívajú tak ako ich nadobudli. Tieto boli zrejme postavené
koncom 50.-tych resp. 60.-tych rokov. Žiadajú, aby súd určil ich vlastníctvo k týmto nehnuteľnostiam a
v prípade úspechu si uplatňujú trovy konania.

Súd z vyjadrenia právneho zástupcu odporkýň na pojednávaniach zistil, že oni poukazujú na to, že sú

vlastníkmi uvedených nehnuteľností a tiež chceli tento spor urovnať zmierom, avšak výška predajnej
ceny je v ich prípade iná. Tak, ako to už uviedli, chceli im to odpredať za 20,- EUR za m2. Podľa nich
navrhovatelia v tomto konaní neuniesli dôkazné bremeno svojho vlastníctva a žiadali návrh zamietnuť.

Podľa § 120 ods. 1 O. s. p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.Podľa § 120 ods. 2 O. s. p. vo veciach, v ktorých konanie možno začať aj bez návrhu, ako aj v konaniach
o povolenie uzavrieť manželstvo, o určenie a zapretie rodičovstva, o osvojiteľnosti, o osvojenie, vo
veciach obchodného registra a v konaniach o niektorých otázkach obchodných spoločností a družstiev

( § 200e) súd je povinný vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, hoci ich účastníci
nenavrhli.

Podľa § 120 ods. 3 O. s. p. ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia
založené na zhodnom tvrdení účastníkov.

Podľa § 157 ods. 2 O. s. p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal
a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne,
jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov
vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy
a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa § 123 zákona č. 40/1964 Zb. (ďalej len Občiansky zákonník) vlastník je v medziach zákona
oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa § 129 Občianskeho zákonníka držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto

vykonáva právo pre seba. Držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon.

Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný
o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že
držba je oprávnená.

Podľa § 130 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak zákon neustanovuje inak, má oprávnený držiteľ rovnaké
práva ako vlastník, najmä má tiež právo na plody a úžitky z veci po dobu oprávnenej držby.

Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou

alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má
nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o

nehnuteľnosť.

Podľa § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal
vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

Podľa § 7 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností Kataster obsahuje tieto údaje:
a) geometrické určenie a polohové určenie nehnuteľností a katastrálnych území,
b) parcelné čísla, údaje o parcelách registra "C" evidovaných na katastrálnej mape, údaje o parcelách
registra "E" evidovaných na mape určeného operátu, druhy a výmery pozemkov, súpisné čísla
stavieb, údaje o príslušnosti pozemkov k zastavanému územiu obce, 2) údaje o druhoch chránených

nehnuteľností, o cenách poľnohospodárskych a lesných pozemkov a údaje o využívaní nehnuteľností,
vybrané údaje na začlenenie pozemkov do poľnohospodárskeho pôdneho fondu alebo do lesného
pôdneho fondu, údaje o bonitovaných pôdnoekologických jednotkách, vybrané údaje na tvorbu a
ochranu životného prostredia a vybrané údaje pre iné informačné systémy o nehnuteľnostiach,
c) údaje o právach k nehnuteľnostiam, údaje o vlastníkoch nehnuteľností (ďalej len "vlastník") a o

iných oprávnených z práv k nehnuteľnostiam (ďalej len "oprávnená osoba"), ak ide o fyzickú osobu,
meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu, ak ide o
právnickú osobu, názov, sídlo a identifikačné číslo, ako aj údaje o skutočnostiach súvisiacich s právami
k nehnuteľnostiam,
d) údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach alebo údaje o bodových poliach,

e) sídelné a nesídelné geografické názvy.

Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv
Údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak.Podľa § 70 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. údaje katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam,
parcelné číslo, geometrické určenie nehnuteľnosti, druh pozemku, geometrické určenie a výmera

katastrálneho územia, názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej
hospodárskej jednotky, alebo organizačnej jednotky, údaje o základných a podrobných polohových
bodových poliach, údaje o bodových poliach, ako aj štandardizované geografické názvy sú hodnoverné
a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Záväzným údajom katastra nie je druh pozemku evidovaného ako
parcela registra "E".

Súd na vyššie uvedené zákonné ustanovenia, ktoré sa týkajú § 120 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho súdneho
poriadku poukazuje z toho dôvodu, že v zmysle vyššie uvedeného zákonného ustanovenia súd si môže
osvojiť dôkazy, ktoré nie sú medzi účastníkmi sporné (§ 120 ods. 3) a zároveň súd sám rozhodne, ktoré
dôkazy vykoná a ktoré nie. Čo sa týka povinností účastníkov, títo sú v rámci konania nielen povinní
určité skutočnosti tvrdiť, ale na preukázanie týchto skutočností sú povinní aj označiť dôkazy, ktoré tieto

skutočnosti preukážu. Súd teda môže zobrať do úvahy len tie skutočnosti, ktoré vyplynuli z dokazovania
účastníkov a tie, ktoré neboli preukázané a ani inak nevyšli najavo, nemôže zobrať do úvahy a z tohto
dôvodu takéto skutočnosti nepovažuje za preukázané. Procesná dôkazná povinnosť potom teda určuje
samotné postavenie účastníkov v rámci ich dôkaznej povinnosti s tým, že vlastne kto preukáže svoje
tvrdenie, ktoré je právne významné v tom ktorom spore, ten je úspešný v samotnom konaní.

Súd na základe vykonaného dokazovania mal teda preukázané s poukázaním na § 70 ods. 1 a
2 katastrálneho zákona, že v súčasnosti ako vlastníci nehnuteľnosti, ktorých určenia vlastníctva sa
navrhovatelia v 1. až 4. rade voči odporcom v 1. a 2. rade domáhali, sú odporcovia v 1. a 2. rade,
ktorí sú zapísaní na liste vlastníctva č. XXXX katastrálne územie J. každý v 1-ici. Z vyššie uvedeného

teda vyplýva, že súd má za to, že osoba, ktorá je zapísaná v katastri nehnuteľnosti ako vlastník je jej
vlastníkom do tej doby, pokiaľ by sa nepreukázal opak. V prípade, ak chce nejaká osoba preukázať
opak, t. j. že osoba ktorá nie je zapísaná ako vlastník, pričom si myslí, že jej vlastnícke právo k tej - ktorej
nehnuteľnosti patrí, je povinný podať určovaciu žalobu v zmysle § 80 písm. c) Občianskeho súdneho
poriadku.

Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo vecí možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom. V zmysle uvedeného súd poukazuje na to, že samotnou žalobou sa
navrhovatelia domáhali, že síce odporcovia sú zapísaní ako vlastníci nehnuteľnosti, ktorých vlastníctva
sa teraz domáhajú navrhovatelia, avšak oni tieto nehnuteľnosti mali nadobudnúť na základe, či už

darovacej zmluvy čo sa týkalo navrhovateľky v 1. rade, ďalej navrhovatelia v 2. a 3. rade mali uvedené
nehnuteľnosti nadobudnúť na základe kúpno-predajnej zmluvy, pretože ich právni predchodcovia K. a U.
C. uzatvorili kúpno-predajnú zmluvu 15. 02. 1958, ktorou odkúpili tieto pozemky od S. P. a jeho manželky
K. P. rod. Z., matky odporkýň, resp. čo sa týka odporcov v 4. a 5. rade V. H. a K. H., kde v súčasnosti
vystupuje už len odporca V. H., avšak to je syn pôvodného odporcu V. H. nar. XX. XX. XXXX, ktorí mali

uvedené pozemky nadobudnúť na základe kúpnej zmluvy a neskôr ich syn na základe tej skutočnosti, že
v rámci dedičského konania po nebohej K. H. zdedil uvedené pozemky výlučne on sám. Zároveň však
poukázali na tú skutočnosť, že v prípade, ak by sa preukázalo, že ich právni predchodcovia nenadobudli
tieto nehnuteľnosti spôsobom na aký poukázali, tak uvedené nehnuteľnosti by nadobudli minimálne
vydržaním a spracovaním s tým, že ich predchodcovia uvedené nehnuteľnosti takto užívali od konca

50.-tych a začiatku 60.-tych rokov. Sú však presvedčení a toho názoru, že v minulosti bola ich právnym
predchodcom odpredaná aj tá časť pozemkov, ktorej vlastníctva sa v súčasnosti domáhajú.
Súd poukazuje na tú skutočnosť, že odporkyne uvedené nehnuteľnosti evidované v katastri
nehnuteľností na č. LV XXXX katastrálne územie J. nadobudli na základe darovacej zmluvy od svojej
matky E. A. rod. P. uzatvorenej dňa 21. 02. 2003, ktorá bola zavkladovaná pod č. XXX/XXXX. Na základe

uvedenej skutočnosti mal súd teda preukázané, že odporkyne uvedené nehnuteľnosti získali v zmysle
právneho titulu darovacej zmluvy.

Čo sa týka nadobudnutia uvedených nehnuteľností darkyňou E. A. rod. P., súd mal preukázané, že táto
ich nadobudla na základe osvedčenia v zmysle § 63 zákona č. 323/1992 Zb. N XXX/XX, Nz XXX/XX

spísanej na Notárskom úrade S.. Ž.W. D. dňa 11. 11. 1996, v zmysle ktorého osvedčenia potom bolo
rozhodnuté zápisom do katastra nehnuteľností o vlastníctve E. A. rod. P. t. j. matky odporkýň k týmto
nehnuteľnostiam. V rámci uvedeného vlastníckeho práva poukázala na to, že na základe vydržania zo
započítaním držby som v celosti vlastníčkou pozemkov zapísaných v pozemkovej knihe ... (týka sa toaj pozemkov, o ktorých určenie vlastníctva v tomto konaní ide) s tým, že toto právo k nehnuteľnostiam
odôvodňuje, že ešte pred kolektivizáciou v celosti užívali tieto nehnuteľnosti jej nebohí rodičia S. P. a K.
rod. Z. v celosti a tieto počas života jej darovali. Vzhľadom na politickú situáciu k písomne uzatvorenej

darovacej zmluve nedošlo, hoci pozemky jej boli darované. Uvedené skutočnosti ako osoby, ktoré
sa v rámci tohto aktu zúčastnili boli aj K. S. rod. P., ďalej O. Z. rod. P. a V. P., ide o osoby, ktoré
sú v príbuzenskom vzťahu k E. A. rod. P.. Čo sa týka poukazovania na to, že vlastníkmi uvedených
nehnuteľností boli jej rodičia, túto skutočnosť mal súd preukázanú z výpisu z pozemkovej knihy, ktorý sa
nachádza na č. l. 14 spisu v rámci geometrického plánu a výkazu plôch č. XXXX/XX, kde ako vlastníci

pozemno-knižnej vložky zapísanej na č. XXX parc.č . XXXX a parc. č. XXXX sa uvádzajú osoby S. P. a
manželkaK.rod.Z.v1-ici.Nazákladetejtoskutočnostimalsúdpreukázanýtitul nadobudnutiaodporkýň
k nehnuteľnostiam, ktorých vlastníctva sa navrhovatelia domáhali.

Čo sa týka tej skutočnosti, na základe ktorej odporcovia poukazovali na svoje vlastníctvo a že uvedené
parcely nemôžu patriť navrhovateľom, pretože predmetné parcely, o ktorých vlastníctvo tu ide boli

pôvodne parcelami, ktoré sa odčlenili v zmysle geometrického plánu č. XXXX/XX, tak ako to súd v
prechádzajúcich dôkazoch popísal, navrhovatelia mali súdu preukázať tú skutočnosť, že ich právni
predchodcovia si odkúpili uvedené nehnuteľnosti, o ktorých vlastníctvo tu ide, kúpnymi zmluvami. Na
preukázanie tejto skutočnosti, že tomu tak nebolo, súd mal doložený v spise geometrický plán, ktorý si
dali vypracovať odporkyne a ktorý bol vypracovaný spoločnosťou Z. I. I.. W.. V.. , XXX XX D., v zmysle

ktorého bolo preukázané, že parcely č. XXXX/XX, č. XXXX/XX a č. XXXX/XX nie sú parcelami, ktoré
boli pôvodne odčlenené na základe geometrického plánu č. XXXX/XX. Na základe tejto skutočnosti
bolo teda preukázané, že tieto nehnuteľnosti nemohli byť ani v zmysle geometrického plánu č. XXXX/
XX odpredávané právnym predchodcom navrhovateľov, keďže neboli v tom čase z pozemkov, ktoré
patrili právnym predchodcom odporcov vyčlenené na predaj. Z tohto dôvodu, nakoľko navrhovatelia

namietali správnosť údajov v tomto geometrickom pláne, súd nariadil uznesením č. k. 11C/90/2012-105
zo dňa 22. 05. 2013 znalecké dokazovanie znalcom z odboru geodézie a kartografie, odvetvie geodézia,
odvetvie kartografia a fotogrametria X.. N. J., ktorý mal svojim znaleckým posudkom potvrdiť či tak,
ako sú geometrickým plánom, ktorý si dali odporkyne urobiť, vytýčené hranice pozemkov, či tieto sú
správne a či zasahujú tieto do parciel, ktoré boli vytvorené do geometrického plánu č. XXXX/XX a

zároveň sa mal aj vyjadriť k tomu či oplotenia s pevným základom postavené na pozemkoch, o ktorých
vlastníctvo tu ide, v súlade s geometrickým plánom č. XXXX/XX. Čo sa týka odpovede na prvú otázku
znalec jednoznačne uviedol, že zameranie tak, ako je uvedené v geometrickom pláne, ktorý si dali
odporkyne urobiť je správne a tie pozemky, ktoré týmto geometrickým plánom vznikli sa nachádzajú
mimo pozemkov, ktoré boli vytvorené geometrickým plánom č. XXXX/XX. Z uvedeného teda vyplýva, že

tieto pozemky, o ktorých vlastníctvo tu ide, nikdy neboli predané právnym predchodcom navrhovateľov a
teda vždy patrili právnym predchodcom odporkýň. Čo sa týka druhej otázky, táto bola skôr dôležitá pre to,
či navrhovatelia, ktorí sú v konaní 8C/71/2012 ako odporcovia a ktorí by mali uvedené pozemky vypratať,
či svojimi plotmi zasahujú do vlastníctva vlastníkov, ktorí sú zapísaní v katastri nehnuteľnosti. Na základe
vyššie uvedených skutočností mal súd za to, že kúpnymi zmluvami, ktorými právni predchodcovia

navrhovateľov odkúpili pozemky, ktorých vlastníci sú zapísaní v súčasnosti ako navrhovatelia, tieto
pozemky neboli odkúpené v rozsahu tých parciel, o ktorých vlastníctvo v tomto konaní ide a čoho sa
domáhajú navrhovatelia, že ich právni predchodcovia tieto pozemky odkúpili.

Čo sa týka druhej časti návrhu, navrhovatelia poukázali na to, že v prípade, ak by teda tie pozemky boli

správne vyznačené a teda, že by neboli predmetmi kúpno-predajných zmlúv ich právnych predchodcov,
že tieto oni nadobudli minimálne vydržaním, nakoľko na konci 50.tych a začiatkom 60.-tych rokov si
tieto pozemky oni oplotili, v dobrej viere ich až do podania žaloby, resp. dovtedy, kým ich odporkyne
neoslovili, užívali nikým nerušene a teda, že už uplynula v dobrej viere desaťročná vydržacia lehota
pre získanie vlastníctva k týmto pozemkov. Súd s poukázaním na § 132 ods. 1 OZ poukazuje na to,

že vlastníctvo možno nadobudnúť aj na základe iných skutočností ustanovených zákonom, pričom
jednou z týchto skutočností môže byť aj nadobudnutie vlastníctva vydržaním. Podľa § 134 ods. 1 OZ
oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov a ak ide
o nehnuteľnosť po dobu 10 rokov. Podľa odstavca 3 do doby sa započíta aj doba, po ktorú mal vec
v oprávnenej držbe právny predchodca. Podľa § 129 OZ držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s

vlastnoualeboktovykonávaprávopreseba,akjedržiteľsozreteľomnavšetkyokolnostidobromyseľnýv
tom, že mu vec alebo právo patrí je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba
je oprávnená. Teda základnou podmienok vydržania je oprávnenosť držby, ktorá musí mať charakter
držania veci so zámerom mať ju pre seba. Oprávnenosť držby sa musí posudzovať z hľadiska existencieprávneho titulu, o ktorý sa dobra viera držiteľa opiera. Musí však byť vždy daný titul, ktorý aj nemusí byť
perfektný, napr. titul, ktorý v rámci právneho poriadku by nebol za súčasnej právnej úpravy akceptovaný
katastrálnym úradom, resp. napr. v prípade kúpnych zmlúv, ak účastníci by uzatvorili kúpnu zmluvu

alebo inú zmluvu, na základe ktorej vzniká vlastníctvo, ale túto by nedali vyznačiť v pozemkovej knihe,
v súčasnosti v katastri nehnuteľnosti, avšak kupujúci resp. nový vlastník by sa správal tým spôsobom,
že mu uvedené nehnuteľnosti patria a pôvodný vlastník by túto situáciu počas vydržacej doby 10 rokov
nenamietal, v tom prípade by došlo k vydržaniu uvedených nehnuteľností. Preto sa súd musí zaoberať
tou skutočnosťou či právni predchodcovia navrhovateľov v rámci kúpnych zmlúv nadobudli uvedené

pozemky, o ktorých určenie vlastníctva ide, či tieto boli v tých kúpnych zmluvách , resp. nie. Otázku či
tieto pozemky sa predávali v kúpnych zmluvách právnym predchodcom navrhovateľov alebo nie, súd
mal vyriešenú tým, že v zmysle geometrického plánu vypracovaného v roku 1958 č. XXXX/XX tieto
nemohli byť v žiadnom prípade zahrnuté ako pozemky, ktoré sa mali právnym predchodcom prevádzať,
čo bolo preukázané dvoma geometrickými plánmi, t. j. jedným, ktorý dal vypracovať súd a jedným, ktorý
si dali vypracovať odporcovia. Na základe tejto skutočnosti teda nemôže svedčiť v prospech právnych

predchodcov navrhovateľov oprávnenosť titulu a dobrej viery, že im uvedené pozemky patria. Čo sa
týka poukazovania na to, že ich právni predchodcovia užívali a si tam vybudovali oplotenie, v samotnom
geometrickom pláne č. XXXX/XX sa dole na strane tohto plánu nachádzajú slová, že hranice boli
omeznikované železnými trubkami. Na základe tohto teda znamená to, že vlastne hranice pozemkov boli
vyznačené a právni predchodcovia navrhovateľov podľa týchto bodov nepostupovali a ploty na svojich

pozemkoch si podali aj na pozemky, ktoré patrili predchodcom odporkýň. Z uvedeného teda nestačí len
subjektívne presvedčenie držiteľa o tom, že mu vec alebo právo patrí, ale musí vychádzať z konkrétnych
okolností, teda v tomto prípade z právneho titulu kúpnej zmluvy, ktorý by mal mať za následok vznik
práva.
V judikatúre sa nadobudnutie vlastníckeho práva striktne dodržiava zásady nemo plus iuris a to,

že nemožno nehnuteľnosť nadobudnúť od nevlastníka a to ani vtedy, ak by bol ten nadobúdateľ v
dobrej viere. Preto súd poukazuje na to, že všetky zmluvy, či už kúpne, darovacie resp. iné spôsoby
nadobudnutia tých častí nehnuteľností medzi právnymi predchodcami navrhovateľov a navrhovateľmi
sú v týchto častiach neplatné a ide o absolútnu neplatnosť právneho úkonu, pretože boli by prevádzané
nehnuteľnosti, ktoré právni predchodcovia nikdy nemohli vlastniť a aj z tohto dôvodu súd návrh

navrhovateľov zamietol.

Čo sa týka nevykonania dôkazu a to výsluchu znalca X.. N. J., ktorý bol navrhnutý zo strany
právneho zástupcu navrhovateľa na pojednávaní, súd uvedený dôkaz nevykonal z tohto dôvodu, že

dokonca dvoma znaleckými posudkami bola preukázaná oprávnenosť a skutočný stav zameraných
nehnuteľností, pričom súd vzal do úvahy aj vyjadrenie k znalca k sporným namietaným otázkam a má za
to, že uvedenie takéhoto dôkazu by neprispelo k inému rozhodnutiu súdu. Podľa súdu znalec postupoval
pri vypracovaní znaleckého posudku štandardným spôsobom, o čom svedčí hlavne jeho vyjadrenie a o
čom svedčia aj tie veci, že sa stotožnil so znaleckým posudkom, ktorý si dali vypracovať odporcovia s

tým, že tieto hranice sú totožné v obidvoch znaleckých posudkoch. Čo sa týka toho znaleckého posudku,
ktorý si dali odporcovia vypracovať, tento bol zároveň ako správny posúdený aj katastrálnym úradom,
keďže na základe neho došlo k zápisu nových parciel do katastra nehnuteľností. Z tohto dôvodu teda
uvedené znalecké posudky súd považuje za správne.

Podľa § 151 ods. 3 O. s. p. v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov
konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách
konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa
nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

§ 120 ods. 1, 2, 3 zák. č. 99/1963 Zb.
§ 157 ods. 2 zák. č. 99/1963 Zb.
§ 123 zák.č. 40/1964 Zb.
§ 129 zák. č. 40/1964Zb.
§ 130 ods. 1, 2 zák. č. 40/1964 Zb.

§ 132 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb.
§ 134 ods. 1, 3 zák. č. 40/1964
§ 7 zák. č. 162/1995 Z. z.
§ 70 ods. 1, 2 zák. č. 162/1995 Z. z.§ 151 ods. 3 zák. č. 99/1963 Zb.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá
veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu

nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251

ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., t.j.

1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný

6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav

9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali
10. bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.).