Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, May 15, 2017

Súd: Okresný súd Partizánske
Spisová značka: 2T/19/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3617010048
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Vigaš

ECLI: ECLI:SK:OSPE:2017:3617010048.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske samosudcom Mgr. Michalom Vigašom, v trestnej veci obžalovaného T. U., na

hlavnom pojednávaní dňa 15.05.2017 takto

r o z h o d o l :

Súd podľa § 285 písm. a/ Trestného poriadku o s l o b o d z u j e obžalovaného T. U., D.. XX.XX.XXXX
S. N. D. N., trvale bytom A., D. XXX/XX, spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Partizánske
č.k. Pv 424/16/3305-26 zo dňa 13.03.2017, pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1,
ods. 2 písm. a/, písm. b/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. d/, § 139 ods. 1 písm. c/,
§ 127 ods. 4 Tr. zákona č. 300/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov, na tom skutkovom základe, že
dňa 16.11.2016 v čase okolo 17,35 hod. v A.Á., D. D. X. Č.. XXX/XX najskôr pri vchodových dverách do

bytu č. XX pod vplyvom alkoholu vulgárne nadával svojej dcére G. B., načo G. B. prešla do obývačky
tohto bytu a sadla si, pričom obžalovaný prišiel k nej a znova jej vulgárne nadával, chytil ju za krk,
začal ju škrtiť a vyhrážať sa jej zabitím, pričom ju chytil za ruky v oblasti ramien a odstrčil ju od seba
smerom na gauč, čomu sa poškodená bránila a následne ju obžalovaný dvakrát udrel dlaňou ruky do
oblasti tváre, po čom sa poškodenej podarilo uvoľniť a prejsť smerom k chodbe, kde ju obžalovaný
opäť chytil pod krk a vyhrážal sa jej zabitím, pričom uvedeným konaním obžalovaný vzbudil u svojej
dcéry G. B. dôvodnú obavu o jej život a zdravie a spôsobil jej hematómy v oblasti pravého ramena, v

dôsledku ktorých vyhľadala lekárske ošetrenie, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý
je obžalovaný stíhaný.

o d ô v o d n e n i e :

V trestnej veci obžalovaného T. U.Í. bola podaná podľa prokurátorom Okresnej prokuratúry Partizánske
pod sp. zn. Pv/424/16/3305-26 na tunajší súd dňa 13.03.2017 obžaloba pre prečin nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. d/, §
139 ods. 1 písm. c/,
§ 127 ods. 4 Tr. zákona č. 300/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov, na skutkovom a právnom základe
podľa obžaloby.

Súd na hlavnom pojednávaní, vykonal dokazovanie a výsluchom obžalovaného, poškodenej G. B.,
svedka O. Č., súd rozhodol o vykonaní dôkazu výsluchom svedkyne Emílie Líškovej, prečítal listinné
dôkazy a zistil tento skutkový stav.

Obžalovaný T. U. na hlavnom pojednávaní uviedol, že prišiel domov z obchodu, zabudol si kľúče, dcéra
mu prišla otvoriť a hneď ho napadla, dala mu facku a štyrikrát udrela do pŕs. Na to jej on odvetil "čo ti

preskakuje?" chytil ju oboma rukami, odniesol do obývačky, kde jej dal na zadok od zlosti. Povedal jej
"že ju roztrhne ako mačku" ak sa bude tak k nemu správať, načo mu ona vynadala a povedala, že zavolá
políciu a odišla na chodbu. Následne po krátkej chvíli prišla polícia. Dcére sa smrťou nevyhrážal, držal
ju za oblečenie, nedržal ju pod krkom. Neublížil jej ani nikdy predtým. Dcéra bola vtedy pod vplyvomalkoholu, bývala v tom čase u nich. Uviedol, že po smrti jej druha asi pred rokom sa "spustila". Poprel
však, že by mala problém s alkoholom. Uviedol, že on alkohol požíva v bežnom množstve. Prokurátor
prečítal časť výpovede obžalovaného z prípravného konania, kde uvádzal, že dcéru za ramená odtlačil

do obývačky a následne ako bola opretá na gauči aj chytil pod krk za oblečenie a pritlačil.

Poškodená G. B. - dcéra obžalovaného, na hlavnom pojednávaní uviedla, že je jej vinou, že
vyprovokovala skutok. Ten sa stal tak, že keďže má od smrti druha, od ktorej uplynulo asi rok problém sa
s tým vyrovnať, bola tiež skôr týraná jej manželom, ku vydaju s ktorým ju nútili rodičia, a mala problémy

oddýchnuť si a čo i zaspať, zareagovala na zvonenie otca a prebudenie tak, že ho napadla, a dala mu
facku. Potom sa začali hádať, na čo jej otec len dal po zadku. Hádali sa na chodbe, aj mu nadávala, on
jej len povedal, že ju roztrhne ako mača, zabitím sa jej nevyhrážal. Z otca nemala strach, políciu volala,
keď ju otec povzbudzoval nech ju zavolá. Po prečítaní výpovede z prípravného konania zopakovala, že
ju otec nikdy neudrel ani neškrtil, nevyhrážal sa jej, tiež povedala že bola silne pod vplyvom alkoholu
a otca aj opľula. Otec nikdy neublížil ani jej, ani matke, či sestre. Ona sa vrátila k rodičom so sestrou

v júni 2016 po pohrebe jej druha, a pred skutkom u nich bývala asi 5 mesiacov. V decembri 2016 už
po skutku odišla pracovať do Rakúska. Požitie alkoholu z jej strany označila za jednorazový exces z
dôvodu psychického vypätia, keď nemohla spávať. Pokiaľ predtým niečo rodičom vyčítala, títo zvykli
ostať ticho a radšej sa jej vyhýbať.

Svedok O. Č., člen hliadky OOPZ PE na hlavnom pojednávaní uviedol, že zasahoval spolu s kolegom
F. O.. Keď prišli, poškodená bola rozrušená, plakala, triasla sa. Uviedla, že ju otec napadol, vyhrážal sa
jej zabitím. Ukazovala modriny, svedok si všimol aj červené fľaky, niektoré modriny sa javili byť staršie.
Navzájom sa potom poškodená s obžalovaným hádali, ona tvrdila že ju udrel, on tiež že ho udrela,
popieral, že by sa jej vyhrážal. Obžalovaného obmedzili na osobnej slobode. Uviedol, že obžalovaný sa

voči hliadke nesprával vulgárne. Podrobili obžalovaného aj poškodenú dychovej skúške. Poškodená sa
mala vyjadriť, že sa obžalovaného bojí.

Svedkyňa I. U., manželka obžalovaného a matka poškodenej na hlavnom pojednávaní uviedla, že
nebola svedkom skutku. Dcéra u nich bývala od smrti jej druha. Dcéra si nemohla nájsť prácu, aj preto sa

občas v rodine pohádali, dcéra ani jej manžel nemali problém s nadmerným požívaním alkoholu. Ona zle
znášala manželovo vzatie do väzby, preto aj dcéru z domu vyhodila, tiež je zrušila trvalý pobyt. Výslovne
konflikty v domácnosti do skutku nebývali. Po prečítaní výpovede z prípravného konania, kde uvádzala,
že poškodená mala skôr napadnúť obžalovaného aj ju ťahať za blúzu, od príchodu do ich domácnosti
byť agresívna, požívať alkohol vo väčšom množstve uviedla, že dcéra tak reagovala, keď do nej ona

rýpala, vypovedala rozrušená, nebola vyslovene svedkom ako by dcéra nadmerne pila alkohol.

Podľa záznamu o zadržaní a obmedzení osobnej slobody č.l. 6-8 a úradného záznamu na č.l. 9 zo
16.11.2016, bol obžalovaný obmedzený na osobnej slobode v súvislosti so skutkom hliadkou OOPZ
Partizánske v zložení nstržm. O. Č. a ppráp. F. O..

Podľa lekárskej správy MUDr. Sándora Turjanicu na č.l. 66 zo 16.11.2016, bola ošetrená poškodená,
ktorá mala byť napadnutá otcom, udrel ju do tváre a chytil za pravé rameno. Mala požiť pivo. Uvádzané
sú hematómy a to aj staršieho vzniku.

Podľa záznamu o dychovej skúške obžalovaného zo 16.11.2016 o 18:12 hod. č.l. 70 vyplýva, že mal
nameranú hodnotu 0,35 mg/l alkoholu v dychu. Podľa záznamu o dychovej skúške poškodenej zo
16.11.2016 o 18:11 hod. č.l. 72 vyplýva, že mala nameranú hodnotu 1,54 mg/l alkoholu v dychu.

Zo záznamu z knihy fonogramov na č.l. 75 -76 vyplýva, že poškodená dňa 16.11.2016 o 11hod oznámila

napádanie zo strany otca. Po príchode hliadky dochádzalo k slovnej potýčke, obžalovaný napadnutie
popieral.

Z fotodokumentácie na č.l. 59-64 vyhotovenej dňa 18.11.2016 vyplýva, že poškodená má na ramenách
a krku hematómy, ako aj odreninu pod perami. K tomu uviedla, že pod ústami aj okom mala zranenie z

toho, že odpadla a padla na schody, keď prišla domov asi mesiac po pohrebe, dlho sa jej liečila chrasta.
Čo sa týka modrín uviedla, že často odpadávala. Obžalovaný ju nikdy neudrel.Prokurátor navrhol obžalovaného uznať vinným na podklade obžaloby, obžalovaný uviedol, že ľutuje
čo sa stalo.

Súd odmietol návrh na vykonanie dokazovania výsluchom svedka F. O. člena hliadky OOPZ PE, pretože
nebol priamym svedkom skutku, jeho výsluch sa týka okolnosti, ktorú bolo možné zistiť už výsluchom
svedka O. Č.V., ktorý bol vykonaný, či záznamom z knihy fonogramov.

Na základe vykonaného dokazovania, hodnotiac všetky dôkazy jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti

súd vychádzajúc zo zásady in dubio pro reo obžalovaného spod obžaloby oslobodil z dôvodu podľa §
285 písm. a/ Tr. por. pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Pokiaľ ide o prečin nebezpečného vyhrážania, je znakom skutkovej podstaty, že konanie páchateľa
vzbudzuje dôvodnú obavu o život a zdravie poškodeného. Vyžaduje sa vážnosť a dôvodnosť obavy,
konanie páchateľa musí mať takú intenzitu, aby takého obavy bolo schopné vyvolať, podľa názoru súdu

musí byť poškodený jednoznačne v role obete a defenzíve. Je celkom zrejmé, že ide o vnútorný pocit
poškodeného,ktorýbymalzostaťkonzistentný,pretožeprávekonzistentnosťdávaváhudanejvyhrážke.
Pokiaľ poškodený úplne zmení postoj ku konaniu obžalovaného, len za predpokladu, že by to bolo z
dôvodu hrozieb či obáv, závislosti na obžalovanom, mohlo by sa takéto konanie nebrať na zreteľ a
nezohľadňovať vyjadrenia poškodeného v konaní pred súdom. Poškodená v podstate poprela svoje

tvrdenia, ktoré boli dôvodom vznesenia obvinenia nie len v časti priebehu skutku, ale najmä vnútorného
pocitu. Je potrebné uviesť, že poškodená bola v čase skutku značne pod vplyvom alkoholu a ani nebolo
sporné,žekonalaodpočiatkuvhneve.Súdpovažujezapreukázané,žetobolaona,ktoráobžalovaného
napadla, pričom aj uviedla dôvod takéhoto konania, jej nevyrovnanosť so smrťou druha a obviňovanie
rodičov, únavu a podráždenosť z toho plynúcu, pričom v kombinácii s podnapitosťou stačilo málo, aby

sa prejavila agresívne. Pokiaľ súd hodnotí pravdivosť vzájomne rozporných verzií, najmä pokiaľ ide
o výpoveď poškodenej z prípravného konania, súd poukazuje aj na výpoveď zasahujúceho policajta,
alebo záznam z fonogramov, kde sa uvádza, že následne sa obžalovaný s poškodenou hádali. Hoci
policajt uvádza, že poškodená bola rozrušená a triasla sa, nie je vylúčené, že dôvodom nebol strach,
ale afekt či hnev. Ani samotná hádka popisovaná obžalovaným a poškodenou nenaznačuje, že by bola

vyhranená rola obete a agresora. Naopak, zrejme to bol skôr obžalovaný, ktorý reagoval na napádanie
poškodenej. Hoci zrejme tiež použil vulgarizmy, odstrčil ju na gauč, či "dal po zadku", možno facku,
takétokonaniezaokolnostíakoknimdošlo,nemožnopovažovaťzaagresívnyfyzickýútokčinapádanie.
Slovnéspojenie"roztrhnúťakomačku"tiežčistoformálnemôžebyťpokladanézahrozbusmrťou,jevšak
zrejmé, že jeho význam je úplné iný, je súčasťou kárania, vyhrážkou, ktoré reálne nevzbudzuje nijakú

obavu. Záverom k právnemu posúdeniu súd uvádza opäť časť, v ktorej možno prisvedčiť poškodenej, a
to že keď poškodená po tom čo obžalovanému vynadala povedala, že zavolá políciu, ten jej odvetil nech
len zavolá, čo ona následne spravila. Už z toho vyplýva, že aj samotné privolanie hliadky bolo súčasťou
hádky, pričom poškodená tak reagovala v dôsledku provokácie a nie strachu. Hoci aj svedkyňa I. U.
na hlavnom pojednávaní zľahčovala správanie dcéry, v prípravnom konaní uvádza, že po tom čo sa k

rodičom prisťahovala po smrti jej druha, začala poškodená požívať alkohol vo väčšom množstve, bola
agresívna. Poškodená zas uvádza, že za jej stav vinila aj rodičov, čo im vyčítala. Matka zas uvádzala,
že jej vyčítali, že si nenašla zamestnanie. Je tak celkom zrejmé, že na základe takto preukázaných
skutočností nemožno bez dôvodných pochybností preukázať, že sa skutok stal tak ako je uvedené
v obžalobe, pretože súd by musel spochybniť okrem výpovede obžalovaného aj výpoveď samotnej

poškodenej, čo do motívov konaní aj svedkyne I. U.. Práve verzia, ktorú súd vyššie načrtol - v podstate
rodinná hádka, ktorú poškodená riešila spôsobom človeka značne ovplyvneného alkoholom, ktorý má
dôvod priebeh udalosti skresľovať a dramatizovať vo svoj prospech, sa zdá byť najpravdepodobnejšia.
Hoci poškodená mala preukázateľne na tele podliatiny a jej verzia o nehojacej rane pod ústami sa
javí byť extrémne nepravdepodobná, to nič nemení na skutočnosti, že len z uvedeného nemožno jej

zranenia pripisovať útoku, či útokom obžalovaného. Súd ani nezistil, že by uvedené konanie malo mať
znaky priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, poukazujúc opäť na nejednoznačnosť role obete
a agresora.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa vyhlásenia rozsudku,

prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu Trenčín.