Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 19, 2017

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 14Csp/17/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716208905
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ľudmila Ostrolucká
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2017:6716208905.4

Rozhodnutie

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou Mgr. Ľudmilou Ostroluckou, v právnej veci žalobcu Friendly
Finance Slovakia, s.r.o., so sídlom Hlavná 104, 040 01 Košice, IČO: 47 243 368, právne zastúpeného
advokátom Mgr. Henrichom Schindlerom, Advokátska kancelária so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01
Banská Bystrica, proti žalovanému W. A., C.. XX.XX.XXXX, D. S. D. XX, XXX XX D., o zaplatenie sumy
456,06 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaný m á n á r o k voči žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 25.05.2016, ktorá bola doručená súdu dňa 20.07.2016 domáhal voči
žalovanému zaplatenia sumy 456,06 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 456,06

Eur od 22.06.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že medzi ním ako
veriteľom a žalovaným ako spotrebiteľom došlo dňa 21.05.2013 k uzatvoreniu Rámcovej zmluvy o
poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb (ďalej len
„rámcová zmluva“) a súčasne Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru (ďalej len „zmluva“), a to tým,
že žalovaný prijal návrh rámcovej zmluvy a zmluvy z jeho strany v súlade s článkom III. bod 3. rámcovej
zmluvy, na základe ktorých poskytol žalovanému krátkodobý bezúčelový, bezúročný úver vo výške 350,-

Eur. Predpokladom uzatvorenia zmluvy a rámcovej zmluvy bola registrácia žalovaného ako spotrebiteľa
na adrese internetového sídla jeho ako veriteľa za účelom zriadenia užívateľského účtu a žiadosť o
uzatvorenie zmluvy, o ktorú bol oprávnený požiadať výlučne spotrebiteľ s vytvorením užívateľským
účtom. Rámcová zmluva, zmluva a jej prípadné prílohy nadobudli platnosť a účinnosť dňom vyjadrenia
súhlasu obidvomi zmluvnými stranami s ich textom. V prípade jeho ako veriteľa bol súhlas vyjadrený
zaslaním predzmluvného formulára obsahujúceho informácie o podmienkach spotrebiteľského úveru

a návrhu zmluvy žalovanému ako spotrebiteľovi formou elektronickej pošty. Zmluva bola uzatvorená v
súlade so Zákonom č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku. Žalovaný
sa zaviazal mu vrátiť celkovo čiastku 456,06 Eur, ktorú predstavuje poskytnutý úver spolu s dohodnutou
odplatou, a to jednorazovo v dohodnutej lehote do dňa 21.06.2013. Výšku odplaty si žalovaný určil sám
na jeho webovom sídle, a to v závislosti od výšky poskytnutej sumy a lehoty splatnosti úveru. V zmysle
§ 1 ods. 3 písm. l/ zákona č. 129/2010 Z.z., spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť

v lehote nepresahujúcej 3 mesiace. RPMN uvedená v zmluve preto skutočne neodzrkadľuje reálnu
hodnotu RPMN, nakoľko jej výpočet predpokladá ročný základ celkovej súčasnej hodnoty čerpaných
prostriedkov. Vzhľadom na skutočnosť, že sa žalovaný zaviazal splatiť dlh v lehote kratšej ako 3 mesiace
od poskytnutia úveru, je neadekvátne posudzovať výšku RPMN. Úver s príslušenstvom sa stal splatný
dňa 21.06.2013. Nakoľko žalovaný nevrátil dlžnú sumu v lehote splatnosti, v zmysle čl. IV bod 4.
rámcovej zmluvy si žalobou uplatnil aj zákonné úroky z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy

456,06 Eur odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti úveru až do zaplatenia s odkazom na § 517 ods.
2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.. Žalovaný dodnešného dňa nezrealizoval žiadnu úhradu. Úver bol poskytnutý vo výške 350,- Eur, dohodnutá odplata
za poskytnutie úveru predstavovala sumu 106,06 Eur.

2. O žalobe žalobcu rozhodol súd platobným rozkazom sp.zn. 14Csp/17/2016-15 zo dňa 01.08.2016,
ktorý sa žalovanému nepodarilo doručiť do vlastných rúk, keď v tomto prípade náhradné doručenie je
vylúčené. Podľa § 266 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), platobný rozkaz spolu so
žalobou súd doručuje žalovanému do vlastných rúk.

3.Nakoľkoplatobnýrozkazč.k.14Csp/17/2016-15zodňa01.08.2016sažalovanémunepodarilodoručiť
do vlastných rúk, súd uznesením sp.zn. 14Csp/17/2016-35 zo dňa 06.06.2017 tento platobný rozkaz
zrušil v plnom rozsahu podľa § 266 ods. 3 CSP, podľa ktorého, ak nemožno doručiť čo i len jednému
subjektu na strane žalovaného, súd platobný rozkaz zruší v plnom rozsahu. Toto uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 17.07.2017.

4.Pozrušeníplatobnéhorozkazusúdvovecinariadilpojednávanienadeň19.10.2017.Právnyzástupca
žalobcu bol na toto pojednávanie predvolaný riadne a včas dňa 08.09.2017, pojednávania sa osobne
zúčastnil. Žalovaný bol na toto pojednávanie tiež predvolaný riadne a včas dňa 11.09.2017 fikciou
doručenia podľa § 111 ods. 3 CSP, podľa ktorého ak nemožno doručiť písomnosť na adresu podľa
§ 106, písomnosť sa považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy

ak sa adresát o tom nedozvie. Žalovaný je prihlásený v RO SR na adrese trvalého pobytu D. XX.
Žalovaný na tejto adrese súdne zásielky nepreberá. Z tejto adresy sa vracajú súdu späť s reláciou
pošty, že na tejto adrese je žalovaný ako adresát neznámy. Súd vo veci vykonal úkony za účelom
zistenia, kde sa žalovaný v skutočnosti zdržuje, a to podľa § 116 ods. 1 CSP podľa ktorého, ak sa
žalobu nepodarí doručiť žalovanému, ktorý je fyzickou osobou na adresu podľa § 106 ods. 1 písm.

a/, je povinný súd urobiť všetky úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu žalovaného. OO PZ
Krupina oznámilo súdu listom zo dňa 18.10.2016, že žalovaný sa dlhodobo na adrese D. XX nezdržiava.
Mal by sa zdržiavať v ČR na presne nezistenej adrese. Súd vykonal úkony i za účelom zistenia, či
žalovaný sa zdržuje s prihláseným pobytom na území ČR. Obvodný súd pre Prahu 7, ČR oznámil
podaním zo dňa 13.03.2017, že k osobe žalovaného na území ČR nie sú vedené žiadne záznamy v

Centrálnej evidencii osôb. Riaditeľstvo služby cudzineckej polície, Olšanská 2, Praha 3, ČR listom zo
dňa 08.02.2017 pre súd oznámil, že súčasné miesto pobytu žalovaného nie je známe. Žalovaný mal
naposledy hlásené ubytovanie od 18.10.2016 do 30.10.2016 na adrese: M. - T., T. XXXX/XX, Č.. Ani
žiadnou lustráciou v dostupných evidenciách nebol zistený pobyt žalovaného. Podľa § 106 ods. 1 písm.
a/ CSP, ak nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu, o doručovanie v

osobitných prípadoch podľa § 107 ods. 2 a adresát neuviedol inú adresu na doručovanie, doručuje súd
písomnosti fyzickej osobe na adresu evidovanú v Registri obyvateľom SR alebo adresu miesta pobytu
cudzinca na území Slovenskej republiky podľa druhu pobytu cudzinca. Podľa § 116 ods. 2 CSP, ak sa
súdu nepodarí žalobu doručiť na adresu zistenú postupom podľa odseku 1, zverejní súd oznámenie o
podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Žaloba sa považuje po 15

dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy ak sa adresát o tom nedozvie. Podľa § 116
ods. 3 CSP, ďalšie písomnosti súd žalovanému doručuje na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a/. Takýto
procesný postup súd vykonal pri doručovaní žalovanému. Pred nariadením pojednávania mu žalobu
doručil procesným postupom podľa § 116 ods. 2 CSP, keď takto žaloba bola doručená žalovanému
dňa 29.07.2017. Bola doručená zverejnením na úradnej tabuli a na webovej stránke Okresného súdu

Zvolen. Žalovaný neúčasť na pojednávaní neospravedlnil, nepožiadal zo žiadneho dôvodu o odročenie
pojednávania, keď potom súd za zistenia a vyhodnotenia týchto procesných podmienok na konanie vec
na tomto pojednávaní prejednal a rozhodol v prítomnosti právneho zástupcu žalobcu, v neprítomnosti
žalovaného, keď prihliadol na vykonané dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré žalobca pripojil k žalobe.

5. Žalovaný bol v konaní nečinný. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré v konaní predložil
žalobca, žalovaný v konaní nepredložil žiadne dôkazy, nenavrhol žiadne dôkazy na vykonanie.

6.Žalobcavpredmetesvojejčinnostimáposkytovaniespotrebiteľskýchúverovbezobmedzeniarozsahu
poskytovania spotrebiteľských úverov, tak ako súd zistil z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu

Košice I. (informatívny), oddiel Sro, vložka č. 30985/V zo dňa 16.06.2016 ohľadne žalobcu.

7. Medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako spotrebiteľom bola uzatvorená Rámcová zmluva o
poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb (ďalej len„rámcová zmluva“), keď táto neobsahuje dátum uzavretia. Táto rámcová zmluva bola uzatvorená na
základe žiadosti žalovaného o poskytnutie spotrebiteľského úveru, keď v záhlaví rámcovej zmluvy je
uvedené, že bola uzatvorená na základe zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných

úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a na základe zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri
finančných službách na diaľku a Občianskeho zákonníka.

8. Z článku I. bod 2. rámcovej zmluvy vyplýva, že spotrebiteľský úver alebo iný úver a pôžičku poskytuje
veriteľ spotrebiteľovi prostriedkami diaľkovej komunikácie podľa zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane

spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku, na základe zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru
ako krátkodobý bezúčelový úver. Predpokladom uzatvorenia zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského
úveru je registrácia spotrebiteľa na adrese internetového sídla veriteľa www.pozickomat.sk za účelom zriadenia užívateľského účtu a žiadosť o uzatvorenie zmluvy o
poskytnutí spotrebiteľského úveru vyplnená spotrebiteľom. V článku III. rámcovej zmluvy boli upravené
podmienky uzatvorenia zmluvy. V tomto článku bod 1. rámcovej zmluvy je uvedené, že zmluvu uzatvára

veriteľ so spotrebiteľom na základe žiadosti o poskytnutie úveru spotrebiteľa vo forme formulára
prístupného na adrese internetového sídla veriteľa v časti užívateľského účtu spotrebiteľa. Požiadať
o úver je oprávnený výlučne spotrebiteľ zaregistrovaný u veriteľa na internetovej stránke veriteľa
www.pozickomat.sk , ktorému bol vytvorený užívateľský účet v súlade s
podmienkami vytvorenia užívateľského účtu. Z bodu 3. tohto článku rámcovej zmluvy vyplýva, že

rámcová zmluva a zmluva sa považujú za uzavreté momentom prijatia písomného súhlasu s návrhom
rámcovej zmluvy, zmluvy a jej príloh klientom elektronickou poštou. Uzavretím zmluvy spotrebiteľ
potvrdzuje, že bol oboznámený s informáciami o podmienkach spotrebiteľského úveru. Z bodu 5. tohto
istého článku rámcovej zmluvy vyplýva, že rámcová zmluva a zmluva nadobúda platnosť a účinnosť
dňom vyjadrenia súhlasu s textom rámcovej zmluvy, zmluvy a jej prípadných príloh oboma zmluvnými

stranami. Z článku IV. bod 1. rámcovej zmluvy vyplýva, že klient sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi poplatok
spojený so spracovaním a poskytnutím úveru, ktorého výška je určená individuálne v závislosti od výšky
úveru, doby splatnosti úveru a je uvedená na internetovej stránke veriteľa a oznámená spotrebiteľovi
pred vyplnením žiadosti o poskytnutie úveru na užívateľskom účte klienta a pred uzatvorením zmluvy. Z
tohto istého článku bod 3. rámcovej zmluvy vyplýva, že úver poskytnutý veriteľom je bezúročný. V článku

V. rámcovej zmluvy boli upravené podmienky splácania úveru tak, že úver poskytnutý veriteľom klientovi
je krátkodobým, bezúčelovým úverom s lehotou splatnosti najviac 31 dní, poskytnutý jednorazovo v
celej výške, tak ako vyplýva z bodu 1. tohto článku rámcovej zmluvy. Z článku VII. bod 2. rámcovej
zmluvy vyplýva, že táto bola uzatvorená na dobu neurčitú. Z tohto istého článku z bodu 11. rámcovej
zmluvy vyplýva, že všetky spory, ktoré vzniknú z rámcovej zmluvy alebo zmluvy, vrátane sporov

o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené podľa právneho poriadku Slovenskej republiky,
pred Rozhodcovským súdom uvedeným v zmluve o úvere alebo pred Všeobecnými súdmi Slovenskej
republiky. Ešte z článku IV. bod 5. rámcovej zmluvy vyplýva, že za spracovanie a za urgenciu pri
omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovanej prvej upomienky celkové náklady boli dojednané vo
výške 15,- Eur, druhej upomienky celkové náklady vo výške ďalších 10,- Eur, tretej upomienky celkové

náklady vo výške ďalších 10,- Eur, štvrtej upomienky a prípravu prípadu na predanie externej inkasnej
spoločnosti celkové náklady vo výške ďalších 30,- Eur.

9. Dňa 21.05.2013 bola medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako spotrebiteľom uzatvorená
Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru (ďalej len „zmluva“), ktorá bola uzatvorená na základe

rámcovej zmluvy a žiadosti spotrebiteľa o poskytnutie spotrebiteľského úveru, a to podľa zákona č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, ďalej zákona
č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a Občianskeho zákonníka. V
zmysle tejto zmluvy sa veriteľ zaviazal poskytnúť spotrebiteľovi krátkodobý bezúčelový, bezúročný úver
vo výške 350,- Eur s jednorazovým čerpaním bezhotovostným prevodom z účtu v banke veriteľa na

bankový účet spotrebiteľa uvedený v záhlaví zmluvy v deň uzatvorenia zmluvy, najneskôr v nasledujúci
pracovný deň po uzatvorení zmluvy a spotrebiteľ sa zaviazal vrátiť veriteľovi úver s príslušenstvom v
celkovej výške 456,06 Eur bezhotovostne na bankový účet veriteľa. Zmluva bola uzatvorená na dobu
určitú so splatnosťou úveru s príslušenstvom dňa 21.06.2013. Celkové náklady spotrebiteľa boli tvorené
poplatkom za poskytnutie úveru vyjadreným pevnou sumou 106,06 Eur. Celková čiastka, ktorú sa

spotrebiteľ zaviazal zaplatiť veriteľovi bola tvorená súčtom poskytnutého úveru a celkových nákladov
(príslušenstva), pričom v čase uzatvorenia zmluvy a pri predpoklade riadneho a včasného splatenia
záväzku spotrebiteľa predstavuje sumu 456,06 Eur. Priemerná hodnota RPMN ohlásená pre zmluvnú
splatnosť od 3 do 6 mesiacov k 31.03.2013 bola vo výške 418 % podľa Vyhlášky MF SR č. 289/2010 Z.z..10. Žalobca do súdneho spisu predložil výpis zo svojho podnikateľského účtu, z ktorého vyplýva, že dňa
21.05.2013 odoslal na účet žalovaného sumu 350,- Eur.

11. Strany sporu nepredložili do súdneho konania okrem vyššie uvedených žiadne iné listinné dôkazy.

12. Predmetnú zmluvu zo dňa 21.05.2013, ktorá bola uzatvorená medzi stranami sporu, a to medzi
žalobcom ako veriteľom na jednej strane a žalovaným ako dlžníkom, spotrebiteľom na strane druhej,

súd pokladal za zmluvu spotrebiteľskú, keďže žalobca ako právnická osoba poskytol v rámci svojho
podnikania ako dodávateľ úver žalovanému ako spotrebiteľovi, ktorý je fyzickou osobou a ktorý pri
uzatvorení zmluvy nekonal v rámci predmetu svojho povolania alebo podnikania. Nakoľko ide o
spotrebiteľskú zmluvu a vzťah medzi stranami sporu je spotrebiteľským, predmetná zmluva podlieha
právnemu režimu podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, tiež právnemu režimu osobitného zákona,
ktorým je zákon č. 129/2010 Z.z., o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre

spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov. Nepodlieha
právnemu režimu § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, tak ako to prezentoval žalobca v žalobe.

13. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

14. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých

účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva.

15. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

16. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

17. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“), tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace
s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky
poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu

celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru, podmienky na
udelenie povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov, podmienky na výkon činnosti veriteľa a
ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

18. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné

poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský
úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len finančnými prostriedkami v hotovosti.

19. Podľa § 1 ods. 3 písm. l/ zákona č. 129/2010 Z.z., spotrebiteľským úverom nie sú úver, ktorý sa musí

splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.

20. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke,
ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú
ustanovenia § 1 ods. 2 druhá veta, § 2, 3, 4, 6, § 7 ods. 1, 2, 15 až 17, § 8, 8a, § 9 ods. 1, ods. 2 písm.

a) až z), ods. 9 až 11, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, § 20 ods. 2 až 8, § 23 a 25.

21. Podľa § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka, s plnením dlh zanikne.22. Podľa § 39 ods. 1 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

23. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

24. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu,
je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za

ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

25. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa právo premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101-110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka, ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

26.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná, a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

27. Podľa ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ktoré nadobudlo účinnosť
01.05.2014) orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na

nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho
premlčania, alebo na inú zákonnú prekážku, alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť, alebo priznať
plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto
skutočností dovolával.

28. V tejto súvislosti treba doplniť, že novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 102/2014
Z.z. definitívne normatívne vyriešila (doplnením ustanovenia § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka), že
na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia
Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Z autentického výkladu
zákonodarcu vyplýva, že Občiansky zákonník bude použitý, pokiaľ ide o posudzovanie takých otázok,

ako je otázka premlčania, otázka úpravy ručenia, zmluvnej pokuty, uznania záväzku a podobne, aj keby
sa na právny režim mala použiť právna úprava Obchodného zákonníka. Predmetné ustanovenie poníma
výkladový status a jeho cieľom je iba expressis verbis vyjadriť aj doposiaľ platné pravidlo prednostného
použitia režimu Občianskeho zákonníka na spotrebiteľské záväzky, ktoré bolo ustálené v aplikačnej
praxi súdov aj prijatím tejto novelizácie, ktoré riešenie odobril aj Ústavný súd SR v uznesení sp.zn.

I.ÚS/402/2013 zo dňa 19.06.2013 v ktorom skonštatoval, že prednostným uplatnením Občianskeho
zákonníka na prospech spotrebiteľa na úver ako absolútny obchod upravený v Obchodnom zákonníku
nedošlo k porušeniu ústavných práv veriteľa. V tejto otázke je súdna prax už ustálená. Ustanovenie § 52
ods.2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali

použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou. Aj
v tomto ohľade je súdna prax už ustálená (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 3MCdo/14/2014 zo
dňa 21.04.2015).

29.Ďalšiazásadnázmenavochraneprávspotrebiteľavykonanázákonomč.102/2014Z.z.,súčinnosťou

od 01.05.2014 nastala v tom, že týmto zákonom bolo zavedené ustanovenie § 5 b/ Zák. č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ktoré zakotvilo povinnosť súdu v každom konaní preskúmať, či nárok
uplatňovaný proti spotrebiteľovi nie je premlčaný, resp. či nie je daná iná zákonná prekážka, ktorá by
neumožňovala nárok po práve priznať. V zmysle novely zákona č. 250/2007 Z.z. vykonanej zákonom
č. 102/2014 Z.z. s účinnosťou od 01.05.2014 v zmysle § 5b orgán (v tomto prípade súd) rozhodujúci o

nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu (ex offo) na premlčanie nároku (na rozdiel
od úpravy uvedenej v § 100 ods.1 Občianskeho zákonníka, ktorá vyžaduje, aby námietku premlčania
účastník výslovne vzniesol). Keďže toto zákonné ustanovenie bolo zavedené zákonom č.102/2014
Z.z., ktorý neobsahuje osobitné prechodné ustanovenie, ktoré by účinky posúvalo na veci rozhodované
po účinnosti predmetnej právnej úpravy, je potrebné ho aplikovať na všetky súdené veci v čase

rozhodovania. Ide o tzv. režim okamžitej aplikability, ktorý sa uplatňuje pri procesných predpisoch.

30. V posudzovanom prípade, tak ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, žalovaný na základe
spotrebiteľskej zmluvy mal zo strany žalobcu poskytnutý úver v sume 350,- Eur v zmysle zmluvnýchdojednaní. Žalobca ako veriteľ žalovanému ako dlžníkovi vyplatil úver dňa 21.05.2013 na základe
zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 21.05.2013, ktorá bola uzatvorená na „diaľku“.
Spotrebiteľská zmluva bola uzatvorená na dobu určitú, so splatnosťou úveru s príslušenstvom, ktoré

bolo dojednané ako odplata za poskytnutie úveru v sume 106,06 Eur dňa 21.06.2013, keď do dňa
21.06.2013 sa žalovaný zaviazal vrátiť úver s dohodnutou odplatou spolu v čiastke 456,06 Eur veriteľovi.
Z uvedeného vyplýva, že žalovaný sa zaviazal úver vrátiť v lehote nepresahujúcej 3 mesiace, preto
úver poskytnutý na základe tejto zmluvy, nie je spotrebiteľským úverom, hoci zmluva je spotrebiteľskou
zmluvou. Na túto zmluvu o úvere sa vzťahujú taxatívne uvedené zákonné ustanovenia zákona č.

129/2010 Z.z., o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a
doplneníniektorýchzákonov,vzneníneskoršíchpredpisov,takakotovyplývaz§24ods.1tohtozákona.
Táto spotrebiteľská zmluva ako súd už dôvodí sa spravuje i právnym režimom § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka, a keďže bola uzatvorená na diaľku, tak aj právnym režimom osobitného zákona, ktorým je
zákon č. 266/2005 Z.z., o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov.

31. Nakoľko v konaní súd vyhodnotil, že ide o spotrebiteľskú zmluvu a žalovaný má postavenie
spotrebiteľa, súd z úradnej povinnosti podrobil súdnej kontrole nárok žalobcu na zaplatenie žalovanej
sumy s príslušenstvom.

32. Ako základnou otázkou v konaní sa súd zaoberal otázkou, či nárok žalobcu v konaní je alebo nie je
premlčaný, a to i napriek tomu, že žalovaný na obranu nevzniesol námietku premlčania. Súd z úradnej
povinnosti v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa skúmal, či nárok žalobcu nie je
v konaní premlčaný, a to bez ohľadu na to, že žalovaný ako spotrebiteľ námietku premlčania nevzniesol.
Ako súd už dôvodí, v konaní ide o nárok zo spotrebiteľskej zmluvy. V zmysle spotrebiteľskej zmluvy

sa žalovaný ako dlžník zaviazal vrátiť úver s dohodnutou odplatou jednorazovo dňa 21.06.2013, kedy
nastala splatnosť celého úveru včítane dojednanej odplaty. Žalobca v konaní podal žalobu na súde o
zaplatenie úveru a odplaty dňa 20.07.2016, teda po uplynutí všeobecnej trojročnej doby vyplývajúcej
z § 101 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva, že premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa,
keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Žalobca mohol uplatniť na súde právo po splatnosti úveru,

teda dňa 22.06.2013, uplatnil ho až dňa 20.07.2016, teda po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej
doby, ktorá mu márne uplynula dňa 22.06.2016. Nakoľko nárok žalobcu v konaní je premlčaný, nebolo
možné žalobcovi ako veriteľovi nárok z dôvodu jeho premlčania priznať. Ako súd už dôvodí, na
premlčanie súd prihliadol z úradnej povinnosti, nakoľko žalovaný má postavenie spotrebiteľa. Úradná
povinnosť prihliadnuť na premlčanie vyplýva ako súd už dôvodí z § 5b zákona 250/2007 Z.z., o ochrane

spotrebiteľa. Pokiaľ žalobca žiadal v konaní vychádzať zo štvorročnej premlčacej doby vyplývajúcej
z § 397 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak,
je premlčacia doba 4 roky, súd na túto právnu argumentáciu žalobcu ohľadne dĺžky premlčacej doby
neprihliadol, keď ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka podľa ktorého na všetky
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho

zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy Obchodného práva, definitívne vyriešilo túto otázku,
pričom sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou. Aj v tomto ohľade je súdna prax
už ustálená, keď súd opätovne poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Mcdo/14/2014 zo
dňa 21.04.2015. Aplikácia ustanovenia § 397 Obchodného zákonníka je tým vylúčená.

33. Z uvedených dôvodov, teda pre premlčanie nároku, súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.

34. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný mal v konaní plný úspech vo veci. Žalobca
mal plný neúspech. Žalovaný má preto nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania v plnom rozsahu,

t.j. v rozsahu 100 %.

35. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

36.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355

ods. 1,§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie

podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej
forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej
značky (§ 127 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a/ sa týkajú procesných podmienok,
b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch aexekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov).