Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, January 20, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 13S/241/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3014200822
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Vašková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3014200822.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Miroslava Manďáka a sudcov

JUDr. Evy Vékonyovej a JUDr. Juraja Floroviča v právnej veci žalobcu: K.M.O. Slovakia s.r.o., so
sídlom Považská Bystrica, Robotnícka 4347, IČO: 45 427 976, právne zastúpeného: JUDr. Annou
Kubovičovou, advokátkou, so sídlom Považská Bystrica, Tatranská 300/8, proti žalovanému: Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo
1100306/327116/2014/5050 zo dňa 21. júla 2014, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. 1100306/327116/2014/5050 zo dňa 21.
júla 2014 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie z dôvodu § 250j ods. 2, písm. d) O.s.p..

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 410,89 eur, do
troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, k rukám jeho advokáta.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal preskúmania v záhlaví uvedeného rozhodnutia žalovaného
zo dňa 21. júla 2014, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Trenčín za číslo:
9312401/5/1568082/Mly zo dňa 22. apríla 2014. Prvostupňovým rozhodnutím správneho orgánu bol
žalobcovi v zmysle ust. § 68 ods.6 zák.č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov určený rozdiel v
sume 13 094,60 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2012. Správca dane znížil

nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty zdaňovacie obdobie marec 2012 zo sumy 27 267,75 eur
na sumu 14 267,75 eur.

Správca dane neuznal žalobcovi právo odpočítať si daň z priadnej hodnoty (ďalej len DPH ) od
dodávateľa Dow Slovak Group, s.r.o., so sídlom Bratislava, Klincová 37/B vo výške
13 075,34 eur z dodávateľskej faktúry č. 12003, predmetom ktorej bolo zapožičanie zamestnancov za
mesiac marec 2012 v celkovej sume 78 567,60 eur, základ dane 65 473 eur.

Žalovaný pri svojom rozhodovaní vychádzal zo skutkového stavu zisteného správcom dane. Mal za
to, že je nesporné, že žalobca si uplatnil odpočítanie DPH z vyššie uvedenej spornej faktúry, avšak
na základe výsledkov dokazovania dospel k záveru, že žalobca neodstránil pochybnosti o uskutočnení
deklarovaného zdaniteľného obchodu spoločnosťou Dow Slovak Group s.r.o.. Žalovaný mal za to, že
správca dane dospel k správnemu záveru, keď neuznal žalobcovi v zdaňovacom období marec 2012
odpočítanie dane z dôvodu porušenia § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods.1 zákona

o DPH.

Uvedené rozhodnutie napadol žalobca včas podanou žalobou. Uviedol, že je osobou podnikajúcou v
oblasti kovoobrábania. Samotní pracovníci Daňového úradu Trenčín sa mohli presvedčiť o tom, že v jehopriestorochprebiehavýrobaapracovnáprevádzka.Nejdetedaosubjekt,ktorýreálnenevykazuježiadnu
obchodnú činnosť. Správca dane sa mohol presvedčiť, že fakturované plnenie sa reálne uskutočnilo.
Menný zoznam pracovníkov, ktorí u neho pracovali, bol k dispozícii. Poukázal na to, že v konečnom

dôsledkubolvyrobenýtovarpredmetomďalšejfakturácieaajtietodokladypreukazujú,ženešloožiadne
fiktívne plnenie, z ktorého by bola účelovo uplatňovaná DPH, ale riadne plnenie podliehajúce dani z
pridanej hodnoty. Zdôraznil, že odpočet DPH z faktúry č. 12003 si uplatňoval oprávnene. Poukázal na to,
že aj z výpovede I.. J. vyplýva, že zamestnanci spoločnosti Dow Slovak Group s.r.o. pracovali u žalobcu,
len po zlúčení tejto spoločnosti so spoločnosťou FUKSIA, s.r.o. sa im zmenili pracovné zmluvy.

Žalobca zdôraznil, že konaním správcu dane a žalovaného je trestaný za
nedisciplinovanosť iného podnikateľského subjektu. Je to nepochopiteľné, keďže správca dane má
dostatok spôsobov, aby vyvodil postih voči osobám, ktoré konajú v rozpore s daňovými predpismi, teda
voči spoločnosti Dow Slovak Group s.r.o. a Fuksia, s.r.o.. Zvolil však pre neho ľahšiu cestu a snaží
sa tieto prostriedky od žalobcu, teda od spoločnosti, ktorá má svoju tradíciu a ktorej finančné pomery

zrejme umožnia získať do štátneho rozpočtu finančné prostriedky. Poukázal na to, že nemôže za to, že
menované spoločnosti si po zlúčení nesplnili svoje daňové povinnosti a to oznamovaciu, registračnú a
odvodovú. Uvedené skutočnosti nemal ani možnosť zistiť a vyšli najavo až pri daňovej kontrole.

Žalobca sa pridŕžal svojich argumentov uvedených v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane a ktorými

neuznáva dôvody spochybnenia podpisu L.. R. B. na podaní do obchodného registra.
Poukázal na to, že žalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 49 ods. 1, 2 písm. a) zák.č. 222/2004
Z.z., pričom žalobca má práve za to, že uvedené zákonné ustanovenie práve potvrdzuje správnosť jeho
postupu v predmetnej veci.

Taktiež zdôraznil, že správca dane sa odvoláva na zlúčenie dodávateľskej spoločnosti Dow Slovak
Group s.r.o. so spoločnosťou Fuksia, s.r.o., pričom mu uniklo, že k tomuto zlúčeniu došlo až
30.3.2012, teda plnenia v kontrolovaných mesiacoch podliehali vtedajšiemu režimu dane z pridanej
hodnoty. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť
žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení žiadal podanú žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Podľa neho,
bolo v rámci daňovej kontroly ako aj vyrubovacieho konania vykonané dostatočné dokazovanie, pričom
boli zistené objektívne skutočnosti, ktoré preukazujú zneužitie práva v oblasti dane z pridanej hodnoty.
Uvedené skutočnosti sa netýkajú podnikateľskej činnosti žalobcu ako takej, ale spôsobu a

okolnostiam, za akých sa prenájom zamestnancov prostredníctvom spoločnosti Dow Slovak Group
s.r.o., realizoval, pričom správca dane nespochybnil, že konkrétni zamestnanci u žalobcu pracovali a
ani to, že by si ich nemohol prenajať od inej spoločnosti. Žalovaný však poukázal na to, že z vyjadrení
žalobcu vyplýva, že niektorých zamestnancov v minulosti zamestnával. Od roku 2012 si uvedených
zamestnancov žalobca začal prenajímať od spoločnosti Dow Slovak Group s.r.o., pričom konateľom

uvedenejspoločnostibolvčaseod7.10.2011do13.12.2011I..A.J.,ktorýbolvpredchádzajúcomobdobí
(od 7.5.2010 do 24.1.2011) aj konateľom žalobcu a aj konateľom spoločnosti K.M.O. s.r.o..

Od 13.12.2011 až do zlúčenia so spoločnosťou FUKSIA s.r.o. už bol konateľom spoločnosti Dow Slovak
Group s.r.o. L.. R. B., avšak I.. A. J. bol na základe generálnej plnej moci stále splnomocneným

zástupcomtejtospoločnosti.Vykonanýmdokazovanímbolozistené,ženástupníckaspoločnosťFUKSIA
s.r.o. má znaky neexistujúcej spoločnosti. Žalovaný ďalej poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskej republiky ako aj judikatúru Súdneho dvora EÚ.

Krajský súd v Trenčíne ako orgán, v ktorého právomoci je preskúmanie zákonnosti napádaných

rozhodnutí (§ 7 ods. 2 O.s.p.), ako súd vecne a miestne príslušný na konanie (§ 246 ods. 1
O.s.p., § 246a ods. 1 veta druhá O.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu v čase vydania napadnutých
rozhodnutí (§ 250i ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutia a postup správneho
orgánu podľa § 247 ods. 1 O.s.p. v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobách (§ 249
ods. 2 O.s.p.), pričom rozsahom a dôvodmi žaloby je súd v správnom súdnictve viazaný (§ 250j ods. 3

O.s.p. argumentum a contrario). Po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou (§ 250 ods. 2
O.s.p.) zastúpenou advokátom (§ 250a O.s.p.) v zákonnej lehote (§ 250b ods. 1 O.s.p.)
proti rozhodnutiu, ktoré môže byť predmetom súdneho prieskumu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p.
(§ 247 ods. 2, § 248 O.s.p.), súd vec prejednal bez pojednávania a po oboznámení sa s vyjadreniamiúčastníkov konania, ako aj s obsahom administratívneho spisu dospel jednohlasne k
záveru, že žaloba bola podaná dôvodne a rozsudkom vyslovil, že sa napadnutí rozhodnutie žalovaného
sa zrušuje podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p..

Predmetom konania v danej veci je preskúmanie rozhodnutia žalovaného 1100306/327116/2014 5050
zo dňa 21. júla 2014, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Trenčín číslo: číslo:
9312401/5/1568082/2014/Mly zo dňa 22. apríla 2014, o určení rozdielu v sume 13 094,60 eur na dani z
pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2012 podľa ust. § 68 ods. 6 zák.č. 563/2009 Z.z. v znení

neskorších predpisov. Správca dane znížil nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty zdaňovacie
obdobie marec 2012 zo sumy 27 267,75 eur na sumu 14 173,15 eur, pričom nebol uznaný
odpočet dane z faktúry č. 12003, predmetom ktorej bolo zapožičanie zamestnancov za mesiac marec
2012 v celkovej sume 78 567,60 eur, základ dane 65 473 eur.

Z administratívneho spisu bolo zistené, že u žalobcu bola vykonaná kontrola dane z pridanej hodnoty za

zdaňovacie obdobie marec 2012. Kontrola bola ukončená protokolom č. 9312401/5/1194940/2013, ku
ktorému sa žalobca nevyjadril v zákonnej lehote. Správca dane vydal dňa 30. apríla 2013 rozhodnutie č.
9312401/5/1651273/2013/Mly, ktorým určil rozdiel v sume 13 094,60 eur na dani z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie marec 2012. Daňový úrad konštatoval, že opodstatnenosť nároku na odpočítanie
dane z dodávateľskej faktúry č. 12003 zo dňa 13. apríla 2012 od dodávateľa Dow Slovak Group, s.r.o.

so sídlom Klincová 37/B, Bratislava preveroval prostredníctvom dožiadania. Z uvedeného dožiadania
bolo zistené, že dodávateľská spoločnosť zanikla dňa 30. marca 2012 v dôsledku zlúčenia so
spoločnosťou FUKSIA s.r.o., Bratislava, Jozefa Hagaru 9. Táto nástupnícka spoločnosť sa stala
platcom dane z pridanej hodnoty od 8.2.2010 s mesačným zdaňovacím obdobím. Posledné daňové
priznanie z dane z pridanej hodnoty tento subjekt podal za mesiac september 2010. Daňovému subjektu

FUKSIA s.r.o. bolo rozhodnutím správcu dane podľa § 81 ods. 4 písm. b) zák.č. 222/2004 Z.z. určené
posledné zdaňovacie obdobie október 2011 a zároveň bol vyzvaný na podanie daňového priznania za
toto posledné zdaňovacie obdobie. Takéto daňové priznanie nebolo podané a zásielky sa správcovi
dane vracali s poznámkou adresát neznámy. Pri preverovaní sídla tejto spoločnosti bolo zistené, že v
minulosti na adrese sídla uvedenej v obchodnom registri sídlila, avšak nájom zanikol po zmene v osobe

konateľa, teda od novembra 2010. Poštu nikto nepreberá. Z vlastného podnetu sa dostavil k správcovi
dane I.. W., ktorý predložil generálnu plnú moc na zastupovanie spoločnosti FUKSIA s.r.o.. Taktiež bolo
zistené, že posledný konateľ spoločnosti Dow Slovak Group, s.r.o. L.. R. B. je nekontaktný, bezdomovec.

V konaní nebolo sporné, že spornú faktúru podpísal I.. A. J., pričom vyfakturovaná cena bola uhradená

v hotovosti, v dvoch splátkach, čo žalobca preukazoval pokladničnými dokladmi.

Správca dane uzavrel, že dodávateľská spoločnosť Dow Slovak Group s.r.o. sa zlúčila so spoločnosťou
FUKSIA, s.r.o., ktorá už v čase zlúčenia nebola platiteľom DPH a ktorá sa nestala platiteľom
podľa § 4 ods. 6 zák.č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, nakoľko túto skutočnosť neoznámila

správcovi dane do 10 dní odo dňa vzniku tejto skutočnosti. Na základe uvedeného dospel k záveru, že
daňový subjekt (žalobca) neoprávneným uplatnením dane z pridanej hodnoty porušil ustanovenie § 49
ods.2 písm. a) zák.č. 222/2004 Z.z., nakoľko platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť,
daň z tovarov a služieb, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb,
ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, čo v tomto prípade podľa správcu dane nebolo splnené, keď

právny nástupca spoločnosti Dow Slovakia Group s.r.o. nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty.

Voči uvedenému rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Žalovaný rozhodnutím zo
dňa 31. júla 2013 napadnuté rozhodnutie správcu dane zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie za účelom
doplnenia dokazovania, keď dospel k záveru, že správca dane rozhodol na základe nedostatočne

zisteného skutkového stavu a nedostatočnom, nesprávnom resp. jednostrannom vyhodnotení dôkazov
prijalnesprávnyprávnyzáver.VďalšomkonaníboloúlohousprávcudanevypočuťsvedkaR.B.ohľadom
uskutočnenia sporného zdaniteľného plnenia a okolností zlúčenia spoločnosti Dow Slovak Group s.r.o.
so spoločnosťou FUKSIA, s.r.o., preveriť na obchodnom registri zmluvu o zlúčení resp. ďalšie písomnosti
týkajúce sa tohto zlúčenia. Ďalej mal vypočuť I.. W. splnomocneného zástupcu spoločnosti FUKSIA,

s.r.o. a zvážiť vypočutie niektorého z prenajímaných zamestnancov.

Na základe uvedeného správca dane doplnil dokazovanie podkladmi pre zápis zlúčenia spoločností
do obchodného registra a to návrhom na zápis zmien do obchodného registra, rozhodnutím jedinéhospoločníka o zrušení spoločnosti bez likvidácie, zmluvou o zlúčení vo forme notárskej
zápisnice, ktoré doklady obsahujú len základné zákonom predpísané náležitosti. Ďalej vypočul svedka
I.. W., ktorý sa nevedel vyjadriť k dôvodom a okolnostiam zlúčenia, ani k okolnostiam sporného obchodu

a vystaveniu spornej faktúry. Uviedol, že udelené plnú moc vypovedal, pričom na základe nej vykonal
len jeden úkon, a to doručenie dokladov na daňový úrad. Taktiež svedok I.. J. vo svojej
výpovedi zopakoval, že podpísal spornú faktúru, pričom tak učinil na základe plnej moci, ktorú mu udelil
konateľ L.. R. B.. Uviedol, že nemal vedomosť o zlúčení spoločnosti Dow Slovak Group s.r.o.. Nevedel
sa vyjadriť k jej okolnostiam. Pokiaľ ide o zamestnancov spoločnosti uviedol, že sa im po zlúčení len

zmenili pracovné zmluvy.

Následne správca dane rozhodnutím zo dňa 22. apríla 2014 č.
9312401/5/1568082/2014/Mly určil žalobcovi rozdiel v sume 13094,60 eur na dani z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie marec 2012. Daňový úrad znížil nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty za
toto zdaňovacie obdobie zo sumy 27 267,75 eur na sumu 14 173,15 eur. V zhrnutí záverov správca dane

uviedol, že žalobca neodstránil pochybnosti správcu dane o vierohodnosti a pravdivosti deklarovaných
služieb - zapožičanie zamestnancov v zmysle prijatej faktúry. Mal za to, že si žalobca nesplnil svoju
dôkaznú povinnosť, čím neuniesol dôkazné bremeno.

Na odvolanie žalobcu žalovaný napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. Vychádzal zo

skutkového stavu zisteného správcom dane. Záverom konštatoval, že správca dane viedol dokazovanie
za účelom čo najúplnejšieho zistenia skutkového stavu, avšak neviedlo k odstráneniu a vyvráteniu
jeho pochybností o uskutočnení deklarovaného zdaniteľného obchodu spoločnosťou Dow Slovak Group
s.r.o..

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo
právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom

správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§
247 ods. 1 O.s.p.).

Podľa § 49 ods. 1, 2 písm. a/ zák. č. 222/2004 Z.z. o DPH v znení neskorších predpisov právo odpočítať
daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla

daňová povinnosť. Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb,
ktoré použije na účely svojho podnikania ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže
odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú
alebo majú byť platiteľovi dodané.

Podľa § 51 ods. 1 zák. č. 222/04 Z.z. o DPH v znení neskorších predpisov právo na
odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a)
má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71, b) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň
uvedená v záznamoch podľa § 70, c) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru
od dodávateľa z iného členského štátu a v prípade premiestnenia tovaru platiteľa z iného členského

štátu do tuzemska doklad o premiestnení tovaru, d) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. d) má
dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca.

Podľa § 71 ods. 2 písm. f/, g/ zák. č. 229/04 Z.z. v znení neskorších predpisov faktúra musí obsahovať:
f) množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby, g) základ dane, jednotkovú

cenu bez dane a zľavy a rabaty, ak nie sú obsiahnuté v jednotkovej cene.

Súdkonštatuje,ževovšeobecnostisamotnáfaktúrasovšetkýmizákonnýmináležitosťamiadokladyojej
úhrade, vrátane zhodných tvrdení účastníkov zmluvného vzťahu, sú formálnou podmienkou uplatnenia
si nároku na odpočítanie DPH na vstupe, nie sú však postačujúcou podmienkou pre priznanie práva na

odpočet DPH, pokiaľ nie sú odrazom reálneho plnenia. Technicky je totiž možné vyhotoviť akýkoľvek
dokladznejúcinaurčitéplneniebezohľadunato,čitakétoplnenieboloskutočneposkytnutéarovnakoje
technicky možné previesť akékoľvek peňažné prostriedky na akýkoľvek účet, resp. vystaviť pokladničné
doklady,ktorébymalipreukazovaťúhradukúpnejcenyvhotovosti.Jetedazrejmé,žesplnenieformálnejstránky na uplatnenie si nároku na odpočet DPH vyjadrené predloženými dokladmi je síce jednou z
podmienok,abybolonazákladetýchtodokladovuznanéprávonaodpočet.Tietodokladyvšakmusiabyť
odrazom reálneho plnenia. Jednoducho povedané, ak daňové a účtovné doklady neodrážajú skutočné

plnenie, nemôže byť žalobcovi na základe spornej faktúry priznané právo na odpočet DPH, nakoľko ide
o fiktívnu faktúru.

Súčasne súd poukazuje na to, že pokiaľ daňový subjekt, požaduje od štátu vrátenie nadmerného
odpočtu, je jeho základnou povinnosťou preukázať, že má na jeho vrátenie právny nárok. Následne

je správca dane oprávnený a zároveň i povinný s využitím inštitútu daňovej kontroly a iných
procesných postupov zisťovať a preverovať základ dane alebo iné skutočnosti pre správne určenie dane
alebo nároku na uplatnené vrátenie DPH. Ak správca dane vykonaným preverovaním preukázateľne
spochybni deklarovaný zdaniteľný obchod, je na daňovom subjekte, aby túto pochybnosť
odstránil /vyvrátil/, inak nie je možné priznať nárok na vrátenie dane. Súd zdôrazňuje, že preukazovanie
dodania služieb len faktúrou a inými listinnými dôkazmi nie je postačujúce. Faktúra, resp. iná

listina je relevantným dokladom /formálna podmienka/, len ak je nepochybné, že v nej uvedené údaje
odrážajú skutočne reálne plnenie /materiálna podmienka/, a súčasne len vtedy, že uplatňovaná faktúra
má všetky zákonné náležitosti.

V danom prípade žalovaný, ako aj správca dane mali s poukazom na § 49 ods. 2 zákona o DPH

pochybnosti o tom, že zdaniteľné plnenie - prenájom zamestnancov v mesiaci január 2012 poskytol
žalobcovi v spornej faktúre deklarovaný dodávateľ- spoločnosť Dow Slovak Group s.r.o.. Vychádzali
pri svojom rozhodovaní najmä zo zistenia, že dodávateľská spoločnosť sa po deklarovanom dodaní
plnenia, ku dňu 30.3.2012 zlúčila so spoločnosťou FUKSIA s.r.o., ktorá sa stala aj jej nástupníckou
spoločnosťou. Uvedená nástupnícka spoločnosť je podľa zistení správcu dane nekontaktná, neplní si

svoje daňové povinnosti. Súčasne bolo zistené, že v dodávateľskej spoločnosti Dow Slovak Group, s.r.o.
pôsobil do 13.12.2011 ako konateľ a spoločník I.. A. J., ktorý bol v predchádzajúcom období
(od 7.5.2010 do 24.1.2011) aj konateľom žalobcu a predtým aj konateľom spoločnosti K.M.O. s.r.o..

Na základe uvedeného skutkového stavu dospel žalovaný k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné

bremeno a nepreukázal, že mu zamestnanci boli prenajatý práve spoločnosťou Dow Slovak Group
s.r.o., Bratislava, čo výslovne konštatoval v závere napadnutého rozhodnutia ako dôvod neuznania
uplatneného odpočtu dane z pridanej hodnoty zo spornej faktúry.

Súd je toho názoru, že dokazovanie správcu dane bolo zamerané (a to aj po zrušení v poradí

prvého rozhodnutia vo veci) najmä na preverenie skutočností ohľadne personálneho prepojenia žalobcu
s osobami, ktoré pôsobili v dodávateľskej spoločnosti a na okolnosti zlúčenia tejto dodávateľskej
spoločnosti (ktoré sa uskutočnilo po poskytnutí služby vyúčtovanej spornou faktúrou). Z odôvodnenia
rozhodnutia však nie je jednoznačne a bez pochybností zrejmé ako podľa žalovaného
súvisia vyššie uvedené skutočnosti s jeho záverom, že poskytnuté služby neboli dodané spoločnosťou

Dow Slovak Group s.r.o. Uvedené nie je zrejmé, najmä za situácie, keď bolo z administratívneho spisu
zistené, že žalobca predložil v rámci daňovej kontroly na preukázanie oprávnenosti
uplatneného nároku okrem iného aj dohodu o dočasnom pridelení zamestnancov na výkon práce k
inému zamestnávateľovi podľa § 58a a nasl. zák.č. 311/2001 Z.z. zo dňa 15. novembra 2011. Uvedenú
dohodu uzavrel so spoločnosťou Dow Slovak Group s.r.o. a to na dobu určitú, od 1. decembra

2011 najneskôr do 31.12.2012. Z uvedenou dohodou sa správca dane a žalovaný v odôvodnení svojho
rozhodnutia nezaoberajú.

K spornej faktúre žalobca predložil aj zoznam prenajatých zamestnancov, a ich dochádzku. Žiaden z
týchto zamestnancov nebol správcom dane k veci vypočutý, hoci podľa žalovaného mal takýto postup

zvážiť. Nie je zrejmé, či mal správca dane a žalovaný z vykonaného dokazovania zistené, že
by v januári 2012 dodávateľská spoločnosť nevykonávala ekonomickú činnosť, že nemala s prenajatými
zamestnancami uzavreté pracovné zmluvy alebo tu boli iné skutočnosti, ktoré by vyvracali skutočnosti
deklarované predloženou dohodou a zoznamami pracovníkov ako aj prehľadom dochádzky. Rovnako z
odôvodnenia rozhodnutia nie je bez pochybností zrejmé ako žalovaný pri svojom rozhodovaní uvažoval,

ktoré konkrétne dôkazy podľa neho kvalifikovaným spôsobom spochybnili žalobcom predložené doklady
(faktúru ale aj zmienenú dohodu o dočasnom pridelení zamestnancov) a nastolili pochybnosti o osobe
dodávateľa pracovníkov, ktoré by mal žalobca následne odstrániť.Súčasne súd poukazuje na to, že v poradí prvé rozhodnutie správcu dane zo dňa 29.
apríla 2013 bolo žalovaným zrušené s tým, že dospel k záveru, že správca dane rozhodol na
základe nedostatočne zisteného skutkového stavu a na základe nedostatočného, nesprávneho resp.

jednostranného vyhodnotenia dôkazov prijal nesprávny právny záver. Na základe uvedeného
potom správca dane zabezpečil listiny, ktoré boli podkladom pre zápis zlúčenia spoločností Dow Slovak
Group s.r.o. a FUKSIA s.r.o. do obchodného registra. Uvedené dokumenty však v zásade obsahujú
len zákonom predpísané základné náležitosti a ani z odôvodnenia rozhodnutia správnych orgánov
nevyplynulo, že by mali nejakú zásadnú vypovedaciu hodnotu o veci. Správca dane sa ďalej pokúsil

predvolať bývalého konateľa spoločnosti Dow Slovak Group s.r.o., čím sa len uistil, že vzhľadom na to,
že má bydlisko vedené ako Bratislava -Ružinov, ho nie je možné predvolať a ani previesť (už v poradí
v prvom rozhodnutí konštatoval, že je bezdomovec) a vypočul svedka I.. W. a opätovne I.. J.. Uvedené
výpovede svedkov však nepriniesli žiadne nové skutočnosti ohľadne zlúčenia a okolností vyhotovenia
spornejfaktúry.Jedinounovouskutočnosťou,ktorábolapoužitávrozhodnutísprávcudaneažalovaného
je skutočnosť, že daňové priznanie za 1. štvrťrok 2012 podala neoprávnená osoba, a to R. B..

Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a správcu dane nie je zrejmé, ktoré z výsledkov vykonaného
dokazovania natoľko doplnili zistený skutkový stav, že ho na rozdiel od prvého rozhodovania vo veci
bolo možné považovať za dostatočné.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je postihnuté vadou,

ktorá mala za následok zrušenie rozhodnutia podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p..
Žalobca bol v konaní úspešný, preto mu súd priznal právo na náhradu trov konania (§
250k ods. 1 O.s.p.), ktorá predstavuje zaplatený súdny poplatok v sume 70 eur a náhradu trov právneho
zastúpenia v sume 340,89 eur.

Výška tarifnej odmeny za úkony advokáta navrhovateľa je podľa § 11 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004
Z.z. 134 eur a výška režijného paušálu podľa § 16 ods. 3 uvedenej vyhlášky je pre rok 2014, v
ktorých boli úkony právnej pomoci vykonané 8,04 eur. Žalobcovi takto patrí odmena za prevzatie a
prípravu zastúpenia, (tarifná odmena 134 eur + 8,04 eur), vypracovanie žaloby (134 eur + 8,04 eur), čo
predstavuje sumu 284,08 eur. Vzhľadom na skutočnosť, že právny zástupca navrhovateľa

je platcom DPH bola uvedená odmena priznaná spolu s 20% DPH.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta
posledná zákona č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu j e m o ž n é podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej
republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 O.s.p./ (z podania musí byť zjavné,

ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.