Rozhodnutie ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, August 10, 2017

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 10C/50/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716201663
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 08. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2017:5716201663.7

Rozhodnutie

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu TELERVIS PLUS a.s.,
so sídlom v Bratislave, Staré Grunty 7, IČO: 35 717 769, právne zastúpeného JUDr. Alanom Strelákom,
advokátom so sídlom v Bratislave, Na vŕšku 12, IČO: 31 819 702 proti žalovanej M. C., G.. XX. XX.
XXXX, K. Ž. v konaní o zaplatenie 1 156,50 € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je žalobcovi povinná zaplatiť 261 € spolu s 5,05 % úrokom z omeškania ročne od 19. 07.

2015 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca má proti žalovanej právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 15. 02. 2016 sa žalobca proti žalovanej domáhal zaplatenia
sumy 1 156,50 € spolu s 5,05 % úrokom z omeškania ročne za obdobie od 19. 07. 2015 do zaplatenia

a náhrady trov konania.

2. Žalobu žalobca odôvodnil tou skutočnosťou, že 25. 02. 2015 uzavrel so žalovanou zmluvu o
spotrebiteľskom úvere č. K320150294 na čiastku 900 € za 20 % úrok z istiny, čiže 180 € a servisný
poplatok vo výške 9 % z istiny, čiže 81 €, spolu boli úrok a servisný poplatok v zmluve označované ako
odplata. Žalovaná sa zaviazala zaplatiť žalobcovi celkovo sumu 1 161 € v 13 mesačných splátkach,

a to v prvých troch mesačných splátkach po 4,50 €, jednalo sa o splátky úroku a ďalej v pravidelných
10 mesačných splátkach po 114,75 €, z čoho istina predstavovala 78,43 %, úrok predstavoval 14,51 %
a servisný poplatok 7,06 % z každej jednotlivej splátky. Prvá splátka bola splatná 10. deň po uzavretí
zmluvy a každá ďalšia až do úplného zaplatenia bola splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej
splátky. Žalovaná však žalobcovi zaplatila len 4,50 € dňa 25. 02. 2015.

3. Žalobca preto podľa § 53 ods. 8 Obč. zák. žalovanú 15. 06. 2015 upozornil na možnosť žiadať
zaplatenie celej pohľadávky a listom z 20. 07. 2015 oznámil žalovanej, že celý dlh sa stal splatný k 18.
07. 2015. Po tomto dátume už žalovaná žiadnu splátku žalobcovi nezaplatila.

4. V priebehu konania žalobca na žalobe zotrval.

5. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila, pretože jej pobyt je neznámy, nebolo možné žalovanej doručiť
žalobu na adresu evidovanú v Registri obyvateľov Slovenskej republiky a preto jej bola doručovaná
zverejnením na úradnej tabuli a webovej stránke súdu podľa ust. § 116 ods. 2 C. s. p..

6. Na pojednávaní dňa 09. 11. 2016 súd vykonal dokazovanie čítaním listín žalobcom pripojených do
súdneho spisu a takto vykonaným dokazovaním súd zistil skutkový stav tvrdený v žalobe žalobcom.7. Medzi stranami dňa 25. 02. 2015 vznikla podľa presvedčenia súdu platná zmluva o spotrebiteľskom
úvere, na základe ktorej žalobca žalovanej požičal sumu 900 €. Priemerná RPMN podľa § 9 ods. 2
písm. y/ Zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z. z. predstavovala 34,42 %, RPMN tohto úveru

predstavovala 50,22 %, odplata predstavovala 26,77 % z istiny za rok. Termín poslednej splátky úveru,
čiže konečná splatnosť úveru bola 380-ty deň po uzavretí zmluvy.

8. Medzi stranami zostalo nesporné, že žalobca žalovanej doručil predžalobnú upomienku zo dňa 15. 06.
2015, v ktorej žalovanú vyzval na zaplatenie už zročných splátok a upozornil ju na možnosť zosplatniť

dlh v zmysle § 53 ods. 8 Obč. zák. a následne jej doručil oznámenie o zosplatnení záväzku listom zo
dňa 20. 07. 2015, ktorým dlh zosplatnil ku dňu 18. 07. 2015. Aj tento list bol žalovanej zaslaný ako
doporučená zásielka. Medzi stranami bolo nesporné, že žalovaná žalobcovi zaplatila len sumu, ktorú
žalobca uviedol v žalobe a v konaní nebol produkovaný dôkaz, že by žalovaná zvyšok dlhu zaplatila ku
dňu vyhlásenia rozsudku.

9. Majúc preukázané tieto skutočnosti súd dospel k presvedčeniu, že žaloba žalobcu nie je dôvodná v
celom rozsahu.

10. Súd dospel k presvedčeniu, že úverová zmluva neobsahuje dostatočne zrozumiteľným spôsobom
pre bežného spotrebiteľa vyjadrenú zročnosť 2. až 13. splátky a ani konečnú splatnosť úveru v dôsledku

čoho je poskytnutý úver podľa § 11 ods. 1 písm. b/ zák. č. 129/210 Z. z. bezúročný a bez poplatkov. Súd
za takýchto okolností priznal svojim prvým rozsudkom vyhláseným dňa 09. 11. 2016 žalobcovi sumu
895,50 €, čo bol rozdiel medzi poskytnutou istinou úveru vo výške 900 € a sumou 4,50 €, čo je suma,
ktorú žalovaná ku dňu spísania žaloby žalobcovi zaplatila. Vo zvyšku uplatneného nároku žalobu súd
zamietol.

11. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca a Krajský súd v Žiline ako súd odvolací uznesením
sp. zn. 11Co/31/2017 zo dňa 21. 02. 2017 rozsudok Okresného súdu Martin zrušil vo výroku, ktorým vo
zvyšku uplatneného nároku súd žalobu zamietol a vo výroku o trovách konania, a vec vrátil okresnému
súdu na ďalšie konanie.

12. Odvolací súd nekonštatoval rozpor zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru s ust. 9 ods. 2 písm.
k/ a f/ zák. č. 129/2010 účinného v čase uzavretia zmluvy. Poukázal na skutočnosť, že v článku III bod
2 zmluvy bol uvedený termín poslednej splátky úveru ako aj konečná splatnosť úveru na 380-ty deň
po uzatvorení zmluvy. Pokiaľ ide o splatnosť jednotlivých splátok úveru, tie boli dohodnuté v bode II.

bod 2 tak, že prvé 3 splátky vo výške 4,50 € a ďalších 10 splátok vo výške 114,75 € sú splatné tak,
že prvá splátka je splatná 10. deň po poskytnutí úveru, každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia
je splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Okresný súd pri počítaní zročnosti splátok
vychádzal zo záveru, že prvá splátka je splatná 10. deň od uzavretia zmluvy, čo je však v rozpore
s obsahom zmluvy, kde je uvedená splatnosť prvej splátky 10. deň po poskytnutí úveru. Z listinných

dokladov, ktoré sú súčasťou spisu, síce nevyplynulo, kedy došlo k poskytnutiu úveru, avšak z úverovej
zmluvy, a to z bodu I vyplýva, že úver veriteľ dlžníkovi poskytne v lehote 10 dní od uzavretia zmluvy.
Zároveň v bode III bod 1 bola dohodnutá fikcia, že za dátum poskytnutia úveru sa považuje 10. deň
po uzatvorení zmluvy. Keďže opak v konaní nebol preukázaný, je potrebné vychádzať z predpokladu,
že úver bol poskytnutý 10. deň po uzatvorení zmluvy. Vychádzajúc potom z tohto predpokladu, že k

poskytnutiu úveru došlo 10. deň po uzavretí zmluvy a následne prvá splátka sa stala splatnou po 10
dňoch od poskytnutia úveru, teda 20. deň od uzatvorenia zmluvy a následných 12 splátok 30. deň po
splatnostipredchádzajúcejsplátky,termínposlednejsplátkyvychádzana380.deňpouzatvorenízmluvy,
čo je zároveň termín konečnej splatnosti úveru. Preto nemožno konštatovať, že dojednanie konečnej
splatnosti úveru je neurčité a teda neplatné, a z toho vyplýva, že nemožno považovať za bezúročný a

bezpoplatku.Vdôsledkunesprávnehoprávnehoposúdeniapretookresnýsúdnevykonalanevyhodnotil
vykonané dôkazy smerujúce k posúdeniu oprávnenosti uplatneného nároku 261 €, ktorá tvorí rozdiel
medzi istinou, ktorú žalobca požadoval (1 156,50 €) a sumou, ktorú súd žalobcovi pôvodne priznal
(895,50 €).

13. Po zrušení časti rozsudku Okresného súdu Martin súd potom vykonal nové pojednávanie vo veci
dňa 10. 08. 2017, na ktorom vyhlásil rozsudok, ktorého znenie zachytáva výroková časť písomného
vyhotovenia rozsudku. Spravujúc sa právnym názorom odvolacieho súdu súd žalobcovi priznal sumu261 €, ktorá predstavuje nezaplatenú sumu úrokov a poplatkov, ktoré boli zmluvne dohodnuté (a spolu
boli nazývané ako odplata za poskytnutie úveru).

14. Nárok žalobcu na zmluvne dohodnuté úroky nachádza právnu oporu v ust. § 502 Obch. zák..

15. Podľa § 502 ods. 1 Obch. zák., od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z
nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe
zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré

poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než
prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej
výške.

16. Nárok žalobcu na servisný poplatok nachádza právnu oporu v ustanoveniach zmluvy.

17. Popri sume 261 € súd žalobcovi priznal z dôvodov, ktoré uviedol aj v prvom rozsudku aj úroky z
omeškania.

18. Nárok žalobcu na úroky z omeškania nachádza právnu oporu v ust. § 369 Obch. zák. v spojení s
ust. § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z.. Úroky z omeškania súd o 5 % bodov

vyššie ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu. Žalovaná bola v omeškaní od 19. 07. 2015, keďže žalobca zvyšok úveru platne
zosplatnil k 18. 07. 2015.

19. Žalobca bol v konaní plne úspešný a preto má podľa § 255 ods. 1 C. s. p. právo na náhradu

trov konania v plnom rozsahu, pričom ide o trovy konania, ktoré žalobcovi vznikli v prvostupňovom
i druhostupňovom konaní pred odvolacím súdom. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.

Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.