Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, May 18, 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 12C/110/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116206592
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8116206592.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci žalobkyne: I. R.Á., nar. XX.

XX. XXXX, bytom W. XXX, Y. XXX XX, v konaní zast. advokátskou kanceláriou JUDr. Igor Šafranko,
advokátom so sídlom vo Svidníku, ul. Sov. hrdinov 163/66, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ s.r.o.,
Pribinova 25, Bratislava 811 09, IČO: 35 807 598, o vydanie bezdôvodného obohatenia a určenie
neprijateľnosti zmluvnej podmienky, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaný m á vo vzťahu k žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu

100 % trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 31. 3. 2016 sa žalobkyňa domáhala uloženia povinnosti
žalovanému vydať bezdôvodné obohatenie vo výške 620 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5
% ročne zo sumy 620 eur odo dňa nasledujúceho po dni doručení žaloby žalovanému do zaplatenia
a určenia, že zmluvná podmienka v zmluve o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 12. 7. 2010 uvedená vo
všeobecných obchodných podmienkach - bod 11/ o tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú dve tretiny
zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere, spolu so všetkou administratívou s
tým spojenou, je neprijateľná.

2. Žalobkyňa svoju žalobu odôvodnila tým, že so žalovaným uzatvorila spotrebiteľskú zmluvu o úvere č.
XXXXXXXXXzodňa12.7.2010vovýške700eur,zapoplatokvovýške620eurstým,žecelkovúčiastku
vo výške 1.320 eur zaplatí žalovanému v 12 splátkach po 110 eur, počnúc dňom 12. 9. 2010. Poplatok
tak z predmetného úveru predstavuje navýšenie 88,57 %. Uviedla, že poplatok vo výške 620 eur je z 2/3
tvorenýnákladminavypracovanieauzatvoreniezmluvy.Žalovanýjejneposkytolreálneplneniezatakýto
poplatok. Ako súčasť formulára zmluvy nebol individuálne dojednaný a svojou výškou na jednej strane

a absenciou zodpovedajúceho protiplnenia na strane druhej, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Uviedla, že zo zmluvy nie je možné zistiť, o
akéadministratívneplnenieide.Hrubánerovnováhaspočívavtom,žežalovanýsinárokovalnapoplatok
zaúkony,ktorénebolispotrebiteľovivopredznáme.Výškapoplatkuprevyšujesumu,ktorúmáspotrebiteľ
zaplatiť ako úrok a navyše nie je ničím odôvodnené, prečo poplatok závisí od výšky poskytnutého
úveru. Uviedla, že obdobná zmluvná podmienka už bola ako neprijateľná posúdená v ďalších konaniach
vedených na Krajskom súde v Prešove, vo veci vedenej pod sp.zn. 1Co/2/2015 rozsudkom zo dňa 11.

3. 2015, pod sp.zn. 4Co/52/2015 rozsudkom z 21. 10. 2015, pod sp.zn. 17Co/50/2015 rozsudkom zo
dňa 6. 8. 2015.3. V ďalšom uviedla, že, keďže ide o spotrebiteľský úver, zmluva mala obsahovať náležitosti podľa
ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch platného a účinného v
čase uzatvorenia úverovej zmluvy a mala obsahovať termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, ročnú percentuálnu mieru nákladov, výšku počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov. Podľa
zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže predmetná zmluva neobsahuje náležitosti podľa ustanovenia
§ 9 ods. 2, sa považuje úver za bezúročný a bez poplatkov. Pokiaľ ide o bezdôvodné obohatenie, toto
vyčíslila vo výške 620 eur, ako rozdiel medzi platbami vo výške 1.320 eur a výškou úveru 700 eur.

Uviedla, že o tom, že žalovaný sa bezdôvodne obohatil. sa dozvedela od Združenia na ochranu občana
spotrebiteľa dňa 4. 3. 2016, kedy bola informovaná o tom, že predmetná zmluva nemala náležitosti
predpísané zákonom. Pokiaľ ide o premlčanie, poukázala na objektívnu premlčaciu dobu, kedy súdy
opakovane posúdili konanie dodávateľov, ktorí porušujú spotrebiteľské právo ako úmyselné konanie
vedúce k ich bezdôvodnému obohateniu na úkor spotrebiteľov.

4. Žalobkyňa súdu predložila listinné dôkazy, a to okrem návrhu zmluvu o úvere zo dňa 12. 7. 2010,
všeobecné podmienky poskytnutia úveru, emailovú komunikáciou zo dňa 12. 2. 2016, prehlásenie
Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS zo dňa 9. 3. 2016.

5. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril a vzniesol námietku premlčania, uviedol, že je toho názoru,

že zo zmluvy o úvere nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú stanovuje zákon.
Uviedol, že žalobkyňa plnila na základe platne uzatvorenej zmluvy o úvere a predmetná zmluva o úvere
nebola nikdy právoplatne vyhlásená za neplatnú, rovnako tak právny dôvod, na plnenie z tejto zmluvy o
úvere nikdy neodpadol. Uviedol, že k bezdôvodnému obohateniu nedošlo, akýkoľvek nárok na vydanie
podlieha zákonnej objektívnej premlčacej trojročnej lehote. Poukázal na to, že vydania bezdôvodného

obohatenia sa žalobkyňa v zmysle ustanovení zákona môže domáhať v subjektívnej dvojročnej lehote,
teda od okamihu, kedy sa o bezdôvodnom obohatení dozvedel. Žalovaný mal za to, že táto lehota
žalobkyni márne uplynula a poukázal na to, že v žalobe absentujú skutočnosti rozhodujúce pre určenie
začatia plynutia premlčacej lehoty. Žalovaný zdôraznil, že pri premlčaní práva na vydanie bezdôvodného
obohatenia je stanovená kombinovaná premlčacia doba, a to kratšia subjektívna a dlhšia objektívna. Ich

začiatok je upravený odlišne. Tieto dve premlčacie doby začínajú plynúť, plynú a končia nezávisle od
seba. Ich vzájomný vzťah je taký, že ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek
tomu, že poškodenému ešte plynie druhá premlčacia doba. Uviedol, že požadovaný nárok žalobkyne
sa stal premlčaný v subjektívnej aj objektívnej premlčacej lehote v celom rozsahu, a to dňa 19. 1. 2014
tým, že žalobkyňa svoj návrh uplatnila až dňa 31. 3. 2016. Pokiaľ ide o vyslovenie neprijateľnej

zmluvnej podmienky, poukázal na aktuálny záver rozhodovacej praxe, podľa ktorého u nebankových
subjektov nemožno obvyklú výšku úroku odvodzovať od výšky úroku požadovaného bankami. Podľa
Vrchného súdu v Prahe, je u nebankových subjektov potrebné postupovať inak. V týchto prípadoch
sú kedykoľvek poskytované pôžičky alebo úvery osobám, ktoré by pôžičku, či úver od banky nedostali
pre isté riziko spojené s osobou dlžníka. Je nutné vziať do úvahy, že v prípade týchto peňažných

prostriedkov je požadované v porovnaní s bankami menšie zabezpečenie a požiadavky klientov sú
vybavované omnoho pružnejšie, ako tomu býva u konzervatívnejších bánk. Čo je vzhľadom na ich
zameranie pochopiteľné. Ak teda žalobkyňa namieta výšku odplaty za poskytnutie a vrátenie peňažných
prostriedkov, znáša v tomto smere dôkazné bremeno a musí preukázať, že v čase a mieste uzavretia
zmluvy išlo o odplatu, ktorá výrazne vybočila z trhového priemeru odplát poskytovaných inými subjektmi

poskytujúcimi financovanie z vlastných zdrojov, tak ako žalovaný.

6. Dňa 1. 7. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)
a súd ďalej procesne postupoval podľa tohto zákona, nakoľko podľa jeho prechodných ustanovení,
ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho

účinnosti (§470 ods. 1 CSP). Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany(§ 470 ods. 2 CSP).

7. Vo veci súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými zo strany žalobkyne, pričom zistil
tento skutkový stav veci:8. Zo zmluvy o úvere mal súd zistené, že na základe žiadosti žalobkyne o poskytnutie úveru vo výške 700
eur, žalovaný sa zaviazal poskytnúť tento úver, žalobkyňa ako dlžníčka sa zaviazala zaplatiť veriteľovi
túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 620 eur, celkovo bolo v zmluve uvedených 1.320

eur, ktoré sa zaviazala zaplatiť v 12 mesačných splátkach po 110 eur počnúc dňom 12. 9. 2010 na
účet veriteľa špecifikovaný vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru a za tým nasleduje podpis
dlžníka. V zmluve bol poznačený dátum podpisu zmluvy 12. 7. 2010 a dátum prevzatia peňažnej
hotovosti dňa 12. 7. 2010.

9. Podľa predloženého prehľadu o prijatých platbách žalovaným k zmluve o úvere č. XXXXXXXXX
žalobkyňa uhradila dňa 11. 9. 2010 sumu 110 eur, dňa 12. 10. 2010 - 110 eur, 16. 11. 2010 - 110 eur, dňa
10. 12. 2010 - 110 eur, dňa 10. 1. 2011 sumu 110 eur a dňa 19. 1. 2011 sumu 770 eur, spolu 1.320 eur.

10. Žalobkyňa súdu predložila prehlásenie Združenia na ochranu občanov spotrebiteľa HOOS zo dňa
9. 3. 2016, v zmysle ktorého žalobkyňa mala sa obrátiť na združenie so žiadosťou, že potrebuje

poradiť s úvermi. Združenie kontaktovala v januári 2016, na ktorom ju informovali, že je potrebné
zabezpečiť všetky podklady týkajúce sa úverov. Po zabezpečení podkladov sa uskutočnili stretnutia,
pričom posledné sa uskutočnilo dňa 4. 3. 2016.

11. Súd vec právne posúdil nasledovne:

12. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný vzniesol námietku premlčania k uplatnenému nároku, súd
predtým, ako sa začal zaoberať samotným nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia skúmal, či
nárok žalobkyne nie je premlčaný.

13. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

14. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením správneho

dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

15. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto v
zákone ustanovenej (§ 100 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

16. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

17. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za 3 roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za 10 rokov odo dňa, keď
k nemu došlo.

18. Podľa § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní

navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by
aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.

19. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia je právom majetkovým, ktoré v súlade s ustanovením
§ 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka podlieha premlčaniu. Pri práve na vydanie bezdôvodného

obohatenia občiansky zákonník upravuje subjektívnu ako aj objektívnu premlčaciu dobu. Ak sa
povinný subjekt premlčania dovolá, nemožno oprávnenému právo na vydanie získaného bezdôvodného
obohatenia priznať, ak márne uplynula aspoň jedna z uvedených lehôt.

20. Subjektívna premlčacia doba je upravená v ustanovení § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka -

začiatok jej plynutia sa odvíjala od okamihu, kedy sa oprávnený o bezdôvodnom obohatení dozvedel,
že došlo k bezdôvodnému obohateniu a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil.21. Premlčacie doby (tak subjektívna ako aj objektívna) pri bezdôvodnom obohatení a začínajú spravidla
plynúť rôzne v závislosti od druhu bezdôvodného obohatenia. K bezdôvodnému obohateniu získaného
plnením bez právneho dôvodu, ak právny dôvod neexistoval od začiatku, dochádza okamihom

poskytnutia plnenia. Týmto okamihom je tiež určený začiatok objektívnej premlčacej doby. Subjektívna
premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď sa postihnutý dozvedel, že plní bez právneho dôvodu
a komu plnil. Bezdôvodné obohatenie získané plnením, ktorého právny dôvod neskôr odpadol (§
452), vzniká a objektívna doba na premlčanie práva na jeho vydanie preto začína plynúť okamihom
odpadnutia právneho dôvodu poskytnutého plnenia. Začiatok subjektívnej premlčacej doby sa zhoduje

s okamihom, keď sa oprávnený dozvedel o tom, komu plnil a o odpadnutí právneho dôvodu plnenia. Ak
ide o bezdôvodné obohatenie získané plnením z neplatného právneho úkonu, treba rozlišovať prípady
relatívnej a absolútnej neplatnosti právneho úkonu, z ktorého sa plnilo.

22. V prípade relatívne neplatného právneho úkonu o bezdôvodnom obohatení možno hovoriť len od
okamihu úspešného dovolania sa relatívnej neplatnosti, t.j. keď prejav oprávneného (dotknutého) došiel

druhému účastníkovi právneho úkonu. Tento deň treba zásadne považovať za rozhodujúci okamih na
určenie začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby. Úspešným dovolaním sa relatívnej neplatnosti
právneho úkonu začína súčasne plynúť aj objektívna premlčacia doba. Do času dovolania sa neplatnosti
takéhoto právneho úkonu, treba právny úkon považovať za platný (§ 40a Občianskeho zákonníka).
Na tom nič nemení skutočnosť, že účinky neplatnosti právneho úkonu nastávajú od jeho vzniku.

Bezdôvodné obohatenie získané z absolútne neplatného právneho úkonu vzniká spravidla od samého
vzniku právneho úkonu. Objektívna premlčacia doba začne plynúť teda od vzniku takéhoto právneho
úkonu. Prípadne od poskytnutia plnenia na základe absolútne neplatného právneho úkonu. Subjektívna
premlčacia doba začne plynúť odvtedy, keď sa oprávnený dozvie, že bolo získané bezdôvodné
obohatenie a kto ho získal. Tieto okolnosti sa oprávnený obvykle dozvie už v čase vzniku absolútne

neplatného právneho úkonu respektíve vtedy, kedy na základe takéhoto úkonu poskytol plnenie, tu
súd poukazuje na rozhodnutie sp.zn. III. ÚS 158/99: „ak je právny úkon neplatný od samého počiatku
(absolútna neplatnosť), tak akékoľvek plnenie na jeho základe poskytnuté je od tohto okamihu plnením z
neplatného právneho úkonu, t.j. bezdôvodným obohatením a týmto okamžikom začína plynúť objektívna
lehota na jeho vydanie“.

23. V tejto právnej veci žalobkyňa odvodzuje právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, čo do úrokov
a poplatkov podľa ustanovenia § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.. Na základe týchto ustanovení
označila úverovú zmluvu ako bezúročnú a bez poplatkovú.

24. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

25. Na začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva na vydanie neoprávnene

získaného majetkového prospechu sa vyžaduje skutočná, a nie iba predpokladaná vedomosť
oprávneného o tom, kto sa na jeho úkor obohatil - získal majetkový prospech. Nie je rozhodujúce,
že oprávnený sa mohol o tom dozvedieť pri vynaložení potrebnej starostlivosti. Skutočná vedomosť
oprávnenéhootom,žesanajehoúkorzískalmajetkovýprospechavakejvýškepredstavujevedomosťo
rozhodujúcich skutkových okolnostiach. Žalobkyňa tvrdila, že o bezdôvodnom obohatení sa dozvedel od

združenia (obsahom prehlásenia sú však vyjadrenia, že bola informovaná o zákonných ustanoveniach a
o rozhodnutiach súdov, ktoré sú taktiež okrem iného síce anonymizované ale tiež verejnosti prístupné).

26. Podľa § 2 zákona č. 1/1993 Z.z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky, o všetkom, čo bolo v zbierke
zákonov uverejnené, platí domnienka, že dňom uverejnenia sa stalo známym každému, koho sa to

týka, domnienka o znalosti vyhlásených všeobecne záväzných právnych predpisov je nevyvrátiteľná.

27. Pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že o bezdôvodnom obohatení sa dozvedela od združenia, k tomuto
tvrdeniu s prihliadnutím na ustanovenie § 2 zákona č. 1/1993 Z.z. nemožno priznať právnu relevanciu.
O prípadných dôvodoch, prečo je zmluva bezúročná, bezpoplatková, vzhľadom na nevyvrátiteľnú

právnu domnienku znalosti právnych predpisov, mala žalobkyňa podľa ustanovenia § 2 zákona č.
1/1993 Z.z. vedomosť už pri podpise zmluvy o úvere. Rovnako mala vedomosť už pri podpise
úverovej zmluvy o tom - kto je veriteľom zo zmluvy a o tom komu a kedy - jednotlivé splátky úveru
spláca. Žalobkyňa od združenia získala iba vedomosť o právnom posúdení veci, čo však nemožnostotožniť s dozvedením sa rozhodujúcich skutkových okolností, pre účely zistenia vzniku bezdôvodného
obohatenia. Napokon tu súd poukazuje aj na samotné prehlásenie združenia, v ktorom sa uvádza,
že sama žalobkyňa vyhľadala združenie už v januári 2016, to znamená, že mala vedomosť (už si

zisťovala, mala záujem zistiť si informácie napr. vo svojej zmluve, o ktoré sa dovtedy nezaujímala, hoci
mohla, avšak čas plynul) o skutkových okolnostiach a samotné oboznámenie s právnym posúdením
nemalo vplyv na subjektívnu lehotu. Na základe týchto skutočností súd uzatvára, že subjektívna lehota
na vydanie bezdôvodného obohatenia začala plynúť zaplatením príslušnej splátky úveru nad rámec
zákonom ustanovenej povinnosti a pretože žalobkyňa poslednú splátku úveru zaplatila dňa 19. 1. 2011,

subjektívna dvojročná premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia uplynula najneskôr dňa
20. 1. 2013, žaloba bola podaná dňa 31. 3. 2016.

28. Pre úplnosť súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 143/2016,
ktorý sa vyjadril k právnemu záveru Krajského súdu Banskej Bystrici č.k. 14Co/109/2014-236 zo dňa 23.
9. 2014, ohľadom momentu začatia plynutia premlčacej doby z právneho titulu prijatia bezdôvodného

obohatenia, že je zásadné, kedy sa sťažovateľka preukázateľne mohla o bezdôvodnom obohatení
žalovaného dozvedieť. Ústavný súd konštatoval, že tento právny záver Krajského súdu nepovažuje
za svojvoľný ani za prijatý v zjavnom omyle, resp. ako výsledok formalistického výkladu aplikovaných
právnych noriem.

29. Vzhľadom na túto skutočnosť, že súd vyhodnotil ako dôvodnú námietku premlčania pre uplynutie
subjektívnej premlčacej doby, posudzovanie dĺžky objektívnej premlčacej doby a ani samotného nároku
už nebolo právne relevantné.

30. Pokiaľ ide o žalobný návrh vo vzťahu ku určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky s poukazom na

ustanovenie § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, tu súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR
z 24. 2. 2011, č.k. IV. ÚS 55/2011-19, v zmysle ktorého sa vyjadril, že nie každá zmluvná podmienka,
ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa, je neprijateľná. Pokiaľ je
však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany
v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória u prax navyše označujú za

fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka
sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej, rovnosti, pretože na
absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a rovnako aj bez návrhu súd
exekúciu zastaví o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky. Ak by takouto neprijateľnou
zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v takomto prípade

ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi.

31. V danej právnej veci však bolo nepochybne zistené, že zmluvný vzťah medzi žalobkyňou a
žalovaným bol ukončený, žalobkyňa uhradila dňa 19. 1. 2013 celý úver, došlo tak ku skončeniu
záväzkového vzťahu, plnením zo strany dlžníka. To znamená, že za daného stavu veci už žalobkyni

reálne nemôže ísť o docielenie skutočnej rovnosti medzi stranami zmluvného vzťahu, resp. opačne, že
by táto zmluvná podmienka v tomto čase vytvárala značnú nerovnováhu v jeho právach a povinnostiach.
Súdmázato,žeideibaoformulárovúžalobu,kdetakétopožadovanérozhodnutiesúdupre stranysporu
z hľadiska ich reálneho života a už vôbec nie pre úpravu ich záväzkového vzťahu (nakoľko záväzkový
vzťah medzi nimi zanikol plnením zo strany dlžníka) je zbytočné, nedôvodné (iba ak motivované nie

záujmom spotrebiteľa, ale záujmom právneho zástupcu získania na trovách konania). Je zjavné, že
strany sporu z vzniknutej a súčasne zaniknutej - splnením záväzku zo zmluvy o úvere, po šiestich rokoch
od vzniku zmluvy a piatich rokoch od splnenia záväzku, reálne spätne až po tom ako sa vyvinula súdna
prax, nemôžu mať skutočný záujem na vyslovení neprijateľnosti zmluvnej podmienky a uvedené by už
nesplnilo ani prevenčný účel.

32. Podľa § 251 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, trovy konania sú všetky
preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s
uplatňovaním alebo bránením práva.

33. Podľa § 255 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu
trovkonaniapodľapomerujejúspechuvoveci.Akmalastranavoveciúspechlenčiastočný,súdnáhradu
trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.34. Podľa § 262 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, o nároku náhradu
trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,

samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

35. V danej právnej veci žalovaný bol v konaní plne úspešný, preto mu vznikol nárok na náhradu trov
konania, o výške trov sa však bude rozhodovať samostatným uznesením súdu prvej inštancie, ktoré
vydal vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Protitomutorozsudku možnopodaťodvolaniedo15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúdPrešov.

Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže

žalobkyňa podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.