Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 24, 2016

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 12C/90/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412212866
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Gindlová
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2016:6412212866.3

Rozhodnutie

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Andreou Gindlovou, v právnej veci
žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, zast. Fridrich Paľko,
s.r.o, IČO: 36 864 421, Grösslingova 4, Bratislava, proti žalovanej Slovenská republika, za ktorú koná
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava, Župné Námestie 13, o žalobe žalobcu na
náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

Súd žalovanej nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.09.2012 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovanú
zaplatiť mu sumu 125 € z titulu majetkovej škody a sumu 444,40 € z titulu nemajetkovej ujmy a

náhradu trov konania. V žalobe uviedol, že ako oprávnený subjekt navrhol súdnemu exekútorovi vykonať
exekúciu pre vymoženie svojej pohľadávky voči povinnému Q. Š., F.. XX.XX.XXXX, ktorá mu voči
nemu vznikla zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX. Súdny exekútor požiadal tunajší súd ako exekučný
súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Povinnosťou exekučného súdu bolo rozhodnúť o
žiadosti o udelenie poverenia v rámci priznanej právomoci v zákonom ustanovenej dobe. Exekučný
súd rozhodol o žiadosti až dňa 04.03.2011, teda po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie

viac ako 241 dní). Nesprávnym úradným postupom exekučného súdu bola žalobcovi spôsobená
majetková škoda a aj nemajetková ujma. Žalobca videl nesprávny úradný postup exekučného súdu
v nevydaní rozhodnutia exekučného súdu v zákonom stanovenej lehote, resp. v primeranom čase
a bez zbytočných prieťahov. Majetkovú škodu žalobcu vyčíslil na sumu vo výške 125,- €, ktorá
pozostáva z náhrady 70,- € za správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca
pomocou informačného systému, udržiavanie a správu informačného systému - 40,- €, administratívne

spracovanie textov urgencií - 15,- €. Ďalej žalobca konštatoval, že si uplatňuje náhradu nemajetkovej
ujmyvpeniazoch,pretožesamotnékonštatovanieporušeniaprávanasúdnuochranuniejedostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Nemajetkovú škodu
navrhovateľ vyčíslil na sumu 444,40€, t.j. alikvótny pomer 55,- € za mesiac omeškania. Náhradu
nemajetkovej ujmy vníma žalobca ako spravodlivú satisfakciu za konkrétne porušenie jeho zákonných
nárokov a základných práv. Neexistencia akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku nápravy

spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu, resp. vyvolaný zásah do zákonných nárokov a základných
právžalobcuvspojenísabsolútnounemožnosťousúdnehouplatňovaniapohľadávkyajejpríslušenstva,
vyvolala u žalobcu, resp. u členov riadiacich orgánov spoločnosti, ako aj u jej majiteľov pocity frustrácie,
úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti. Vytvorenie absolútnej
nemožnosti súdneho uplatňovania pohľadávky a jej príslušenstva spôsobilo v súvislosti s vymáhanou
pohľadávkou a jej príslušenstvom zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít žalobcu, ako aj

zánik už vytvorených podnikateľských plánov. Vyvolaná strata zisku z realizovaného obchodu spôsobila
hospodársku stratu na strane žalobcu, ale aj na strane majiteľov. Nezákonným zásahom vyvolanásituácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších
rozhodnutí, ktoré mohol prijať.

2. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe uviedla, že s ním nesúhlasí a žiadala ju v celom rozsahu ako
neopodstatnenú zamietnuť. Vo vyjadrení uviedla, že pokiaľ ide o žalobcom napádané prieťahy v konaní,
15 dňová lehota na vydanie poverenia neplatí pri rozhodnutí rozhodcovského súdu ako exekučnom
titule. Poukázala aj na judikatúru Ústavného súdu SR v ktorej sa konštatuje, že nedodržanie zákonom
stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní, ale je pritom potrebné vychádzať zo

skutkových okolností jednotlivého prípadu. S poukazom na ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 žalovaná
uviedla,žežalobcanepreukázal,žebypodalsťažnosťnaprieťahy,resp.žiadosťoprešetrenievybavenia
sťažnosti, že by existovalo právoplatné rozhodnutie vydané v disciplinárnom konaní, právoplatné
rozhodnutie ESĽP alebo Ústavného súdu SR, ktorými by bolo konštatované porušenie práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Nie je tak preukázaný nesprávny úradný postup súdu
spočívajúci v existencii prieťahov. Poukázala na to, že prax ukázala už dávnejšie, že lehota na poverenie

exekútora je výraznou prekážkou toho, aby mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak
exekučným titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok. 15 - dňová lehota na vydanie
poverenia neplatí pri rozhodnutí rozhodcovského súdu ako exekučného titulu ako to vyplýva zo samotnej
dôvodovej správy k novelizovanému ustanoveniu § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku. Vo
všeobecnosti ďalej poukázala na judikatúru Ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 16/02, z ktorého vyplýva, že

samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní. V závere
žalovaná uviedla, že žalobca nepreukázal vznik a ani výšku materiálnej škody a nepreukázal ani vznik
nemajetkovej ujmy a ani to, že konštatovanie porušenia práva nie je dostačujúcim zadosťučinením, a
preto by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch. Napokon žalovaná poukázala na aspekt dobrých
mravov. Podľa žalovanej je žalobca vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky,

zneužívajúc slabé finančné a právne vedomie nízkopríjmových osôb. Pokiaľ si žalobca uplatňuje nárok
na náhradu škody voči štátu, ktorá mu mala vzniknúť práve pri jeho spornej a negatívne vnímanej
podnikateľskej aktivite, považuje žalovaná jeho postup za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi.

3. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa strany sporu a ich zástupcovia nedostavili, ospravedlnili

svoju neúčasť a súhlasili, aby súd konal a rozhodol v ich neprítomnosti.

4. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, a to písomných podaní
strán sporu a spisu Okresného súdu Žiar nad Hronom spis. zn. 13Er/804/2010 a zistil nasledovný
skutkový stav veci:

5. Dňa 06.07.2010 podal žalobca ako oprávnený návrh na vykonanie exekúcie na Exekútorskom
úrade súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého so sídlom v Bratislave. Domáhal sa vymoženia
pohľadávky na podklade exekučného titulu Rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu č.k. SR 00154/10
voči povinnému Q. Š.. Vymáhaná pohľadávka mala vzniknúť zo zmluvy o úvere uzatvorenej medzi

oprávneným a povinným. Exekučné konanie bolo vedené u súdneho exekútora pod spis. zn. EX 8533/10
a na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod spis. zn. 13Er/804/2010. Exekútor požiadal tunajší súd o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 13.08.2010. Uznesením č.k. 13Er/804/2010-9 zo dňa
07.02.2011exekučnýsúdzamietolžiadosťsúdnehoexekútoranavydaniepoverenia.Vočipredmetnému
rozhodnutiu podal oprávnený (žalobca) dňa 28.02.2011 odvolanie, o ktorom rozhodol prvostupňový

súd uznesením č.k. 13Er/804/2010-21 dňa 05.04.2011 tak, že predmetné uznesenie zrušil. Predmetné
uznesenie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 27.05.2011. Exekučný súd následne dňa
05.04.2011 vydal poverenie.

6. Z prehľadu nápadu vecí do registra Er v roku 2010 súd zistil, že v období podania žiadosti súdneho

exekútora na vydanie poverenia - august 2010 bolo na súd podaných celkom 466 exekučných vecí (v
septembri 2010 - 416, v októbri 2010 - 561).

7. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.06.2010 súd preskúma žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí

rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozporžiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

8. Podľa § 3 ods.1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení rozhodnom pre
posúdenie veci, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola
spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nezákonným
rozhodnutím.

9. Podľa § 3 ods.1 písm. d) zákona štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za
škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej
moci nesprávnym úradným postupom.

10. Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1. zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom

verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom súdu.

11. Podľa § 6 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ( v znení do 31.12.2012), ak tento
zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobnej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť
iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre
nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto
orgánu.

12. Podľa § 9 ods. 1 a 2 zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon
alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených

záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

13. Podľa § 15 ods. 1 zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,

o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

14. Podľa § 16 ods. 1 zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť
do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo
jeho neuspokojenej časti na súde.

15. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. Keďže jednou
z podmienok konania o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, alebo nesprávnym
úradnýmpostupom,jepredbežnéprerokovanienazákladepísomnejžiadostipoškodenéhospríslušným
orgánom podľa § 15 zákona, súd sa predbežne zaoberal touto otázkou. Z podania samotnej žalovanej
súd zistil, že žalobca podal svoju žiadosť na prerokovanie jeho nároku u žalovaného dňa 23.04.2012,

žalobu na súd podal dňa 27.09.2012. Je síce pravdou, že žalobca podal návrh na súd skôr ako uplynula
lehota 6 mesiacov od prijatia jeho písomnej žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody ministerstvom, teda v čase začatia konania nebola splnená podmienka na podanie žaloby, avšak
súčasne je z podania samotného odporcu zrejmé, že Ministerstvo nárok žalobcu do šiestich mesiacov
odo dňa prijatia žiadosti neuspokojilo a táto lehota uplynula skôr, než súd vo veci rozhodol, preto

súd túto námietku žalovanej o nesplnení podmienky predbežného prerokovania nároku vyhodnotil ako
nedôvodnú na zamietnutie žaloby žalobcu.16. Z obsahu podania žalobcu súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je uplatnený pre nesprávny úradný
postup - prieťahy v exekučnom konaní.

17. Dôvodom, ktorým žalobca odôvodňoval nesprávnosť úradného postupu tunajšieho súdu bolo
nedodržanie 15-dňovej lehoty podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Nesprávny úradný postup v
tomto prípade mal predstavovať porušenie povinnosti súdu urobiť úkon v zákonom stanovenej lehote,
resp. zbytočné prieťahy v konaní. Preštudovaním pripojeného exekučného spisu súd konštatuje, že
nezistil ani jeden zo zákonných dôvodov potrebných na konštatovanie nesprávneho úradného postupu

exekučného súdu. Žiadosť súdneho exekútora na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu
doručená dňa 13.08.2010 a súd dňa 07.02.2011 vydal vo veci rozhodnutie, ktorým zamietol jeho žiadosť.
Žalobca následne podal voči predmetnému uzneseniu odvolanie, ktorému vyhovel súd postupom podľa
§ 374 ods. 4 OSP tak, že uznesenie zrušil. Následne bolo bezodkladne vydané poverenie pre súdneho
exekútora. Súd sa nestotožňuje s argumentáciou žalobcu, že týmto konaním malo dôjsť k nesprávnemu
úradnému postupu exekučného súdu, nakoľko rozhodnutie nebolo vydané v 15- dňovej lehote. Naopak,

stotožňuje sa s argumentáciou žalovanej v tom smere, že podľa znenia EP (účinného od 01.06.2010
- 31.05.2011) platila 15-dňová lehota stanovená v § 44 ods. 2 veta druhá EP (s výnimkou exekučných
titulovspadajúcichpod§41ods.2 písm.c)ad)EP)výlučnenaprípad,keďsúdvyhovelžiadostisúdneho
exekútora o udelenie poverenia a tohto poveril vykonaním exekúcie. Prípad nevyhovenia tejto žiadosti
rieši až § 44 ods. 2 v poslednej vete EP, ktorý stanovuje povinnosť súdu zamietnuť žiadosť o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie v prípade, ak zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom. Preto, podľa názoru súdu, samotná skutočnosť, že exekučný súd vydal zamietajúce
rozhodnutie o žiadosti súdneho exekútora na udelenie poverenia až po uplynutí 15 dní od doručenia
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia, bez ďalšieho nepreukazuje nesprávny úradný postup.
V danom prípade je exekučný súd povinný ex offo preskúmať takýto titul a v prípade zistenia rozporu

so zákonom, návrh exekútora na vydanie poverenia zamietnuť. Takýto postup si vyžaduje širší časový
priestor na preskúmanie exekučného titulu aj z pohľadu aplikácie spotrebiteľského práva a posúdenia
zákonnosti vedenej exekúcie na podklade takéhoto exekučného titulu. Na tom nič nemení ani ten fakt,
že exekučný súd zákonným postupom podľa § 374 ods. 4 OSP neskôr zrušil predmetné rozhodnutie
a následne bezodkladne vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Uvedený postup exekučného súdu

je legitímny a plne v súlade s vtedy platnými procesnými predpismi. Na základe uvedeného má súd
za to, že súd vo veci konal priebežne, bez akýchkoľvek zbytočných prieťahov na jeho strane. Súd
nevzhliadol žiadne prieťahy v postupe súdu, ktoré by bolo možné posúdiť ako jeho nesprávny úradný
postup. Súd poukazuje v danom smere aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR (IV. ÚS 606/2012-12),
v ktorom ústavný súd v obdobnej veci žalobcu (ako sťažovateľa) konštatoval, že nie každý zistený

prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva na prejednanie záležitosti v
primeranejlehotepodľačl.6ods.1dohovoru.Vosvojomrozhodnutípritompoukázalnato,žesťažovateľ
(žalobca) podával žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcií hromadne, pričom v rovnakom
čase zaťažil všeobecný súd väčším počtom podaní, vzhľadom k čomu musel počítať s určitým technicko-

administratívnym zdržaním. Tak tomu bolo aj v danom prípade, keď súd výpisom z registra vedených
exekučnýchkonanízistil,ževobdobípodaniažiadostinavydaniepovereniasúdnehoexekútora-august
2010 bolo na exekučný súd podaných celkom 466 obdobných návrhov. Na základe uvedeného, súd
nepovažoval konanie súdu za také konanie, ktorým by spôsobil zbytočné prieťahy v konaní, a teda by
opodstatňovalo podanie žalobcu pre nesprávny úradný postup súdu.

18. Pokiaľ ide o nezákonnosť rozhodnutia, súd ani v tomto prípade nezistil také skutočnosti, ktoré by
podporovali tvrdenia žalobcu o nezákonnosti vydaného rozhodnutia. Súd opakovane poukazuje na to,
že exekučný súd konajúci o návrhu oprávneného na podklade právoplatného rozhodcovského rozsudku
je nielen oprávnený , ale aj povinný, a to aj bez návrhu (ex offo) podľa § 44 ods. 2 EP skúmať, či

rozhodcovskázmluvamedzizmluvnýmistranamibolauzavretáplatneaposúdiť,čiexekučnýtitulvydaný
v spotrebiteľskej veci nie je v rozpore so zákonom, teda či rozhodcovská zmluva, na ktorej sa zakladá
právomoc rozhodcovského súdu nebola vôbec uzavretá, alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok
právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v
spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku.

Teda konštatovanie žalobcu, že exekučný súd na takúto činnosť nemá právomoc a koná tak nad rámec
v zákone vymedzenej činnosti sa nezakladá na pravde. Uvedená skutočnosť, bola už konštatovaná
v niekoľkých rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR (napr. Uznesenie NS SR sp. zn. 6Co/105/2011,
Uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo/105/2012).19. Keďže, na základe vyššie uvedeného, nárok žalobcu bol nedôvodný už z hľadiska jeho právneho
základu, nakoľko súd nezistil nesprávny úradný postup v postupe exekučného súdu, bolo ďalej

bezpredmetné zaoberať sa vznikom škody, jej výškou a príčinnou súvislosťou medzi postupom súdu
a škodou žalobcu ako aj nemajetkovou ujmou. Z uvedeného dôvodu súd nevykonal dokazovanie ani
pripojením znaleckého posudku, na ktorý sa žalobca, pokiaľ ide o výpočet škody, odvolával. Nakoľko
žaloba žalobcu bola nedôvodná už v samotnom právnom základe uplatneného nároku, nebol ani dôvod
vo veci rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom o právnom základe uplatneného nároku, ale súd žalobu v

celom rozsahu zamietol.

20. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnej žalovanej nárok na
náhradu trov konania nepriznal, nakoľko jej žiadne trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti

ktorého rozhodnutiu smeruje.

Toto právo nemajú strany sporu, ktoré sa vzdali práva podať odvolanie.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Ak povinný neplní dobrovoľne to čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podať návrh na výkon exekúcie.

Žiar nad Hronom, 24. novembra 2016