Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 30, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoSr/1/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4415894600
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4415894600.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a sudkýň JUDr.

Sidónie Sládečkovej a JUDr. Sone Zmekovej, v právnej veci žalobcu: G. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom
M., O. XX, zastúpený: JUDr. Romanom Juríkom, advokátom so sídlom Nové Zámky, Jazerná 19, IČO:
40 353 729, proti žalovanému: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35
724 803, v zastúpení: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, o
zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky
č.k. 4Csr/1/2015-61 zo dňa 11. apríla 2016, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovaný má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal zrušenia
rozhodcovského rozsudku. Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania sumou
354,47 eura k rukám právneho zástupcu žalovaného, do troch dní po právoplatnosti rozsudku. Svoje
rozhodnutie odôvodnil § 40 ods. 1, 2, § 41 ods. 1, 2, § 46 ods. 1, 2, 3, § 73 ods. 1 až 3, ako aj
zisteným skutkovým stavom na základe čoho dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť, pretože
žalobca zmeškal lehotu na podanie žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Súd prvej inštancie

konštatoval, že žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že nebol riadne upovedomený o ustanovení
rozhodcu, alebo o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, alebo mu nebolo umožnené sa zúčastniť
na spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, stály rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade so
zákonom o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa
nepostupovalo v súlade s ustanoveniami zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a uvedený
nedostatok mohol mať vplyv na výsledok sporu. Namietal tiež, že spotrebiteľská rozhodcovská zmluva
neobsahovala zákonom ustanovené náležitosti podľa § 3 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom

konaní, alebo je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, v konaní nebol správne
zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil dôkazy, ktoré predložil,
nevykonal ním navrhované dôkazy alebo mu neumožnil predložiť dôkazy a toto pochybenie mohlo
mať vplyv na výsledok sporu, vo veci rozhodoval zaujatý rozhodca, stály rozhodcovský súd rozhodol
v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa a
toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu. Ďalej namietal, že rozhodcovská zmluva / doložka
k spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, osobitne si ju nedojednal, ani o nej

nevedel. Dodávateľ musel vedieť, že rozhodcovský rozsudok z roku 2013 je ničotný, napriek tomu
navrhol ešte dňa 21.01.2015 exekúciu, stihol to teda do uplynutia lehoty podľa § 243d odsek 2 zákona
číslo 233/95 Z.z. exekučného poriadku a rozhodcovský rozsudok mu nebol nikdy doručený. Súd prvej
inštancie poukázal na to, že žalobca síce argumentoval tým, že lehota na podanie žaloby na zrušenierozhodcovského rozsudku bola dodržaná, pretože upovedomenie o začatí exekúcie bolo doručené
žalobcovi 26.11.2015, žalobca podal námietky voči exekúcii dňa 12.12.2015 v konaní 10Er/122/2015,
čím v zmysle § 46 odsek 3 bola dodržaná lehota na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského

rozsudku.Žalobupodávalnasúddňa12.12.2015,alezdoručenkyodoručenírozhodcovskéhorozsudku
vyplýva, že žalobca tento rozsudok prevzal dňom 14.02.2014, teda 30-dňová lehota na podanie žaloby
na zrušenie rozhodcovského rozsudku mu uplynula dňa 15.03.2014. Námietky právneho zástupcu
žalobcu, že žaloba bola podaná včas boli vyvrátené v podstate samotným znením prechodných
ustanovení zákona č. 335/2014 Z.z., v ktorých sa uvádza, že na trvanie a plynutie lehoty na podanie

žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorá začala plynúť pred 1. januárom 2015, sa použijú
predpisy účinné do 31.12.2014. S poukazom na tieto skutočnosti, súd prvej inštancie na predmetnú
žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorý rozhodcovský rozsudok bol žalobcovi doručený
dňa 14.02.2014, aplikoval zákon o rozhodcovskom konaní číslo 244/2002 Z.z., ktorý bol účinný do
31.12.2014. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že podanie žalobcu nebolo doručené včas a riadne
na súd, teda zo strany žalobcu nebola dodržaná lehota tridsať dní na podanie žaloby na zrušenie

rozhodcovského rozsudku. Keďže žalobca podal žalobu až dňom 12.12.2015, je zrejmé, že nebola
dodržaná lehota na podanie žaloby. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie, vzhľadom na hospodárnosť
súdneho konania, ďalšie dokazovanie vo veci nevykonal a žalobu z dôvodu jej oneskoreného podania
zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že v konaní plne úspešnému
žalovanému priznal ich náhradu v sume 354,47 eur.

2. Proti tomuto rozsudku podal písomne v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie, alternatívne
navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že rozhodcovský rozsudok zruší a žalobcovi
prizná náhradu trov konania. Namietal, že súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil tým, že

nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, a teda účastníkovi
konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Namietal tiež, že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR
sp.zn. I. ÚS 243/07-25 a tiež na to, že súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na skutkovom zistení,

že žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola podaná oneskorene. Podľa právneho názoru súdu
prvej inštancie mal žalobca žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podať v lehote 30 dní od
jeho doručenia, teda v lehote podľa § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v
znení platnom a účinnom do 31.12.2015. Vychádzal pritom zo skutkového zistenia, že rozhodcovský
rozsudok bol žalobcovi doručený dňa 15.02.2014. Žalobca namietal, že žaloba bola podaná včas,

argumentujúc ustanovením § 46 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom
konaní.Anisamotnýžalovanýnenamietalneskorépodaniežalobyozrušenierozhodcovskéhorozsudku.
Žalobca bol toho názoru, že súd prvej inštancie správne citoval prechodné ustanovenie v § 73 ods. 2
zákona č. 335/2014 Z.z.. Bez akéhokoľvek zdôvodnenia však toto ustanovenie zákona neaplikoval.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku,
ďalej len „CSP“), viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil
súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1, § 378 ods.

1, § 219 ods. 3 CSP) a po prejednaní veci dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.

5. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

6. Súd prvej inštancie aplikoval v tejto veci ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, ktorý však bol
dňom 1. júla 2016 zrušený Civilným sporovým poriadkom. Súd prvej inštancie napadnutý rozsudok vydal
dňa 11.04.2016, t.j. ešte za účinnosti predchádzajúceho procesného predpisu, ktorým bol Občiansky
súdny poriadok. Odvolací súd, rozhodujúc vo veci už v čase účinnosti Civilného sporového poriadku,

postupoval v súlade s ustanovením § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.7. Podľa § 46 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, ak bol podaný
návrh na začatie exekúcie, môže spotrebiteľ žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podať za
podmienok podľa osobitného predpisu aj v exekúcii.

8. Ustanovenie tohto odseku lehotu na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku fakticky
predlžuje tým, že umožňuje, aby účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania predmetnú žalobu
podal aj v lehote na podanie námietok proti exekúcii už v začatom exekučnom konaní. Osobitným
zákonom v zmysle citovaného ustanovenia je zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.

z. v znení neskorších predpisov.

9. Podľa § 48 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) platného v čase podania žaloby, exekútor poverený vykonaním exekúcie na podklade
rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní podľa osobitného
predpisu v upovedomení o začatí exekúcie poučí povinného, ktorý je spotrebiteľom, o možnosti podať v

lehotenapodanienámietokprotiexekúciižalobuozrušenierozhodcovskéhorozsudkupodľaosobitného
predpisu. Poučenie musí obsahovať aj vzor žaloby podľa osobitného predpisu.

10. Spotrebiteľským rozhodcovským konaním podľa osobitného predpisu sa v zmysle citovaného
ustanovenia rozumie zákon č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a

doplnení niektorých zákonov.

11. S účinnosťou od 01.01.2015 by sa všetky rozhodcovské konania, v ktorých je prítomný spotrebiteľský
prvok, resp. spĺňajú podmienky Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní mali spravovať touto
právnou normou. Pokiaľ ide o rozhodcovské rozsudky v spotrebiteľských veciach, ktoré boli vydané

do 31.12.2014, na ich podklade možno začať exekučné konanie len do troch mesiacov od účinnosti
zákona, pričom uplynutie tejto lehoty bráni v následnej vymáhateľnosti (nemožnosť udelenia poverenia
na vykonanie exekúcie) a spôsobuje zánik materiálnej stránky právoplatnosti, ktorou je záväznosť
rozhodnutia medzi sporovými stranami. Je tak potrebné konštatovať a pripustiť, že do 31. marca 2015
bude súd preskúmavať rozhodcovský rozsudok v spotrebiteľských veciach podľa právnej úpravy účinnej

do 31. decembra 2014.

12. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 12.12.2015
domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom
Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava sp.zn. SR 09136/13 zo dňa

05.02.2014,ktorýnadobudolprávoplatnosťdňa17.03.2014avykonateľnosťdňa20.03.2014.Predmetný
rozhodcovský rozsudok bol vydaný podľa zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Žalobca
podal súdu prvej inštancie žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku na formulárovom tlačive v
zmysle zákona č. 335/2014 Z.z. (príloha č. 3 k zákonu).

13. V zmysle ust. § 46 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní
môže spotrebiteľ podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku za podmienok podľa osobitného
predpisu aj v exekúcii, pričom týmto osobitným predpisom je zákon č. 233/1995 Z.z. (Exekučný
poriadok). Exekučný poriadok však v ustanovení § 48 ods. 2 odkazuje výslovne na rozsudok vydaný
v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 335/2014

Z.z.. Pretože zákon č. 335/2014 Z.z. nadobudol platnosť dňa 03.12.2014, účinnosť 01.01.2015 a
rozhodcovský rozsudok, ktorý žalobca žiada zrušiť bol vydaný už dňa 05.02.2014, žalobca s odkazom
na ust. § 48 ods. 2 EP a §46 ods. 3 zák. č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa
takýmto formulárovým tlačivom nemohol s úspechom domáhať zrušenia predmetného rozhodcovského
rozsudku.Moholtakurobiťibaspotrebiteľvprípade,žerozhodcovskýrozsudokbolvydanýpodľazákona

335/2014Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní .

14. Poukazujúc na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru , že rozhodnutie súdu prvej inštancie

je v vo výroku správne, preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
15. Odvolací súd o nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol zmysle ustanovenia § 396
ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že v konaní úspešnému žalovanému priznal nárok na ichnáhradu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262
ods. 2 CSP).

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).