Uznesenie Judgement was issued on Thursday, October 8, 2014

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 5Er/639/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713215514
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. PhD. Jozef Výboch
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2014:6713215514.1

Uznesenie

Okresný súd Zvolen vo veci exekúcie oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o. IČO: 35 807 598, so sídlom v
Bratislave,Pribinova25,zast.Advocates.r.o.,IČO:36865141,sosídlomvBratislave,Pribinova25,proti
povinnému L. G., J.. XX.XX.XXXX, G. I. L., W. XXXX/XX, vedenej pod značkou EX 14977/13 súdnym
exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 60,
na vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 1.213,01 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd námietky povinného proti exekúcii zo dňa 07.07.2014 z a m i e t a.

Súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, PhD. j e v y l ú č e n ý z vykonávania exekúcie vedenej u súdneho
exekútora pod sp. zn. EX 14977/13 a na tunajšom súde pod sp. zn. 5Er/639/2013.

Súd exekúciu z a s t a v u j e sčasti o vymoženie istiny v sume 576,- Eur so zákonným úrokom

6% ročne zo sumy 576,- Eur od 12.10.2011 do zaplatenia a zmenkového úroku 0,25 % denne zo sumy
1.213,01 Eur od 25.08.2011 do zaplatenia.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Zvolen poverením zo dňa 06.02.2014 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora
JUDr. Rudolfa Krutého na uspokojenie pohľadávky oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom v
Bratislave, Pribinova 25, vo výške 1.213,01 Eur istiny s príslušenstvom 0,25 % denným zmenkovým

úrokom zo sumy 1.213,01 Eur od 25.08.2011 do zaplatenia a s 6 % ročným zákonným úrokom zo sumy
1.213,01 Eur od 12.10.2011 do zaplatenia a trov predchádzajúceho konania ako aj trov exekúcie, na
základerozhodnutiaStálehorozhodcovskéhosúdu zriadenéhozriaďovateľomSlovenskározhodcovská
a.s. č.k. SR 11060/11 zo dňa 05.03.2012.

Upovedomenie o začatí exekúcie vydané súdnym exekútorom bolo povinnému doručené dňa

07.07.2014.

Dňa 08.07.2014 bolo Exekútorskému úradu JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. doručené podanie povinného,
v ktorom tento uviedol, že podáva v zákonom stanovenej lehote námietky proti exekúcii, nakoľko
exekúcia by podľa názoru povinného mala byť v danom prípade zastavená, a to z dôvodu, že exekučným
titulom je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri spoločnosti Slovenská rozhodcovská ,

a.s. so sídlom v Bratislave sp. zn. SR 11060/11. Povinný má za to, že tento rozsudok nemôže byť
exekučným titulom, nakoľko bol vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej doložky a nebol doručený
do vlastných rúk. Povinný poukázal na to, že štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov
pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd zoberá aj tým, či rozhodnutie
označené ako exekučný titul bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie, a teda musí ísť o
rozhodnutievykonateľnépoformálnejamateriálnejstránke.PovinnýpoukázalnarozhodnutieNSSRsp.

zn.3Cdo/164/1996zodňa27.01.2007,zverejnenom vZbierkestanovískarozhodnutípodč.R58/1997,
v ktorom súd uviedol, že súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľnýpo stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa aj
napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená“. Podľa
názoru povinného súd nedostatočne postupoval podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, keď vydal

poverenie na vykonanie exekúcie.

Súd zistil zo zmluvy o úvere, ktorá bola medzi oprávneným a povinným uzavretá dňa 16.07.2010, že
povinný, ktorý v tom čase vykonával podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia,
predmetnú zmluvu uzatvoril pod obchodným menom Zdenka Kukanová, IČO: 45 436 916, s miestom

podnikania vo Zvolene, Pražská 2529/9, pričom zároveň z obsahu zmluvy vyplýva, že dlžník prehlásil,
že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania.

Podľa § 50 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( ďalej len
„ Exekučný poriadok“), povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní
od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu

nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo
ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený
alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť
odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil
od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa§53ods.4písm.r)Občianskehozákonníka,zaneprijateľnépodmienkyuvedenévspotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od

spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z citovaných zákonných ustanovení. Súd posúdil podanie
povinného, ktoré súdny exekútor predložil súdu na rozhodnutie, pričom zistil, že predmetné podanie
nie je dôvodné. Predmetom námietok môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva. Ich
spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by jestvovali pred
vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním

vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu.

Povinný sa v podstate svojim podaním domáha aplikácie hmotnoprávnych ustanovení týkajúcich sa
ochrany spotrebiteľa, z obsahu predmetnej zmluvy o úvere súd zistil, že jej účastníkmi v postavení
veriteľa, ale aj dlžníka boli osoby s podnikateľským oprávnením, a to na strane veriteľa obchodná

spoločnosť majúca v predmete podnikania poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, a na strane
dlžníka osoba podnikajúca na základe živnostenského oprávnenia. Predpokladom toho, aby bolo možné
v predmetnej veci pristúpiť k preskúmavaniu rozhodcovskej doložky z hľadiska jej posúdenia ako
neprijateľnej podmienky, pričom dôsledkom jej neprijateľnosti je jej absolútna neplatnosť v zmysle
ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, je potrebné, aby išlo medzi účastníkmi zmluvy o

uzavretie spotrebiteľskej zmluvy. Pre pojmovú charakteristiku spotrebiteľskej zmluvy je nevyhnutné,
aby jej subjektmi boli na jednej strane dodávateľ, a na strane druhej spotrebiteľ, ktorý pri plnení a
uzatváraní zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Súd však z predmetnej
zmluvy o úvere zistil, že povinný zmluvu uzavrel ako osoba vykonávajúca podnikateľskú činnosť pod
svojim obchodným menom, s uvedením IČO a miesta podnikania, a preto nebolo možné v danej veci

aplikovať príslušné hmotnoprávne ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, a v dôsledku toho
nebolo možné námietkam povinného proti exekúcii vyhovieť. Na základe uvedeného súd o námietkach
povinného proti exekúcii rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.Ďalej povinný vo svojom podaní zo dňa 07.07.2014 uviedol, že nesúhlasí, aby exekúciu vykonával
súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, pretože tento bol v minulosti zamestnancom oprávneného. Povinný
ďalej uviedol, že nezlučiteľnosť činnosti súdneho exekútora s pracovným pomerom vyplývajúca z § 4

Exekučného poriadku predstavuje záruku, že súdny exekútor bude svoju činnosť spočívajúcu v nútenom
výkone súdnych rozhodnutí vykonávať nezávisle a nestranne v zmysle § 3 Exekučného poriadku. Súdny
exekútor vykonávaním činnosti, ktorá je nezlučiteľná s výkonom funkcie, môže oprávnene vyvolať
pochybnosti o jeho nestrannosti a nezaujatosti vo vzťahu k účastníkom konania. S tým, že skutočnosť,
že súdny exekútor bol zamestnancom účastníka exekučného konania je okolnosťou vylučujúcou ho z

vykonávania exekúcie podľa § 30 ods. 1 Exekučného poriadku, ktorú je zmysle § 30 ods. 3 Exekučného
poriadku povinný bezodkladne oznámiť súdu, pričom povinný poukázal na rozhodnutie ÚS SR sp. zn.
III. ÚS 322/2010. Vzhľadom na uvedené povinný vyslovil dôvodnú obavu o spôsobe výkonu exekúcie
súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým.

V dotknutej časti súd podanie povinného posúdil ako námietku zaujatosti voči súdnemu exekútorovi

JUDr. Rudolfovi Krutému.

K predmetnej časti podania povinného sa vyjadril aj súdny exekútor, ktorý v podaní zo dňa 09.07.2014
uviedol, že sa vo veci necíti byť zaujatý voči ktorémukoľvek účastníkovi a že exekúciu vykonáva v
súlade s Exekučným poriadkom a podľa poverenia udeleného príslušným súdom. Poukázal na to, že

zamestnancom oprávneného bol len krátke obdobie v trvaní 10 mesiacov, pričom tu pôsobil ako radový
zamestnanec. Potom, čo bol vymenovaný do funkcie exekútora, sa jeho služby ako exekútora rozhodol
využiť aj oprávnený. Vzhľadom na to, že právna úprava exekučného konania je založená na princípe
voľného výberu osoby exekútora, má za to, že v dôsledku uvedeného je vzťah medzi oprávneným a
súdnym exekútorom vzťahom subjektívne podmieneným. Súdny exekútor uviedol, že v náleze sp. zn.

III. ÚS 322/2010-37 zo dňa 13.04.2011 Ústavný súd SR rozhodol o jeho zaujatosti. Súdny exekútor
v zmysle platnej právnej úpravy má len notifikačnú povinnosť, o svojom vylúčení nerozhoduje a ani
svoje vylúčenie súdu nemôže navrhovať, pričom o vylúčení súdneho exekútora rozhoduje výlučne súd.
Na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 322/2010-37 zo dňa 13.04.2011 bol upozornený právny
zástupca oprávneného pri spisovaní zápisnice o návrhu na vykonanie exekúcie a súdny exekútor naň

reagoval v žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v predmetnej exekučnej veci. Ďalej
poukázal na to, že na otázky zaujatosti súdneho exekútora možno aplikovať aj judikatúru Európskeho
súdu pre ľudské práva zaoberajúce sa nestrannosťou (nezaujatosťou) sudcu, z ktorých možno vyvodiť,
že subjektívne hľadisko sudcovskej nestrannosti sa musí podriadiť prísnejšiemu kritériu objektívnej
nestrannosti. Za objektívne však nemožno považovať to, ako sa nestrannosť sudcu len subjektívne

niekomu javí, ale to, či reálne neexistujú okolnosti objektívnej povahy, ktoré by mohli viesť k legitímnym
pochybnostiam o tom, že sudca určitým, nie nezaujatým vzťahom k veci disponuje. Aj pri zohľadnení
teórie zdania môže byť sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci iba v prípade, keď je celkom
zjavné, že jeho vzťah k veci, účastníkom alebo ich zástupcom dosahuje taký charakter a intenzitu, že aj
napriek zákonom ustanovenej povinnosti nebude môcť rozhodovať nezávisle a nestranne.

Podľa § 3 Exekučného poriadku, exekútor vykonáva exekučnú činnosť nestranne a nezávisle. Pri
výkone svojej činnostije viazaný len Ústavou Slovenskejrepubliky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými
zmluvami podľa čl. 7 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky, zákonmi, inými všeobecne záväznými
právnymi predpismi vydanými na ich vykonanie a rozhodnutím súdu vydaným v exekučnom konaní.

Podľa § 30 ods. 1 Exekučného poriadku, exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie, ak so zreteľom
na jeho pomer k veci, ktorá je predmetom exekúcie, k účastníkom exekučného konania alebo k ich
zástupcom, možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti.

Podľa § 30 ods. 4 Exekučného poriadku, účastníci exekučného konania majú právo vyjadriť sa o osobe
exekútora.

Podľa § 30 ods. 5 Exekučného poriadku, účastník môže uplatniť námietku zaujatosti u exekútora
najneskôr do piatich dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie alebo do piatich dní odo

dňa, odkedy sa mohol dozvedieť o dôvode, pre ktorý je exekútor vylúčený. Námietky povinného voči
osobe exekútora nemajú odkladný účinok.Podľa § 30 ods. 7 Exekučného poriadku, exekútor predloží vec na rozhodnutie súdu o námietke bez
zbytočného odkladu. O tom, či je exekútor vylúčený, rozhodne súd do desiatich dní od predloženia veci.

Na základe podanej námietky zaujatosti súdneho exekútora zo strany povinného, podanej v zákonnej
lehote piatich dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, sa súd zaoberal tým, či podaná
námietka je dôvodná, a či teda existujú dôvody pre vylúčenie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého,
PhD. z vykonávania exekúcie.

Citovaný zákonným ustanovením § 30 Exekučného poriadku zákonodarca realizuje princíp nestrannosti
súdneho exekútora pri vykonávaní exekúcie. V zmysle Exekučného poriadku súdny exekútor musí
vykonávať exekučnú činnosť nestranne a nezávisle, súčasne sa musí javiť nestranným aj pre externé
prostredie, v ktorom pôsobí pri nútenom výkone súdnych a iných rozhodnutí. V prípade, ak súd
zistí, že existujú dôvodné pochybnosti o nestrannosti a nezaujatosti povereného súdneho exekútora,
je povinný ex offo súdneho exekútora z vedenia exekúcie vylúčiť. Takýto postup je nevyhnutný na

zabezpečenie ochrany práv účastníkov exekučného konania a zachovanie nestranného a nezaujatého
výkonu exekúcie. Výkladom a používaním ustanovení § 30 Exekučného poriadku musí v celom rozsahu
rešpektovať základné právo účastníkov na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy. Interpretáciou
a používaním týchto zákonných ustanovení nemožno obmedziť základné právo na súdnu ochranu v
súdnom konaní bez zákonného podkladu (k tomu pozri nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.

zn. III. ÚS 322/2010).

Dôvodom pre vylúčenie exekútora z vykonávania exekúcie môže byť už len samotná pochybnosť o jeho
nezaujatosti. Nestrannosť súdneho exekútora je potrebné skúmať z dvoch hľadísk, a to zo subjektívneho
hľadiska nestrannosti a z objektívneho hľadiska nestrannosti. Pri skúmaní subjektívneho hľadiska platí

prezumpcia nestrannosti a v danom prípade je potrebné zistiť osobné presvedčenie exekútora. K
nestrannosti však nestačí, že exekútor subjektívne nepociťuje k veci ani k účastníkom konania taký
vzťah, ktorý by sa mohol prejaviť na jeho rozhodovaní. Z objektívneho hľadiska je potrebné zistiť,
či sú poskytnuté dostatočné záruky pre vylúčenie akejkoľvek pochybnosti o nestrannosti exekútora.
Vzhľadom na uvedené možno dospieť k záveru, že má byť vylúčený každý súdny exekútor, u ktorého

sa možno oprávnene obávať, že mu chýba nestrannosť.

Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze sp. zn. III. ÚS 211/2010 zo dňa 13.04. 2011 konštatoval, že
nezlučiteľnosť činnosti (funkcie) súdneho exekútora s pracovným pomerom (a inými) vyplývajúca z §
4 Exekučného poriadku predstavuje záruku, že súdny exekútor svoju činnosť spočívajúcu v nútenom

výkone súdnych rozhodnutí bude vykonávať nezávisle a nestranne v zmysle § 3 Exekučného poriadku.
Inými slovami, súdny exekútor vykonávaním činnosti, ktorá je nezlučiteľná s pracovným pomerom, môže
oprávnene vyvolať pochybnosti o jeho nestrannosti a nezaujatosti vo vzťahu k účastníkom exekučného
konania. Uvedené konanie nevylučuje ani disciplinárnu, resp. trestnú zodpovednosť súdneho exekútora
ako verejného činiteľa. Skutočnosť, že súdny exekútor bol zamestnancom účastníka konania (v danom

prípade oprávneného), je okolnosťou vylučujúcou ho z vykonávania exekúcie podľa § 30 ods. 1
Exekučného poriadku.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citovanú právnu úpravu rešpektujúc vyššie uvedený nález
Ústavného súdu SR konajúci súd dospel k záveru, že z objektívneho hľadiska existujú odôvodnené

pochybnosti o nestrannosti a nezaujatosti súdneho exekútora vyvolané tým, že súdny exekútor
bol v minulosti zamestnancom oprávneného, aj keď len na krátke obdobie, resp. nie je možné
vylúčiť akúkoľvek legitímnu pochybnosť o jeho nezaujatosti a nestrannosti a priamom právnom
záujme na prejednávanej veci. Pričom dôvodom na vylúčenie súdneho exekútora nie je preukázanie
toho, že súdny exekútor skutočne nekoná nestranne a nezaujato, ale dôvodom je už len samotná

odôvodnená pochybnosť o nestrannosti a nezaujatosti súdneho exekútora; v danom prípade pre pomer
k oprávnenému ako z jednému z účastníkov exekučného konania, ktorá bola nepochybne preukázaná
tým, že súdny exekútor bol v minulosti zamestnancom oprávneného.

Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a súdneho

exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. z vykonávania predmetnej exekúcie vylúčil.Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na
podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených.

Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení
tohto alebo osobitného zákona.

Vzhľadom k tomu, že v predmetnej veci je podkladom pre vykonanie exekúcie rozhodcovský rozsudok,

súd zameral pozornosť aj na skúmanie, či v predmetnej veci nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie.

V exekučnom titule bola uložená povinnému povinnosť na zaplatenie sumy 1.213,01 Eur spolu so
zmenkovým úrokom 0,25 % denne zo sumy 1.213,01 Eur od 25.08.2011 do zaplatenia, zákonným
úrokom vo výške 6% ročne zo sumy 1.213,01 Eur od 12.10.2011 do zaplatenia, a náhradou trov konania
vovýške320,52Eur,atovšetkovmesačnýchsplátkachvovýške120,-Eursplatnýchvždykposlednému

dňu v mesiaci na účet žalobcu (oprávneného) s tým, že prvá splátka sa stáva splatnou k poslednému
dňu v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozhodnutia, až do úplného zaplatenia dlhu, a to
pod následkom straty výhody splátok a výkonu rozhodnutia v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky
riadne a včas.

Ako už súd uviedol v predchádzajúcich častiach odôvodnenia tohto rozhodnutia, z obsahu spisu zistil,
že oprávnený a povinný, ktorý v tom čase vykonával podnikateľskú činnosť na základe živnostenského
oprávnenia, pod obchodným menom Zdenka Kukanová, IČO: 45 436 916, s miestom podnikania vo
Zvolene, Pražská 2529/9 uzatvorili dňa 16.07.2010 zmluvu o úvere, z ktorej vyplýva, že oprávnený
ako veriteľ poskytol povinnému ako dlžníkovi úver v sume 600,- Eur, ktorý sa dlžník zaviazal vrátiť

s navýšením o príslušný poplatok v sume 576,- Eur v 12-tich mesačných splátkach po 98,- Eur, čo
predstavuje navýšenie o 96% ročne. Ďalej súd zistil, že v deň uzatvorenia zmluvy o úvere účastníci
uzavreli vo forme osobitnej listiny, zároveň aj rozhodcovskú zmluvu, v ktorej sa dohodli, že všetky spory,
ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory,
ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia

práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené a)
pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde,
b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde.
Rozhodcovský súd rozhodol a priznal oprávnenému hore špecifikované plnenia.

Podľa § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej ako „zákon o
rozhodcovskom konaní“), súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných
predpisov16)nanávrhúčastníkakonania,protiktorémubolnariadenývýkonrozhodcovskéhorozsudku,
konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje
účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo

odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na
exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v
rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Podľa § 57 ods. 3 Exekučného poriadku, ak sa exekúcie týka niektorý z dôvodov zastavenia len sčasti
alebo ak sa exekúcia vykonala v širšom rozsahu, než stačí na uspokojenie oprávneného, exekúcia sa
zastaví len čiastočne.

Pokiaľ ide o výšku pohľadávky oprávneného vymáhanej v predmetnom exekučnom konaní, tak táto ku
dňu rozhodovania súdu ( 08.10.2014 ) predstavuje:

- istinu v sume 1.213,01 Eur,
- 0,25 % denný zmenkový úrok zo od 25.08.2011 ku dňu rozhodovania predstavuje sumu 3.460,11 Eur,

- 6 % ročný zákonný úrok od 12.10.2011 ku dňu rozhodovania predstavuje sumu 217,94 Eur,
- trovy rozhodcovského konania 320,52 Eur,
- okrem uvedeného sa oprávnený domáha aj vymoženia trov právneho zastúpenia v exekúcii v sume
156,16 Eur.Pohľadávka, ktorá je v predmetnej exekučnej veci predmetom vymáhania predstavuje k 08.10.2014,
teda ku dňu rozhodovania súdu sumu 5.367,74 Eur, čo znamená celkový nárast dlhu (vychádzajúc zo

sumy 600,- Eur veriteľom skutočne poskytnutej) za štyri roky a necelé tri mesiace od uzavretia zmluvy o
úvere o viac ako 8,9 - násobok, pričom bez trov rozhodcovského konania a trov právneho zastúpenia v
exekúcii samotná výška istiny, zákonného úroku a zmenkového úroku predstavuje sumu 4.891,06 Eur,
čo predstavuje oproti sume, ktorú oprávnený povinnému ako istinu úveru skutočne poskytol (600,- Eur)
8,15 - násobné navýšenie.

Rozhodcovský súd neskúmal primeranosť odplaty za poskytnutý úver z pohľadu dobrých mravov. Z č.l.
3 rozhodcovského rozsudku vyplýva, že ku dňu rozhodovania rozhodcovského súdu bola nesplatená
dlžná suma 1.213,01 Eur, ktorá pozostávala z dlžnej istiny úveru v sume 980,- Eur a poplatkov za
zasielanie upomienok vo výške 32,- Eur a trov mediačného konania v sume 201,01 Eur. Pokiaľ teda
zo zmluvy o úvere vyplýva, že dlžník bol povinný zaplatiť celkovo veriteľovi sumu 1.176,- Eur, je

zrejmé, že ešte pred začatím rozhodcovského konania časť povinný časť istiny úveru v sume 196,- Eur
uhradil. Z uvedeného skutkového stavu veci je zrejmé, že veriteľ poskytol dlžníkovi ako úver sumu 600,-
Eur, z uvedenej sumy dlžník vrátil ešte pred začatím rozhodcovského konania sumu 196, - Eur. Teda
rozdiel medzi veriteľom poskytnutou sumou úveru a dlžníkom vrátenou sumou je 404,- Eur. Naproti
tomu ku dňu rozhodovaniu exekučného súdu (t.j. k 08.10.2014) predstavuje dlh dlžníka (povinného

v exekučnom konaní) pozostávajúci z dlžnej istiny úveru, poplatku za poskytnutie úveru, zákonného
úroku a zmenkového úroku celkovú sumu 4.891,06 Eur. Rozhodcovský súd sa nezaoberal výškou a ani
primeranosťou odplaty za poskytnutý úver, a ani výškou a kumuláciou sankcií za omeškanie dlžníka z
predmetnej zmluvy o úvere.

Exekučný súd podrobne zameral svoju pozornosť na výšku sankcií spojených s omeškaním, pričom
zistil, že zmenkový úrok pri sadzbe 0,25 % denne predstavuje v danom prípade za jeden kalendárny
rok nárast dlhu povinného voči oprávnenému o 1.106,87 Eur, keď toto navýšenie predstavuje vo vzťahu
k sume ktorú veriteľ dlžníkovi ako úver skutočne poskytol (600,- Eur) - navýšenie o sadzbu 184,47 %
ročne, a vo vzťahu k sume (404,- Eur), ktorá predstavuje rozdiel medzi veriteľom skutočne poskytnutou

sumou úveru a dlžníkom vrátenou sumou ide o navýšenie v sadzbe 273,97 % ročne.

Nárok oprávneného na tento zmenkový úrok vyplýva zo zmenky nachádzajúcej sa v spise na č.l. 7,
pričom účastníci exekučného konania v rámci zmluvy o úvere uzatvorili aj dohodu o vyplnení zmeniek
obsiahnutú v bode 13 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, z ktorej vyplýva, že na zabezpečenie

peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmeniek vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči
veriteľovi ako remitentovi vystavil vystaviteľ dve zmenky, v ktorých nie sú vyplnené zmenková suma
a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Z predloženej zmenky súd zistil, že zmenkou sa dlžník
ako vystaviteľ zmenky zaviazal veriteľovi ako remitentovi zaplatiť okrem zmenkovej sumy aj zmenkový
úrok 0,25% denne. Primárnym účelom uvedenej zmenky je zabezpečenie záväzku dlžníka z uzavretej

úverovej zmluvy, tak ako sa to uvádza v bode 13 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Podľa
dohody o vyplnení zmeniek, zmluvné strany a ručiteľ sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na prvej
zo zmeniek remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane splatným celý
dlh okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti
splátok, alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky. Zmenku vystavil dlžník

ako vystaviteľ v deň uzatvorenia úverovej zmluvy dňa 16.07.2010. K vyplneniu zmenky veriteľom, a
tým aj počiatku plynutia zmenkového úroku však došlo až v príčinnej súvislosti s neplnením záväzku
zo strany dlžníka. Predmetná dohoda o vyplnení zmeniek je obsiahnutá vo všeobecných podmienkach
poskytnutia úveru, teda jej obsah a ani konkrétne znenie nebolo s dlžníkom individuálne dohodnuté. V
zmysle zmenky sa zmenková suma úročí zmenkovým úrokom 0,25 % denne od 25.08.2011, teda odo

dňa keď sa stal v zmysle čl. 4 všeobecných podmienok poskytnutia úveru splatný celý dlh. K samotnému
vyplneniu zmenky teda veriteľ ako remitent pristúpil až v príčinnej súvislosti so zosplatnením celého dlhu,
pričom k zosplatneniu dlhu došlo výlučne z dôvodu neplnenia zmluvných záväzkov zo strany dlžníka.
Vzhľadom na uvedené možno v kontexte posudzovaného právneho vzťahu považovať zmenkový úrok
za majetkovú sankciu spojenú s omeškaním úverového dlžníka s plnením jeho záväzkov.

Účel a plynutie zmenkového úroku v danej veci je v podstate obdobné ako pri úroku z omeškania,
ktorý oprávnenému exekučným titulom nebol priznaný, ale odo dňa zosplatnenia celého dlhu v dôsledku
omeškania dlžníka s jeho plnením dochádza k plynutiu zmenkového úroku.Pokiaľ ide o účel zmenkového úroku, tento je v danej veci obdobný ako pri úroku z omeškania, v tom
zmysle, že je majetkovou sankciou zaťažujúcou dlžníka, ktorý je s plnením svojho peňažného záväzku

v omeškaní; táto sankcia však nie je samoúčelná, ale má najmä preventívny, resp. motivačný zmysel
a účel, a teda má dlžníka motivovať k včasnému a riadnemu plneniu záväzkov voči veriteľovi, a tým
predchádzať vzniku omeškania. Na to nadväzuje sankčný zmysel a účel tohto inštitútu, spočívajúci v
tom, že predstavuje sankciu zaťažujúcu dlžníka, pričom v prípade omeškania s plnením peňažného
záväzku dochádza medzi subjektmi zmluvného vzťahu k zmene obsahu záväzku a dlžník je povinný

plniť veriteľovi popri peňažnom záväzku vyplývajúcom zo zmluvy aj predmetnú sankciu za omeškanie,
čo sa samozrejme nepriaznivo dotýka jeho majetkovej sféry.

Súd zameral svoju pozornosť aj na zistenie skutočnosti, aký je približný nárast dlhu za jeden kalendárny
mesiac (pri priemernom počte dní v mesiaci 30, napr. september 2013) zistil, že pokiaľ ide len o
zmenkový úrok, v danej konkrétnej veci sa navyšuje dlh povinného voči oprávneného o 90,97 Eur za

jeden kalendárny mesiac s počtom dní 30. K uvedenému je potrebné pripočítať navýšenie o 6 % ročný
zákonný úrok, čo predstavuje ďalšie navýšenie o 5,98 Eur mesačne. Rozhodnutím rozhodcovského
súdu bol legitimizovaný taký stav, že pokiaľ oprávnený ako veriteľ poskytol povinnému ako dlžníkovi
sumu 600,- Eur, tak dlh povinného voči oprávnenému sa sankciami navyšuje mesačne o 96,95 Eur. Dlh
dlžníka na sankčných plneniach sa navýši o čiastku 600,- Eur, teda o sumu, ktorú veriteľ dlžníkovi reálne

poskytol za časový úsek necelých 7 mesiacov. Za tento krátky časový úsek výška sankcií dosiahne 100
% výšky sumy, ktorú veriteľ dlžníkovi skutočne ako úver poskytol.

Exekučný súd nespochybňuje právo oprávneného ako veriteľa na plnenie z predmetnej zmluvy o úvere
pozostávajúce, či už z poskytnutej istiny úveru, a aj primeranej odplaty za poskytnutie peňažných

prostriedkov, avšak výška a kumulácia sankcií za omeškanie v predmetnej veci je podľa názoru súdu
pre dlžníka likvidačná a je v hrubom nepomere vo vzťahu k dlžníkovej povinnosti plniť včas a riadne
svoj záväzok zo zmluvy o úvere. Zároveň výška a kumulácia sankcií vzbudzuje dôvodné pochybnosti,
či samotnou kauzou právneho úkonu nie je práve získanie neprimeraného majetkového prospechu z
takto nastavených sankčných plnení.

Súdu je z rozhodovacej činnosti, ako aj z výpisu z OR známe, že oprávnený, ktorý v obdobných
prípadoch rovnakého druhu a neurčitého počtu vystupuje opätovne, je obchodnou spoločnosťou, ktorej
predmetom činnosti je poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Povinný uzatvoril zmluvu o úvere
ako osoba podnikajúca na základe živnostenského oprávnenia. Pokiaľ ide o okolnosti kontraktačného

procesu, v danom prípade je zmluva o úvere medzi účastníkmi uzatvorená v adhéznej forme, v
podobe vopred pripraveného a predtlačeného formulára, ktorý oprávnený ako veriteľ používa v rámci
svojej podnikateľskej činnosti opakovane pri uzatváraní zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu,
pričom dlžník ako druhá zmluvná strana nemala možnosť obsah zmluvy s výnimkou napr. výšky
úveru a výšky a počtu jednotlivých splátok podstatným spôsobom ovplyvniť. Okolnosť, že zmluvu

za veriteľa uzavrel mandatár v spojení s adhéznou formou zmluvy (vopred predtlačený formulár
obsahujúci všeobecné obchodné podmienky) nenasvedčujú tomu, že by uzatvorenie zmluvy sprevádzali
rokovania, či vyjednávanie o obsahu zmluvy, pričom najmä takéto okolnosti sú typickým konaním
dvoch podnikateľov pri uzatváraní vzájomných zmlúv, a práve v tomto prostredí sa viac ako pri konaní
iných subjektov súkromnoprávnych vzťahov prejavuje pôsobenie individuálnej autonómie subjektov

súkromnoprávnych vzťahov a ich zmluvnej slobody.

V danom kontexte podľa názoru súdu v kontraktačnom procese proti sebe nestáli kontrahenti, ktorých
vyjednávaciapozíciapridojednávaníobsahupredmetnejzmluvybybolarovnaká,aleboobdobná.Avšak
podľa názoru konajúceho exekučného súdu, aj keby tomu bolo opačne a zmluva by bola uzatvorená

medzi subjektmi s rovnakou alebo obdobnou vyjednávacou pozíciou, neobstojí a ani nemôže obstáť,
pokiaľ ide o obsah zmluvných dojednaní týkajúcich sa sankcií za omeškanie, argumentácia zmluvnou
slobodou zúčastnených subjektov. Pretože v oblasti súkromného práva ani medzi dvoma subjektmi, z
ktorých každý je držiteľom oprávnenia na podnikanie, nemožno dohodnúť „čokoľvek“, pričom obsahový
korektív právnych úkonov v podobe dobrých mravov je plne účinný aj v zmluvných vzťahoch medzi

podnikateľmi. Korektívom dobrých mravov je teda modifikovaná aj zmluvná sloboda zúčastnených
podnikateľov pri vzájomnej dohode o určení obsahu zmluvných dojednaní týkajúcich sa sankcií za
porušenie povinností vyplývajúcich z uzavretej zmluvy.Aj keď dohoda o vyplnení zmenky a určení výšky zmenkového úroku sú v zásade právom dovolené
a predvídané, s ohľadom na zmysel a význam inštitútu zmenkového úroku jeho výška nemôže byť
bezbrehá a neobmedzená, ale je obmedzená jednak korektívom dobrých mravov, a jednak zmyslom a

účelom predmetného inštitútu v systéme platného práva.

Je potrebné zobrať do úvahy aj okolnosť, že dohoda o vyplnení zmenky je vo vzťahu k hlavnému
záväzku medzi účastníkmi záväzkom akcesorickým, pričom zmenka vyplnená na základe tejto dohody
bola vystavená za účelom zabezpečenia hlavného záväzku. Hrozba plynutia zmenkového úroku má

viesťdlžníkaksplneniuhlavnéhozáväzkuvyplývajúcehozuzavretejzmluvy,zmenkovýúrokakosankcia
spojená s omeškaním dlžníka však nemôže byť zdrojom zisku a tvoriť podstatnú časť obratu obchodnej
spoločnosti poskytujúcej úvery „ tzv. nebankovým spôsobom“. Sankcie za omeškanie dlžníka boli teda
dojednaniami obsiahnutými v zmluve o úvere nakumulované tak, že v prípade omeškania dlžníka s
plnením jeho peňažného záväzku vyplývajúceho zo zmluvy sa jeho dlh voči veriteľovi zvýši za obdobie
jedného kalendárneho roka takmer dvojnásobne (t.j. zvýši sa za kalendárny rok o čiastku 1.179,65 Eur,

ktorá pozostáva zo zmenkového úroku 0,25% denne za obdobie 1 kalendárneho roka v sume 1.106,87
Eur a zo zákonného úroku 6 % ročne za obdobie 1 kalendárneho roka v sume 72,78 Eur ) oproti sume,
ktorá bola veriteľom dlžníkovi ako úver skutočne poskytnutá (600,- Eur).

Aj napriek tomu, že právna úprava nevylučuje dohodu účastníkov právneho úkonu o výške zmenkového

úroku; v danom prípade je zásada zmluvnej slobody modifikovaná zmyslom a účelom sankčného a
motivačného mechanizmu tohto inštitútu, pričom jeho výška by mala mať charakter motivačný a nie
šikanózny.

V danom prípade exekučný súd neskúmal platnosť dojednaní, či už o neprimerane vysokej odplate za

poskytnutie úveru, zodpovedajúcej navýšeniu o 96 % ročne alebo platnosť dojednaní umožňujúcich
požadovať zmenkový úrok 0,25% denne z pohľadu rozporu s dobrými mravmi, a ani rozpor so
zásadami poctivého obchodného styku, keď v takom prípade by výkon práv z takýchto zmluvných
dojednaní nepožíval právnu ochranu. Súd však v posudzovanej exekučnej veci vychádzajúc z
citovaných zákonných ustanovení zameral svoju pozornosť výlučne na to, či plnenie vyplývajúceho z

rozhodcovského rozsudku sp. zn. SR 11060/11 zo dňa 05.03.2012 vydaného Stálym rozhodcovským
súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom v Bratislave neodporuje
dobrým mravom.

Všeobecne záväzné právne predpisy platné a účinné v SR neobsahujú vymedzenie pojmu dobré

mravy; ide o otvorený pojem, ktorého obsah súd určuje vždy s ohľadom na okolnosti konkrétnej
posudzovanej veci. Dobré mravy nepredstavujú paušálne pravidlo správania sa, ale prostredníctvom
toho, že sú obsiahnuté v hypotézach konkrétnych právnych noriem, dochádza týmto spôsobom k
prepojeniu práva a neprávnych normatívnych systémov, najmä morálky. Prostredníctvom dobrých
mravov je právo prepojené so systémom hodnôt, z ktorých pramení jeho existencia. Najvyšší súd ČR

vo svojom rozhodnutí č.k. 33 Cdo 1682/2007 uviedol, že „Právny úkon sa prieči dobrým mravom, ak sa
jeho obsah ocitne v rozpore so všeobecne uznávanou mienkou, ktorá vo vzájomných vzťahoch medzi
ľuďmi určuje, aký má byť obsah ich konania, aby bolo v súlade so základnými zásadami mravného
poriadku demokratickej spoločnosti. Dobré mravy netvoria spoločenský normatívny systém, ale sú skôr
meradlom etického hodnotenia konkrétnych situácií zodpovedajúcim všeobecne uznávaným pravidlám

slušnosti, poctivého jednania a pod. Dobré mravy sú vykladané ako súhrn spoločenských, kultúrnych a
mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické
tendencie, sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných.“ Podľa
názoru konajúceho exekučného súdu je v danom kontexte nepochybné, že právny úkon, ktorým boli
medzi oprávneným v postavení veriteľa a medzi povinným v postavení dlžníka zo zmluvy o úvere

„dojednané“, či už odplata úveru zodpovedajúca navýšeniu o 96 % ročne alebo neprimerané sankcie
za porušenie dlžníkovej povinnosti plniť včas a riadne záväzky z predmetnej zmluvy o úvere, keď
výška týchto sankcií pokiaľ ide o zmenkový úrok za jeden kalendárny rok je takmer dvojnásobná ako
(1.106,87 Eur) oproti sume, ktorú veriteľ dlžníkovi reálne ako úver poskytol (600,- Eur), pričom vo vzťahu
k tejto sume predstavuje zmenkový úrok navýšenie o sadzbu 184,47 % ročne, a vo vzťahu k sume

(404,- Eur), ktorá predstavuje rozdiel medzi veriteľom skutočne poskytnutou sumou úveru a dlžníkom
vrátenou sumou ide o navýšenie v sadzbe 273,97 % ročne, Tieto plnenia priznané rozhodcovským
súdom v rozhodcovskom konaní sú bez akýchkoľvek pochybností v rozpore s pravidlami slušnosti a
poctivého konania. Pokiaľ teda rozhodcovský súd vo svojom rozhodnutí plnenia z týchto dojednaníoprávnenému priznal, je nepochybné, že takéto rozhodnutie rozhodcovského súdu v dotknutej časti
zaväzuje povinného na plnenie v rozpore s dobrými mravmi.

Záver, že plnenie, ktoré bolo oprávnenému predmetným rozhodcovským rozsudkom priznané je v
rozpore s dobrými mravmi exekučný súd ustálil s poukazom na všetky uvedené okolnosti danej veci.
Pokiaľ súd kedykoľvek počas exekúcie, resp. exekučného konania zistí, že rozhodcovský rozsudok
zaväzuje účastníka na plnenie v rozpore s dobrými mravmi, má povinnosť kedykoľvek aj bez návrhu,
takéto konanie zastaviť, a to v zmysle § 45 ods. 1 písm. c) v spojení s § 45 ods. 2 zákona

o rozhodcovskom konaní. Tieto ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní predstavujú právny
prostriedok, prostredníctvom ktorého zákonodarca zveruje súdu právomoc zastaviť konanie aj v štádiu
výkonu rozhodnutia, resp. exekučného konania, v prípadoch, kde bol inštitút rozhodcovského konania
zneužitý na to, aby bolo jednému z účastníkov tohto konania priznané plnenie odporujúce dobrým
mravom. Podľa názoru exekučného súdu došlo k zneužitiu rozhodcovského konania aj v konaní, ktoré
predchádzalo vydaniu exekučného titulu, ktorý je podkladom pre vykonanie exekúcie v predmetnej veci.

Na základe uvedeného konajúci súd postupoval tým spôsobom, že nakoľko rozhodcovský rozsudok,
ktorý má byť podkladom pre vykonanie exekúcie, zaväzuje povinného na aj na plnenia v rozpore s
dobrými mravmi, súd exekúciu zastavil v časti o vymoženie istiny v sume 576,- Eur so zákonným úrokom
6% ročne zo sumy 576,- Eur od 12.10.2011 do zaplatenia, čo predstavuje odplatu za poskytnutie úveru

spolu s príslušenstvom, a taktiež o vymoženie zmenkového úroku v sadzbe 0,25 % denne zo sumy
1.213,01 Eur od 25.08.2011 do zaplatenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde.
(§ 374 ods. 4 O.s.p.).

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci

sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).