Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, August 24, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/261/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114201276
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4114201276.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd V Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek

senátu JUDr. Sone Zmenkovej a JUDr. Eriky Madarászovej v právnej veci žalobkyne: Ing. W. U., nar.
XX.XX.XXXX, bytom X. pri R., J. XXX/XX, zastúpená JUDr. René Hudzovičom, advokátom so sídlom
v Nitre, Štefánikova tr. 49, proti žalovaným: 1. O. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. pri R., J. XXX/XX,
zastúpená Advokátskou kanceláriou KOTRUSZ - BENČÍK, s.r.o. so sídlom v Nitre, Štefánikova 57, 2. T.
A., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. N. U. XX, 3. J. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., N. U. XX, obaja zastúpení
Advokátskou kanceláriou BIZOŇ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Hviezdoslavovo námestie
25, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalobkyni a žalovanej v 1. rade proti

rozsudku Okresného súdu v Nitre č.k. 25C/9/2014-268 zo dňa 18. 11. 2014 , takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku p o t v r d z u j
e a vo výrokoch o trovách konania tento rozsudok z r u š u j e a vec vracia súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala určenia, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností
nachádzajúcich sa v obci X. pri R., v kat. území X. pri R. , zapísaných na LV č. XXXX ako parcela číslo
879/1- zastavané plochy a nádvoria, o výmere 125 m2, parc. č. 879/2-zastavané plochy a nádvoria, o
výmere 101 m2, par.č. 879/5- zastavané plochy a nádvoria, o výmere 85 m2, par. č. 879/6- zastavané

plochy a nádvoria, o výmere 349 m2, parc. č. 880/13- záhrada, o výmere 400 m2 , rodinný dom č.X
súp. č. XXX stojaci na pare. č. 879/2 a rodinný dom č. 2, súp. č. XXXX, stojaci na parc. č. 879/5. Žalobu
odôvodnila tým, že dňa 18.07.2011 uzavrela so žalovanými kúpnu zmluvu ktorou predala žalovanej v
1. rade dom č. 2 s priľahlými pozemkami a žalovaným v 2. a 3. rade dom č. 1 s priľahlými pozemkami.
Zároveň bolo zriadené v jej prospech vecné bremeno- právo doživotného bývania v rodinnom dome
č.1 a užívania nehnuteľnosti parc. č. 879/1, 879/2 a právo prechodu pešo a autom cez parc. č. 879/1.
Podľa zmlúv jej žalovaná v 1. rade a žalovaní v 2. a 3. rade mali pred podpisom zmlúv zaplatiť po 22.400

eur. Kúpnu cenu jej však vôbec nezaplatili. Žalobcovia v 2. a 3. rade následne predali nadobudnuté
nehnuteľnosti - dom č. X s priľahlými pozemkami, žalovanej v 1. rade zmluvou zo dňa 31.05.2012 a
v katastri nehnuteľností je ako výlučná vlastníčka všetkých nehnuteľností vedená žalovaná v 1. rade.
Listami zo dňa 22.11.2013 a 19.11.2013 vyzvala žalovaných na úhradu kúpnej ceny, čo neurobili. Preto
listami zo dňa 12.12.2013 zaslanými žalovaným odstúpila od oboch kúpnych zmlúv zo dňa 18.07.2011
z dôvodu nezaplatenia kúpnej ceny. Odstúpením od zmlúv sa tieto od začiatku zrušili a preto nemohli
žalovaní v 2. a 3. rade platne previesť vlastníctvo k nehnuteľnostiam na žalovanú v 1. rade kúpnou

zmluvou zo dňa 31.05.2012, ktorá je absolútne neplatná. Odstúpením od zmluvy sa stala výlučnou
vlastníčkou predmetných nehnuteľností ona, avšak v katastri nehnuteľností je stále ako vlastníčka
vedená žalovaná v 1. rade, preto s poukazom na ust. § 80 písm. c/ OSP má naliehavý právny záujem naurčení svojho vlastníckeho práva rozhodnutím súdu, aby sa odstránil nesúlad medzi stavom právnym
a evidenčným.
1.2 Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že žalobu zamietol a žalovanej uložil

povinnosť zaplatiť žalovanej v 1. rade náhradu trov konania vo výške 774,36 eura jej právnemu
zástupcovi a žalovaným v 1. a 2. rade náhradu trov konania vo výške 2.823,12 eura ich právnemu
zástupcovi, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 3 ods.1, §
8 ods.1, § 10 ods. 1, § 38 ods. 1,2 § 48 ods. 1,2, § 451 ods. 1,2, § 588 Občianskeho zákonníka. V
dôvodoch uviedol, že medzi stranami nebolo sporné, že žalobkyňa uzatvorila dňa 18.7.2011 kúpnu

zmluvu, ktorou odpredala žalovaným svoje nehnuteľnosti a to žalovanej v 1. rade nehnuteľnosti v kat.
úz. X. pri R., zapísané na LV č. XXXX ako parc. č. 879/5 o výmere 85m2, parc. č. 879/6 o výmere 349
m2, parc. č. 880/13 o výmere 400m2 a rodinný dom č. 2, súp. číslo XXXX, stojaci na parc. č.879/5 za
kúpnu cenu 22.400 eur a žalovaným v 1. a 2. rade nehnuteľnosti v kat. úz. X. pri R., zapísané na LV č.
XXXX ako parc. č.879/1 o výmere 125m2, parc. č. 879/2 o výmere 101mľ, rodinný dom č. 1, súp. č. XXX
stojaci na parc. č. 879/2 za kúpnu cenu 22.400 eur. Žalobkyňa tvrdila, že žalovaní jej nezaplatili kúpnu

cenu, preto od kúpnych zmlúv platne odstúpila. Spornou bolo teda tvrdenie žalobkyne, že jej žalovaní
kúpnu cenu nezaplatili a preto platne odstúpila od kúpnych zmlúv. Súd dospel k záveru, že žalobkyňa
toto tvrdenie nepreukázala. Medzi účastníkmi neexistoval listinný dôkaz o reálnom odovzdaní a prevzatí
kúpnej ceny. V kúpnych zmluvách bolo uvedené, že kúpna cena bola uhradená pred podpisom zmluvy.
Zmluva bola podpísaná a zavkladovaná do katastra nehnuteľností. Súd mal za to, že tieto skutočnosti

potvrdzovali riadne uzavretie zmluvy a teda i úhradu kúpnej ceny. Ak žalobkyňa tvrdila, že peniaze jej
neboli odovzdané , bolo na nej preukázať toto tvrdenie, čo však podľa súdu v konaní nepreukázala.
Žalovaná v 2. rade je dcéra žalobkyne a žalovaný v 3. rade je jej manžel a žalovaná v 1. rade je
družka syna žalobkyne ( ten nie je stranou sporu). Žalovaní zhodne tvrdili, že kúpnu cenu žalobkyni
zaplatili pred podpisom zmluvy, pričom finančné prostriedky mali v hotovosti a odovzdali ich žalobkyni,

ktorá až po vyše roku od uzavretia zmlúv začala peniaze vymáhať po tom, čo žalovaní v 2. a 3. rade
previedli nehnuteľnosti na žalovanú v 1. rade. Dôvodom prevodu nehnuteľností na žalovanú v 1. rade
boli napäté vzťahy a konflikty s pánom H., ktorý v tom čase žil so žalobkyňou. Výpoveď svedkyne S.
ani výpoveď svedka H. súd nepovažoval za dostatočný dôkaz na preukázanie tvrdenia žalobkyne, že
jej žalovaní kúpnu cenu nezaplatili, pretože títo svedkovia mali informácie len od žalobkyni a neboli

priamymi svedkami spornej udalosti. Keďže mal súd za to, že došlo k úhrade kúpnej ceny žalovanou
v 1. rade i žalovanými v 2. a 3. rade, tak ako to vyplýva z kúpnej zmlúvy, pred ich podpisom ( opak
v konaní preukázaný nebol), žalobkyňa platne od zmlúv neodstúpila, potom mohli žalovaní v 2. a 3.
rade ako vlastníci nehnuteľností, tieto platne previesť na žalovanú v 1. rade kúpnou zmluvou zo dňa
12.12.2013. Súd žalobu žalobkyne o určenie jej vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam ako nedôvodnú

zamietol, pretože neuniesla dôkazné bremeno tvrdenia, že jej nebola kúpna cena zaplatená a preto
platne odstúpila od zmluvy, v dôsledku čoho sa zmluva od začiatku zrušila a ona sa stala vlastníčkou
predmetných nehnuteľností. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP a v konaní
úspešným žalovaným priznal voči žalobkyni náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho
zastúpenia, špecifikovanú v dôvodoch rozsudku.

2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa domáhajúc sa zmeny rozsudku
tak, že jej žalobe bude vyhovené a žalovaní budú zaviazaní na náhradu trov konania. V dôvodoch
uviedla, že s napadnutým rozsudkom nesúhlasím, nepovažuje ho za vecne nesprávny, a preto proti
všetkým výrokom podáva odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. d/ OSP. Súd dospel na základe

vykonanýchdôkazovknesprávnymskutkovýmzisteniam.Je tohonázoru,žezvykonanýchdôkazovato
najmä zo skutočností, ktoré uviedli vo svojich výpovediach na pojednávaní svedkovia JUDr. K. S. a S. H.
je možné vyvodiť zistenie, že minimálne zo strany žalovanej v 1. rade nedošlo k zaplateniu kúpnej ceny
v sume 22 400,- Eur. Svedkyňa S.. S. uviedla, že jej dňa 1.8.2013 volala žalovaná v 1. rade a tvrdila,
že sa so žalobkyňou dohodli dňa 28.7.2013 ohľadom zaplatenia kúpnej ceny a že dala vypracovať

právnikovi dohodu. Ak by bolo pravdou, že žalovaná v 1. rade zaplatila kúpnu cenu, tak by v telefonickom
rozhovore so svedkyňou reagovala inak a nemala by dôvod tvrdiť, že sa na niečom dohodli a nebol by
dôvod pripravovať právnikom žiadnu dohodu, ktorá by bola potrebná len v prípade, že by sa mali meniť
podmienky kúpnej zmluvy v dôsledku nesplnenia zmluvných povinností žalovanou v 1. rade. Svedkyňa
uviedla, že z rozhovoru so žalovanou v 1. rade pochopila, že sa dohodli na uhradení kúpnej ceny

dodatočne. Výpoveď tejto svedkyne jednoznačne potvrdzuje, že kúpna cena nebola žalovanou v 1. rade
uhradená pred podpisom kúpnej zmluvy. Aj svedok S. H. potvrdil vedomosť o tom, že medzi účastníkmi
bolo veľa rozhovorov o tom, že kúpna cena nebola vyplatená, tak táto skutočnosť tiež potvrdzuje, že v
čase uzavretia kúpnej zmluvy, pred jej podpisom, kúpna cena vyplatená nebola a to napriek tomu, žes odstupom času na konkrétne vyjadrenia žalovaných svedok už nepamätal. Z vyjadrenia tohto svedka
vyplýva, že žalovaná v 1. rade tvrdila, že kúpnu cenu zaplatí po získaní americkej hypotéky a žalovaní
v 2. a 3. rade tvrdili, že kúpnu cenu jej tiež zaplatia, pričom tieto vyjadrenia žalovaných boli už po

podpise kúpnych zmlúv a po tom, čo nehnuteľnosti nadobudla všetky žalovaná v 1. rade. Z vyjadrenia
svedka H. jednoznačne vyplýva, že v čase uzavretia kúpnej zmluvy dňa 18.07.2011 a ani v čase po
predaji nehnuteľností žalovanými v 2. a 3. rade žalovanej v 1. rade kúpna cena zaplatená nebola zo
strany žiadneho zo žalovaných. I ďalšie skutočnosti nasvedčujú na okolnosť, že jej žalovaní kúpnu
cenu neuhradili ( mailová komunikácia so žalovanou v 2. rade zo dňa 7.7.2011 o zmene kúpnej ceny,

nepreukázanie dostatku finančných prostriedkov žalovanou v 1. rade, rozpory vo výpovedi žalovanej v
1. rade v súvislosti s údajným zaplatením kúpnej ceny v motorovom vozidle cestou k notárke). Vyššie
uvedené okolnosti svedčia pre také skutkové zistenia, z ktorých vyplýva, že ani žalovaná v 1. rade
a ani žalovaní v 2. a v 3. rade jej kúpnu cenu za nehnuteľnosti, ktoré im predala kúpnou zmluvou zo
dňa 18.07.2011 neuhradili a preto považuje žalobu za dôvodnú. Rozhodnutie o náhrade trov konania
považuje za neprimerane tvrdé a navrhla v danej veci aplikovať ust. § 150 ods. 1 OSP a žalovaným

z dôvodov hodných osobitného zreteľa náhradu trov konania nepriznať. Za dôvody hodné osobitného
zreteľa považuje jej majetkové a osobné pomery, pretože je nemajetná , jediným zdrojom príjmu je
jej starobný dôchodok a žalovaní jej bránia v riadnom užívaní nehnuteľnosti napriek tomu, že má
zriadené vecné bremeno spočívajúce okrem iného v práve bývania ako aj napriek právoplatnému a
vykonateľnému predbežnému opatreniu.

3. K odvolaniu žalobkyni sa písomne vyjadrila žalovaná v 1. rade i žalovaní v 2. a 3. rade. Žalovaná v 1.
rade navrhla napadnutý rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby ako vecne správny potvrdiť a vo výroku
II. o povinnosti žalobkyni zaplatiť jej náhradu trov konania zmeniť vo výške prisúdenej náhrady , v
zmysle jej odvolania. Zároveň žiadala priznať náhradu trov odvolacieho konania. K veci samej uviedla,

že s dôvodmi odvolania sa nemôže stotožniť, keďže svedkyňa S.. S., ako bývalá právna zástupkyňa
žalobkyni, vychádzala výlučne z tvrdení žalobkyni ako svojej klientky. Z výpovede svedkyne nevyplynuli
žiadne také skutočnosti, ktoré by spochybnili zaplatenie kúpnej ceny, keďže svedkyňa nebola priamym
svedkom uzatvárania zmlúv ani úhrady kúpnej ceny. Čo sa týka výpovede svedka S. H., tento taktiež
nebol priamym svedkom, teda nezúčastnil sa uzatvárania zmlúv, ani stretnutí, pri ktorých došlo k úhrade

kúpnej ceny. Súdu uviedol len sprostredkované informácie, ktoré získal od žalobkyni. Ide o jeho dohady,
keďže sám vo svojej výpovedi priznal, že nepočul obsah rozhovorov so žalobkyňou, evidoval len, že k
nejakým rozhovorom došlo. Z uvedeného je zrejmé, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, keďže
žiadnymi relevantnými dôkazmi nepreukázala, že by jej kúpna cena podľa predmetnej zmluvy nemala
byť odovzdaná, pričom táto skutočnosť bola potvrdená inými dôkazmi, najmä samotným textom kúpnej

zmluvy a výpoveďou svedka W. U.. Vzhľadom na túto dôkaznú situáciu bolo procesnou povinnosťou
žalobkyni predložiť také dôkazy, ktorými by bola schopná preukázať neodovzdanie kúpnej ceny. Prijatie
kúpnej ceny navyše vyplýva aj z následného správania žalobkyne, ktorá vlastnoručne podpísala návrh
na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Ak by jej nebola odovzdaná kúpna cena, ako
to tvrdí, je nelogické, aby podpisovala návrh na vklad ak by v kúpnej zmluve bolo uvedené, že jej už

bola kúpna cena zaplatená.
4. Žalovaní v 2. a 3. rade v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyni navrhli napadnutý rozsudok ako
vecne správny potvrdiť a žiadali priznať náhradu trov odvolacieho konania. Uviedli, že sa stotožňujú
s dôvodmi rozsudku a súhlasia s názorom, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno. Argumentácia
žalobkyne uvedená v odvolaní poukazujúca na drobné nezrovnalosti vo výpovedi žalovanej v 1. rade

nemá žiadny vplyv na právny vzťah medzi žalovanými založený kúpnou zmluvou zo dňa 31.05.2012,
ktorou previedli nehnuteľnosti nadobudnuté od žalobkyni, na žalovanú v 1. rade , pretože žalobkyni
zaplatili kúpnu cenu 22.400 eur, ako to konštatoval aj súd prvej inštancie. Žalobkyňa v odvolaní proti
výroku o náhrade trov konania žiada aplikáciu ust. § 150 ods. 1 OSP, čo odôvodňuje svojimi pomermi
a ich správaním, pretože ju mali odpojiť od dodávok elektriny a plynu. Toto tvrdenie je v rozpore so

skutočnosťou, pretože žalobkyňu nikdy neodpojili od žiadnych médií ani jej neznemožnili nehnuteľnosť
užívať, sporné nehnuteľnosti nikdy neužívali a prevodom vlastníctva na žalovanú v 1. rade k nim nemajú
ani žiadny právny vzťah. Žalovaní v 2. a 3. rade nijakým spôsobom nezapríčinili vznik situácie opísanej
žalobkyňou,svojimsprávanímnedalipríčinunazačatietohtosúdnehokonaniaapretoneexistuje právny
dôvod , aby im ako účastníkom, ktorí mali vo veci plný úspech, nebola priznaná náhrada trov konania.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým bola žalobkyňa povinná nahradiť žalovanej v
1. rade trovy konania vo výške 774,36 eura podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná v 1. rade ,
ktorá žiadala tento výrok zmeniť tak, že jej bude priznaná vyššia náhrada trov a to vo výške 914,14
eura. Namietala nesprávny postup súdu prvej inštancie, ktorý jej nepriznal náhradu trov za úkonyprávnej služby - odvolanie proti predbežnému opatreniu a vyjadrenie k odvolaniu žalovaných v 2. a 3.
rade voči uzneseniu o nariadení predbežného opatrenia, na ktorý úkon bola výslovne vyzvaná súdom
výzvou zo dňa 3.3.2014 a na ktorú písomne reagovala vyjadrením doručeným súdu dňa 19.3.2014.

Tým splnila povinnosť súdu a preto nemožno považovať tento úkon za neúčelný, ako to tvrdí súd v
dôvodoch svojho rozhodnutia. Súd odôvodnil nepriznanie náhrady týchto úkonov tým, že „ žalovaní
neboli v konaní o predbežnom opatrení úspešní a v týchto podaniach boli žalovaní neúspešní“. Toto
odôvodnenie nepriznania náhrady trov konania za konkrétne úkony je v rozpore s ust. § 142 ods. 1
OSP, ktoré súd aplikoval pri rozhodovaní o trovách vo veci samej , v ktorej boli žalovaní plne úspešní.

6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( § 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej
len „CSP“) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 CSP a § 380 ods. 1 CSP) a viazaný skutkovým
stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania s
verejným vyhlásením rozsudku ( § 219 ods. 3 CSP) a po prejednaní veci dospel k záveru, že rozsudok
súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby je vecne správny a preto ho v tejto časti podľa § 387

ods. 1 CSP potvrdil. Vo výrokoch o trovách konania tento rozsudok zrušil a vec mu v rozsahu zrušenia
vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie ( § 389 ods. 1 písm.c) a ods. 2 CSP).
7. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, právne účinky úkonov,
ktoré nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon

použije na konanie začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať
ustanovenia toho zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení a sudcovskej
koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
8. Z uvedeného vyplýva, že nová právna úprava sa použije na všetky konania začaté aj pred účinnosťou
zákona. V danej veci súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom dňa 18.11.2014, preto všetky

procesné úkony účastníkov konania a procesný postup súdu prvej inštancie, odvolací súd posudzoval
ešte podľa ustanovení OSP a na odvolacom súde od účinnosti CSP od 01.07.2016.
9. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

10. Predmetom konania je určovacia žaloba podľa § 137 písm.c) CMP ( predtým § 80 písm.
c) OSP), ktorou sa žalobkyňa domáha určenia, že je vlastníčkou nehnuteľností v kat. úz. X. pri R.
zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX ( špecifikovaných v žalobe) a ktoré sú v súčasnosti vedené
na liste vlastníctva ako vlastníctvo žalovanej v 1. rade. Žalobkyňa preukazovala svoj právny záujem
na určovacej žalobe tým, že pôvodne bola vlastníčkou sporných nehnuteľností, ktoré kúpnou zmluvou

previedla na žalovaných , avšak od kúpnej zmluvy platne odstúpila z dôvodu, že jej nezaplatili kúpnu
cenu,čímsakúpnazmluvaodzačiatkuzrušilaadošlokobnoveniujejvlastníckehoprávakprevádzaným
nehnuteľnostiam. Vzhľadom na to, že v katastri nehnuteľností je ako vlastníčka nehnuteľností vedená
žalovaná v 1. rade, zmenu zápisu vlastníctva k týmto nehnuteľnostiam v katastri nehnuteľností je možné
dosiahnuť len rozhodnutím súdu o určení, že je vlastníčkou sporných nehnuteľností.

11. Platné odstúpenie od zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti v zmysle ustanovenia § 48 ods.
1 Občianskeho zákonníka má za následok zánik záväzkovo-právneho vzťahu, preto bolo potrebné
zaoberať sa tým, či žalobkyňa platne odstúpila od kúpnych zmlúv.
12. Podľa § 48 ods. 1 Obč. zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v
inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

13. Podľa § 48 ods. 2 Obč. zákonníka odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je
právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
14. Odstúpenie od zmluvy sa najčastejšie uplatňuje ako forma sankcie za porušenie určitej povinnosti
vyplývajúcej niektorej strane zo zákona alebo zmluvy.
15. Odstúpenie od zmluvy má vplyv aj na vecnoprávne účinky zmluvy, ak ide o niektorú zo scudzovacích

zmlúv ( kúpna zmluva, darovacia, zámenná ). Vecnoprávne účinky odstúpenia od zmluvy pôsobia v
týchto prípadoch vždy ex nunc. To znamená, že až do momentu odstúpenia bol nadobúdateľ riadnym
vlastníkomveci.Vprípadezmluvyoprevodevlastníckehoprávaknehnuteľnosti,ktorávyžadujevkladdo
katastra nehnuteľností, je potrebné po odstúpení od nej odstrániť vklad práva do katastra nehnuteľností.
V prípade, že sa samotné odstúpenie od zmluvy stalo sporné, môže platnosti odstúpenia, resp. o zrušení

zmluvy rozhodnúť súd na základe určovacej žaloby podanej prevodcom nehnuteľnosti podľa § 80 písm.
c) OSP( teraz § 137 písm c/CSP). Ak dôjde k sporu, je na strane predávajúceho z kúpnej zmluvy daný
naliehavý právny záujem na tom, aby súd rozsudkom určil, že po zániku právneho vzťahu z kúpnej
zmluvy, je opäť vlastníkom nehnuteľnosti, ktorú kúpnou zmluvou previedol na kupujúcich.16. Občiansky zákonník pri kúpnych zmluvách umožňuje predávajúcemu po uplynutí poskytnutej lehoty
odstúpiť od zmluvy pre nezaplatenie kúpnej ceny kupujúcim, aj keď to nebolo medzi účastníkmi
dohodnuté ( R 42/1997), pričom právo na odstúpenie sa viaže na ust. § 48 OZ. Ak predávajúci tvrdí,

že odstúpil od uzavretej kúpnej zmluvy, je na ňom, aby preukázal že platne od zmluvy odstúpil.
17. Žalobkyňa ako dôvod odstúpenia od zmluvy uviedla nezaplatenie kúpnej ceny kupujúcimi. Tento
dôvod odstúpenia od kúpnej zmluvy, musela v konaní preukázať, vzhľadom na obsah kúpnej zmluvy,
v ktorej potvrdila, že jej kúpna cena bola kupujúcimi zaplatená pred podpisom zmluvy. V kúpnej zmluve
uzatvorenej so žalovanou v 1. rade a žalovanými v 2. a 3. rade dňa 18.07.2011 je v bode V. uvedené,

že „ predávajúca a kupujúca v 1. rade( O.) sa dohodli, že kúpna cena za prevádzané nehnuteľnosti je
22.400,- Eur. Kúpna cena bola medzi predávajúcou a kupujúcou dohodnutá po zohľadnení investícií,
ktoré kupujúca vynaložila na zhodnotenie prevádzanej nehnuteľnosti. Predávajúca svojim podpisom
na tejto kúpnej zmluve potvrdzuje prevzatie celej kúpnej ceny od kupujúcej v 1. rade v celosti a v
hotovosti pred podpisom tejto kúpnej zmluvy“. Ďalej je v kúpnej zmluve uvedené, že „predávajúca a
kupujúca T. A. s manželom J. A. sa dohodli na kúpnej cene za prevádzané nehnuteľnosti 22.400 eur

a predávajúca svojim podpisom na kúpnej zmluve potvrdzuje prevzatie celej kúpnej ceny od kupujúcich
v celosti a v hotovosti pred podpisom kúpnej zmluvy“. Kúpna zmluva s týmto obsahom bola podpísaná
žalobkyňou ako predávajúcou a žalovanými ako kupujúcimi a následne na základe návrhu žalobkyne
i žalovaných v 1. až 3. rade Správa katastra Nitra rozhodla dňa 18.08.2011 pod č. V 4495/11 o
povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech žalovaných v 1., 2. a 3.

rade. Ak žalobkyňa napriek tomu, že v kúpnej zmluve potvrdila prevzatie kúpnej ceny od žalovaných
pred podpisom kúpnej zmluvy a teraz tvrdí, že jej kúpnu cenu za prevádzané nehnuteľnosti nezaplatili,
musela v konaní pred súdom preukázať opak toho, čo je uvedené v kúpnej zmluve. V konaní pred
súdom žalobkyňa aj podľa názoru odvolacieho súdu toto svoje tvrdenie nad akúkoľvek pochybnosť
nepreukázala, pretože svedecké výpovede ktorými preukazovala opak toho, čo je uvedené v kúpnej

zmluve, neboli dostatočným dôkazom vyvracajúcim obsah kúpnej zmluvy. Títo svedkovia vypovedali o
tom, čo sa dozvedeli od žalobkyne, len od nej mali informáciu o tom, že jej žalovaní nezaplatili kúpnu
cenu, čo nie je dôkazom, že to tak skutočne bolo ako tvrdila žalobkyňa. Žalobkyňa žiadny iný hodnoverný
dôkaz preukazujúci jej tvrdenie o nezaplatení kúpnej ceny nepredložila, čím sa dostala do dôkaznej
núdze, čo má za následok zamietnutie jej žaloby.

18. Odvolací súd dodáva, že vzhľadom na vzdelanie žalobkyne ( vysokoškolské), na jej vek a vzťah
so žalovanými ( žalovaná v 1. rade je družka syna žalobkyne a žalovaná v 2. rade je dcéra žalobkyne a
žalovaný v 3. rade jej manžel jej dcéry) je nepravdepodobné, že by žalobkyňa nevedela čo je obsahom
kúpnej zmluvy a že by ju podpísala v takom znení, ak by jej neboli žalovaní zaplatili kúpnu cenu. Ak tak
urobila, dostala sa do dôkaznej núdze pri preukazovaní opaku toho, čo podpísala v kúpnej zmluve.

19. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí
žaloby ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

20. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku vo výrokoch o trovách konania dospel k záveru,
že odvolanie žalobkyni a žalovanej v 1. rade proti výrokom o trovách konania sú dôvodné.

21. Žalovaná v 1. rade v odvolaní proti výroku o prisúdení jej trov konania voči žalobkyni namietala ich
výškuzdôvodu,žejej súdnepriznalnáhraduzadvaúkony právnejslužby(odvolanievočipredbežnému
opatreniu a vyjadrenie k odvolaniu ) napriek tomu, že súd o náhrade trov konania rozhodol podľa §
142 ods. 1 OSP( ako plne úspešnej strane jej priznal náhradu trov konania vo veci samej). Odvolací
súd odôvodnenie rozsudku v časti týkajúcej sa nepriznania náhrady trov konania za dva úkony právnej

služby vykonané právnym zástupcom žalovanej v 1. rade v súvislosti s predbežným opatrením vydaným
v rámci konania vo veci samej, považuje za nepreskúmateľné z dôvodu nedostatku odôvodnenia z
ktorého nie je zrejmé, prečo ich súd považoval za neúčelné ( odvolanie je riadny opravný prostriedok a
na vyjadrenie k odvolaniu bola žalovaná vyzvaná súdom).
22. Žalobkyňa v odvolaní proti výrokom o trovách konania namietala , že súd ju zaviazal na náhradu

trov konania bez toho, aby sa zaoberal možnosťou aplikácie ust. § 150 ods. 1 OSP ( teraz ust. § 257
CSP) , podľa ktorého je možné z dôvodov hodných osobitného zreteľa , ktoré na jej strane existujú,
nepriznať žalovaným náhradu trov konania.
23. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu t.j. strane,
ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Oslobodenie od

povinnosti nahradiť trovy konania úspešnej strane nie je možné. Ani v prípade, ak bolo neúspešnej
strane priznané oslobodenie od súdnych poplatkov (ktoré sa vzťahuje len na jej prípadnú poplatkovú
povinnosť), nezbavuje ju to povinnosti nahradiť trovy konania úspešnej strane. V rámci trov úspešnej
strany môžu byť priznané aj súdne poplatky zaplatené úspešnou stranou, ktoré je jej povinná neúspešnástrana nahradiť. Len v prípade, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne
náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať (§ 257 CSP). Účelom ustanovenia § 257 CSP
je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením

moderačného práva. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť
natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára sudcovským výkladom v
medziach ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže
dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul z použitia všeobecných
zásad náhrady trov konania. Civilný sporový poriadok vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského

moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného
zreteľa.Jednouzoskupínprípadov,vktorýchaplikáciatohtoustanoveniaprichádzadoúvahy,súprípady
charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinná strana sporu
nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila, alebo ich môže uhradiť len s
veľkými ťažkosťami. V takýchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery
oboch strán, prihliada na postoj strán v konaní a prípadne iné okolnosti a môže dospieť k záveru o

úplnom nepriznaní trov konania úspešnej strane alebo o nepriznaní čiastočnom, a to práve s ohľadom
na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa. Aplikácia ustanovenia § 257 CSP pri
rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky
predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa § 255a nasl.CSP , súd však dôjde k záveru, že
sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť

o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže
spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu. Rozhodnutie o nepriznaní
náhrady trov konania podľa § 257 CSP sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania
a nesmie odporovať dobrým mravom.
24. Odvolací súd rozhodujúc o odvolaní žalobkyne dospel k záveru, že súd prvej inštancie pri

posudzovaní možnosti aplikácie zákonného ustanovenia § 257 CSP( predtým § 150 ods. 1 OSP)
nedostatočne skúmal vec z vyššie naznačených hľadísk napriek tomu, že pri rozhodovaní o náhrade
trov konania je súd povinný skúmať, či u strany, ktorá nemala v konaní úspech a ktorá by mala nahradiť
trovy konania úspešnej protistrane, nie sú dôvody hodné osobitného zreteľa.
25. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch o trovách konania

podľa § 389 ods. 1 písm. c) a § 391 ods. 1 CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. Vďalšomkonanísasúdprvejinštanciebudezaoberaťvecouvovyššienaznačenomsmere
a rozhodne o nároku na náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania( § 262 ods. 1 CSP).O
výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, samostatným
uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník ( § 262 ods. 2 CSP).

26. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak t zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).