Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, October 25, 2017

Súd: Okresný súd Partizánske
Spisová značka: 1T/72/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3617010184
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Radoslav Smatana, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSPE:2017:3617010184.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Radoslava Smatanu, PhD. a

prísediacich Márie Parikrupovej a Marty Krištínovej v trestnej veci proti obžalovanej F. Z.S., pre zločin
podvodu spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 221 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Trestného zákona, na hlavnom
pojednávaní konanom dňa 25.10.2017, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná

F. Z., nar. XX.XX.XXXX v S., trvale bytom Z., X.. K. X, prechodne Z., Y. XX, nezamestnaná, slobodná,
t. č. v ÚVV Leopoldov,

j e v i n n á, ž e :

dňa 31.03.2017 v čase asi o 11:50 hod. v J. časť Y. L. na ulici P. XXX/XX spoločným konaním spolu
s doposiaľ nestotožneným spolupáchateľom, resp. spolupáchateľmi podvodným spôsobom vylákala od
poškodenej V. J., nar. XX.XX.XXXX peňažné prostriedky v sume 1.900 €, a to tak, že v predmetný
deň v čase asi o 10:27 hod. zavolala doposiaľ neznáma osoba ženského pohlavia z telefónneho čísla

XXXX/XXXXXX na telefónne číslo XXX/XXXXXXX, poškodenej V. J., ktorej sa fiktívne predstavila ako
jej priateľka C. a požiadala ju, aby jej požičala väčšiu sumu peňazí, ktorú jej do 15:00 hod. toho istého
dňa vráti, kedy volajúca uviedla poškodenej, že má asistentku a tú pošle pre peniaze, poškodená v
presvedčení, že ide o jej priateľku G.. C. M., jej povedala, že jej peniaze požičia, následne v krátkom
časovom rozmedzí do 11:50 hod. vykonala neznáma žena opakované telefonické hovory s poškodenou
V. J. počas ktorých sa jej znovu spýtala, či má nachystané peniaze, poškodená jej uviedla do telefónu,
že má hotovosť vo výške 1.900 €, potom v ďalšom telefonickom hovore jej neznáma žena uviedla, že
už ide pre peniaze a že sa veľmi ponáhľa, následne poškodená vyšla pred dom, kde videla prichádzať

obžalovanú F. Z., ktorá prišla k nej do dvora a predstavila sa jej ako p. F. a uviedla, že prišla od C. pre
peniaze, na to jej poškodená povedala, že jej peniaze nedá lebo ju nepozná, kedy počas rozhovoru
obžalovaná mala v ruke mobilný telefón, ktorý podala poškodenej, kde sa jej v mobilnom telefóne ozval
ten istý ženský hlas, ktorý jej už volal a predstavila sa ako C. a uviedla jej, že je u nejakého riaditeľa v
banke, ktorú zatvárajú o 12:00 hod., aby dala súrne peniaze obžalovanej po tomto telefonáte v čase asi
o 11:50 hod. poškodená odovzdala obálku s hotovosťou vo výške 1.900 € obžalovanej, ktorá následne
po prevzatí obálky s hotovosťou odišla z dvora smerom k reštaurácii P., čím obžalovaná spoločným

konaním s doposiaľ nestotožnenou osobou, resp. osobami spôsobila poškodenej V. J. škodu vo výške
1.900 €,

t e d a :

spoločným konaním spolu s nestotožnenou osobou na škodu cudzieho majetku seba alebo iného
obohatila tým, že uviedla niekoho do omylu a spôsobila tak na cudzom majetku malú škodu a čin

spáchala na chránenej osobe - osobe vyššieho veku,č í m s p á c h a l a:

zločin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 221 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Trestného zákona s

poukazom na § 139 ods. 1 písm. e/ Trestného zákona a § 127 ods. 3 Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 221 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. k/ Trestného

zákona, na trest odňatia slobody vo výmere 48 (štyridsaťosem) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona sa obžalovaná zaraďuje na výkon trestu odňatia slobody
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Partizánskom podal dňa 13.09.2017 na tunajšom súde obžalobu na

F. Z. pre zločin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 221 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Trestného
zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e/ Trestného zákona a § 127 ods. 3 Trestného zákona na
tom skutkovom základe, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Vo veci súd nariadil termín hlavného pojednávania na deň 25.10.2017, na ktorom obžalovaná po

zákonnom poučení urobila v súlade s § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku vyhlásenie, že je vinná
zo skutku uvedeného v obžalobe a svojho konania úprimne ľutuje. Následne predseda senátu postupom
podľa § 257 ods. 5 Trestného poriadku, v súlade s § 333 ods. 3 písm. c/, písm. d/, písm. f/, písm. g/,
písm. h/ Trestného poriadku zistil otázkami či obžalovaná:
- rozumie z čoho je obžalovaná,

- bola poučená o svojich právach najmä o práve na obhajobu, či jej bola daná možnosť na slobodnú
voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohla radiť o spôsobe obhajoby,
- rozumie právnej kvalifikácii skutku,
- vie, aká je trestná sadzba za tento trestný čin,
- sa dobrovoľne, z vlastnej vôle priznala a uznala vinu za spáchaný skutok, ktorý sa v obžalobe kvalifikuje

ako zločin podvodu spolupáchateľstvom.

Nakoľko obžalovaná na všetky položené otázky odpovedal kladne (áno), súd po predchádzajúcom
vyjadrení prokurátora, poškodenej a obhajcu obžalovanej podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku jej
vyhlásenie prijal a dokazovanie v rozsahu, v akom sa priznala k spáchaniu skutku nevykonal a vykonal

iba dôkazy súvisiace s výrokom o treste.

Súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie podľa § 269 Trestného poriadku čítaním listinných
dôkazov, a to obsahom prílohovej obálky z č.l. 221, ftc poštového poukazu z č.l. 222, správa z ÚVV Ilava
z č.l. 232-233, lustrácia v registri priestupkov z č.l. 217-218, lustrácia STA z č.l. 219, odpis z registra

trestov z č.l. 220, ponuka práce z č.l. 237 a oboznámením podstatnej časti pripojeného spisu Okresného
súdu Lučenec sp. zn. 3T/130/2016.

Súd na základe takto vykonaného dokazovania, po právnej stránke konanie obžalovanej popísané vo
výrokovej časti tohto rozsudku kvalifikoval ako zločin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 221

ods. 1, ods. 3 písm. d/ Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e/ Trestného zákona a §
127 ods. 3 Trestného zákona. V jej konaní ide o priamy úmysel podľa § 15 písm. a/ Trestného zákona,
nakoľko bolo preukázané, že obžalovaná chcela spôsobom uvedeným v Trestnom zákone spôsobiť
ohrozenie chráneného záujmu.

Obžalovaná počas vyhlásenia o vine uviedla, že skutok ľutuje, pričom tiež uviedla, že pokiaľ ide o osobu
spolupáchateľa tohto nevie presne uviesť, ide o ženu niekde z okolia F., ktorá mala predávať hrnce.
Keby túto osobu videla, zrejme by ju poznala.

Poškodená v konečnom návrhu uviedla, že obžalovanej už odpustila, avšak požiadala súd, aby ju

spravodlivo potrestal a to aspoň trestom na 5 rokov, aby si mala možnosť uvedomiť svoje konanie.Zpoštovýchpoukážok-podacíchlístkovvyplýva,žeobžalovanápoškodenejpostupneuhradilapeňažné
prostriedky v 3 častiach, a to dňa 25.07.2017 sumu 900 €, dňa 18.08.2017 sumu 500 € a dňa 26.09.2017

sumu500€,tedacelkovosumu1.900€atútoskutočnosťpotvrdilaipoškodenánahlavnompojednávaní.

Zo správy Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Ilava na obžalovanú zo
dňa 03.10.2017 vyplýva, že počas pobytu vo výkone väzby je správanie a vystupovanie obžalovanej na
požadovanejúrovni,prejavujesnahuododržiavanieústavnéhoporiadku,príkazyanariadeniapersonálu

plní. K osobám, s ktorými prichádza do styku, zachováva zásady slušného správania. Nedovolenej
činnosti sa doposiaľ nedopustila, disciplinárne riešená nebola a nebola jej uložená ani disciplinárna
odmena. V čase osobného voľna prejavuje pozitívny postoj a záujem o trávenie voľného času, číta knihy,
sleduje televíziu. Sociálne kontakty s vonkajším prostredím udržiava hlavne formou korešpondencie,
telefonovanímanávštevami.Obžalovanáneprejavilazáujemozaradeniedopráce.Záveromsavspráve
konštatuje, že sa jedná o obžalovanú, ktorá si plní základné povinnosti vyplývajúce zo zákona o výkone

väzby a priebeh výkonu väzby obžalovanej je bezproblémový.

Z písomnej správy Y. X. R. J. Z. X..S.. vyplýva, že obžalovaná má zabezpečenú prácu v tomto subjekte
na pozíciu pracovná výpomoc v záhradníctve.

Pri hodnotení osoby obžalovanej súd zistil, že je slobodná, má X vyživovacie povinnosti, doposiaľ
bola 5 krát súdne trestaná pre majetkovú trestnú činnosť (krádeže), vo všetkých prípadoch sa na ňu
hľadí, akoby nebola odsúdená. Naposledy bola odsúdená rozsudkom Okresného súdu Lučenec č.k.
3T/130/2016-53 zo dňa 08.12.2016, právoplatným dňa 08.12.2016, pre prečin krádeže podľa § 212 ods.
2 písm. f/ Trestného zákona, kedy jej bol uložený peňažný trest vo výmere 200 €, s náhradným trestom

odňatia slobody vo výmere 4 mesiace; dňa 12.12.2016 obžalovaná peňažný trest zaplatila. Obžalovaná
bola do súčasnosti 4 krát postihnutá za spáchanie priestupku (3 krát proti majetku a 1 krát na úseku
dopravy).

Pri uložení druhu a výmery trestu súd vychádzal zo zásad ukladania trestov uvedených v ustanovení §

34 Trestného zákona, pričom prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku,
poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, na osobu páchateľa, ako aj možnosti jeho nápravy, nakoľko trest
musí mať v prvom rade prevýchovný účinok. Súd prihliadol tiež na to, že trest má postihovať iba
páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

U obžalovanej súd zistil jednu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. k/ Trestného zákona
(dobrovoľne nahradila spôsobenú škodu) pri nezistení žiadnej priťažujúcej okolnosti. Súd obžalovanej
nepriznal aj poľahčujúce okolnosti v zmysle § 36 písm. l/, písm. n/ Trestného zákona, nakoľko obe
vyššie uvedené okolnosti predpokladajú okrem priznania sa obžalovanej aj istú formu sebareflexie,
resp. jej postoj v tom zmysle, že napomôže pri objasnení celej trestnej činnosti. Z vykonaného

dokazovania jednoznačne vyplýva, že obžalovaná v danom prípade spolupracovala minimálne s ďalšou
jednou osobou ženského pohlavia, pričom nie je vylúčené, že takých osôb zainteresovaných na
predmetnej trestnej činnosti bolo viac, pričom obžalovaná spočiatku uvádzala, že nechce oznámiť jej
spolupáchateľovaneskoršienahlavnompojednávanívedomásiskutočnosti,žejejmôžubyťnepriznané
vyššie zmienené poľahčujúce okolnosti len uviedla, že to bola pre ňu neznáma žena niekde z okolia F.,

ktorú však nepozná po mene, avšak tomuto jej tvrdeniu súd neuveril, teda obžalovaná sa v podstate
doznala len k tým skutočnostiam, ktoré sa jej aj podarilo preukázať, avšak pri objasňovaní ďalších
skutočnostívýznamnýchzhľadiskacelkovéhoobjasneniacelejtrestnejčinnosti,najmäzisteniavšetkých
spolupáchateľov podieľajúcich sa na tejto trestnej činnosti už riadne nespolupracovala a nebola tak
nápomocná pri naplnení účelu trestného konania v zmysle § 1 Trestného poriadku, a to aby boli trestné

činy náležite zistené a ich páchatelia spravodlivo potrestaní. S poukazom na vyššie uvedené sa v zmysle
§ 38 ods. 3 Trestného zákona horná hranica trestnej sadzby u obžalovanej znižuje o 1/3 (upravená
trestná sadzba 36 mesiacov až 92 mesiacov). Na základe toho v zmysle § 221 ods. 3 Trestného
zákona s použitím § 38 ods. 3, § 36 písm. k/ Trestného zákona jej súd uložil trest odňatia slobody
vo výmere 48 mesiacov nepodmienečne, ktorý trest považoval za primeraný s ohľadom na závažnosť

spáchaného skutku, na jeho následok, ako aj na osobu páchateľa, spôsob spáchania predmetného
skutku a na postoj páchateľa k spáchanej trestnej činnosti, a to aj napriek skutočnosti, že obžalovaná
urobila vyhlásenie o vine, pričom ako už súd vyššie uviedol, toto priznanie bolo len formálnym postojom
obžalovanej k jej trestnej činnosti, ktorá bola v dostatočnej miere podložená zabezpečenými dôkazmipočas prebiehajúceho trestného konania a táto sa v podstate doznala pod ťarchou vykonaných dôkazov,
a to len ako poslednú záchranu pre to, aby jej bol uložený miernejší trest. V tejto výmere trestu
odňatia slobody je premietnutá aj tá skutočnosť, že obžalovaná sa k spáchaniu trestnej činnosti doznala

a nahradila poškodenej vzniknutú škodu. Tento trest považuje súd za dostatočne prísny z hľadiska
represívnej funkcie trestu, ktorý môže u obžalovanej splniť svoj účel a naplniť tak aj ochrannú a výchovnú
funkciu trestu. Zároveň týmto trestom je aj naplnená zložka individuálnej a generálnej prevencie, ktorá
je v súvislosti s predmetnou trestnou činnosťou obzvlášť významná, nakoľko v poslednom období sa
objavuje čoraz viacej podobných prípadov, kedy býva zneužívaná dôverčivosť starších ľudí a sú od nich

vylákané pod rôznymi zámienkami finančné prostriedky, často predstavujúce ich celoživotné úspory,
preto súd považoval za potrebné v danom prípade klásť dôraz najmä na zložku represívnu a funkciu
generálnej prevencie vo vzťahu k ďalším potenciálnym páchateľom. Súd pri ukladaní trestu zohľadnil
aj tú skutočnosť, že obžalovaná už bola v minulosti 5 krát súdne trestaná, a aj napriek tomu, že má
odsúdenia za tieto trestné činy v registri trestov zahladené, je nesporné, že sa dopúšťala trestnej
činnosti majetkového charakteru, a teda možno konštatovať, že predchádzajúce odsúdenia i uložené

tresty nesplnili svoj účel z hľadiska individuálnej prevencie i výchovného pôsobenia trestu, preto je
u nej potrebné zvýšiť dôraz na represívnu zložku trestu. V neposlednom rade súd poukazuje už na
vyššiezmienenýpostojobžalovanej,ktorámalamožnosťvpriebehuceléhotrestnéhokonaniapreukázať
svoj zmenený postoj k spáchanej trestnej činnosti najmä tým, že by v spolupráci s orgánmi činnými v
trestnom konaní napomohla pri celkovom objasnení tejto trestnej činnosti, čo však nevyužila, preto súd

nevidí dôvod na mierne nazeranie na obžalovanú. Po zhodnotení všetkých týchto skutočností dospel
súd k záveru, že takto uložený trest v dostatočnej miere bude plniť požiadavku nielen represie, ale
aj individuálnej, či generálnej prevencie. Nakoľko obžalovaná do súčasnosti nebola vo výkone trestu
odňatia slobody, súd ju zaradil pre výkon trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia.

Na základe týchto skutočností súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie len ohľadne výroku o treste a v lehote 15 (pätnásť) dní
od oznámenia rozsudku prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne. Ohľadne výroku

o vine nie je možné podať odvolanie, nakoľko obžalovaný urobil vyhlásenie o vine, ktoré súd prijal
uznesením.

Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1

Trestného poriadku).