Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, April 8, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19CoE/24/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8408204297
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8408204297.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava, pobočka
Poprad, ul. 1. Mája 4053/24, 058 01 Poprad, IČO: 30 807 484, proti povinnému: TATRAŽAL, s.r.o.,
Baštová 6, 060 01 Kežmarok, IČO: 36 491 241, o vymoženie 55,04 eur s príslušenstvom a trov exekúcie,
o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č. k. 2Er/661/2008-13 zo dňa
14.05.2013 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie v jeho napadnutej časti, t. j. vo výroku o trovách súdneho exekútora a v rozsahu
zrušenia v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú.

Exekúciu zastavil.

Súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie v sume 45,23 eur a zaviazal oprávneného k ich úhrade do
3 dní od právoplatnosti uznesenia.

Vyslovil, že oprávnený a povinný nemajú právo na náhradu trov konania.

Rozhodnutie o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a zastavení exekúcie právne odôvodnil podľa ust.
§§ 103; 107 ods. 1, 4 Občianskeho súdneho poriadku, §§ 57 ods. 1 písm. g); 58 ods. 1 Exekučného
poriadku, pričom konštatoval, že lustráciou obchodného registra zistil, že povinný bol dňa 22.01.2010
ex offo vymazaný z obchodného registra. Povinný zanikol bez právneho nástupcu a stratil spôsobilosť
byť účastníkom konania. Preto je tu dôvod na zastavenie exekúcie.

Rozhodnutie o trovách súdneho exekútora odôvodnil právne podľa ust. § § 200 ods. 2; 203 ods. 2
Exekučného poriadku, pričom konštatoval, že trovy exekúcie vyúčtované súdnym exekútorom považuje
zatrovynárokovanépreúkonyuskutočnenéahodinyivýdavkyvynaloženéúčelne,hospodárnevsúlade
s vyhl. č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. Súdnemu exekútorovi priznal
trovy exekúcie celkom vo výške 45,23 eur, pozostávajúcich z odmeny podľa ust. § 14 vyhlášky v rozsahu
2 začatých hodín, t.j. v sume 13,28 eur, odmenu podľa § 15 vyhlášky za 4 úkony v sume 13,28 eur,

hotové výdavky podľa § 22 vyhlášky za poštovné v sume 11,13 eur a 20 % DPH zo sumy 37,69 eur
vo výške 7,54 eur.

Protitomutouzneseniu,atoprotivýrokuopovinnostizaplatiťsúdnemuexekútorovitrovyexekúcie,podal
v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. V odvolaní uviedol, že v zmysle nálezu Ústavného
súdu SR vo veci sp. zn. IV. ÚS 297/2010-11 zo dňa 31.08.2010 v konečnom dôsledku môže nastať

stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie. Z ustanovenia § 197 ods.
1 Exekučného poriadku jednoznačne vyplýva, že trovy exekúcie znáša povinný. Súd môže zaviazať naúhradu priznaných trov exekúcie oprávneného len za predpokladu, že zastavenie exekúcie sám zavinil
a aj v tomto prípade zákon ponecháva súdu možnosť, nie povinnosť zaviazať na úhradu trov exekúcie
oprávneného. Ustanovenie § 203 prestavuje výnimku zo zásady zakotvenej v ust. § 197 Exekučného

poriadku a jeho použitie prichádza do úvahy, iba ak sú splnené zákonné predpoklady, t. j. exekučné
konanie bolo zastavené z dôvodu zavinenia oprávneného, prípadne majetok povinného nestačí ani
na úhradu trov exekúcie a ak je daná príčinná súvislosť medzi zavinením oprávneného a zastavením
exekúcie.

V tejto veci sa však jedná o zastavenie exekúcie z dôvodu absencie jednej zo základných podmienok
konania, ktorá je neodstrániteľná. Oprávnený nemohol ani pri náležitej opatrnosti predvídať, že povinný
subjekt v priebehu exekučného konania zanikne bez právneho nástupcu. Oprávnený preto zastavenie
exekúcie nezavinil.

Na základe uvedeného oprávnený žiadal, aby odvolací súd uznesenie v ním napadnutej časti zmenil

tak, že súdnemu exekútorovi trovy exekúcie neprizná.

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal uznesenie súdu
prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 212
O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 214 O.s.p. a zistil, že uznesenie

v jeho napadnutej časti je potrebné zrušiť.

Z napadnutého uznesenia vyplýva, že súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu
zastavil, pričom tak rozhodol podľa ust. §§ 57 ods. 1 písm. g) a 58 ods. 1 Exekučného poriadku.

Z ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku vyplýva, že dôvodom na zastavenie exekúcie
podľa tohto zákonného ustanovenia je existencia iného dôvodu na zastavenie exekúcie než dôvodov
uvedených v ďalších ustanoveniach Exekučného poriadku. Ide o ďalšie rozmanité dôvody nepatriace
ani do jedného z prípadov, ktoré Exekučný poriadok konkretizuje.

Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že súd prvého stupňa o trovách súdneho exekútora
rozhodol podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku.

Podľa citovaného ustanovenia sa však rozhodne o trovách exekúcie v prípade, ak dôjde k zastaveniu
exekúcie pre nemajetnosť povinného.

V danom prípade však exekúcia nebola zastavená pre nemajetnosť povinného, ale z dôvodov, že
povinný stratil spôsobilosť byť účastníkom konania.

Takýto záver o povinnosti oprávneného zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie robí napadnuté

uznesenie v časti trov exekúcie nepreskúmateľným, keďže rozhodnutie o trovách exekúcie
nekorešponduje s dôvodom zastavenia exekúcie.

Preto odvolací súd uznesenie v jeho napadnutej časti podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f) Občianskeho
súdneho poriadku zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Úlohou súdu prvého stupňa bude v ďalšom konaní opätovne rozhodnúť o trovách exekúcie s tým, že
rozhodnutie bude zodpovedať skutkovému stavu a bude s ním aplikovať správa a príslušná právna
norma.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.