Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Judgement was issued on Thursday, May 31, 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 11Cpr/5/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115224473
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Wildeová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8115224473.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v spore žalobcu: M. I., G.. X.XX.XXXX, K. K.

XXX, zastúpený: JUDr. Milan Szöllössy, advokát, so sídlom Mlynská 28, Košice p r o t i žalovanému:
EURO - BAU s.r.o., Brezovica, so sídlom Brezovica 421, IČO 46738479, zastúpený: JUDr. Ján Garaj,
advokát, so sídlom Prešov, Hlavná 137 o určenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu vzniknutú
pracovným úrazom takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalobca n e m á nárok na náhradu trov konania a žalovanému súd tento nárok nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou zo XX.X.XXXX sa domáhal určenia, že za jeho pracovný úraz zo dňa 2.5.2013

zodpovedá žalovaný v rozsahu 100%. Žalobu odôvodnil tým, že počas výkonu prác u žalovaného
ako zamestnávateľa utrpel na stavbe Univerzitného centra energeticky efektívnych budov ČVUT ako
pomocný robotník dňa 2.5.2013 pracovný úraz s ťažkým zdravotným postihnutím s trvalými následkami.
Žalovaný však tento úraz nenahlásil sociálnej poisťovni. Aj keď podľa úrazových šetrení rozhodujúcou
príčinou úrazu žalobcu bolo to, že nedával dostatočný pozor pri navádzaní žeriavu, pričom došlo k jeho
pádu uviedol, že prácu vykonával obvyklým spôsobom a na výkon práce nebol preškolený a preto s
výsledkami šetrenia Inšpektorátu práce pre Stredočeský kraj sa nestotožnil.

2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Uviedol, že žalobca bol poučený o podmienkach bezpečnosti a
ochrany zdravia pri práci pri školení dňa 19.11.2012, o čom doložil prezenčnú listinu a príslušné
osvedčenie oprávňujúce ho na výkon prác vo výškach z 19.11.2012, ktoré platí 1 rok. Navyše
žalobca už predtým pracoval u žalovaného v rovnakej pozícii a teda mal skúsenosť s obdobnými
prácami. Žalobca porušil základnú povinnosť pri práci vo výškach, čo bolo jedinou príčinou jeho úrazu.
Žalovaný si svoje povinnosti ohľadom zabezpečenia podmienok bezpečnosti a ochrany zdravia plnil, o

čom svedčí absolvovanie školení, preskúšanie pravidiel BOZP a zabezpečenie pracovných pomôcok.
Na pojednávaní upresnil, že žalobca v čase úraze nebol zabezpečený istiacim lanom, ktoré nemal
upevnené, aj keď mal na sebe bezpečnostný postroj a pracoval vo výškach.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán, svedkov P. C., P. I., O. Š., V. J., písomnou svedeckou
výpoveďouO.O., dohodouovykonanípráce,dohodouoskončenídohodyovykonanípráce,uplatnením
nároku na náhradu úrazových dávok zo dňa XX.X.XXXX, stanoviskom polície Č. P. z X.XX.XXXX a

oblastného Inšpektorátu práce pre Stredočeský kraj zo dňa 8.9.2014, rozhodnutím Sociálnej poisťovne
zodňa28.10.2014,odbornýmposudkomoinvalidite,prezenčnoulistinouzoškoleniazodňa19.11.2012,
osvedčením zo dňa 19.11.2012, záverečnou správou Metrostavu zo dňa 7.6.2013, vyjadrením JJ-BTSs.r.o. k možnosti použitia kolektívnych ochranných opatrení, písomnými vyjadreniami strán, stanoviskom
Inšpektorátu práce Prešov a zistil tento skutkový stav:

4. Žalobca pracoval u žalovaného na základe dohody o vykonaní práce z XX.X.XXXX. Dohodnuté boli
pomocné stavebné práce do 31.12.2013. U žalovaného na základe dohody o vykonaní práce pracoval
žalobca aj v roku 2012 a to od apríla do konca roka.

5. Žalobcu vyslal žalovaný na výkon prác na stavbu Univerzitného centra energeticky efektívnych budov

Č. O. Z. K.. Zhotoviteľom tejto stavby bola obchodná spoločnosť Metrostav a.s. a subdodávateľmi boli
aj ďalšie spoločnosti a to priamo k Metrostavu Skanska a.s., podzhotoviteľom spoločnosti Skanska bola
spoločnosť Teras Nova s.r.o., podzhotoviteľom tejto spoločnosti bola spoločnosť Strechy SK s.r.o. a
napokon podzhotoviteľom tejto spoločnosti bol žalovaný.

6. Dňa X.X.XXXX U. XX.XX I.. došlo na danej stavbe k úrazu žalobcu počas montáže záklopu

drevostavby OSB doskami v druhom nadzemnom podlaží vo výške asi 5 metrov nad zemou. V tom čase
žalobca ukladal dosky zo žeriavu na strope, kde boli vytvorené voľné plochy - prepadliská, keďže na
tejto ploche boli trámy vzdialené od seba asi 1 meter a na tieto trámy sa zvrchu upevňovali OSB dosky.
Žalobca pri ukladaní dosák bol postavený chrbtom k prepadlisku zhruba v strede spomínanej plochy a pri
cúvaní do neho prepadol a spadol. V tom čase mal na hlave ochrannú prilbu, na sebe mal bezpečnostný

postroj, avšak nebol upevnený bezpečnostným lanom. Po páde bol v bezvedomí a v snahe vyhnúť sa
problémom a pomôcť mu, jeho spolupracovníci mu pripevnili o postroj bezpečnostné lano.

7. Žalobca utrpel pri páde vážne zranenia ako vyplýva z posudku Sociálnej poisťovne pobočka Prešov
zo dňa XX.X.XXXX, konkrétne išlo o O. I. A. E. N. M., J. C., L. K. A. N. Q. A. I. A. Y. E. XX - L. Q. J. P. U..

Uvedeným posudkom bola ustálená miera poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť na
65%. Žalobca bol uznaný invalidným a rozhodnutím Sociálnej poisťovne Bratislava z XX.XX.XXXX bol
mu priznaný invalidný dôchodok vo výške 155 Eur mesačne.

8. Spoločnosť Metrostav a.s. vypracovala dňa X.X.XXXX správu k vyšetreniu pracovného úrazu

žalobcu. V bode 8 označenom ako „zdroje a príčiny mimoriadnej udalosti“ sa uvádza, že príčinou
úrazu bolo nesprávne používanie osobného ochranného pracovného prostriedku, pretože záchytné
lano bolo neprimerane dlhé a nemohlo žalobcu efektívne zachytiť pri páde. Úrazu predchádzala určitá
nesústredenosť poškodeného, keďže podľa svedka nacúval k otvorenému okraju.

9. Podľa bodu 9 tejto správy „závery zo šetrenia mimoriadnej udalosti“ hlavnou príčinou pádu žalobcu
bolo nerešpektovanie bezpečnosti práce nad voľnou hĺbkou a porušenie ustanovení zákona č. 262/2006
Zb. a nariadenia vlády č. 362/2005 Zb. zo strany poškodeného. V uvedenom bode sa teda žiadna iná
príčina úrazu neuvádza.

10. Pod bodom 10 tejto správy, ktorý je označený ako „návrh opatrení k zamedzeniu vzniku obdobných
mimoriadnych udalostí“ sa konštatuje, že aj žalovaný mohol ovplyvniť bezpečnosť práce zvolením
iného pracovného postupu - napr. použitím pracovnej lávky priamo pod stropom alebo mobilnou
vysokozdvižnou pracovnou plošinou. Zamestnávateľ mal na pracovisku organizovať práce tak, aby
miesto s nebezpečenstvom pádu bolo zabezpečené trvalým dohľadom. Hlavnou príčinou úrazu však

zostáva nedodržanie zásad bezpečnej práce zo strany poškodeného.

11. Prípadom sa zaoberal aj Oblastný inšpektorát práce pre Stredočeský kraj, ktorý v správe z X.X.XXXX
uviedol, že rozhodujúcou príčinou pracovného úrazu žalobcu bolo to, že pri navádzaní žeriavu nedával
pozor, pohyboval sa na okraji nedokončenej drevenej podlahy stropu a zvolil príliš veľkú dĺžku istiaceho

lana. K totožnému záveru dospelo aj Obvodné oddelenie polície ČR Kladno ako sa konštatuje v správe
z X.XX.XXXX.

12. Nesporné bolo aj to, že žalovaný zorganizoval školenie svojich zamestnancov z predpisov BOZP v
stavebnej výrobe a vo výškach v stavebnej výrobe dňa XX.XX.XXXX, ktoré vykonal odborný lektor T. B.

a tohto školenia sa zúčastnil aj žalobca, čo vyplýva z prezenčnej listiny. Jeho výsledkom bolo vydanie
osvedčenia žalobcovi o jeho absolvovaní. Overenie vedomostí bolo ukončené skúšobným testom s
výsledkom „prospel“.13. Žalobca si vôbec na okolnosti úrazu a to, čo mu predchádzalo nepamätá.

14. Súd vypočul ako svedkov osoby, ktoré pracovali na tej istej stavbe v čase úrazu žalobcu a to P.

C., P. I., O. Š. Q. V. J.. Ani jeden z nich nie je v pracovnoprávnom vzťahu so žalovaným. V minulosti
pracovali ako živnostníci a mali so žalovaným uzavretú zmluvu o dielo okrem V. J., ktorý pracoval pre
celkom inú spoločnosť a to Strechy SK. Všetci títo svedkovia zhodne uviedli, že v čase úrazu žalobca
nebol pripevnený bezpečnostným lanom, hoci robil na streche a hoci každý z nich bol školený o tom, že
ho musia používať pri prácach vo výškach a preto každý z nich to aj dodržiaval.

15. Svedkovia C. Q. Š. uviedli aj to, že ešte ráno v deň úrazu žalobcu mali školenie s majstrom
dodávateľa stavby, ktorý im zdôraznil, že pri prácach vo výškach musia byť pripútaní. Svedok J.
dodal aj to, že na stavbe bol bezpečnostný technik z firmy Metrostav, ktorý ich taktiež školil ohľadom
bezpečnostných predpisov, chodieval po stavbe a kontroloval, či každý má ochranné prostriedky a či ich
používa. Každý ich aj používal a pri prácach vo výškach sa pripevňoval bezpečnostným lanom až na

tento prípad žalobcu. Po páde žalobcu svedok vyšiel na strechu, spustil bezpečnostné lano, ktoré na
zemi pripútal o postroj žalobcu v snahe pomôcť mu.

16. Všetci menovaní svedkovia potvrdili aj to, že nebolo možné pri daných prácach na strope použiť
nejakú lávku alebo plošinu vzhľadom na charakter vykonávaných prác. Tieto bližšie vysvetlil konateľ

žalovaného. Plošina má šírku asi 6 metrov. Na strope už boli osadené trámy, ktoré boli od seba vzdialené
asi 1 meter a na tieto trámy zvrchu sa upevňovali OSB dosky, teda práce museli byť robené zvrchu a nie
zo spodu a preto technicky nebolo možné použiť kolektívne zabezpečenie. Žalobca sa pritom prepadol
nie na okraji stropu, ale niekde v strede, kde nemohlo byť ani zábradlie (potvrdil to svedok I.).

17. Z výpovede svedka C. navyše vyplynulo aj to, že v čase úrazu žalobca skladal dosky z ramena
žeriava, hoci to nemal robiť. Svedok spolu so žalobcom mali za úlohu osadzovať dosky na streche. Po
tom, keď už došli, mali na zemi pripevniť ďalšie dosky na žeriav, čo aj svedok urobil, žalobca však zostal
na streche a vykonával práce, ktoré podľa svedka ani nemal robiť.

18. Žalovaný predložil odborné vyjadrenie spoločnosti JJ - BTS s.r.o. spracované konateľom B. B.
autorizovaným bezpečnostným technikom, v ktorom uviedol, že nie je povinnosťou zamestnávateľa
zabezpečiť stály dohľad pri práci vo výškach, nevyplýva to zo žiadneho právneho predpisu, normy
a nie je to ani bežnou zvyklosťou. Uviedol aj to, že nie je povinnosťou zamestnávateľa zabezpečiť
zamestnancovi proti pádu z výšky kolektívnymi a zároveň osobnými prostriedkami, pričom poukázal na

prílohu č. 6 vyhlášky č. 147/2013 Z.z.

19.ŽalobcažiadalvypočuťakosvedkaO.O.,ktorýmalpôsobiťakobezpečnostnýtechniknapredmetnej
stavbe. Vzhľadom na to, že jedná sa občana Českej republiky bývajúceho v Čechách, súd s poukazom
na § 196 ods. 3 CSP mu uložil povinnosť písomne zodpovedať na konkrétne otázky. Svedok vo svojom

písomnom vyjadrení jednoznačne uviedol, že príčinou úrazu žalobcu bolo nesprávne použitie postroja,
u ktorého nebola nastavená bezpečná dĺžka lana, došlo teda k porušeniu bezpečnostných predpisov
zo strany žalobcu. Svedok sa zúčastnil šetrenia tohto pracovného úrazu a na výzvu súdu o vysvetlenie
návrhu opatrení v príslušnej správe v súvislosti s tým, že žalovaný mal zvoliť iný pracovný postup
pomocou pracovnej lávky alebo vysokozdvižnej plošiny svedok uviedol, že vzhľadom na odstup času si

nepamätá na tieto okolnosti, ale dodal, že práca mohla byť pri správnom použití osobného ochranného
pracovného prostriedku bezpečne vykonaná i závesom na lane a použitie iných prostriedkov či postupov
zrejme nebolo opodstatnené. Zabezpečenie dozoru zo strany zamestnávateľa pri práci v závese na lane
je stavené v prílohe k nariadeniu vlády ČR 362/05 - bod 7 písm. e/. Svedok si pamätal aj na kontrolu
dokumentácie BOZP, ktorá potvrdila, že všetky prepísané školenia boli vykonané v riadnych termínoch.

20. Na požiadanie súdu (s použitím § 319 CSP) bolo vypracované stanovisko Inšpektorátu práce Prešov,
v ktorom sa uvádza, že zamestnávateľ v tomto prípade zvolil osobné ochranné pracovné prostriedky na
ochranu pred pádom z výšky. Ak technologický plán neustanovoval použitie kolektívnych opatrení, nie
je možné konštatovať, že zamestnávateľ bol povinný použiť predovšetkým kolektívne opatrenia, navyše

ak boli použité osobné ochranné pracovné prostriedky, ktoré mali vylučovať ohrozenie. V stanovisku
sa ďalej uvádza, že aj keď kolektívne opatrenia vždy majú prednosť, v niektorých situáciách napr. pri
montáži strešnej konštrukcie alebo jej časti môže byť ich použitie vylúčené alebo neprimerane obtiažne
vzhľadom na technologický postup prác.21. Listom zo dňa XX.X.XXXX žalobca uplatnil ako poškodený nárok na úrazové dávky v Sociálnej
poisťovni pobočke Prešov v dôsledku tohto pracovného úrazu. Uznesením Sociálnej poisťovne

Bratislava zo dňa XX.X.XXXX však toto konanie bolo prerušené z dôvodu začatia konania o predbežnej
otázke, ktorá sa rieši v tomto spore.

22. Uplatnený nárok súd vyhodnocoval v zmysle ustanovení §§ 195 a196 Zákonníka práce v znení
účinnom ku dňu úrazu.

23. Podľa § 195 ods. 1 Zákonníka práce ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v
priamej súvislosti s ním k poškodeniu zdravia alebo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz), zodpovedá za
škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom
pomere.

24. Podľa § 195 ods. 2 Zákonníka práce pracovný úraz je poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi
spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle
krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov.

25. Podľa § 195 ods. 6 Zákonníka práce zamestnávateľ zodpovedá za škodu, aj keď dodržal povinnosti

vyplývajúce z osobitných predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia
pri práci, ak sa zodpovednosti nezbaví podľa § 196 .

26. Podľa § 196 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti celkom, ak preukáže,

že jedinou príčinou škody bola skutočnosť, že
a) škoda bola spôsobená tým, že postihnutý zamestnanec svojím zavinením porušil právne predpisy
alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo pokyny na zaistenie
bezpečnostiaochranyzdraviapripráci,hocisnimibolriadneapreukázateľneoboznámenýaichznalosť
a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali, alebo

b) škodu si spôsobil postihnutý zamestnanec pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo
psychotropných látok a zamestnávateľ nemohol škode zabrániť.

27. Podľa § 196 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti sčasti, ak preukáže, že
a) postihnutý zamestnanec porušil svojím zavinením právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo

pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne
oboznámený, a že toto porušenie bolo jednou z príčin škody,
b) jednou z príčin škody bolo, že zamestnanec bol pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo
psychotropných látok,
c) zamestnancovi vznikla škoda preto, že si počínal v rozpore s obvyklým spôsobom správania sa

tak, že je zrejmé, že hoci neporušil právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo pokyny na zaistenie
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo osobitné predpisy, konal ľahkomyseľne a musel si pritom
byť vzhľadom na svoju kvalifikáciu a skúsenosti vedomý, že si môže privodiť ujmu na zdraví.

28. Podľa § 196 ods. 3 Zákonníka práce ak sa zamestnávateľ zbaví zodpovednosti sčasti, určí sa časť

škody, za ktorú zodpovedá zamestnanec, podľa miery jeho zavinenia. V prípade uvedenom v odseku 2
písm. c) sa zamestnancovi uhradí aspoň jedna tretina škody.

29. Podľa § 196 ods. 4 Zákonníka práce pri posudzovaní, či zamestnanec porušil právne predpisy alebo
ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci [odsek 1 písm. a) a odsek 2 písm.

a)], alebo osobitné predpisy, nemožno sa dovolávať len všeobecných ustanovení, podľa ktorých si má
každý počínať tak, aby neohrozoval svoje zdravie a zdravie iných.

30. Podľa § 196 ods. 5 Zákonníka práce za ľahkomyseľné konanie podľa odseku 2 písm. c) nemožno
považovať bežnú neopatrnosť a konanie vyplývajúce z rizika práce.

31. V danom prípade je nepochybné, žalobca utrpel dňa 2.5.2013 pri plnení pracovných úloh žalovaného
úraz, ktorý napĺňa charakteristiku pracovného úrazu a za ktorý teda zodpovedá žalovaný ako jeho
zamestnávateľ. Následne sa však súd musel vyporiadať s tým, či nedošlo k úplnej alebo čiastočnejliberácii tejto zodpovednosti žalovaného v zmysle ustanovení § 196 ods. 1, 2 Zákonníka práce. Pri
vyhodnocovaní tejto otázky je potrebné vychádzať z predpisov o bezpečnosti práce, ktorým je zákon
č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a vyhláška č. 374/1990 Zb. o bezpečnosti

práce a technických zariadení pri stavebných prácach. Uvedená vyhláška platila do 1.7.2013, teda v
čase úrazu žalobcu. Rozhodujúca je jej deviata časť týkajúca sa prác vo výškach a nad voľnou hĺbkou.

32. Podľa § 48 ods. 1 citovanej vyhlášky ochrana pracovníkov proti pádu sa musí vykonať kolektívnym
alebo osobným zabezpečením nezávisle od výšky na všetkých pracoviskách a komunikáciách nad

vodou alebo inými látkami kde hrozí nebezpečenstvo poškodenia zdravia, a od výšky 1,5m na všetkých
ostatných pracoviskách a komunikáciách táto vyhláška neurčuje inak.

33. Kolektívnym zabezpečením sa považuje ochranné zábradlie, ochranné ohradenie, lešenie, poklopy,
záchytné ohradenie, záchytné lešenie, záchytné siete, čo vyplýva z § 49 ods. 1 citovanej vyhlášky.

34. Podľa § 50 ods. 1 vyhlášky osobné zabezpečenie pracovníkov pri prácach nad voľnou hĺbkou vo
výškach sa musí použiť v prípadoch, keď nemožno použiť kolektívne zabezpečenie.

35. Podľa § 50 ods. 2 vyhlášky prostriedky osobného zabezpečenia proti pádu sú najmä
a) bezpečnostné lano,

b) bezpečnostný pás,
c) bezpečnostný postroj,
d) skracovač lana,
e) samonavíjacia kladka,
f) bezpečnostná brzda,

g) prípravky na spúšťanie a vyťahovanie vrátane príslušenstva.

36. Podľa § 50 ods. 8 vyhlášky pri presune na iné miesto upevnenia (ukotvenia) musí byť pracovník
stále zaistený osobným zabezpečením.

37. Ako vyplýva z vyššie citovaných právnych prepisov zamestnávateľ pri prácach vo výškach
zabezpečí zamestnancom predovšetkým kolektívne zabezpečenie a len ak to nie je možné,
osobné zabezpečenie. Nie je jeho povinnosťou zabezpečiť súčasne oba tieto druhy zabezpečenia
a dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že žalobca mal k dispozícii prostriedky osobného
zabezpečenia - bezpečnostný postroj a lano, ktoré mal ukotviť k pevnému bodu, avšak v inkriminovanej

chvíli zrejme v snahe uľahčiť si prácu pri svojom posune toto ukotvenie neurobil. Jednoznačne tým
porušil spomínaný predpis o bezpečnosti pri práci a toto jeho porušenie súd vyhodnotil ako jedinú príčinu
jeho pádu. Súd totiž nezistil, že by aj žalovaný porušil predpisy, ktoré by viedli k pracovnému úrazu
žalobcu. Zvolený technologický postup vykonávaných prác na strope bol vhodný a technicky nepripúšťal
možnosť používania kolektívneho zabezpečenia - plošiny alebo zábradlia a to vzhľadom na charakter

prác - pripevňovanie OSB dosák zvrchu na trámy vzdialené od seba asi 1 m a vzhľadom na to, že
prepadlisko sa nachádzalo nie na okraji pracovného priestoru.

38. Preukázané bolo aj to, že žalobca bol riadne a preukázateľne oboznámený s bezpečnostnými
predpismi, absolvoval o nich školenie organizované žalovaným práve so zameraním na práce vo

výškach dňa 19.11.2012, v rámci ktorého sa podrobil skúšobnému testu, ktorý zvládol a preto mu bolo
vydané aj príslušné osvedčenie. K jeho úrazu došlo o niečo cez 5 mesiacov po tomto školení, teda
v krátkej dobe. O nutnosti používania osobných ochranných prostriedkov - bezpečnostného lana bol
žalobca upozornený dokonca ráno v deň jeho úrazu bezpečnostným technikom zrejme dodávateľa
stavby, na čo si pamätali svedkovia C. Q. Š.. Ďalší dvaja svedkovia I. Q. J. potvrdili školenie ohľadom

nutnosti používania bezpečnostného lana na predmetnej stavbe, hoci si nepamätali, kedy sa konalo,
ale potvrdili aj to, že stále boli na to upozorňovaní, že pri prácach vo výškach musia byť pripútaní a
potvrdili aj to, že to kontroloval bezpečnostný technik dodávateľa stavby, ktorý sa prechádzal po stavbe.
Všetci spomínaní svedkovia zhodne uviedli, že každý z nich pri prácach vo výškach na danej stavbe
sa pripútal bezpečnostným lanom jednak kvôli vlastnej bezpečnosti, ale aj kvôli hroziacim vysokým

pokutám. Žalobca nepochopiteľne v čase vykonávania prác na strope bezprostredne pred pádom nebol
pripútaný bezpečnostným lanom, ako to uviedli všetci spomínaní svedkovia. Súd ich výpovede považuje
za pravdivé. Žalobca ich napokon ani nepoprel, keďže na okolnosti pred úrazom si nepamätá. Žiadny
zo svedkov v čase výsluchu nebol v žiadnom právnom vzťahu so žalovaným a svedok J. dokoncaani v minulosti nevykonával žiadne práce pre žalovaného a súd preto nemal najmenšiu pochybnosť o
pravdivosti všetkých týchto výpovedí.

39. To, o čo sa opieral žalobca a čo bolo uvedené aj v správe o šetrení pracovného úrazu a teda
že žalovaný mal použiť iný pracovný postup prostredníctvom pracovnej lávky alebo vysokozdvižnej
plošiny súd nepovažoval za preukázané. Jednak táto okolnosť sa uvádza v spomínanej správe nie
v časti, ktorá sa venuje príčinám úrazu (kde je konštatované výlučne porušenie bezpečnosti práce
zo strany žalobcu), ale spomína sa len v časti, ktorá je označená ako návrh opatrení a napokon aj

spoluautor tejto správy svedok O. O. sa už k týmto okolnostiam vzhľadom na odstup času nevedel
vyjadriť. Tento svedok však vo svojej písomnej výpovedi potvrdil, že pri správnom použití osobných
ochranných pracovných prostriedkov mohla byť práca bezpečne vykonaná aj v závese na lane a to súd
považoval za rozhodujúce. V tejto súvislosti opäť je potrebné zdôrazniť, že pri daných prácach technicky
ani nebolo možné použiť kolektívne zabezpečenie.

40. Podmienky stanovené v § 196 ods. 1 Zákonníka práce vedúce k úplnej liberácii zodpovednosti
žalovaného musia byť splnené kumulatívne. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody súd mal za
preukázané, že jedinou príčinou pracovného úrazu žalobcu bolo to, že sám žalobca svojim zavinením
porušil predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci preukázateľne bol s nimi
riadne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali.

41. Ohľadom preukázania toho, že dodržiavanie bezpečnostných predpisov sa sústavne vyžadovali a
kontrovali súd dodáva, že je potrebné si uvedomiť, že žalobca začal pracovať u žalovaného XX.X.XXXX
a úraz sa stal v Č. X.X.XXXX. Sústavná kontrola dodržiavania bezpečnostných predpisov neznamená
stály dohľad na stavbe, v slovenskej právnej úprave takáto povinnosť uložená nie je. Úraz sa stal

9.deň po tom, čo žalobca začal pracovať pre žalovaného, teda v krátkom čase, a navyše v inom
štáte a preto žalovanému ani nie je možné vytknúť, ak nestihol realizovať túto kontrolu. Navyše však
dodávateľom stavby bol iný subjekt, ktorý mal svojho bezpečnostného technika a ktorý nepochybne, čo
súd mal za preukázané, vykonával na stavbe dozor ohľadom dodržiavania bezpečnostných predpisov
zo strany všetkých robotníkov pracujúcich na stavbe vrátane žalobcu. Pri realizácii rozsiahlej stavby

nie je možné vylúčiť dohody zúčastnených spoločností na stavbe práve v súvislosti s dozorom zo
strany bezpečnostného technika dodávateľa stavby, čo je aj logické. Žalovaný predsa nemal povinnosť
vyslať do Čiech ďalšieho zamestnanca len preto, aby vykonával kontrolu používania a dodržiavania
bezpečnostných predpisov, keď to vykonával bezpečnostný technik tejto stavby, hoci z inej organizácie.
Takýto výklad súd považuje za správny a spravodlivý, pretože za rozhodujúce považuje to, že na stavbe

bol tento dohľad zabezpečený bezpečnostným technikom, ktorý, ako vypovedali všetci svedkovia,
vyžadoval a kontroloval dodržiavanie bezpečnostných predpisov na stavbe. Zákonodarca navyše v §
196 ods. 1 písm. a/ Zákonníka práce ani výslovne neuvádza, že len zamestnávateľ je povinný v zmysle
tohto ustanovenia sústavne vyžadovať a kontrolovať dodržiavanie bezpečnostných predpisov. Teda táto
povinnosť nie je viazaná len na zamestnávateľa, tieto okolnosti je potrebné vyhodnotiť vzhľadom na

konkrétne okolnosti prípadu.

42. Žalobca vzhľadom na výpoveď svedka O. O. poukázal na to, že bolo povinnosťou žalovaného
zabezpečiť stály dohľad na stavbe a to z zmysle nariadenia vlády ČR č. 362/2005 Zb. Aj keď skutočne
v tomto naradení sa uvádza aj stály dohľad, súd mal za to, že nie je možné nariadenie českej vlády

aplikovať na daný právny vzťah. Ten súd posudzuje podľa slovenskej právnej úpravy ako to vyplýva z
článku 4 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 864/2007 z 11.7.2007 o rozhodnom
práve pre mimozmluvné záväzky (Rím II.).

43. Podľa článku 4 ods. 2 citovaného nariadenia ak však osoba, o ktorej sa tvrdí, že je zodpovedná,

ako aj poškodená osoba majú svoj obvyklý pobyt v tej istej krajine v čase vzniku škody, civilný delikt sa
spravuje právnym poriadkom tejto krajiny.

44. Nepochybne obe strany v spore v čase pracovného úrazu mali obvyklý pobyt na území Slovenskej
republiky a preto pre posúdenie nároku uplatneného nároku je potrebné aplikovať slovenský právny

poriadok.

45. Súd teda dospel k záveru, že sú splnené všetky zákonné podmienky pre úplnú liberáciu žalovaného
zo zodpovednosti za pracovný úraz žalobcu a preto jeho žalobu zamietol.46. Ďalší dôvod pre zamietnutie žaloby súd vidí aj v aplikácii ustanovenia § 137 písm. d/ CSP, ktoré je
potrebné použiť vzhľadom na prechodné ustanovenie § 470 ods. 1 CSP a to odhliadnuc od § 470 ods.

2 vety prvej CSP. Uplatnený nárok je teda potrebné považovať za žalobu o určenie právnej skutočnosti,
čo napokon potvrdil aj samotný žalobca a teda konkrétne o určenie, či ide o pracovný úraz a či je daný
dôvod liberácie. Žalobe podľa § 137 písm. d/ CSP možno však vyhovieť len vtedy, ak jej podanie vyplýva
z osobitného právneho predpisu. Touto novou procesnou úpravou sa zmenil právny stav posudzovania
dôvodnosti uplatnenia tohto nároku na súde oproti stavu, aký bol v čase rozhodovania Najvyššieho súdu

SR vo veci 2Cdo/65/2006.

47. Je nepochybné, že o úrazových dávkach z pracovného úrazu rozhoduje sociálna poisťovňa v
zmysle zákona č. 461/2003 Z.z. (okrem vecnej škody a mimoriadnom zvýšení bolestného a sťaženia
spoločenského uplatnenia). Sociálna poisťovňa je oprávnená (ale aj povinná) riešiť aj predbežné otázky,
ktorýchposúdeniejenevyhnutnéprerozhodnutieopriznaníavýplatepríslušnejdávky,čomožnovyvodiť

z ustanovenia § 198 ods. 1 citovaného zákona.

48. Podľa § 198 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. ak sa v konaní vyskytne otázka, o ktorej už právoplatne
rozhodol iný príslušný orgán, je organizačná zložka Sociálnej poisťovne takýmto rozhodnutím viazaná;
inak si organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže o takejto otázke urobiť úsudok alebo dá

príslušnému orgánu podnet na začatie konania.

49. Podľa § 198 ods. 2 citovaného zákona organizačná zložka Sociálnej poisťovne si nemôže ako o
predbežnej otázke urobiť úsudok o tom, či a kto spáchal trestný čin, priestupok, správny delikt, alebo o
osobnom stave fyzickej osoby, ak patrí o ňom rozhodovať súdu.

50. Medzipredbežnéotázkytedapatríajposúdeniečiideopracovnýúrazačizanehoavakomrozsahu
zodpovedá zamestnávateľ poškodeného. V danom prípade žalobca si uplatnil nárok na úrazové dávky
v sociálnej poisťovni a vychádzajúc z ustanovenia § 198 zákona č. 461/2003 Z.z. sociálna poisťovňa si
musísamaurobiťúsudokopredbežnejotázke,keďženejednásaoprípadpodľa§198ods.2(posúdenie

či bol spáchaný trestný čin, priestupok, správny delikt alebo o osobnom stave fyzickej osoby) a vzhľadom
na to, že podľa § 198 ods. 1 má Sociálna poisťovňa len dve možnosti, buď si úsudok urobí sama alebo
dá príslušnému orgánu podnet na začatie konania. Sociálna poisťovňa však rozhodne nie je oprávnená
dávať súdu podnet na začatie súdneho konania, ktoré sa môže začať len na základe žaloby strany
v spore. To, že Sociálna poisťovňa prerušila konanie a vyzvala poškodeného na podanie tejto žaloby

znamená, že postupovala alibisticky a najmä v rozpore so zákonom. V tejto súvislosti súd poukazuje
aj na uznesenie najvyššieho súdu SR 4Cdo 157/08 zo dňa 29.9.2009, ktorým bol zrušený rozsudok
súdu o určení miery zodpovednosti zamestnávateľa za pracovný úraz poškodeného a konanie bolo
zastavené pre nedostatok právomoci súdu. Najvyšší súd pritom uviedol: „V konaní vo veciach úrazového
poistenia je Sociálna poisťovňa v zmysle § 198 ods. 1 časť vety za bodkočiarkou zákona o sociálnom

poistení oprávnená riešiť predbežné otázky, ktorých posúdenie je nevyhnutné pre rozhodnutie o priznaní
a výplate dávky. Ako predbežnú otázku môže teda riešiť aj otázku, či poškodenie zdravia je pracovným
úrazom a či sú splnené podmienky pre čiastočné alebo úplné zbavenie sa zodpovednosti za poškodenie
zdravia pracovným úrazom a aký je rozsah prípadného čiastočného zbavenia sa tejto zodpovednosti.
Riešenie týchto otázok priamo predpokladajú ustanovenia § 8 ods. 1, 251 ods. 1, 110 ods. 1 a 11 ods.

2 zákona o sociálnom poistení. Tieto ustanovenia predstavujú hmotnoprávnu úpravu, ktorej aplikácia a
interpretácia v konaní vo veciach úrazového poistenia prináleží predovšetkým Sociálnej poisťovni ako
inštitúcii vykonávajúcej toto poistenie.“

51. Podobne aj Ústavný súd SR v náleze I.ÚS 87/14 zo dňa 10.9.2014 v bode 19 uviedol: „Ak Sociálna

poisťovňa rozhoduje o priznaní úrazovej dávky čo nepochybne patrí do jej právomoci musí sa v rámci
predbežnej otázky vysporiadať so skutočnosťou, či došlo k pracovnému úrazu, keďže pracovný úraz je
v takom prípade rozhodnou právnou skutočnosťou.

52. Pri posudzovaní žaloby v zmysle § 137 písm. d/ CSP je teda nevyhnutné preukázanie, že jej podanie

vyplývazosobitnéhoprávnehopredpisu.Zákonodarcavdôvodovejsprávektomutoustanoveniuuvádza
§ 77 Zákonníka práce alebo § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách. Zjavne
teda zákonodarca mal na mysli prípady, kedy vyslovene v konkrétnom právnom predpise sa upravuje
možnosť podania konkrétnej žaloby voči konkrétnemu subjektu a v konkrétnej stanovenej dobe. Takýtoosobitný právny predpis v súvislosti s uplatneným nárokom však absentuje. Podanie tejto žaloby teda
nevypláva zo žiadneho osobitného právneho predpisu a preto aj z toho dôvodu súd žalobu zamietol.

53. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP a aj keď v zmysle § 255
CSP pre rozhodovanie o nároku na náhradu trov konania je rozhodujúci pomer úspechu v spore čo by
znamenalo, že v tomto prípade žalovaný ako úspešná strana v spore by mal mať nárok na plnú náhradu
trov konania voči žalobcovi, súd aplikoval výnimočné ustanovenie § 257 CSP a žalovanému tento nárok
nepriznal. Zohľadnil pritom dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré vzhliadol jednak v pomeroch strán,

keďže žalobca je invalidný dôchodca s veľmi nízkym príjmom, ale vychádzal aj z okolností tohto prípadu,
tej skutočnosti, že nepochybne došlo u neho k pracovnému úrazu s vážnym zdravotným postihnutím a
navyše aj Sociálna poisťovňa konanie o úrazových dávkach prerušila a preto súd považoval za amorálne
za týchto okolností zaviazať ho k náhrade trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom

súdePrešovpísomnev2vyhotoveniach.Vodvolanísauvediektorémusúdujeurčené,ktohorobí,ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom
sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.