Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, August 31, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/18/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7105899560
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Vanca
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7105899560.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Vancu a členov senátu
JUDr. Drahomíry Brixiovej a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v právnej veci žalobcu: Ing. J. K. - J., X. XX, R.,
IČO: XX XXX XXX, zastúpeného advokátskou kanceláriou H.. R. F. s.r.o., F. XX, X., IČO: XX XXX XXX,
proti žalovanej J. E., Q. trieda XX, X., zastúpenej H.. A. X., advokátom, R. 8, X., o zaplatenie 8.729,30
eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice I č.k. 27Cb/195/2005-590 z

24.11.2013 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o trovách štátu.

Z r u š u j e uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec v
r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením uložil žalobcovi povinnosť do troch dní odo dňa
právoplatnosti uznesenia nahradiť žalovanej na účet jej právneho zástupcu trovy prvostupňového
konania vo výške 187,36 eur titulom zaplateného súdneho poplatku a 2.625,90 eur titulom trov právneho
zastúpenia. Zároveň žalobcovi uložil povinnosť do troch dní od právoplatnosti uznesenia zaplatiť na
účet Okresného súdu Košice I trovy štátu vo výške 1.260,48 eur a žalovanej povinnosť do troch dní od
právoplatnosti uznesenia zaplatiť na účet Okresného súdu Košice I trovy štátu vo výške 503,18 eur.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou zo dňa 22.11.2004 domáhal voči žalovanej
zaplatenia 8.729 eur (262.979,00 Sk), čo odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o dielo zo dňa 1.6.2004
vykonal pre žalovanú práce špecifikované v predmetnej zmluve za tam uvedených podmienok.

3. Vo veci samej súd rozhodol rozsudkom zo dňa 27.2.2014 č.k. 27Cb/195/2005-551 v spojení s
opravným uznesením z 27.3.2014 č.k. 27Cb/195/2005-563 tak, že žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi
2.490,44 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol s tým,
že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia.

4. Žalovaná žiadala priznať trovy konania a vyčíslila ich cestou právneho zástupcu sumou 436,33 eur
titulom zaplateného súdneho poplatku za odpor proti platobnému rozkazu a sumou 7.777,55 eur titulom
trov právneho zastúpenia.5. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p. a keďže v konaní bola
úspešná žalovaná a to v pomernej časti v rozsahu 42,94% (71,47% - 28,53%) okresný súd jej priznal
náhradu pomernej časti (42,94% ) súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia.

6. Trovy právneho zastúpenia súd určil v súlade s vyhl.č. MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom v čase realizovania
jednotlivýchúkonovstým,žezákladnásadzbatarifnejodmenyzajedenúkonprávnejpomociprihodnote

právneho úkonu 8.729,30 eur je 253,94 eur a pomerná časť 42,94% predstavuje sumu 109,04 eur.

7. Súd prvej inštancie priznal tak odmenu za úkony právnej pomoci v plnej výške pomernej časti 21x
109,04 eur a to za prevzatie a prípravu zastúpenia, odpor proti platobnému rozkazu 5.5.2005, písomné
vyjadrenie 14.12.2005, vzájomný návrh zo dňa 20.1.2006, účasť na pojednávaní dňa 19.4.2006, návrh

na zmenu uznesenia 24.5.2006, vyjadrenie vo veci 29.11.2006, vyjadrenie k znaleckému posudku
28/2006 zo 16.5.2007, vzájomná žaloba 16.5.2007, účasť na pojednávaní 17.5.2007, podanie vo veci
6.6.2007, vyjadrenie k znaleckému posudku zo 16.6.2010, účasť na pojednávaní 25.8.2010 a 1.12.2010,
vyjadrenie vo veci 24.1.2011, účasť na pojednávaní 10.2.2011, vyjadrenie k znaleckému posudku XX/
XXXX zo 6.6.2012, účasť na pojednávaní 12.9.2012, 10.12.2012, 5.2.2014 a 27.2.2014 t.j. 2.289,84

eur; ďalej priznal odmenu za jeden úkon právnej pomoci v rozsahu 1/4-iny pomernej časti základnej
sadzby t.j. 27,26 eur za účasť na pojednávaní, ktoré bolo odročené bez prejednania veci dňa 22.8.2012
a režijný paušál v pomernej časti za 22 úkonov t.j. 3x 2,13 eur, 4x 2,33 eur, 4x 2,53 eur, 3x 3,10 eur, 2x
3,18 eur, 4x 3,27 eur, 2x 3,45 eur, t.j. 61,47 eur a DPH vo výške 247,33 eur, spolu teda trovy právneho
zastúpenia 2.625,90 eur.

8. Súd prvej inštancie nepriznal odmenu za uplatnenie nároku na zľavu z ceny z 23.2.2007, pretože tento
úkon bol realizovaný voči žalovanému a súd ho nepovažuje za úkon súdneho konania a za podanie
odvolania a jeho späťvzatie, pretože o odvolaní nebolo rozhodnuté, a teda nie je možné posúdiť, či

bolo podané dôvodne. Z uvedeného dôvodu súd nepovažoval za spravodlivé, aby náklady na tieto
úkony právnej pomoci znášal žalobca. Rovnako súd krátil vyčíslenú DPH, a to vzhľadom k tomu, že
podľa predloženého osvedčenia o registrácii platiteľa DPH je advokát platiteľom DPH až od 5.6.2007 a k
režijnému paušálu je možné pripočítať DPH až za úkony realizované po 1.6.2009. Za úkony realizované
pred 5.6.2007 a za režijný paušál k úkonom pred účinnosťou vyhlášky č. 209/2009 Z.z. súd DPH

nepriznal.

9. O trovách štátu súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 148 ods. 1 O.s.p. s poukazom aj na
ust. § 151 ods. 6 O.s.p. a keďže štátu vznikli v priebehu konania trovy titulom priznania znalečného

uzneseniami č.k. 27Cb/195/2005-164 vo výške 421,36 eur, č.k. 27Cb/195/2005-291 vo výške 432,00
eur a č.k. 27Cb/195/2005-411 vo výške 910,30 eur, celkove teda znalečné 1.763,66 eur, pričom žalobca
bol v konaní úspešný v pomere 28,53% a žalovaná v pomere 71,47%, okresný súd trovy štátu rozdelil
medzi účastníkov podľa miery neúspechu.

10. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol napadnuté uznesenie
zmeniť tak, že žalovaná sa zaväzuje žalobcovi uhradiť trovy konania, vrátane trov odvolacieho konania.
Zastával názor, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukazujúc na

ust. § 151 ods. 3 a 8 O.s.p. konštatoval, že súd len všeobecne uviedol, že „žalovaná žiadala priznať
trovy konania a vyčíslila ich cestou právneho zástupcu“. Namietal, že súd prvej inštancie nesprávne určil
pomernú výšku režijného paušálu, pričom vôbec neuviedol z akej výšky režijného paušálu vychádza
a ani rok, za ktorý tento paušál priznáva. V uznesení je táto suma určená iba všeobecne, pričom ak
vychádzal z režijného paušálu za rok 2005 vo výške 4,98 eur, tak pomerná časť (42,94% z 4,98 eur) je

po zaokrúhlení 2,14 eur a nie 2,13 eur, ako uvádza súd vo svojom uznesení. Takisto pri určení pomernej
výšky ostatných režijných náhrad, súd nesprávne vypočítal ich hodnotu.11. Ďalej poukázal na to, že súd v uznesení uvádza „....k režijnému paušálu je možné pripočítať DPH
až za úkony realizované po 1.6.2009“. Za úkony realizované pred 5.6.2007 a za režijný paušál k
úkonom pred účinnosťou vyhlášky č. 209/2009 Z.z. súd DPH nepriznal“. Z uvedeného vyvodil, že došlo

k pochybeniu určeniu výšky DPH za úkony vykonané v období od 5.6.2007 do 1.6.2009. Rovnako
namietal, že súd pri určení výšky trov, ktoré vznikli štátu, nesprávne určil výšku jednotlivých náhrad,
pričom správne hodnoty jednotlivých hodnôt náhrad sú 503,17 eur a 1.260,49 eur a nie ako sa uvádza
v uznesení 503,18 eur a 1.260,48 eur. Žalovaná žiadala priznať trovy v sume 436,33 eur titulom
zaplateného súdneho poplatku, avšak podľa sadzobníka súdnych poplatkov položky 2 písm.a/ je súdny

poplatok určený vo výške 5% z ceny predmetu konania, t.j. vo výške 436,46 eur a nie vo výške
436,33 eur, ako sa uvádza v uznesení. Rovnako namietal, že sa súd pri určení výšky trov konania a
posúdenia miery úspechu resp. neúspechu v konaní nezaoberal vzájomnými žalobami, ktoré podala
žalovaná z 25.1.2006 vo výške 65.740,00 Sk (2.182,17 eur) a ani vzájomnou žalobou z 16.5.2007 vo
výške 250.600,00 Sk (8.318,40 eur), ktoré neboli žalovanej priznané a tak významnou mierou ovplyvnili
mieru úspechu v tomto spore. Žalovaná vzájomnými žalobami požadovala od žalovaného 10.500,57

eur, pričom v tomto konaní nebola úspešná. Mal za to, že je potrebné, aby sa súd s týmito žalobami
vysporiadal aj pri určení trov konania, nakoľko sa v tomto prípade nejedná o obranu žalovanej, ale o
vzájomný návrh v zmysle § 97 a § 98 O.s.p..

12. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu podanému žalobcom uviedla, že žalobca vo svojom odvolaní síce
napadol výšku priznanej náhrady trov konania žalovanej, vrátane trov právneho zastúpenia, avšak z
obsahu odvolania a vyčíslenia vyplýva, že pre priznanie náhrady jednotlivých režijných paušálov súd
žalovanej titulom nesprávneho zaokrúhľovania priznal menej ako mal, a teda žalobca bol zaviazaný
zaplatiť menej, ako žalovanej patrí, pričom rádovo ide o niekoľko centov. Rovnako a s rovnakým

výsledkom žalobca napáda výšku náhrady trov konania v súvislosti s náhradou zaplateného súdneho
poplatku, keď tvrdí, že výška súdneho poplatku mala byť správne 436,46 eur a nie len 436,33 eur.
Žalovaná si však v rámci vyčíslenia trov konania uplatnila nárok na náhradu súdneho poplatku, ktorý
vyčíslila vo výške 436,33 eur. Pokiaľ žalobca ďalej uvádza, že došlo k pochybeniu určenia výšky DPH,
keď súd nepriznal žalovanej časť trov právneho zastúpenia, ktoré tvorí DPH na úkony vykonané do

5.6.2007, keď podľa názoru súdu sa právny zástupca stal platiteľom DPH až od 5.6.2007, čo zistil z
osvedčenia o registrácii DPH, uviedla, že je pravdou, že súd nesprávne zistil skutkový stav týkajúci
sa dátumu, odkedy sa právny zástupca žalovanej stal platiteľom DPH, keďže si zrejme zamenil dátum
vydania osvedčenia, ktorý je 5.6.2007 s dátumom, odkedy sa právny zástupca stal platiteľom DPH,
ktorý je 1. november 1996. Z uvedeného je zrejmé, že súd v dôsledku nesprávneho zistenia skutkového

stavu nepriznal žalovanej pomernú časť náhrady trov právneho zastúpenia tvoriacej DPH za 10 úkonov
(súdom uznaných) vykonaných do 5.6.2007, t.j. spolu vo výške 191,33 eur, napriek tomu, že žalovanej
nárok na ich náhradu vznikol.

13. Pokiaľ žalobca vo svojom odvolaní uvádza, že súd pri určení výšky trov konania a posúdenia
miery úspechu či neúspechu nezohľadnil vzájomné žaloby, ktoré podala žalovaná, uviedla, že tvrdenie
žalobcu, že v týchto konaniach bola žalovaná neúspešná sa nezakladá na pravde, keďže jedna
vzájomná žaloba bola vylúčená na samostatné konanie a druhá bola zastavená pre nezaplatenie
súdneho poplatku, a teda predpokladaný úspech či neúspech v tejto veci žiadnym spôsobom nemôže

ovplyvniť mieru úspechu či neúspechu vo veci samej. Na základe vyššie uvedených skutočností, najmä
v nadväznosti na nepriznanie náhrady časti trov právneho zastúpenia tvoriacich DPH na úkonoch do
5.6.2007 navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a to prvý výrok prvostupňového súdu
tak, že „žalobca je povinný do troch dní od právoplatnosti uznesenia nahradiť žalovanej na účet jej
právneho zástupcu trovy prvostupňového konania vo výške 187,36 eur, titulom zaplateného súdneho

poplatku a 2.817,23 eur, titulom trov právneho zastúpenia“ a ostatné výroky potvrdil ako vecne správne
a zaviazal žalobcu na náhradu trov tohto odvolacieho konania žalovanej.

14. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd vec prejednal na základe podaného odvolania podľa §

385 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), po konštatovaní, že odvolanie bolo podané
včas a oprávnenou osobou, preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v
rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 - § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je čiastočne
dôvodné.15. Predmetné odvolacie konanie začalo podaním odvolania dňa 18.12.2014, teda za účinnosti Zákona

č. 99/1963 Zb. - Občianskeho súdneho poriadku.

16. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí Civilný sporový poriadok aj na konania
začaté predo dňom jeho účinnosti, teda pred 1.7.2016.

17. Podľa § 470 ods. 2 prvá veta C.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku zostávajú zachované.

18. Podľa ust. 148 ods. 1 O.s.p. platného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, štát má podľa
výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého
účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi
zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.

19. Podľa ust. § 151 ods. 6 O.s.p., platného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, o trovách štátu
súd rozhodne aj bez návrhu.

20. Citované zákonné ustanovenie § 148 upravovalo náhradu trov, ktoré vznikli štátu, pričom štát
má právo na náhradu trov, ktoré platil, avšak iba proti účastníkovi, u ktorého nie sú predpoklady na
oslobodenie od súdnych poplatkov a iba vo výške zodpovedajúcej pomeru úspechu podľa výsledku
konania. Pokiaľ ide o trovy štátu na rozhodovanie o náhrade trov štátu sa vzťahovala oficialita, to
znamená, že súd bol povinný rozhodnúť o trovách štátu z úradnej povinnosti t.j. aj bez návrhu.

Trovy dôkazov boli vo všeobecnosti hradené zo zloženého preddavku a ak trovy dôkazov neboli kryté
preddavkom platil ich štát (§ 141 O.s.p. platný v čase rozhodovania súdu prvej inštancie).

21. Civilný sporový poriadok k ustanoveniu § 148 ods. 1 O.s.p. platného v čase rozhodovania súdu prvej

inštancie nemá ekvivalent a k § 151 ods. 6 O.s.p. obsahovo preberá doterajšiu právnu úpravu v ust. §
262 ods. 1 C.s.p., v zmysle ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. V ustanovení § 252 C.s.p., v zmysle ktorého každý platí výdavky,
ktoré mu v konaní vzniknú, sa odráža systém platenia trov konania, v zmysle ktorého výdavky súvisiace
so súdnym konaním zásadne znáša ten, komu vznikli a až následne sa rozhoduje o tom, či tieto výdavky

sú trovami konania a o tom, kto tieto trovy konania nahradí ( § 255 a nasl. C.s.p.).

22. V posudzovanej veci súd prvej inštancie správne vo veci rozhodol, pokiaľ pri rozhodovaní o trovách
štátu aplikoval ust. § 148 ods. 1 O.s.p. (platné v čase jeho rozhodovania) a správne rozhodol, pokiaľ

prihliadol na výsledok konania (úspech žalobcu 28,53% a žalovanej 71,47%), a pokiaľ v nadväznosti
na to trovy štátu rozdelil medzi účastníkov. Súdom určená výška týchto trov(uložená povinnosť nahradiť
trovy štátu)zodpovedá výsledku konania. Je totiž nesporné, že trovy štátu vznikli titulom vyplatenia
znalečného v celkovej výške 1.763,66 eur, čo strany sporu nerozporovali.

23. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené, ako aj na citované zákonné ustanovenie konštatuje
správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia, s ktorými sa v celom rozsahu stotožňuje a na tieto
poukazuje, a preto v tejto časti uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C. s. p. potvrdil, lebo
je vo výroku vecne správne.

24. Žalobca vo svojom odvolaní napadol aj výšku priznanej náhrady trov konania žalovanej, vrátane
trov právneho zastúpenia, napadol výšku náhrady trov konania v súvislosti s náhradou zaplateného
súdneho poplatku, keď okrem iného tvrdí, vychádzajúc z obsahu odvolania a jeho výpočtov, že pripriznaní náhrady jednotlivých režijných paušálov súd žalovanej titulom nesprávneho zaokrúhľovania
priznal menej ako mal a teda, že žalobca bol zaviazaný zaplatiť menej ako žalovanej patrí. Rovnako sa
to týka vyčíslenia súdneho poplatku, keď tvrdí, že výška súdneho poplatku mala byť správne 436,46 eur

a nie 436,33 eur. Taktiež namietal, že došlo k pochybeniu určenia výšky DPH, keď tvrdí, že súd nepriznal
žalovanej časť trov právneho zastúpenia, ktoré tvorí DPH za úkony vykonané do 5.6.2007. V tejto
súvislosti odvolací súd len uvádza, že odvolateľ sa nemôže dovolávať nesprávnosti výpočtu náhrady (či
už titulom trov právneho zastúpenia alebo titulom výpočtu súdneho poplatku a DPH), ktorú má zaplatiť
žalobca žalovanej, keď nesprávnym výpočtom neutrpel žiadnu ujmu a navyše, pokiaľ žalovaná proti

priznanej náhrade trov konania (pokiaľ jej nebola priznaná v plnej výške podľa jej vyčíslenia) odvolanie
nepodala. V takomto prípade vyznieva odvolanie žalobcu paradoxne, pokiaľ tvrdí, že bol zaviazaný
zaplatiť žalovanej menej ako jej patrí a vyznieva ako odvolanie nie v prospech žalobcu, ale žalovanej.

25.Žalobca vpodanomodvolaní,okremvyššieuvedenéhotiežtvrdí,žesúdpriurčenívýškytrovkonania

a posúdenia miery úspechu, či neúspechu nezohľadnil vzájomné žaloby, ktoré podala žalovaná, pričom
v týchto konaniach bola žalovaná neúspešná a keďže sa v tomto prípade nejednalo o obranu žalovanej,
ale o vzájomný návrh, namietal, že súd v napadnutom uznesení určil náhradu trov konania aj pre tieto
úkony v prospech žalovanej, pričom však nezvážil mieru úspešnosti pri týchto návrhoch.

26. Z obsahu spisu vyplýva (ako aj z rozsudku z 27. februára 2014 č.k. 27Cb/195/2005-551 v spojení
s opravným uznesením z 27. marca 2014 č.k. 27Cb/195/2005-563), že z uplatnenej žalovanej sumy
8.729,30 eur s prísl. bola žalovaná zaviazaná zaplatiť žalobcovi 2.490,44 eur a v prevyšujúcej časti súd
žalobu zamietol s tým, že o náhrade trov konania a trovách štátu bude rozhodnuté po právoplatnosti

rozsudku. Z uvedeného teda vyplýva, že v konaní bola úspešná žalovaná a to v pomernej časti v rozsahu
42,94% (71,47% - 28,53%), čo znamená, že obaja účastníci konania mali vo veci čiastočný úspech, a
teda boli splnené podmienky na rozhodnutie o náhrade trov konania podľa vtedy platného ustanovenia §
142 ods. 2 O.s.p., čomu zodpovedá v súčasnosti ust. § 255 C.s.p.. Rovnako z obsahu spisu vyplýva, že
súd prvej inštancie uznesením z 16.5.2006 č. k. 27Cb/195/2005-100 vylúčil vzájomný návrh žalovanej

o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 65.740,00 Sk z 20.1.2006 na samostatné konanie.

27. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

28. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo (§ 255 ods. 2 C. s. p.).

29. Citované zákonné ustanovenie § 255 C. s. p. preberá zásadu úplného alebo čiastočného úspechu
v spore ako kritériá priznania náhrady trov konania.

30. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania vo všeobecnosti platí zásada úspechu (tak podľa O. s. p.,

ako aj podľa C. s. p.). Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že pri posúdení, či súd náhradu trov
pomerne rozdelí alebo rozhodne, že žiaden z nich nemá právo na náhradu trov konania, je podstatný
pomer úspechu účastníkov konania. V prejednávanej veci bol úspech žalovanej vo výške 71,47% a pre
žalobcu vo výške 28,53%. Pri takomto pomere úspechu účastníkov prichádza do úvahu rozhodnutie o
náhrade trov konania tak, že súd náhradu trov pomerne rozdelí a to tak, že od úspechu žalovanej vo

výške 71,47% odpočíta úspech žalobcu vo výške 28,53%, takže žalovanej vznikne právo na náhradu
trov konania v rozsahu 42,94% z trov konania.

31. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie v danom prípade správne aplikoval ust. § 142 ods. 2

O.s.p. (v súčasnosti § 255 ods. 2 C.s.p.), keď vychádzajúc z výsledku konania vo veci samej konštatoval,
že žalovanému vzniklo právo na náhradu trov prvostupňového konania v rozsahu 42,94% z celkových
trov konania.32. Napriek vyššie uvedenému súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní o trovách konania medzi
účastníkmi nevyporiadal náležite so všetkými podstatnými okolnosťami významnými pre toto

rozhodnutieapodľanázoruodvolaciehosúduajpostupsúduprvejinštancienezodpovedalzaužívanému
postupu pri výpočte týchto trov konania medzi účastníkmi, čo následne predstavuje nepreskúmateľnosť
rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť resp. aj nedostatok dôvodov. Povinnosťou súdu prvej inštancie
totiž bolo, a to po preskúmaní predloženého vyčíslenia trov právnym zástupcom žalovanej v zmysle
vyhl.č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, vrátane

preskúmania účelnosti takto uplatnených trov potrebných na uplatňovanie alebo bránenie práva,
vyčísliť celkové trovy konania (vrátane odmeny, režijného paušálu, súdnych poplatkov a DPH), ktoré by
žalovanej patrili v prejednávanej veci a z takto vyčíslených trov konania priznať právo na náhradu trov
konania podľa pomeru úspechu z celkových trov konania.

33. Je totiž potrebné prisvedčiť žalobcovi, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia okrem iného
nevyplýva, z akej výšky režijného paušálu vychádzal súd prvej inštancie, v tom ktorom období, čo robí
rozhodnutie nepreskúmateľným a v nadväznosti na to žalobca aj namietal výšku všetkých režijných
náhrad resp. spôsob ich výpočtu.

34. Súd rozhodujúci o náhrade trov konania musí vychádzať aj zo zásady účelnosti a priznať preto môže
náhradu len tých trov, ktoré boli potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Účelnosť je
vlastnosťou procesu spočívajúcou v sledovaní cieľa. Účelnosť spravidla nachádza svoju opodstatnenosť
vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze. Trovy vynaložené účastníkom

konania v spore musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania. Ich
vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatňovaného nároku alebo ako v danom
prípade procesná obrana proti takémuto nároku.

35. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené považuje za potrebné prisvedčiť žalobcovi, že ním
namietané úkony právnej služby, za ktoré si právny zástupca žalovanej uplatnil odmenu (vzájomný
návrh zo dňa 20.1.2006 a vzájomná žaloba 16.5.2007) nemožno považovať za účelne vynaložené trovy
konania a pokiaľ ich súd prvej inštancie priznal, nesprávne vo veci rozhodol.

36. Odvolací súd k tomu dodáva (vychádzajúc jednak z obsahu spisu ako aj z vyjadrenia žalovanej), že
o vzájomných žalobách súd prvej inštancie nekonal (nesúviseli s predmetom konania) a z tohto dôvodu
aj vzájomný návrh zo dňa 20.1.2006 bol vylúčený na samostatné konanie a ohľadne vzájomnej žaloby
zo 16.5.2007, podľa vyjadrenia žalovanej, bolo konanie zastavené pre nezaplatenie súdneho poplatku.

37. Právo účastníkov konania na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia je súčasťou obsahu
základného práva na spravodlivý proces (konanie) podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a procesnou zárukou
spravodlivého rozhodnutia, preto je povinnosťou súdu v každom svojom rozhodnutí (a to aj v rozhodnutí
o procesnom nároku) uviesť v súlade s § 220 ods. 2, § 234 ods. 2 a § 236 C.s.p. (do 30.6.2016 § 157

ods. 2 v spojení s § 167 ods. 2 a § 169 ods. 1 O.s.p.) dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých je
rozhodnutie založené tak po skutkovej ako i právnej stránke veci, lebo inak sporová strana objektívne
nemá možnosť posúdiť správnosť resp. nesprávnosť rozhodnutia, prípadne postup súdu a efektívne
využiť svoje procesné právo na podanie odvolania proti rozhodnutiu.

38. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie v napadnutom výroku o trovách konania medzi
účastníkmi konania podľa § 389 ods. 1 písm. b/ C. s. p. zrušil a v zrušenom rozsahu vec vracia súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie (391 C. s. p.), v ktorom bude jeho povinnosťou opätovne v súlade so
zákonom a so závermi odvolacieho súdu rozhodnúť o trovách konania a rozhodnutie riadne odôvodniť

tak, aby bolo preskúmateľné.39. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396
ods. 3 O.s.p.).

40. Rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne senátom nadriadeného súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393
ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).