Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 28, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/93/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3614205355
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3614205355.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členiek Mgr.

Stanislavy Miklánkovej a JUDr. Ivety Sopkovej v právnej veci žalobcu: žalobcu EOS KSI Slovensko,
s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom v Bratislave, Pajštúnska č. 5, zast.: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom
v Bratislave, Pajštúnska č. 5, proti žalovanému G.. P. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., U. č. XXXX/XX,
zast. Advokátska kancelária OREA Consulting, s.r.o., so sídlom Bratislava, Zámocká 10, o zaplatenie
12.993,90 € s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa
10 . novembra 2016 , č. k. 3C/231/2014-153 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému p r i z n á v anárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd, ako súd prvej inštancie, žalobu zamietol.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou podanou tunajšiemu súdu dňa 27.08.2014 domáhal
zaplatenia sumy 12.993,90 eur s prísl. od žalovaného z titulu zmluvy o splátkovom úvere. Žalobca
v žalobe uvádza, že právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalovaný uzatvorili
01.04.2009 zmluvu o o splátkovom úvere. Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalobca uzatvorili 27.06.2013

zmluvu o postúpení pohľadávok. Ku dňu postúpenia pohľadávka predstavovala sumu 14.060,13 eur,
pozostávajúc z istiny vo výške 10.791,34 eur, riadneho úroku vo výške 2.277,56 eur, úroku z omeškania
vo výške 925,45 eur a ostatného príslušenstva vo výške 65,78 eur. Právny predchodca žalobcu poskytol
úver v celkovej výške 12.000,- eur. Žalovaný sa zaviazal úver splácať v mesačných splátkach vo výške
236,- eur po dobu 56 mesiacov vždy k 20 dňu v mesiaci. Žalovaný si neplnil povinnosť splácať riadne
a včas a predchodca žalobcu pristúpil k zosplatneniu dlhu dňa 11.08.2013. Žalobca vyzval žalovaného
na splatenie dlhu pokusom o zmier zo dňa 08.08.2014. Žalovaný si do podania žaloby dlh nesplnil a

tak sa žalobca obrátil na súd.

3. Okresný súd po preskúmaní zistil, že dňa 01.04.2009 uzatvorili predchodca žalobcu a žalovaný
zmluvu o splátkovom úvere. Predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver vo výške 12.000,-
eur. Žalovaný sa zaviazal splácať úver v 56 mesačných splátkach vo výške 236,- eur vždy k
20 dňu v mesiaci. Predchodca žalobcu so žalobcom uzatvorili zmluvu o postúpení pohľadávok
dňa 27.06.2013. Predchodca žalobcu vypracoval oznámenie o postúpení pohľadávky z 09.07.2013.

Doručenie žalovanému nepreukázal. Predchodca žalobcu vypracoval výzvu z 15.02.2011, ktorou vyzval
žalovaného na zaplatenie dlhu. Žalobca doručenie výzvy žalovanému nepreukázal.4. Právne vec posúdil podľa § 52 ods. 1,2,3,4, § 525 ods. 2, § 39 Občianskeho zákonníka , § 2 ods.
1 zákona č. 483/2001 Z.z. , § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z.

5. Okresný súd na základe vykonaného dokazovania, po zhodnotení výsledkov dospel
k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Zmluva o splátkovom úvere je spotrebiteľskou zmluvou podľa
§ 52 Občianskeho zákonníka. Preto sa táto zmluva bude spravovať podľa ustanovení Občianskeho
zákonníka. Predchodca žalobcu je bankou podľa § 2 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. a preto sa na
postúpenie pohľadávky medzi predchodcom žalobcu a žalobcom bude vzťahovať tento zákon. Súd má

za to, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001
Z.z. Žalobca až v priebehu konania doložil výzvu právneho predchodcu žalobcu na zaplatenie dlhu z
15.02.2011, pričom nepreukázal doručenie tejto výzvy žalovanému. Táto výzva však ani nepokrýva celý
dlh žalovaného tak, ako si ho nárokuje žalobca, ale len v sume 719,75 eur s prísl. Preto súd na túto
výzvu neprihliadal. K zosplatneniu dlhu došlo až 11.08.2013. Práve dlh v celej výške po zosplatnení
bol zmluvou o postúpení pohľadávok postúpený žalobcovi a žalobcom následne nárokovaný na súde.

Žalobca však nepreukázal splnenie podmienok na postúpenie pohľadávky pred týmto postúpením.
Konkrétnenedoložilvýzvunazaplatenieceléhodlhu,ktorúmalpredchodcažalobcudoručiťžalovanému.
V tomto prípade však žalobca nedoložil ani výzvu a ani to, či takáto výzva bola doručená žalovanému.
Dlžník samozrejme neuhradil svoj dlh ešte pred postúpením pohľadávky. Súd má však za to, že mu
takáto šanca nebola umožnená vzhľadom na nedodržanie prvej podmienky podľa § 92 ods. 8 zákona č.

483/2001 Z.z. Predchodca žalobcu teda nemohol a nemal pristúpiť k postúpeniu pohľadávok, keďže si
nesplnil povinnosť uloženú mu zákonom. Preto má súd za to, že postúpenie pohľadávky z predchodcu
žalobcu na žalobcu je neplatné, vzhľadom na nedodržanie podmienok, ktoré musia byť pred postúpením
pohľadávky splnené. Preto žalobca nie je aktívne legitimovaný na podanie žaloby. Ak by aj tieto
podmienky banka splnila, tak žalobca splnenie týchto podmienok nepreukázal a tak neuniesol dôkazné

bremeno.

6. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanej strane priznal
náhradu trov konania vo výške 100%, keďže žalovaný mal vo veci úplný úspech.

7. Proti tomuto rozsudku podal žalobca, prostredníctvom právneho zástupcu, v zákonnej lehote
odvolanie, namietajúc , že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal
na skutočnosť, že žalobca v konaní preukázal , že pred postúpením pohľadávky právny predchodca
žalobcu dodržal všetky podmienky v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách . Žalovaný bol v

omeškaní peňažného záväzku nepretržite dlhšie ako 90 dní, pričom bol opakovane vyzvaný na úhradu
omeškaných splátok a to výzvou zo dňa 15.02.2011, výzvou o oznámení o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti zo dňa 20.05.2013. Ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách nestanovuje povinnosť banky vo
výzve upozorniť klienta na možnosť postúpenia pohľadávky na inú osobu. Žalobca v konaní predložil
relevantné oznámenie postupcu žalovanému o postúpení pohľadávky a zakladá aktívnu legitimáciu

žalobcu na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa
11.06.2003, sp. zn. 4 Obo 210/01, uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa 09.08.2016, sp. Zn.
5Co/248/2016 , zo dňa 30. 06.2016, sp.zn. 5Co/228/2016. Doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi
v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. S
nedoručením výzvy nemôže byť spojená sankcia v podobe neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky.

V zmysle bodu 19.16 Všeobecných obchodných podmienok klient súhlasí s tým, že banka je oprávnená
kedykoľvek postúpiť na tretiu osobu akékoľvek svoje pohľadávky voči klientovi bez ohľadu na to, či
sú budúce, súčasné, splatné , nesplatné, premlčané alebo nepremlčané . Okresný súd na základe
vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil,
nakoľko splnenie podmienok v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách preukázal žalobca prílohou

č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok. Žalobcovi vznikol nárok na úhradu uplatnených splátok spolu s
príslušným úrokom z omeškania z každej splátky odo dňa nasledujúceho po splatnosti každej splátky
až do zaplatenia. Súčasne si uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške 1.134,37,- eur.

8. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne vyjadril tak, že rozsudok okresného súdu vychádza z úplne

zisteného skutkového stavu a zo správneho právneho posúdenia veci žiada. Žiadal, aby krajský súd
rozsudok okresného súdu potvrdil a zaviazal žalobcu nahradiť mu trovy odvolacieho konania. Zdôraznil,
že zmluva, z ktorej si žalobca uplatňuje nárok na zaplatenie žalovanej sumy, je bankovou zmluvou,
pričom okresný súd správne vyhodnotil, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok postúpeniapohľadávky podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. Ak predpoklady stanovené v tomto
zákonnom ustanovení nie sú splnené, pohľadávka banky nie je postupiteľná, pretože tomu bráni § 525
Občianskeho zákonníka. Postupca, ktorému bola pohľadávka postúpená bankou, je povinný tvrdiť a

dokázať, že pred postúpením pohľadávky banka písomne vyzvala klienta na splnenie jeho záväzku
a klient napriek tomu zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90 dní. Súčasne musí
preukázať, že bol postúpený zosplatnený úver. Nepreukázanie týchto skutočností má za následok
nedokázanie aktívnej vecnej legitimácie postupníka. Takýto záver napokon vyplýva aj z rozsudku
Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 5Co/460/2015 zo dňa 13.01.2016. Žalobca nepreukázal, že jeho

právny predchodca, banka, zaslal žalovaným výzvu pred postúpením pohľadávky. Ustanovenie § 92
ods. 8 zákona o bankách by pritom malo banku motivovať k tomu, aby podnikla určité kroky k ukončeniu
záväzkového vzťahu pri dlhodobom nesplácaním úveru dlžníkom a nemala by len počas celého trvania
zmluvy každý mesiac pripisovať na účet dlžníka úroky, poplatky, úroky z omeškania a iné sankcie. Takéto
správanie banky nespĺňa požiadavku prístupu s odbornou starostlivosťou ako to vyplýva zo zákona o
ochrane spotrebiteľa. Tiež mal za to, že banka nemôže postúpiť pohľadávku, ktorá nie je splatná, pretože

z prvej vety § 92 ods. 8 zákona o bankách jednoznačne vyplýva, že banka môže postúpiť iba pohľadávku
zodpovedajúcu tomuto (rozumej záväzku v omeškaní) peňažnému záväzku. Banka má právo postúpiť
pohľadávku z celého úverového vzťahu, avšak potom je nevyhnutné pristúpiť v súlade s § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka k vyhláseniu predčasnej mimoriadnej splatnosti celého úveru alebo ukončeniu
zmluvného vzťahu odstúpením od zmluvy či výpoveďou. Vyhlásiť predčasnú splatnosť bankového úveru

je však výlučným oprávnením banky, toto oprávnenie žalobca nemá, keďže nemá bankovú licenciu.
Pokiaľ nebola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru alebo pokiaľ zmluvný vzťah medzi účastníkmi
nezanikol výpoveďou zmluvy o úvere alebo odstúpením od nej, nie je možné urobiť záver o tom, že by
úver spolu s úrokmi bol splatný. Splatnými sa mohli stať len jednotlivé splátky so zaplatením, ktorých
bol žalovaný v omeškaní. Pokiaľ ide o názor žalobcu, že relevantné oznámenie postupcu o postúpení

pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka (rozhodnutia Najvyššieho súdu SR
sp.zv n. 4Obo/210/2001 zo dňa 11.06.2003), tento právny názor a rozhodovacia prax najvyššieho
súdu bola prekonaná (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn.1Cdo/76/2007 zo dňa 28.. 01. 2009,
uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn. IV. ÚS 337/2012 zo dňa 03.07.2012). Možnosť banky po ročnom
omeškaní klienta postúpiť svoju pohľadávku pritom banku nezbavuje povinnosti doručiť klientovi výzvu a

vyčkať 90 dní od jej doručenia s postúpením pohľadávky. Súčasne banka nemôže postúpiť pohľadávku,
ktorá nebola splatná, aj keď preukázateľne zaslala klientovi výzvu pred postúpením pohľadávky.

9. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že trvá na podanom odvolaní a navrhuje, aby
mu odvolací súd v plnom rozsahu vyhovel.

10. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ustanovení § 379 a § 380 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP"), t. j. v medziach podaného odvolania
a jeho dôvodov. Procesný postup odvolacieho súdu vyplynul z intertemporálnej úpravy v § 470
ods. 1 CSP (zákon č. 160/2015 Z. z.), ktorým došlo k rekodifikácii predchádzajúceho procesného

predpisu - Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len "O.s.p.") s účinnosťou od 1. júla 2016. V zmysle
uvedenej úpravy platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 385 ods. 1 CSP nebolo potrebné na prejednanie odvolania
žalobcu nariaďovať pojednávanie. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že rozsudok okresného
súdu je vo veci samej je vecne správny, a preto je potrebné tento potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.

11. V zmysle § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o
konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

12. Odvolací súd je v zásade viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380

ods. 1 CSP).

13. Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov,
ak dokazovanie zopakuje alebo doplní (§ 383 CSP).

14. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.15. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti

napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

16. Žalobca uplatnil vo svojom odvolaní odvolací dôvod spočívajúci v nesprávnom právnom závere
(§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).

17. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie
aplikuje na zistený skutkový stav nesprávny právny predpis a tiež vtedy, keď síce aplikuje správny
právny predpis, avšak tento nesprávne interpretuje.

18. Krajský súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovým stavom tak, ako ho zistil okresný súd, ako
aj s jeho právnym posúdením, vo vzťahu k čomu poukazuje na podrobné a presvedčivé odôvodnenie

napadnutého rozhodnutia vzťahujúceho sa k veci samej, v ktorom sa okresný súd vysporiadal so
všetkými podstatnými vyjadreniami strán sporu prednesenými v prvoinštančnom konaní, s ktorým
odôvodnením v týchto častiach, sa krajský súd v plnom rozsahu identifikuje (§ 387 ods. 2 CSP).

19. Na zdôraznenie správnosti dôvodov uvedených v rozhodnutí okresného súdu a s prihliadnutím na

rozsah odvolania žalobcu, uvádza krajský súd nasledovné skutočnosti.

20. Okresný súd žalobu na zaplatenie žalovanej sumy zamietol z dôvodu, že dospel k záveru o
nedostatku vecnej aktívnej legitimácie žalobcu v dôsledku nesplnenia zákonných podmienok pre platné
postúpenie pohľadávky voči žalovanému ( § 92 ods. 8 zákona o bankách).

21. Aktívnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
žalobcu ním uplatnené právo resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať.
Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej existenciou tvrdeného práva na strane žalobcu, alebo
pasívnej,existenciatvrdenejpovinnostinastranežalovaného,jeimanentnousúčasťousúdnehokonania

(viď rozsudok Najvyššie súdu SR sp. zn. 2Cdo/205/2009.

22. Postúpenie pohľadávky (cesia) spočíva v tom, že na základe zmluvy uzavretej v písomnej forme
medzi doterajším veriteľom (postupcom, cedentom) a treťou osobou (postupníkom, cesionárom) postúpi
pôvodný veriteľ svoju pohľadávku proti dlžníkovi (cesus) novému veriteľovi, a to buď za odplatu, alebo

bezodplatne. Postupník sa stane novým veriteľom, nadobúda pohľadávku (s príslušenstvom a právami
s ňou spojenými). Postupca stráca postúpenú pohľadávku s celým príslušenstvom a všetkými právami
s ňou spojenými. Nie je ďalej oprávnený pohľadávku vymáhať a prijímať od dlžníka plnenie.

23. Ustanovenie § 525 Občianskeho zákonníka určuje, ktoré pohľadávky nemožno platne postúpiť.

Okrem toho môže byť postúpenie určitých pohľadávok zakázané špeciálnymi predpismi, prípadne
postúpenie môže byť zákonom síce dovolené, ale len za určených podmienok.

24. Takýmto prípadom je ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách účinnom v čase
cesie (postúpenia) pohľadávky.

25. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z., môže byť banková pohľadávka postúpená (alebo jej
časť), ak je (1.) splatná, a to až po predchádzajúcej (2.) písomnej výzve a kumulatívne, ak je splnené (3.)
omeškanie klienta so splnením postupovanej pohľadávky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní.

26. Uvedené skutočnosti sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky,
ktoré musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky (rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn.
6Co/119/2013). Splnenie osobitných zákonných predpokladov postúpenia bankovej pohľadávky sa
vyžaduje z dôvodu, že po postúpení pohľadávky rôznym subjektom (mimo banky) už nie je zachovaná
možnosť dohľadu a dozoru NBS ako centrálnej banky.

27. Následkom postúpenia pohľadávky, ohľadne ktorej cesia podľa § 525, alebo podľa špeciálnych
predpisov nie je dovolená, je absolútna neplatnosť zmluvy o postúpení pre jej rozpor so zákonom (§ 39).
Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky, ohľadne ktorej to zákon zakazuje, (alebo ohľadne ktorej postúpeniepodmieňuje splnením zákonných podmienok, ktoré splnené neboli), ide o cesiu neplatnú od počiatku ex
tunc a jej neplatnosť nemožno zhojiť.

28. Z uvedeného dôvodu v týchto prípadoch nemožno vôbec hovoriť o platnej cesii, postupca zostáva
veriteľom svojej pohľadávky, ktorá na postupníka neprechádza pre neplatnosť zmluvy.

29. Je bez významu, že podmienky platnosti postúpenia pohľadávky sú uvedené v zákonom predpise,
ktorý je predpisom verejného práva. Zmluva o postúpení je súkromnoprávnou zmluvou, ktorú upravuje

Občiansky zákonník. Táto charakteristika zmluvy nevylučuje možnosť upraviť osobitné podmienky
jej platnosti pre špecifický okruh pohľadávok (bankové pohľadávky) v osobitnom zákone v zásade
verejnoprávnej povahy (zákon o bankách). Pre aplikáciu ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka
je rozhodujúce zistenie, že právny úkon je v rozpore so zákonom. Ust. § 39 Občianskeho zákonníka
nerozlišuje, o akú triedu právnej normy ide (normu verejného alebo súkromného práva).

30. Písomná výzva banky klientovi (dlžníkovi alebo ručiteľovi; klientom v zmysle § 5 písm. h/ zákona
o bankách je osoba, s ktorou má banka alebo pobočka zahraničnej banky v rámci výkonu bankových
činností uzavretý obchod, ktorým je vznik, zmena alebo zánik záväzkových vzťahov medzi bankou a
klientom), je prvým predpokladom pre cesiu bankovej pohľadávky, alebo jej časti na inú osobu. Žalobca
v konaní pred okresným súdom ani v odvolacom konaní nepreukázal zaslanie či doručenie takejto

výzvy banky klientovi, žalovanému. Preto je možné uzavrieť, že žalobca nepreukázal prvú podmienku
kogentne stanovenú v § 92 ods. 8 zákona č 483/2001 Z. z..

31. Písomné oznámenie postupcu žalovanému o postúpení pohľadávky, na ktoré poukazuje v odvolaní,
nie je výzvou, ako má na mysli citované ustanovenie, a ani ju nenahrádza. K tomu je potrebné

dodať, že dôvodom, pre ktorý je možné skúmať platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky napriek inak
dostatočnému oznámeniu o postúpení pohľadávky zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky publikovaného pod č. R 119/2003, je spotrebiteľská povaha sporu.

32. Žalobca v danom prípade tvrdiac, že pohľadávku nadobudol postúpením od banky, má riadne

preukázať splnenie podmienok platného postúpenia, že predpokladom na preukázanie jeho aktívnej
vecnej legitimácie. Rozsah dôkazných povinností je v sporovom konaní zásadne určovaný rozsahom
povinnosti tvrdiť skutočnosti, pretože na to, aby mohol účastník nejakú skutočnosť preukázať, musí ju
najprv tvrdiť. V tomto zmysle právna teória hovorí o bremena tvrdenia, ktorým sa rozumie procesná
zodpovednosť účastníka konania za to, že počas konania netvrdil všetky rozhodné skutočnosti,

významné pre rozhodnutie, a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnutie o veci samej v jeho neprospech.
Dôkazná povinnosť znamená, že účastník musí na preukázanie svojich tvrdení označiť a predložiť
dôkazy. Ak predložené dôkazy preukážu skutkové okolnosti tvrdené účastníkom, účastník uniesol
dôkazné bremeno ohľadom svojich tvrdení. Nesplnenie si povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti sa
prejaví v nepriaznivom meritórnom rozhodnutí pre účastníka, ktorý svoje bremeno v týchto smeroch

neuniesol.

33. V konečnom dôsledku za právne nevýznamné vzhľadom k uvedeným záverom, považoval krajský
súd poukazy žalobcu v odvolaní na rozhodnutia iných súdov, týkajúcich sa iných, avšak skutkovo a
právne obdobných vecí, pretože rozhodovaním iných odvolacích súdov v preskúmavanej veci Krajský

súd v Trenčíne viazaný nie je.

34. Krajský súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal splnenie zákonom požadovaných
predpokladov na postúpenie splatnej pohľadávky, zmluva o postúpení pohľadávky je neplatná a
postupca (banka) zostáva veriteľom svojej pohľadávky, ktorá na žalobcu pre neplatnosť zmluvy

neprešla.

35. Žalobcom uplatnené dôvody odvolania v tomto smere proti rozsudku okresného súdu vo veci samej,
potom nebolo možné považovať za opodstatnené.

36. Z vyššie uvedených dôvodov dospel krajský súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu vo veci
samej ako i v súvisiacom výroku o náhrade trov konania je vecne správne, preto ho podľa § 387 ods.
1,2 CSP potvrdil.37. Krajský súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255
ods. 1 CSP tak, že priznal nárok na ich náhradu vychádzajúc zo zásady úspechu v odvolacom konaní
žalovanému.

38. O výške náhrady trov odvolacieho konania žalovaných 1/,2 / rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 v
nadväznosti na § 251 CSP okresný súd.

39. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).