Rozsudok Judgement was issued on Monday, February 20, 2006

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 6C/95/2001

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6718200408
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2006
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dalibor Miľan

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2006:6718200408.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd vo Zvolene v konaní pred sudcom Daliborom Miľanom, v právnej veci žalobkyne E. Ď., nar.

X.. X.. XXXX,. bytom Z., V. P. T. XXXX/XX. proti žalovaným 1) M. Z., nar. XX.. X.. XXXX,. bytom Z., V. P.
T. XXXX/XX. a 2) D. Z., nar. XX.. XX.. XXXX, bytom Z., B. XX,. o odstránenie závadného stavu, rozhodol

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Súd n e p r i z n á v a žalovaným 1) a 2) náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa svojím žalobným návrhom doručeným súdu 8. 11. 2000 domáhala odstránenia závady vo
svojom byte na vodovodnom potrubí, odstránenia závadného stavu v byte, výmeny hornej drevenej lišty
v kuchyni, výmeny vakovky nad sporákom v kuchyni v potrebnom rozsahu a následného vymaľovania

dotknutej obytnej plochy.

Žalovaní 1) a 2) žiadali žalobu zamietnuť.

Súd výsluchom účastníkov konania, ako aj na základe predložených listinných dôkazov, znaleckého
posudku č. XX/XXXX znalca Ing. Ľ. D. a ďalších listín zistil tento skutkový stav:

Žalobkyňa na pojednávaní dňa 18. 11. 2004 uviedla, že žiada, aby bolo žalobe vyhovené, uviedla, že
protiprávny stav trvá, do bytu jej stále zateká v kuchyni nad sporákom, pričom vlhkosť a voda sa rozšírila
aj na ďalšie priestory, v dôsledku čoho má poškodenú maľovku nielen v kuchyni, ale aj na WC a v
kúpeľni. Keď sa sudca osobne pýtal na pojednávaní žalobkyne, aby v konečnom dôsledku jasne a za
prítomnosti žalovaného 1) uviedla, čoho konkrétne sa domáha, ako chce, aby súd o žalobe rozhodol,
táto uviedla, že súd má všetko v spise, nech si to sudca prečíta z jej podaní, ju to vyčerpáva a unavuje.
Sudca jej na to oznámil, že z jej písomných podaní a listov, vyjadrení, ktorých je v spise niekoľko, nie je

úplne jasná a konkrétna definitívna formulácia žaloby. Na základe uvedeného potom žalobkyňa uviedla,
že žiada, by súd uložil povinnosť žalovaným 1) a 2) odstrániť závady vo svojom byte na vodovodnom
a odpadovom potrubí, žiadala, aby súd uložil žalovaným 1) a 2) povinnosť vymeniť hornú drevenú lištu
v kuchyni, vymeniť vakovku nad sporákom v kuchyni, vymeniť drevenú lištu na WC, murivo na WC a
obe časti bytu vymaľovať.

Žalovaný 1) uviedol, že ako sa už bol vyjadril v predzrušujúcom konaní, je schopný napustiť plnú vaňu,

takisto naplniť vodou umývadlo, môže spláchnuť záchod opakovane, pričom on má stále a všade v
byte sucho. So žalobu nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť. Uviedol, že pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že má nad
sporákom mokro, v kúpeľni a na WC, môže to byť problém niekde v stúpačke, to znamená v mieste,
kadiaľ idú všetky vodovodné potrubia a odpadové potrubia, pretože on má v jeho byte všade sucho.Z tohto dôvodu žiadal žalovaný 1) zamietnuť aj druhú časť žaloby, ktorou sa žalovaná domáhala náhrady
škody. Zároveň žalovaný 1) uviedol, že žalovaná 2) - jeho bývalá manželka - v dotknutom byte už nebýva

od roku 1999.

Žalovaná 2) tiež požadovala žalobu zamietnuť v celom rozsahu, a to z toho dôvodu, že ak sa žalobkyňa
domáha odstránenia protiprávneho stavu, tento už viac rokov je viac - menej odstránený, čo vyplýva
nakoniec aj zo záverov znaleckého posudku, ktorý dal súd v predmetnom konaní vypracovať.

Pokiaľ ide o uvedenie vecí do pôvodného stavu, takisto žiadala, aby súd žalobu zamietol z toho dôvodu,
že žalovaný 1) - bývalý manžel - v čase, kedy spolu ešte žili a obývali byt nachádzajúci sa priamo
nad bytom žalobkyne, mali záujem vidieť, kde žalobkyni vzniká nejaký vodný priesak, toto však bolo
možné zistil len v tom prípade, ak by ich žalobkyňa bola bývala vpustila dnu do jej bytu, resp. keby
bola vpustila do bytu aspoň jej manžela (žalovaného 1)), ktorý by mohol skôr lokalizovať miesto, kde

mohla byť teoreticky v ich byte porucha. Žalobkyňa im však nikdy neumožnila vstúpiť do bytu, žalovaný
1) nemohol vidieť, kde sa nachádza porucha a preto nemohol závadu ani priestorovo ihneď lokalizovať
a eventuálne urobiť okamžite údržbársky zásah. Žalovaná ďalej uviedla i to, že porucha bola na potrubí
vo zvode (tzv. stúpačka), a to na takom mieste, ktoré skutočne sa dalo nájsť len veľmi obtiažne. Takisto
zdôraznila, že asi dvakrát, možno trikrát skontrolovali v byte všetky sifóny, všetky tesnenia, všetky spoje,

kde by teoreticky mohla byť závada a kde by sa mohlo nájsť to miesto, odkiaľ by mohla voda unikať.
Ani raz toto nezistili aj napriek nadmernému úsiliu, až neskôr kamarát žalovaného 1) možno šťastnou
náhodou objavil práve v stúpačke úplne malú mláčku pod prasknutým potrubím vo zvode samotného
potrubia, žalovaná 2) povedala, že ani ju, ani žalovaného 1) by ani nenapadlo, že majú hľadať závadu
niekde v tomto mieste, pretože u nich v byte bolo všade všetko naokolo suché a ako uviedla na začiatku

svojho prednesu, žalobkyňa ich odmietla vpustiť do svojho bytu, takže nebolo možné zistiť a dopátrať
sa, kde oni sami majú hľadať závadu.

Súd vo veci nariadil uznesením zo dňa 10. 6. 2005 znalecké dokazovanie, kde poveril znalca z odboru
stavebníctvo, odvetvie: Poruchy stavieb Ing. Ľ. D., ktorého úlohou bolo po vykonaní ohliadky bytu

žalobkyne vyjadriť sa, či existuje závadný stav na stenách a strope bytu žalobkyne spôsobený zatekaním
vody,akáno,vktorýchmiestnostiachaakýjerozsahškody.Ďalejsamalvyjadriťktomu,čímjezatekanie
vody do bytu spôsobené.

Znalec v závere svojho posudku na strane 5 uviedol, že v byte žalobkyne existoval závadný stav na

stenách a na strope spôsobený zatekaním vody. Závadný stav bol spôsobený zatekaním vodou, pričom
závady sa vyskytovali na stenách v kuchyni, na strope v rohu kuchyne nad sporákom, na strope v kúpeľni
a na strope v záchode v rozsahu cca 4 m2. Podľa jeho názoru rozsah škody vo finančnom vyjadrení
podľa odborného odhadu je 2 620,- Sk. V čase ohliadky však do bytu žalobkyne nezatekalo, všetky
potrubia, zariaďovacie predmety aj stavebné konštrukcie boli suché. Z tohto dôvodu znalec nevedel

určiť, čím bolo zatekanie spôsobené.

Tak, ako to vyplýva aj z odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici 12Co 332/02 zo dňa
14. 3. 2002 na strane 2, predmetom žaloby, ktorú žalobkyňa na súd podala boli dva nároky. Po prvé
išlo o ochranu vlastníckeho práva spočívajúce v odstránení neoprávnených zásahov do jej vlastníckych

práv, odstránenie závady na potrubí a po druhé to bol nárok na náhradu škody.

Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; predovšetkým sa môže domáhať vydania veci na tom, kto
mu ju neprávnom zadržuje.

V zásade možno povedať, že ochrana vlastníctva proti neoprávneným zásahom sa poskytuje žalobami
v občianskoprávnom súdnom konaní. Ods. 1 citovaného zákonného ustanovenia upravuje dve typické
žaloby, a to žalobu vindikačnú (vydávaciu) a žalobu negatórnu (zapieraciu); obe sú žalobami na plnenie.
V danom prípade súd nárok žalobkyne posudzoval v prvej časti žalobného petitu ako žalobu negatórnu,

ktorá smerovala proti iným neoprávneným zásahom do jej práva, ktoré ju ako vlastníka a užívateľa bytu
ruší, alebo ju obmedzuje pri výkone jej práva. Otázka zavinenia v tomto prípade je bez významu, pretože
petit žaloby znie na zákaz užívania ako - takého, resp. na uloženie povinnosti zdržať sa konkrétnehokonania, prípadne obnoviť pôvodný stav, pokiaľ by k odstráneniu zásahu do vlastníckeho práva nestačilo
len zdržania sa rušivého zásahu.

S poukazom na citované zákonné ustanovenia, ako aj vykonané dokazovanie a výsledky znaleckého
dokazovania, súd žalobu v tejto časti zamietol z toho dôvodu, že v čase rozhodovania nebolo zistené
pretekanie teplej alebo studenej vody do bytu žalobkyne, v čase ohliadky miesta samého znalcom, sám
znalec skonštatoval, že všetky potrubia, zariaďovacie predmety aj stavebné konštrukcie boli suché. Sám
znalec nedokázal určiť, čím bolo zatekanie spôsobené. V tomto prípade spočívalo dôkazné bremeno

na žalobkyni, táto musela jednoznačne preukázať, že protiprávny stav spôsobili žalovaní 1) a 2), ktorí
užívali (v súčasnosti užíva už len žalovaný 1)) byt nachádzajúci sa na vyššom podlaží priamo nad bytom
žalobkyne.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Ustanovenie § 420 Občianskeho zákonníka je ustanovením o všeobecnej zodpovednosti za škodu, či už
osobe fyzickej alebo právnickej. Je to ustanovenie všeobecné, generálne potiaľ, pokiaľ konkrétny prípad
nespadá pod niektoré z iných ustanovení Občianskeho zákonníka o náhrade škody. Zodpovednosť
sa realizuje len za splnenia zákonných predpokladov, ktorými sú: a) protiprávne konanie, b) vzniknutá

škoda, c) príčinná súvislosť (causálny nexus) a d) predpoklad, že išlo o zavinenie škodcu.

Pokiaľ ide o protiprávny úkon, ide o inštitút, ktorý je charakteristický tým, že musí ísť o úkon, pod čím
je treba chápať konkrétny prejav vôle. Musí ísť o porušenie právnej povinnosti. Za týchto predpokladov
môže dôjsť k porušeniu právnej povinnosti nielen aktívnym konaním (komisívne), ale aj zanedbaním

toho, čo sa urobiť malo (omisívne).

Z prejednávania veci je nepochybné, že skutočne žalobkyni vznikla škoda, a to v dôsledku priesaku
vody na stenách, omietkach stien a samotnej maľovke. Je však treba povedať aj to, že súd v rámci
dokazovania nezistil, žalobkyňa nepreukázala, že ku škode došlo v dôsledku protiprávneho úkonu

žalovaných 1) a 2). Súd nemal v konaní preukázaný nielen úmysel, ale dokonca ani porušenie právnej
povinnosti, určité opomenutie žalovaných 1) a 2) ako užívateľov bytu nachádzajúceho sa nad bytom
žalobkyne; nakoľko neskôr sa zistilo, že bolo prasknuté potrubie nachádzajúce sa v tzv. stúpačke
obytného domu, ide v podstate o uzavretý priestor, ktorý je v zásade vertikálne priechodný spravidla od
prízemia - pivníc, po vertikálnej osi smerom hore, kde končí zvyčajne v najvyššie situovanom byte, súd

nezistil u žalovaných 1) a 2) také konanie (a to majúc na mysli aj opomenutie), z ktorého by bolo možné
dôvodiť a charakterizovať ich konanie ako protiprávny úkon.

Pri zodpovednosti za škodu je potrebné v zmysle právnej praxe, aby boli splnené všetky atribúty § 420
a právneho výkladu tohto ustanovenia. Z tohto titulu súd mal za to, že žalobkyňa neuniesla dôkazné

bremeno a preto žalobu aj v druhej časti zamietol.

V závere je potrebné sa zmieniť aj o tom, že v prípade, ak by žalobkyňa umožnila vstup žalovaným 1) a
2) do svojho bytu (za predpokladu, že bola požiadaná o umožnenie vstupu a neurobila tak) v počiatočnej
fáze by bolo možné snáď lokalizovať podľa oblasti priesaku na stene, kde je potrebné hľadať závadu.

Za danej situácie by možno ku škode vôbec nedošlo, resp. škoda by bola bývala minimálna.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Súd nepriznal žalovaným 1) a 2) náhradu trov konania, vzhľadom k tomu, že títo si náhradu trov
neuplatnili, i keď v zásade zo zákona im toto právo náhrady voči účastníkovi, ktorý nebol v konaní
úspešný, prináležalo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici písomne v 3 vyhotoveniach.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha.