Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, September 14, 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 17C/217/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111225650
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Straková
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8111225650.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Evou Strakovou v občianskoprávnej veci žalobkyne: H..
G. F.Ň.Á., X.. XX.X.XXXX, bytom Prešov, S. H. XXX/X, toho času bytom Prešov, H. X. XX, právne
zastúpená JUDr. Ladislavom Lukáčom, advokátom so sídlom Prešov, Hlavná 19, proti žalovanej: E.
F.Č.Í., X.. XX.X.XXXX, bytom Prešov, J. XX, toho času Prešov, Mirka Nešpora 40, právne zastúpená
PALŠA A PARTNERI ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA spol., s r.o., so sídlom Prešov, Masarykova 13, v

zastúpení JUDr. Patrik Palša, o určenie času plnenia zo zmluvy súdom, takto

r o z h o d o l :

I. Určuje sa, že dlh žalovanej voči žalobkyni z titulu pôžičky vo výške 26.555,14 Eur je splatný
dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia,

II. Žalovaná je povinná nahradiť žalobkyni náhradu trov konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením Krajského súdu v Prešove 8Co 194/2014 z 28.5.2015 bol rozsudok súdu I. stupňa zo dňa
28.4.2014 zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie z dôvodu nesprávne právneho posúdenia vecí a

nezistenia skutkového stavu, keď na strane 3 ods. 3 a nasl. konštatoval, že „výsluchom účastníkov a
najmä svedkov bolo preukázané, že žalobkyňa poskytla žalovanej sumu 800.000,-Sk, ktorú získala z
predaja svojho bytu a bolo preukázané, že táto suma bola poskytnutá ako pôžička. Samotná žalovaná
sa o týchto peniazoch vyjadrovala ako o pôžičke, ktorú je povinná vrátiť. Tento záver vyplýva nie
len z výsluchu žalovanej a svedkyne L., ale aj z výsluchu ďalších svedkov. Na tomto závere nemení
nič ani to, že vo výzvach a v žalobe nebol vždy použitý pojem pôžička, ale niekedy sa uvádzalo

len poskytnuté finančné prostriedky. Právny titul, teda zmluva o pôžičke bola dostatočne preukázaná
výsluchom svedkov a žalovanej. Z výpovede žalovanej naopak vyplýva, že po dohode v rodine mala
byť táto suma považovaná za vyrovnanie jej predchádzajúcich finančných plnení, avšak rodičia, ani
žalobkyňa toto tvrdenie nepotvrdili. Nie je teda preukázaný právny titul poskytnutia sumy 800.000,-Sk
tvrdený žalovanou. Z výsluchu žalobkyne, ktorá jediná vypovedala o okolnostiach uzatvárania zmluvy o
pôžičke vyplýva, že sumu 800.000,-Sk žalovanej požičala s tým, že žalovaná jej ju vráti kedy bude môcť.
Jedná sa teda o situáciu upravenú v ust. § 564 Občianskeho zákonníka podľa ktorého je čas plnenia

ponechaný na vôli dlžníka, určí ho na návrh veriteľa súd podľa okolnosti prípadu tak, aby to bolo v súlade
s dobrými mravmi. Čas plnenia zmluvy o pôžičke bol ponechaný na vôli žalovanej. Žalovaná sama čas
plnenianeurčila.Bezrozhodnutiasúduosplatnostipôžičkypohľadávkažalobkyneniejesplatnáažalobe
nie je možné vyhovieť. Za určenie splatnosti nemožno považovať vyjadrenia žalovanej, že pôžičku vráti,
aby mala od nej pokoj. Takéto vyjadrenie nie je určitým a vážnym stanoveným termínu plnenia, pretože
neurčuje konkrétny termín splatnosti a neuznáva právny titul plnenia. „Súd prvého stupňa sa zaoberá

otázkousplatnostipôžičkyaaplikovalpritomustanovenie§563Občianskehozákonníka.Aplikáciatohto
ustanovenia však neprichádza do úvahy za skutkového stavu vyplývajúceho z doposiaľ vykonaných
dôkazov.“2. Žalobkyňa podaním doručeným 9.12.2015 žiadala, aby súd pripustil zmenu žaloby na určenie, že dlh
žalovanej voči žalobkyni z titulu pôžičky vo výške 26.555,14 Eur je splatný dňom právoplatnosti tohto

rozhodnutia.

Súd uznesením zo dňa 6.4.2016 pripustil zmenu petitu žaloby v zmysle podania žalobkyne z 3.12.2015.
Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 18.4.2016.

3. Žalovaná zotrvala na svojom tvrdení, že k odovzdaniu finančných prostriedkov medzi sestrami nikdy
nedošlo a nedošlo ani k vzniku zmluvného vzťahu pôžičky, lebo absentuje odovzdanie pôžičky a tiež
prejav vôle pôžičku poskytnúť a prejav vôle pôžičku prijať. Tým, že absentuje odovzdanie finančnej
sumy, nemožno prijať záver o pôžičke a vzniku zmluvného vzťahu. K uzatvoreniu zmluvy o pôžičke
medzi žalovanou a žalobkyňou nikdy v skutočnosti nedošlo a k tejto časti žalovaná poukázala na svoju
účastnícku výpoveď pred súdom I. stupňa na pojednávaniach 19.3.2012 a 20.3.2014. Preto nemožno

ani určovať splatnosť dlhu z titulu pôžičky. Samotná žalobkyňa písomne uviedla: „Taktiež je potrebné
vysporiadať finančnú čiastku vo výške 800.000,-Sk za podpis kúpnej zmluvy na byt. Keďže sme si
nedohodli konkrétny čas vrátenia tejto sumy, mala by si byť povinná mi ju vyplatiť po dočítaní tejto
odpovede na tvoju žiadosť.“

Ide o jednoznačný dôkaz, že k žiadnej dohode o pôžičke nemohlo dôjsť, keďže takýto skutkový či
právny záver bez akejkoľvek pochybnosti vyvracia písomné podanie žalobkyne podpísané ňou a dvoma
svedkami a datované 31.5.2011, teda s neskorším dátumom ako malo byť urobené údajné vyhlásenie
žalobkyne. Z tohto dôkazu jednoznačne a bezpochyby vyplýva, že k žiadnej pôžičke nikdy nedošlo,
čomu svedčí obsah a formulácia písomného podania a aj odvolací súd uviedol, že „nemožno len zo

samotného zistenia, že peniaze žalobkyne zostali v dispozícii žalovanej vyvodiť právny záver, že došlo k
uzatvoreniu pôžičky, teda k právnemu vzťahu zmluvy o pôžičke.“ Odvolací súd v zrušujúcom rozhodnutí
uviedol, že záver súdu I. stupňa, že ústna dohoda medzi žalobkyňou a žalovanou napĺňa všetky znaky
zmluvy o pôžičke je vo vzťahu k skutkovým zisteniam záverom predčasným a náležite neodôvodneným
a bolo nesprávne, ak prvostupňový súd považoval za rozhodujúci dôkaz o existencii zmluvy o pôžičke

údajné vyhlásenie žalovanej zo dňa 19.8.2010, pričom žiadnym spôsobom nevyhodnotil priamy dôkaz
a to písomné podanie žalobkyne zo dňa 31.5.2011 a v ňom uvedenú formuláciu žalobkyne. Žalovaná
opakovane zdôraznila, že nikdy k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke medzi ňou a žalobkyňou nedošlo. Od
žalobkyne si žiadne finančné prostriedky nepožičala, nikdy o tom nehovorili a v tejto časti odkazuje na
svoju účastnícku výpoveď podobne tak na opis odovzdania peňazí zo strany žalobkyni. Fakticky z jej

strany išlo len o slušné vysporiadanie sa s ňou za predchádzajúce obdobie potom, čo jej dlhé roky
finančne podstatným spôsobom vypomáhala.

4. Na ústnom pojednávaní 14.9.2016 účastníci žiadne ďalšie návrhy na dokazovanie nepredniesli a na
základe toho súd vyhlásil dokazovanie za skončené v zmysle § 182 CSP.

5. Keďže sa nezmenili skutkové okolnosti, ani tvrdenia účastníkov konania súd pokiaľ ide o vyhodnotenie
uplatneného nároku t.j. vrátenie pôžičky 800.000,-Sk vychádzal z doposiaľ vykonaného dokazovania a
jeho vyhodnotenia tak ako je uvedené v rozsudku z 28.4.2014. Aj odvolací súd v zrušujúcom uznesení
z 28.5.2015 na tretej strane v treťom a nasledujúcich odsekov konštatoval, že „z výsluchov účastníkov a

svedkov bolo preukázané, že žalobkyňa poskytla žalovanej sumu 800.000,-Sk, ktorú získala z predaja
svojho bytu a výsluchom žalobkyne aj svedkov bolo preukázané, že táto suma bola poskytnutá ako
pôžička. Sama žalovaná sa o týchto peniazoch vyjadrovala ako o pôžičke, ktorú je povinná vrátiť a
tento záver vyplýva nie len z výsluchu žalovanej a svedkyne L., ale aj z výsluchu ďalších svedkov.
Na tomto závere nič nemení to, že vo výzvach a v žalobe nebol použitý pojem pôžička, ale niekedy

sa uvádzalo „poskytnuté finančné prostriedky“. Právny titul, teda zmluva o pôžičke bola dostatočne
preukázaná výsluchom svedkov a žalovanej. Z výpovede žalovanej naopak vyplýva, že po dohode
v rodine mala byť táto suma považovaná za vyrovnanie predchádzajúcich finančných plnení, avšak
rodičia, ani žalobkyňa toto tvrdenie nepotvrdili. Nie je teda preukázaný právny titul poskytnutia sumy
800.000,-Sk tvrdený žalovanou.“

Podľa § 564 Občianskeho zákonníka ak je čas plnenia ponechaný na vôli dlžníka, určí ho na návrh
veriteľa súd podľa okolností prípadu tak, aby to bolo v súlade s dobrými mravmi.6. Podľa § 567 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dlh sa plní na mieste určenom dohodou účastníkov.
Ak nie je miesto plnenia takto určené, je ním bydlisko alebo sídlo dlžníka. Peňažný dlh plnený
prostredníctvom peňažného ústavu alebo prostredníctvom poštového podniku je splnený pripísaním

sumy dlhu na účet veriteľa v peňažnom ústave alebo vyplatením sumy dlhu veriteľovi v hotovosti, ak
osobitný zákon neustanovuje inak alebo ak sa veriteľ a dlžník písomne nedohodnú inak.

Podľa § 100 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej (§ 101 až 110 ). Na

premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané
právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým
niejedotknutéustanovenie§105.
Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka. Nepremlčujú sa takisto práva z
vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah
trvá.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

7. Zmluvu o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci podľa druhu a dlžník sa zaväzuje vrátiť po

čase vecí rovnakého druhu. Najčastejšie sú predmetom pôžičky peniaze. Vznik pôžičky predpokladá
dohodu strán a skutočné odovzdanie predmetu pôžičky. Dohoda strán vyjadruje ich vôľu, aby jedna
strana prenechala druhej strane veci určené podľa druhu. Takáto dohoda nemusí nevyhnutne riešiť
splatnosť pôžičky, ani to, či ide o odplatnú, alebo bezodplatnú zmluvu. Samotná pôžička vzniká reálnym
úkonom, t.j. odovzdaním predmetu pôžičky dlžníkovi. Odovzdanie predmetu pôžičky má za následok

vznik povinnosti dlžníka vrátiť prijaté požičané veci. Ku skutočnému odovzdaniu predmetu pôžičky
nemusí nutné dôjsť iba v čase uzavretia zmluvy o pôžičke. Veriteľ môže uplatniť žalobu o vrátenie
pôžičky. Dôkazné bremeno spočíva na ňom a v spore o vrátenie pôžičky musí preukázať, či uzavrel
zmluvu o pôžičke a poskytol finančné prostriedky ako aj skutočnosť, že žalovaný mu nezaplatil dlh riadne
a včas.

8. Na základe vykonaného dokazovania súd má za to, že žalobkyňa preukázala, že žalovanej poskytla
sumu 800.000,-Sk, ktorú získala z predaja svojho bytu ako pôžičku. Žalovaná tieto peniaze prijala a o
týchto peniazoch sa vyjadrovala ako o pôžičke, ktorú je povinná vrátiť. Peniaze, ktoré získala žalobkyňa
z predaja bytu sa nachádzali od začiatku ku žalovanej. Pôvodne mali byť určené na kúpu nového bytu,

ale vzhľadom na požiadavku žalovanej vo februári 2008, ktorá v tej dobe potrebovala vyplatiť svojho
spoločníka a na výplatu potrebovala 7,5 mil. Sk sa s touto požiadavkou obrátila na svojich príbuzných,
t.j. žalobkyňu ako sestru a svojich rodičov a priateľov s tým, že potrebuje požičať takúto sumu na výplatu
svojho spoločníka a zároveň sa zaviazala vrátiť túto pôžičku, keď bude mať peniaze ich získaním od
bývalého spoločníka zo súdnych sporov s tým, že by sa tak malo stať v priebehu roka 2008 až do

19.8.2010.

Tvrdeniam žalovanej, že k uzatvoreniu pôžičky medzi ňou a žalobkyňou nikdy nedošlo a od žalobkyne
si žiadne finančné prostriedky nepožičala, čoho dôkazom má byť list žalobkyne z 31.5.2011, v ktorom
je formulácia: „Taktiež je potrebné vysporiadať finančnú čiastku vo výške 800.000,-Sk za podpis kúpnej

zmluvy na byt “ a má svedčiť tomu, že nedošlo k žiadnej pôžičke, lebo aj keď prijala tieto
peniaze, bola to výpomoc, súd neuveril. Aj zo záverov krajského súdu v uznesení z 28.5.2015 vyplýva,
že žalovaná nepreukázala právny titul poskytnutia sumy 800.000,-Sk ňou tvrdený, t.j. že ide o výpomoc.
Tietojejtvrdeniabolavyvrátenévýsluchomžalobkyne,ktorávypovedalaookolnostiachuzavretiazmluvy
o pôžičke s tým, že sumu 800.000,-Sk požičala žalovanej s tým, že jej ju vráti, kedy bude môcť.

Z obsahu listu, ktorý žalovaná používa na svoje tvrdenie že nedošlo k pôžičke z 31.5.2011 vyplýva, že
ide v ňom o zosumarizovanie dlžnej sumy a žalobkyňa aj jej rodičia reagovali na výzvu žalovanej - na
jej sms správu zo 4.11.2010, v ktorej ich žiadala o zosumarizovanie dlžnej čiastky a ďalej reagujú na
to, že žalovaná nespláca úvery, ktoré zobrala žalobkyňa a jej rodičia na to, aby zabezpečili financie

pre žalovanú na vyplatenie jej spoločníka Ľ. S., ďalej jej pripomínajú, že v auguste 2010 na spoločnom
stretnutí žalovaná uviedla, že všetko vráti a chce mať už pokoj a žalobkyni vráti dlh potom, čo vyplatí dlh
známejL.L.,ktoránasebatakistozobralaúverzrovnakéhodôvoduakooni,čomalotrvaťlenmaximálne
tri roky. Preto očakávajú splatenie týchto úverov. Žalobkyňa ďalej týmto listom žiadala o vysporiadaniefinančnej čiastky vo výške 800.000,-Sk za podpis kúpnej zmluvy na byt na ulici Obrancov mieru 9,
ktorú uzatvorila s E. O., ktorý jej následne vyplatil 500.000,-Sk, tieto odovzdala v hotovosti žalovanej
a zostávajúcu časť kúpnej ceny 300.000,-Sk vyplatil Jožko priamo žalovanej. Keďže si nedohodli

konkrétny čas vrátenia tejto sumy žiadala, aby ju vrátila po dočítaní tohto listu.

Súd má za to, že obsah tohto listu nevyvracia tvrdenie žalobkyni, že žalovanej požičala sumu 800.000,-
Sk, ktorú získala z odpredaja svojho bytu a na vrátenie tejto sumy vyzvala žalovanú týmto listom. Súd
má za to, že žalovaná nepreukázala, že by sa do jej sféry nedostala suma 800.000,-Sk ako pôžička aj

keď je pravdou, že pôvodne túto sumu mala u seba s tým, že peniaze budú použité na zakúpenie bytu
pre rodinu, ale následne na základe práve požiadavky žalovanej, že potrebuje peniaze na vyplatenie
svojho spoločníka, jej žalobkyňa túto sumu poskytla ako pôžičku na základe ústneho dojednania. Okrem
tejto sumy žalobkyňa poskytla žalovanej aj čiastku 760.000,-Sk, ktorú získala ako úver a podľa pôvodnej
dohody splátky tohto úveru mala platiť žalovaná, avšak ako vyplýva z obsahu tohto listu práve v ňom
žalobkyňa poukazuje na to, že žalovaná splátky prestala uhrádzať a vyzvala ju na ďalšie platenie týchto

splátok, ako aj platenie splátok za úvery, ktoré zobrali rodičia účastníkov konania na ten istý účel, t.j.
zabezpečeniefinanciíprežalovanúpotrebnýchnavyplateniejejspoločníkaatútosumupotomodovzdali
žalovanej, aby mala peniaze na tento účel.

9. Po zmene petitu žaloby na určenie času plnenia zo zmluvy o pôžičke súd rozhodol v zmysle žiadaného

petitu vzhľadom na to, že z obsahu ústnej dohody vyplýva, že vrátenie pôžičky bolo ponechané na vôľu
žalovanej, ktorá sama čas plnenia neurčila a bez rozhodnutia súdu o splatnosti pôžičky pohľadávka
žalobkyne by nebola splatná.

Prenechanie času splnenia dlhu na vôľu dlžníka neznamená, že dlžník môže splnenie dlhu odkladať

na neurčitý čas. Preto v takomto prípade súd podľa § 564 OZ určí čas plnenia na návrh veriteľa podľa
okolnosti konkrétneho prípadu tak, aby to bolo v súlade s dobrými mravmi v závislosti od konkrétnych
okolnosti za ktorých účastníci uzavreli dohodu o pôžičke. Právo veriteľa, aby súd určil dobu splnenia
dlhu nepodlieha premlčaniu.

Žalobkyňa žiadala, aby tento dlh z titulu pôžičky vo výške 26.555,14 Eur bol splatný dňom právoplatnosti
tohto rozhodnutia. Súd vyhovel tejto žalobe, lebo takéto určenie splatnosti dlhu dňom právoplatnosti
rozhodnutia súdu neodporuje dobrým mravom a vychádza aj z okolností celého prípadu, keďže samotná
žalovaná už v čase uzatvárania zmluvy o pôžičke uviedla, že tieto peniaze vráti v priebehu r. 2008 až
do 19.8.2010.

10. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP podľa ktorého súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Žalobkyňa v konaní bola plne úspešná, preto jej patrí náhrada trov konania vo výške 100 %. O výške

trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku osobitným uznesením postupom podľa §
262 CSP.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia na Okresný súd Prešov.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky,
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo
nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa exekučného poriadku. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže
žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.