Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 13, 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/253/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1317207384
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1317207384.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov
senátu Mgr. Adely Unčovskej a JUDr. Mariany Harvancovej, v právnej veci navrhovateľa: F. V., nar.
XX.XX.XXXX, bytom W. E.. Q. XXX/X, F. proti odporcovi: Meopta, správa a údržba bytov, s.r.o., IČO:
35 750 634, so sídlom Hagarova 9/B, P.O.BOX 38, Bratislava o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 11.5.2017,

č. k. 44C/67/2017-15, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie sa v časti, ktorou priznal odporcovi nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100% m e n í tak, že odporcovi sa proti navrhovateľovi priznáva nárok na plnú náhradu trov
konania.

V zostávajúcej časti sa uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Odporcovi sa proti navrhovateľovi priznáva nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia,
ktorým sa navrhovateľ domáhal, aby súd uložil odporcovi nenakladať s nehnuteľnosťou - bytom č. X
nachádzajúcomsanaX.poschodívovchodeč.XXnaul.V.W.U.F.vdobeneurčitejavyslovil,žedražba

vedená spoločnosťou Finlegal services s.r.o. s miestom konania na Notárskom úrade R.. K. U., F. X/B,
F. s dátumom konania 19.4.2017 o 9.30 hod. (prvé kolo), s cenou predmetu dražby 26 500 eur, najnižšie
podanie 21 500 eur, minimálne prihodenie 500 eur, dražobná zábezpeka 6 000 eur, je zakázaná.

2. Súd prvej inštancie rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 325 ods.
2 písm. c) a d), § 326 ods. 1, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový

poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a vecne tým, že navrhovateľ síce osvedčil existenciu právneho vzťahu medzi
stranami sporu, avšak nepreukázal danosť svojho nároku, z ktorého vyvodzuje potrebu - naliehavosť
dočasnej úpravy vzťahov medzi sporovými stranami. V súvislosti s § 3 ods. 6 zákona č. 323/1992
Zb. o dobrovoľných dražbách, na ktorý poukázal navrhovateľ, a ktorý stanovuje, že dražiť nemožno
nehnuteľné veci, ak hodnota pohľadávky, bez jej príslušenstva zabezpečenej záložným právom ku dňu
oznámenia o začatí výkonu záložného práva, neprevyšuje 2 000 eur, konštatoval, že nepodpísaný a

nedatovaný doklad o výške dlžnej pohľadávky predložený navrhovateľom nepovažoval za hodnoverný
na preukázanie reálnej výšky pohľadávky odporcu (ako záložného veriteľa) voči navrhovateľovi, t.j.
nemožno posúdiť oprávnenosť, resp. neoprávnenosť dražby. O náhrade trov konania rozhodol podľa §
255 ods. 1 C.s.p. a úspešnému odporcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ z dôvodu, že neboli splnené

procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie máinú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal
navrhnutédôkazy,potrebnénazistenierozhodujúcichskutočností,súdprvejinštanciedospelnazáklade
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože

sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré
neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Napadnuté rozhodnutie považoval za nesprávne, nezákonné a arbitrárne. Mal za to, že súd prvej
inštancie vyslovil právne závery, avšak sa nevysporiadal sa so skutočnosťami, zohľadnenie ktorých je
nevyhnutné pre právne posúdenie veci a rozhodol na základe nepodloženej právnej konštrukcie, ktorú

ani neodôvodnil. Poukázal na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva a rozhodnutie Ústavného
súdu SR ohľadom povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie. Vyjadril názor, že vzhľadom
ku skutočnosti, že súd prvej inštancie vydal napadnuté uznesenie v čase po konaní dražby a odporcovi
neoprávnene priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, mohol vyzvať odporcu, aby sa k
predloženému dokladu a zákonnosti účtovania kúrenia v pivničných priestoroch bytového domu vyjadril
a následne rozhodol o nezákonnosti dražby. S poukazom na uvedené žiadal, aby odvolací súd vydal

rozhodnutie, v ktorom neprizná odporcovi trovy konania a ktorým zruší napadnuté uznesenie a vec vráti
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. Odporca sa k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril
po tom, čo mu to umožnil odvolací súd podľa § 329 ods. 1 druhá veta C.s.p.

5. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, vychádzajúc z ust. § 379, § 380, §
378 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „C.s.p.“) dospel k záveru,
že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

6. Podľa ust. § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže
na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

7. Podľa § 324 ods. 3 C.s.p. neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

8. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa § 325 ods. 2 písm. c/ C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby

nenakladala s určitými vecami alebo právami.

10. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

11. Podľa § 326 ods. 1, 2 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na

ktoré sa odvoláva.

12. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p. ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

13. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

14. Z citovaných zákonných ustanovení možno jednoznačne vyvodiť, že právna úprava ohľadom
rozhodovania o návrhoch na neodkladné opatrenie popri nevyhnutnosti rýchlo a pružne vyriešiť

vzniknutý stav, vyžaduje aj hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, resp. podmienok
na nariadenia neodkladného opatrenia. V Civilnom sporovom poriadku je možnosť nariadenia
neodkladného opatrenia uvedená v prípade potreby bezodkladnej úpravy pomerov alebo obavy z
ohrozenia exekúcie. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vyžaduje opísanie rozhodujúcichskutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude
ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má
poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

15. Odvolací súd zdôrazňuje, že úspech strany, ktorá sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia,
vyžaduje preukázanie danosti hmotnoprávneho nároku (práva) medzi sporovými stranami, ohľadne
ktorého majú byť upravené ich pomery (tzv. osvedčenie nároku), a súčasne vyžaduje, aby neboli
vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej (dočasnej) úpravy. Samotný nárok teda nemusí byť

preukázaný nepochybne. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je súčasne osvedčenie,
že bez okamžitej úpravy pomerov, by bolo právo niektorej zo strán ohrozené. Z charakteru
neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti,
ktoré sú potrebné pre vydanie meritórneho rozhodnutia, čo ale neoslabuje potrebu osvedčenia aspoň
základných skutočností potrebných pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť
neodkladná ochrana, ako aj osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov.

16. V preskúmavanej veci sa navrhovateľ domáhal, aby súd zakázal odporcovi nakladať s
nehnuteľnosťou v jeho vlastníctve (ktorá je predmetom dražby) a zároveň, aby súd vyslovil, že dražba
tejto nehnuteľnosti je zakázaná. Pre úspech v tomto konaní bolo potrebné zo strany navrhovateľa
neodkladného opatrenia predovšetkým osvedčiť pravdepodobnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť

neodkladná ochrana, v tomto prípade taký právny vzťah, ktorý by odôvodňoval jeho právo ako vlastníka
nehnuteľnosti (bytu) domáhať sa (v súvislosti s dražbou) neoprávnenosti navrhnúť dražbu podľa § 19
ods. 1 písm. b) zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, príp. zdržania sa výkonu záložného
práva (a v tejto súvislosti nenakladania s predmetnou nehnuteľnosťou). Nemožno však opomenúť, že
uvedené právo navrhovateľa ako vlastníka nehnuteľnosti môže byť uplatnené iba voči navrhovateľovi

dražby, resp. osoby, ktorá vykonáva záložné právo, v tomto prípade voči ostatným vlastníkom bytov
a nebytových priestorov v bytovom dome, ktorý uplatnili výkon svojho zákonného záložného práva a
navrhli dobrovoľnú dražbu nehnuteľnosti. Správca bytového domu, ktorého navrhovateľ označil ako
odporcu v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je v zmysle § 8b ods. 1 zákona č. 182/1993
Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov osobou, ktorá vykonáva správu domu v mene vlastníkov

bytov a nebytových priestorov v dome a na ich účet a je oprávnená konať pri správe domu za vlastníkov
bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom. Z uvedeného je zrejmé, že medzi navrhovateľom a
odporcom nie je žiadny právny vzťah, z ktorého by mohol navrhovateľ odvodzovať zákonné prostriedky
obrany vo vzťahu k vykonávaniu dražby alebo záložného práva. Takýto vzťah totiž existuje iba medzi
navrhovateľom a ostatnými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov, ktorí vykonávajú záložné právo

a navrhli dražbu, pričom správca bytového domu ich pri týchto úkonoch (a príp. aj pred súdom) iba
zastupuje. Na základe uvedeného potom možno konštatovať, že navrhovateľ neosvedčil danosť nároku,
ktorému sa má poskytnúť ochrana a tiež potrebu neodkladnej úpravy, resp. dôvodnosť bezprostredne
hroziacej ujmy, keď žiadal, aby odporca nenakladal s nehnuteľnosťou v jeho vlastníctve, pričom odporca
ako správca bytového domu vystupuje v rámci dražobného procesu iba ako zástupca navrhovateľa

dražby, t.j. zástupca ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov.

17. Za danej situácie, keď z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a listinných dôkazov
založených v súdnom spise nemožno vyvodiť osvedčenie danosti hmotnoprávneho nároku (práva)
medzi sporovými stranami, nie je možné poskytnutie procesnej prevencie súdom.

18. K namietanému postupu súdu prvej inštancie v súvislosti s vyhodnotením dokazovania odvolací
súd dáva do pozornosti, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nie je nevyhnutné vykonať
dôkazy ako v konaní vo veci samej, pričom navrhovateľ neodkladného opatrenia je povinný osvedčiť
nárok a potrebu nevyhnutnej ochrany práv. V danom prípade však absentuje osvedčenie danosti

práva navrhovateľa ako základnej podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, čo odôvodňuje
zamietnutie návrhu bez ďalšieho.

19. Odvolací súd na základe uvedeného odvolaním uznesenie súdu prvej inštancie v časti, ktorou návrh
navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, podľa § 387 ods. 1 C.s.p.

ako vecne a právne správne potvrdil, hoci z iných dôvodov.

20. Pokiaľ ide o trovy konania, odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne aplikoval § ust. §
255 ods. 1 C.s.p., v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechuvo veci. Nakoľko odporca bol v konaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia plne úspešný,
patrí mu nárok na plnú náhradu trov konania proti navrhovateľovi.

21. K rozhodovaniu o trovách konania je potrebné uviesť, že súd prvej inštancie podľa novej právnej
úpravy v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí rozhoduje iba o nároku na náhradu trov konania. V praxi
uvedené znamená, že súd jedným výrokom v rozhodnutí, ktorým konanie končí, buď prizná (v plnom
rozsahu alebo čiastočne percentom, príp. zlomkom) alebo neprizná (úspešnej) strane sporu nárok na
náhradu trov konania (§ 262 ods. 1 C.s.p.). Takéto rozhodnutie môže byť potom predmetom odvolacieho

prieskumu podľa § 357 písm. m) C.s.p.. Až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o nároku na
náhradu trov konania (za predpokladu, že takýto nárok na náhradu trov konania bol sporovej strane
priznaný) v ďalšom rozhodne súd prvej inštancie, a to samostatným uznesením, o výške tejto náhrady
trov konania (§ 262 ods. 2 C.s.p.). Takéto rozhodnutie vydáva súdny úradník ako samostatné uznesenie,
proti ktorému nie je prípustné odvolanie, ale iba sťažnosť, o ktorej rozhodne súd prvej inštancie (§
239 ods. 1 C.s.p.). Je tak zrejmé, že samostatné uznesenie o výške náhrady trov konania v prípade

podania sťažnosti voči nemu sa nepredkladá odvolaciemu súdu (nie je tam prípustné odvolanie), ale o
nej rozhoduje súd prvej inštancie.

22. Odvolací súd však dáva do pozornosti, že v záujme vykonateľnosti rozhodnutia o trovách konania
je potrebné, aby vo výroku o nároku na náhradu trov konania bolo uvedené, kto a proti komu má

nárok na náhradu trov konania a v akom pomere. Z uvedeného dôvodu, keď vo výroku rozhodnutia
prvoinštančného súdu, ktorým rozhodol o nároku na náhradu trov konania absentuje informácia proti
komu má odporca nárok na náhradu trov konania, odvolací súd podľa § 388 C.s.p. zmenil výrok
napadnutého rozhodnutia v časti trov konania tak, že odporcovi sa proti navrhovateľovi priznáva nárok
na plnú náhradu trov konania.

23. Zároveň je potrebné upozorniť, že ak súd prvej inštancie v prvej fáze rozhodne, že strana sporu
má nárok na náhradu trov konania, je povinný o výške tejto náhrady následne rozhodnúť samostatným
uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom, hoci aj by neskôr vyšlo najavo, že tejto strane nevznikli
žiadnetrovy.Akbymalzato,žestranesporužiadnetrovynevznikli,tátoskutočnosťbysamuselaodraziť

už vo výroku rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania, t.j. už v prvej fáze by musel rozhodnúť o
tom, že strana sporu nemá nárok na náhradu trov konania.

24. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 378 ods. 1 a § 262
ods.1 C.s.p. a úspešnému odporcovi priznal proti navrhovateľovi nárok na plnú náhradu trov odvolacieho

konania. O výške trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym
úradníkom (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v

dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).