Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, November 26, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/913/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7813203486
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7813203486.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach vo veci žalobcu CD Consulting, s.r.o., IČO: XXX XX XXX, Nagano Office
Center, K červenému dvoru 3269/25a, Praha 3, ČR, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: XX XXX XXX, so
sídlom Bratislava, Grösslingova 4, proti žalovanej E.H. D., M. XXX, o zaplatenie zmenkového úroku
a zákonného 6% úroku zo zmenkovej sumy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku 12C/405/2013-55 z
1.7.2014 Okresného súdu Rožňava

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok v jeho zamietavej časti a trov konania a v r a c i a vec súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa (ďalej len súd) rozsudkom zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 6 % ročný úrok zo
zmenkovej sumy: zo sumy 1 383,83 eur od 4.6.2010 do 29.11.2010, čomu zodpovedá suma 40,83 eur,
zo sumy 808,83 eur od 30.11.2010 do 1.12.2010, čomu zodpovedá suma 0,27 eur, zo sumy 658,83

eur od 2.12.2010 do 9.12.2010, čomu zodpovedá suma 0,87 eur, zo sumy 564,31 eur od 10.12.2010
do 9.1.2011, čomu zodpovedá suma 2,88 eur, zo sumy 496,42 eur od 10.1.2011 do 9.2.2011, čomu
zodpovedá suma 2,54 eur, zo sumy 431,05 eur od 10.2.2011 do 9.3.2011, čomu zodpovedá suma 1,99
eur, zo sumy 366,59 eur od 10.3.2011 do 7.4.2011, čomu zodpovedá suma 1,75 eur, zo sumy 298,64 eur
od8.4.2011do9.5.2011,čomuzodpovedásuma1,58eur,zosumy230,16eurod10.5.2011do9.6.2011,
čomu zodpovedá suma 1,18 eur, zo sumy 154,45 eur od 10.6.2011 do 7.7.2011, čomu zodpovedá suma

0,71 eur, zo sumy 88,40 eur od 8.7.2011 do 9.8.2011, čomu zodpovedá suma 0,48 eur, zo sumy 20,54
eur od 10.8.2011 do 8.9.2011, čomu zodpovedá suma 0,10 eur a zmenkovú odmenu vo výške 1/3 %
zmenkovej sumy, teda 4,61 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a žalobu vo zvyšnej časti
zamietol a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

V odôvodnení rozsudku uviedol, o. i., čoho sa žalobca podanou žalobou podľa nariadenia Európskeho

parlamentu a Rady (ES) číslo 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu (ďalej len Nariadenie) žiadal, čím návrh odôvodnil a, že na osvedčenie svojho nároku
predložil zmluvu o úvere uzavretú medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným, originál zmenky
a údaje, ktoré reprodukoval.
Citovalzneniečl.2ods.1,čl.4bod1,čl.5ods.1,2,3,čl.7ods.3NariadeniaESč.861/2007 akonštatoval,
že podľa čl. 5 ods.2 Nariadenia ES č. 861/2007 bolo doručované vzorové tlačivo „C“ žalovanej na

odpoveď, ktorá sa k veci nevyjadrila, že predmetný nárok vyplývajúci zo zmenky posudzoval v súlade s
príslušnými ustanoveniami zák. č. 191/1950 Sb., v znení neskorších predpisov a zák. o spotrebiteľských
úveroch a citoval znenie § 5 ods.1,2,3, § 10 ods. 1,2, § 12 ods. 1, § 13 ods. 1,2, § 14 ods.1,2 písm. b),
§ 17, § 48 ods.1, § 75, § 76 ods.1,2,3,4, § 77 ods.1 zák. č. 191/1950 Sb., zák. zmenkový a šekový, § 2
ods.1 zák. č. 566/2001 Z .z. a uviedol, že zmenka je listinný cenný papier, ktorý môže slúžiť ako zaistenie
peňažného záväzku a možno ju uplatniť až po tom, čo povinnosť na základe pôvodného peňažného

záväzku nebola splnená, že túto funkciu plní zmenka vtedy, keď je vydaná pre prípad, ak dlžník svoj
záväzkový vzťah riadne nesplní, že vlastná zmenka je zmenka, ktorá znamená bezpodmienečný prísľubna platbu vyjadrený jej vystaviteľom - dlžníkom, že zaplatí zmenkovú sumu do rúk toho, kto zmenku
predloží v čase jej splatnosti, že v čase keď dlžník vystavuje zmenku, síce nemá konkrétne vedomosti,
kto bude majiteľom zmenky v čase splatnosti, avšak práve z toho dôvodu by mal byť obozretný, súc

si vedomý tejto skutočnosti. Uvedená zmenka je zák. cenným papierom na rad, z čoho vyplýva, že
ju možno prevádzať rubopisom (indosamentom), že dlžníkovi nič nebránilo, aby v prípade, že mal
obavy z indosovania zmenky, zmenku vystavil s doložkou „nie na rad“. Z obsahu skúmanej zmenky
vyplynulo, že takáto doložka pripojená nebola a za predpokladu, že by doložka existovala, bola by
zmenka prevoditeľná len prostredníctvom postúpenia pohľadávky a tam by mohol dlžník použiť svoje

kauzálne námietky. Indosamentom sa rozumie písomné vyhlásenie zmenkového veriteľa, t.j. majiteľa
zmenky (indosanta), na rube zmenky, alebo na jej prívesku, ktorý musí byť so zmenkou pevne spojený.
Vyplnený rubopis obsahuje tri zák. požadované zložky, a to tzv. indosačnú (prevodnú) doložku, v ktorej
indosant vyjadruje svoj úmysel previesť zmenku, určenie indosatára, t.j. nového majiteľa zmenky a
podpis indosanta. Týmto spôsobom indosatár nadobúda právo zo zmenky, nie právo predchádzajúceho
majiteľa.

Konštatoval, že v čase vystavenia zmenky 16.7.2009, bolo možné zabezpečenie úverového vzťahu
vystavením zmenky, čo v súčasnosti v zmysle platných predpisov už možné nie je, že za daných
okolností musí rešpektovať postavenie subjektov zmenkového vzťahu v súlade s predpismi, ktoré boli
účinné v čase vystavenia zmenky a tie sú upravené v špeciálnom predpise, a to v „Zmenkovom zákone“.
Z úradnej moci môže skúmať jedine platnosť zmenky, a to jej náležitosti, v súlade s § 75 uvedeného

zák.. Dodržanie všetkých náležitostí má zásadný význam, pretože ak zmenka neobsahuje niektorú z
náležitostí obsiahnutú v zmenkovom zák., nie je zmenkou.
Uviedol, čo z predloženej zmenky vyplynulo, že z jej obsahu je zrejmé, že obsahovala všetky zák.
predpokladané náležitosti vyplývajúce § 75 zák. č. 191/1950 Sb. o vlastnej zmenke okrem údaju o
splatnosti a takto spoločnosť Pohotovosť s. r. o., ako pôvodný veriteľ previedla zmenku indosamentom /

rubopisom/, o čom bol na druhej strane zmenky vykonaný písomný záznam, čím sa stal majiteľom
zmenky žalobca, že indosovaním tejto zmenky došlo k situácii, kedy pôvodná zmenka stratila charakter
zabezpečovacej zmenky a stala sa zmenkou na platenie, že v súvislosti s indosovaním zmenky, vyplýva
z § 17 zák. č. 191/1950 Sb. určitá právna situácia, ktorá by umožňovala žalovanému zo zmenky, robiť
majiteľovi zmenky námietky. Možnosť zmenkového dlžníka (žalovanej), vzniesť relatívnu námietku voči

novémumajiteľovizmenky(žalobcovi),jedanálenvtedy,keďzmenkovýdlžníkpreukáže,ženovýmajiteľ
zmenky konal v čase nadobúdania vedome na jeho škodu. V takom prípade spočíva dôkazné bremeno
nazmenkovomdlžníkovi,čiženažalovanom.Nebolopreukázané,žebyžalovanýodvystaveniazmenky,
ani po jej indosovaní, vzniesol nejaké námietky. Z týchto dôvodov teda posudzoval zmenku a záväzky
zo zmenky v zmysle Zmenkového zák..

Ďalej citoval znenie § 4 ods.6 zák. č. 258/2001 Z. z., o spotrebiteľských úveroch, v účinnom znení v čase
vystavenia zmenky a podotkol, že v citovanom ustanovení sa vymedzuje určité pravidlo pre vyplnenie
zabezpečovacích zmeniek, ktoré súvisia so spotrebiteľským úverom, že z uvedeného ustanovenia
vyplýva o. i. aj to, že veriteľ zodpovedá za škodu, ktorá vznikne spotrebiteľovi porušením v ods.6.
Pokiaľ teda pôvodný veriteľ zmenky (spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o.) porušil povinnosti pri vyplňovaní

zmenky vyplývajúce z 4 ods. 6 zák. o spotrebiteľských úveroch a následne postúpil takú zmenku
indosamentom na ďalšieho nadobúdateľa, zodpovedá za škodu, ktorá týmto spôsobom vznikla. Z toho
vyplýva aj právo spotrebiteľa žalovaného, uplatniť si voči pôvodnému veriteľovi náhradu škody.
V prejednávanej veci si žalobca uplatnil práva zo zmenky, ktorá neobsahuje údaj o jej splatnosti, avšak
okrem údaju splatnosti obsahuje všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75 zák. zmenkového a šekového

č. 191/1950 Sb. pre vlastnú zmenku, preto nie je neplatná, keďže v zmysle čl. I. § 76 ods.2 zmenkového
zák. o vlastnej zmenke, v ktorej zmenke nie je údaj splatnosti platí, že je splatná na videnie. Zmenka na
videniejesplatnápripredložení,naplateniemusíbyťpredloženádojednéhorokuoddátumuvystavenia,
ale vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu (čl. I. § 34 ods.1 v spojení s § 77 ods.1
Zmenkového zák.). V prípade žalovanej zmenky určil vystaviteľ pre predloženie zmenky na platenie

lehotu 4 roky odo dňa vystavenia. Z návrhu vyplýva, že remitent predložil žalovanej zmenku na platenie,
že doložka „bez protestu“, ktorá je na zmenke napísaná, zbavila remitenta povinnosti urobiť protest
pre neplatenie a súčasne preniesla dôkazné bremeno na preukázanie, že lehoty neboli dodržané na
žalovaného (čl. I. § 46 ods.1,2 v spojení s § 77 ods.1 zmenkového zák.).
Za predloženie zmenky na platenie sa všeobecne uznáva aj jej uplatnenie na súde. V zmenkách

splatných na videnie môže vystaviteľ v zmysle čl. I. § 5 v spojení s § 77 ods.2 zmenkového zákona
ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. Úroková miera bola v zmenke uvedená sadzbou 0,25 % denne,
t. j. 91,25 % ročne. Zmenkový zákon výšku úrokovej miery, ktorú je možné ustanoviť vistazmenke,
neupravuje, jej určenie ponecháva na vystaviteľa. Rovnako neupravuje koniec lehoty na úročenie,preto ak nie je v úrokovej doložke koniec úročenia stanovený, zmenková suma sa úročí až do splatnosti
zmenky, keďže od splatnosti až do zaplatenia dlhu preberá uhradzovaciu funkciu postihový 6 % úrok. V
prípade, ak zmenkový zákon ako osobitný predpis neobsahuje inú úpravu, platnosť právnych úkonov,

t.j. jednotlivých zápisov na zmenke sa spravuje všeobecnými ustanoveniami Zákona č. 40/1964 Zb. -
Občianskeho zákonníka o právnych úkonoch. Pri posudzovaní úrokovej miery v úrokovej doložke na
zmenke je potrebné vychádzať z ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, skúmať, či pre neprimeranú
výšku úroku nie je právny úkon pre rozpor s dobrými mravmi neplatný. Zmenkový úrok, rovnako ako úrok
z pôžičky alebo úveru, plní funkciu odmeny za poskytnuté peňažné prostriedky, preto jeho výška musí

zodpovedať danému účelu. Za primeranú odplatu za poskytnutie peňažných prostriedkov však nie je
možné považovať ročný úrok, ktorý sa v podstate rovná dlžnej istine alebo ju prevyšuje. Pri tomto závere
vychádzal zo skutočnosti, že v čase vystavenia zmenky boli úrokové sadzby uplatňované bankami pri
spotrebiteľských a ostatných úveroch pre domácnosti nižšie ako 14 % ročne (údaj zistený z internetovej
stránky NBS), ktorú sadzbu, zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne, resp. 91,25 % ročne, viacnásobne
prevyšuje, preto úrokovú doložku na zmenke považoval za neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi v

zmysle § 39 O. z.. Podľa prvej vety čl. I. § 16 ods.1 v spojení s § 77 ods.1 zmenkového zákona o
tom, kto má zmenku v rukách, platí, že je riadny majiteľ, ak preukáže svoje právo nepretržitým radom
indosamentov, a to aj vtedy ak je posledný z nich blankoindosamentom. Žalobca zmenku nadobudol
indosamentom (rubopisom), stal sa riadnym majiteľom zmenky, preto môže v zmysle čl. I. § 48 ods.1
v spojení s § 77 ods.1 zmenkového zákona postihom žiadať od žalovanej zaplatenie 6 % úrokov odo

dňa splatnosti a odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy. Na absolútnu neplatnosť úrokovej doložky
na zmenke v zmysle § 39 O. z. prihliadal ex offo, aj bez návrhu, preto žalobu ohľadom 0,25 % denného
zmenkového úroku zo zmenkovej sumy zamietol a žalovanú zaviazal na zaplatenie 6 % ročného úroku
zo zmenkovej sumy
Výrok o trovách konania odôvodnil podľa § 142 ods.2 O. s. p., žalobca bol v konaní čiastočne úspešný,

preto náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov nepriznal v zmysle § 142 ods.2 O.s.p..

Proti rozhodnutiu podal žalobca v časti výroku, ktorým súd zamietol zmenkový úrok v sadzbe 0,25%
denne zo zmenkovej sumy, ako aj výroku o nepriznaní náhrady trov konania v zákonnej lehote odvolanie
z dôvodu, že a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§

205 ods. 2 písm. b) O. s. p.); b) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O. s. p. - účastníkovi
konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (§205 ods. 2 písm. a) O. s. p. v spojení
s §221 ods.1 písm. f) O. s. p.); c) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci (§205 ods 2 písm.f) O. s. p.). K dôvodom odvolania bližšie uviedol: 1. súd dospel k
záveru, že dohodnutý zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne je v rozpore s dobrými mravmi, a teda v

tejto časti považuje súd zmenku za čiastočne neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi. 2. V tejto súvislosti
je nevyhnutné uviesť, že zmenku vystavil žalovaný. Túto dobrovoľne podpísal, pričom išlo o prejav jeho
slobodnej vôle. Sadzba zmenkového úroku je napísaná na zmenke a bola mu známa v čase vystavenia
zmenky.Žalovanýtedamalvedomosťotom,žesadzbazmenkovéhoúrokupredstavuje0,25%denneas
takouto sadzbou zmenkového úroku jednoznačne súhlasil. 3. V tejto súvislosti je na mieste poukázať na

rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo 3/2008 z 22.10.2008 a 4. rovnako na rozsudok Nejvyššího
soudu ČR z 22.8.2002 sp. zn.: 25 Cdo 1839/2000 (uverejnený v Sbírke soudnich rozhodnutí a stanovisek
č. 59/2004), z ktorých citoval. 5. V okolnostiach rozhodnutia súdu je potrebné poukázať predovšetkým
na nespornosť jeho záväzku za zmenku zaplatiť. Nespornosť záväzku žalovaného za zmenku zaplatiť
sa nepochybne vzťahuje na celý záväzok obsiahnutý na zmenke, zmenkový úrok nevynímajúc. Záväzok

žalovaného zaplatiť aj zmenkový úrok je teda platný a má byť priznaný v súdnom konaní. Zmenkový úrok
mábyťpriznanýotoviac,akžalovanýžiadnenámietkyvočiuplatnenejzmenkeneformuloval.6.Zároveň
poukázal na podporu svojich tvrdení na doterajšie rozhodnutia okresných súdov v skutkovo a právne
obdobných veciach, v ktorých okresné súdy priznali nárok mu v plnom rozsahu, a to konkrétne Rozsudok
Okresného súdu Lučenec z 13.2.2014, sp. zn. 13C 88/2013, Rozsudok Okresného súdu Revúca zo

6.3.2014, sp. zn. 3C 8153/2013, Rozsudok Okresného súdu Martin z 11.2.2014, sp. zn.: 8C 198/2013
rozsudok Krajského súdu Nitra zo 3.2.2010, sp. zn. 5Co/16/2010, z ktorých odôvodnení citoval. II. S
poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu žiada, aby odvolací súd zmenil rozsudok Okresného súdu
Rožňava z 1.7.2014 tak, že návrhu na uplatnenie pohľadávky v celom rozsahu vyhovie a prizná mu
náhradu trov odvolacieho konania vo výške: 71,37 € bez DPH za podané odvolanie a 8,04 € bez DPH

režijný paušál.Rozsudok, okrem výroku v zamietanej časti a o trovách konania, nebol odvolaním napadnutý, preto v
jeho ostatnej časti výroku nadobudol právoplatnosť (§ 206 ods.1,3 O. s. p.), a nebol v uvedenom rozsahu
v odvolacom konaní preskúmavaný.

Odvolacísúdbeznariadeniapojednávania(§214ods.2O.s.p.-vostatnýchprípadoch,t.j.neuvedených
v § 214 ods.1 O. s. p., možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie
v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O. s. p. a zistil, že neboli splnené podmienky na potvrdenie (§
219) rozsudku, ani na jeho zmenu (§ 220), lebo v konaní došlo k vade uvedenej v § 221 ods.1 písm. f)

O. s. p., keďže sa žalobcovi postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, preto rozsudok podľa
§ 221 ods.1 písm. f),ods.2 O. s. p. zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie.
Zo žalobcom uplatnených odvolacích dôvodov sú dané dôvody podľa § 205 ods.2 písm. a) a f) O. s. p.,
t. j., že v konaní došlo k vade uvedenej v § 221 ods.1 písm. f) O. s. p., lebo žalobcovi sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci, (aj keď pripojené rozhodnutia súdov pri odvolaní sú staršieho dáta, z roku 2010, 2013).

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie procesný postup alebo aj rozhodnutie súdu, v dôsledku
ktorého účastník nemôže uplatniť konkrétne procesné práva priznané mu O. s. p.
Právnym posúdením je činnosť súdu prvého stupňa, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci
podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii

práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak
použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a
použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému

skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad
o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil
zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného
skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto
vec rozhodnutá.

Súd použil správny právny predpis (O. z. a zák.č.258/01 Z. z.) ale nemohol ho správne vyložiť a aplikovať
na daný skutkový stav, keďže Zbierka stanovísk NS č. 8/2015 bola prijatá až 20.10.2015.
Podľa § 157 ods.2 O. s. p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal a z akých
dôvodov, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne
vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými

úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne
posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Z cit. ust. vyplýva, že súd prvého stupňa je povinný v odôvodnení uviesť, ktoré skutočnosti (skutkové
zistenia) boli dokazovaním, zhodnými tvrdeniami účastníkov alebo iným zák. predpísaným spôsobom -
podľa jeho názoru - preukázané a ktoré nie, príp. tiež, ktoré z nich sú pre rozhodnutie veci bezvýznamné.

Pri každej jednotlivej, preukázanej i nepreukázanej, skutočnosti (skutkovom zistení) musí stručne
a jasne uviesť, ako k tomuto záveru dospel, teda z akých dôkazov - podľa jeho názoru - záver
vyplýva, ako tieto dôkazy podľa § 132-§ 135 O. s. p. hodnotil, a to najmä vtedy, ak šlo o dôkazy
protichodné, a prečo nevyhovel všetkým návrhom účastníkov na vykonanie dôkazov, pričom svoj výklad
musí prispôsobiť konkrétnym okolnostiam prejednávanej veci, najmä rozsahu dokazovania, zložitosti

zisťovania skutkového stavu veci, množstvu návrhov účastníkov na vykonanie dôkazov a p. a uviesť ho
tak,abyjehozáveryorozhodujúcichskutočnostiach(skutkovýchzisteniach)neboliprenezrozumiteľnosť
alebo nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. Jednotlivé preukázané skutočnosti (skutkové zistenia)
je potrebné premietnuť do záverov o skutkovom stave veci (do tzv. skutkovej vety), ktorý stručne a
výstižne vyjadruje skutkový stav veci (§ 153 ods.1 O. s. p.) a ktorý je rozhodujúci pre právne posúdenie.

Posúdením veci po právnej stránke treba pritom rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného
právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil,
a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu
k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. Prakticky nepreskúmateľný je
preto rozsudok, v ktorom nie sú vysvetlené prípadné rozpory medzi konkrétnymi dôkazmi, na základe

ktorých sa to ktoré skutkové zistenie robí.
Podľa ustálenej súdnej praxe rozhodnutie nie je preskúmateľné predovšetkým v prípade, že z jeho
odôvodnenia nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na stranejednej a právnymi závermi na strane druhej, resp., keď sú právne závery v extrémnom nesúlade s
vykonanými skutkovými zisteniami alebo z nich v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia nevyplývajú.
Preto ak je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné, lebo neobsahuje žiadne dôvody alebo obsahuje iba

nedostatočné dôvody, prichádza do úvahy len zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie a nie je potrebné skúmať existenciu aj prípadných ďalších uplatnených odvolacích
dôvodov.
Napadnutý rozsudok nezodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z § 157 ods.2 O. s. p. a zásadám súdnej
praxe, preto je nepreskúmateľný a tak musel byť zrušený a vec musela byť vrátená súdu na ďalšie

konanie.

Odvolací súd poukazuje Zbierku stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 8/2015 časť 2. Ochrana
spotrebiteľa vo vzťahu k zmenkám. Pre posúdenie nárokov zo zmenky je potrebné, aby súd vychádzal
zo stavu v čase jej vystavenia, a to najmä s ohľadom na rešpektovanie princípu právnej istoty a zákazu
retroaktivity. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch

od 1.1.2008 do 31.12.2010 platil § 4 ods.6 v znení, že v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa
alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku
alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu
zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného
spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o

spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku
prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju
dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa
zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky. Podľa odseku 7 veriteľ zodpovedá za škodu vzniknutú
spotrebiteľovi porušením odseku 6 veriteľom.

Určujúcim pri hľadaní práva má byť, že v každej veci je potrebné vychádzať z individuálnych
okolností každého jednotlivého prípadu, ktoré vychádzajú zo skutkových zistení všeobecných súdov.
Je povinnosťou všeobecného súdu zohľadniť všetky relevantné individuálne okolnosti súdenej veci a
prihliadnuť na ne aj cez prizmu dobrých mravov, keďže nesúlad právneho úkonu s nimi vedie k jeho
neplatnosti. Povinnosť všeobecného súdu posúdiť uplatnený nárok aj z hľadiska súladu s dobrými

mravmi je zvýraznená v tých prípadoch, keď ju účastník konania výslovne namieta, musí však na
ňu prihliadať aj v prípadoch, kedy takýto rozpor zistí súd sám pri prieskume ex officio, keďže na
absolútnu neplatnosť úkonu súd musí prihliadať ex lege. Dobré mravy pôsobia ako korektív najmä v
takých situáciách, kedy sú práva a povinnosti strán právneho vzťahu v zjavnej nerovnováhe. Sociálno-
právne chápanie zmluvnej slobody sa môže uplatniť len za predpokladu približne vyváženého pomeru

síl účastníkov zmluvy a len za tohto predpokladu sa môže stať prostriedkom primeraného vyrovnania
záujmov, ako už bolo vyslovené niekoľkokrát aj v rozhodnutiach Ústavného súdu SR.
Všeobecne je potrebné rešpektovať základnú zmenkovo-právnu doktrínu, že zo zmenky samotnej
ako abstraktného cenného papiera v zásade nie je možné bez ďalšieho určiť, či ide o spotrebiteľa.
Pokiaľ však súd spoľahlivo zistí na základe skutočností vyplývajúcich zo žalobného návrhu, že na

strane žalovaného ide o spotrebiteľa, poskytne mu ochranu prostredníctvom právnej úpravy o ochrane
spotrebiteľa. Je vhodné poukázať aj na rozhodnutia Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. Pl. ÚS
16/12 zo 16.10.2012, sp .zn. IV. ÚS 457/10 zo 18.7.2013 a sp. zn. I. ÚS 290/15 zo 16.9.2015, ktoré
riešiac problematiku použiteľnosti zmenky z pohľadu ochrany spotrebiteľa konštantne zohľadňujú, že v
prípade spotrebiteľov nie je možné odhliadnuť od ich špecifických záujmov a postavenia a vyslovené

pravidlo, že zákaz zneužitia práva je silnejší než dovolenie dané právom a pokiaľ právna norma určité
správanie aprobuje a iná za predpokladu, že je zneužívané, ho zakazuje, takéto konanie v skutočnosti
nie je výkonom práva, ale protiprávnym úkonom. Všeobecné súdy pri svojej rozhodovacej činnosti musia
hľadať také interpretačné a aplikačné východiská, ktoré zabránia zneužívaniu práv v dôsledku aplikácie
zmenkových inštitútov neprimerane v neprospech niektorého z účastníkov zmenkového vzťahu. Takáto

prax vyplýva aj z rozhodovacej praxe rakúskych a nemeckých súdov.
Výkonu práva, ktoré je jeho zneužitím, súdy nesmú poskytnúť ochranu, keďže takýto postup by bol v
rozpore s ústavou chránenými právami.
V kontexte uvedeného je však potrebné zohľadniť, že právna úprava ZSÚ v čase podpísania
zmluvy a vystavenia zmenky umožňovala v striktne stanovenom rozsahu používať zmenky aj v

spotrebiteľskýchvzťahochaažod01.01.2011sazmenkavspotrebiteľskýchvzťahochpoužívaťnemôže.
Na prejednávanú vec je potrebné aplikovať hmotno-právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola
v konaní uplatnená zmenka vystavená. Inak by išlo o porušenie zákazu retroaktivity a princípu právnej
istoty. Samotné vystavenie zmenky v spotrebiteľských vzťahoch v období do 31.12.2010 bolo povolené,a preto nemožno považovať vystavenie zmenky bez ďalšieho skúmania spôsobu ich vystavenia ako
protiprávne; žalovaná zaplatila do podania žaloby 1 704,02 € zmenka vystavená 16.7.2009, a to na
sumu 1 383,83 €, pričom veriteľ smel prijať len plnenie do výšky 30% maximálne istiny spotrebiteľského

úveru s prísl.
Z uvedeného dôvodu súd bol povinný vyhodnotiť zmenku v súlade s ním použitým a citovaným § 4
ods.6 zák. č. 258/2001 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a až v prípade, že zistí, že zmenka bola vyplnená
v súlade s cit. ust. a teda, že je platná a za predpokladu, že v konaní neboli žalovaným vznesené
kauzálne námietky, je možné samotnou aktivitou súdu prieskumom ex officio podľa okolností prípadu

posúdiť nárok na zmluvný úrok vo výške 0,25 % denne t.j. cca 91,25 % ročne ako nárok uplatnený v
rozpore s dobrými mravmi (ex lege podľa § 39 O. z.). Súd má právo a povinnosť vyhodnotiť, v akej
miere je dohodnutý úrok primeraný, a nad rámec primeranosti návrh v časti úroku zamietnuť. Odo dňa
splatnosti zmenky je v zmysle zákona možné priznať len zákonný zmenkový úrok vo výške 6,00 % p. a.
Odvolací súd nemohol vo veci rozhodnúť z dôvodu, žeby porušil zásadu dvojinštančnosti občianskeho
súdneho konania (§ 9 ods.1 a § 10 ods.1 O. s. p.), lebo ak by rozhodol, porušil by právo účastníkov

konania na spravodlivý proces, keďže by im odoprel právo namietať správnosť jeho právneho názoru.
Podľa Čl.46 (PRÁVO NA SÚDNU A INÚ PRÁVNU OCHRANU) ods.1 Ústavy Slovenskej republiky
(uverejnenej pod č.460/92 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov; ďalej len Ústava) každý sa
môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v
prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa Čl.48 ods.2 Ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných
prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej
republiky vyplýva, že tak základné právo podľa Čl.46 ods.1 Ústavy, ako aj právo podľa Čl.6 ods.1
Dohovoru v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie

rozhodnutia,pričomobsahprávanaspravodlivýsúdnyprocesnespočívalenvtom,žeosobámnemožno
brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, ale obsahom tohto práva je
i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky a ak je toto konanie v rozpore s
procesnými zásadami, porušuje ústavnoprávne princípy.
Z hľadiska pozitívneho práva právny predchodca žalobcu spolu so žalobcom postupovali zámerne tak

(s Pohotovosťou s.r.o.), aby sa pri vydaní zmenky dosiahol výsledok právnou normou nepredvídaný a
nežiadúci.
O. s. p., podľa svojho § 1, upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní tak, aby
bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na
zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb.

Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu
jeho povinnosť o veci konať, pričom právo na súdnu ochranu, okrem Čl.46 ods.1 Ústavy, Čl. 36 ods.1
Listiny základných práv a slobôd (úst.zák.č.23/91 Zb.) a Čl.6 ods.1 Dohovoru zabezpečujú a vykonávajú
aj jednotlivé ust. O. s. p. a obsahom práva na súdnu ochranu v rámci spravodlivého procesu je i právo
účastníka, aby sa jeho vec, ak to zák. pripúšťa, vždy prejednala v dvojinštančnom konaní.

Súd po vrátení veci bude povinný doplniť dokazovanie za účelom posúdenia platnosti zmenky podľa § 4
ods.6 zák. č. 258/2001 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a zistenia (ne)primeranosti dohodnutého úroku a v
rozsahuzrušeniavoveciopätovnerozhodnúť,svojerozhodnutieodôvodniťtak,abybolopreskúmateľné.
V novom rozhodnutí rozhodne o trovách prvostupňového a odvolacieho konania (§ 224 ods.3).

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho senátu odvolanie nie je prípustné.