Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, November 29, 2016

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 12C/142/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412213203
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Gindlová

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2016:6412213203.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Andreou Gindlovou v právnej veci žalobcu:

POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich
Paľko, s.r.o, so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanému Slovenská
republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné Námestie 13,
813 11 Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

Súd žalovanej nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.09.2012 si žalobca uplatnil voči žalovanej nárok na

zaplatenie sumy 175,00 € z titulu majetkovej škody a sumy 165,96 € z titulu nemajetkovej ujmy. Žalobca
akooprávnenýsubjektnavrholvzmysleexekučnéhoporiadkuzvolenémusúdnemuexekútorovivykonať
pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX
dlžníkom M. Š., Q.. XX.XX.XXXX. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil
registráciou exekučnej veci číslo EX8248/2007. Žalobca dňa 28.10.2009 spísal a podal súdu návrh na
zmenu exekútora V exekučnom konaní je založená zákonná povinnosť exekučného súdu rozhodnúť
o návrhu oprávneného na zmenu exekútora do tridsiatich dní od doručenia návrhu oprávneného

na zmenu exekútora. Exekučný súd napriek tomu, že ním prejednávaná vec nevykazovala prvky
nadmernej právnej zložitosti ani si nevyžadovala takú spoluprácu účastníkmi konania, ktorá by mohla
mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, nerozhodol
o návrhu na zmenu exekútora v zákonom stanovenom čase. Žalobca tvrdí, že v predmetnom prípade
neexistovala a neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene
a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Takýto postup
exekučného súdu žalobca hodnotí ako nesprávny a v rozpore so zákonom, konkrétne ust. § 44 ods. 8

Exekučného poriadku. Žalobca si z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatnil
náhradu majetkovej škody ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch. Žalobcovi vznikla majetková škoda
predstavujúca náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou
vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu
na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím o nej. Žalovaný vynaložil v tomto období na správu
pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému že mu
70 €, na správu informačného systému sumu 40 €, na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným

súdnym exekútorom sumu 50,00 € a na administratívne spracovanie textu urgencií adresovaných
exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné vydaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu
konania na exekučnom súde sumu 15,00 €, t.j. celkovo sumu 175,00 €. Zároveň si žalovaný uplatnil
náhradu nemajetkovej v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenie práva na rozhodnutieo návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného článkom 48 ods. 2 Ústavy SR a práva
na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného v článku 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Nesprávny úradný postup Okresného súdu je podľa názoru
žalobcu dôsledkom jeho nesústredenej činnosti takej intenzity, ktorá má za následok zbytočné prieťahy
v konaní spojené so zásahom do výkonu majetkových práv žalobcu. Márnym uplynutím času boli
reálne ohrozené legitímne očakávanie poškodeného, že správny postupom súdu dôjde k zámene

súdneho exekútora, čo bude viesť k efektívnemu a účinnému vymoženiu jeho pohľadávky a taktiež
došlo k vyvolaniu nasledovných rizík: neskorým ukončením procedúry exekučným súdom nastalo
riziko zániku povinného, neskorým ukončením procedúry exekučným súdom nastalo riziko zmarenia
účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a neskorým ukončením procedúry exekučným súdom
nastalo riziko insolvencie povinného. Potreba náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke
na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeraný satisfakcie za

porušenie základných práv a princípov právneho štátu. Žalobca si uplatnil ako primeranú náhradu
nemajetkovej ujmy sumu 165,96 € za 96 dní, t.j. 55,32 € za mesiac. Žalobca sa tiež domáhal náhrady
trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia.

2. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 12.09.2014 namietla zmätočnosť podania, nakoľko sa v žalobnom

návrhu výskytujú viaceré nedostatky (napr. zmätočne označený povinný, absencia spisovej značky
príslušného exekučného konania). Namietala, že žalobca nepredložil ani jeden relevantný dôkaz, ktorým
by preukázal existenciu predmetného exekučného konania, vznik skutočnej škody alebo nemajetkovej
ujmy, čím žalobca prenášať celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno
znáša žalobca sa sám. Žalovaná ďalej poukázala na skutočnosť, že nie je jasný ani titul nároku na

náhradu škody. Jednak žalobca namieta nezákonné konanie v podobe nerozhodnutia o návrhu na
zmenu exekútora v zákonom stanovenej lehote ale zároveň namieta nesprávny úradný postup v podobe
prieťahov. Čo sa týka uvádzaných prieťahov v konaní žalobca neuvádza kroky, ktoré podnikol na
odstránenie neželaného stavu. Žalobca neuviedol, ani po vyžiadanej súčinnosti v rámci predbežného
prerokovaniazostranyžalovaného,čivyužilmožnosťpodaťsťažnosťnazbytočnéprieťahyvpríslušných

konaniach predsedovi Okresného súdu, respektíve možnosť podania ústavnej sťažnosti. Z judikatúry
ústavného súdu SR vyplýva, že ako sťažovateľ mal predovšetkým postupoval v zmysle zásady
vigilantibus iura (každý, nech si stráži svoje právo). To, že žalobca tak nekonal je možné pripísať
iba jemu. Žalovaná má za to, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie jeho oprávnený
posudzovať prieťahy v konaní súdu, túto právomoc mal iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR. Ďalej

Žalovaná poukázala na to, že si žalobca uplatnil nárok na súde predčasne, pretože podľa príslušných
ustanovení zák. č. 514/2003 Z.z. sa poškodený môže domáhať práva na náhradu škody na súde až po
uplynutí 6 mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody.
Žalobca neposkytol žalovanej žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí, preto
žalovaná nepovažuje jeho nárok za predbežne prerokovaný. Žalovaná ďalej uviedla, že všeobecným

predpokladom na zmenu súdneho exekútora je žiadosť oprávneného na zmenu súdneho exekútora
spolu s uvedením súdneho exekútora, ktorý má nahradiť pôvodného exekútora. V praxi je zaužívaný
model, v zmysle ktorého exekučný súd po dôjdení žiadosti o zmenu súdneho u exekútora predloží túto
žiadosťpôvodnémusúdnemuexekútorovinavyjadrenie,navyčísleniejehodoterajšíchtrovanazaslanie
príslušného exekútorského spisu za účelom realizácie povinností vyplývajúcej exekučnému súdu z §

44 ods. 9 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého súd rozhodnutie o zmene súdneho exekútora podľa
odseku 8 zároveň vykonaním exekúcie poverí exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec mu postúpi
spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený. V
niektorých jednotlivých prípadoch bol exekučný súd nútený rozhodnúť o návrhu oprávneného na zmenu
súdneho exekútora po uplynutí zákonom stanovenej 30-dňovej lehoty od doručenia takéhoto návrhu,

najmä v prípadoch, keď pôvodný súdny exekútor neposkytol exekučnému súdu plnú súčinnosť. V
takýchto prípadoch exekučný súd objektívne nemohol dodržať zákonnú 30-dňovú lehotu na rozhodnutie
jeho návrhu žalobcu na zmenu súdneho exekútora tak, aby v tejto lehote rozhodol aj o trovách
exekúcie pôvodného súdneho exekútora a súčastne postúpil novému súdnemu exekútorovi exekučný
spis pôvodného súdneho exekútora. V prípadoch podozrenia, že exekučný súd nekonal o návrhu

žalobcu na zmenu súdneho exekútora, žalobcovi nič nebránilo využiť účinný prostrietok nápravy, ktorým
bolo podanie sťažnosti predsedovi príslušného súdu proti porušovaniu práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov. Ak žalobca tento prostriedok nápravy nevyužil, zanedbal svoju všeobecnú
preventívnupovinnosťvzmysleObčianskehozákonníka,keďžesinepočínaltak,bynedošlokuškodenajeho majetku. Žalovaná poukázala na judikatúru Ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 16/02, z ktorého vyplýva,
že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní. Pojem
zbytočné prieťahy uvedený v článku 48 ods.2 Ústavy SR je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať

a aplikovať len s ohľadom na lehoty uvedené v zákone. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž
ani v týchto prípadoch postup dotknutého štátneho nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi,
ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle článku 48 ods. 2 Ústavy SR. Vzhľadom
na povahu úkonu rozhodnutia o zmene súdneho exekútora, zákonom ustanovenú lehotu, lehotu v ktorej
sa rozhodlo, nečinnosť žalobcu, nevyhnutnosť vykonať súčasne s rozhodnutím i iné úkony (výzva

na vyjadrenie pôvodnému exekútorovi, vyjadrenie pôvodného exekútora, vyčíslení jeho trov, doručenie
exekučného spisu a jeho zaslanie novému exekútorovi a rozhodnutie o trovách pôvodného exekútora)
nie je možné nerozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v lehote stanovenej zákonom
považovať za zbytočné prieťahy, a teda za nesprávny úradný postup. Otázku, či v konkrétnom prípade
bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných je kompetentný preskúmať len
ústavný súd. Žalovaná ďalej uviedla, že žalobca nepreukázal vznik a ani výšku materiálnej škody a

nepreukázal ani vznik nemajetkovej ujmy a ani to, že konštatovanie porušenia práva nie je dostačujúcim
zadosťučinením, a preto by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch. Čo sa týka výšky materiálnej
škody žalobca poukázal na skutočnosť že žalobca vyčíslil uplatnenú škodu na základe paušalizácia
reálny vecných nákladov. Požadovať paušálne sumy za spomínané veľmi všeobecne uvedené činnosti
je nesprávne a u účelové. Skutočnú škodu je potrebné dokázať listinami alebo skutočnosťami, ktoré

preukážu požadovaný nárok, v opačnom prípade by mohlo dochádzať k ľuboľnému a subjektívnemu
vyčísľovaniu škody zo strany žalobcu. Čo sa týka nemajetkovej ujmy žalovaná poukázala na viacero
nálezov Ústavného súdu SR, v zmysle ktorých poskytovanie finančného zadosťučinenia nie automatické
a podlieha podrobnému skúmaniu zo strany Ústavného súdu. Okrem toho je potrebné poznamenať, že
vznik nemajetkovej ujmy ujmy u právnických osôb a fyzických osôb je odlišný. Odškodnenie právnickej

osoby za nemajetkovú ujmu spôsobenú prípadnými prieťahy v konaní nie je možné vzťahovať na
fyzické osoby, ktoré sa na činnosti právnickej osoby nejakým spôsobom zúčasťňujú, lebo im nevzniká
ujma priamo. Napokon žalovaná poukázala na aspekt dobrých mravov. Podľa žalovanej je žalobca
vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky, zneužívajúc slabé finančné a právne
vedomie nízkopríjmových osôb. Pokiaľ si žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody voči štátu, ktorá mu

mala vzniknúť práve pri jeho spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej aktivite, považuje žalovaná
jeho postup za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Podľa žalovanej žalobca nepreukázal,
že by činnosťou súdu v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal
vznik ani výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy, a tým pádom neexistuje ani príčinná
súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a uplatnenom majetkovou škodou a nemajetkovou

ujmou. Z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre
priznanie náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., považovala žalovaná žalobu za právne
neopodstanenú a žiadala, aby ju súd v celom rozsahu zamietol.

3. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa sporové strany a ich zástupcovia nedostavili. Žalovaný

ako aj právny zástupca žalobcu svoju neúčasť ospravedlnili, nežiadali, aby súd odročil nariadený termín
pojednávania z dôležitého dôvodu, preto súd prejednal vec v neprítomnosti strán..

4. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, a to
písomných podaní strán sporu a spisu Okresného súdu Žiar nad Hronom spis. zn. 10Er/76/2004,

prehľadom nápadu vecí v reg. Er v roku 2009 a 2010 a zistil nasledovný skutkový stav veci:

5. Dňa 20.02.2004 žalobca podal na exekútorskom úrade Jána Kubinca vo Zvolene návrh na vykonanie
exekúcie. Domáhal sa vymoženia pohľadávky na podklade exekučného titulu - Notárskej zápisnice
N5094/2003, NZ112006/2003 zo dňa 29.11.2003, voči povinnej Zlatica Šarköziová. Exekučné konanie

bolo u súdneho exekútora vedené pod spisovou značkou EX 101/2004 a na Okresnom súde Žiar
nad Hronom pod spisovou značkou 10Er/76/2004. Dňa 12.03.2004 Okresný súd Žiar nad Hronom
vydal súdnemu exekútorovi poverenie č. 5613 019863. Dňa 12.02.2007 bol Okresnému súdu Žiar nad
Hronom doručený návrh oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., na zmenu súdneho exekútora, v ktorým
ho oprávnený žiadal o zmenu súdneho exekútora a o poverenie vykonaním exekúcie exekútorský

úrad JUDr. Jozefa Ďuricu so sídlom vo Zvolene. Výzvou zo dňa 26.02.2007 Okresný súd Žiar nad
Hronom vyzval súdneho exekútora Bc. Viliama Königa (náhradníka H. X.) na zaslanie exekučného spisu
spolu s vyčíslenými trovami exekúcie. Súdny exekútor exekučný spis spolu s vyúčtovaním trov doručil
exekučnému súdu dňa 27.03.2007. Uznesením spis. zn. 10Er/76/2004-20 zo dňa 10.05.2007 Okresnýsúd Žiar nad Hronom návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora vyhovel a ďalším vykonaním
exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Jozefa Ďuricu, exekútorský úrad so sídlom Borovianska cesta
2564/17, 960 01 Zvolen. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 18. 05. 2007.

6. Následne dňa 02.11.2009 podal žalobca ďalší návrh na zmenu súdneho exekútora JUDr. Jozefa
Ďuricu na súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého. Súd vyzval výzvou zo dňa 13.11.2009 pôvodného
súdneho exekútora JUDr. Jozefa Ďuricu na zaslanie exekučného spisu spolu s vyčíslením súdnych
trov. Súdny exekútor súdu zaslal vyúčtovanie exekučných trov a spis dňa 22.01.2010 a následne

súd uznesením č.k. 10Er/76/2004 exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil. Na odvolanie žalobcu
(oprávneného) a súdneho exekútora odvolací súd uznesením č.k. 10Er 76/2004 zo dňa 24.06.2010
zrušil predmetné rozhodnutie prvostupňového súdu a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Následne
bola uznesením tunajšieho súdu č.k. 10Er/76/2004-63 zo dňa 07.03.2011 exekúcia vyhlásená za
neprípustnú a po právoplatnosti predmetného uznesenia (24.02.2011) bola uznesením tunajšieho
súdu č.k.10Er/76/2004-63 zo dňa07.03.2011 zastavená. Uvedené uznesenie nadobudlo v spojení s

uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 13CoE/194/2011-75 zo dňa 25.05.2011 právoplatnosť
dňa 06.06.2011. Dňa 22.03.2012 súdny exekútor JUDr. Jozef Ďurica vrátil poverenie na vykonanie
exekúcie.

7. Z prehľadu nápadu vecí do registra Er v roku 2007 súd zistil, že v období podania návrhu na zmenu

súdneho exekútora v mesiaci január 2007 bolo na súd podaných celkom 358 exekučných vecí, v mesiaci
február 2007 bolo podaných celkom 291 exekučných vecí, v mesiaci marec 2007 bolo podaných celkom
633 exekučných vecí.

8. Podľa § 44 ods. 8 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom v čase podania návrhu na zmenu
súdneho exekútora, oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia
dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora
do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

9. Podľa § 44 ods. 9 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom v čase podania návrhu na zmenu
súdneho exekútora, súd v rozhodnutí o zmene exekútora podľa odseku 8 zároveň vykonaním exekúcie
poverí exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho
exekútora, ktorý bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený. Účinky pôvodného návrhu oprávneného

na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Trovy exekúcie pôvodného exekútora sa vypočítajú tak,
ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

10. Podľa § 3 ods.1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení rozhodnom pre

posúdenie veci (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z. z.“), štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri
výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím.

11. Podľa § 3 ods.1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených

týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona,
pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

12. Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1. zákona č. 514/2003 Z. z. vo veci náhrady škody, ktorá bola
spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti

Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola
spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu.

13. Podľa § 6 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z., ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobnej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým

bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.14. Podľa § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej
moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej

moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv,
právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

15. Podľa § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2013 štát zodpovedá

za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj
porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej
lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo
iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za
nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej
republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup

alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b)
Ústavy Slovenskej republiky. Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v
porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti
pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov
vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného

rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil
disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia
Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky
o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

16. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“ s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

17. Podľa § 16 ods. 1 zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody po prvé alebo jeho

časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku
alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

18. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. Keďže jednou
z podmienok konania o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, alebo nesprávnym

úradnýmpostupom,jepredbežnéprerokovanienazákladepísomnejžiadostipoškodenéhospríslušným
orgánom podľa § 15 zákona, súd sa predbežne zaoberal touto otázkou. Z podania žalovanej súd zistil, že
žalobca podal svoju žiadosť na prerokovanie jeho nároku u odporcu dňa 23.04.2012, návrh na súd podal
dňa 27.09.2012. Je síce pravdou, že žalobca podal žalobu na súd skôr ako uplynula lehota 6 mesiacov
od prijatia jeho písomnej žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody Ministerstvom

spravodlivosti SR, teda v čase začatia konania nebola splnená podmienka na podanie žaloby. Súčasne
je však z podania samotného žalovaného zrejmé, že Ministerstvo spravodlivosti SR nárok žalobcu
do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti neuspokojilo a táto lehota uplynula skôr, než súd vo
veci rozhodol, preto súd námietku žalovaného o nesplnení podmienky predbežného prerokovania
nároku vyhodnotil ako nedôvodnú. Z obsahu žaloby súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je uplatnený

pre nesprávny úradný postup - prieťahy v exekučnom konaní. Dôvodom, ktorým žalobca odôvodňoval
nesprávnosť úradného postupu tunajšieho súdu bolo nedodržanie 30-dňovej lehoty podľa § 44 ods. 8
Exekučného poriadku na rozhodnutie o zmene exekútora. Nesprávny úradný postup v tomto prípade
mal predstavovať porušenie povinnosti súdu urobiť úkon v zákonom stanovenej lehote, resp. zbytočné
prieťahy v konaní. Preštudovaním pripojeného exekučného spisu sp. zn. 10Er/76/2004 súd konštatuje,

že nemal preukázané, že by postupom tunajšieho súdu v exekučnom konaní sp. zn. 10Er/76/2004
došlo k nesprávnemu úradnému postupu. Dňa 12.02.2007 bol Okresnému súdu Žiar nad Hronom
doručený návrh žalobcu na zmenu súdneho exekútora. Výzvou zo dňa 26.02.2007 tunajší súd vyzval
pôvodného súdneho exekútora JUDr. Viliama Königa (náhradníka pôvodného súdneho exekútora) nazaslanie exekučného spisu spolu s vyčíslenými trovami exekúcie v lehote 10 dní. Súdny exekútor
exekučný spis spolu s vyúčtovaním trov doručil exekučnému súdu dňa 27.03.2007. Uznesením spis.
zn. 10Er/76/2004-20 zo dňa 10.05.2007 tunajší súd návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora

vyhovel a ďalším vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Jozefa Ďuricu. Toto uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 18.05.2007. Následne oprávnený (žalobca) opakovane žiadosťou zo dňa
02.11.2009žiadalozmenusúdnehoexekútoraJUDr.JozefaĎuricunasúdnehoexekútoraJUDr.Rudolfa
Krutého. Súd vyzval výzvou zo dňa 13.11.2009 pôvodného súdneho exekútora JUDr. Jozefa Ďuricu na
zaslanie exekučného spisu spolu s vyčíslením súdnych trov. Súdny exekútor súdu zaslal vyúčtovanie

exekučných trov a spis dňa 22.01.2010 a následne súd uznesením č.k. 10Er/76/2004 exekúciu vyhlásil
za neprípustnú a zastavil. Na odvolanie žalobcu (oprávneného) a súdneho exekútora odvolací súd
uznesením č.k. 10Er 76/2004 zo dňa 24.06.2010 zrušil predmetné rozhodnutie prvostupňového súdu
a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Následne bola uznesením tunajšieho súdu č.k. 10Er/76/2004-63
zo dňa 07.03.2011 exekúcia vyhlásená za neprípustnú a po právoplatnosti predmetného uznesenia
(24.02.2011) bola uznesením tunajšieho súdu č.k.10Er/76/2004-63 zo dňa07.03.2011 zastavená.

Uvedené uznesenie nadobudlo v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k.
13CoE/194/2011-75 zo dňa 25.05.2011 právoplatnosť dňa 06.06.2011. Dňa 22.03.2012 súdny exekútor
JUDr. Jozef Ďurica vrátil poverenie na vykonanie exekúcie. Na základe uvedeného má súd za to,
že súd vo veci konal priebežne. V danom prípade síce súd v prvom prípade žiadosti nerozhodol o
návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom určenej lehote, no prekročenie stanovenej lehoty

vzhľadom na všetky ostatné okolnosti prípadu nemožno kvalifikovať ako nesprávny úradný postup.
Vzhľadom na povahu rozhodnutia o zmene súdneho exekútora pri ktorom súd súčasne vykonával aj iné
úkony nerozlučne spojené s týmto rozhodnutí alebo ho podmieňujúce (výzva pôvodnému exekútorovi na
zaslanieexekučnéhospisuavyčísleniatrovexekúcie,termíndoručeniaexekučnéhospisuavyúčtovania
trov exekúcie pôvodným exekútorom tunajšiemu súdu) nie je možné nerozhodnutie o návrhu na

zmenu súdneho exekútora v lehote stanovenej zákonom považovať za zbytočné prieťahy, a teda za
nesprávny úradný postup. V danom prípade exekučný súd objektívne nemohol dodržať zákonnú 30-
dňovú lehotu na rozhodnutie o návrhu žalobcu na zmenu súdneho exekútora tak, aby v tejto lehote
rozhodol aj o trovách exekúcie pôvodného súdneho exekútora a súčastne postúpil novému súdnemu
exekútorovi exekučný spis pôvodného súdneho exekútora. Súd taktiež poukazuje na skutočnosť, že

v období podania návrhu na zmenu súdneho exekútora bolo na tunajší súd podaných veľmi vysoké
množstvo návrhov na vykonanie exekúcie (v januári 2007 bolo na súd podaných celkom 358 exekučných
vecí, v mesiaci február 2007 bolo podaných celkom 291 exekučných vecí, v mesiaci marec 2007 bolo
podaných celkom 633 exekučných vecí), okrem toho boli doručované návrhy na zmenu exekútorov, ako
aj návrhy na iné procesné úkony), pričom väčšina z nich bola podaná z podnetu samotného žalobcu,

preto ani nebolo v objektívnych možnostiach exekučného súdu, robiť všetky úkony v stanovených
lehotách. V danom smere súd poukazuje aj na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky,
ktorý vo svojom rozhodnutí I. ÚS 16/02 konštatoval, že pri posúdení toho, či došlo alebo nedošlo k
porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky, Ústavný súd Slovenskej republiky síce prihliada na lehoty, ktoré sú uvedené v

Ústave Slovenskej republiky alebo v zákone, ale ich nedodržanie nepovažuje automaticky za porušenie
uvedeného základného práva, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci.
Porušenieprávanaprerokovanievecibezzbytočnýchprieťahovvzmyslečl.48ods.2ÚstavySlovenskej
republiky nemožno preto vyvodzovať len zo skutočnosti, že štátny orgán dôsledne nepostupoval v
zákonom ustanovených lehotách. Pokiaľ ide o ďalšiu žiadosť žalobcu na zmenu súdneho exekútora zo

dňa 02.11.2009, súd aj v danom prípade konal plynulo a bez prieťahov, keď síce nerozhodol o zmene
súdneho exekútora, avšak na základe zistenia skutkového stavu veci rozhodol o neprípustnosti vedenej
exekúcie a jej zastavení. Vzhľadom na to, že súd dospel k názoru, že nárok žalobcu na náhradu škody
a náhradu nemajetkovej ujmy nie je dôvodný z dôvodu, že exekučný súd neporušil práva žalobcu, nie
je potrebné vyhodnocovať aj predpoklady na určenie výšky majetkovej škody a nemajetkovej ujmy.

Týmito predpokladmi by sa súd zaoberal iba v prípade, ak by náhradu majetkovej škody a nemajetkovej
ujmy priznal a odôvodňoval by ich výšku. Nakoľko žalobca v konaní nepreukázal jeden z kumulatívnych
obligatórnych predpokladov zodpovednosti žalovaného za škodu, spôsobenú pri výkone verejnej moci
(t. j. nesprávny úradný postup exekučného súdu) v súlade so zásadou hospodárnosti konania nebolo
potrebné sa v odôvodnení rozsudku osobitne zaoberať nepriznaním uplatnenej škody a nemajetkovej

ujmy. Keďže nárok žalobcu bol nedôvodný už z hľadiska jeho právneho základu, nakoľko súd nezistil
nesprávny úradný postup v postupe exekučného súdu, súd žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú v
celom rozsahu.19. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

20. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

21. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojitosti s § 255 ods.
1 CSP. Celkový úspech vo veci mala žalovaná a v plnom rozsahu jej vznikol nárok na náhradu trov
konania. Žalovanej však v konaní žiadne trovy nevznikli, preto súd rozhodol tak, že jej náhradu trov
konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie
vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení
neskorších predpisov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Exekúciu
vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie

exekúcie označí oprávnený (§ 38 Exekučného poriadku) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný
predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 Exekučného poriadku).