Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 30, 2017

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 6C/10/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6717204192
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dalibor Miľan

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2017:6717204192.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom Mgr. Daliborom Miľanom v právnej veci žalobcu J. F., nar.

XX. XX. XXXX, trvale bytom Q. XXXX/X, XXX XX G., občana SR, zast. AK Dlhopolec s. r. o. Zvolen,
so sídlom Námestie SNP 27, 960 01 Zvolen, IČO: 36 867 306, proti žalovanému X. F., nar. XX. XX.
XXXX, trvale bytom K.. W. XXXX/XX, XXX XX G., zast. JUDr. Jozefom Brázdilom, advokátom AK Zvolen,
Trhová 1, 960 01 Zvolen, o zaplatenie 1.887,60 Eur, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.887,60 Eur do 15 dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojim žalobným návrhom domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.887,60 Eur.

2. Žalovaný žiadal žalobu ako neopodstatnenú zamietnuť.

3. Súd na základe skutočností obsiahnutých v odôvodnení návrhu na vydanie platobného rozkazu zo
dňa 13. 03. 2017, rovnopisom rozsudku Okresného súdu Zvolen 5T/55/2016, znaleckým posudkom č.

56/2015 znalca Q.. X. F., O.Á. Š., odporu žalovaného zo dňa 16. 05. 2017, plnou mocou zo dňa 16. 05.
2017, rovnopisom rozsudku Okresného súdu Zvolen 3T/37/2016 zo dňa 19. 12. 2016, lekárskou správou
Q.. Q. O. zo dňa 24. 05. 2015, vyjadreniami zástupcov sporových strán screenom displeja mobilného
telefónu, oboznámením obsahu spisov Okresného súdu Zvolen 5T/55/2016, 3T/37/2016, vyjadrením
právneho zástupcu žalobcu zo dňa 24. 11. 2017 a ďalších listinných a ostatných dôkazov, zistil tento
skutkový stav:

4. Trestným rozkazom Okresného súdu Zvolen 5T/55/2016 bol žalovaný uznaný vinným pre prečin
ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, 2 písm. a) Trestného zákona; a pre prečin výtržníctva podľa §
364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Trestného zákona, pričom o.i. poškodenému Všeobecnej zdravotnej
poisťovni a. s. bola priznaná škoda vo výške 187,85 Eur. Uvedenú skutočnosť žalobca preukázal
dotknutým trestným rozkazom.

5. Žalobca, ako poškodený bol so svojim nárokom na náhradu škody odkázaný na občianske súdne

konanie.VrámcitrestnéhokonaniabolvyhotovenýznaleckýposudokQ..X.F.,O.Š.podčíslom56/2015,
v zmysle ktorého znalec ohodnotil bodmi bolestné v zmysle zákona č. 437/2004 Zb. nasledovne:
- poúrazové krvácania do stredoušnej dutiny ......................................... 15 bodov
- pomliaždenie ľavej ušnice s opuchom a krvnou podliatinou ...................15 bodov- pomliaždenie a tržná rana ľavého zvukovodu s opuchom ....................... 5 bodov
- poúrazový bolestivý krčno-hlavový a krčno-hrudný bolestivý syndróm.. 25 bodov
- pomliaždenie tváre .............................................................................. 5 bodov

- pomliaždenie ľavého ramena ............................................................... 10 bodov
- pomliaždenie ľavého predkolenia ......................................................... 15 bodov
- pomliaždenie krížovej-sedacej oblasti ................................................... 20 bodov
spolu....................................................................................................110 bodov.

6.Vzmyslezákona382/2004Z.z.ač.437/2004Zb.z.základvypočítanýspriemernejmesačnejmzdyza
rok 2014 ktorá predstavovala výšku 858,- Eur, z čoho sa vypočítalo bolestné vo výške 2 % (hodnota bodu
=17,16 Eur). Pri súčte 110 bodov bolestného a následnom súčine hodnoty jedného bodu vo výške 17,16
Eur predstavovala výška bodového ohodnotenia čiastku 1.887,60 Eur (110 x 17,16 Eur). S poukazom na
zhora uvedené sa žalobca potom prostredníctvom pôvodného právneho zástupcu (X.. Q. Q.) domáhal
voči žalovanému uloženia povinnosti zaplatiť mu bolestné v uvádzanej výške.

7. Súd vo veci vydal platobný rozkaz, proti ktorému v zákonnej lehote žalovaný podal odpor spísaný
jeho právnym zástupcom. V odpore žiadal žalobu zamietnuť, pričom namietol správnosť posudku so
žiadosťou vykonať nové posúdenie bolestného iným znalcom. Žalovaný nepoprel že bol uznaný vinným
zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví a prečinu výtržníctva, za čo mu bol uložený peňažný trest

vo výške 300,- Eur, no k ublíženiu na zdraví žalobcu (jeho syna) došlo po vzájomnom konflikte, kedy
žalobcu udrel otvorenou dlaňou do oblasti tváre a ucha vľavo, čím mu mal spôsobiť zranenie s dĺžkou
PN 21 dní. Žalovaný taktiež poukázal, že je nesporná skutočnosť, že žalobca bol uznaný vinným z
prečinu ublíženia na zdraví voči nemu, ako aj prečinu výtržníctva, za čo mu bol uložený peňažný trest vo
výške 500,- Eur, pričom mu súd uložil povinnosť nahradiť žalovanému škodu z titulu ublíženia na zdraví

vo výške 515,- Eur, ktorú mu však neuhradil. Žalovaný sa bránil tým, že z vykonaného dokazovania v
trestnom konaní je nepochybné, že dňa 23. 05. 2015 ho mal žalobca verbálne a potom fyzicky napadnúť
s tým, že ho mal udrieť päsťou do ľavého ramena a do pravého oka, čím mu spôsobil zranenia a to
pomliaždenie ľavého ramenného kĺbu ťažkého stupňa, pomliaždenie tváre v oblasti očnice s podkožnou
krvnou podliatinou s dĺžkou PN 21 dní. Po tomto útoku mal žalovaný údajne žalobcu napadnúť, pričom

však žalovaný opäť zdôrazňoval, že sa voči jeho útoku len bránil. Uviedol aj to, že v čase konfliktu bol
žalobca veľmi opitý, pričom mu chcel povedať, aby z oslavy, na ktorej sa obaja nachádzali, odišiel. Na
to mal k nemu priskočiť, udrieť ho päsťou do pleca a do tváre, pričom žalovaného odhodilo do stĺpika
altánku. Žalovaný potom v úmysle zamedziť žalobcovi k ďalšiemu útoku, mu dal dve facky a následne
ho zvalil na zem.

8. Právny zástupca žalobcu (JUDr. Ivan Dlhopolec) požiadal, aby v rámci dokazovania boli sudcom
oboznámené rozsudky z trestných spisov tak, aby súd výlučne zo skutkov tak, ako boli tieto ustálené v
jednotlivýchtrestnýchkonaniachvychádzal.Zotrvalnatom,ževtomtoprípadejedanýprávnyzákladpre
žalobcom podaný žalobný návrh voči žalovanému. Pokiaľ sa jednalo o výšku škody, právny zástupca

žalobcu uviedol, že táto bola ustálená znaleckým posudkom, pričom sa nejedná o súkromný znalecký
posudok, ale o znalecký posudok, ktorý bol vyhotovený v trestnom konaní, konkrétnym znalcom; pričom
závery posudku boli podkladom aj pre odsúdenie páchateľa. Pokiaľ boli podkladom pre odsúdenie
páchateľa, žalovaný neuviedol žiadne výhrady, ktoré by smerovali k výške bodového ohodnotenia a
ustáleniu bodového ohodnotenia, ku ktorému dospel znalec Q.. X. F., predmetný znalecký posudok by

mal byť postačujúcim pre vyvodenie skutkových a právnych záverov v otázke výšky škody, ktorá bola
žalobcovi spôsobená.

9. Právny zástupca žalovaného naopak uviedol, že pokiaľ ide o znalecký posudok, s odkazom na
obsahové znenie zákonného ustanovenia § 209 CSP uviedol, že toto ustanovenie presne hovorí, čo

má obsahovať znalecký posudok v civilnom konaní. Tvrdil, že možnosť použitia znaleckého posudku
z trestného konania pre potreby Civilného sporového poriadku ako znaleckého posudku, je v rozpore
s dotknutým procesným právnym ustanovením. Podľa jeho názoru, nie je možné z trestného konania
prevziať závery zo znaleckého posudku. Ďalej poukázal aj na tú skutočnosť, že sám žalobca mal určitú
mieru zavinenia na poškodení jeho zdravia, pretože sám konflikt medzi ním a žalovaný v inkriminovaný

deň vyvolal.

10. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.11. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

12. Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nezavinil.

13. Podľa § 424 Občianskeho zákonníka, za škodu zodpovedá aj ten, kto ju spôsobil úmyselným

konaním proti dobrým mravom.

14. Podľa § 442 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému
ušlo (ušlý zisk). Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a
účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

15. Podľa § 444 Občianskeho zákonníka, pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti
poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

16. Podľa § 187 ods. 1 CSP, za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu
veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov.

17. Podľa § 187 ods. 2 CSP, dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina,
odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný,
určí ho súd.

18. Podľa § 188 ods. 1 CSP, súd vykonáva dôkazy na pojednávaní.

19. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

20. Podľa § 193 vety tretej CSP, je súd viazaný rozhodnutím príslušného orgánu o tom, že bol spáchaný
trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto
ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti.

21.Podľa§195ods.1CSP,nanávrhmôžesúdnariadiťvýsluchstranyotvrdenýchskutočnostiach,ktoré

v konaní vyšli najavo, ak ich nemožno preukázať inak; ustanovenie § 150 ods. 2 tým nie je dotknuté.

22. Podľa § 204 CSP, dôkaz listinou sa vykoná tak, že súd listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej
obsah; to neplatí, ak ide o listinu, ktorej odpis bol strane sporu v priebehu konania doručený a ak listina
alebo jej obsah neboli protistranou spochybnené.

23. Podľa § 206 CSP, ak je potrebné posudzovať skutočnosti, na ktoré treba odborné znalosti, súd na
návrh vyžiada odborné vyjadrenie od odborne spôsobilej osoby.

24. Podľa § 207 ods. 1 CSP, ak rozhodnutie závisí od posúdenia skutočností, na ktoré treba vedecké

poznatky, a pre zložitosť posudzovaných otázok nepostačuje postup podľa § 206, súd na návrh nariadi
znalecké dokazovanie a ustanoví znalca. Ak súd ustanovil viacerých znalcov, môžu vypracovať spoločný
posudok.

25. Vykonaným dokazovaním mal súd za jednoznačne preukázané, že žalovaný bol právoplatným

rozhodnutím Okresného súdu Zvolen (trestným rozkazom) zo dňa 02. 08. 2016 v konaní vedenom pod
sp. zn.: 5T/55/2016-151 uznaný za vinného zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.
1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona; a prečin
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1
písm. c) Trestného zákona. V poslednom odstavci odsudzujúceho výroku súd odkázal v zmysle § 288

ods. 1 Trestného poriadku poškodeného J. F., nar. XX. XX. XXXX (žalobcu) s nárokom na náhradu škody
na občianske súdne konanie.26. Súd vykonaným dokazovaním a to predovšetkým oboznámením listinných dôkazov mal za
preukázané, že žalovaný protiprávnym konaním spôsobil ujmu na zdraví žalobcovi spôsobom a v
rozsahu tak, ako to konštatoval trestný súd. Základ nároku žalobcu voči žalovanému mal súd daný. Je

pravdou, že žalobca súdu predložil fotokópiu znaleckého posudku 56/2015 vypracovanú pre potreby
trestného konania Q.. X. F., O. Š., Q. R. Č.. X dňa 18. 08. 2015. Pri tomto dôkaznom prostriedku dal
súd žalovanému za pravdu, že nie je možné v civilnom sporovom poriadku tento znalecký posudok
považovať ani na znalecký posudok (produkovaný na základe nariadenia znaleckého dokazovania
v spore), ale ani za súkromný znalecký posudok, vzhľadom k tomu, že tento nespĺňa náležitosti

uvádzané v zákonnom ustanovení § 209 CSP. Súdu však nič nebránilo, aby uvedený znalecký posudok
číslo 56/2015 nevyhodnotil ako iný dôkazný prostriedok - v tomto prípade listinu, ktorá bola žalobcom
predložená. Súd nemal dôvod spochybniť výpočet bodového ohodnotenia bolestného podľa zákona č.
437/2004 Zb. z. B-I ani prepočet bodového hodnotenia bolestného na euromenu, vzhľadom k tomu, že
závery znalca v predmetnom posudku boli jasne odôvodnené jednak v súlade s vykonanými úkonmi
znalca v rámci zadováženia si podkladov pre vypracovanie znaleckého posudku a taktiež ním ustálená

výška bolestného zodpovedala platnej právnej úprave. Súd na základe týchto skutočností potom žalobe
ako dôvodnej vyhovel.

27. Ak právny zástupca žalovaného poukazoval na to, že žalobca v inkriminovaný deň vyprovokoval
fyzickýútokžalovaného,ktorýmunáslednespôsobilujmunazdraví,súdnemoholtútoobranuvyhodnotiť

ako právne relevantnú z toho dôvodu, že žalovaný si musel byť vzhľadom na svoj vek a rozumové
schopnosti vedomý toho, že ak inzultuje žalobcu (svojho syna), ktorý - ako sám uviedol - bol v
predmetný večer značne opitý, môže mu spôsobiť, vzhľadom na jeho statickú nestabilitu také zranenie,
kuktorémubyvprípadetriezvostizrejmenedošlo.To,žežalobcananehozaútočilakoprvý,nezbavovalo
žalovaného zodpovednosti za prípadné ublíženie na zdraví (či už ľahké, alebo ťažké) žalobcu. Súd

poukazuje aj na závery trestného konania a vynesený rozsudok 3T/37/2016, kde okresný súd, zaviazal
žalobcu nahradiť žalovanému titulom ujmy na zdraví - bolestné vo výške 515,- Eur, ako aj nahradiť škodu
Všeobecnej zdravotnej poisťovni vo výške 237,04 Eur. To že tento rozsudok (právoplatný dňa 19. 12.
2016) žalobca vo vzťahu k náhrade škody žalovanému nerešpektoval, ku dnešnému dňu žalovanému
sumu 515,- Eur neuhradil, bolo bez právneho významu vo vzťahu k nároku žalobcu na náhradu škody

spôsobenej na zdraví voči žalovanému.

28. S poukazom na zhora citované zákonné ustanovenie a vykonané dokazovanie má súd za to, že
tvrdenia uvádzané žalovaným boli účelové v snahe vyhnúť sa zodpovednosti za spôsobenú škodu na
zdraví žalobcu. Vzhľadom k tomu že právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 23. 11. 2017,

po vykonanom oboznamovaní dotknutých trestných spisov na otázku sudcu uviedol, že nemá návrhy
na doplnenie dokazovania, ako aj vzhľadom na vyjadrenie právneho zástupcu žalovaného zo dňa 24.
11. 2017, súd vychádzal z dôkazov zhora uvádzaných a rozhodol tak, ako to vyplýva z výrokovej časti
rozsudku.

29. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

30. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

31.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

32. Vzhľadom k tomu, že žalobca bol v konaní úspešný v plnej miere súd mu v zmysle citovaných
procesných ustanovení priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v 2 vyhotoveniach (§ 355 ods.1 CSP
a § 362 ods.1 CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 CSP nerozlučné spoločenstvo
podľa § 77 (§ 360 ods.1 CSP)

V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 CSP (§ 360
ods.2 CSP).

Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi (§ 360 ods.3 CSP).

Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
361 ods.1 CSP).

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods.2
CSP).

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa ods. 1 preto, že odvolateľ
sa spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje
poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie
je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia rozhodnutia (§ 362 ods.3 CSP).

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na nepríslušnom súde preto, že odvolateľ sa
spravoval nesprávnym poučením o súde príslušnom na podanie odvolania. To platí aj vtedy, ak
rozhodnutie neobsahuje poučenie o súde príslušnom na podanie odvolania (§ 362 ods.4 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že :
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.1
CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods.2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods.3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o
odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd (§ 367 ods.1 CSP).
Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie

týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne
vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je
napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý
odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva
z osobitného predpisu (§ 367 ods.2 CSP).

Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o
trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367
ods.3 CSP).
Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu,
a to až po vyhlásení rozhodnutia (§ 368 CSP).
Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže

ho podať znova (§ 369 ods.1 CSP).
Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k
podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú
v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania (§ 369 ods.2 CSP).
Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví (§

369 ods.3 CSP).
Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369
ods.4 CSP).
Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia (§ 370 ods.1 CSP).

Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie
žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví (§ 370 ods.2 CSP).
Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370
ods.3 CSP).
Žalobu nie je možné v odvolacom konaní meniť (§ 371 CSP).

V odvolacom konaní nie je možné uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok (§ 220 ods.1 CSP).