Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, October 27, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5CoP/6/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4413216458
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Pátrovičová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4413216458.3

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudcov JUDr.
VladimíraPribuluaJUDr.BorisaMinksavprávnejvecinavrhovateľov:v1.radeQ.W.,nar.XX.XX.XXXX
a v 2. rade W. W., nar. XX. XX. XXXX, zastúpení JUDr. Vlastou Suchanovou, advokátkou, so sídlom
Nové Zámky, Podzámska 32, proti otcovi: O.. W. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom P., A. XX, t. č. P., R. XX,
za účasti matky navrhovateľov v 1. a 2. rade: A. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. W., Ľ. R. XX a za účasti

Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, o zvýšenie výživného, o odvolaní navrhovateľov
proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 28. septembra 2016, č. k. 11P/245/2013-492, takto

r o z h o d o l :

Odvolacísúdrozsudoksúduprvejinštancievnapadnutejčastivýrokuotrováchkonania potvrdzuje.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nové Zámky (súd prvej inštancie podľa § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok, ďalej len „CSP“) rozsudkom zo dňa 28. 09. 2016, č. k. 11P/245/2013-492, zmenil rozsudok
Okresného súdu Komárno č. k. 9P/89/2010-40,zo dňa 03. 05. 2010, v časti o výživnom na navrhovateľa
v 1. rade Q. W., nar. XX. XX. XXXX tak, že výživné zo strany otca O.. W. W. zvyšuje zo sumy 120,- eur
mesačne od 01. 09. 2011 a od 01. 09. 2015 zo sumy 150,- eur mesačne na sumu 170,- eur mesačne.
Ďalej zmenil rozsudok Okresného súdu Komárno č. k. 9P/89/2010-40,zo dňa 03. 05. 2010, v časti o

výživnom na navrhovateľa v 2. rade W. W., nar. XX. XX. XXXX tak, že výživné otca O.. W. W. zvyšuje zo
sumy 100,- eur mesačne na sumu 150,- eur mesačne od 01. 09. 2012 a od 01. 09. 2016 zo sumy 150,-
eur mesačne na sumu 200,- eur mesačne. Zročné výživné navrhovateľa v 1. rade Q. W., nar. XX. XX.
XXXX za obdobie od 01. 09. 2011 do 30. 09. 2016 v sume 2 090,- eur uložil otcovi povinnosť zaplatiť v
dvoch splátkach, a to prvú splátku v sume 1 045,- eur do 31. 12. 2016 a druhú splátku v sume 1 045,-
eur do 31. 03. 2017. Zročné výživné navrhovateľa v 2. rade W. W., nar. XX. XX. XXXX za obdobie od

01. 09. 2012 do 30. 09. 2016 v sume 2 500,- eur uložil otcovi povinnosť zaplatiť v dvoch splátkach, a to
prvú splátku v sume 1 250,- eur do 31. 12. 2016 a druhú splátku v sume 1 250,- eur do 31. 03. 2017.
Vo zvyšku návrh navrhovateľov zamietol. O trovách konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 73 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 zákona

č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“ alebo „ZoR“), § 232 ods. 3, 4 CSP a § 52 zákona
č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).

3. V odôvodnení rozhodnutia súd poukázal na to, že matka sa návrhom podaným dňa 17. 10. 2011
domáhala zvýšenia výživného na vtedy maloletého Q. W., nar. XX. XX. XXXX na sumu 170,- eur
mesačne od 01. 09. 2011. Svoj návrh odôvodnila tým, že od posledného rozhodovania o výživnom

prišlo k nárastu životných potrieb u Q., ktoré boli spôsobené tým, že sa stal študentom 1. ročníka J.,
F. W. a jeho prirodzeným vývinom, rozvíjaním jeho osobnosti v sociálnych sférach, či už venovaním sašportovým alebo iným činnostiam. Poukázala ďalej na to, že s nástupom na strednú školu pribudli u Q.
výdavky na prax v sume 10,- eur, mesačné náklady spojené s cestovným do školy vo výške 5,50 až 6,-
eur. V dôsledku ukončenia základnej školy, sa organizoval na škole banket, ktoré náklady predstavovali

spolu sumu 100,- eur a z toho 50,- eur na fotografie a úhradu za organizovanie banketu a ďalších 50,-
eur v súvislosti s oblečením, a to 10,- eur na topánky a 40,- eur na oblek. Uviedla, že žije sama s
dvoma deťmi, keďže má ešte ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči maloletému W. W., nar. XX. XX. XXXX
a mesačné náklady na zabezpečenie stravy činia 220,- eur, pričom na každého pripadá približne 70,-
eur mesačne. Okrem toho v júli 2011 s deťmi absolvovala výlet na M. P., keďže počas letných prázdnin

im chcela zabezpečiť program, ktorý by pre nich bol aj poučný. Náklady na tento výlet so vstupným a
cestovným činili 51,58 eura. V tom istom mesiaci ešte navštívila s deťmi aj kúpalisko v R., čo ju stálo
spolu s cestovným a stravou 49,78 eura a v mesiaci august s nimi navštívila Q. múzeum v A., náklady
na tento výlet boli 14,- eur. Ďalej uviedla, že kúpila tenisové rakety pre obe deti v sume 80,- eur na
jedného, aby sa mohli venovať stolnému tenisu, keďže sú organizovaní aj v J.-tenisovom klube Q. O.
na D. XX v F. W., kde mesačný poplatok predstavuje 10,- eur. V mesiaci jún 2011 kúpila maloletému

tlačiareň k počítaču v sume 35,99 eura a v auguste 2011 hodinky v sume 37,30 eura. V tomto období
s ním navštevovala odborných lekárov E.. T., E.. R., E.. J. a E.. P.. Býva v prenajatom byte a mesačné
náklady na nájomné má v sume 160,- eur mesačne, na internet 17,06 eura a UPC káblovú televíziu v
sume 24,80 eura. Matka sa ďalej podaným návrhom zo dňa 13. 11. 2012 domáha zvýšenia výživného
aj na vtedy ešte maloletého W. W., nar. XX. XX. XXXX na sumu 170,- eur mesačne od 01. 09. 2012,

u ktorého došlo k zmene pomerov, pretože v školskom roku 2012/2013 začal navštevovať 1. ročník J.
strednej školy na P. ulici XX v F. W., s čím pribudli náklady spojené so školskými aktivitami, pričom aj u
maloletého W. sa zvýšili jeho potreby na oblečenie, stravu a ktorý tiež navštevuje stolno-tenisový klub,
kde sa platí členské a musia sa mu kupovať tenisové rakety.

4. Medzičasom nadobudli maloletí Q. a W. plnoletosť a v konaní vystupovali ako každý samostatne ako
navrhovateľ v 1. a navrhovateľ v 2. rade.

5. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní prvýkrát rozhodol rozsudkom č. k. 11P/245/2013-314
zo dňa 20. 05. 2015 bol zmenený rozsudok Okresného súdu Komárno č. k. 9P 89/2010-40 zo dňa 03.

05. 2010 v časti o výživnom na navrhovateľa v 1. rade Q. W., nar. XX. XX.X XXX tak, že výživné zo strany
otca O.. W. W. sa zvyšuje zo sumy 120,- eur mesačne na sumu 140,- eur mesačne od 01. 09. 2011, zo
sumy 140,- eur mesačne na sumu 160,- eur mesačne od 01. 09. 2012, zo sumy 160,- eur mesačne na
sumu 180,- eur mesačne od 01. 09. 2013 a zo sumy 180,- eur mesačne na sumu 200,- eur mesačne od
01. 09. 2014. Zároveň bol zmenený rozsudok Okresného súdu Komárno č. k. 9P/89/2010-40 zo dňa 03.

05. 2010 v časti o výživnom na navrhovateľa v 2. rade W. W., nar. XX. XX. XXXX tak, že výživné zo strany
otca O.. W. W. sa zvyšuje zo sumy 100,- eur mesačne na sumu 120,- eur mesačne od 01. 09. 2012, zo
sumy 120,- eur mesačne na sumu 140,- eur mesačne od 01. 09. 2013 a zo sumy 140,- eur mesačne na
sumu 160,- eur mesačne od 01. 09. 2014. Zročné výživné na navrhovateľa v 1. rade za obdobie od 01.
09. 2011 do 31. 05. 2015 v sume 2 160,- eur povolil súd otcovi splácať po 200,- eur mesačne spolu s

bežným výživným až do vyrovnania pod stratou výhody splátok, počnúc od právoplatnosti rozsudku a
zročné výživné na navrhovateľa v 2. rade za obdobie od 01. 09. 2012 do 31. 05. 2015 v sume 1 260,- eur
súd povolil otcovi splácať po 200,- eur mesačne spolu s bežným výživným až do vyrovnania pod stratou
výhody splátok, počnúc od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súd návrh navrhovateľov zamietol. O
trovách konania si vymienil rozhodnúť do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

6. Proti uvedenému rozsudku podal odvolanie otec a obaja navrhovatelia a aj ich matka, v dôsledku
čoho vo veci rozhodoval odvolací súd, ktorý uznesením č. k. 5CoP/52/2015-378 zo dňa 13. 01. 2016 bol
napadnutý rozsudok súdu prvej išntancie zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie z dôvodu, že
je potrebné zdôvodniť výšky výživného a stanovené obdobia, keďže k zmene výšky má dôjsť na základe

zmeny pomerov.

7. Súd doplnil dokazovanie v intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu. Na pojednávaní dňa 29. 06.
2016 súd pripustil rozšírenie návrhu navrhovateľov v 1. a 2. rade na zvýšenie výživného na každého
na sumu 220,- eur, a to na Q. W., nar. XX. XX. XXXX od 01. 09. 2011 a na W. W., nar. XX. XX. XXXX

od 01. 09. 2012. Na pojednávaní dňa 28. 09. 2016 súd pojednával v neprítomnosti navrhovateľov,
ktorých neprítomnosť ospravedlnila ich právna zástupkyňa z dôvodu, že im už začalo štúdium a aby
nevymeškávali zo školy. Ďalej uviedla, že W. W. je v prvom ročníku vysokej školy J. H. a Q. W. je v
druhom ročníku na J. odbornej R., F. W., ktorú navštevuje od 01. 09. 2015, čo je vyšší stupeň strednéhoodborného vzdelania. Uviedla tiež, že ich potreby sú bežné na oblečenie, stravu a obuv, ale sú to už
dospelí ľudia, preto majú už aj zvýšené výdavky na stravu a hygienu. Voľnočasové aktivity obmedzili,
lebo nemajú na to finančné prostriedky. Obaja majú naďalej zdravotné problémy kožného charakteru.

Zubára navštevujú len podľa potreby.

8. Matka navrhovateľov v 1. a 2. rade na pojednávaní dňa 28. 09. 2016 uviedla, že potreby na oblečenie
prejednéhočiniapriemernemesačne50,-až60,-eur,jedlovyše100,-eurmesačnenakaždého,pretože
jedia hlavne zeleninu a mäso. Ďalej uviedla, že W. má alergiu a na tabletky a spreje sa mesačne dopláca

okolo 5,- až 6,- eur. Q. má neustále zdravotné problémy ohľadom pleti, stále používa krémy, za ktoré
sa platí okolo 10,- eur mesačne. Ďalej matka uviedla, že W. teraz nebude platiť ZRPŠ, ale bude musieť
platiť za knihy a nebude mu stačiť desiata, ale musí mu dať aj vreckové 3,- až 3,50 eur, aby si mohol
kúpiť obed. Q. tiež nemá v škole obed, dostáva 2,- až 3,- eurá vreckové, ale nie každý deň, lebo ona
doma varí. U W. budú pravdepodobne vyššie výdavky na cestovné. Matka ďalej uviedla, že v minulom
školskom roku sa obaja synovia ešte zúčastňovali výletov a exkurzíí, ale W. nešiel na výlet, lebo stál

80,- eur, nevedela mu to zaplatiť, lebo mu sporila na stužkovú, na ktorú mu kúpila oblek, ktorý využil na
rozlúčku, maturity, fotografie, oznámenia na stužkovú a tiež na prijímacie pohovory na vysokú školu. Na
stužkovej slávnosti neboli, pretože sa platilo veľa na stravu.

9. Otec na uvedenom pojednávaní uviedol, že pokiaľ ide o Q., súhlasil so zvýšením výživného od 01. 09.

2011 na 150,- eur mesačne a od 01. 09. 2015, keď išiel na vyšší stupeň štúdia na 170,- eur mesačne.
U W. súhlasil so zvýšením výživného od 01. 09. 2012, keď začal chodiť na strednú školu na 150,- eur
mesačne a od 01. 09. 2016 na 180,- eur mesačne, keď začal chodiť na vysokú školu.

10. Kolízna opatrovníčka navrhla zvýšiť výživné na obe deti na 170,- eur mesačne až do dovŕšenia ich

plnoletosti, a to na Q. od 01. 09. 2011 a Zoltána od 01. 09. 2012.

11. V danom prípade došlo k zmene pomerov na strane navrhovateľov, ktorí boli v čase podania návrhu
ešte maloletí. Zmena pomerov na strane navrhovateľov, resp. v čase podania návrhu ako maloletých
detí spočíva v tom, že ich odôvodnené potreby sa zvýšili v spojitosti s ich vekom a fyzickým rastom na

oblečenie, stravu, obuv, ako aj v súvislosti s návštevou školy, a to u Q., ktorý od 01. 09. 2011 navštevoval
J. Z. na W. ulici X v F. W. a od 01. 09. 2015 navštevuje vyšší stupeň J. Z. a to odbor C. R.. H. ide o W.,
navštevoval od 01. 09. XXXX J. a od 01. 09. 2016 navštevuje J.
12. Obaja navrhovatelia majú jednak bežné potreby na stravu, oblečenie a obuv a aj mimoriadne potreby
v súvislosti s návštevou strednej školy (Q. od 01. 09. 2011 do 31. 08. XXXX a W. od 01. 09. 2012 do 31.

08. 2016) na študijné pomôcky, knihy, písacie potreby, oblečenie na prax, na športovú činnosť, keďže
obaja dlhodobo navštevovali stolný tenis, za čo sa mesačne platilo 20,- eur u každého a pre každého
sa ročne kupovala tenisová raketa za 55,- eur. V čase návštevy strednej školy obaja navrhovatelia mali
ešte aj mimoriadne potreby. Obaja navštevovali divadlo, exkurzie a za všetko sa platilo. Obaja majú
zdravotné problémy, a to navrhovateľ v 1. rade má kožné problémy, obaja navštevujú zubára, teraz už

len sporadicky. Navrhovateľ v 2. rade mal v čase štúdia na strednej škole zubný strojček, za ktorý sa
platilo 100,- eur a pri každej kontrole tohto zubného strojčeka sa platilo 10,- eur. Obaja navštevovali
cudzie jazyky, a to anglický a nemecký a za jednu učebnicu na jeden jazyk sa platilo 20,- eur. Uvedené
skutočnosti mal súd preukázané z potvrdení J. Podľa potvrdenia SQ. navrhovateľ v 1. rade Q. W. len na
začiatku školského roka 2014/2015 zaplatil poplatok za knihu maturitnej angličtiny 11,- eur, za pozvánku

6,50 eur, za ZRPŠ 14,- eur, za divadlo v Nitre 4,- eurá, za prednášku 2,- eurá, na stužkovú 106,- eur
a za maturitné skúšky ohľadom praxe sa platí 50,- eur. Zo správy J. vyplýva, že navrhovateľ v 2. rade
W. W. zaplatil poplatok za ZRPŠ 25,- eur, za knihu nemčiny 11,- eur, za nemecký časopis 3,50 eur, za
anglickú jazykovú knihu 25,- eur, za anglickú jazykovú konverzáciu 16,- eur, za exkurziu v S. 21,- eur, za
vstupenky do divadla v T. 4,- eurá, za obedovú CHIP - kartu 4,- eurá, za protidrogový koncert 2,- eurá a

päťdňovú školskú exkurziu vo R. Q. 80,- eur. Ďalšími dokladmi boli preukázané potreby navrhovateľov
ohľadom drogérie, nákladov na šport (stolný tenis, kde členský poplatok v klube je 20,- eur na mesiac,
polročne sa kupovali rakety a na dreve rakety sa menil poťah, ktorý stál 70,- eur), zdravotnú starostlivosť
(obaja navštevujú dermatológa a stomatológa, pričom zubný strojček u navrhovateľa v 2. rade, ktorý
nosil počas štúdia na strednej škole stál 100,- eur a pri každej kontrole zubného strojčeka sa platilo

10,- eur), vzdelávanie (obaja navštevovali anglický a nemecký jazyk, počas štúdia na strednej škole,
pričom za jednu učebnicu na jeden jazyk sa platilo 20,- eur). V čase štúdia na strednej škole sa obaja
navrhovatelia zúčastňovali kultúrnych podujatí, návštev kina, exkurzií, výletov, odborných kurzov, šetrili
si na stužkovú a platili poplatky za prihlášky na vysokú školu a náklady s tým spojené.13. V súčasnej dobe navrhovateľ v 1. rade Q. W. navštevuje vyšší stupeň J. a navrhovateľ v 2. rade W.
W. navštevuje J. H. s čím sa znovu zvyšujú náklady na štúdium, stravné, vreckové a u navrhovateľa v

2. rade aj cestovné do školy do Nitry, kde je potrebných aj oveľa viacej učebných pomôcok, najmä kníh.

14. Pokiaľ ide o pomery na strane matky, v roku 2011 mala priemerný mesačný čistý príjem 441,31 eura,
v roku 2012 mala priemerný mesačný čistý príjem 450,20 eura, v roku 2013 mala priemerný mesačný
čistý príjem 450,19 eura, v roku 2014 mala priemerný mesačný čistý príjem 565,47 eura, v roku 2015

mala priemerný mesačný čistý príjem 458,48 eura a v roku 2016 má priemerný mesačný čistý príjem
559,97 eura. Mesačné výdavky matky na domácnosť, s ktorou navrhovatelia žijú v spoločnej domácnosti
pozostávajú z nájomného, ktoré v súčasnej dobe činí 159,84 eura, úver platí v sume 60,- eur, UPC -
káblová televízia sa platí v sume 24,80 eura elektrina v sume 25,- eur, mobil 23,80 eura a plyn 5,34 eura.

15. Pokiaľ ide o pomery na strane otca, v roku 2011 mal priemerný mesačný čistý príjem 1 108,52 eura

(641,80 eura od zamestnávateľa Mestský úrad Kolárovo a 466,72 eura výsluhový dôchodok), v roku
2012 mal priemerný mesačný čistý príjem 1 109,69 eura (638,12 eura od zamestnávateľa E. P. a 471,57
eura výsluhový dôchodok), v roku 2013 mal priemerný mesačný čistý príjem 1 133,34 eura (659,71 eura
od zamestnávateľa E. a 473,63 eura výsluhový dôchodok), v roku 2014 mal priemerný mesačný čistý
príjem 1 197,78 eura (720,48 eura od zamestnávateľa E. úrad P. a 477,30 eura výsluhový dôchodok),

v roku 2015 mal priemerný mesačný čistý príjem 1 180,99 eura (702,08 eura od zamestnávateľa E.
úrad P. a 478,91 eura výsluhový dôchodok) a v roku 2016 má priemerný mesačný čistý príjem 1 256,80
eura (775,98 eura od zamestnávateľa E. úrad P. a 480,82 eura výsluhový dôchodok). Mesačné výdavky
otca na domácnosť činia 25,- eur za elektrinu, za vodné a stočné 10,- eur, za plyn 85,- eur. Okrem toho
platí za internet a mobil 20,- eur mesačne, za rozhlas a televíziu a ročné poplatky za smeti a daň z

nehnuteľnosti. Spolu s terajšou manželkou O.. P. W. vlastnia rodinný dom, na ktorý si zobrali úver 15
000,- eur. Otec vlastní osobné motorové vozidlo značky R. M. a jeho manželka vlastní osobné motorové
vozidlo U. G.. Manželka otca mala v roku 2014 priemerný mesačný čistý príjem 690,81 eura, v roku
2015 694,70 eura a v roku 2016 to bolo 694,31 eura. Čo sa týka životných nákladov otca, napriek výzve
a uzneseniu uloženému na pojednávaní, kde bol prítomný, otec nesplnil svoju povinnosť, preto súd mal

za to, že jeho životné náklady sú štandardné, keďže žiadne mimoriadne výdavky nezdokladoval a na
týchto životných nákladoch sa v polovici podieľa aj jeho manželka.

16. Súd skúmajúc odôvodnené potreby navrhovateľov, ako aj osobné a zárobkové možnosti a
schopnosti matky navrhovateľov a otca dospel k záveru, že návrh matky (týka sa to obdobia maloletosti

navrhovateľov), ako aj navrhovateľov je čiastočne dôvodný, preto zvýšil výživné na navrhovateľa v 1.
rade zo sumy 120,- eur mesačne na sumu 150,- eur mesačne od 01. 09. 2011 a od 01. 09. 2015 zo sumy
150,- eur mesačne na sumu 170,- eur mesačne a navrhovateľa v 2. rade zo sumy 100,- eur mesačne
na sumu 150,- eur mesačne od 01. 09. 2012 a od 01. 09. 2016 na sumu 200,- eur mesačne z dôvodu,
že od týchto dátumov obaja, v tom čase ešte maloletí navrhovatelia začali navštevovať stredné školy.

Ďalej súd zvýšil výživné na Q. od 01. 09.2 015 zo sumy 150,- eur mesačne na 170,- eur mesačne,
keď už začal navštevovať vyšší stupeň strednej školy a je nesporné, že jeho potreby sa v priebehu
predchádzajúcich štyroch rokov zvýšili, a to najmä v súvislosti s fyzickým rastom, keďže už má potreby
dospelého človeka a jeho nároky a náklady na oblečenie, obuv a stravu sú nesporne vyššie, je ich aj viac
a tiež výdavky na potreby mimoriadneho charakteru napr. školské pomôcky, kultúrne a športové vyžitie.

Uvedené kritériá, pokiaľ ide o bežné aj mimoriadne potreby platia čiastočne aj pre W. s tým rozdielom,
že on začal navštevovať od 01. 09. 2016 vysokú školu a jeho náklady na štúdium sú vyššie, čo sú
všeobecne známe skutočnosti, už len tým, že potrebuje väčšie množstvo učebníc, ďalej platiť cestovné,
potrebuje vyššie vreckové, keďže sa nestravuje doma ako navrhovateľ v 1. rade Q., preto u neho súd
zvýšil výživné od začiatku štúdia na vysokej škole na 200,- eur mesačne.

17. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že otec môže prispievať na výživu navrhovateľov v
uvedených výškach v jednotlivých obdobiach zo svojich priemerných čistých mesačných príjmov v
jednotlivých rokoch, a to aj s prihliadnutím na zákon č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v znení
neskorších predpisov, podľa ktorého životné minimum na jednu plnoletú fyzickú osobu činí od 01. 07.

2011 sumu 189,83 eur mesačne, od 01. 07. 2012 sumu 194,58 eura mesačne, od 01. 07. 2013 sumu
198,09 eura mesačne, od 01. 07. 2014 sumu 198,09 eura mesačne, od 01. 07. 2015 sumu 198,09 eura
mesačne a od 01. 07. 2016 sumu 198,09 eura mesačne.18. Vzhľadom k uvedeným príjmom otca (v roku 2011 to bolo 1 108,52 eura, v roku 2012 to bolo 1 109,69
eura, v roku 2013 to bolo 1 133,34 eura, v roku 2014 to bolo 1 197,78 eura, v roku 2015to bolo 1 180,99
eura a v roku 2016 to bolo 1 256,80 eura) mal súd za preukázané, že otec mohol prispievať na výživu

svojich detí na Q. v sume 150,- eur mesačne za obdobie od 01. 09. 2011 do 31. 08. 2015 a od 01. 09.
2015 môže prispievať v sume 170,- eur mesačne, ako aj na W. za obdobie od 01. 09. 2012 do 31. 08.
2016 tiež v sume 150,- eur mesačne a od 01. 09. 2016 v sume 200,- eur mesačne, pričom by nedošlo v
minulom období a ani teraz nedôjde k ohrozeniu jeho životného minima, pretože mu aj v súčasnej dobe
po zaplatení výživného z jeho priemerného mesačného čistého príjmu, ktorý činí 1 256,80 eur, zostane

ešte 688,71 eura mesačne (1 256,80 eura - 200,- eur výživné na W. - 170,- eur mesačne na Q. - 198,09
eura životné minimum = 688,71 eura). Pri svojom rozhodovaní súd prihliadol aj na to, že príjmy otca sa
zvýšili približne o 100,- eur mesačne a životné minimum na plnoletú fyzickú osobu približne o 10,- eur
mesačne. Sumy životného minima od roku 2011 sú uvedené v predchádzajúcom odseku.

19. Zvýšením výživného na navrhovateľa v 1. rade Q. W. za obdobie od 01. 09. 2011 do 30. 09. 2016

vznikol otcovi nedoplatok na výživnom v sume 2 090,- eur, ako rozdiel medzi už zaplateným výživným
do 30. 09. 2016 v sume 7 320,- eur, pričom by mal zaplatiť 9 410,- eur, t. j. od 01. 09. 2011 do 31. 08.
2015 za 48 mesiacov po 150,- eur mesačne, spolu v sume 7 200,- eur a od 01. 09. 2015 do 30. 09. 2016
za 13 mesiacov po 170,- eur mesačne, spolu v sume 2 210,- eur.

20. Zvýšením výživného na navrhovateľa v 2. rade W. W. za obdobie od 01. 09. 2012 do 30. 09. 2016
vznikol otcovi nedoplatok na výživnom v sume 2 500,- eur, ako rozdiel medzi už zaplateným výživným
do 30. 09. 2016 v sume 4 900,- eur, pričom by mal zaplatiť 7 400,- eur, t. j. od 01. 09. 2012 do 31. 08.
2016 za 48 mesiacov po 150,- eur mesačne, spolu v sume 7 200,- eur a od 01. 09. 2016 sumu 200,-
eur mesačne za jeden mesiac, spolu v sume 200,- eur.

21. Vzhľadom k uvedenému súd povolil u oboch navrhovateľov otcovi nedoplatky na výživnom zaplatiť
u každého v dvoch splátkach, a to u Q. W. mu povolil zaplatiť prvú splátku v sume 1 045,- eur do 31.
12. 2016 a druhú splátku v sume 1 045,- eur do 31. 03. 2017 a u W. W. mu povolil zaplatiť prvú splátku
v sume 1 250,- eur do 31. 12. 2016 a druhú splátku v sume 1 250,- eur do 31. 03. 2017 z dôvodu, aby

boli potreby navrhovateľov čo najskôr uspokojené, pretože konanie začalo prebiehať ešte v čase ich
maloletosti a otec navrhovateľov v podstate súhlasil so zvýšením výživného na pojednávaniach, ktoré
sa viedli od začiatku konania a aj vo svojich vyjadreniach uznával, že potreby jeho detí sú stále vyššie.

22. Poukazujúc na uvedené skutočnosti súd prvej išntancie rozhodol tak, ako uviedol vo výrokovej časti

rozhodnutia.

23. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal ich
náhradu.

24. Proti tomuto rozsudku v časti výroku o trovách konania podali v zákonnej lehote odvolanie
navrhovatelia, žiadajúc odvolací súd, aby rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil
tak, že navrhovateľom prizná náhradu trov konania. Namietali, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
je nepreskúmateľné, pretože súd oprel svoju argumentáciu ohľadom trov konania len o § 52 CMP,
pričom má možnosť rozhodnúť aj iným spôsobom, ako upravuje uvedené ustanovenie. Domnievajú sa,

že sú mal postupovať v zmysle § 55 CMP a poukázali na všetky okolnosti prípadu. Návrh pôvodne
podala za vtedy mal. navrhovateľov matka ako zákonný zástupca, a to v čase, kedy prišlo k podstatnej
zmene pomerov na ich strane z dôvodu, že začali navštevovať strednú školu. Súd prvej inštancie
o tomto návrhu prvýkrát rozhodol po štyroch rokoch, pričom medzičasom nadobudli plnoletosť a
začali navštevovať vysokú školu, resp. vyšší stupeň strednej školy. Prieťahy predmetného konania

boli spôsobené žalovaným, ale aj samotným postupom súdu. Súd prvej inštancie nevyhodnotil to, že
ide o konanie o zvýšenie výživného na pôvodne mal. deti a je konaním, ktoré možno začať aj bez
návrhu. Hmotnoprávnym základom pre zmenu rozhodnutia o výživnom je ust. § 78 Zákona o rodine,
podľa ktorého súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Poukázali na to, že
počas konania sa zmenilo procesné postavenie účastníkov, ktorí sa stali navrhovateľmi, keďže dosiahli

plnoletosť, a teda z beznávrhového konania sa stalo konanie návrhové. Z uvedeného dôvodu mal súd
o trovách konania rozhodnúť v zmysle § 255 ods. 1 CSP, resp. § 55 CMP.25. K odvolaniu navrhovateľov sa písomne vyjadril otec, uvádzajúc, že konanie bolo zdĺhavé a psychicky
zaťažujúce rovnako ako pre deti, tak aj pre neho. Navrhovatelia sa na pojednávaní pred súdom prvej
inštancie zúčastnili jedenkrát, pričom on bol prítomný na všetkých, a teda v dôsledku uvedeného im

neboli spôsobené veľké problémy v štúdiách ako to uvádzali. Rovnako uviedol, že s rozhodnutím
súdu prvej inštancie v časti určenia výživného sa v celom rozsahu nestotožňuje, pretože je to pre
neho finančne náročné, avšak berúc ohľad na nadchádzajúce Vianoce im prvú splátku poslal 15. 12.
2016, aj keď termín na zaplatenie bol do konca roka. Nestotožnil sa s tvrdením navrhovateľov, že je
spoluzodpovedný za prieťahy v konaní. Poznamenal, že právna zástupkyňa navrhovateľov zapríčinila

prieťahy svojim správaním, keď zapríčinila vznik súdneho medziprocesu s policajným vyšetrovaním
vedeným pod č. ČVS: ORP-894/NZ-NZ-2011 MT, v ktorom bolo konštatované, že konanie JUDr.
Suchanovej bolo v rozpore s dobrými mravmi, s pravidlami profesionálnej etiky. Pojednávanie bolo tiež
odročené z dôvodu dovolenky uvedenej právnej zástupkyne, kedy matka nesúhlasila s pojednávaním v
jej neprítomnosti. Poznamenal, že on svoje finančné prostriedky nemíňal na právneho zástupcu a radšej
ich dá deťom. Od počiatku muselo byť navrhovateľom, ako aj ich matke zrejmé, že tieto služby budú

musieť zaplatiť, keďže nejde o konanie, v ktorom by sa rozhodovalo o trovách konania podľa úspechu.

26. K vyjadreniu otca sa písomne vyjadrili aj navrhovatelia, pričom uviedli, že ide len o subjektívny
pohľad otca na danú vec, ktorý sa o nich nezaujímal, nekomunikoval s nimi a aj napriek svojmu príjmu
neprihliada na ich potreby. Otec počas celého konania poukazoval len na seba a nezaujímal sa o to,

čo si navrhovatelia museli odoprieť z dôvodu nedostatku financií. To, že otec poukazoval na to, že im
zaplatil výživné o niečo skôr, ako mu to prikázal súd považujú za irelevantné, pretože už počas konania
mohol začať platiť zvýšené výživné, čím by mu nevzniklo také vysoké zročné výživné a navyše by všetky
výdavky nemusela znášať výlučne matka. Rovnako tak nepovažovali zvolenie si právnej zástupkyne na
zastupovanie za neadekvátne, pretože už v konaní bolo preukázané, že sa báli svojho otca rovnako ako

ich matka, pretože jeho správanie sa k nim bolo nátlakové a ťažko ho psychicky znášali. V konečnom
dôsledku majú na právne zastúpenie právo, a to priamo z Ústavy SR.

27. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej
len „CSP“) postupom podľa § 219 ods. 3 CSP v spojení s ust. § 378 ods. 1 CSP preskúmal rozsudok

okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 65 CMP, pričom nie je viazaný odvolacími
dôvodmi v zmysle § 66 CMP a rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti trov podľa § 387 ods.
1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

28. Odvolací súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že matka sa návrhom podaným dňa 17. 10.

2011 domáhala zvýšenia výživného na vtedy maloletého Q. W., nar. XX. XX. XXXX na sumu 170,- eur
mesačne od 01. 09. 2011. Matka sa ďalej podaným návrhom zo dňa 13. 11. 2012 domáha zvýšenia
výživného aj na vtedy ešte maloletého W. W., nar. XX. XX. XXXX na sumu 170,- eur mesačne od 01.
09. 2012. Rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky č. k. 11P/245/2013-314 zo dňa 20. 05. 2015 bol
zmenenýrozsudokOkresnéhosúduKomárnoč.k.9P89/2010-40zodňa03.05.2010včastiovýživnom

na navrhovateľa v 1. rade Q. W., nar. XX. XX.X XXX tak, že výživné zo strany otca O.. W. W. sa zvyšuje
zo sumy 120,- eur mesačne na sumu 140,- eur mesačne od 01. 09. 2011, zo sumy 140,- eur mesačne
na sumu 160,- eur mesačne od 01. 09. 2012, zo sumy 160,- eur mesačne na sumu 180,- eur mesačne
od 01. 09. 2013 a zo sumy 180,- eur mesačne na sumu 200,- eur mesačne od 01. 09. 2014. Zároveň
bol zmenený rozsudok Okresného súdu Komárno č. k. 9P/89/2010-40 zo dňa 03. 05. 2010 v časti o

výživnom na navrhovateľa v 2. rade W. W., nar. XX. XX. XXXX tak, že výživné zo strany otca O.. W. W.
sa zvyšuje zo sumy 100,- eur mesačne na sumu 120,- eur mesačne od 01. 09. 2012, zo sumy 120,- eur
mesačne na sumu 140,- eur mesačne od 01. 09. 2013 a zo sumy 140,- eur mesačne na sumu 160,- eur
mesačne od 01. 09. 2014. Zročné výživné na navrhovateľa v 1. rade za obdobie od 01. 09. 2011 do 31.
05. 2015 v sume 2 160,- eur povolil súd otcovi splácať po 200,- eur mesačne spolu s bežným výživným

až do vyrovnania pod stratou výhody splátok, počnúc od právoplatnosti rozsudku a zročné výživné na
navrhovateľa v 2. rade za obdobie od 01. 09. 2012 do 31. 05. 2015 v sume 1 260,- eur súd povolil otcovi
splácať po 200,- eur mesačne spolu s bežným výživným až do vyrovnania pod stratou výhody splátok,
počnúc od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súd návrh navrhovateľov zamietol. O trovách konania si
vymienil rozhodnúť do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. predmetný rozsudok napadli

odvolaním otec, navrhovatelia a matka. Odvolací súd preskúmavajúc dôvodnosť podaných odvolaní vo
veci rozhodol uznesením č. k. 5CoP/52/2015-378 zo dňa 13. 01. 2016, ktorým napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie zrušil a vec mu bola vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že je potrebné zdôvodniť výšky
výživného a stanovené obdobia, keďže k zmene výšky má dôjsť na základe zmeny pomerov. Následnesúd prvej inštancie pridŕžajúc sa právneho názoru odvolacieho súdu v zrušujúcom uznesení vo veci
opätovne rozhodol napadnutým rozsudkom.

29. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
Podľa § 387 ods. 2 CSP, Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 65 CMP, odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať
konanie aj bez návrhu.

Podľa § 66 CMP, odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.

30. V zmysle § 65 a § 66 CMP, odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi vo

veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. Odvolací súd poznamenáva, že mimosporové
konania sú ovládané princípom oficiality, teda v zásade ich možno začať bez návrhu. Z princípu
oficiality tiež vyplýva, že v odvolacom konaní platí zásada neviazanosti odvolacieho súdu rozsahom
odvolania vo veciach, ktoré možno začať aj bez návrhu, ako aj zásada neviazanosti odvoliaceho súdu
odvolacími dôvodmi. Odvolací súd teda preskúmava rozhodnutie v celom rozsahu, teda aj tie výroky,

ktoré odvolaním napadnuté neboli. Ide o úplnú apeláciu, pretože súd musí zistiť skutočný stav veci.

31.Odvolacísúdpoukazujúcna§65a§66CMPpreskúmalrozsudokokresnéhosúduadospelkzáveru,
že súd prvej inštancie vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie za účelom zistenia skutočného stavu
veci, z vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a aj následnému správnemu

právnemu posúdeniu veci, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil
podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP, pričom odkazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie.

32. Podľa § 395 ods. 1 CMP, ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 395 ods. 2 CMP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového

poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní

schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo

dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.Podľa § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, fohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na
návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

33. Odvolací súd poznamenáva, že predmetom konania pred súdom prvej inštancie bolo zvýšenie
vyživovacej povinnosti na vtedy mal. Q. a na vtedy mal. W. W., nar. XX. XX. XXXX. Vychádzajúc z
princípu úplnej apelácie odvolací súd konštatuje, že s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania
je nad mieru všetkých pochybností za preukázané, že súd prvej inštancie vo veci samej, teda o zvýšení
vyživovacej povinnosti rozhodol vecne správne a v súlade s odôvodnenými potrebami navrhovateľov,

ako aj schopností a možností oboch rodičov, čo potvrdzuje aj skutočnosť, že v tejto časti rozhodnutie
nenapadli ani navrhovatelia ani otec navrhovateľov.

34. Vychádzajúc z uvedeného zostalo predmetom odvolacieho konania posúdenie vecnej správnosti
rozhodnutia súdu prvej inštancie v časti výroku o trovách konania, keď súd prvej inštancie rozhodol v
zmysle § 52 CMP a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

35. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti

prípadu spravodlivé.

36. V súvislosti s nárokom navrhovateľov, ktorým si uplatňujú náhradu trov konania v celom rozsahu,
odvolací súd uvádza, že náhrada trov konania plní v civilnom procese dve základné funkcie, a to
funkciu preventívnu a funkciu sankčnú. Ani jednu z uvedených zásad však nemožno uplatňovať v

konaní podľa Civilného mimosporového poriadku, a to vzhľadom na okruh vecí, ktoré sú prejednávané
v režime tohto zákona, ako aj z dôvodu prítomnosti verejného záujmu. V konaniach upravený v
Civilnom mimosporovom poriadku sú spravidla uskutočňované vo verejnom záujme a aj prípadnému
navrhovateľovi, ak sa konanie začalo na návrh, nemožno klásť na ťarchu, pokiaľ takéto konanie vyvolal.
Ďalším dôvodom, pre ktorý nemožno vychádzať z koncepcie sankčného mechanizmu trov konania,

ako v sporovom konaní, je jednoznačnosť nastavenia miery úspechu v tomto druhu konaní, keď súd v
konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu, môže prekročiť návrhy účastníkov a priznať aj viac, ako
žiadali. Ďalej je to samotná skutočnosť, že konanie podľa CMP možno začať aj bez návrhu.

37. Civilný mimosporový poriadok, rovnako ako Civilný sporový poriadok, upravuje výnimky pri

všeobecnompravidleformulovanomakogenerálnaklauzula,atoženáhradutrovkonaniamožnopriznať
v prípade, ak to ustanovuje zákon (vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach vo veci notárskych
úschov v súlade so zásadou úspechu za kumulatívneho splnenia podmienky, ak to možno spravodlivo
požadovať) a vo všetkých konaniach podľa CMP, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.
Ak nie sú splnené podmienky pre aplikáciu § 53 a § 55 CMP, súd rozhodne tak, že žiaden z účastníkov

nemá nárok na náhradu trov konania.

38. Generálna klauzula formulovaná v § 52 CMP vychádza teda z predpokladu, že žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Touto formáciou sa okrem iného
zdôrazňuje výnimočnosť uplatňovania nároku na náhradu trov konania v prípadoch, ak to tento zákon

pripúšťa. V Civilnom sporovom poriadku takúto výnimku predstavuje § 257, v Civilnom mimosporovom
poriadku je to § 55. Ustanovenie § 55 CMP predstavuje tzv. materiálny korektív. Vzhľadom na vyššie
uvedené je potrebné zdôrazniť, že aplikácia ustanovenia § 55 CMP musí byť náležite odôvodnená. V
porovnaní s § 53 CMP, v ktorom je upravená taktiež výnimka z rozhodovania o trovách konania, nie
je pri aplikácii § 55 rozhodujúcim kritériom úspech v konaní. Predpoklad, že je s ohľadom na okolnosti

prípadu spravodlivé priznať niektorému z účastníkov konania nárok na náhradu trov konania, musí súd
vyhodnotiť z úradnej moci, a to za predpokladu, že si účastník konania alebo iná osoba uplatnila nárok
na náhradu trov konania a nejde o konania uvedené v § 53 CMP. Taktiež je potrebné poznamenať, že
pri hodnotení kritéria, či je s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé priznať náhradu trov konania, nie
je jediným kritériom zohľadňovanie osobných a majetkových pomerov účastníkov. Relevantné sú práve

okolnosti prejednávanej veci.

39. Odvolací súd poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti nevzhliadol žiadne skutočnosti, ktoré
by odôvodňovali, aby súd rozhodol o nároku navrhovateľov na náhradu trov konania tak, že by imtento nárok priznal. Navrhovatelia odôvodnili svoj návrh len tým, že konanie bolo zdĺhavé a psychicky
vyčerpávajúce, keď súd prvej inštancie o návrhu podanom matkou v čase, kedy boli navrhovatelia
ešte maloletí, prvýkrát rozhodol po štyroch rokoch a samotné konanie skončilo po piatich rokoch.

Odvolací súd však túto skutočnosť nemôže v zmysle vyššie uvedeného považovať za okolnosť, ktorá
by odôvodňovala výnimku z ust. § 52 CMP a umožnila by aplikáciu § 55 CMP. Priznať nárok na náhradu
trov konania navrhovateľom len s poukazom na dĺžku konania by nebolo s ohľadom na okolnosti prípadu
spravodlivé. Zákonodarca nemal v súvislosti s výnimkou z aplikácie § 52 CMP na mysli samotnú dĺžku
konania, ako ani vplyv konania na psychiku účastníkov, pretože každé súdne konanie je pre jednotlivých

účastníkov do určitej miery psychicky zaťažujúce. Odvolací súd zdôrazňuje, že k tomu, aby súd priznal
nárok na náhradu trov konania niektorému z účastníkov mimosporového konania je potrebné, aby boli
skutočnosti, ktoré majú nasvedčovať dôvodnosti postupu súdu v zmysle ustanovenia § 55 CMP nad
mieru všetkých pochybností preukázané, pretože ide o výnimku z generálnej klauzuly o rozhodovaní
súdu o nároku na náhradu trov konania, ktorá sa primárne aplikuje v sporových konaniach.

40. Skutočnosti, ktoré navrhovatelia uviedli v odvolaní teda v zmysle vyššie uvedeného neodôvodňujú
aplikáciu § 55 CMP a nemožno to s ohľadom na okolnosti a priebeh predmetného konania považovať
za spravodlivé, a preto odvolací súd dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, a
to tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

41. Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti rozhodol odvolací súd o podanom odvolaní tak, ako
uviedol vo výrokovej časti tohto rozsudku, keď dospel k záveru o nedôvodnosti podaného odvolania a
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil
podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP.

42. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 CSP v spojení s
§ 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

43. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta

Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a
o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).