Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 31, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/49/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7714206344
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Murínová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7714206344.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a sudcov

JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcu CD Consulting, s.r.o., so sídlom v Českej
republike, Brno, Příkop 843/4, Zábrdovice, IČO: XXXXXXXX, zastúpeného spoločnosťou Fridrich Paľko,
s.r.o. so sídlom v Bratislave, Grosslingova 4, IČO: XXXXXXXX, proti žalovanému E. C., F.. XX.X.XXXXX,
T. R. E., E. Č.. XXXX/XX, o zaplatenie 1 135,01 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Michalovce zo dňa 30.9.2016 č.k. 14C/71/2014-34 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby a o trovách konania.

Stranám sporu n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu podanú podľa Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“), ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia zmenkovej sumy vo
výške 1 135,01 eura, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo zmenkovej sumy 1 135,01 eura od
9.1.2011 do zaplatenia, 6 % ročného úroku zo zmenkovej sumy 1 135,01 eura od 2.3.2011 do zaplatenia,
zmenkovej odmeny vo výške 1/3 % zmenkovej sumy teda 3,78 eura a zastavil konanie v rozsahu o
zaplatenie 0,19 % denného zmenkového úroku v časti uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,25

% denne potom, ako žalobca pred začatím pojednávania, podaním zo dňa 21.12.2015, zobral návrh
čiastočne v rozsahu zmenkového úroku vo výške 0,19% denne späť a žiadal konanie v tejto časti
zastaviť, čomu súd vyhovel a konanie v tejto časti zastavil. Žalovanému priznal nárok na náhradu trov
konania vo výške 100%.

2. V odôvodnení poukázal na tvrdenie žalobcu, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo
zmenky, ktorú vystavil žalovaný v Michalovciach dňa 18.1.2010 na sumu 1 135,01 eura, pričom do jej

textu bol poňatý záväzok žalovaného zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa
spolusozmenkovýmúrokom0,25%denneod9.1.2011azamiestoplateniabolourčenésídloprvotného
zmenkového veriteľa. Ďalej súd prvej inštancie poukázal i na obranu žalovaného, že si nie je vedomý,
žeby podpisoval nejakú zmenku, pretože ani nevie, čo to zmenka je, ako i tvrdenie, že si požičal finančné
prostriedky vo výške 500 eur od spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., pričom zmenka znie na sumu 1
135,01 eura a naviac v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch sa zakazuje splnenie dlhu zmenkou.

3. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia z exekučného spisu Okresného súdu
Michalovce sp.zn. 2Er/423/2012, že žalovaný dňa 18.1.2010 uzatvoril s právnym predchodcom žalobcu,
spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, z ktorej vyplýva, že spoločnosť
POHOTOVOSŤ, s.r.o. poskytla žalovanému ako fyzickej osobe úver vo výške 500 eur, ktorý sa žalovanýzaviazal uhradiť v 12 mesačných splátkach po 82 eur mesačne. V ten istý deň bola vystavená zmenka s
číslom XXXXXXXXX na sumu 1 135,01 eura a na zmenkový úrok 0,25% denne od 9.1.2011. Zmenka s
týmto číslo a obsahom je pripojená aj k návrhu žalobcu v tomto konaní. Súčasťou zmluvy sú Všeobecné

podmienky poskytnutia úveru, ktorých súčasťou je aj dohoda o vyplnení zmenky.

4. Po posúdení formálnych náležitostí zmenky podľa § 75 zákona č. 191/1950 Sb. súd prvej inštancie
uplatnený nárok posúdil aj v súvislosti s právnou úpravou viažucou sa na ochranu spotrebiteľa a dospel
k záveru, že k vystaveniu žalobcom predloženej zmenky došlo v rozpore s § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001

Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, resp. vystavenia zmenky.
Konštatoval, že na základe úverovej zmluvy poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému úver vo
výške500eurazmenkovásumabezzmenkovéhoúrokujenasumu1135,01eura.Zuvedenéhovyvodil,
že zmenka bola vystavená zjavne nad limit prípustný zákonom, preto je neplatná. Ak totiž predchodca
žalobcu zabezpečoval spotrebiteľské úvery zmenkami v rozpore s uvedeným ustanovením zákona č.
258/2001 Z.z., ide o úkon absolútne neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka s tým, že absolútna

neplatnosť nastáva priamo zo zákona a súd k nej prihliadol i bez návrhu z úradnej povinnosti. Dodal, že
podľa zákona žalobca (právny predchodca žalobcu) takúto zmenku nesmel ani prijať a ak ju prijal tak
porušil zákon. Pretože zákon zakazuje prijať zmenku vyplnenú v rozpore s § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001
Z.z., nemôže si veriteľ z takejto zmenky uplatňovať ani právo na súde.

5. O trovách konania rozhodol podľa § 262 a § 255 CSP.

6. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. § 365 ods.
1 písm. d/ CSP, ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP a ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP a navrhol rozsudok
zmeniť tak, že súd návrhu na uplatnenie pohľadávky v celom rozsahu vyhovie a prizná mu náhradu

trov odvolacieho konania. Namietal, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie listinami, strany sporu
takéto dokazovanie nenavrhli. Súd mal vychádzať len zo skutočností tvrdených účastníkmi a vykonať
len dôkazy stranami sporu. Žalobca predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, voči
forme a obsahu ktorej zo strany žalovaného neboli vznesené žiadne námietky, a preto neexistovala
okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci.

Neboli splnené podmienky pre vykonanie iných dôkazov než navrhnutých stranami sporu v zmysle
ust. § 120 ods. 1 O.s.p. V prejednávanej veci súd mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej
sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky. Predpokladom vydania rozsudku bolo výlučne
predloženie originálu zmenky. Žalovaný mohol vzniesť námietky voči zmenke na základe článku 5 ods.
3 a ods. 6 Nariadenia, ak tak však neurobil, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté vzhľadom na

uplatnenie koncentračnej zásady v zmysle Nariadenia. Súd sám nemôže vznášať voči zmenke námietky
za žalovaného. Súd z vlastnej iniciatívy vykonal dokazovanie, preukazujúce charakter žalovaného ako
spotrebiteľa, pričom žalovaný sa tejto obrany žiadnym spôsobom nedomáhal, uplatnenú pohľadávku
nerozporoval a svojím konaním ju prakticky uznal. Súd teda dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie
nesprávnych právnych predpisov, ako aj nesprávnej interpretácie príslušných právnych predpisov a

práva Európskej únie. Poukázal ďalej na to, že je majiteľom zmenky na základe indosamentu a
nie je účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu. Zmenka je pritom platná, je samostatným
abstraktným záväzkom, neakcesorickej povahy, preto ju nie je možné podmieňovať inými okolnosťami
než sú na zmenke uvedené. Súd prvej inštancie sa pritom aplikáciou zákona 191/1950 Sb. nezaoberal,
hoci predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový vzťah. Súd ignoroval ust. § 17 cit.

zák., v zmysle ktorého žalovaný vo všeobecnosti nie je oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky voči
majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Keďže tak nemôže
urobiť sám žalovaný, tým menej tak môže urobiť súd. Pokiaľ aj žalovaný vznesie námietky, je na ňom,
aby ich oprávnenosť preukázal. Dôkazné bremeno teda spočíva na žalovanom a nie je možné ho
preniesť na žalobcu. Nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že dohoda o vypĺňacom práve blanko

zmenky by mala predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku pri poskytovaní spotrebných (správne
spotrebiteľských - poznámka odvolacieho súdu) úverov. Samotný zákon o spotrebiteľských úveroch
č. 258/2001 Z.z. pripúšťal, aby na zabezpečenie nárokov zo spotrebiteľského úveru bola vystavená
zmenka. Limitovaná bola len výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase jej vyplnenia.
Zákon zároveň nelimitoval použitie iba istého druhu zmeniek, a teda prípustné sú akékoľvek zmenky,

akékoľvek doložky a zároveň aj blanko zmenky s úpravou vyplnenia zmenky v dohode o vyplňovacom
práve. Z uvedeného je zrejmé, že dohoda o vyplňovacom práve nemohla byť neplatná a nemohla
byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou ani v prostredí spotrebiteľských úverov, keďže právna úprava
explicitne pripúšťala používanie blanko zmeniek.7. Žalovaný zostal v odvolacom konaní nečinný.

8. Predmetom odvolacieho konania bol rozsudok v časti, ktorým bola žaloba zamietnutá a súvisiaci výrok
o trovách konania (ďalej len rozsudok), teda okrem časti rozsudku o zastavení konania.

9. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas
oprávnenouosobouprotirozhodnutiu,protiktorémujeprípustné,beznariadeniapojednávaniapodľaust.

§ 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu danom ust. § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a z hľadísk uplatnených
odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 pís. b/, d/ a h/ CSP a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu
nie je možné vyhovieť.

10. Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

11. Žalobca namieta odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 pís. b/, d/, h/ CSP, t.j. súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

12. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

13. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový
stav, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa § 191 CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým

zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia
správnych predpisov a tieto aj správne vyložil, pričom nebola zistená žiadna vada, ktorá by mala za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, preto odvolací súd jeho rozsudok ako vecne správny podľa
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil.

14. Žalobca v odvolaní argumentuje skutočnosťami uvádzanými už v konaní pred súdom prvej inštancie,
s ktorými sa súd náležite a správne vyporiadal pri rozhodovaní vo veci, a preto jeho odvolacie námietky
nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

15. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie je zrejmé, že súd založil svoje rozhodnutie o zamietnutí

žaloby na zistení, že zmenka bola vyplnená v rozpore s § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch a o zmene zákona o obchodnej inšpekcii v znení účinnom k dňu vyplnenia
zmenky, teda aj v čase uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len zákon č. 258/2001 Z.z.) a z takejto zmenky
preto nemožno uplatňovať právo v súdnom (ani inom) konaní.

16. S týmto záverom sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje a v tomto smere poukazuje na dôvody
napadnutého rozsudku, s ktorými sa stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

17. Na zdôraznenie správnosti tohto záveru odvolací súd uvádza nasledovné :

18. Dňa 20.10.2015 prijalo občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu SR a obchodnoprávne
kolégium Najvyššieho súdu SR spoločné stanovisko k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach
návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa (uverejnené v Zbierke
stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 8/2015 pod číslom 93) v
nasledujúcom znení :

I. Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu
procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že: 1/ pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci
vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento
ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom

má nárok základ; 2/ pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd
pristúpi k prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúcich
ich rozsah a povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to
z vykonaného dokazovania vyplynie.II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom
práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.

III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či
je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu
posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška
uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.

19. Podľa § 4 ods. 6 zákona 258/2001 Z.z. v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej
osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek
na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a
zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského

úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp.
vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi
kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky
alebo postúpenia práv zo zmenky.

20. Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza
alebo sa prieči dobrým mravom (§ 39 Občianskeho zákonníka).

21. Správny je teda záver súdu prvej inštancie, že zmenka bola vyplnená v rozpore s ust. § 4 ods. 6

zákona č. 258/2001 Z.z. Vychádzajúc z poskytnutého úveru 500 eur mohla byť vyplnená na zmenkovú
sumu maximálne 650 eur (500 eur + 30 % príslušenstvo), pričom zmenka bola vyplnená na sumu
1 135,01 eura, preto takto vyplnenú zmenku veriteľ (POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako právny predchodca
žalobcu) nesmel prijať a ani ďalej postúpiť na žalobcu.

22. Práva uplatnené zo zmenky vyplnenej v rozpore s ust. § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. sú
uplatnené v rozpore so zákonom i s dobrými mravmi, a preto ich nemožno žalobcovi priznať.

23. K ďalším odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uvádza nasledovné :

24. Podľa § 132 ods. 1 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán,
pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný
návrh. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia
týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o
ďalšie skutkové tvrdenia (§ 150 ods. 1 a 2 CSP).

25. Súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná (§ 185 ods. 1 CSP). Súd môže aj bez návrhu
vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy
nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná,
ak tento zákon neustanovuje inak (§ 185 ods. 2 CSP). Súd aj bez návrhu môže vykonať dôkazy na

zistenie, či sú splnené procesné podmienky, či navrhované rozhodnutie bude vykonateľné, a na zistenie
cudzieho práva (§ 185 ods. 3 CSP). Súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to
nevyhnutnéprerozhodnutievoveci.Súdajbeznávrhuobstaráalebozabezpečítakýdôkaz(§295CSP).

26. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že strany sporu sú povinné označiť dôkazy

na preukázanie svojich tvrdení, avšak o tom, ktoré z označených dôkazov budú vykonané, rozhodne
súd. Nejde pritom o svojvôľu súdu, ale o zabezpečenie hospodárnosti a efektívnosti súdneho konania,
t.j. vykonávanie dôkazov na preukázanie skutočností, ktoré sú relevantné z hľadiska rozhodnutia vo
veci. Okrem dôkazov navrhnutých stranami môže súd vykonať aj iné dôkazy, ak je to nevyhnutné pre
rozhodnutie vo veci. V spotrebiteľských sporoch súd pritom nie je obmedzený pri vykonávaní dôkazov

iba možnosťou vykonať dôkazy navrhnuté stranami, ale môže vykonať aj ďalšie dôkazy, ak je to pre
rozhodnutie vo veci nevyhnutné a tieto si môže zabezpečiť aj sám.27. V prejednávanom spore bol takýto postup nevyhnutný pre rozhodnutie vo veci, pričom Civilný
sporový poriadok je subsidiárne využiteľný aj v prípade konaní podľa Nariadenia a postup súdu podľa §
295 CSP bol teda dôvodný. Vychádzajúc z citovaného stanoviska č. 93/2015 v bode I.1, vzhľadom na

okolnosti prejednávaného sporu v rámci ochrany žalovanej spotrebiteľky ex offo zabezpečiť prieskum
nároku a vedomosť súdu z iného súdneho konania, že žalobcom predložená zmenka zabezpečuje
nároky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, správne postupoval súd prvej inštancie, keď si zabezpečil
listinné dôkazy, z ktorých mohol posúdiť dôvodnosť uplatneného nároku žalobcu. Ak teda súd na základe
vykonaného dokazovania spoľahlivo zistil, že na strane žalovanej ide o spotrebiteľku a tejto poskytol ex

offo ochranu, keď žalobou uplatnený nárok skúmal aj z hľadiska jeho (ne)súladu s normami na ochranu
spotrebiteľa a ak za tým účelom vykonal dôkazy, ktoré strany nenavrhli, nemožno mu vytýkať porušenie
práva na spravodlivý proces.

28. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku, podľa ktorej súd prvej inštancie nerešpektoval ust. § 17 zákona
č. 191/1950 Sb. a v ktorej žalobca vytýkal súdu, že súd sám vzniesol kauzálne námietky za žalovanú,

odvolací súd uvádza, že rigidná aplikácia ust. § 17 zákona č. 191/1950 Sb. by spôsobila spotrebiteľke
neprimerané ťažkosti pri následnom možnom domáhaní sa ochrany svojich práv (ust. § 17 citovaného
zákona obsahuje úpravu, podľa ktorej kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky,
ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem
ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka). Prijatie výkladu smerujúceho k

povinnosti spotrebiteľa bez výhrad uspokojiť veriteľa - nadobúdateľa indosovanej zmenky a až následne
ho žalovať o náhradu škody, s povinnosťou v takomto konaní dokazovať, že nadobúdateľ zmenky
konal vedome na škodu dlžníka, by v konečnom dôsledku viedlo k prenosu povinností na spotrebiteľa
spôsobom, ktorý je podľa právnej úpravy ochrany spotrebiteľa neprijateľný. Išlo by totiž o neprijateľné
zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a o porušenie zásady efektivity (viď odôvodnenie

vyššie citovaného stanoviska č. 93/2015). Uvedené opakovane skonštatoval Najvyšší súd Slovenskej
republiky (uznesenie zo 16. januára 2013 sp. zn. 6MCdo/9/2012, z 21. marca 2012 sp. zn. 6Cdo/1/2012
a uznesenie sp. zn. 5Cdo/61/2012). Aj podľa záverov rozsudku Európskeho súdneho dvora sp. zn.
C-419/2001 zo 14.3.2013 (Česká sporiteľňa, a.s. proti Geraldovi Feichterovi) aj v prípade, že sa jedná
o vzťah uplatnený na základe zmenky ako abstraktného cenného papiera, je povinnosťou súdu skúmať

postavenie žalovaného ako spotrebiteľa, pričom ani samotné ust. § 17 zákona č. 191/1950 Sb. výslovne
nezakazuje, aby súd na kauzálne námietky prihliadal ex offo. Neustanovuje výslovne, kto a aké námietky
uplatňovať môže, ale len kedy ich uplatňovať nemôže (Kovařík Z.: Zákon směneční a šekový. Komentář,
C.H.BECK 2014, str. 96). Napokon ani samotné Nariadenie neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by
zakazovalo alebo neumožňovalo súdu skúmať kauzálne vzťahy, na ktorých krytie je zmenka určená.

Článok 7 ods. 3 Nariadenia hovorí, že súd v prípade pasivity žalovaného „vydá rozsudok“ nehovorí,
že žalobe musí vyhovieť. V slovenskom právnom poriadku navyše platí ust. § 5b zákona č. 250/2007
Z.z., ktoré ukladá orgánu rozhodujúcemu o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliadať aj bez návrhu
na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho
premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať

plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto
skutočností dovolával.

29. Z uvedeného plynie, že nič nebráni súdu, aby ex offo skúmal, či základom zmenky je spotrebiteľská
zmluva a či táto zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky.

30. V čase rozhodovania odvolacieho súdu je účinný zákon č. 438/2015 Z.z., ktorým sa zmenil a doplnil
aj zákon č. 191/1950 Sb. zmenkový a šekový v znení zákona č. 659/2007 Z.z. a č. 492/2009 Z.z.

31. Podľa ust. § 17 ods. 2 zákona č. 191/1950 Sb. v znení zákona č. 438/2015 Z.z. v konaní, v ktorom sa

uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky, sa z úradnej povinnosti prihliada na skutočnosti odôvodňujúce
námietky podľa ods. 1 ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho zaviazanosť zo
zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.

32. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že v prípade tzv. spotrebiteľských zmeniek povinnosťou súdu je

ex offo prihliadať na námietky, ktoré by mohol vzniesť spotrebiteľ, a to aj v prípade, že sa ich sám
nedovoláva. Táto povinnosť súdu je výslovne zákonom upravená, pričom vyššie citované ustanovenie
má procesnoprávny charakter, lebo upravuje procesnú činnosť súdu a vzťahuje sa teda aj na konaniazačaté na súde pred účinnosťou novely zákona č. 438/2015 Z.z. vzhľadom na chýbajúce prechodné
ustanovenia zákona č. 438/2015 Z.z. k úprave účinnej od 23.12.2015.

33. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov sú odvolacie námietky žalobcu nespôsobilé spochybniť
vecnú správnosť napadnutého rozsudku, z ktorého dôvodu odvolací súd rozsudok v jeho napadnutej
časti ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil, vrátane správneho výroku o trovách
konania.

34. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1, 2 v spojení s
ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalobca nemá pravo na náhradu trov odvolacieho konania, keďže bol neúspešný,
úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, lebo mu nevznikli.

35. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený
sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutiesúduprvejinštancie,akrozhodnutieodvolaciehosúduzáviseloodvyriešeniaprávnejotázky

a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá
v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná
rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o
odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ (§ 421 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje

sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie jepodané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
Povinnosťpodľaodseku1neplatí,akjea/dovolateľomfyzickáosoba,ktorámávysokoškolsképrávnické
vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu
koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej
strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na
ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní

a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý
za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.
1, 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci,
ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432
ods. 1, 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred
súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a

dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).