Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, April 26, 2016

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 2C/115/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8514202631
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Danka Majdáková

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2016:8514202631.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa samosudkyňou Mgr. Dankou Majdákovou v právnej veci žalobcu T. T.,

nar. X.X.XXXX, bytom W. č.XX, XXX XX B. C., občan SR, pr. zastúpený Advokátska kancelária VASIĽ,
ŠIMONOVIČ & partners, s.r.o., Kuzmányho 29, Košice proti žalovanej M. W., nar. XX.X.XXXX, bytom
W. č. XX, XXX XX B. C., občianka SR, zast. Q.. Q. K., bytom K. XX, v konaní o zriadenie vecného
bremena takto

r o z h o d o l :

I.Súd zriaďuje vecnébremeno-právocestyvprospechžalobcuspočívajúcevpráveprechodupešo
a autom cez parcelu C-KN XXXX/X orná pôda o výmere 1 279 m2 vedenej na Okresnom úrade Stará
Ľubovňa,odborkatastranaLVč.XXXXpreobecStaráĽubovňa,kat.územieB.tak,akojetoznázornené

v geometrickom pláne geodeta Miroslava Sčurku, vyhotoveného dňa 2.9.2014, autorizačne overeného
2.9.2014, úradné overeného 10.9.2014, číslo plánu: 80/2014 v prospech vlastníka nehnuteľností, a to
vedených na Okresnom úrade v Starej Ľubovni, katastrálny odbor, pre obec Stará Ľubovňa, kat. územie
B., LV č. XXXX parcely C-KN XXXX/X orná pôda o výmer 217 m2, parcely C-KN XXXX zastavané plochy
a nádvoria o výmere 98 m2 a rodinného domu súp. č. XXXX, postaveného na parcele C-KN XXXX.

II. Žalovaná je p o v i n n á trpieť a umožniť vlastníkovi pozemkov - žalobcovi vedených na Okresnom

úrade v Starej Ľubovni, katastrálny odbor, pre obec Stará Ľubovňa, kat. územie B., LV č. XXXX parcely
C-KNXXXX/Xornápôdaovýmer217m2,parcelyC-KNXXXX zastavanéplochyanádvoriaovýmere98
m2 a rodinného domu súp. č. XXXX, postaveného na parcele C-KN XXXX vecné bremeno spočívajúce
v práve prechodu pešo a autom cez parcelu C-KN XXXX/X orná pôda o výmere 1 279 m2 vedenej na
Okresnom úrade Stará Ľubovňa , odbor katastra na LV č. XXXX pre obec Stará Ľubovňa, kat. územie B.
tak, ako je to znázornené v geometrickom pláne geodeta Miroslav Sčurku, vyhotoveného dňa 2.9.2014,
autorizačne overeného 2.9.2014, úradné overeného 10.9.2014, číslo plánu: 80/2014, ktorý je súčasťou
tohto rozsudku.

.III. Geometrický plán Miroslava Sčurku č. 80/2014 tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku.

IV.Žalobcaje povinný zaplatiťžalovanej sumu350eur dotrochdníodnadobudnutiaprávoplatnosti
tohto rozsudku.

V. Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou súdu dňa 27.02.2013 žalobca žiadal, aby súd určil, že na pozemku parc. KN-C
č. XXXX/X, zapísanom na LV č. XXXX, ktorého vlastníčkou je žalovaná, zriaďuje sa vecné bremenospočívajúce v práve uloženia inžinierskych sieti - kanalizačnej prípojky z rodinného domu č. XX žalobcu
do verejnej kanalizácie, vytýčenej v nákrese z katastrálnej mapy v prospech žalobcu bez náhrady.

Žalobu odôvodnil tým, že je vlastníkom nehnuteľností stavby rodinného domu súp. č. XX,
nachádzajúceho sa na pozemku parc. KN-C č. XXXX o výmere 98 m2 a pozemku parc. KN-C č. XXXX/
X o výmere 217 m2. Rodinný dom postavený jeho neb. otcom H. T. v roku XXXX je kanalizačným
odpadovým potrubím napojený do vybudovanej žumpy, ktorá je zriadená na parcele KN-C č. XXXX/
X o výmere 1279 m2, ktorej vlastníčkou je žalovaná. Nemá inú možnosť uloženia inžinierskej siete -

kanalizačnej prípojky od rodinného domu do hlavnej verejnej vetvy, len cez pozemok žalovanej, pričom
podľa nákresu katastrálnej mapy je trasa uloženia kanalizačnej prípojky vedená tak, aby žalovanú
minimálne obmedzovala vo využívaní jej pozemku. Právny základ žaloby odôvodnil ustanovením §
151n Obč. zák.

Podaním doručeným súdu dňa 19.03.2013 žalobca rozšíril žalobný návrh tak, že žiadal určiť na pozemku

parc. KN - C č. XXXX/X, ktorého vlastníkom je žalovaná aj zriadenie vecného bremena spočívajúceho
v práve prístupovej cesty šírky 2 bm a dĺžke cca 20 bm pre osobné vozidlo do garáže umiestnenej v
rodinnom dome č. XX v prospech žalobcu - vlastníka rodinného domu postaveného na pozemku parc.
KN č. XXXX.
Tento žalobný návrh odôvodnil tým, že nemá inú možnosť prístupu autom k rodinnému domu a ku garáži,

ako cez pozemok vo vlastníctve žalovanej. Táto príjazdová cesta ku garáži v minulosti existovala a dlhú
dobu slúžila svojmu účelu..

Toto rozšírenie žalobného návrhu súd pripustil uznesením č.k. 2C 15/2013-35 zo dňa 11.04.2013.

O nároku týkajúceho sa zriadenia vecného bremena spočívajúceho v práve uloženia inžinierskych sieti -
kanalizačnej prípojky z rodinného domu č. XX žalobcu do verejnej kanalizácie súd rozhodol rozsudkom
č.k. 2C/15/2013-121 zo dňa 10.4.2014 tak, že tento nárok zamietol a v časti týkajúcej sa zriadenia
vecného bremena spočívajúceho v práve prístupovej cesty súd vylúčil vec na samostatné konanie. Nové
konanie bolo zapísané pod sp. zn. 2C/115/2014.

.
Na pojednávaní dňa 4.4.2016 súd na návrh žalobcu pripustil spresnenie žalobného návrhu, tak, že
tento znie:
„ Súd zriaďuje vecné bremeno - právo cesty v prospech žalobcu spočívajúce v práve prechodu

pešo a autom cez parcelu C-KN XXXX/X orná pôda o výmere 1 279 m2 vedenej na Okresnom
úrade Stará Ľubovňa , odbor katastra na LV č. XXXX pre obec Stará Ľubovňa, kat. územie B. tak,
ako je to znázornené v geometrickom pláne geodeta Miroslav Sčurku, vyhotoveného dňa 2.9.2014,
autorizačne overeného 2.9.2014, úradné overeného 10.9.2014, číslo plánu: 80/2014 v prospech
vlastníka nehnuteľností, a to vedených na Okresnom úrade v Starej Ľubovni, katastrálny odbor, pre

obec Stará Ľubovňa, kat. územie B., LV č. XXXX parcely C-KN XXXX/X orná pôda o výmer 217 m2,
parcely C-KN XXXX. zastavané plochy a nádvoria o výmere 98 m2 a rodinného domu súp. č. XXXX,
postaveného na parcele C-KN XXXX. Predmetný geometrický lán je súčasťou tohto rozsudku.
Žalovaná je povinná trpieť a umožniť vlastníkovi pozemkov - žalobcovi vedených na Okresnom úrade
v Starej Ľubovni, katastrálny odbor, pre obec Stará Ľubovňa, kat. územie B., LV č. XXXX parcely C-

KN XXXX/X orná pôda o výmer 217 m2, parcely C-KN XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 98
m2 a rodinného domu súp. č. XXXX, postaveného na parcele C-KN XXXX vecné bremeno spočívajúce
v práve prechodu pešo a autom cez parcelu C-KN XXXX/X orná pôda o výmere 1 279 m2 vedenej na
Okresnom úrade Stará Ľubovňa , odbor katastra na LV č. XXXX pre obec Stará Ľubovňa, kat. územie B.
tak, ako je to znázornené v geometrickom pláne geodeta Miroslav Sčurku, vyhotoveného dňa 2.9.2014,

autorizačne overeného 2.9.2014, úradné overeného 10.9.2014, číslo plánu: 80/2014, ktorý je súčasťou
tohto rozsudku."

Súd uznesením poučil účastníkov konania o ich procesných právach a povinnostiach.

Žalobca a jeho právni zástupcovia na pojednávaniach a aj vo svojich písomných vyjadreniach trvali na
návrhu z dôvodov v ňom uvedených. Poukázali na to, že otec žalobcu v minulosti bol vlastníkom parcely,
na ktorej žiada zriadiť právo prechodu, asi do roku 1993.Žalovaná a jej zástupca na pojednávaniach a vo svojich písomných vyjadreniach nesúhlasili s návrhom
žalobcu. Navrhli riešenie, že žalovaná prenechá bezodplatne žalobcovi časť svojej parcely vedľa
pozemku žalobcov k šírke 2 metrov, kde si môže zriadiť prístupovú cestu k svojmu rodinnému domu

a ku garáži. Následne na pojednávaní dňa 19.3.2015 navrhla, že mu uvedenú časť parcely predá za
kúpnu cenu vo výške 3 eura za 1 m2. Pri rokovaniach so žalobcom navrhla cenu 30 eura za 1 m2, k
prevodu nehnuteľností nedošlo. Na pojednávaní dňa 4.4.2016 žalovaná a jej právny zástupca prehlásili,
že žalobcovi spornú časť parcely za žiadnych okolnosti už nepredá

Súd sa oboznámil s návrhmi a vyjadreniami účastníkov konania, prednesmi ich zástupcov, vykonal
dokazovanie výsluchom účastníkov konania, ohliadkou na mieste samom a zistil tento skutkový stav:

Žalobca je vlastníkom rodinného domu súp. č. XXXX postaveného na parcele KN C č. XXXX a jeho
vlastnícke právo je vedené na LV č. XXXX k.ú. B..

.
Žalovaná je vlastníčkou parcely KN-C XXXX/X o výmere 1279 m2, jej vlastníctvo je vedené na LV č.
XXXX k.ú. B..

Súdu je z jeho rozhodovacej činnosti známe / konanie 6C/255/2002/ čo medzi účastníkmi nie je sporné,

že parcely v súčasnosti vedené ako KN C XXXX, KN C XXXX/X, ako aj KN C XXXX/X boli v minulosti
súčasťou veľkej mpč. parcely, ktorá vlastnícky patrila starým rodičom účastníkov konania.
Starí rodičia previedli v tom čase mpč. parcelu rodičom žalovanej, ktorí si na časti tejto parcely postavila
rodinný dom (v súčasnosti parcela pod hlavnou cestou).
Následne starí rodičia účastníkov konania v mene rodičov žalovanej previedli celú mpč. parcelu do

vlastníctva rodičov žalobcu (vrátane pozemku, na ktorom mali postavený rodinný dom rodičia žalovanej).
Po prevedení vlastníctva si aj rodičia žalobcu postavili rodinný dom na časti mpč. parcely (v súčasnosti
parcela KN C XXXX nad hlavnou cestou). Rozhodnutie o povolení stavby pre rodičov žalobcu je z
roku 1970 (čl. XX spisu), užívanie stavby bolo povolené rozhodnutím z roku 1974 (čl. XX spisu). Od
tohto času až do smrti starých rodičov účastníkov konania bol rodinný dom (v súčasnosti vo vlastníctve

žalobcu) a parcela KNC XXXX/X, XXXX/X a XXXX užívané rodičmi žalobcu, okrem iného aj prístupová
cesta ku garáží v rodinnom dome v rozsahu, ako to požaduje žalobca. Ako vyplýva aj z prehlásení
ďalších súrodencov rodičov účastníkov konania a susedov predložených do spisu, vôľou starých rodičov
účastníkov konania bolo, aby si rodičia účastníkov konania postavili na pôvodnej mpč. parcele rodinné
domy a aby po jej rozdelení časť pôvodnej mpč. parcely (v súčasnosti pod hlavnou cestou) užívali a

vlastnili rodičia žalovanej a časť pôvodnej mpč. parcely (v súčasnosti nad hlavnou cestou) užívali a
vlastnili rodičia žalobcu. Uvedenému nasvedčuje aj skutočnosť, že do smrti starých rodičov účastníkov
konania neboli napádané vlastnícke a užívacie vzťahy pôvodnej mpč. parcely.
Po smrti otca žalobcu a starých rodičov žalobcu začali medzi právnymi predchodcami žalobcu, resp.
žalobcom a žalovanej spory o vlastníctvo parciel, ktoré vlastnícky patrili a ktoré užívali rodičia žalobcu a

na ktorých mali postavený rodinný dom a záhradu, pričom na základe súdnych rozhodnutí sa vlastníkmi
sporných parciel stali rodičia žalovanej.

Rodičia žalovanej, resp. už žalovaná odpredali parcelu KN C XXXX a XXXX/X, ktoré boli odčlenené z
parcely KN C XXXX/X v roku 2007 žalobcovi, avšak nedošlo k prevodu prístupovej cesty do garáže,

ktorá sa nachádza v rodinnom dome žalobcu.

Ohliadkou na mieste samom súd zistil, že žalobca nemá prístup ku garáži nachádzajúcej sa v jeho
rodinnom dome bez toho, aby nezasiahol do vlastníctva žalovanej. Prístupová cesta, ako je navrhovaná
žalobcom, bola ako prístup do garáže využívaná najmenej od roku 1974 (kedy bolo otcovi žalobcu

vydané užívacie povolenie) približne do roku 1997 kedy medzi právnymi predchodcami účastníkov
konania začali spory o vlastníctvo pozemkov. Dôkazom, tejto skutočnosti je aj bránka nachádzajúce
sa v oplotení rodinného domu. Prístup cez parcelu XXXX/X vzhľadom na terén a šírku tohto pozemku
motorovým vozidlom nie je možný.
Prístupovácestatakakojeznázornenávgeometrickompláne,ktorýjepodkladomprezriadenievecného

bremená vzhľadom na terén (svah), svahové prevýšenie medzi garážou
.a miestnou komunikáciou je z hľadiská prístupu motorovým vozidlom do garáže z hlavnej cesty -
miestnej komunikácie a opačne najoptimálnejším riešením.Podľa vyjadrení predložených žalobcom odhadná hodnota jednorázovej odmeny za zriadenie práva
prechodu v lokalite W. sa pohybuje v rozpätí od 270 až 340 eur.

Na základe takto ustáleného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Podľa§151nods.1 Obč.zák.vecnébremenáobmedzujúvlastníkanehnuteľnejvecivprospechniekoho
iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným
bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.

Podľa § 151n ods. 2 Obč. zák. vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s
vlastníctvom veci na nadobúdateľa.

Podľa § 151n ods. 3 Obč. zák. pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerane náklady

na jej zachovanie a opravy; ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať podľa miery
spoluužívania.

Podľa § 151o ods. 1 Obč. zák. vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v
spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného

orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom
práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho
vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

Podľa § 151o ods. 3 Obč. zák. ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup

vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno
v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení vecné bremená sú vecnoprávne obmedzenia
vlastníckehoprávaknehnuteľnejvecivprospechinéhosubjektu.Obmedzeniespočívavtom,ževlastník

nehnuteľnosti zaťaženej vecným bremenom je v prospech niekoho iného povinný niečo trpieť, niečoho
sa zdržať alebo niečo konať. Vecnoprávny charakter vecných bremien spočíva v tom, že táto povinnosť
(obmedzenie)vlastníkazaťaženejnehnuteľnostiprechádzasvlastníctvomtejtonehnuteľnostínaďalších
jej nadobúdateľov.

Vecné bremená sa musia vykonávať šetrne tak, aby čo najmenej obmedzovali výkon vlastníckeho práva.
Obsah oprávnenia subjektu oprávneného z vecného bremena môže mať rozmanitý obsah. Hovoríme o
právach zodpovedajúcich vecnému bremenu.

Vecné bremená môžu vznikať, resp. práva zodpovedajúce vecným bremenám možno nadobúdať iba

taxatívne vypočítanými spôsobmi a to: písomnou zmluvou, na základe závetu
.v spojení s výsledkami konania o dedičstve, súdom schválenou dohodou dedičov vyporiadaní
dedičstva, rozhodnutím príslušného orgánu, priamo zo zákona a vydržaním.

Súd môže svojím rozhodnutím zriadiť vecné bremeno v troch prípadoch a to: pri zrušení a vyporiadaní

podielového spoluvlastníctva rozdelením veci, pri úprave vzťahov medzi vlastníkom pozemku a
vlastníkom stavby a ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka
k stavbe nemožno zabezpečiť inak.

Vzhľadom na zistený skutkový stav a citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že žaloba

je dôvodná.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalobca nemá prístup s autom k svojej garáži, ktorá
sa nachádza v rodinnom dome žalobcu. Žalobca má okolo domu vo vlastníctve pozemok v šírke 2
metrov, čo mu neumožňuje prejsť s vozidlom do garáže. Žalobca sa svojím návrhom domáhal zriadenia

vecného bremena v rozsahu, v akom bola prístupová cesta k rodinnému domu žalobcu využívaná jeho
právnymi predchodcami od postavenia z rodinného domu viac ako 20 rokov. Z listín doložených do spisu
je zrejmé, žemedzi účastníkmi dochádzalo v priebehu konania k mimosúdnym rokovaniam, avšak tieto neviedli k
zmiernemu vyriešeniu celej záležitosti. Z posledného vyjadrenia žalovanej je zrejmé, že ani žalobcovi
nepredá časť parcely, na ktorej by si mohol zabezpečiť prístup autom do jeho garáže, ani nesúhlasí so

zriadením vecného bremena.

Keďže žalobca ako vlastník stavby - rodinného domu nie je vlastníkom priľahlého pozemku, cez ktorý
by mal prístup autom do svoje garáže a tento prístup nemožno zabezpečiť inak, súd jeho návrhu
zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka rodinného spočívajúce v práve cesty vyhovel. Rozsah

tohto vecného bremena určil podľa geometrického plánu Miroslava Ščurku č. 80/2014 zo dňa 2.9.2014,
ktorého vyplýva, že ide o riešenie v podstate čo najmenej obmedzujúce vlastníka priľahlého pozemku,
teda žalovanú. Podľa názoru súdu je toto riešenie vzhľadom na okolností týkajúce sa vlastníctva
sporných parciel najspravodlivejším.

Pri určení odplaty za využívanie vecného bremena súd vychádzal z vyjadrení realitných kancelárií

znalých pomerov v danej oblasti. Rozpätie jednorazovej odplaty, t.j. odplaty na neobmedzený čas,
odhadli na 270 eur až 340 eur. Súd vychádzajúc z týchto odhadov určil jednorazovú odplatu za zriadenie
vecného bremena v sume 350 eur.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. v zmysle ktorého ak mal účastník vo veci

úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá
na náhradu trov právo.

Žalobca si uplatňoval dva nároky a to nárok na zriadenie vecného bremena - spočívajúceho v práve
uloženia inžinierskych sietí - kanalizačnej prípojky. V tejto časti uplatneného nároku bol žalobca

neúspešný. Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 2C/15/2013-121 zo dňa 10.4.2014 bol tento nárok
zamietnutý. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 3.9.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu
v Prešove č.k. 20Co/108/2014-157 zo dňa 28.4.2015.
.
V časti zriadenia vecného bremena - spočívajúceho v práve cesty do garáže je žalobca úspešný.

Z uvedeného vyplýva, že tak žalobca ako aj žalovaná boli úspešný v jednom z dvoch uplatnených
nárokov, preto súd vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto rozsudku

na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom

len vtedy, aka) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.
Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.