Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, September 20, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 19Sp/2/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4016200095
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Molnárová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4016200095.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, proti

odporcovi: Okresný úrad Komárno, katastrálny odbor, Platanová alej 7, Komárno, za účasti účastníka
správneho konania: M. K., G. XX, o odvolaní navrhovateľa proti rozhodnutiu odporcu č. V-1748/13-14
zo dňa 09. 10. 2015, predsedníčkou senátu JUDr. Martou Molnárovou, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozhodnutie odporcu zo dňa 09. 10. 2015 č. V-1748/13-14 p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Správnyorgán-odporcarozhodnutímč.V-1748/13-14zodňa09.10.2015 rozhodolpodľa§ 31ods.1,2
a3zák.č. 162/1995Zb.okatastrinehnuteľnostíozápisevlastníckych ainýchprávknehnuteľnostiamv

znení neskorších predpisov a § 46 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov
(ďalej len "Správny poriadok") o návrhu na povolenie vkladu Zmluvy o zriadení záložného práva č.
136/2013-ŠTE uzavretej dňa 29. 04. 2013 medzi navrhovateľom ako záložným veriteľom a M. K. ako
záložcom, v zastúpení na základe Dohody o splnomocnení ProHelp - združenie občianskej pomoci so
sídlom Povraznícka 18, Bratislava, zapísané v registri občianskych združení MV SR reg. č. 36011, IČO:
42180139, v zastúpení Peter Mamojka - predseda združenia, ohľadne nehnuteľností nachádzajúcich
sa v kat. úz. G., evidované na LV č. XXX, okres Komárno tak, že návrh zamietol.

V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uviedol, že mu bol dňa 21. 05. 2013 doručený návrh na vklad
záložného práva do katastra nehnuteľností, prílohou ktorého bola Zmluva o zriadení záložného práva
č. 136/2013-ŠTE uzavretej dňa 29. 04. 2013 medzi navrhovateľom ako záložným veriteľom a M. K. ako
záložcom, v zastúpení na základe Dohody o splnomocnení ProHelp - združenie občianskej pomoci so
sídlom Povraznícka 18, Bratislava, v zastúpení Peter Mamojka - predseda združenia, overená fotokópia

Dohody o splnomocnení a Oznámenie o zamýšľanom návrhu na vklad. Rozhodnutím V 1748/2013-5 zo
dňa 21. 06. 2013 správny orgán konanie prerušil z dôvodu, že je potrebné odstrániť nedostatky návrhu
resp. jeho príloh. Odporca nariadil doložiť doklad preukazujúci existenciu ProHelp - združenie občianskej
pomoci ako i doklad o tom, že uvedený predseda združenia je štatutárom občianskeho združenia,
overenú úverovú zmluvu (zmluvu o pôžičke), potvrdenie od záložcu, že záložný veriteľ poskytol finančné
prostriedky v prospech záložcu pred zapísaním vkladu záložného práva do KN, keďže z dohody o
plnomocenstve nevyplýva, že združenie ProHelp - združenie občianskej pomoci má takéto prehlásenie

za záložcu v záložnej zmluve podpísať, ďalej že z plnej moci sa nedá zistiť, či zástupca združenia koná
v súlade so záujmami zastúpeného, keďže správny orgán nepozná obsah a podmienky zmluvných
strán dohodnutých v zmluve o pôžičke (úver). Dňa 22. 07. 2013 bolo správnemu orgánu doručené
vyjadrenie záložného veriteľa spolu so zmluvou o úvere č. 203800396 zo dňa 16. 02. 2012 uzatvorenámedzi veriteľom Pohotovosť s.r.o., Pribinova 25, Bratislava a dlžníčkou M. K. , nar. XX. XX. XXXX,
trvale bytom G. č. XX, požadovaný výpis z reg. organizácií a stanovy združenia ProHelp - združenie
občiansko-právnej pomoci neboli predložené v zmysle výzvy.

V rozhodnutí poukázal na ust. § 22 ods. 1, 2, § 23, § 31 ods. 1, 4, § 37 ods. 1, § 39, § 52 ods. 1, § 53
ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a v spojení s ust. § 31 ods. 1, 3 zák. č. 162/1995 Z. z. konštatoval,
že dohodu o splnomocnení uzatvorenú medzi dlžníkom a Petrom Mamojkom možno posúdiť podľa
§ 22 ods. 2 OZ ako neplatnú pre rozpor záujmov medzi dlžníkom a zástupcom, nakoľko je zrejmé,

že pri uzatváraní zmluvy dlžník nemal možnosť voľby výberu zástupcu, pretože zmluva o úvere bola
vypracovaná ako predtlač, ktorá už obsahovala meno splnomocnenca a z predtlače vyplýva, že osoba
splnomocnenca musela byť v kontakte s obchodnou spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o. a preto je jeho
záujem v rozpore so záujmami zastúpeného. Poukázal na ust. § 5a ods. 4 zák. č. 250/2007 Z. z. o
ochrane spotrebiteľa , zák. č. 372/1990 Z. z. o priestupkoch v znení zák. č. 102/2014 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo

zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho, v zmysle ktorého právny úkon, ktorým
spotrebiteľsplnomocňujetretiu osobunauzavretiedohodyozabezpečenísplneniazáväzkuspotrebiteľa
zo spotrebiteľskej zmluvy v mene spotrebiteľa, je neplatný.

Okresný úrad, katastrálny odbor z tohto hľadiska skúmal, či na danú zmluvu je možné aplikovať

ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách a o ochrane spotrebiteľa a túto posúdil podľa príslušných
ustanovení právnych predpisov vzťahujúcich sa k ochrane spotrebiteľa. Pri spotrebiteľských zmluvách
sa vychádza zo zákonného predpokladu, že spotrebiteľ pri jej uzatváraní nemôže aktívne ovplyvňovať
jej obsahovú stránku a je teda na ňom, či s takýmito vopred ponúkanými podmienkami súhlasí alebo nie.

Pri použití analógie k postaveniu záložcu vo vzťahu k uzatváranej záložnej zmluve splnomocnenou
osobou, je potrebné vychádzať práve z tejto premisy, že záložca, ktorý nie je záložným dlžníkom
nemôže svojim konaním aktívne vplývať na obsah spotrebiteľskej zmluvy a preto požíva rovnakú silu
právnej ochrany ako samotný spotrebiteľ, teda ako to zákonodarca predpokladá v dôvodovej správe
k citovanému ustanoveniu zákona o ochrane spotrebiteľa. Z tohto dôvodu bolo potrebné analogicky

postupovať aj pri posudzovaní zmlúv o zabezpečení pohľadávok vyplývajúcich zo spotrebiteľských
zmlúv uzatváraných splnomocnencom v mene záložcu.

Skúmajúc podmienky vkladového konania na základe predložených písomných dokladov správny orgán
dospel k záveru, že dohoda o splnomocnení nie je uzatvorená riadne a je v rozpore so zákonom, nakoľko

splnomocniteľ nemal možnosť prejaviť svoju slobodnú vôľu pri výbere svojho zástupcu a taktiež nemal
možnosť ovplyvniť obsah dohody o splnomocnení. Zároveň došlo k rozporu záujmov dlžníka a jeho
zástupcu, keďže zástupcom je osoba, ktorá už pri spisovaní predtlače dohody o splnomocnení bola
v kontakte so záložným veriteľom, pričom samotná záložná zmluva je absolútne neplatným právnym
úkonom pre rozpor s dobrými mravmi. Správny orgán poukázal i na uznesenie Okresného súdu v

Banskej Bystrici č. k. 10C/121/2011-52, ktorým bolo nariadené predbežné opatrenie pre záložného
veriteľa , aby sa zdržal výkonu záložného práva a zabezpečovacieho prevodu práva zo zmlúv, ktoré za
spotrebiteľov podpísala osoba, ktorá bola v zmluve predformulovaná. V závere správny orgán uviedol,
že neboli splnené základné hmotnoprávne náležitosti uvedené v § 31 ods. 1 katastrálneho zákona
a to oprávnenie, v prejednávanom prípade Petra Mamojku nakladať v mene záložcu s dotknutými

nehnuteľnosťami a preto návrh zamietol.

Proti tomuto rozhodnutiu odporcu podal navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom
poukázal na zmluvu o zriadení záložného práva medzi odvolateľom na strane záložného veriteľa
a fyzickou osobou M. K. ako záložcom, v zastúpení na základe Dohody o splnomocnení ProHelp -

združenie občianskej pomoci, Bratislava v zastúpení Peter Mamojka - predseda združenia. Poukázal
na to, že dňa 21. 05. 2013 bol odporcovi doručený návrh na povolenie vkladu záložného práva
spolu so zaplateným správnym poplatkom. Návrh bol rozhodnutím odporcu zamietnutý. Odvolateľ
v rozsiahlom odvolaní vypracoval právnu analýzu platnosti/neplatnosti dohody o splnomocnení a
uviedol, že záložca sa v riadne uzavretej dohode o splnomocnení sám rozhodol zabezpečiť svoj

záväzok vyplývajúci pre neho z predmetnej zmluvy o úvere a preto udelil ProHelp - Združeniu
občianskoprávnej pomoci plnomocenstvo na uzavretie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré mali
byť v čase uzatvorenia záložnej zmluvy vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve záložcu, ako aj na všetky
právne úkony súvisiace s uzatvorením predmetnej záložnej zmluvy. Na základe uvedeného vzniklosplnomocnencovi právo nakladať s nehnuteľnosťou v mene záložcu - splnomocniteľa, pričom práva
a povinnosti zo zastúpenia vznikajú priamo záložcovi. Zásadne nesúhlasil s tvrdeniami správneho
orgánu, podľa ktorých navrhovateľ vopred určil osobu, ktorá bude oprávnená za dlžníka konať a

dlžník nemal možnosť sa sám rozhodnúť, kto ho bude zastupovať. V danom prípade ide o ničím
nepodložené predpoklady správneho orgánu, ktoré nevychádzajú z objektívne zisteného skutkového
stavu. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že pre správny orgán v tejto súvislosti naviac platí
zásada spoľahlivého zistenia skutkového stavu veci (§ 3 ods. 5 Správneho poriadku), pričom podľa
§ 46 Správneho poriadku rozhodnutie správneho orgánu musí okrem iného vychádzať zo spoľahlivo

zisteného skutkového stavu veci (§ 32 ods. 1, 2 Správneho poriadku). Presnosť zistenia znamená, že
skutkovézisteniavyvodenézvykonanéhoprešetreniazodpovedajúskutočnémustavuaniesúnepresne
interpretované, ani skreslené či už vedome alebo nevedome. Záverom analýzy v časti odvolania zastáva
názor, že dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho
zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu s poukazom na ust. § 22 ods.
1, 2, § 23, § 31 ods. 1, § 32 ods. 2, § 37 ods. 1 OZ, v nadväznosti na § 31 ods. 1 katastrálneho

zákona. Správny poriadok teda ukladá správnemu orgánu povinnosť presne a úplne zistiť skutkový stav
veci. Úplnosť zistenia podkladov znamená, že boli vykonané všetky prešetrenia a dôkazy, ktoré majú
pre danú vec rozhodujúci význam. Správny orgán pritom musí v odôvodnení svojho rozhodnutia uviesť
všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre jeho rozhodnutie. Presnosť zistenia znamená, že skutkové
zistenia vyvodené z vykonaného prešetrenia zodpovedajú skutočnému stavu a nie sú ani nepresne

interpretované, ani skreslené či už vedome alebo nevedome. Zároveň sa odvolateľ domnieva, že správa
katastra tak vydala nezákonné rozhodnutie o zamietnutí návrhu na povolenie vkladu záložného práva
k nehnuteľnosti, pretože:
- došlo k riadnemu udeleniu a prijatiu plnej moci na zastupovanie záložcu združením ProHelp, pričom
neexistuje žiaden reálny a preukázaný rozpor medzi záujmami záložcu a splnomocneného združenia

ProHelp. V tejto časti je rozhodnutie zmätočné a nepreskúmateľné.
- udelené plnomocenstvo obsahuje všetky zákonné náležitosti a je platné, pričom do dňa podania návrhu
na vklad záložného práva nebolo splnomocniteľom odvolané.
- neexistuje rozpor medzi záujmami záložcu a splnomocneného združenia ProHelp - o. z.

Je evidentné, že dlžník dlhodobo neplnil svoje povinnosti riadne a včas nezaplatil svoj dlh tak, ako
bolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté a odvolateľ ako veriteľ len využil zmluvne dohodnutú
možnosť zabezpečiť svoj dlh zriadením záložného práva. Odvolateľ pri tom pristupuje k využitiu
inštitútu zabezpečenia svojej pohľadávky záložným právom len v prípadoch, kedy je záložca dlhodobo
v omeškaní so splácaním svojho záväzku, resp. v prípadoch, kedy je evidentné, že záložca vylákal od

odvolateľa poskytnutie peňažných prostriedkov, pričom tieto nemieni odvolateľovi riadne vrátiť. Preto
navrhol rozhodnutie odporcu zrušiť a vec vrátiť späť na správne konanie.

Krajský súd ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1, § 246a ods. 1, § 246b ods. 2 O.s.p.
v spojení s § 492 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok účinný od 1. júla 2016),

preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, na pojednávaní,
v neprítomnosti účastníkov konania (navrhovateľ a odporca sa písomne ospravedlnili, záložca svoju
neúčasť na pojednávaní neospravedlnil), v rozsahu dôvodov návrhu (opravný prostriedok navrhovateľa)
v súlade s § 492 ods. 1 Správny súdny poriadok v spojení s § 250l ods. 2, § 249 ods. 2 O.s.p. a dospel
k záveru, že návrh nie je dôvodný a preto rozhodnutie odporkyne podľa § 250q ods. 3 Občianskeho

súdneho poriadku v spojení s prechodným ustanovením Správneho súdneho poriadku, ako vecne
správne potvrdil.

Podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (účinný do 30. 06. 2016) sa postupuje v
prípadoch, v ktorých zákon zveril súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným

rozhodnutiam správnych orgánov.

Podľa§492ods.1zák.č.162/2015Z.z.,Správnysúdnyporiadok,účinnýod1.júla2016, konaniapodľa
tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Z obsahu administratívneho spisu správneho orgánu mal súd za preukázané, že dňa 21. 05. 2013 mu
bol doručený návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností, prílohou ktorého bola Zmluva
o zriadení záložného práva č. 136/2013-ŠTE uzavretej dňa 29. 04. 2013 medzi navrhovateľom akozáložným veriteľom a M. K. ako záložcom, v zastúpení na základe Dohody o splnomocnení ProHelp
- združenie občianskej pomoci so sídlom Povraznícka 18, Bratislava, v zastúpení Peter Mamojka -
predseda združenia, overená fotokópia Dohody o splnomocnení a Oznámenie o zamýšľanom návrhu

na vklad. Rozhodnutím V 1748/2013-5 zo dňa 21. 06. 2013 správny orgán konanie prerušil z
dôvodu, že je potrebné odstrániť nedostatky návrhu resp. jeho príloh. Dňa 22. 07. 2013 bolo správnemu
orgánu doručené vyjadrenie záložného veriteľa spolu so zmluvou o úvere č. 203800396 zo dňa 16.
02. 2012 uzatvorená medzi veriteľom Pohotovosť s.r.o., Pribinova 25, Bratislava a dlžníčkou M. K.,
nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom G. č. XX. Požadovaný výpis z reg. organizácií a stanovy združením

ProHelp - združenie občiansko-právnej pomoci neboli predložené v zmysle výzvy. Z predloženej zmluvy
o zriadení záložného práva správny orgán a zhodne aj súd mali za preukázané, že za záložcu bola
zmluva podpísaná ProHelp - združenie občianskej pomoci so sídlom Povraznícka 18, Bratislava, v
zastúpení Peter Mamojka - predseda združenia, ohľadne nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz.
G. evidované na LV č. XXX na základe dohody o splnomocnení zo dňa 16. 02. 2012, ktorú záložca
podpísal dňa 16. 02. 2012 a v ten istý deň túto dohodu podpísal aj splnomocnenec v Bratislave. Návrh

na vklad Zmluvy o zriadení záložného práva do katastra nehnuteľností, bol po posúdení zákonných
podmienok na povolenie vkladu záložnej zmluvy do katastra nehnuteľností odporcom rozhodnutím č.
V 1748/13-14 zo dňa 09. 10. 2015 zamietnutý, proti ktorému podal navrhovateľ odvolanie - opravný
prostriedok, čo je návrh na súd podľa § 250m OSP (účinný do 30. 06. 2016), o ktorom návrhu krajský
súd bol povinný rozhodnúť v zmysle prechodných ustanovení zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny

poriadok (§ 492 ods. 1).

Podľa § 31 ods. 1 zák. č. 162/1995 o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k
nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), správa katastra preskúma platnosť zmluvy, a to najmä oprávnenie
prevodcov nakladať s nehnuteľnosťou, či je úkon urobený v predpísanej formy, či sú prejavy vôle

hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a či zmluvná voľnosť, prípadne právo nakladať s
nehnuteľnosťou nie sú obmedzené.

Podľa § 31 ods. 3 zákona, ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh
zamietne.

Podľa § 23 Občianskeho zákonníka, zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho
orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne, inak je neplatný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 5a zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej

rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov,
(2) Predávajúci nesmie spotrebiteľovi vybrať ani inak určiť osobu, ktorá má v súvislosti s
uzavretím spotrebiteľskej zmluvy, plnením spotrebiteľskej zmluvy alebo zabezpečením záväzku zo
spotrebiteľskej zmluvy konať v mene alebo v záujme spotrebiteľa. Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy,
ktorými spotrebiteľ splnomocňuje tretiu osobu na vykonanie právnych úkonov súvisiacich plnením

spotrebiteľskej zmluvy alebo s uzavretím inej spotrebiteľskej zmluvy, sú neplatné.

(3) Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktoré zaväzujú spotrebiteľa vo vlastnom mene alebo v zastúpení
treťou osobou uznať svoj dlh pre prípad neplnenia záväzkov vyplývajúcich zo spotrebiteľskej zmluvy,
sú neplatné.

(4) Právny úkon, ktorým spotrebiteľ splnomocňuje tretiu osobu na uzavretie dohody o zabezpečení
splnenia záväzku spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy v mene spotrebiteľa, je neplatný.

Podľa § 552 Občianskeho zákonníka, pohľadávku možno zabezpečiť aj záložnou zmluvou. Ako sa
zabezpečuje pohľadávka zálohom veci alebo práva, je upravené v časti o vecných právach.

V zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy SR, v jej medziach
a v rozsahu a spôsobom, ktoré ustanoví zákon (nález Ústavného súdu SR napr. I.ÚS 54/02). Z
Ústavy SR vyplýva, že v právnom štáte sa orgánu verejnej moci neponecháva na úvahu, či uplatníkompetenciu, ktorú mu priznáva ústava alebo zákon. Krajský súd v intenciách vyššie citovaných
ustanovení katastrálneho zákona, Občianskeho zákonníka a zákonu o ochrane spotrebiteľa preskúmal
napadnuté rozhodnutie odporkyne a dospel k záveru, že Okresný úrad, katastrálny odbor ako orgán

verejnej moci uplatnil svoju kompetenciu v súlade so zákonom.

Zákon o katastri nehnuteľností v ust. § 4 ods. 1 zakotvuje, že práva k nehnuteľnostiam sa do katastra
zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra, záznamov práv k nehnuteľnostiam do katastra a
poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri. Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona okresný

úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v
predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne
určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo práva nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či
zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom.

Z vyššie citovaného ustanovenia katastrálneho zákona vyplýva povinnosť odporcu preskúmať platnosť

zmluvy o zriadení záložného práva, na základe ktorej dochádza k povoleniu vkladu záložného práva k
nehnuteľnostiam v prospech záložného veriteľa na zabezpečenie pohľadávok záložného veriteľa podľa
úverovej zmluvy voči záložcovi do katastra nehnuteľností. Ide o tzv. titul nadobudnutia práva podľa
hmotného práva (Občiansky zákonník) a je to prvý úkon k nadobudnutiu vlastníckych a iných práv
k nehnuteľnosti. Druhým úkonom je rozhodnutie správy katastra podľa katastrálneho zákona, ktorým

povoľuje vklad záložného práva k nehnuteľnostiam v prospech záložného veriteľa. To znamená, že
vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, pri ktorom okresný úrad ako správny orgán
na základe predložených písomných podkladov posudzuje komplexne skutkové a právne skutočnosti
(podmienky vkladu podľa ust. § 31 katastrálneho zákona), ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.
Výsledkom tohto rozhodovacieho procesu je príslušné rozhodnutie o povolení vkladu alebo rozhodnutie

o zamietnutí návrhu na vklad.

Podľa Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
(ďalej Smernica), a to konkrétne podľa čl. 3 ods. 1 zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne
dohodnutá, sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v

právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podľa čl. 3 ods. 2
Smernice podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ
preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou
štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli
individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie

zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia, alebo ak boli

neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpísaním zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Krajský súd dospel k záveru, že odporca dostatočne zistil skutkový stav veci a preto sa stotožnil s

právnym posúdením veci zo strany okresného úradu čo sa týka posúdenia dohody o splnomocnení
ako absolútne neplatného právneho úkonu a na doplnenie správnosti jeho záverov dodáva, že Dohoda
o splnomocnení uzatvorená medzi účastníkom konania a občianskym združením ProHelp - združenie
občianskej pomoci so sídlom Povraznícka 18, Bratislava, v zastúpení Peter Mamojka - predseda
združenia, je uzatvorená v rozpore s ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a podľa § 53

ods. 5 Občianskeho zákonníka a preto je ako celok absolútne neplatná podľa § 39 OZ. Z predloženej
dohody o splnomocnení vyplýva a nie je sporné, že ide o predtlačenú - formulárovú zmluvu poskytnutú
na tento účel poskytovateľom úveru - navrhovateľom, obsahujúcu zmluvnú podmienku, ktorej obsah
dlžník nemôže ovplyvniť, nakoľko mu je predložená súčasne s úverovou zmluvou, v ktorej bol vopredurčený zástupca dlžníka bez možnosti jeho slobodného výberu, čím táto podmienka spôsobila značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a je neprijateľná.
Podľa názoru súdu, teda dlžník - záložca nemohol ovplyvniť obsah takejto dohody. Jeho slobodná

voľba, aby si ako splnomocniteľ - záložca zvolil splnomocnenca - zástupcu, ktorý by za neho uzatvoril
záložnú zmluvu a ktorý by skutočne hájil jeho záujmy bola v danom prípade obmedzená, nakoľko
splnomocnenec bol už v takejto dohode o splnomocnení vopred určený (vpísaný), preto podľa názoru
súdu, nie je možné považovať takúto dohodu o splnomocnení za individuálne dohodnutú. Spotrebiteľ
preto nemal možnosť ovplyvniť možnosť výberu iného zástupcu (splnomocnenca) v predmetnom

prípade (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka), čo v konečnom dôsledku spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Taktiež obsahové rozvrhnutie
plnomocenstva v časti, kde sa vpisuje predmet záložnej zmluvy, navodzuje možnosť následného
dopisovania ďalších nehnuteľností.

Zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona o priestupkoch bol novelizovaný

zák. č. 102/2014 Z. z. a z ust. § 5a ods. 4 cit. zákona jednoznačne vyplýva, že ustanovenia
spotrebiteľskej zmluvy ktorými spotrebiteľ splnomocňuje tretiu osobu na vykonanie právnych úkonov
súvisiacich s plnením spotrebiteľskej zmluvy alebo s uzavretím inej zmluvy sú neplatné, a právny úkon,
ktorým spotrebiteľ splnomocňuje tretiu osobu na uzavretie dohody o zabezpečení splnenia záväzku
spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy v mene spotrebiteľa je neplatný.

Podľa názoru súdu zo všetkých okolností uvedených v preskúmavanej veci je možné vyvodiť, že k
výberu splnomocnenca teda nedošlo z vôle spotrebiteľa, ale z vôle záložného veriteľa - navrhovateľa
a preto i súd, rovnako ako správny orgán, považuje túto dohodu o splnomocnení za neprijateľnú
podmienku, a teda za neplatnú, čo má za následok to, že splnomocnenec nemá hmotné právo, aby

v mene splnomocniteľa platne uzavrel záložnú zmluvu, ktorá bola prílohou navrhovateľa na návrh na
vklad záložnej zmluvy do katastra nehnuteľností.

S prihliadnutím na odôvodnenosť napadnutého rozhodnutia, ako aj s poukazom na to, že obsahom
základného práva na súdnu ochranu (ako aj práva na spravodlivé súdne konanie) nie je právo na

rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka súdneho konania, resp. právo na úspech v konaní
(napr. uznesenie Ústavného súdu SR IV.ÚS 63/2014, II.ÚS 218/02, III.ÚS 198/07), súd dospel k
záveru, že napadnuté rozhodnutie odporkyne v dostatočnej miere uvádza dôvody, na ktorých sa výrok
rozhodnutia zakladá.

Záver odporkyne, ktorý urobila vo svojom rozhodnutí zodpovedá zásadám logického myslenia a
správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o katastri nehnuteľností.
Z týchto dôvodov bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a rozhodnutie
odporkyne zo dňa 09. 10. 2015 podľa § 250q ods. 3 O.s.p. (účinný do 30. 06. 2016) v spojení s § 492
ods. 1 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok ako vecne správne potvrdiť.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 250l ods. 2 O.s.p. za použitia § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení
s § 492 ods. 1. Správny súdny poriadok, podľa ktorého, ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti,
súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania prizná. V danom
prípadebol navrhovateľvkonaníneúspešný,pretonemáprávonanáhradutrovkonaniaprotiodporkyni.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej
republiky v Bratislave, do 15-tich dní odo dňa doručenia, cestou podpísaného
súdu, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.
v spojení s § 492 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom
sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 492 ods. 1 Správny súdny

poriadok).