Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 28, 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/182/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514226621
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Frimmelová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1514226621.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a členov

senátu JUDr. Valérie Kleinovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci žalobcu: Všeobecná
zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: 35 937 874, so sídlom Mamateyova č. 17, Bratislava, proti žalovanému:
V. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. Č.. XXXX/X, N., t.č. na neznámom mieste, zast. opatrovníčkou
W.A.,pracovníčkouOkresnéhosúduBratislavaV,ozaplatenie60,36eurspríslušenstvom,naodvolanie
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 29. januára 2016, č.k. 40C 147/2015-32,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca od žalovaného
domáhal zaplatenia sumy 60,36 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,75 % ročne od
30.01.2013 do zaplatenia na tom skutkovom základe, že žalovaný s ním dňom 17.11.2008 ukončil
poistný vzťah z dôvodu výkonu práce mimo územia SR, pričom odhlášku poistenca vťahujúcu sa k
uvedenémuspätnémudátumumudoručilaž23.04.2012,akeďžežalobcauhradil58,94eurzazdravotnú
starostlivosť v omyle, do ktorého ho uviedol žalovaný, mal za to, že mu je žalovaný povinný mu túto

sumu zaplatiť poukazujúc na ust. § 3 ods. 2 písm. a), § 5 ods. 2, § 6 ods. 1, § 22 ods. 2 písm. b) a § 23
ods. 1 písm. c) zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov, a sumu
1,40 eur titulom poštovného ako nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Žalovanému nepriznal
náhradu trov konania.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie skonštatoval, že vo veci rozhodol bez nariadenia
pojednávania, keďže ide o drobný spor. Vykonaným dokazovaním zistil, že žalovaný doručil žalobcovi

dňa 23.04.2012 odhlášku poistenca z verejného zdravotného poistenia s dátumom zániku poistenia
17.11.2008 z dôvodu zamestnania a vzniku zdravotného poistenia v cudzine, ku ktorej bolo pripojené
čestné vyhlásenie žalovaného o zdravotnom poistení v inom členskom štáte Európskej únie, konkrétne
vo Veľkej Británii. V dôsledku tejto skutočnosti došlo k ukončeniu poistného vzťahu so žalobcom, čo
vyplýva aj z výpisu z centrálneho registra poistencov - z overenia poistenca v centrálnom registri
poistencov. Náhľadom na výpis z účtu žalovaného ako poistenca žalobcu mal za preukázané, že
žalobcauhrádzalzažalovanéhovobdobíod18.11.2008do23.04.2012nákladyzdravotnejstarostlivosti,

konkrétne tzv. kapitačný paušál PLD pre vek od 19 do 40 rokov v sume 1,66 eur mesačne lekárke MUDr.
I. O.. Z výzvy na úhradu nákladov za zdravotnú starostlivosť poskytnutú v čase vyňatia poistenca zo
zdravotného poistenia zo dňa 31.12.2012 zistil, že žalobca vyzval žalovaného na vyplatenie sumy 60,34
eur z dôvodu, že žalovaný si svoju zákonnú povinnosť voči nemu splnil oneskorene, a preto za nehouhradil vecné dávky (zdravotnú starostlivosť a kapitačné platby, t.j. mesačnú paušálnu platbu, ktorú
dostáva lekár od poisťovne za každého registrovaného poistenca na základe dohody o poskytovaní
zdravotnej starostlivosti uzatvorenej medzi lekárom a poistencom bez ohľadu na to, či lekára navštevuje)

aj v čase jeho vyňatia z povinného zdravotného poistenia od 18.11.2008 do 23.04.2012. Skonštatoval,
že vo výzve bol vykonaný rozpis nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, a to vecné dávky 58,94
eur a náklady konania 1,40 eur.

3. Vec posúdil právne podľa ust. § 3 ods. 2, § 5 ods. 2, § 7 ods. 4, § 9 ods. 1, § 22 ods. 1 písm.

b), § 22 ods. 2, § 23 ods. 4, § 25 ods. 2, § 26 ods. 1 a 2 zák. č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom
poistení, § 6 ods. 1 písm. h), § 8 ods. 1 zák. č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, a § 451
ods. 1 a 2, a § 456 Obč. zák. a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Vychádzajúc zo zisteného
skutkového a právneho stavu konštatoval, že žalovanému vznikla oznamovacia povinnosť o tom, že
u neho nastala skutočnosť rozhodujúca pre zánik verejného zdravotného poistenia podľa § 23 ods. 4
zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení, ktorú si nesplnil v zákonnej lehote v zmysle príslušných

ustanovení citovaného zákona. Uviedol, že žalovaný sa v období od 18.11.2008 do 23.04.2012 dlhodobo
zdržiaval v zahraničí, kde bol aj riadne zdravotne poistený. Vyhodnotil, že v zmysle ust. § 5 ods. 2 zákona
o zdravotnom poistení potom jeho verejné zdravotné poistenie bez ohľadu na splnenie si oznamovacej
povinnosti zaniklo zo zákona. Z uvedeného záveru vyvodil, že nakoľko žalovaný nebol v žalovanom
období poistencom žalobcu, nemal žalobca povinnosť uhrádzať náklady poskytovateľovi zdravotnej

starostlivosti za zdravotné úkony, resp. uhrádzať kapitačné platby lekárovi, u ktorého bol žalovaný
registrovaný.Vychádzajúczrelevantnýchustanovenízákonaozdravotnompoisteníustálil,žeporušenie
ohlasovacej povinnosti zo strany žalovaného ako poistenca nemá za následok vznik jeho povinnosti
uhradiť žalobcovi nároky, ktorých sa domáha, pretože k úhradám nákladov za poskytnutú zdravotnú
starostlivosť dochádza na základe právneho vzťahu medzi poskytovateľom zdravotnej starostlivosti

(lekárom) a zdravotnou poisťovňou, a nie medzi poistencom a zdravotnou poisťovňou. Poukázal na to,
že za porušenie zákona je Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou oprávnený uložiť poistencovi
pokutuvzmyslevyššiecitovanýchustanovenízák.č.580/2004Z.z.,pričomžiadnezákonnéustanovenie
neoprávňuje zdravotnú poisťovňu, ktorá plní úlohy verejnoprávnej inštitúcie, a teda môže konať iba v
medziach zákona, t.j. iba to, čo jej zákon dovoľuje, požadovať od poistenca postih z dôvodu nesplnenia

oznamovacej povinnosti. Zdôraznil, že žalobca poukázal poskytovateľovi zdravotného poistenia úhradu
za náklady zdravotnej starostlivosti - kapitačné platby, vykonané po zániku poistenia žalovaného ex
lege bez toho, aby mal poskytovateľ na takúto úhradu právny nárok. Skonštatoval, že povinnosť
žalobcu tieto náklady poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti v období od 18.11.2008 do 23.04.2012
uhradiť, by vznikla iba v prípade platného poistného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Keďže v tom

čase tento poistný vzťah neexistoval, plnil žalobca pre poskytovateľa zdravotnej starostlivosti uvedené
úhrady bez právneho dôvodu. Vyhodnotil, že žalobcovi však nevznikol nárok na vydanie prípadného
bezdôvodného obohatenia voči žalovanému, ktorý sa na jeho úkor žiadnym spôsobom neobohatil, a v
dôsledku porušenia právnej povinnosti žalovaného nemožno dospieť ani k záveru o vzniku škody, ktorú
by bol žalovaný eventuálne povinný žalobcovi nahradiť podľa § 420 Obč. zák., pretože žalobcovi vznikol

primárne nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia od toho poskytovateľa zdravotného poistenia,
ktorému bez právneho dôvodu úhradu za zdravotnú starostlivosť poskytol. Akonáhle bolo žalobcovi
známe, že plnil poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, hoci mu takáto povinnosť nevznikla, vzniklo mu
právo od poskytovateľa zdravotnej starostlivosti požadovať vrátenie úhrad, ktoré tento poskytovateľ od
neho prijal ako plnenie bez právneho dôvodu. Dospel potom k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto

ju zamietol. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p.. Nakoľko v konaní úspešnému
žalovanému žiadne trovy nevznikli, ich náhradu mu nepriznal.

4. Proti tomuto rozsudku podal žalobca včas odvolanie, a žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci, keď opätovne

poukázal na ust. § 2 ods. 1 písm. a), ods. 2 § 3 ods. 2, § 5 ods. 2, § 22 ods. 2 písm. b) a § 23
ods. 1 písm. c) zák. č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení, a zdôraznil, že poistenec je povinný v
zákonom stanovenej lehote oznámiť zdravotnej poisťovni skutočnosti, s ktorými zákon spája zánik jeho
účasti na verejnom zdravotnom poistení. Uviedol, že žalovaný prestal byť jeho poistencom v období
od 18.11.2008 do 23.04.2012, pričom si nesplnil zákonom stanovenú oznamovaciu povinnosť (túto si

splnil až dňa 23.04.2012), následkom čoho on v uvedenom období uhradil v omyle, že žalovaný je jeho
poistencom, náklady zdravotnej starostlivosti vo výške 58,94 eur. Nakoľko žalovaný písomne neodstúpil
od dohody o poskytovaní všeobecnej ambulantnej starostlivosti s praktickým lekárom, on uhradil lekárovi
za uvedené obdobie celkovo 58,94 eur ako kapitačný paušál, ktorý od neho dostáva lekár za každéhoregistrovaného poistenca na základe dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti uzatvorenej medzi
lekárom a poistencom bez ohľadu na to, či lekára navštevuje alebo nie. V tejto súvislosti poukázal na
§ 12 ods. 1, 7, 9, a 10 zák. č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti. Uviedol, že v tomto konaní

si uplatňuje nárok na náhradu škody podľa ust. § 420 ods. 1 Obč. zák., ktorá mu vznikla porušením
právnej povinnosti žalovaným, keď právo mu vzniklo z dôvodu včas nepodanej odhlášky poistenca a
včasného neodhlásenia sa zo systému povinného verejného zdravotného poistenia v SR, čo preukázal
predloženými dôkazmi.

5. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

6. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (ust. § 379 a § 380 C.s.p.), preskúmal
napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania, a dospel k záveru,
že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Podľa ust. § 219 ods. 3 C.s.p. verejne vyhlásil rozsudok, ktorým
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

7. Podľa ust. § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

8. S poukazom na citované ustanovenie, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci
skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvej inštancie z hľadiska procesnoprávneho
žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, v celom rozsahu po skutkovej a
právnej stránke stotožňuje s dôvodmi, týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej

inštancie žalobu žalobcu zamietol, a v podrobnostiach na ne poukazuje.

9. Po oboznámení sa s obsahom spisu dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie vzhľadom
na vykonané dokazovanie riadne a dostatočne zistil skutkový stav, vec aj správne právne posúdil, keď
aplikoval ust. § 3 ods. 2, § 5 ods. 2, § 7 ods. 4, § 9 ods. 1, § 22 ods. 1 písm. b), § 22 ods. 2, § 23

ods. 4, § 25 ods. 2, § 26 ods. 1 a 2 zák. č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení, § 6 ods. 1 písm.
h), § 8 ods. 1 zák. č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, a § 451 ods. 1 a 2, a § 456 Obč.
zák., ktoré aj správne vyložil, a svoje rozhodnutie tiež odôvodnil tak, ako to malo na mysli v čase
rozhodovania platné a účinné ust. § 157 ods. 2 O.s.p. V odôvodnení svojho rozsudku sa súd prvej
inštancie vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie, a ktoré boli pre

posúdenieveciarozhodnutiepodstatné,adospelksprávnemuzáveru,ženakoľkobolžalovanývobdobí
od 18.11.2008 do 23.04.2012 zdravotne poistený v zahraničí, verejné zdravotné poistenie žalovaného
zaniklo zo zákona v zmysle ust. § 5 ods. 2 zákona o zdravotnom poistení, a to bez ohľadu na to, či si
žalovanýsplniloznamovaciupovinnosť.Keďžežalovanýnebolvžalovanomobdobípoistencomžalobcu,
nemal žalobca ani povinnosť uhrádzať poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, u ktorého bol žalovaný

registrovaný, kapitačné platby, pretože poskytovateľ na ne nemal právny nárok. Súd prvej inštancie
tiež správne vyhodnotil, že žalobca by mal povinnosť uhradiť poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti
kapitačné platby za obdobie od 18.11.2008 do 23.04.2012 len v prípade platného poistného vzťahu
medzi žalobcom a žalovaným, ktorý však už v tomto období neexistoval. Je potom nepochybné, že
žalobca plnil poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti kapitačné platby bez právneho dôvodu, a má preto

voči poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. S týmto
záverom, ktorý viedol k zamietnutiu žaloby sa odvolací súd stotožnil. Nakoľko žalobca v odvolaní iba
zopakoval svoju argumentáciu uvedenú v žalobe, odkazuje odvolací súd na podrobné odôvodnenie
napadnutého rozsudku súdom prvej inštancie, ktoré považuje za vecne správne. Ak žalobca tvrdil,
že mu voči žalovanému vznikol nárok na náhradu škody, spočívajúcej v poskytovateľovi zdravotnej

starostlivosti uhradených kapitačných platbách, ktorá mu vznikla z dôvodu porušenia právnej povinnosti
žalovaným, ktorý si nesplnil včas odhlasovaciu povinnosť, odvolací súd sa s jeho argumentáciou
nestotožnil. Ako správne vyhodnotil súd prvej inštancie, žalobca plnil kapitačné platby poskytovateľovi
zdravotnej starostlivosti bez právneho dôvodu. Žalobca preto má voči poskytovateľovi zdravotnej
starostlivosti nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, z čoho je potom zrejmé, že mu doposiaľ

žiadna škoda, na ktorej zaplatenie žiadal žalovaného zaviazať, nevznikla. Odvolací súd dospel k záveru,
že odvolacie námietky žalobcu nemohli spochybniť správnosť napadnutého rozhodnutia súdu prvej
inštancie.10. Vzhľadom na vyššie uvedené možno uzavrieť, že ak súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol,
rozhodol správne. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods.
1 a 2 C.s.p. potvrdil.

11. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 262
ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p.. Žalovanému, plne úspešnému v odvolacom konaní, nárok na náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal, nakoľko mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).