Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 30, 2016

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 9P/77/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2514203141
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Hadnagyová

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2016:2514203141.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdPiešťanyvkonanívedenomsudkyňouMgr.AndreouHadnagyovouvprávnejveciO.J.,nar.

XX.XX.XXXX, trvalý pobyt: Z., A.. I. Č.. XX, za účasti rodičov - matky: O. M., trvalý pobyt: Z., A.. I. Č.. XX,
a otca: U.. F. J., trvalý pobyt: J., M.. P.. S. Č.. XXXX/X, o návrhu O. J. na zvýšenie výživného otcovi takto

r o z h o d o l :

Súd z v y š u j e výživné otcovi pre O. J.W. zo sumy 82,98 eur mesačne na sumu 120,- eur mesačne
s účinnosťou od 01.05.2014 s tým, že výživné je otec povinný platiť do rúk O. J. vždy do 15. dňa v
mesiaci vopred.

Vo zvyšnej časti súd návrh Jakuba na zvýšenie výživného z a m i e t a.

Nedoplatok na zročnom výživnom otca pre O. J. vzniknutý za obdobie od 01.05.2014 do 30.06.2016 vo
výške 962,52 eur súd p o v o ľ u j e otcovi splácať mesačnými splátkami vo výške 26,74 eur vždy do 15.
dňa v mesiaci vopred do rúk O. J. spolu s bežným výživným s účinnosťou odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku s tým, že nezaplatenie jednej zročnej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Týmto súd m e n í rozsudok Okresného súdu Trnava, č. k. 36P/167/2005-90 z

23.03.2007, v časti výživného pre O. J..

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka návrhom zo 07.05.2014 navrhla, aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca pre vtedy mal. O.
na sumu 240 eur od 01.05.2014 z dôvodu, že mal. O. je študentom 2. ročníka Obchodnej akadémie
v Trnave, s čím má spojené zvýšené výdavky na cestovné vo výške 45 eur, stravné 25 eur, školské
poplatky ročne 40 eur, sporenie na stužkovú 100 eur, doučovanie nemeckého jazyka 20 eur, internet 20
eur. Matka je od 01.06.2013 nezamestnaná, poberá len dávky v hmotnej núdzi.

Otecvovyjadreníz30.03.2015snávrhommatkynazvýšenievýživnéhonesúhlasil.Uviedol,žezdôvodu
vážneho zdravotného stavu, pre ktorý je ZŤP, bol od r. 2012 nútený zastaviť svoju činnosť ako živnostník,
má exekučné príkazy. Jeho jediný príjem je dôchodok. Tiež má nezaopatrenú dcéru, ktorá študuje na
vysokej škole. Manželka je nezamestnaná.

O. J. sa pred súdom pripojil k návrhu matky na zvýšenie výživného zo sumy 82,98 eur mesačne na sumu

240,- eur mesačne od 01.05.2014, pričom navrhol, aby aj po dosiahnutí plnoletosti bol otec zaviazaný
na platenie zvýšeného výživného.

Matka pred súdom zotrvala na zvýšení výživného.Otec pred súdom so zvýšením výživného nesúhlasil.

Z výsluchu O. J. súd zistil, že 23.-24.05.2016 vykonal maturitnú skúšku, pričom stredoškolské štúdium
ukončil k 31.05.2016. Plánuje pokračovať v štúdiu na vysokej škole - zúčastnil sa prijímacieho pohovoru
na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre na fakulte ekonomiky a manažmentu, avšak
výsledky mu ešte neboli známe. Počas štúdia na strednej škole mal výdavky spojené s touto návštevou
na nákup učebníc vo výške približne 40 eur ročne, na doučovanie z angličtiny kvôli maturite 20 eur

mesačne, do školskej rady 30 eur ročne. Naďalej má príjem z príležitostných brigád vo výške približne
120,- eur. Evidovaný na úrade práce nie je, pretože je považovaný za študenta až do 31.08.2016. Od
malička trpí alergiami, s čím má spojené zvýšené výdavky na lieky vo výške 6 eur mesačne.

Zvýsluchumatkysúdzistil,žeodr.2013do31.01.2015bolanezamestnanázdôvoduzrušeniapredajne,
v ktorej robila predavačku. Pracovný pomer bol skončený dohodou, dostala dvojmesačné odstupné vo

výške 720 eur. V lete od apríla 2014 do konca augusta 2015 brigádovala vykonávala brigádnickú činnosť
na základe dohody. Príjem vo výške 80,- eur mesačne jej následne strhli z hmotnej núdze, ktorú poberali
spolu so synom vo výške 220 eur mesačne. Od 18.11.2015 do 18.01.2016 bola práceneschopná. Od
19.01.2016 je nezamestnaná, evidovaná na úrade práce. Brigádnicky si naďalej privyrába s príjmom vo
výške 145 eur mesačne. Iný príjem nemá. Dávka v hmotnej núdzi jej nebola priznaná. Príjem

domácnosti je vo výške približne o výške 220 eur a náhradné výživné. So synom žijú v 3-
izbovom byte, ktorý je v jej výlučnom vlastníctve. Iný nehnuteľný majetok matka nevlastní, ani hnuteľný
majetok väčšej hodnoty. Je stredoškolsky vzdelaná s maturitou v odbore veterinárstvo, v ktorom odbore
nepracovala. Súd tiež zistil, že cestovné synovi do školy činí 0,91 eur na jednu cestu, mesačne spolu
45 eur, za internet platí 20 eur. Na maturitu kúpila synovi oblek aj s košeľou vo výške 200 eur. Náklady

na jeho stravu v škole činili 30 eur mesačne. Má len vyživovaciu povinnosť k O..

Z výsluchu otca súd zistil, že okrem O. má vyživovaciu povinnosť k dcére S., ktorá sa narodila
19.01.1993, navštevuje vysokú školu - lekársku fakultu v Olomouci. Otec jej prispieva výživným vo
výške 150 eur mesačne. Jeho príjem tvorí výsluhový dôchodok vo výške 725 eur a

starobný dôchodok vo výške 235 eur. Iný príjem nemá. V čase posledného určenia výživného poberal
výsluhový dôchodok, tiež bol živnostníkom. Príjem zo živnosti mal vo výške 5.000,- Sk. Mal tiež tri
pôžičky vo výške 60.000,- Sk, 150.000,- Sk a 70.000,- Sk, ktoré sú už splatené. V čase, keď sa otcovi
zhoršil zdravotný stav a bol práceneschopný, mu vznikli zo živnosti dlhy. Uzatvoril nevýhodné úverové
zmluvy s jedenástimi spoločnosťami - bankovými aj nebankovými, pričom mu boli vyplatené finančné

prostriedky vo výške 48 000 eur. Vzhľadom k tomu, že nemal dostatok finančných prostriedkov na
splácanie týchto dlhov, uvedené subjekty si začali tieto prostriedky vymáhať. Preto uzatvoril zmluvu
so spoločnosťou Atilafinancial, s. r. o., ktorá ho právne zastrešuje, aj na súdnych pojednávaniach, ako
aj počas exekučných konaní, keďže bol z dôvodu nesplácania vydieraný fyzicky aj psychicky. Tejto
spoločnosti otec platí mesačne 450 eur od 28. júna 2015, pričom platenie nie je časovo ohraničené.

Okrem toho iné splátky neplatí. Otec je vysokoškolsky vzdelaný v odbore konštrukcia, oprava a
prevádzka lietadiel, v ktorom pracoval 21 rokov až do času odchodu na dôchodok. Býva v domácnosti s
manželkou, prispieva 100 eur na bývanie, spolu nehospodária. Manželka od júla 2015 poberá starobný
dôchodokvovýške308eur.OtecsiprenajímalbytvBanskejBystriciodoktóbra2011dokoncadecembra
2014, pričom prenájom bytu činil 280 eur mesačne. Nevlastní nehnuteľný a ani hnuteľný majetok väčšej

hodnoty. Má zvýšené výdavky na lieky vo výške 25-30 eur mesačne.

Z Potvrdenia zo 06.10.2015 súd zistil, že O. J. navštevoval denné 4-ročné štúdium na Obchodnej
akadémii v Trnave od 01.09.2012. V šk.r. 2015/2016 bol žiakom 4. A triedy. Cena obeda pre žiaka je
1,46 eur.

Z Potvrdenia o výške čistej mzdy z 30.09.2015, Potvrdenia o poberaní dávky v hmotnej núdzi za rok
2015 zo 14.09.2015, Potvrdenia zamestnávateľa k poskytovaniu náhradného výživného z
20.01.2016, Oznámenia o zaradení občana do evidencie uchádzačov o zamestnanie z 22.01.2016,
Potvrdenia Úradu práce, soc. vecí a rodiny Piešťany zo 14.09.2015 súd zistil, že matka bola vedená v

evidencii uchádzačov o zamestnanie od 01.06.2013 do 31.01.2015, jej priemerný čistý mesačný príjem
činil 159,46 eur. Následne sa zamestnala s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške 347,49
eur. Od 19.01.2016 je matka nezamestnaná, evidovaná na úrade práce, brigádnicky si privyrába nazáklade Dohody o pracovnej činnosti z 03.02.2016, z ktorej má príjem vo výške 2,40 eur/hodina brutto
pri odpracovaní 10 hodín týždenne.

Z Návrhu na skončenie pracovného pomeru dohodou zo 07.01.2016 a Dohody o rozviazaní pracovného
pomeru z 18.01.2016 súd zistil, že matka navrhla skončenie pracovného pomeru dohodou k 11.01.2016
z dôvodu jej preradenia z pozície predavačky do pekárne. Jej pracovný pomer skončil dohodou
18.01.2016.

Z Likvidačného listu sociálneho zabezpečenia za rok 2014, 2015, 2016, Potvrdenia Soc. poisťovne zo
07.01.2015, Potvrdenia o výplate dôchodkových dávok Sociálnej poisťovne z 29.03.2016
súd zistil, že otec v r. 2014 poberal výsluhový dôchodok vo výške 723,46 eur, v roku 2015 vo výške
726,50 eur a za obdobie od januára 2016 do mája 2016 vo výške 727,63 eur. Zároveň poberal starobný
dôchodok vo výške 229,60 eur mesačne v r. 2015 a vo výške 231,50 eur mesačne v r. 2016.

Z Pracovnej zmluvy z 13.07.2015 a Potvrdenia o príjme otca zo 17.05.2016 súd zistil, že otec uzatvoril
pracovný pomer na dobu neurčitú ako montážny zámočník s dohodnutou základnou mzdou vo výške
580 eur mesačne od 13.07.2015. Pracovný pomer bol ukončený 24.07.2015 v skúšobnej dobe z podnetu
zamestnávateľa z dôvodu výkonnostných problémov otca. Príjem otca za uvedené obdobie činil 210,57
eur.

Z Potvrdenia o pozastavení prevádzkovania živnosti z 10.10.2014 súd zistil, že otcovi bola pozastavená
živnosť na obdobie od 10.10.2014 do 10.10.2017.

Z Potvrdenia o štúdiu z 11.05.2016 súd zistil, že S. J. bola v akademickom roku 2014/2015 študentkou

2.ročníka prezenčného štúdia VŠ.

Z Listu spoločnosti Attila Financial, s.r.o. súd zistil, že otec tejto spoločnosti uhrádza 450 eur mesačne
od 28.06.2015.

Z Rozsudku Okresného súdu Trnava, č.k. 36P/167/05-90 z 23.03.2007, súd zistil, že bola zvýšená
vyživovacia povinnosť otca vtedy k mal. O. na sumu 82,98 eur mesačne s účinnosťou od
16.10.2006. Mal. O. mal 10 rokov, navštevoval 4. ročník ZŠ, netrpel vážnejšími zdravotnými problémami.
Mal bežné záľuby dieťaťa jeho veku, navštevoval tanečný krúžok. Matka bola zamestnaná s priemerným
čistým mesačným príjmom vo výške 297,48 eur. Otec poberal výsluhový dôchodok vo výške 468,63 eur,

podnikal na základe živnostenského oprávnenia s príjmom vo výške 1 659,70 eur ročne. Matka mala
vyživovaciu povinnosť k vtedy mal. O., otec mal aj vyživovaciu povinnosť k vtedy mal. S. J..

Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone
rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju
vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.Podľa § 76 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu. Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok

prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na
návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Kritériami určovania rozsahu výživného sú popri odôvodnených potrebách maloletého dieťaťa aj

možnosti,schopnostiamajetkovépomeryrodičov,ktorévšakvždylimitujúuspokojovanieodôvodnených
potrieb dieťaťa. Pri určovaní konkrétneho rozsahu výživného je potrebné vychádzať predovšetkým z
toho, aká peňažná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi
tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, nájomné za
byt, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov,

prípravy na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky nevyhnutné potreby,
ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí
predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov
dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.
Odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla

rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného
stavu,finančnenáročnejkultúrnej,záujmovejalebošportovejčinnostiprípadne,akrozumovéschopnosti
dieťaťa odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie dieťaťa. Vychádzajúc z vyššie uvedených úvah je
potrebné zdôrazniť, že výživné nie je možné určovať mechanickým výpočtom (porovnaj rozsudok
Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 7CoP/374/2011).

Súd z vykonaného dokazovania vyvodil právny záver, že návrh Jakuba na zvýšenie výživného je
dôvodný. Súd pri posudzovaní návrhu na zvýšenie výživného porovnal okolnosti dôležité pre určenie
výživnéhotakvčaseskoršiehorozhodnutia,akoajvčasesúčasnéhorozhodnutia,pričompredpokladom
zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je iba závažnejšia zmena pomerov.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že výška výživného povinnému otcovi pre O. bola naposledy
upravená vyššie citovaným rozsudkom Okresného súdu Trnava z 23.03.2007, t.j. takmer 7 rokov pred
podaním návrhu na zvýšenie výživného. Porovnaním okolností dôležitých pre určenie výživného v čase
skoršieho rozhodnutia so súčasným stavom súd zistil, že došlo k podstatnej zmene pomerov na strane

O., ako aj oboch rodičov.

Ako súd uviedol vyššie, porovnal okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho
rozhodnutia, ako aj v čase súčasného rozhodnutia, pričom mal preukázané, že na strane O. došlo k
podstatnej zmene pomerov od posledného rozhodovania o výživnom v súvislosti s jeho vekom, keďže

v čase podania návrhu bol o 7 rokov starší, čím sa zvýšili náklady na uspokojenie jeho základných
životných potrieb ako je strava, oblečenie. Tiež došlo k zmene pomerov týkajúcej sa jeho vzdelania,
keďževčaseposlednéhorozhodnutiaovýživnombolžiakomI.stupňazákladnejškoly,sčímmalamatka
spojené iba bežné výdavky primerané veku O.. V čase podania návrhu na zvýšenie výživného O.
navštevoval strednú školu, čím, pôvodne matke a po nadobudnutí plnoletosti O., preukázateľne vznikli

zvýšené výdavky na nákup učebníc 40 eur ročne, na doučovanie z angličtiny kvôli maturite 20 eur
mesačne, do školskej rady 30 eur ročne. Od malička trpí alergiami, s čím má O. spojené ďalšie zvýšené
výdavky na lieky vo výške 6 eur mesačne. K 31.05.2016 Jakub ukončil stredoškolské štúdium maturitnou
skúškou, pričom plánuje pokračovať v štúdiu na vysokej škole. Existenciu a odôvodnenosť uvedeného
mal súd za preukázané výsluchom O., matky, potvrdením školy z 06.10.2015.

Čo sa týka zmeny pomerov na strane rodičov súd mal za preukázané, že od posledného určenia
výživného nedošlo k zmene v počte ich vyživovacích povinností - obaja majú naďalej vyživovaciu
povinnosť k O., otec aj k dcére S., ktorú si plní platením výživného vo výške 150 eur mesačne.Matka bola v čase posledného určenia výživného zamestnaná s priemerným čistým mesačným
príjmom vo výške 297,48 eur. V čase podania návrhu na zvýšenie výživného bola až do 31.01.2015

nezamestnaná, evidovaná na úrade práce, poberala dávku v hmotnej núdzi vo výške 159,46 eur
mesačne, čím došlo k podstatnej zmene pomerov znížením príjmu o 138 eur. Následne sa zamestnala
s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške 347,49 eur, čím opätovne došlo k zmene
zvýšením príjmu o 188 eur mesačne. Od 19.01.2016 je matka nezamestnaná, keď k
skončeniupracovnéhopomerudošlonazákladepodnetumatkydohodou(nesúhlasmatky s

preradením na inú pracovnú pozíciu). T.č. je matka evidovaná na úrade práce, brigádnicky si privyrába
na základe Dohody o pracovnej činnosti z 03.02.2016, z ktorej má príjem vo výške 2,40 eur/hodina brutto
pri odpracovaní 10 hodín týždenne, teda opätovne došlo podstatnej zmene pomerov na strane matky,
na ktoré však súd neprihliadal, keďže k skončeniu pracovného pomeru došlo zo subjektívnych dôvodov
na strane matky, ktorá pritom nie je zamestnaná v odbore, ktorý vyštudovala, resp. ktorý by zodpovedal
jej dosiahnutému vzdelaniu.

Otec v čase posledného určenia výživného poberal výsluhový dôchodok vo výške 468,63 eur, tiež mal
príjem zo živnosti vo výške približne 138 eur mesačne. Otec t.č. naďalej poberá výsluhový dôchodok,
ktorý činí viac ako približne 720 eur mesačne. Otec tiež poberá starobný dôchodok vo výške približne
230 eur mesačne. Z uvedeného vyplýva, že došlo k podstatnej zmene pomerov na strane otca zvýšením

príjmu o 344 eur mesačne.

Z uvedeného preuázaného skutkového stavu súd vychádzal pri zvýšení výživného otcovi, keďže Zákon
o rodine kladie dôraz na to, že rodičia majú vyvinúť všetko úsilie na to, aby v rámci svojich možností a
schopnostídosahovalitakýpríjem,zktoréhobymohliplniťvýživnénamaloletédetivtakomrozsahu,aby

boli uspokojené ich odôvodnené potreby. Pritom výdavky oboch rodičov na svoje vlastné zabezpečenie
sú vo vzťahu k plneniu si vyživovacej povinnosti iba druhoradé a odvodené od toho, že obaja sú povinní
prispievať na výživu svojich detí podľa svojich možností a schopností tak, aby v celom rozsahu pokryli
potreby oprávnených maloletých detí, aby tieto mali zabezpečenú dôstojnú životnú úroveň. Prvoradou
povinnosťou rodičov je plnenie si vyživovacej povinnosti k maloletým deťom. Zákon o rodine kladie pred

potreby rodiča potreby dieťaťa. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu detí a až
následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb.

V spojení s uvedeným súd poukazuje na skutočnosť, že u otca došlo k zvýšeniu príjmu podstatnou
mierou o 344,- eur mesačne, pričom došlo zároveň k viacnásobnej podstatnej zmene pomerov na strane

O., ktoré by odôvodňovalo už skoršie podanie návrhu na zvýšenie výživného (vek, nástup Jakuba do II.
stupňa základnej školy a následne na strednú školu).

Otec namietal zvýšenie výživného z dôvodu, že má exekúcie, mesačne platí 450,- eur za účelom
správy exekúciií spoločnosťou Attila Financial, s.r.o., pričom z dôvodu zhoršeného zdravotného stavu si

nedokáže privyrobiť. Uvedenú skutočnosť však súd otcovi nezohľadnil, nakoľko prvoradou povinnosťou
rodičov je plnenie si vyživovacej povinnosti k dieťaťu. Zákon o rodine kladie pred potreby rodiča potreby
dieťaťa, pričom každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne má
právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb. Súd uvádza, že do
nepriaznivej finančnej situácie sa otec dostal vlastným pričinením uzatvorením nevýhodných úverových

zmlúv za účelom financovania podnikania, čo súd posúdil v zmysle § 62 ods. 5 Zákona o rodine, a preto
na mesačný výdavok otca vo výške 450 eur neprihliadal.

Súd na základe vykonaného dokazovania ustálením zárobkových a majetkových pomerov otca v danom
prípade potom dospel k záveru, že je v možnostiach a schopnostiach otca s poukazom na ustanovenie

§ 75 ods. 2 Zákona o rodine plniť si vyživovaciu povinnosť k Jakubovi vo zvýšenom rozsahu (čím bola
zohľadnená už uvedená podstatná zmena pomerov na strane O.), tak ako je to uvedené vo výroku
tohto rozhodnutia, pričom vzhľadom na plnoletosť Jakuba sa konanie v časti výživného pre neho stalo
konaním „návrhovým“, a preto súd v prevyšujúcej časti jeho návrh zamietol. Tu súd poukazuje aj na
rozhodovaciu prax Krajského súdu v Trnave, v zmysle ktorej možno výživné určiť vo výške 25 - 30%

z príjmu povinného rodiča. V súlade s touto praxou súd dospel k záveru že 25 - 30% z príjmu otca vo
výške 950 eur činí 237,50 eur - 285 eur mesačne. V danom prípade táto suma predstavuje výživné pre
obe vyživovacie povinnosti otca, pričom otec platí svojej staršej dcére Simone (ktorá navštevuje vysokú
školu, kde sú výdavky vyššie ako strednej škole) výživné vo výške 150,- eur mesačne.Vzhľadom k už súdom uvádzanému dosiahnutiu plnoletosti O. počas konania súd otca zaviazal platiť
zvýšené výživné do jeho rúk.

Matka podala návrh na zvýšenie výživného, ku ktorému sa O. po nadobudnutí plnoletosti v priebehu
konania pripojil, dňa 07.05.2014. V uvedenom čase mal súd za preukázané, ako je to uvedené vyššie,
že v tejto dobe preukázateľne boli pomery na strane O. zmenené z hľadiska jeho veku a vzdelania s
prihliadnutím na uvedené zárobkové a majetkové pomery. Zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k O. od

01.05.2014 bolo takto opodstatnené. Hoci matka podala návrh na začatie konania na súde 07.05.2014,
súd považuje za obhájiteľné tiež zvýšenie výživného spätne už od prvého dňa mesiaca, v ktorom došlo
k začatiu konania z dôvodu, že pri vtedy maloletom O. boli v danom momente preukázateľne podstatne
zmenené pomery v súvislosti s zvýšenými bežnými výdavkami na jeho stravu, ošatenie a zvýšenými
výdavkami spojenými s návštevou strednej školy. Súd tiež poukazuje na doterajšiu rozhodovaciu prax
odvolacieho súdu v obdobných veciach, z ktorej vyplýva, že očakávateľnosť určitej zmeny pomerov až

ku prvému dňu mesiaca by logicky každý návrh podaný pred takýmto časom robil návrh predčasným
a naopak úkon urobený až po takomto čase by predstavoval riziko nepriznania práva na časový úsek
predstavujúci príslušnú medzeru (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 10 CoP 22/2011).
Preto súd nepovažoval za spravodlivé a v hlavne v záujme vetdy mal. O. priznanie zvýšeného výživného
až dňom podania návrhu, t.j. od 07.05.2014, keď už prakticky od septembra 2013 matke vznikali zvýšené

výdavky.

Súd dopĺňa, že O. si síce brigádnicky privyrába popri návšteve školy, avšak sa jedná iba o brigádnickú
činnosť, ktorú O. nie je povinný vykonávať, pričom príjem z nej je zohľadnený pri určovaní výšky hmotnej
núdze vyplácanej matke.

Na základe uvedeného preto súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Podľa § 160 ods. 1, 2 O.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže

vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. 2) Ak súd odsúdil na opakujúce sa plnenie v
budúcnosti zročných dávok, treba ich plniť, len čo sa podľa rozsudku stanú zročnými.

Súd otcovi zvýšil výživné pre A. od 01.05.2014, čím vznikol nedoplatok na zročnom výživnom vo

výške 962,52 eur za obdobie od 01.05.2014 do 30.06.2016 - 26 mesiacov x 37,02 eur (rozdiel medzi
pôvodne určeným výživným 100,- eur a zvýšeným výživným 130,- eur), ktoré súd zaviazal otca splácať
mesačnými splátkami po 26,74 eur všetko spolu s bežným výživným pod následkom zročnosti celého
plnenia v prípade neuhradenia jednej zročnej splátky do rúk O..

Nedoplatok na zročnom výživnom pre O. súd otcovi povolil splácať mesačnými splátkami ako je to
uvedené vyššie všetko spolu s bežným výživným pod následkom zročnosti celého plnenia v prípade
neuhradenia jednej zročnej splátky, čo je primerané s ohľadom na výšku zvýšeného výživného otca,
na výšku zročného nedoplatku, zárobkové a majetkové pomery povinného otca, pričom k splateniu
nedoplatkov dôjde v zmysle ustálenej judikatúry do troch rokov.

Podľa § 163 ods. 1 O.s.p. rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na
plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre
výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene
pomerov. 2) Rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení

rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa
zmenia pomery.

Súd v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia s poukazom na uvedený zistený skutkový a
právny stav zmenil citovaný rozsudok Okresného súdu Trnava, ktorým bola naposledy otcovi upravená

výška výživného pre O. tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

V závere súd uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou otca, urobil
tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (RuizTorija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9.
decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19.
februára 1998).

Podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho
výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.

O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s vyššie citovaným zákonným ustanovením, keďže

predmetné konanie je konaním, ktoré mohlo začať aj bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Krajský súd v Trnave
prostredníctvom Okresného súdu Piešťany v písomnom vyhotovení 3 x.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa

týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov

a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa z. č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.