Rozsudok ,
Potvrdené, Zmenené Judgement was issued on Tuesday, March 21, 2017

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 5C/95/2004

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2604899877
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Stella Al Khufash

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2017:2604899877.21

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica sudkyňou Mgr. Stellou Al Khufash v spore žalobkyne: Q. O., K.. XX.XX.XXXX, I.

V. W. XXX/XX, XXX XX O.Ý. Q., Š. R. W., zastúpená advokátom JUDr. Ľubomírom Schweighoferom,
so sídlom advokátskej kancelárie Šafárikovo námestie 2, 811 02 Bratislava proti žalovaným: 1. U. G.,
K.. X.X.XXXX, O. Q.. Y.. Š. XXX/X, XXX XX O. Q., Š. R. W. a 2. X. G., K.. XX.X.XXXX, O. Q.. Y.. Š.
XXX/X, XXX XX O. Q., Š. R. W., obaja žalovaní v 1. a 2. rade zastúpení advokátom JUDr. Jurajom
Procházkom, so sídlom advokátskej kancelárie Lakšárska Nová Ves 403, 908 76 Lakšárska Nová Ves,
za účasti Allianz - Slovenskej poisťovne, a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO:
00 151 700 ako intervenienta na strane žalovaného v 2. rade o náhradu škody v sume 28.095,00 € takto

r o z h o d o l :

Žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í zaplatiť žalobkyni spoločne a nerozdielne sumu 1.691,11 € do
3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd žalobu vo zvyšku z a m i e t a .

Súd žalovaným v 1. a 2. rade a intervenientovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa X.X.XXXX domáhala, aby súd uložil žalovaným

v 1. a 2. rade povinnosť zaplatiť žalobkyni spoločne a nerozdielne sumu 28.095,00 € (846.390,00 Sk) ako
20-násobok základného odškodnenia z titulu bolestného ohodnoteného lekárskym posudkom na 67,5
bodu a z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia (ďalej len „SSU“) ohodnoteného lekárskym posudkom
na 650 bodov a náhradu trov konania. V odôvodnení žaloby uviedla, že počas návštevy u žalovaných v
1. a 2. rade dňa XX.X.XXXX ju pohrýzol do I. a na Ľ. Y. pes žalovanej v 1. rade rasy P. a zranenia, ktoré
jej spôsobil si vyžiadali jej práceneschopnosť od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX, pričom hospitalizovaná
bola do X.X.XXXX. Vždy pri návšteve žalovaných v 1. a 2. rade títo psa zatvorili do výbehu a nikdy ho

nenechali voľne behať po záhrade, čo bolo nimi vysvetľované aj tým, že ho majú ako strážneho psa a
k tomu ho aj vedú. Dňa XX.X.XXXX pri návšteve, v tom čase ešte maloletej žalobkyne, u žalovaných
v 1. a 2. rade však pes behal voľne po záhrade. Maloletá žalobkyňa a deti žalovaných v 1. a 2. rade
sa išli hrať do záhrady, kde ju pes znenazdajky napadol a začal hrýzť, čím jej po prvom útoku spôsobil
zranenie hryznutím nad Z. V., hlboké zranenia na V. a Ľ. J. a druhým útokom ju hrýzol na Ľ. Y.. Po
kriku žalovaná v 1. rade vybehla z domu a násilím psa odtiahla. V dôsledku týchto zranení bola maloletá
žalobkyňa v ten istý deň chirurgicky ošetrená v celkovej anestézii na detskej chirurgii P. E. K. W. V.

B. O., s nasledovnými zraneniami: tri hryzné rany na Ľ. J. v dĺžke 3 mm až 10 mm, R., S. V., nad Z.
V. B. hryzná rana 4 cm, hryzná rana na V. J.D. 6 cm, hlboká, na Ľ. Y. rany do 2 cm. Výkon operácie
vzhľadom na mnohopočetnosť rán, závažnosť a I. lokalitu trval 110 minút. Podľa lekárskej správy zo
dňa XX.X.XXXX sa napriek chirurgickému ošetreniu predpokladali u maloletej žalobkyne trvalé následkyz dôvodu I. lokalizácie s ohrozením psychiky ako i spoločenského uplatnenia v profesiách, ktoré si
vyžadujú primeraný vzhľad. Maloletá žalobkyňa pociťuje jazvy ako priamy fyzický handicap, spolužiaci
sa jej často vysmievajú a neustále musí odpovedať na otázky súvisiace s poškodenou I. a I.. Skutočná

psychická trauma a stres z toho vyplývajúci sa nedá vyjadriť a ani hmotne vyčísliť, pričom s pribúdajúcim
vekom sa všetky tieto negatíva stupňujú a znásobujú. Maloletá žalobkyňa preto, aby aspoň čiastočne
zmiernila dopad a následky bude musieť podstúpiť niekoľko plastických operácií z dôvodu, aby si v
budúcnosti mohla nájsť zamestnanie, v ktorom nebude diskriminovaná jej jazvami a aby sa mohla riadne
zaradiťdospoločnostibezpocitumenejcennosti,chcebyťspeváčkoualebotanečnicou,čosúpovolania,

pri ktorých je jedným z hlavných atribútov bezchybný stav tela a tváre. Otec maloletej žalobkyne túto
udalosť oznámil na Obvodnom oddelení Policajného zboru Š.-W., avšak policajný orgán uznesením zo
dňa XX.XX.XXXX č. Č.:R.-XXX/XXXX predmetnú vec podozrenia z trestného činu ublíženia na zdraví
podľa § 224 ods. 1 Trestného zákona odložil s odôvodnením, že sa nejedná o trestný čin a nie je na
mieste vybaviť vec inak. Proti tomuto uzneseniu podal zákonný zástupca maloletej žalobkyne sťažnosť,
ktorá však bola zamietnutá.

2. Žalovaní v 1. a 2. rade so žalobou nesúhlasili, žiadali žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

3. Intervenient so žalobou nesúhlasil, žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

4. Okresný súd Senica v spore rozhodol rozsudkom č.k. 5C/95/2004-93 zo dňa X.X.XXXX, ktorým
žalobu, v tom čase ešte maloletej žalobkyne, v celom rozsahu zamietol a maloletú žalobkyňu zaviazal
zaplatiť žalovaným v 1. a 2. rade náhradu trov konania.

5. Voči tomuto rozsudku podala už plnoletá žalobkyňa odvolanie a na jej odvolanie Krajský súd v Trnave

uznesením č.k. 10Co/88/2009-139 zo dňa X.XX.XXXX napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

6. Žalobkyňa v priebehu konania návrhom zo dňa X.X.XXXX, ktorý upresnila podaním zo dňa X.X.XXXX,
požiadala súd o zmenu petitu žaloby z toho dôvodu, že jej psychika nie je v takom stave, aký by bolo

dobre možné očakávať po uplynutí takmer desiatich rokov od udalosti a preto žiadala, aby súd výšku
odškodnenia za SSU v zmysle ustanovenia § 7 ods. 3 Vyhlášky č. 32/1965 Zb. zvýšil o 50 násobok
sumy 1.294,56 € (39.000,00 Sk), tzn. na sumu 64.728,14 € a výšku odškodnenia za bolesť si naďalej
uplatňovala vo výške 20 násobku základného bodového ohodnotenia, tzn. v sume 2.688,71 €, takže
žiadala,abyjejžalovanív1.a2.radezaplatilispoločneanerozdielnecelkomsumu67.416,85€.Okresný

súd Senica preto uznesením č.k. 5C/95/2004-193 zo dňa X.X.XXXX pripustil zmenu petitu žaloby tak,
že žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni sumu 67.416,85 € a
náhradu trov konania.

7. Žalovaní v 1. a 2. rade návrhom zo dňa XX.X.XXXX požiadali súd, aby pripustil vstup Allianz -

Slovenskej poisťovne, a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, Bratislava do konania ako vedľajšieho
účastníka, na čo Okresný súd Senica uznesením č.k. 5C/95/2004-190 zo dňa X.X.XXXX pripustil vstup
Allianz - Slovenskej poisťovne, a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00 151 700 do
konania ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného v 2. rade z toho dôvodu, že Allianz -
Slovenská poisťovňa, a.s. má právny záujem na výsledku konania a jej postavenie môže byť výsledkom

konania ovplyvnené, nakoľko so žalovaným v 2. rade má uzavretú poistnú zmluvu, ktorej predmetom
je poistenie zodpovednosti za škodu.

8. Vzhľadom k tomu, že zákon č. 160/2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) účinný od 1.7.2016
zrušil inštitút vedľajšieho účastníka a zaviedol nový právny inštitút intervencie a osobu tzv. intervenienta,

pôvodný vedľajší účastník vstúpil do konania v danej veci postupom podľa § 82 CSP ako intervenient
na strane žalovaného v 2. rade a keďže jeho vstup do konania nenamietla žiadna zo strán sporu Allianz
- Slovenská poisťovňa, a.s. vystupuje v spore ďalej ako intervenient na strane žalovaného v 2. rade.

9. Intervenient (pôvodne ešte ako vedľajší účastník) vzniesol dňa XX.X.XXXXX námietku premlčania

žalobou uplatneného nároku žalobkyne podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorú zdôvodnil
podaním zo dňa XX.X.XXXX tak, že škoda na zdraví žalobkyne mala vzniknúť po uhryzení psom dňa
XX.X.XXXX. Žalobkyňa bola hospitalizovaná od XX.X.XXXX do X.X.XXXX, pričom doba liečenia trvala
do XX.X.XXXX. V tomto smere poukázal na písomné oznámenie o úraze zo dňa XX.X.XXXX, na ktoromjeuvedenýpredpokladanýčasnevyhnutnéholiečenia10až12dní.ZprepúšťacejsprávyzoP.X.X.XXXX
vyplýva,žepooperačnýpriebehbolprimeraný,ranykľudné,stehyex.,žalobkyňabolaprepustenádomov
v celkove dobrom stave. Zo žiadneho z dôkazov nevyplýva, že by sa počas operácie, resp. liečenia

vyskytli nejaké komplikácie, ktoré by oddialili moment ustálenia zdravotného stavu až na január XXXX,
kedy si dala žalobkyňa po prvý raz obodovať SSU. Návrh bol doručený súdu až takmer 4 roky po úraze,
X.X.XXXX (pôvodne bola uplatnená istina 846.390,00 Sk, v prepočte konverzným kurzom 28.095,00
€). Rozšírenie žaloby na 67.416,85 € bolo doručené súdu až X.X.XXXX, teda viac ako 10 rokov po
úraze. Poukázal na tvrdenie žalobkyne v žalobe, že posudok o bolestnom a SSU bol vypracovaný dňa

XX.X.XXXX. Toto tvrdenie žalobkyne považoval za čiastočne nepravdivé, nakoľko posudok o bolestnom
a posudok o SSU, hoci sa nachádzajú na jednom tlačive, boli vyhotovené v rôznom čase a rôznymi
lekármi. Najskôr bola vyplnená len vrchná časť - vrchná tabuľka tlačiva, teda hodnotenie bolesti Q..
D.. Toto hodnotenie bolestného Q.. D. nebolo datované, avšak bolo doručené vedľajšiemu účastníkovi
dňa XX.X.XXXX z čoho vyplýva, že bolesť musela byť logicky ohodnotená ešte predtým. Na základe
tohto posudku o bolestnom, vedľajší účastník zaplatil žalobkyni náhradu za bolesť 4.050,00 Sk (67,5

bodov x 60,00 Sk/1 bod). Túto úhradu potvrdila aj samotná žalobkyňa, nakoľko k žalobe pripojila list
W. V., U..W.. zo dňa XX.X.XXXX. Až dňa XX.X.XXXX, teda cca tri a pol roka po úraze, žalobkyňa
požiadala Q.. S. o ohodnotenie jej SSU. Q.. S. vpísal ohodnotenie SSU do pôvodného tlačiva, pričom
takto doplnený posudok o ohodnotenie SSU už žalobkyňa vedľajšiemu účastníkovi nikdy nedoručila
(doručil mu ho až súd). Dňa XX.X.XXXX bolo teda ohodnotené SSU na 650 bodov, bolesť na 67,5 bodov

bola ohodnotená najneskôr v apríli XXXX. Keďže liečenie následkov predmetného zranenia skončilo
X.X.XXXX, resp. XX.X.XXXX, pričom nebolo preukázané, že by sa počas tejto doby, resp. neskôr
vyskytli nejaké komplikácie, ktoré by výrazným spôsobom predĺžili liečenie a oddialili moment ustálenia
zdravotného stavu, vedľajší účastník bol toho názoru, že bolesť aj SSU boli ustálené, a teda mohli byť
obodované už skôr v priebehu roku XXXX (bolesť mohla byť obodovaná skôr ako v apríli XXXX a SSU

určite skôr ako v januári XXXX). Žalobkyňa doposiaľ neprodukovala také dôkazy, ktoré by svedčili o
tom, že sa jej stav ustálil až v roku XXXX. Podľa názoru vedľajšieho účastníka sa žalobkyňa, resp. jej
zákonní zástupcovia už cca rok po úraze (v priebehu roka XXXX) dozvedeli o škode. O tom, kto za škodu
podľa nich zodpovedá, žalobkyňa a jej rodičia vedeli hneď, keďže žalovaných poznali. Právo na náhradu
škody sa tak premlčalo za dva roky, teda najneskôr v priebehu roka XXXX. Z uvedeného vyplýva, že už

pôvodná žaloba žalobkyne zo dňa X.X.XXXX o zaplatenie 846.390,00 Sk (28.095,00 €) bola doručená
súdu viac ako 2 roky po tom, ako bol zdravotný stav žalobkyne ustálený, dokonca viac ako 2 roky po
tom ako bol vôbec vypracovaný posudok o bolestnom. Rozšírenie žalovaného nároku na 67.416,85 €
bolo vykonané ešte neskôr, až v roku XXXX, teda viac ako 10 rokov po úraze.

10. Taktiež žalovaní v 1. a 2. rade vzniesli dňa XX.X.XXXX námietku premlčania žalobou uplatneného
nároku žalobkyne v plnom rozsahu z toho dôvodu, že z prepúšťacej správy zo dňa X.X.XXXX bolo
jednoznačne preukázané, že pooperačný priebeh bol primeraný, bez komplikácii a žalobkyňa bola z
nemocničného liečenia prepustená domov v celkovo dobrom stave. Doba liečenia trvala do XX.X.XXXX.
Podľa charakteru poranení a predpokladaného SSU bolo bezpochyby možné po prvý raz vykonať

obodovanie SSU najneskôr v priebehu roku XXXX, teda vtedy sa žalobkyňa ako poškodená, resp.
jej rodičia mali možnosť dozvedieť po prvý raz o škode, resp. jej rozsahu a následne v dvojročnej
subjektívnej lehote mala možnosť uplatniť si náhradu škody na súde.

11. Žalobkyňa na pojednávaní dňa X.X.XXXX vzala žalobu v časti o zaplatenie sumy 39.321,85 €, ktorá

predstavovala 30-násobok bodového ohodnotenia SSU, späť a v tejto časti žiadala konanie zastaviť,
nakoľko uznala, že v tejto časti je jej nárok uplatnený žalobou premlčaný.

12. Súd prvého stupňa rozsudkom č.k. 5C/95/2004-220 zo dňa X.X.XXXX konanie o žalobe v časti o
zaplatenie sumy 39.321,85 € zastavil (čím inak došlo k návratu k finančnému vyjadreniu požiadaviek

žalobkyne uplatnených pôvodne žalobou podanou na tunajšom súde dňa X.X.XXXX) a vo zvyšku
týkajúceho sa sumy 28.095,00 €, žalobu zamietol z dôvodu premlčania žalobkyňou uplatneného nároku,
čo odôvodnil tým, že zdravotný stav žalobkyne bolo možné považovať za ustálený už jeden rok po
úraze, teda ku dňu XX.X.XXXX, pretože liečenie následkov predmetného zranenia skončilo X.X.XXXX,
resp. XX.X.XXXX, pričom nebolo preukázané, že by sa počas tejto doby, resp. neskôr vyskytli nejaké

komplikácie, ktoré by výrazným spôsobom predĺžili liečenie a oddialili moment ustálenia zdravotného
stavu, teda bolesť aj SSU boli ustálené a mohli byť ohodnotené už skôr, a to rok po úraze a nie až v
apríli XXXX, kedy bola ohodnotená bolesť alebo až XX.X.XXXX, kedy bolo ohodnotené SSU žalobkyne.
Žalobkyňa nepredložila súdu také dôkazy, ktoré by svedčili o tom, že sa jej zdravotný stav ustálil až vroku XXXX. Žalobkyňa, resp. jej zákonní zástupcovia mali teda možnosť dozvedieť sa o škode už cca
rok po úraze, teda ku dňu XX.X.XXXX a o tom, kto za škodu podľa nich zodpovedá, žalobkyňa a jej
rodičia vedeli hneď, keďže žalovaných poznali. Právo na náhradu škody sa tak premlčalo za dva roky,

teda ku dňu XX.X.XXXX a pôvodná žaloba žalobkyne bola súdu doručená až dňa X.X.XXXX a rozšírenie
žaloby až dňa X.X.XXXX, teda viac ako 2 roky po tom, ako bol zdravotný stav žalobkyne ustálený.

13. Rozsudok súdu prvého stupňa č.k. 5C/95/2004-220 zo dňa X.X.XXXX v časti, ktorou bolo konanie o
zaplatenie sumy 39.321,85 € zastavené, nadobudol právoplatnosť dňa XX.X.XXXX a proti zamietajúcej

časti tohto rozsudku podala žalobkyňa odvolanie.

14. Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Trnave uznesením č.k. 10Co/78/2012-276 zo dňa
XX.XX.XXXX rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo veci samej týkajúcej sa uplatnenej
sumy 28.095,00 € a v časti trov konania zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

15. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne a jej otca Q. O., výsluchom žalovaných v 1. a 2.
rade, výsluchom svedkov P. G., P. G., H. Y., P. O., S. O., Q.. J. S. a Q.. B. D., obsahom vyšetrovacieho
spisu Obvodného oddelenia Policajného zboru Š.-W. Č.:Č.:R.-XXX/XXXX, posudkom o bolestnom a o
SSU predloženom súdu žalobkyňou a posudkom o bolestnom a o SSU predloženom súdu vedľajším
účastníkom konania, posudkom o zdravotnom stave zo dňa XX.X.XXXX, oznámením o úraze zo dňa

XX.X.XXXX, lekárskymi správami zo dňa XX.X.XXXX a zo dňa XX.X.XXXX, prepúšťacou správou zo
dňa X.X.XXXX, oznámením poistnej udalosti zo dňa XX.X.XXXX, oznámením W. V. U..W.. zo dňa
XX.X.XXXX o poukázaní náhrady vo výške 4.050,00 Sk, oznámením Allianz - Slovenskej poisťovne,
a.s. o odmietnutí plnenia za trvalé následky zo dňa XX.X.XXXX, správou Obecného úradu O. Q. zo dňa
XX.X.XXXX, Znaleckým posudkom č. X/XXXX vypracovaným znalcom Q.. Q. Z., V.., výsluchom znalca

Q.. Q. Z., výsluchom znalkyne Q.. V. I. ako aj ostatným obsahom spisu zistil tento stav veci:

16. Súd mal preukázané z obsahu spisu Obvodného oddelenia Policajného zboru Š.-W.A. Č.:Č.:R.-
XXX/XXXX, že uznesením zo dňa XX.XX.XXXX bola podľa § 159 ods. 1 Trestného poriadku vec z
podozrenia z trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1 Trestného zákona, ktorého skutku

sa mal dopustiť pes rasy P. patriaci žalovanej v 1. rade tým, že dňa XX.X.XXXX, v čase asi o XX.XX
hod. na dvore rodinného domu č. XXX v O. Q. prišlo k pohryzeniu maloletej žalobkyne psom do I. a
na Ľ. Y., čím jej spôsobil zranenie, ktoré si vyžiadalo práceneschopnosť od XX.X.XXXX do X.X.XXXX,
odložená, nakoľko sa vo veci nejedná o trestný čin a nie je na mieste vybaviť vec inak. V odôvodnení
uznesenia sa uvádza, že na zranení maloletej žalobkyne nenesie vinu žiadna iná osoba a v danej veci

sa nejedná o trestný čin a vec nemožno vybaviť inak. Proti tomuto uzneseniu podal zákonný zástupca
maloletej žalobkyne Q. O. sťažnosť, ktorú Okresná prokuratúra Senica uznesením zo dňa XX.X.XXXX
zamietla, z toho dôvodu, že konaním žalovanej v 1. rade U. G. nedošlo k naplneniu zákonných znakov
trestného činu ublíženia na zdraví a ani iných trestných činov.

17. Žalobkyňu dňa XX.X.XXXX vo dvore žalovaných v 1. a 2. rade pohrýzol ich pes rasy P., keď sa hrala
s ich synmi P. a P.. V dôsledku útoku psa žalobkyňa ako XX-ročná utrpela zranenia V. i Ľ. časti I. a na Ľ.
Y., ktoré si vyžiadali operáciu s následnou hospitalizáciu, pričom žalobkyni zostali do dnešného dňa po
útoku psa jazvy na I. a Y.. Žalobkyňa bola hospitalizovaná od XX.X.XXXX do X.X.XXXX. Z prepúšťacej
správy zo dňa X.X.XXXX mal súd preukázané, že žalobkyňa bola prijatá na kliniku pre početné hryzné

ranynaI.aĽ.Y.-3hryznéranynaĽ.J.do3cm+R.aZ.vokolí,nadZ.V.B.hryznáranacca4cm,hryzná
rana na V. J. cca 6 cm, hlboká, na Ľ. Y. rany do 2 cm. Po príprave bola vykonaná operácia v celkovej
anestéze. Pooperačný priebeh bol primeraný, rany kľudné, stehy ex., žalobkyňa bola prepustená domov
v celkovo dobrom stave. V zmysle písomného oznámenia o úraze zo dňa XX.X.XXXX ošetrujúci lekár
uviedol predpokladaný čas nevyhnutného liečenia na cca 10 až 12 dní.

18. Žalobkyňa predložila súdu posudok o bolestnom a o SSU, pričom tvrdila, že tento bol vypracovaný
dňa XX.X.XXXX. Z tohto posudku o bolestnom a o SSU mal súd preukázané, že tlačivo sa skladá z 2
častí, a to z časti posudku o bolestnom, v ktorom bolo bolestné ohodnotené Q.. B. D. na 67,5 bodov,
pričom nebolo datované a z časti posudku o SSU, v ktorom bolo SSU ohodnotené dňa XX.X.XXXX Q..

J. S. na 650 bodov.

19. Intervenient (v tom čase ako vedľajší účastník) preukázal čiastočnú nepravdivosť tohto tvrdenia
žalobkyne, a to predložením posudku o bolestnom, ktorý mu doručila žalobkyňa dňa XX.X.XXXX. Z tohtoposudku o bolestnom a o SSU mal súd preukázané, že ide o tlačivo, ktoré sa skladá z 2 častí, a to z
časti posudku o bolestnom, v ktorom bolo bolestné ohodnotené Q.. B. D. na 67,5 bodov, pričom nebolo
datované a z časti posudku o SSU, ktorá nebola vôbec vyplnená.

20. Dôkladným porovnaním týchto dvoch tlačív mal súd preukázané, že ide o pôvodne identické tlačivo
s tým, že hoci sa posudok o bolestnom a posudok o SSU nachádzajú na jednom tlačive, boli vyhotovené
v rôznom čase a rôznymi lekármi. Najskôr bola vyplnená len vrchná časť tlačiva, teda ohodnotenie
bolesti Q.. B.Y. D., ktoré nebolo datované, avšak intervenient preukázal, že mu bolo doručené dňa

XX.X.XXXX, z čoho logicky vyplýva, že bolesť bola ohodnotená Q.. B. D. pred dátumom XX.X.XXXX,
čomu svedčí i fakt, že na základe tohto posudku o bolestnom intervenient (v tom čase ako vedľajší
účastník) zaplatil žalobkyni náhradu za bolesť v sume 4.050,00 Sk (67,5 bodov x 60,00 Sk/1 bod), čo
žalobkyni oznámil listom zo dňa XX.X.XXXX, pričom tento list ako dôkazový materiál predložila súdu
samotná žalobkyňa spolu so žalobou a súčasne úhradu sumy 4.050,00 Sk ako náhradu bolestného od
W. V., U..W.. aj potvrdila. Až dňa XX.X.XXXX, teda cca tri a pol roka po úraze, žalobkyňa požiadala Q.. J.

S. o ohodnotenie jej SSU, pričom Q.. J. S. vpísal ohodnotenie SSU do pôvodného tlačiva, pričom takto
doplnený posudok o ohodnotenie SSU už žalobkyňa intervenientovi nedoručila (doručil mu ho ešte ako
vedľajšiemu účastníkovi až súd).

21. Žalobkyňa bola vo veci vypočutá ešte ako maloletá dňa X.X.XXXX, čo však bolo tesne pred

dosiahnutímjejvekuXXrokov.Vosvojejvýpovediuviedla,ževčasekeďmalaasiXrokov,cezprázdniny,
presný dátum si nepamätala, išla k žalovaným v 1. a 2. rade hrať sa s ich synmi. Keď prišla k bránke
domu videla, že pes nie je zatvorený a preto zvonila, žalovaná v 1. rade ju však z okna alebo dverí
domu (nepamätala presne odkiaľ) vyzvala, že môže ísť ďalej a nemusí sa báť. Vošla teda do domu, kde
sa so synmi žalovaných v 1. a 2. rade chvíľu hrali vnútri v dome a potom sa išli hrať na dvor. Chlapci

sa hrali s jej bicyklom a pes ležal kúsok od nej. Odrazu začal štekať, zaútočil na ňu a pohrýzol ju na
V. i Ľ. časť I. a Ľ. Y.. Žalovaná v 1. rade vybehla z domu a zakričala na psa, ktorý ju pustil. Žalovaná
v 1. rade jej dala na tvár uterák a odviezla ju domov. Ďalej uviedla, že v tom čase, keď mala X rokov
neuvažovala nad tým, čo by chcela v živote robiť. Keď bola menšia, a to na základnej škole, spolužiaci
sa jej za jazvy vysmievali i keď vedeli, že ju pohrýzol pes. Žalobkyňa v čase výsluchu navštevovala

W. B. W. školu U.Ú. v V., kde v tom čase žila spolu so svojimi rodičmi a po skončení strednej školy
chcela študovať na vysokej škole jazykovej. O konkrétnom zamestnaní v tom čase ešte nerozmýšľala.
V konečnom dôsledku žalobkyňa strednú školu v V., v Č., aj ukončila a začala tu študovať aj na vysokej
škole, avšak už bez prítomnosti svojich rodičov.

22. Žalovaná v 1. rade vo svojej výpovedi uviedla, že maloletá žalobkyňa vošla do ich domu bez
ohlásenia, bez zazvonenia a vôbec nevedela o tom, že je u nich, pretože bola v dome a prala. Až na krik
syna z dvora počula, že maloletú žalobkyňu pohrýzol pes. Dala jej uterák, aby si zakryla rany a zaviezla
ju domov. Synovia jej povedali, že maloletá žalobkyňa chytala psa zozadu od chrbta, ten sa zľakol a
pohrýzol ju. Potvrdila, že je majiteľkou psa, ktorý žalobkyňu pohrýzol, išlo o rodinného psa, ktorého po

tejto udalosti dali utratiť. Poprela, že maloletá žalobkyňa pred vstupom do záhrady u nich zvonila i to,
že jej povedala, že sa nemusí báť a môže ísť dovnútra.

23. Žalovaný v 2. rade vo svojej výpovedi uviedol, že nebol priamym svedkom udalosti. V čase udalosti
asi o XX.XX hod. odišiel z domu a krátko na to mu manželka, teda žalovaná v 1. rade telefonovala čo

sa stalo.

24. Súd mal preukázané výsluchom svedka P. G., syna žalovaných v 1. a 2. rade, že rodičia žalobkyne
boli známi jeho rodičov. V deň, keď ich pes pohrýzol maloletú žalobkyňu bol doma, hral sa v izbe, keď
zrazu prišla žalobkyňa, bez zazvonenia alebo bez toho, že by kričala pri bránke, aby jej išiel niekto

oproti. Chvíľu sa spolu s bratom a žalobkyňou hrali v detskej izbe a potom žalobkyňa navrhla, aby
sa išli hrať von so psom. Podľa svedka sa psov nebála. Svedok sa spolu s bratom hral s bicyklom
žalobkyne,nepostreholkedytátoodbehlakpsovi,išlaknemuzozadu,odrazuhochytilavzadunachrbte,
tak, že stála za ním v stoji, predklonená nad jeho chrbtom, načo sa pes zľakol a schmatol ju. Podľa
svedka išlo len o obranný reflex psa, pretože hneď ako ju chytil ju i pustil, odišiel od nej preč a ľahol

si. Nešlo o napadnutie, kedy by ju trhal a nechcel pustiť. Hneď po udalosti zavolal žalovanú v 1. rade,
ktorá žalobkyňu odviezla domov. Svedok si už nepamätal, či v čase keď k nim ešte maloletá žalobkyňa
chodievala mala vo zvyku zvoniť. Bránku od vchodu nezamykali, ale bola na nej tabuľka s upozornením
na psa. Išlo o kľudného psa, ktorý nikdy nebol na žiadnom bojovom výcviku.25. Súd mal preukázané výsluchom svedkyne H. Y., že so žalovanými v 1. a 2. rade je v priateľskom
vzťahu a navštevujú sa. Pamätá si na obdobie, kedy mali psa P. i na to, že pohrýzol žalobkyňu. Členovia

jej rodiny a rodiny žalovaných v 1. a 2. rade sa často navštevovali i navštevujú, chodievali k nim i vtedy,
keď mali tohto psa. Bol to pes lenivý, väčšinou polihoval, bol to domácky pes. Podľa jej vedomostí okrem
žalobkyne nikdy nikoho nepohrýzol, ani na nikoho nezaútočil. K žalovaným v 1. a 2. rade chodievali bez
zazvonenia i jej dvaja synovia, ktorí boli v tom čase maloletí, tak isto starí ako synovia žalovaných v 1.
a 2. rade. V tom čase žalovaní v 1. a 2. rade mali na bránke tabuľku upozorňujúcu na psa.

26. Súd mal preukázané výsluchom svedka P. O., že k žalovaným v 1. a 2. rade je v priateľskom vzťahu,
navštevujú sa a navštevovali sa i v roku XXXX, kedy mali psa P., ktorý pohrýzol žalobkyňu. Svedok
tohto psa poznal veľmi dobre, nikto z jeho rodiny sa ho nebál, chodili do dvora aj bez zazvonenia,
napriek tomu, že žalovaní v 1. a 2. rade mali na bráne zvonček a aj výstražnú tabuľku, ktorá na psa
upozorňovala. Pes žalovaných v 1. a 2. rade bol veľmi priateľský, rád sa hladkal, nebýval uviazaný ani

zavretý vo výbehu, ale voľne sa pohyboval po záhrade, bol veľmi kľudný. Okrem žalobkyne nikdy nikoho
nepohrýzol.

27. Súd mal preukázané výsluchom svedka S. O., starého otca žalobkyne, že bol doma, keď maloletú
žalobkyňu pohryzenú doviezla žalovaná v 1. rade. Nebol prítomný pri samotnej udalosti, ale žalobkyňa

mu povedala, že pri bráne žalovaných v 1. a 2. rade zvonila a žalovaná v 1. rade ju uistila, že môže
ísť ďalej a nemusí sa báť.

28. Súd mal preukázané výsluchom svedka P. G., syna žalovanýchv 1. a 2. rade, že žalobkyňu pozná
z detstva, pretože ako deti sa kamarátili, avšak odvtedy čo sa jej u nich stal úraz, sa ich rodiny už

nestretávajú. Žalobkyňu naposledy stretol a hovoril s ňou v detstve. Svedok občas sleduje žalobkyňu
na sociálnych sieťach kam táto z času na čas pridá novú fotografiu z nejakej chaty, diskotéky alebo
zábavy, ako i zo svojho života v Č. a z cestovania. Naposledy uverejnila fotografie z cesty na E. a z E..
Fotografie uverejňuje s komentárom v anglickom jazyku: „život je úžasný“, „sme v raji“ ... Nezverejňuje
žiadnemaskovanéfotografie,jednásaoselfiefotografie(fotografiasebasamého),pribazénevbikinách,

fotografie kde popíja alkohol s cigaretkou v ruke a bozkami so svojimi kamarátkami. Svedok fotografie
žalobkyne, ktoré videl a vytlačil zo sociálnej siete predložil súdu a tieto sa tak stali súčasťou spisu.

29. Súd vypočul v konaní Q.. J. S., ktorý vypracoval pôvodný posudok o SSU žalobkyne, ako svedka.
Počas jeho výsluchu však prišlo k zisteniu, že svedok mal pred samotným výsluchom k dispozícii

zápisnicu o pojednávaní v danej veci zo dňa XX.X.XXXX, na čo právny zástupca žalovaných v 1. a 2.
rade ako i vedľajší účastník namietli hodnovernosť jeho výpovede, a preto súd od jeho ďalšieho výsluchu
upustil a na jeho dovtedajšie vyjadrenie pri rozhodovaní v danom spore neprihliadal.

30. Súd mal preukázané výsluchom svedka Q.. B. D., že žalobkyňu ošetroval pred XX rokmi, čo je

dlhá doba na to, aby si mohol charakter jej zranení pamätať, a preto mal k dispozícii lekársku správu,
ktorú vypracoval dňa X.X.XXXX. Podľa tejto lekárskej správy bola žalobkyňa vo veku XX rokov pre úraz
pohryzenia psom do I. ošetrená a hospitalizovaná v dňoch XX.X.XXXX - X.X.XXXX na S. P. D. P. B.
O., kde v tom čase pracoval ako chirurg. Vzhľadom na početnosť rán bolo potrebné vykonať chirurgický
zákrok, ktorý trval 110 minút a napriek dôkladnému chirurgickému ošetreniu predisponoval charakter a

lokalizáciu hryzných poranení (osobitne na I.) pre trvalé následky. Osobne posudok o SSU žalobkyne
nemohol vypracovať, pretože k tomu nemal oprávnenia. Vykonal primárne ošetrenia žalobkyne po úraze
a odoslal ju do starostlivosti plastického chirurga, čo sa v obdobných prípadoch vždy robí. Čo sa týka
rán po uhryznutí psom, u žalobkyne i u iných jedincov, sa tieto ustaľujú minimálne po dobu 6 až 12
mesiacov. U detí je táto doba i kratšia, pretože sa jedná o mladé tkanivá, ktoré sa hoja rýchlejšie ako

u dospelých jedincov. Zhojenie rany závisí tiež od charakteru poranenia, teda rovné, napr. rezné rany
sa hoja rýchlejšie a aj s lepším kozmetickým výsledkom ako rany nerovnomerné, teda po uhryznutí
psom, kde po pohryzení psom ide o rany, ktoré sú pre tkanivo devastačné a často býva rana i infikovaná
nečistotami z papule zvieraťa. Štandardne pri týchto poraneniach podáva dvojkombinácia antibiotík,
pretože takéto rany sa často zapaľujú. Jazva má stále potenciál meniť sa, a to najmä u detí, ktoré

ešte rastú, dochádza i k nárastu, teda k zväčšeniu jazvy. Charakter jazvy záleží i od jedinca, pretože
u niektorých jedincov sa rany hoja rýchlo a veľmi dobre, zanechávajú takmer nebadateľné jazvy a u
niektorých jedincov je hojivosť oveľa horšia a jazvy zostávajú viditeľné. U jaziev často dochádza i k
tzv. šloferovmu tumoru, ktorý vzniká v oblasti šitia rany. Vyzrievanie rany sa začína rátať od momentuukončenia chirurgického zákroku. Keďže svedok žalobkyňu už niekoľko rokov nevidel, nevedel uviesť,
či mala jazvy hypertrofické alebo keloidné, prípadne šloferov tumor a ani nepamätal, či počas jeho liečby
žalobkyne nastali komplikácie. Keloidné a hypertrofické jazvy vznikajú s časovým odstupom, ktorý je

individuálny, avšak svedok sa ako všeobecný chirurg sa takouto problematikou bližšie nezaoberá i keď
samozrejme takéto jazvy už videl. Na vznik takýchto jaziev nemá vplyv chirurg, ide o biologické danosti
jedinca. V prípade žalobkyne bolo možné už po vykonaní operačného zákroku predpokladať, že po
zhojení zranenia bude mať jazvy.

31. Súd mal preukázané Znaleckým posudkom č. X/XXXX vypracovaným znalcom z odboru
zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia Q.. Q. Z., V.., že vzhľadom na charakter a dynamiku
konsolidácie keloidných jaziev ako aj vzhľadom na vek žalobkyne pri utrpení úrazu (XX rokov) nie
je možné jednoznačné stanovenie dátumu ustálenia zdravotného stavu. V uvedenom prípade je toho
názoru, že stanovenie trvalých následkov žalobkyne malo byť vykonané až po ukončení jej rastu.
Nové bodové hodnotenie SSÚ žalobkyne, ktoré vzniklo následkom úrazu zo dňa XX.X.XXXX podľa

vyhlášky č. 32/1965 Zb. ohodnotil podľa položky č. 431c na 100 bodov. Uviedol, že mu nie je známy
žiadny jednoduchý a bežný lekársky zákrok, ktorý by odstránil keloidy. Do úvahy pripadá plastická
korekciajaziev,avšakvýsledokabenefituvedenejkorekciejeotázny,ťažkopredvídateľnýaposúditeľný.
Znalec Q.. Q. Z., V.. si prizval pri vypracovaní znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctvo
a farmácia, odvetvie psychiatria Q.. V. I., ktorá vypracovala dňa XX.X.XXXX Znalecký úkon č. X/

XXXX. Anamnestické vyšetrenie žalobkyne bolo Q.. V. I. zamerané na prítomnosť akútnej W. Y. v
momente traumatického zážitku, V. W. V. v období nasadujúcom na traumatický zážitok, vznik Ú.
V., vznik W. E., vznik fóbie zo psov. Znalkyňa v znaleckom úkone uviedla, že žalobkyňa po polroku
po úraze navštívila detského psychológa V.. S., jednalo sa o jednorazový pohovor. Následne nebola
liečená terapeutickými sedeniami. Psychiatra doposiaľ nenavštívila a nebola psychiatricky liečená. Z

vyšetrenia vyplynulo, že žalobkyňa netrpela psychickým ochorením po traumatickom zážitku. U.I. W. Y.
bola prítomná počas hospitalizácie, ale po krátkej dobe odznela. Od traumatického zážitku pretrvával
strach zo psov. Prvé príznaky U. sa u žalobkyne objavili v období jej dospievania (ako XX-ročnej), a to
problémami zaradiť sa do kolektívu, zvýšenou W., zhoršením prospechu, vyhýbaním sa situáciám, ktoré
vyžadovali spoločenskú mieru estetičnosti, problémami s nadväzovaním vzťahov s opačným pohlavím a

sebaneistotou. Zaoberanie sa zovňajškom dospelo u žalobkyne do stavu, kedy zvýšenú dobu venovala
pozornosť svojej tvári, a to líčením od XX. rokov a používaním neadekvátnych skrášľovacích pomôcok v
oblasti zjazvenia I.. Prejavila sa u nej K. až R. S. charakteru - za každú cenu zamaskovať nedokonalosti
na V.. Dynamika rozvoja Ú. E. W. začala v adolescencii a pri sociálnych interakciách sa prehlbovala
do štádia, v ktorom sa nachádza v súčasnosti. Dopad je evidentný v prejave osobnostnom, obranné

mechanizmy, U., K.. Záverom prizvaná znalkyňa identifikovala u žalobkyne Ú. E. P. jednotku, ktorá
vznikla a vyvinula sa v posledných desiatich rokoch ako psychopatologický dôsledok úrazu a zážitku
z roku XXXX. Bodové ohodnotenie SSÚ vykonala Q.. V. I. podľa zákona č. 437/2004 Z.z. v počte 600
bodov.Q..I.uviedla,žeužalobkynesajednáoU.W.reakciunazážitok.Zozáverovvyšetreniavyplynulo,
že sa jednalo o prechodnú psychickú traumu, ktorá nevyžadovala liečbu psychológom ani psychiatrom.

Spoločenské uplatnenie žalobkyne nebolo vážne narušené v období od vzniku do roku XXXX v súvislosti
s duševnou poruchou. Počas vyšetrenia boli v psychopatologickom rozbore zistené V. dôsledky úrazu
a zážitku z roku XXXX. Rozvoj Ú. E. W. v trvaní asi XX rokov, ktoré v súčasnosti spĺňa kritéria Ú. E. P.
jednotky v psychiatrii. U žalobkyne sa jedná o fóbie, ktoré sú zamerané na strach zo psov po otrasnom
zážitku a o sociálny dopad „znetvorenie na I.“, čo žalobkyňu čiastočne limituje v sociálnych kontaktoch

- narušenie sebaobrazu v zmysle estetickej kvality u ženy v dospievaní a v procese zrenia osobnosti,
ktorá je toho času vo vývoji. Prognosticky je predpoklad, že v prípade neliečenia psychoterapeutickou
cestou sa postupne môže osobnosť pod vplyvom dlhodobej U. vyvinúť dysharmonicky. Riziko hrozí v
zmysle možných dekompenzácií i rozvoju Ú. V.. Psychoterapiou je možné dosiahnuť trvalé zlepšenie a
zaradiť sa do plnohodnotného života.

32. Žalobkyňa s hore uvedeným znaleckým posudkom Q.. Q. Z., V.. súhlasila, poukázala na skutočnosť,
že tento znalecký posudok nielenže potvrdil správnosť a opodstatnenosť oboch kontrolovaných
posudkov (posudok o bolestnom a SSU vypracované Q.. D. a Q.. S.), ale zvýšil položku č. 431c (jazva
po rozsiahlom poranení P. V. u dievčatka - nápadná) týkajúcu sa SSU z pôvodných 50 na 100 bodov.

33. Žalovaní v 1. a 2. rade s hore uvedeným znaleckým posudkom Q.. Q. Z., V.. nesúhlasili. Namietali
správnosť údajov v znaleckom posudku, keď znalcom uvedené poškodenie povrchu tela žalobkyne
v rozsahu 30 cm2 až 250 cm2 bolo nesprávne, nakoľko z jednotlivých dokladov vyhotovenýchbezprostredne po ukončení liečenia žalobkyne, ktoré sú súdu k dispozícii vyplynul rozsah keloidných
jaziev v rozsahu medzi 12 cm2 až 24 cm2. Úplne spochybnili závery uvedené prizvaným znalcom z
odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria Q.. V. I., ktoré sú podľa ich názoru bez akejkoľvek

bližšej špecifikácie, a preto žiadali znalca Q.. Z., V.. ako i prizvanú znalkyňu Q.. I. v konaní vypočuť.

34. Vedľajší účastník s hore uvedeným znaleckým posudkom Q.. Q. Z., V.. nesúhlasil, vytkol jeho
značnú strohosť, nedostatočnú kvalitu, nepreskúmateľnosť ako i určitú tendenčnosť, nesprávny postup
pri hodnotení SSU žalobkyne a aplikácií zákona o bolestnom a SSU s poukazom na prechodné a

záverečné ustanovenia v § 11 ods. 1, a preto taktiež žiadal znalca Q.. Z., V.. ako i prizvanú znalkyňu
Q.. I. v konaní vypočuť.

35. Súd mal preukázané výsluchom znalca Q.. Q. Z., V.., že v danej veci vypracoval znalecký posudok
č. X/XXXX, ktorého sa v celom rozsahu pridržiava. Znalec na základe vyšetrenia žalobkyne zvolil
hodnotenie podľa položky č. 431c vyhlášky č. 32/1965 Zb., nakoľko hodnotenie podľa tejto položky

považovalzavhodné,nakoľkopodľanejsahodnotípodľaveľkostijazvyarozsahupoškodenéhotkaniva.
Keďže žalobkyňa pri vyšetrení uvádzala, že v súvislosti s úrazom stále pociťuje úzkosť a strach, znalec
usúdil, že sa u nej môže jednať i o psychické následky úrazu a keďže je chirurg a po psychiatrickej
stránke si nedovolil zdravotný stav žalobkyne hodnotiť, prizval si konzultanta psychiatra Q.. V. I.. V
znaleckom posudku je počtom 100 bodov ohodnotené SSU žalobkyne po stránke chirurgickej a počtom

bodov 600 po stránke psychiatrickej. Pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzal zo skutočnosti, že
rast žalobkyne bol ukončený v období jej veku XX - XX rokov, nakoľko u XX ročného dieťaťa sa rast
dokončuje z medicínskeho hľadiska práve v tomto období jeho veku. S poukazom na charakter zranení
žalobkyne je zrejmé, že sa jednalo o jazvy, pričom jazva je dynamické tkanivo, ktoré sa neustále vyvíja a
i keď v čase pôvodného posúdenia boli závery posudkov iné, v čase vypracovania znaleckého posudku

už bol stav jaziev rastom žalobkyne a jej vývojom zmenený. K tomuto záveru dospel z medicínskeho
hľadiska a keďže sa tkanivo neustále dynamicky vyvíja, ak príde k zmene stavu, kedykoľvek možno
vypracovať nový znalecký posudok. Pri vypracovaní posudku našiel aj ďalšie jazvy na Ľ. Y. žalobkyne,
jednalo sa však o jazvy v dôsledku jej autohavárie. Znalec na základe svojej klinickej praxe v zásade
nevylúčil možnosť ohodnotenia SSU osoby mladšej ako XX rokov, a to napr. i X ročného dieťaťa, pretože

SSU konkrétnej osoby má byť zhodnotené až po ustálení rastu osoby, pričom práve v prípade jaziev ide
o tkanivo rastúce a dynamicky sa vyvíjajúce. Správanie sa jazvy počas jej rastu nie je možné presne
zhodnotiť a ani predpovedať ako sa bude rastom jedinca meniť. Ani z dostupnej literatúry nie je možné
zistiť kedy, v ktorom okamihu, u konkrétneho jedinca už jazva zostane nemenná, pretože každý človek je
jedinečnýamávsebeinúgenetickúinformáciu.Vzásadeniejemožnévylúčiť,žezjazvy2centimetrovej

sa stane jazva 8 centimetrová, pričom takéto stavy nie sú bežné, ale skôr výnimočné. U žalobkyne bolo
zrejmé už po úraze, že jej zostanú jazvy, avšak znalec sa nevedel vyjadriť kedy sa u žalobkyne stali
keloidnými, pretože ju po prvý krát videl až v čase vyšetrenia v súvislosti s vypracovaním znaleckého
posudku v danej veci. Primeranú dobu pre hojenie keloidných jaziev nie je možné určiť všeobecne,
nakoľko každá jazva je individuálna podľa jej nositeľa a jeho genetickej výbavy, pričom môže ísť u

rôznych osôb o dobu 7 dní a dokonca až desaťročie. Rast má na zmenu jazvy podstatne vyšší vplyv ako
ostatné ďalšie faktory z toho dôvodu, že v období rastu dochádza u osoby k neustálym hormonálnym
zmenám, ktoré jazvu ovplyvňujú a hormonálne zmeny v organizme sú oveľa podstatnejšie ako ostatné
ďalšie faktory.

36. Súd mal preukázané výsluchom prizvanej znalkyne Q.. V. I., že podľa zadania Q.. Z., V.. som sa
mala vyjadriť v prvom rade, či v súvislosti s úrazom žalobkyne zo dňa XX.X.XXXX sú položky 253 a
252 aplikovateľné pre vykonanie bodového ohodnotenia SSU a v druhom rade mala uviesť svoje iné
zistenia. Uviedla, že položky 252 a 253 nie sú pre vykonanie bodového hodnotenia v danom prípade
aplikovateľné, pretože položka 252 pojednáva o V. W., o ktorý sa v danom prípade u žalobkyne nejedná

a položka 253 pojednáva o vážnych mozgových alebo duševných poruchách po poranení hlavy a ani
o takýto prípad sa u žalobkyne nejedná, teda obe tieto položky sú pri bodovom hodnotení danej veci
neaplikovateľné. Nevedela sa vyjadriť z akého dôvodu Q.. S., ktorý pôvodné bodové hodnotenie SSU
žalobkyne vypracoval ešte v roku XXXX, tieto položky použil. V januári XXXX platil ešte starý zákon, a
to vyhláška č. 32/1965 Zb., ktorý v tom čase takéto položky ani neobsahoval. Daný prípad bolo podľa

názoru znalkyne možné posudzovať len podľa položky 255. Čo sa týka druhého bodu znaleckého úkonu
jedná sa o jej vlastnú iniciatívu a postreh, ktorý na základe vyšetrenia žalobkyne a použitia odborných
metód v danom čase zistila. V dôsledku úrazu u žalobkyne zistila dve poruchy, a to H. E. označovanú
ako diagnóza E..X a W. E. označovanú ako diagnózu E..X. H. E. v prípade žalobkyne predstavuje fóbiuzo psov a W. E. v prípade žalobkyne predstavuje narušenie jej W., teda samu seba nie je schopná
vnímať bez akéhokoľvek narušenia. Táto W. E. sa podľa zistení znalkyne začala prejavovať u žalobkyne
v roku XXXX, teda keď mala XX rokov. Znalkyňa zistila, že žalobkyňa doteraz nikdy v tomto smere

liečená nebola, je nutná jej psychoterapia a v tomto smere niečo treba robiť. Ak by sa SSU žalobkyne
v súvislosti s jej duševným stavom posudzovalo podľa položky 255, v rámci ktorej je bodový rozsah od
250 do 1300 bodov, poruchy žalobkyne by ohodnotila počtom bodov 600, a to bez ohľadu na to, že tento
počet bodov je zhodný s počtom bodov, ktoré pôvodne pridelil v rámci svojho posudku Q.. S.. Podľa
názoru znalkyne Q.. S. nebol psychiater, takže ani nebol schopný nejaké psychické poruchy žalobkyne

posudzovať a podľa zistení znalkyne v tom čase ešte žalobkyňa psychickú poruchu v súvislosti so svojim
zranením ani nepociťovala, keďže táto porucha sa u nej prejavila až neskôr. U žalobkyne od veku XX.
rokov prichádzalo k rozvoju jej W. E., pričom W. E. má vždy určitý časový priebeh a jej fázy sa postupom
času menia. W. E. pritom vytvára, resp. ovplyvňuje v konečnom dôsledku osobnosť človeka. Žalobkyňa
v XX. rokoch používala množstvo make-upu, čo nebolo celkom akceptovateľné zo strany vyučujúcich
a na otázky zo strany rodičov prečo to robí, nebola v tom čase ani ochotná komunikovať, tejto téme

sa vyhýbala. Vo veku kedy jej spolužiačky a kamarátky chodili do kolektívu na diskotéky, tomuto sa
žalobkyňa práve vyhýbala lebo nebola spokojná so svojim zovňajškom, ktorým sa neustále zaoberala.
Voči svojmu zovňajšku bola zvýšene kritická a venovala mu množstvo svojho času. Toto bolo možné
považovať i za dôvod zhoršenia jej prospechu v škole. Samozrejme, že zvýšená R. sa u XX ročného
dievčaťa prejavuje inak ako u XX ročnej ženy. XX ročné dievča sa snaží vzhľad vylepšiť napr. make-

upom, celkovo oblečením, avšak XX ročná žena už hľadá iné, napr. zmena farby vlasov a pod. Táto
zvýšená R. sa u žalobkyne prejavila i tým, že udržuje X ročný partnerský vzťah, pričom nie je možné
povedať, že toto by bolo zlé, ale nie je to jednoducho typické. Z tohto možno vyvodiť, že má problém
nadväzovať nové vzťahy. Žiadne nové vzťahy nevyhľadáva a drží sa teda vzťahu, ktorý už dlhoročne má.
U žalobkyne sa prejavuje prehnaný V. v súvislosti s jej zovňajškom. Vždy musí byť upravená tak, aby nič

nebolo ponechané náhode, pričom chybičky sa vyskytujú i u normálne a bežne upravených ľudí. Toto
žalobkyňa nie je schopná akceptovať. Sociálne stiahnutie v prípade žalobkyne znalkyňa vysvetlila tým
spôsobom, že žalobkyňa s poukazom na dievča svojho veku nevyužíva všetky možnosti, ktoré v rámci
ponúkajúcich sa interaktívnych väzieb má. Nenadväzuje nové vzťahy, nové priateľstvá, vyhýba sa novej
spoločnosti. Pridržiava sa svojich zabehnutých koľají, ktoré už má časom overené a na nové prostredie

sa ťažko adaptuje. Pri vyšetrení uviedla, že na Slovensku nevedela študovať, porovnávala sa so svojimi
rovesníkmi, a preto sa rozhodla pre odchod a štúdium v Č., čo jej prinieslo určité uvoľnenie, avšak nie
až do takej miery ako by očakávala, pretože tohto pocitu sa celkom nezbavila ani v Č.. Fóbia zo psov sa
u žalobkyne prejavuje tak, že sa nemôže priblížiť k psovi. Ak nejakého (tzn. pes externý, cudzí, ktorého
stretne niekde na ulici, okrem psa vlastného) stretne, potom nespí, neje a bojí sa vyjsť na ulicu. Čo sa

týka liečenia fóbií, doporučuje sa terapia chovaním vlastného psa a v takom prípade sa liečený pacient
psa, ktorého chová, nebojí. Znalkyňa zistila, že u rodičov žalobkyne bol pes, no nie je možné hovoriť o
forme liečby žalobkyne, pretože sa nejedná o jej vlastného psa, s ktorým by všade chodila a ktorého by
vlastnilazaúčelomterapie.ČosatýkaintenzityW.E.momentálnesaužalobkyneprejavujetakvpolovici
a v prípade, ak sa nebude žiadnym spôsobom liečiť, tak v priebehu 5 až 10 rokov sa môže dostať do

stavu, že už nebude schopná vychádzať ani von a bude sa úplne izolovať. Do budúcnosti nie je možné
predpokladať ako tento stav bude riešiť, napr. keď bude mať deti. Znalkyňa aktuálne intenzitu sociálnej
fóbie u žalobkyne hodnotila počtom bodov 300. Vo všeobecnosti vývoj osobnosti človeka prebieha až do
veku jeho 30 rokov. Žalobkyňa je momentálne v polovici tejto fázy a na základe tohto znalkyňa dospela k
záveru, že doterajšia osobnosť žalobkyne je formovaná i jej traumatickým zážitkom z detstva. Terajšia H.

ako i W. E. prejavujúce sa u žalobkyne sú liečiteľné, pričom to samozrejme závisí od množstva faktorov
a najmä od záujmu samotnej žalobkyne liečiť sa, avšak v oboch prípadoch sú liečením obe tieto fóbie
hodneovplyvniteľnéačisadajúajvyliečiťniejevprípadežalobkynemožnéjednoznačneuviesť,pretože
priebeh liečby je u rôznych osôb rôzny. Po absolvovaní liečby pri obidvoch fóbiách by žalobkyňa možno
znížila bodové ohodnotenie celkom na 150 bodov. Ak by bola žalobkyňa liečená už od roku 2004, jej

terajší stav by bol skutočne o hodne lepší, pričom znalkyňa sa nevedela vyjadriť konkrétne o koľko
bodov. Znalkyňa uviedla, že žalobkyňa je pozitívne motivovaná uvádzať svoj zdravotný stav horší ako
reálne je čo zistila jednak testovacími metódami a jednak na základe svojich osobných pracovných
skúseností a dĺžkou praxe. Znalkyňa nezistila, že by sa žalobkyňa podrobila akémukoľvek liečeniu, či
už prostredníctvom psychológa, psychiatra alebo psychoterapeuta a ani u seba nezaložila žalovanej

zdravotnú kartu za účelom jej liečenia. Znalkyňa odmietla vykonať bodové ohodnotenie SSU žalobkyne
podľa vyhlášky č. 32/1965 Zb. priamo na pojednávaní, hoci by bola toho schopná, čo odôvodnila tým, že
v danej veci nebola ustanovená súdom za znalca a na pojednávanie sa dostavila len za účelom podania
vysvetlenia k svojmu znaleckému úkonu.37. Intervenient žiadal doplniť dokazovanie vyžiadaním všetkých podkladov od znalkyne Q.. I., na
základe ktorých vypracovala svoj znalecký úkon, ktorý je obsiahnutý v znaleckom posudku č. X/XXXX,

pričom súd tento návrh intervenienta na doplnenie dokazovania zamietol ako nadbytočný z toho dôvodu,
že výsluch znalkyne považoval za dostatočný na vysvetlenie tvrdení uvedených v jej znaleckom úkone.

38. Žalobkyňa žiadala doplniť dokazovanie nariadením znaleckého dokazovania, a to znalcom z odboru
psychiatrie, za účelom preukázania, že žalobkyňa trpí psychickou ujmou v dôsledku útoku psa. Súd však

tento návrh žalobkyne na doplnenie dokazovania zamietol ako nadbytočný z toho dôvodu, že opätovne
výsluch znalkyne Q.. V. I. považoval za dostatočný na ozrejmenie psychického stavu žalobkyne nielen
priamo po úraze, ale aktuálne aj v súčasnosti.

39. Žalobkyňa na ostatnom pojednávaní v danej veci dňa XX.X.XXXX jednoznačne špecifikovala
žalovanú sumu, ktorá po čiastočnom späťvzatí žaloby predstavuje nárok uplatňovaný žalobkyňou vo

výške 28.095,00 €. Žalovaná suma 28.095,00 € pozostáva z náhrady 20-násobku bolestného v sume
2.554,27 €, teda 4.050,00 Sk x 20 = 81.000,00 Sk - 4.050,00 Sk = 76.950,00 Sk, čo je v prepočte
konverzným kurzom 2.554,27 €. Ďalej žalovaná suma pozostáva zo sumy 25.540,73 € ako 20-násobku
SSU, pričom táto suma bola vyrátaná nasledovne: 650 bodov x 60,00 Sk = 39.000,00 Sk x 20 =
780.000,00 Sk, čo je v prepočte konverzným kurzom 25.891,26 €, po odrátaní už vyplatených trvalých

následkov v sume 350,53 € = 25.540,73 €. Zo sumy 25.540,73 €, suma 23.849,62 € predstavuje trvalé
následky na psychickej ujme žalobkyne a suma 1.691,11 € predstavuje trvalé následky žalobkyne vo
sfére fyzickej ujmy, čo sa týka keloidných jaziev.

40. Právna zástupkyňa žalobkyne v záverečnom vyjadrení uviedla, že žalobkyňa ako XX-ročné dievča,

ktoré išlo na návštevu k susedom, kde ju napriek jej strachu pani domáca ubezpečila, že sa jej
nič nestane, má doživotné jazvy a duševnú traumu, ktorá sa prejavila v podobe psychickej poruchy.
Uvedenú psychickú poruchu Q.. I. ohodnotila na 600 bodov, čo je adekvátne, keďže znalkyňa záverom
vyhodnotila, že duševná porucha u žalobkyne bola spôsobená psom a nevie predvídať jej ďalší vývoj,
avšak priklonila sa k tomu, že postupom času môže dôjsť k tomu, že žalobkyňa nebude vychádzať

ani z domu. Napriek tomu, že súd mal pripojený trestný spis, kde pani G. vypovedala, že bola v čase
útoku prítomná a evidovala útok psom, uvedené nebolo dostatočným podkladom pre ustálenie, že
pani G. mala v čase príchodu dieťaťa zvýšiť náležitý dohľad nad psom. V dôsledku nedodržania tohto
dohľadu nad psom, došlo k útoku na maloleté dieťa. Krajský súd uvedené potvrdil, nakoľko mal za
preukázané, že z povahy fungovania ľudskej pamäte vyplýva, že tesne po útoku si dotknutá osoba

pamätá viac ako po 10 rokoch. V ďalšom konaní bolo argumentom žalovaných námietka premlčania.
Uvedené sa javí v nadväznosti na fakt, že bolo dohryzené XX-ročné dieťa pred pubertou, nemiestne.
Prizvaný znalci konštatovali, že v tom čase nebol rast dieťaťa ustálený, čiže aj uvedený argument, a
teda, že v tomto prípade sa jedná o premlčaný nárok, nie je na mieste. Zo strany právneho zástupcu
žalovaných, ale najmä zo strany intervenienta bolo evidentné, že protistrana sa akýmkoľvek spôsobom

snažíspochybňovaťodbornosťprizvanýchlekárovdokoncatak,žeQ..Z.reagovalnaobvineniapísomne
a Q.. I. záverom odmietla odpovedať na otázky. Je ťažko pochopiteľný prístup protistrany v konaní k
ustanoveným znalcom. Do tretice pri opätovnom konaní pred Okresným súdom v Senici sa žalovaní
snažia vyvrátiť, resp. spochybniť nárok žalobkyne posudkom psychiatria, ktorý sa venuje toxikománii a
fotografiami z facebooku. Je nevyhnutné spomenúť, že osoba, ktorá vypovedala ako svedok v snahe

spochybniť duševný stav žalobkyne, žalobkyňu 10 rokov nevidela. Domnievame sa, že v tomto konaní
je nedôsledne dbané o práva a oprávnené záujmy žalobkyne, ktorá je opätovne traumatizovaná a je
to hlavný dôvod prečo sa žalobkyňa už nechce vrátiť do Slovenskej republiky. Pripomenula, že sa
jedná o útok na dieťa, chránenú osobu, zo strany chovaného zvieraťa, pričom z tohto dieťaťa vyrástla
zjazvená žena s psychickou traumou a súčasne je nevyhnutné brať na zreteľ, že ceny plastických

operáciisapohybujúvinýchcenáchakovrokuXXXX.Malazato,že20-násobokbodovéhoohodnotenia
je vzhľadom na ujmu a vykonané dokazovanie adekvátne.

41. Právny zástupca žalovaných v 1. a 2. rade v záverečnom vyjadrení uviedol, že má za to, že námietku
premlčania vzniesli dôvodne, a preto žiadal žalobu zamietnuť v celom rozsahu. Právny názor Krajského

súdu v Trnave, ktorý vyslovil v zrušujúcom uznesení zo dňa XX.XX.XXXX absolútne nekorešpondoval
právnemu názoru,ktorý prezentoval v odôvodnení zrušujúceho uznesenia zo dňa X.XX.XXXX, pričom
v oboch prípadoch rozhodoval ten istý senát. Táto skutočnosť je nanajvýš počudovania hodná.
Rešpektujúc skutočnosť, že súd prvého stupňa je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, a pretoaj vykonal následne rozsiahle dokazovanie v intenciách právneho názoru odvolacieho súdu. Pokiaľ
odvolací súd v uznesení zo dňa XX.XX.XXXX vyslovil právny názor o možnom rozpore vznesenej
námietky premlčania s dobrými mravmi, dovoľujeme si poukázať na tú skutočnosť, že aplikácia inštitútu

dobrých mravov vo vzťahu k vzneseniu námietky premlčania prichádza do úvahy iba vo výnimočných
prípadoch. V danom prípade, sme toho názoru, že nejde o výnimočnú situáciu, rozsah keloidných
jaziev, resp. ich veľkosť, ktorá bola uvádzaná už v lekárskych správach v čase prepustenia pacientky z
nemocničného liečenia, bol v zásade rovnaký ako rozsah jaziev, ktorý určil súdom ustanovený znalec Q..
Z.. Čo sa týka uplatňovanej náhrady za SSU v dôsledku psychickej ujmy, máme za to, že z vykonaného

dokazovania jednoznačne a preukázateľne vyplynulo, že žalobkyňa netrpí žiadnou psychickou ujmou,
netrpí nejakou fóbiou v dôsledku nejakej psychickej ujmy v súvislosti s poranením, ktoré utrpela a z jej
fotografií je zrejmé, že žije bežným životom mladej ženy spôsobom primeraným jej veku a možnostiam.

42. Intervenient v záverečnom vyjadrení uviedol, že predmetom sporu je tzv. mimoriadne zvýšenie
náhrady za bolesť a SSU podľa § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965. V žalobnom návrhu ani v priebehu

konania žalujúca strana tieto nároky dostatočne nerozlišuje, dovolíme si tvrdiť, že vo vzťahu k
bolestnému nie sú tvrdené žiadne mimoriadne okolnosti odôvodňujúce zvýšené náklady na bolesť. Z
predložených správ a dokazovania nevyplýva, že by dĺžka hospitalizácie bola výnimočne dlhá, že by
došlo ku komplikáciám v priebehu liečby alebo k nutnosti opakovaných zákrokov, teda nepovažujem
návrh na zvýšenie výdavkov za bolestné za odôvodnený. Správy lekárov potvrdzujú pooperačný priebeh

zanormálny,pokiaľsanamietafinančnánáročnosťplastickýchoperácií,taktakétonárokybyspadalipod
inštitút liečebných nárokov a nie ako náhrady za bolesť alebo SSU. Dovoľujeme si zopakovať námietku
premlčania vo vzťahu k bolestnému, kde jednoznačne bolo bodovanie realizované už v apríli XXXX a do
podania žaloby uplynuli viac ako 2 roky, pričom žalujúca strana mala vedomosť o zodpovednom subjekte
prakticky od začiatku úrazového deja. Čo sa týka SSU poukazujeme na to, že takéto odškodnenie

predpokladá preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného alebo pre plnenie
jeho spoločenských úloh. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobkyňa žije sebestačným životom,
je primerane jej veku zapojená do spoločenského života, žije v zahraničí bez prítomnosti rodičov. Z
predložených dôkazov nevyplýva, že by bola obmedzená v spoločenských kontaktoch, že by sa stránila
ľudí. K vykonanému znaleckému dokazovaniu uviedol, že Q.. I. ohodnotila psychické následky podľa

zákona č. 437/2004 Z.z., čo je súčasná úprava náhrady za bolesť a náhrady za SSU, pričom na prípad sa
vzťahuje vyhláška č. 32/1965 Zb. a takto znela aj právna kvalifikácia v žalobe, resp. v priebehu konania.
Nárok na mimoriadne zvýšenie SSU teda nepovažoval za dôvodný. S ohľadom na úpravu CSP poukázal
tiež na to, že doteraz nebolo predložené hodnotenie SSU podľa vyhlášky č. 32/1965 Zb. psychiatrom.
Q.. I. toto vykonala podľa inej právnej úpravy. Uviedol, že vo vzťahu k námietke premlčania nepovažuje

svoje konanie v rozpore s dobrými mravmi, keďže námietku premlčania vznesol hneď na začiatku svojho
vstupu do konania. Žiadal žalobu zamietnuť.

43. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

44. Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nezavinil.

45. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto

zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

46. Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo
dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

47. Podľa § 7 ods. 1, 2, 3 vyhlášky ministerstiev zdravotníctva a spravodlivosti, Štátneho úradu
sociálneho zabezpečenia a Ústrednej rady odborov č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia
spoločenského uplatnenia, výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia sa
určuje sumou 60 Sk za jeden bod. Celková výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského

uplatnenia z jedného poškodenia na zdraví nesmie presiahnuť sumu 240 000 Sk; z toho odškodnenie
za bolesť nesmie presiahnuť sumu 72 000 Sk. V prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd
odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť, a to i nad sumu
ustanovenú v odsekoch 1 a 2.48. Súd z vykonaného dokazovania vyvodil ten právny záver, že žaloba bola podaná len sčasti dôvodne.
Súd dospel k záveru, že nárok uplatnený žalobkyňou nie je premlčaný i keď sa žalobkyňa, resp. jej

zákonní zástupcovia, dozvedeli o škode a o tom kto za ňu zodpovedá po prvýkrát už dňa XX.X.XXXX,
kedy bola žalobkyňa pohryzená psom žalovaných v 1. a 2. rade. Zo znaleckého dokazovania v danej
veci mal súd však preukázané, že zdravotný stav žalobkyne s poukazom na jej fyzické zranenia, bolo
možné považovať za ustálený až po ukončení jej rastu, čo je spravidla medzi XX U. XX rokom života
človeka, pričom žaloba bola podaná na súd dňa X.X.XXXX, teda v čase kedy mala žalobkyňa XX rokov.

Žalobkyňa si v spore uplatnila nárok na priznanie mimoriadneho zvýšenia náhrady za bolesť a SSU,
a to vo výške 20-násobku bodového ohodnotenia jej úrazu. Žalobkyňou žalovaná suma 28.095,00 €
pozostáva z náhrady 20-násobku bolestného v sume 2.554,27 € a z 20-násobku SSU v sume 25.540,73
€. Mimoriadne zvýšenie náhrady za SSU žalobkyne v sume 25.540,73 € ďalej pozostáva z dvoch častí,
a to zo sumy 23.849,62 € predstavujúcej trvalé následky na psychike žalobkyne a zo sumy 1.691,11 €
predstavujúcej trvalé následky žalobkyne vo sfére fyzickej ujmy, čo sa týka keloidných jaziev. V konaní

vo vzťahu k priznaniu mimoriadneho zvýšenia náhrady za bolesť neboli preukázané žiadne mimoriadne
okolnosti odôvodňujúce jeho priznanie. Nebolo preukázané, že by dĺžka hospitalizácie žalobkyne po
úraze bola výnimočne dlhá, že by došlo ku komplikáciám v priebehu liečby alebo k nutnosti opakovaných
zákrokov, keď správy lekárov potvrdzujú pooperačný priebeh liečby žalobkyne za normálny a nebola
preukázaná ani skutočnosť, že žalobkyňa v súvislosti s liečením úrazu prežívala zvlášť mučivé útrapy,

a preto súd žalobu v časti uplatneného mimoriadneho zvýšenia náhrady za bolesť v sume 2.554,27 €
zamietol. Súd mal na základe vykonaného dokazovania, a to najmä Znaleckým posudkom č. X/XXXX
vypracovaným znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia Q.. Q. Z., V.. ako i jeho
výsluchom preukázané, že žalobkyňa evidentne trpí v dôsledku úrazu trvalými následkami vo sfére
fyzickej ujmy, nakoľko do dnešného dňa jej zostali keloidné jazvy na tvári, teda na viditeľnom mieste

tela, a preto jej súd priznal mimoriadne zvýšenie náhrady za SSU, súc viazaný žalobným petitom, v ňou
uplatnenej sume 1.691,11 € predstavujúcej trvalé následky vo sfére fyzickej ujmy, keďže žalobkyňa na
základe výsledkov znaleckého dokazovania až do skončenia konania nepožiadala o rozšírenie petitu
žaloby v tomto smere. Čo sa týka žalobkyňou uplatneného mimoriadneho zvýšenia náhrady za SSU
týkajúceho sa trvalých následkov na psychike žalobkyne v sume 23.849,62 € súd dospel k záveru, že

v tejto časti nie je žaloba dôvodná. Výsluchom prizvanej znalkyne z odboru zdravotníctvo a farmácia,
odvetvie psychiatria Q.. V. I. ako i jej znaleckým úkonom, ktorý je súčasťou Znaleckého posudku č. X/
XXXX vypracovaného znalcom Q.. Q. Z., V.. mal súd síce preukázané, že v dôsledku úrazu u žalobkyne
zistila dve poruchy, a to H. E. a W. E.. H. E. v prípade žalobkyne predstavuje fóbiu zo psov U. W.
E. predstavuje narušenie jej W., teda samu seba nie je schopná vnímať bez akéhokoľvek narušenia.

Táto W. E. sa podľa zistení znalkyne začala prejavovať u žalobkyne v roku XXXX, teda keď mala XX
rokov. Znalkyňa však zistila, že žalobkyňa doteraz nikdy v tomto smere liečená nebola, nepodrobila
sa akémukoľvek liečeniu, či už prostredníctvom psychológa, psychiatra alebo psychoterapeuta a ani
znalkyňu žalobkyňa nepožiadala o liečenie. Z uvedeného súd vyvodil záver, že v čase keď žalobkyňa
žila ešte pod dozorom svojich rodičov, títo nebadali nutnosť psychiatrickej liečby svojej dcéry v dôsledku

pohryzenia psom žalovaných v 1. a 2. rade a ani samotná žalobkyňa v čase svojej dospelosti nemá
potrebu a záujem o liečenie svojej údajnej psychickej traumy, hoci podľa tvrdení znalkyne H. ako i W.
E. sú liečiteľné. O tak vážne narušenej psychike žalobkyne ako tvrdí znalkyňa nesvedčí ani jej terajší
spôsob života, kedy žalobkyňa sama bez svojich rodičov a blízkej rodiny je schopná riadne žiť a študovať
na vysokej škole v tak vzdialenej krajine ako je Č., a to bez závažnej ujmy na jej psychike. Ak by psychika

žalobkyne bola tak vážne narušená ako tvrdí, tohto by s veľkou pravdepodobnosťou nebola schopná.
Súd dospel k záveru, že tvrdenie žalobkyne, že trpí v dôsledku úrazu takou psychickou traumou, ktorá
by jej bránila v bežnom spôsobe života, je účelové, a preto jej žalobu v časti mimoriadneho zvýšenia
náhrady za SSU týkajúceho sa trvalých následkov na psychike žalobkyne v sume 23.849,62 € ako
nedôvodnú zamietol.

49. Podľa § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu
trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

50. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.

51. Súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 257 CSP a
žalovaným v 1. a 2. rade a intervenientovi, ktorí mali v spore úspech vo výške 88 %, súd náhradu trovkonania nepriznal, nakoľko v danom prípade existujú dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajúce v
charaktere sporu, v ktorom sa jedná o náhradu škody vzniknutej žalobkyni pohryzením psom žalovaných
v 1. a 2. rade, a to v čase keď táto bola ešte malým dievčaťom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde
Senica, v 3 vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa § 38 ods. 2 Zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku.