Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Friday, February 10, 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/3/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1316210943
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1316210943.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia
senátu JUDr. Mária Hajdínová a JUDr. Michaela Králová, v právnej veci navrhovateľky: O.. M. F., nar.
X.X.XXXX, trvale bytom N. X, N., proti povinnému platiť výživné: M.. L. F., nar. X.X.XXXX, bytom v N.,
F. X, o určenie výživného na manželku, o návrhu navrhovateľky na vydanie neodkladného opatrenia, o
odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III, č.k. 17C 158/2016-15 zo dňa 19. júla

2016 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava V č.k. 17C 158/2016-15 zo dňa
19. júla 2016 m e n í tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava III uznesením č.k. 17C 158/2016-15 zo dňa 19.7.2016 nariadil neodkladné
opatrenie, ktorým odporcovi uložil povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky sumou 150,- eur

mesačne, vždy do 15. dňa v kalendárnom mesiaci vopred od 01.08.2016, do právoplatnosti rozhodnutia
vo veci určenia výživného na manželku.

2.Navrhovateľkasanávrhomnanariadenieneodkladnéhoopatreniadomáhala,abysúduložilodporcovi
povinnosť predbežne prispievať na jej výživu sumou 150,- Eur mesačne, do právoplatnosti
rozhodnutia vo veci o určenie výživného na manželku, ktoré je vedené na základe jej návrhu na

Okresnom súde Bratislava I pod sp.zn. 10C 60/2016. Navrhovateľka odôvodnila návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia tým, že dňa 09.05.2016 podala návrh na určenie výživného na manželku, ktorý
bol z dôvodu miestnej nepríslušnosti postúpený na Okresný súd Bratislava III a vo veci nie je rozhodnuté.
Návrh podala navrhovateľka z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu, pretože nie je schopná
zabezpečiť si príjem zárobkovou činnosťou a jej jediný príjem je výsluhový dôchodok vo výške 308,25
Eur mesačne, z ktorého si nedokáže zabezpečiť ani svoje základné životné potreby, má problém kúpiť

si predpísané lieky a adekvátnu stravu. Náklady má tiež za bývanie, žije v staršom byte s plynovým
kúrením a opotrebovaným zariadením. Podala žiadosť o príspevok v hmotnej núdzi, ale bola jej žiadosť
zamietnutázdôvodu,žejejmanželjespoločneposudzovanouosobounaúčelyrozhodnutiaopríspevku.
Mesačné náklady vyčíslila sumou 486,74 Eur. Odporca ako jej manžel žije v byte na F.L. X S. N., má
vedomosť o tom, že v súčasnosti si plánuje kúpiť dom na vidieku, okrem toho v nadmernom
množstve denne požíva alkoholické nápoje, pracuje v strážnej službe, ale nepozná jeho príjem a okrem

toho je poberateľom výsluhového dôchodku vo výške 452,65 Eur. Odporca nemá žiadnu inú vyživovaciu
povinnosť, na jej výživu neprispieva žiadnym spôsobom aj napriek svojim možnostiam, schopnostiam
amajetkovýmpomerom.Podľanázorunavrhovateľkynemázabezpečenérovnaképostavenievprávach
a povinnostiach vyplývajúcich z manželského zväzku, keďže jej životná úroveň je nižšia ako manželova
a jej príjem nepokryje ani jej základné životné potreby. Navrhovateľka predložila na preukázanie svojich
tvrdení súdu zmluvu o pôžičke s jej manželom, ako dlžníkom, v sume 23.235,74 Eur, zo dňa 23.06.2009,

ktorá bola použitá na rekonštrukciu nehnuteľnosti v jeho nájme.3. Okresný súd právne vec posúdil podľa § 325, § 326 ods. 1, § 332 ods. 1 Civilného sporového poriadku
a § 2 ods. 1, § 155, § 156, § 157 a § 366 Civilného mimosporového poriadku.

4.Vodôvodneníuzneseniazdôraznil,ženeodkladnéopatrenieslúži kdočasnémuzabezpečeniu
ochrany porušených alebo ohrozených práv účastníkov a je namieste ho použiť tam, kde existuje
naliehavá potreba neodkladnej úpravy vzťahov medzi účastníkmi. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne
preukázané) základné skutočnosti, potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má

poskytnúť predbežná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej
ujmy. Obsahom neodkladného opatrenia podľa § 366 C.m.p. (predtým § 76 ods. 1 písm. a/ O.s.p.) je
výživné v nevyhnutnej miere, t.j. výživné určené len na uspokojovanie základných osobných životných
potrieb oprávnenej osoby - v tomto prípade manželky. Rozsah výživného v neodkladnom opatrení sa
zásadne odlišuje od jeho rozsahu v konečnom rozhodnutí, okrem prípadu, ak nevyhnutná miera je
súčasne aj limitom schopností a možností povinného. Táto zákonná úprava sa týka len do doby budúcej

a nemôže sa týkať pomerov za dobu minulú.

5. Súd prvej inštancie mal preukázané, že účastníci tohto konania sú manželia a zo skutočností
uvedených navrhovateľkou v návrhu mal súd osvedčené schopnosti a možnosti povinného platiť výživné
na navrhovateľku, keď súd vychádzal z predpokladu, že ide len o dočasné opatrenie, a

to do skončenia konania vo veci samej. Podľa názoru súdu v danom prípade nariadenie neodkladného
opatrenia je dôvodné a v plnom rozsahu sa súd stotožňuje so všetkými skutkovými a právnymi dôvodmi
uvádzanými v návrhu.

6. Proti uzneseniu podal odvolanie odporca, a to z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a g/

Civilného sporového poriadku. Namietal, že mu nebol doručený návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia podľa § 331 ods. 1 C.s.p. a nie je mu zrejmý obsah návrhu. Doručené mu bolo iba uznesenie,
ktoré pokladal za vecne nesprávne, pretože súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým
záverom, ale bez doručenia návrhu nemôže sa adekvátne vyjadriť. Zistený skutkový stav neobstojí,
pretože ide o dôkazy, ktoré neboli riadne preukázané. Namietal tvrdenie navrhovateľky, ktorá nekonala v

súlade s § 150 C.s.p. a nepredložila žiadny dôkaz, žiadne podstatné a rozhodujúce tvrdenia, čo vyplýva
aj s napadnutého uznesenia a napriek tomu súd prvej inštancie v rozpore s tým nariadil neodkladné
opatrenie. Odporca preto navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil, pretože
navrhovateľka nepredložila žiadny relevantný dôkaz na preukázanie skutočností, ktoré vyplývajú z
napadnutého uznesenia, keďže návrh mu doručený nebol. Okrem toho tvrdil, že došlo k porušeniu čl. 5,

6, 8, 9, 11 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ako čl. 16 ods. 2 C.s.p., a to vo vzťahu k spomínanej
zmluve. Napadnutým uznesením je likvidovaný ako človek bez možnosti uviesť na svoju obranu dôkazy
a skutočnosti.

7. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací, preskúmal vec, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania

§ 324 ods. l, § 329 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, vec prejednal bez nariadenia
pojednávania (§ 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie odporcu je dôvodné.

8. Neodkladné opatrenie možno podľa § 324 ods. 1 C.s.p. nariadiť pred začatím konania, počas konania
alebo po jeho skončení.

9. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä aby niečo

vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

11. Z obsahu spisu vyplýva, že predmetom konania v danej veci je určenie výživného na manželku,
v ktorom navrhovateľka žiadala nariadiť neodkladné opatrenie a uložiť odporcovi platiť výživné na
manželku.

12. Podľa § 366 C.m.p. neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.13. V zmysle tohto ustanovenia výživné v nevyhnutnej miere je určené len na uspokojovanie základných,
osobných a životných potrieb oprávneného a nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť aj vyššie
dávky výživného. Výživné priznané neodkladným opatrením má nevyhnutnú mieru jeho plnenia aj pre

oprávnenú osobu a má postačovať na uhrádzanie základných životných potrieb.

14. Neodkladné opatrenie, ktorým súd ukladá platenie výživného v nevyhnutnej miere možno nariadiť
bez zreteľa na to, o aké výživné ide. Dôležité je len to, že sa uplatňuje nárok na výživné, ktorého právny
dôvod spočíva v ustanoveniach Zákona o rodine, to znamená, že výživné poskytované na inom než

zákonnom podklade nemožno chrániť neodkladným opatrením.

15. V tejto veci je aktívne legitimovaný ten, komu patrí zákonom ustanovený nárok na výživné a osvedčí
ho spôsobom, ktorý predpisuje Zákon o rodine, teda uvedie a osvedčí rodinný vzťah, ktorý opodstatňuje
platenie výživného. Osvedčenie nariadenia neodkladného opatrenia vyžaduje aj schopnosti a možnosti
povinného platiť výživné v zmysle Zákona o rodine.

16. Pri určení výživného v nevyhnutej miere sa rozsah výživného v neodkladnom
opatrení zásadne odlišuje od jeho rozsahu v konečnom rozhodnutí, okrem prípadu, ak nevyhnutná miera
je súčasne aj limitom schopností a možností povinného. Výrok neodkladného opatrenia nepredurčuje
obsah meritórneho rozhodnutia, pritom výživné v nevyhnutej miere je určené len na uspokojovanie

základných osobných životných potrieb oprávneného a nie je rozhodujúce, že povinný je schopný
platiť aj vyššie dávky výživného. Výživné priznané neodkladným opatrením má nevyhnutnú mieru jeho
plnenia aj pre oprávnenú osobu. Výživné bez ohľadu na oprávnené potreby navrhovateľa má postačovať
na uhrádzanie základných životných potrieb a tento limit sa vzťahuje na všetky druhy vyživovacích
povinností. Začiatkom plnenia vyživovacej povinnosti je deň rozhodnutia o neodkladnom opatrení,

pričom týmto opatrením o platní výživného v nevyhnutnej miere sa nerozhodlo o tom, že je daný základ
pre určenie vyživovacej povinnosti v konaní vo veci samej.

17. Podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z
manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň

oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení jej rozsahu vyživovacej povinnosti
súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.

18. Rozsah vyživovacej povinnosti v zmysle ust. § 71 ods. 1 Zákona o rodine je stanovený tak, aby
hmotná a kultúrna úroveň oboch manželov bola zásadne rovnaká. Zásada rovnakej životnej úrovne

platí predovšetkým vtedy, ak žijú obaja manželia v spoločnej domácnosti. Zákon výslovne hovorí o tom,
že životná úroveň oboch manželov má byť zásadne rovnaká. Nie je ale vylúčené, aby v niektorých
prípadoch bolo od tejto zásady rovnakej životnej úrovne upustené, napríklad vtedy, ak ide o rozhárané
manželstvo, keď manželia spolu nežijú a nemajú záujem o vedenie spoločnej domácnosti a o spolužitie
v manželstve. Preto zásada rovnakej životnej úrovne neznamená mechanickú rovnosť medzi manželmi,

ktorú by bolo možné zistiť len zo spoločných príjmov. Nestačí preto zistiť len príjmy manželov a
vykonať porovnanie, ale je potrebné zisťovať v každom individuálnom prípade nielen osobné, rodinné a
majetkové pomery každého z manželov, ale i konkrétnu mieru potrieb danú povahou práce, spôsobom
života,zdravotnýmstavomkaždéhozmanželov,prípadneinýmizávažnýmiokolnosťamiapredovšetkým
je potrebné prihliadnuť na odôvodnené potreby oprávneného.

19. Zásada rovnakej životnej úrovne platí predovšetkým vtedy, ak žijú obaja manželia v spoločnej
domácnosti. Z obsahu spisu vyplýva, že účastníci ako manželia v spoločnej domácnosti nežijú.
Navrhovateľka odôvodnila svoj návrh najmä tým, že má nižší príjem ako odporca, ktorý by jej mal preto
poskytnúť pomoc a platiť vyššie výživné.

20. Odvolací súd k námietke odporcu v podanom odvolaní, v ktorom vytýkal okresnému súdu, že
vo veci rozhodol bez dostatočne zisteného skutkového stavu, poukazuje na ustanovenie § 329 ods.
1 C.s.p. podľa ktorého súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Pri prijímaní takéhoto opatrenia, ktoré je

opatrením dočasným a neodkladným, prevláda požiadavka rýchlosti konania nad úplným preukázaním
uplatnenéhonároku.Ajvkonaníoneodkladnomopatrenímusísúdhodnotiťvykonanédôkazy,pritom(pri
súčasnom preukázaní potreby dočasnej úpravy pomerov strán) rozhodné skutočnosti, (predovšetkým
nárok sám) nemusia byť spoľahlivo preukázané. K nariadeniu neodkladného opatrenia stačí, ak sútvrdené skutočnosti aspoň osvedčené, t.j. ak sa javia aspoň pravdepodobnými. Procesnú zodpovednosť
v uvedenom smere nesie navrhovateľ neodkladného opatrenia.

21. Zákon preto nepredpokladá, že súd bude pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení vykonávať
dokazovanie a naopak, vo vedomí, že výsluchom strany, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia smeruje, by mohol byť zmarený účel uvedeného opatrenia; v ustanovení § 329 ods. 1 C.s.p.
výslovne formuloval zásadu, že účastníci nemusia byť pred rozhodnutím o návrhu na neodkladné
opatrenie vypočutí a rovnako, že súd nemusí nariadiť pojednávanie. Pri samotnom osvedčovaní nároku

(na základe predložených listín) potom nie je treba dôsledne dodržiavať tie formálne požiadavky, ktoré
zákon ukladá pri dokazovaní, vrátane požiadavky, aby sa druhá strana sporu mohla pred rozhodnutím o
neodkladnom opatrení k obsahu listín, z ktorých bude súd robiť záver o tom, či sú splnené predpoklady
pre nariadenie neodkladného opatrenia, vyjadriť. Takýto postup v konaní umožňuje súdu vychádzať z
predpokladov, ktoré osvedčujú dôvodnosť takéhoto návrhu, bez toho, aby nariadil pojednávanie, alebo
vypočul strany.

22. Napriek tomu, že sa osvedčujú schopnosti a možnosti povinného rodiča, obsahom neodkladného
opatrenia podľa § 366 C.m.p., bez zreteľa na to, ktorý druh vyživovacej povinnosti sa má plniť, je výživné
v nevyhnutnej miere. Pri určení výživného v nevyhnutej miere sa rozsah výživného v neodkladnom
opatrení zásadne odlišuje od jeho rozsahu v konečnom rozhodnutí, okrem prípadu, ak nevyhnutná miera

je súčasne aj limitom schopností a možností povinného. Výrok neodkladného opatrenia nepredurčuje
obsah meritórneho rozhodnutia, pritom výživné v nevyhnutej miere je určené len na uspokojovanie
základných osobných životných potrieb oprávneného a nie je rozhodujúce, že povinný je schopný
platiť aj vyššie dávky výživného. Výživné priznané neodkladným opatrením má nevyhnutnú mieru jeho
plnenia aj pre oprávnenú osobu. Výživné bez ohľadu na oprávnené potreby navrhovateľa má postačovať

na uhrádzanie základných životných potrieb a tento limit sa vzťahuje na všetky druhy vyživovacích
povinností.

23. V danej veci navrhovateľka tvrdila, že nie je schopná zabezpečiť si príjem zárobkovou činnosťou
a jej jediný príjem je výsluhový dôchodok vo výške 308,25 Eur mesačne, z ktorého si nedokáže

zabezpečiť ani svoje základné životné potreby, má problém kúpiť si predpísané lieky a adekvátnu
stravu. Tiež tvrdila, že nemá zabezpečené rovnaké postavenie v právach a povinnostiach vyplývajúcich
z manželského zväzku, keďže jej životná úroveň je nižšia ako manželova a jej príjem nepokryje
ani jej základné životné potreby. Pri skúmaní rovnakej životnej úrovne nejde o mechanickú rovnosť
medzi manželmi. Treba zistiť osobné, rodinné, majetkové pomery manželov, tiež odôvodnené potreby

oprávneného pokiaľ ide o povahu jeho práce, spôsob života, zdravotný stav manželov a iné závažné
okolnosti, ktorými je možné určiť odôvodnenosť a rozsah vyživovacej povinnosti manžela, ktorý podal
návrh na určenie výživného. Preto nestačí ani pri nariaďovaní neodkladného opatrenia zistiť iba príjem
obidvoch manželov, prípadne ich majetkové pomery. V každom konkrétnom prípade je potrebné, aby
skutkový stav bol zistený dostatočne. Preto nemožno len na základe tvrdenia navrhovateľky, bez

overenia zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného oparenia uložiť odporcovi povinnosť
prispievať na výživu navrhovateľky. Bola to práve navrhovateľka, ktorá bola povinná preukázať, že je
potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi manželmi, ako účastníkmi tohto konania.

24. Okresný súd preto nerozhodol správne, keď nariadil neodkladné opatrenie a uložil odporcovi

prispievať na výživu navrhovateľky, ktorá je síce jeho manželka, ale nežijú v spoločnej domácnosti a tak
neplatí zásada rovnakej životnej úrovne.

25. Odvolací súd zastáva názor, že obsah spisu nedáva podklad pre vyhovenie návrhu navrhovateľky
a preto uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 388 C.s.p. zmenil a návrh na nariadenie neodkladného

opatrenia zamietol. O dôvodnosti nároku navrhovateľky sa bude zaoberať súd prvej inštancie v konaní
vo veci o určenie výživného na manželku na základe vykonaného dokazovania.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie,
ak to zákon pripúšťa (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c)strananemalaspôsobilosťsamostatnekonaťpredsúdomvplnomrozsahu anekonalzaňuzákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 422 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisovorovnakomzaobchádzaní aoochranepreddiskriminácioualeboodborovouorganizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 C.s.p.).(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§
435 C.s.p.).