Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, November 2, 2016

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 7C/90/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5815201723
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Srogončíková
ECLI: ECLI:SK:OSNO:2016:5815201723.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Námestove v právnej veci žalobkyne: Obec Nižná, IČO: 00314684, Nižná, Nová Doba
506, zastúpený splnomocneným zástupcom: JUDr. Dušan Serek, advokát, Nižná, Nová Doba 489/15,
proti žalovanej: LBA, s.r.o., Nižná, Nová Doba 497, IČO: 36 394 882, zastúpený splnomocneným
zástupcom: JUDr. Jozef Polák, advokát, Dolný Kubín, Radlinského 17/8, v konaní o určenie vlastníctva
k pozemku a uloženie povinnosti vypratať pozemok, takto

r o z h o d o l :

I/ Súd u r č u j e , že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou pozemku, zobrazeného ako KN C parc. č.
XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 682 m2, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX pre obec a
k.ú. A. na Okresnom úrade Tvrdošín, katastrálny odbor s tým, že žalovaná je povinná vypratať tento
pozemok žalobkyni oproti povinnosti žalobkyne zaplatiť žalovanej sumu 8184 EUR , do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

II/ Žalovaná je p o v i n n á nahradiť žalobkyni trovy konania v plnej výške, vyčíslené v uznesení,

vydanom po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou súdu 25. 3. 2015, zmenenou dňa 7. 4. 2015 žalobkyňa žiadala, aby súd určil, že je
výlučným vlastníkom pozemku CKN parcela č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 682 m2,
ktorý je evidovaný na LV č. XXXX pre obec a k.ú. A. a aby žalovanej uložil vypratať tento pozemok oproti
povinnosti žalobkyne zaplatiť žalovanej 8184 EUR. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaná je evidovaná ako
výlučná vlastníčka pozemku C KN parcela č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 682 m2

na LV č. XXXX pre obec a k.ú. A.. Tento pozemok nadobudla žalovaná ako kupujúca na základe kúpnej
zmluvy č. XXXX/XXX zo dňa 21. 12. 2009, uzatvorenej so žalobkyňou ako predávajúcou. Na základe
tejto kúpnej zmluvy sa žalovaná zaviazala vybudovať na predmetnom pozemku nebytovú budovu s
kancelársko-obchodnými priestormi spolu s priestormi pre autobusovú čakáreň formou prestrešenia
nástupného autobusového ostrovčeka v dĺžke budovy. Účastníci kúpnej zmluvy si v čl. IV ods.4 písm. a/
a b/ dohodli právo predávajúceho odstúpiť od kúpnej zmluvy v prípade, ak projekt stavby predložený k
žiadosti o stavebné povolenie nebude zodpovedať požiadavkám uvedeným v kúpnej zmluve a taktiež ak

v termíne do 31. 12. 2011 nebude na stavbu, ktorá má byť postavená na predmetnom pozemku, vydané
právoplatné stavebné povolenie. Listom zo dňa 24. 11. 2011 žalovaná požiadala o predĺženie lehoty na
vydanie stavebného povolenia, ktorej žiadosti žalobkyňa vyhovela a došlo k uzatvoreniu dodatku č. 1 ku
kúpnej zmluve, na základe ktorého došlo k úprave ustanovení kúpnej zmluvy tak, že lehota na vydanie
právoplatného stavebného povolenia sa predĺžila do 31. 12. 2012. Následne žiadosťou zo dňa 16. 11.
212 žalovaná opätovne požiadala žalobkyňu o predĺženie lehoty na vybavenie stavebného povolenia

do 31. 6. 2013, s čím žalobkyňa súhlasila a dohodli dodatok č. 2 ku kúpnej zmluve, kde sa lehota na
vybavenie stavebného povolenia predĺžila do 30. 6. 2013. Žalovaná si ku dňu 18. 3. . 2015 nesplnila
svoju povinnosť vyplývajúcu z čl. IV. ods. 4 písm. b/ ako aj písm. a/ kúpnej zmluvy v znení dodatkov č. 1 a2, čím žalobkyni vzniklo právo od kúpnej zmluvy odstúpiť. Listom zo dňa 18. 3. 2015 žalobkyňa oznámila
žalovanej, že odstupuje od kúpnej zmluvy v znení jej dodatkov č. 1 a 2, pričom toho istého dňa starosta
žalobkyne G.. U. H. a zamestnankyňa žalobkyne U. Q. osobne tento list doručili štatutárnemu orgánu

žalovanej G.. Y. D., ktorý však odmietol jeho doručenie prevziať. Následne z opatrnosti žalobkyňa zaslala
tento list rovnakého dňa žalovanej aj poštou. Žalovanej bolo oznámenie o zásielke uskutočnené dňa 19.
3. 2015, zásielka sa však vrátila žalobkyni ako neprevzatá. Doručením oznámenia o zásielke dňa 19.
3. 2015 sa aj takto vyjadrený prejav vôle žalobkyne dostal do dispozičnej sféry žalobkyne, čím nastali
jeho účinky. Žalobkyňa sa domáha určenia svojho výlučného vlastníckeho práva k pozemku z dôvodu

odstúpenia od zmluvy, čím došlo ku zrušeniu zmluvy s účinkami ex tunc a synalagmatickej povinnosti
strán vrátiť druhej strane všetko, čo podľa zmluvy dostala. Žalobkyňa má potom právo , aby jej žalovaný
vydal ( vypratal ) pozemok a žalobkyňa má povinnosť žalovanej vrátiť kúpnu cenu 8 184 EUR.

2. Žalovaná sa proti žalobe bránila tým, že podľa nej je kúpna zmluva, ktorú uzatvorila so žalobkyňou na
kúpu predmetného pozemku, neplatná v časti čl. IV ods. 2 až 7, pre rozpor s Občianskym zákonníkom, a

najmä s čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. Záväzok, že kupujúci bezodkladne po právoplatnosti
rozhodnutia o povolení vkladu vlastníctva začne realizovať prípravné práce, súvisiace s výstavbou
nebytovej budovy, je podľa svojho obsahu záväzok na zriadenie vecného bremena, kde mal byť
dodržaný aj procesný postup taký, že toto vecné bremeno malo byť zavkladované do katastra. Pokiaľ
totoustanovenienebolodohodnutéakovecnéprávo,takobchádzaprocesvyvlastnenia,pretožefakticky

ustanovenie článku IV kúpnej zmluvy obmedzuje panstvo vlastníka nad vecou, pričom predávajúci je
zároveň stavebným úradom, čo spôsobuje nerovnovážne postavenie zmluvných strán v neprospech
kupujúceho. Vydanie stavebného povolenia je totiž závislé od rozhodnutia obce - stavebného úradu.
Obec ako stavebný úrad môže podľa žalovanej úspešne zablokovať vydanie stavebného povolenia a
spôsobiťneschopnosťkupujúcehododržaťsvojzmluvnýzáväzok.Takétodojednaniežalovanápovažuje

aj za rozporné s dobrými mravmi. Proti žalobe sa bránila aj tým, že o odstúpení od zmluvy sa dozvedela
až v priebehu tohto konania a že ešte pred tým, dňa 11. 3. 2015, pozemok predala tretej osobe Y. F.,
ktorá ho nadobudla dobromyseľne.

3. Súd vo veci uskutočnil dokazovanie výsluchom sporových strán, svedkyne U. Q. a oboznámením

listinných dôkazov, založených v súdnom spise a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

4. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 48 Občianskeho zákonníka:

(1) Od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo
účastníkmi dohodnuté.

(2) Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené
alebo účastníkmi dohodnuté inak.

Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov
povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

5. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že žalobkyňa sa voči žalovanej domáha určenia vlastníctva k
pozemku, špecifikovanému v žalobe a vypratania tohto pozemku oproti povinnosti žalobkyne zaplatiť
žalovanej 8194 EUR na tom skutkovom základe, že dňa 18. 3. 2015 žalobkyňa odstúpila od kúpnej
zmluvy, na základe ktorej žalovaná nadobudla pozemok, v dôsledku čoho sa zmluva od počiatku zrušila

a strany sú povinné vrátiť si navzájom všetko, čo doposiaľ podľa zmluvy plnili - teda žalovaná je
povinná žalobkyni vypratať pozemok a žalobkyňa je povinná vrátiť žalovanej kúpnu cenu. Žalovaná
sa proti žalobe bránila tým, že odstúpenie od zmluvy mu bolo oznámené až doručením žaloby a
ešte pred tým žalovaná previedla vlastníctvo k pozemku na inú osobu, ktorá je dobromyseľným
nadobúdateľom a len v dôsledku intervencie žalobkyne na orgáne správy katastra nedošlo doposiaľ k

vecno-právnym účinkom zmluvy s nadobúdateľkou Y. F.. Odstúpenie od zmluvy zo strany žalobkyne
považuje za neplatné, pretože sa zakladá na ustanovení kúpnej zmluvy, ktoré je neplatné pre rozpor
so zákonom a s dobrými mravmi. Súd konštatuje, že táto zmluva je v časti o určenie, že žalobkyňa
je vlastníčkou pozemku, žalobou určovacou, pri ktorej procesným predpokladom jej úspešnosti jeexistencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení ( § 137 písm. c/ Civilného sporového
poriadku ) . Aktuálne je v katastri nehnuteľností evidovaná ako vlastníčka dotknutého pozemku žalovaná
a v prípade priaznivého rozsudku môže žalobkyňa dosiahnuť zmenu zápisu vlastníctva v katastri

nehnuteľností, z čoho súd urobil záver, že má naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Čo
sa týka vecnej stránky žaloby, medzi stranami nebolo sporné, že dňa 21. 12. 2009 žalobkyňa ako
predávajúca predala žalovanej ako kupujúcej predmetný pozemok za cenu 8 184 EUR a že k tejto
zmluve boli uzavreté dodatky č. 1 a 2, ktorých predmetom bolo predĺženie lehoty na získanie stavebného
povolenia pre žalovanú. Z tejto zmluvy vyplýva, že v čl. IV. bode 3 zmluvné strany dohodli, že kupujúci

( žalovaná ) na pozemku postaví nebytovú budovu s kancelársko - obchodnými priestormi a projekt
stavby, ktorý predloží k žiadosti o stavebné povolenie, bude riešiť aj priestory pre autobusovú čakáreň,
formou prestrešenia vstupného autobusového ostrovčeka v dĺžke budovy a v čl. IV bode 4. písm. b/
zmluvy dohodli, že predávajúci ( žalobkyňa ) má právo odstúpiť od zmluvy v prípade, ak v termíne do
31. 12. 2011 nebude na stavbu, ktorá má byť postavená na pozemku, vydané právoplatné stavebné
povolenie. Dodatkami č. 1 a 2 bola lehota na vydanie stavebného povolenia predĺžená do 30. 6. 2013.

Žalovaná v dohodnutej lehote nezískala na stavbu právoplatné stavebné povolenie ( potvrdila, že o
stavebné povolenie ani nepožiadala ). Žalobkyňa listom, datovaným dňa 18. 3. 2015, od kúpnej zmluvy
so žalovanou odstúpila s odôvodnením, že doteraz nie je vydané právoplatné stavebné povolenie na
stavbu, ktorá má byť postavená na pozemku. Pokiaľ žalovaná tvrdila, že toto odstúpenie od zmluvy je
neplatné z dôvodu rozporu so zákonom, resp. Ústavou Slovenskej republiky a pre rozpor s dobrými

mravmi,súdsasjejargumentáciounestotožnil.Žalovanátotižtvrdila,žeustanoveniezmluvy,nazáklade
ktorého žalobkyňa odstúpila od zmluvy, neprípustne obmedzuje panstvo žalovanej ako vlastníka nad
vecou ( pozemkom ) tak, že mu určuje, čo má so svojím pozemkom urobiť, čím dochádza k faktickému
vyvlastneniu pozemku žalovanej. Súd súhlasí s argumentom žalobkyne, že odstúpenie od zmluvy bolo
realizované v zmysle čl. IV bodu 3 a poťažne čl. IV ods. 4 písm. b/ kúpnej zmluvy, teda žalobkyňa

k nemu pristúpila z dôvodu, že nebolo vydané právoplatné stavebné povolenie na výstavbu budovy
a nie preto, že by nedošlo k realizáciu prípravných prác súvisiacich s výstavbou budovy, tak, ako sa
žalovaný zaviazal v čl. IV bode 2. zmluvy. Súd tiež súhlasí s tvrdením žalobkyne, že nie je dôvodná
ani obrana žalovanej proti žalobe v tom zmysle, že ustanovenia čl. IV bod 2 až 4. zmluvy sú neplatné,
pretožeideozmluvuozriadenívecnéhobremena,ktoránebolazavkladovanádokatastranehnuteľností.

Časť kúpnej zmluvy, ktorú žalovaná považuje za neplatnú, totiž nespĺňa základný pojmový znak zmluvy
o vecnom bremene, ktoré je právom k cudzej veci, pretože podľa zmluvy mala žalovaná vybudovať
stavbu na vlastnom pozemku a žalobkyni k tomuto pozemku nevyplýva žiadne oprávnenie. Okrem toho
ustanovenia zmluvy, ktoré sú podľa žalovanej z hľadiska svojho obsahu zmluvou o vecnom bremene,
nespĺňajú ďalší pojmový znak zmluyy o vecnom bremene, a to je opakujúci sa charakter; teda obsahom

vecnéhobremenamôžebyťprávo,ktoréhoobsahomjeopakujúcesaplnenie.Záväzokžalovanejzačaťs
prípravnými prácami, resp. postaviť na pozemku určitú stavbu nie je záväzkom na opakujúce sa plnenie.
Z hľadiska svojho obsahu sú ustanovenia čl. IV. kúpnej zmluvy ustanoveniami, ktorým sa precizuje
zmluvný vzťah predaja pozemku o prípady, pre ktoré možno pristúpiť k odstúpeniu od zmluvy, podľa § 48
ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd sa nestotožnil ani s argumentom žalovanej o rozpore ustanovenia

čl. IV bod 4 písm. b/ kúpnej zmluvy s dobrými mravmi, ktorý odôvodnila tým, že subjektom, ktorý by
mal rozhodnúť o vydaní stavebného povolenia je stavebný úrad - obec, ktorá je predávajúca, pretože
táto by mohla úspešne blokovať proces vydania stavebného povolenia, čo spôsobuje nerovnovážne
postavenie zmluvných strán. Žalobkyňa je síce skutočne stavebným úradom, kde by žalovaná mala
podať žiadosť o vydanie stavebného povolenia, ale žalovaný svoje tvrdenie o rozpore s dobrými mravmi

odôvodňuje tvrdením o možnosti žalobkyne „ blokovať „ stavebné konanie bez akéhokoľvek reálneho
základu. Zo samotnej skutočnosti, že žalobkyňa je zároveň stavebným úradom, ešte nevyplýva, že
by automaticky svoje postavenie zneužila v neprospech žalovaného v prípadnom stavebnom konaní,
ktoré žalovaná navyše ani len nezačala podaním žiadosti o stavebné povolenie. Konanie žalobkyne,
keď mu na jeho žiadosť opakovane predĺžila lehotu na vydanie stavebného povolenia, skôr svedčí o

ústretovom prístupe žalobkyne voči žalovanej, než o úmysle žalobkyne blokovať stavebné povolenie.
Súd je názoru, že žalobkyňa, ktorým je obec, by ako stavebný úrad v prípade splnenia zákonných
predpokladovzostranyžalovanejvydala(muselavydať)stavebnépovolenie.Skutočnosť,žežalobkyňa
je subjektom verejného práva a žalovaná je obchodnou spoločnosťou a že žalobkyňa má vo vzťahu k
žalovanej určité kompetencie vyplývajúce z noriem verejného práva ešte nerobí zmluvný vzťah medzi

nimi nerovnovážnym, pretože žalobkyňa pri uzavretí a plnení zmluvy nerealizovala svoje kompetencie
ako obce, ale využila zmluvné právo odstúpiť od zmluvy, na čo by bola oprávnená aj vtedy, ak by nebola
subjektom verejného práva. Ďalšou námietkou, ktorú žalovaná voči odstúpeniu od zmluvy uplatnila, bolo
jej nedoručenie. Žalovaná totiž tvrdila, že o odstúpení od zmluvy sa dozvedela až z doručenej žalobya že skôr o ňom vedomosť nemala. Toto tvrdenie žalovanej bolo vyvrátené výpoveďou starostu obce
G.. U. H., ktorý potvrdil, že odstúpenie od zmluvy doručil žalovanému, konkrétne konateľovi G.. Y. D.,
ktorý písomnosť odmietol prevziať, na čo starosta následne prikázal svojej sekretárke, aby list poslala

poštou. Skutočnosť, že odstúpenie od zmluvy bolo žalovanému doručené skôr, potvrdila aj svedkyňa U.
Š., ktorá uviedla, že ho G.. Y. D. doručila dňa 18. 3. 2015, ktorý listinu po tom, čo sa s ňou oboznámil,
odmietol prevziať. Pokiaľ žalovaná považovala tieto svedecké výpovede za nevierohodné z dôvodu, že
sú v nich rozpory ohľadne priebehu osobného doručovania, súd je názoru, že hoci sa výpovede starostu
obce ohľadne doručenia v detailoch nezhodujú, nejde o žiadne diametrálne rozdiely a nič to nemení na

skutočnosti, že jednak starosta a aj jeho sekretárka potvrdili, že odstúpenie od zmluvy bolo doručené
konateľovi žalovaného G.. D., ktorý však odmietol potvrdiť prevzatie písomnosti, hoci sa s jej obsahom
oboznámil a svedkyňa U. Š. aj upresnila dátum , kedy sa tak stalo - 18. 3. 2015. Skutočnosť, že sa tak
naozaj stalo, podľa názoru súdu vyplýva aj zo správania žalovaného, keď si po tom, čo požiadal starostu
aj jeho sekretárku, aby odstúpenie od zmluvy poslali poštou ( túto požiadavku konateľa žalovanej G..
D. potvrdili starosta obce a aj svedkyňa U. Š. ), poštovú zásielku neprevzal. Súd tiež nepovažuje za

náhodu, že žalovaná podpísala dňa 19. 3. 2015, teda deň nasledujúci po doručení odstúpenia od zmluvy
kúpnu zmluvu, ktorou pozemok previedla na tretiu osobu - Y. F.. Táto zmluva je síce datovaná dňa 11.
3. 2015, avšak podpis G.. Y. D. na nej podľa osvedčovacej doložky notára bol osvedčený dňa 19. 3.
2015. Žalovaná tým nepriamo potvrdila, že v čase, keď jej konateľ podpísal zmluvu, už mal vedomosť o
odstúpení od zmluvy zo strany žalobkyne, keďže touto zmluvou, v prípade povolenia vkladu vlastníctva

k pozemku v prospech nadobúdateľky Y. F. ( o čo sa žalovaná snažila návrhom na povolenie vkladu
do katastra nehnuteľností, ktorý návrh žalovaná doručila orgánu správy katastra rovnako dňa 19. 3.
2015 a žiadala o urýchlené konanie o návrhu na vklad v lehote do 15 dní od doručenia návrhu ) by sa
vyhla právnym následkom odstúpenia od zmluvy. Vo vzťahu k námietke žalovanej o potrebe ochrany
Y. F., ktorá vystupuje ako kupujúca v kúpnej zmluve uzatvorenej so žalovanou ako predávajúcou zo

dňa 19. 3. 2015, ako dobromyseľnej nadobúdateľky, súd prisvedčil argumentu žalobkyne, že vzhľadom
na to, že doposiaľ nedošlo k vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech Y. F.,
nemožno ju považovať za nadobúdateľku, keďže vecno-právne účinky zmluvy nenastali. Z vykonaného
dokazovania teda vyplynulo, že žalobkyňa oznámením, ktoré sa dostalo do sféry poznania žalovanej
dňa 18. 3. 2015, platne odstúpila od kúpnej zmluvy, v dôsledku čoho vznikla žalobkyni povinnosť

vrátiť žalovanej kúpnu cenu a žalovanej vznikla povinnosť vydať ( vypratať ) pozemok žalobkyni. Súd
konštatuje, že žaloba je dôvodná aj v časti o určenie vlastníctva, kde vzhľadom na to, že odstúpením
od zmluvy došlo k zrušeniu zmluvy od počiatku, nastal nesúlad medzi stavom právnym a evidenčným
stavom, pretože hoci je v súčasnosti vlastníkom opäť žalobkyňa, v katastri nehnuteľností je evidovaná
ako vlastníčka žalovaná. Určenie vlastníctva k pozemku vedie k zmene zápisu vlastníctva v katastri

nehnuteľností v súlade s právnym stavom. Pokiaľ žalovaná v rámci svojej záverečnej reči voči žalobe
namietala, že nie je splnený úplný okruh subjektov na stranách sporu, súd túto jej námietku neuznal,
keďže žalovaná ani nekonkretizovala, aké subjekty a na ktorej strane nie sú označené, len tvrdila, že
subjektmi na sporových stranách by mali byť aj tí, ktorí sú dotknutí na svojich právach. Súd je názoru,
že okruh subjektov na strane či už žalobcu alebo žalovaného je úplný, keďže okruh sporových strán je v

prípade žaloby o určenie vlastníctva k nehnuteľnosti evidovanej v katastri nehnuteľností splnený, pokiaľ
žalobca, ktorý o sebe tvrdí, že je vlastníkom, podá žalobu voči žalovanému, ktorým je osoba, evidovaná
v katastri nehnuteľností ako vlastník, čo v danom prípade je splnené. Rovnako sa to týka aj žaloby v
časti o vypratanie veci, ktorá je svojou povahou reivindikačnou žalobou. Na jej podanie je aktívne vecne
legitimovaný vlastník a pasívne vecne legitimovaná osoba, ktorá mu vec neoprávnene zadržuje. Súd

súhlasí aj so znením žalobného petitu, kde sa žalobkyňa domáha vypratania pozemku, ktorý termín v
prípade reivindikačnej žaloby spĺňa požiadavku vykonateľnosti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd
Námestovo (§ 362 ods. 1C.s.p.). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na

príslušnom odvolacom súde Krajskom súde v Žiline..

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania stanovených v § 127 C.s.p. uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

(§ 365 ods. 1C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.