Decision was made at the court Okresný súd Námestovo
Judgement was issued by JUDr. Peter Bebej
Legislation area – Občianske právo
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Dolný Kubín
Spisová značka: 5Cpr/4/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5415203541
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Bebej
ECLI: ECLI:SK:OSDK:2016:5415203541.7
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dolný Kubín sudcom JUDr. Petrom Bebejom v právnej veci žalobkyne: O.. B. G., Z. O.
A. O., S.. Ž. XXXX/XX, L.: XXXXXXXX, zastúpená Mgr. Vierou Rišiaňovou, advokátkou so sídlom v
Borcovej 13, proti žalovanej: B. O., F.. B., D.. XX.XX.XXXX, N. G. XX, zastúpená Advokátska kancelária
SLAMKA & Partners s.r.o., so sídlom v Dolnom Kubíne, Radlinského 1735/29, IČO: 50120000, v konaní
o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, takto
r o z h o d o l :
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovanej priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou datovanou k 17.09.2015, podanou na tunajší súd faxom 17.09.2015 a následne doručenou
poštou 22.09.2015, sa žalobkyňa prostredníctvom splnomocnenej zástupkyne domáhala určenia
neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 24.06.2015 daného žalovanou žalobkyni,
doručeného žalobkyni dňa 17.07.2015, ako aj náhrady trov konania.
2. Odôvodnila ju tým, že na základe pracovnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobkyňou ako
zamestnávateľom a žalovanou ako zamestnancom vykonávala žalovaná odo dňa 05.05.2014 pre
žalobkyňu prácu na pozícii skladník, pomocné práce v potravinárskej výrobe, s miestom výkonu práce
COOP Jednota PJ 147, 017 05 Záskalie, s dojednanou mzdou 450,- eur brutto. Dňa 17.07.2015 bolo
žalobkyni doručené Oznámenie o okamžitom ukončení pracovného pomeru zo dňa 24.06.2015, ktorým
listom jej žalovaná oznámila, že s ňou podľa ust. § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce (ďalej len „ZP“)
okamžite ukončuje pracovný pomer dňom 30.06.2015 z dôvodu: nevyplatenia mzdy načas a taktiež v
poslednom čase pre časté nezhody s p. vedúcou, ktoré mi neprispievajú na mojom zdraví. Poukazujúc
na uvedené skutočnosti a ust. § 69 ods. 1 písm. a) a b), § 70 ZP nie je podľa žalobkyne dané okamžité
ukončenie pracovného pomeru z 24.06.2015 platné. Nie je v ňom jednoznačne a nezameniteľným
spôsobom určený dôvod okamžitého skončenia trvalého pracovného pomeru, tak ako to vyžaduje
ustanovenie § 70 ZP. Z oznámenia žalovanej nie je vôbec zrejmé, ktorá konkrétne mzda, v akej výške
jej nebola vyplatená v termíne splatnosti, čo by okamžité skončenie trvalého pracovného pomeru
podľa názoru žalobkyne určite malo obsahovať, aby bolo dostatočne určité a teda aj platné. Pokiaľ
sa jedná o žalovanou uvádzané zdravotné problémy, pre ktoré by chcela pracovný pomer okamžite
skončiť, z jej strany nebol predložený lekársky posudok, tak ako to vyžaduje ZP v § 69 ods. 1 písm.
a), ktorý by potvrdzoval skutočnosť, že nie je schopná vykonávať svoju prácu bez vážneho ohrozenia
zdravia a teda žalovaná podľa názoru žalobkyne dôvod pre okamžité skončenie trvalého pracovného
pomeru ani v tomto smere nepreukázala. S poukazom na § 77 ZP sa preto domáha neplatnosti daného
okamžitého skončenia pracovného pomeru. Žalobkyňa oznámila žalovanej, že netrvá na tom, aby ajnaďalej vykonávala pre ňu prácu listom z 31.08.2015. Pracovný pomer sa tak skončil v zmysle § 78 ods.
2 písm. b) ZP dohodou ku dňu 17.07.2015, kedy bolo oznámenie doručené žalobkyni.
3. O uvedenej žalobe rozhodol prvýkrát tunajší súd rozsudkom z 29.01.2016 č. k. 5Cpr/4/2015-68
tak, že určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru podaním zo dňa 24.06.2015 dané žalovanou
žalobkyni je neplatné a žalobkyni voči žalovanej priznal náhradu trov konania vo výške 365,69 eura,
pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia, ktorú je žalovaná povinná zaplatiť zástupkyni žalobkyne
do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vyhovenie žalobe odôvodnil poukazom na to, že s ohľadom
na časové súvislosti mohla žalovaná dôvodne skončiť pracovný pomer okamžitým skončením z dôvodu
nevyplatenia mzdy, resp. jej časti len v prípade, ak by nemala vyplatenú mzdu za mesiac apríl 2015.
Nakoľko žalovaná výslovne potvrdila, že mzdu za uvedený mesiac mala ku dňu dania okamžitého
skončenia pracovného pomeru vyplatenú v celom rozsahu, je jej okamžité skončenie pracovného
pomeru neplatným právnym úkonom pre neexistenciu v ňom uvádzaného dôvodu.
4. Na základe odvolania žalovanej proti uvedenému rozsudku Krajský súd v Žiline uznesením z
24.08.2016 č. k. 10CoPr/4/2016-96, odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie. V jeho odôvodnení konštatoval, že tvrdenie žalovanej v odvolacom konaní o
tom, že jej síce žalobkyňou bola vyplatená mzda za mesiac apríl 2015 (dokonca podľa výplatnej pásky),
ale táto je nižšia, než na akú má/mala nárok podľa pracovnej zmluvy, je tvrdením novej - v konaní
pred súdom I. inštancie neuvádzanej - skutočnosti. Ohľadne otázky, či žalovanej prináleží procesné
oprávnenie uviesť (aj až) v rámci odvolacieho konania takúto (svojou povahou jednoznačne) novú
skutočnosť, so zreteľom na zmenu procesného predpisu, podľa ustanovení ktorého (procesne) konal
odvolací súd, postupujúci podľa zákona č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“),
čím získala prejednávaná vec čiastočne odlišný charakter, keďže vzhľadom na predmet sporu a jeho
strany (individuálny pracovnoprávny spor) ide o jeden z prípadov sporov s ochranou slabšej strany
(druhá hlava tretej časti CSP), uzavrel s poukazom na ust. § 320 CSP, že je prípustné, aby zamestnanec
(v súdenej veci žalovaná) označil (nové) skutočnosti a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení aj po
vyhlásení rozsudku okresným súdom. Nadväzne je nutné ustáliť skutkové okolnosti ohľadne tvrdenia
žalovanej o nevyplatení jej mzdy žalobkyňou za mesiac apríl 2015 v rozsahu zodpovedajúcom pracovnej
zmluve a vec „nanovo“ právne posúdiť. V súvislosti s aplikáciou nového procesného predpisu súd
druhej inštancie poukázal aj na odlišný - oproti štandardným sporovým konaniam - rozsah dokazovania
vyplývajúci z § 319 CSP. Zdôraznil, že argumentácia (tak skutková, ako i právna) žalovanej v rámci
prejednávania súdenej veci pred súdom prvej inštancie bola značne nedostatočná a neraz až na
hranici splnenia si procesných povinností. S ohľadom na priebeh pojednávania 28.01.2016 vyplývajúci
z jeho zvukového záznamu označil za účelovú odvolaciu námietku žalovanej o údajnom nesprávnom
položení otázky žalovanej ohľadne toho, či jej bola v celom rozsahu vyplatená mzda za mesiac máj
2015. Označil za žiaduce prihliadnuť v rámci rozhodovania o náhrade trov konania, ktorých súčasťou
bude i rozhodnutie o trovách daného odvolacieho konania na nedôslednosti v spôsobe bránenia práva
žalovanou.
5. V ďalšom priebehu konania aj súd prvej inštancie tak ako už konal aj odvolací súd s ohľadom na
zmenu procesného predpisu od 01.07.2016 ďalej v spore postupoval podľa ustanovení CSP s poukazom
na prechodné ustanovenie § 470 ods. 1 CSP.
6. Žalobkyňa prostredníctvom svojej zástupkyne v podaní z 21.11.2016 doručenom súdu 14.11.2016
s poukazom na záväzný názor súdu druhej inštancie ohľadne vysporiadania sa s otázkou, či mala
byť žalovanej vyplatená mzda za mesiac apríl 2015 v sume vyššej ako jej bola vyplatená, na ktorom
základe by potom bola žalovaná oprávnená okamžite skončiť pracovný pomer svojím podaním z
24.06.2015, tvrdila, že žalovaná mala mzdu za mesiac apríl 2015 riadne vyplatenú, pričom jej vznikol
nárok na zaplatenie mzdy najviac v sume 126,77 eura brutto/108,12 eura netto. Zdôvodnila to tým, že
žalovaná bola v čase od 20.02.2015 do 22.04.2015 práceneschopná, čo uviedla samotná žalovaná na
pojednávaní18.01.2016.Od23.04.2015do30.04.2015mohlažalovanápracovať,t.z.mohlaodpracovať
6 pracovných kalendárnych dní a nie 9 ako to uvádza v podanom odvolaní žalovaná. Potom mal
žalovanej vzniknúť, súhlasiac s jej výpočtom uvádzaným v odvolaní, nárok na zaplatenie sumy 20,91
eura brutto/deň - t.z. sumy 125,46 eura brutto/6 dní. Žalobkyňa nesporne vyplatila žalovanej sumu
126,77 eura brutto, takže jej vyplatila sumu vyššiu, než na akú mala mať nárok (ak by aj žalovaná
pracovala menej hodín, ako 8 hodín denne, zaplatený jej bol plný pracovný čas za 6 pracovných dní).
Preto neobstojí potom argument žalovanej o údajnom nevyplatení jej mzdy za mesiac apríl 2016 v plnejsume. Poukázala aj na účelovosť tvrdení žalovanej pokiaľ sa jedná o nevyplatenie mzdy za mesiac apríl
2015. Žalovaná až do podania odvolania nikdy nenamietala sumu mzdy vyplatenej jej za mesiac apríl
2015. Urobila tak so zámerom privodiť sebe pozitívny výsledok v konaní, nakoľko ako s dôvodom pre
okamžité skončenie pracovného pomeru žalovaná kalkulovala vždy s nevyplatením mzdy za mesiac máj
2015, avšak z tohto dôvodu nebola oprávnená okamžite skončiť pracovný pomer už dňa 24.06.2015,
keďže mzda za máj 2016 (správne 2015) nebola vtedy ešte splatná - čo žalovaná zjavne zistila až na
pojednávaní 18.01.2016 a tak až v odvolaní prvýkrát uvádzala mzdu za mesiac apríl 2016 (správne
2015) a dôvody jej nesprávneho určenia. Ani vo vzťahu k Inšpektorátu práce - keď dala ešte v mesiaci
september 2015 podnet na prešetrenie zákonnosti postupu žalobkyne vo vzťahu k vyplateniu jej mzdy
- vôbec nenamietala správnosť výpočtu mzdy za mesiac apríl 2015 a žiadala prešetriť len postup
žalobkyne pokiaľ sa jedná o mesiace máj - júl 2015 (viď žalovanou v odvolaní priložené Oznámenia
Inšpektorátu práce Žilina o vybavení podania zo dňa 23.11.2015), pričom je logické, že ak by nesúhlasila
so sumou vyplatenej jej mzdy za mesiac apríl 2015, toto by v podnete určite uviedla, k čomu však
nedošlo. Navrhla žalobe v celom rozsahu vyhovieť.
7. Súd na pojednávaní konal a na základe vykonaného dokazovania rozhodol v neprítomnosti žalobkyne
(jej zástupkyne), ktorá svoju neúčasť ospravedlnila žiadajúc o o prejednanie veci v ich neprítomnosti.
8. Na uvedenom pojednávaní zástupca žalovanej žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť pre
jej nedôvodnosť. Poukázal na výplatný lístok žalovanej za mesiac apríl 2015, z ktorého vyplýva,
že tejto žalobkyňa ako zamestnávateľ neoprávnene znížila mzdu o sumu 61,42 eura zdôvodnenú
nerovnomerným rozvrhnutím pracovného času, a preto bolo dôvodné okamžité skončenie pracovného
pomeru zo strany žalovanej. Tiež za mesiac apríl 2015 žalobkyňa žalovanej neposkytla stravné lístky.
Okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalovanej označil za dostatočne určité. Žalovaná v
mesiaci apríl 2015 odpracovala skutočne 9 pracovných dní, keďže pracovala od pondelka 20.04.2015
a nie ako to uvádzala od 22., resp. od 23.04.2015.
9. Žalovaná na danom pojednávaní uviedla, že sa pomýlila, keď uvádzala (vo výpovedi na pojednávaní
18.01.2016) ukončenie jej pracovnej neschopnosti, ktorá začala 23.02.2015. Táto jej pracovná
neschopnosť skončila nie 23.04.2015, ale nastúpila do práce už dňa 20.04.2015. Keď sa jej na tom
pojednávaní súd pýtal, či jej bola vyplatená mzda za mesiac apríl 2015, tak to pochopila tak, že či jej
bola vyplatená tá mzda, ktorá je uvedená vo výplatnej páske a tá jej vyplatená bola.
10. Vykonaným dokazovaním tak ako to už bolo konštatované v predchádzajúcom prvostupňovom
rozsudku tunajšieho súdu, bolo preukázané, že pracovný pomer žalovanej u žalobkyne vznikol na
základe pracovnej zmluvy uzavretej na dobu neurčitú, počnúc dňom 05.05.2014. Podľa nej bol
dojednaný druh práce žalobkyne - skladník, pomocné práce v potravinárskej výrobe, miesto výkonu
práce COOP Jednota PJ 147 Záskalie a mesačná mzda pri dojednanom pracovnom čase 40 hodín
týždenne (8 hodín denne) vo výške 450,- eur brutto, splatná v súlade s § 129 ods. 1 ZP pozadu za
mesačné obdobie, najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca.
11. Listom datovaným k 24.06.2015 dala žalovaná poukazujúc na § 69 ods. 1 písm. b) ZP okamžité
skončenie pracovného pomeru, ktoré odôvodnila jednak nevyplatením mzdy na čas a jednak častými
nezhodami v poslednom čase s pani vedúcou, ktoré jej neprispievajú na jej zdraví s tým, že okamžite
ukončuje pracovný pomer dňom 30. júna 2015.
12. Listom z 31.08.2015, doručeným poštou žalovanej 03.09.2015, žalobkyňa prostredníctvom svojej
zástupkyne oznámila žalovanej, že považuje dané okamžité skončenie pracovného pomeru za neplatné,
a to z dôvodu nejednoznačného a nezrozumiteľného spôsobu určenia dôvodu jej okamžitého skončenia
pracovného pomeru. Tiež v ňom žalovanej oznámila, že netrvá na tom, aby naďalej vykonávala prácu
pre žalobkyňu a že jej pracovný pomer sa skončil dohodou k 17.07.2015, kedy bolo žalobkyni doručené
predmetné oznámenie, a to v zmysle § 78 ods. 2 (správne ods. 3) písm. b) ZP.
13. Nebolo medzi účastníkmi sporné, že predmetné „okamžité skončenie pracovného pomeru“ bolo
žalobkyni doručené poštou dňa 17.07.2015, čo napokon vyplýva aj z údajov služby Slovenskej pošty
- sledovanie zásielok (č. l. 22) ohľadne doručovania danej doporučenej zásielky RP614512479SK
podanej na poštu dňa 26.06.2015 (č. l. 21). Žalovaná prostredníctvom svojho zástupcu na pojednávaní
18.01.2016 tvrdila, že dané okamžité skončenie doručovala žalobkyni aj osobne, pričom však vo
svojej výpovedi nevedela uviesť ani presný dátum, kedy sa tak malo stať a naviac na preukázanietakto z časového hľadiska neurčito vymedzeného dňa, kedy sa tak malo stať, ani nenavrhla vykonať
nejaké dôkazy. Na základe vykonaného dokazovania súd uzatvára, že súd mal preukázané doručenie
uvedeného okamžitého skončenia pracovného pomeru žalovanej u žalobkyni (až) dňom 17.07.2015.
14. Ak potom žalobkyňa podala túto žalobu na súd najprv faxom dňa 17.09.2015, ktorú následne
doplnila doručením jej originálu zaslaného poštou v lehote stanovenej v § 42 ods. 1 v tom čase
účinnéhoObčianskehosúdnehoporiadku(ďalejlen„O.s.p.“),t.j.zásielkoupodanounapošte21.09.2015
doručenou súdu 22.09.2015 (deň 20.09.2015 bola nedeľa a teda s poukazom na § 57 ods. 2 O.s.p.
posledným dňom trojdňovej lehoty bol pondelok 21.09.2015), stalo sa tak v dvojmesačnej prekluzívnej
lehote podľa § 77 ZP.
15. Daná žaloba je žalobou s tzv. prezumovaným naliehavým právnym záujmom, u ktorej zásadne
nie je potrebné s poukazom na § 137 písm. c) CSP (a do 01.07.2016 s poukazom na § 80 písm. c)
O.s.p.) preukazovať ako procesný predpoklad jej úspešnosti existenciu naliehavého právneho záujmu
na požadovanom určení, keďže možnosť takéhoto jej podania predpokladá hmotné právo a pri ktorej
nepodaní v zákonom stanovenej lehote nastupuje nevyvrátiteľná právna domnienka platnosti úkonu
smerujúceho k rozviazaniu pracovného pomeru jednou zo strán pracovnoprávneho vzťahu (v danom
prípade predmetného okamžitého skončenia pracovného pomeru).
16. Hoci z úkonu žalovanej vyplývajú dve rozdielne skutočnosti, ktorými ho odôvodňovala, je zrejmé, a
to nielen z odkazu na ust. § 69 ods. 1 písm. b) ZP a aj z následnej „konkretizácie“ žalovanou v priebehu
tohto konania, že tým dôvodom malo byť práve a len nevyplatenie mzdy.
17. Podľa § 69 ods. 1 písm. b) ZP zamestnanec môže pracovný pomer okamžite skončiť, ak
zamestnávateľ mu nevyplatil mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady, náhradu za pracovnú pohotovosť,
náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo ich časť do 15 dní po uplynutí
ich splatnosti.
18. Podľa § 69 ods. 3 ZP zamestnanec môže okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote jedného
mesiaca odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru dozvedel.
19. Hoci z textu okamžitého skončenia pracovného pomeru nevyplýva, za ktoré konkrétne obdobie
nemala byť žalovanej vyplatená mzda, ale len to, že jej nemala byť mzda vyplatená načas, táto
skutočnosť sama o sebe podľa názoru súdu nemá za následok neurčitosť skutkového vymedzenia
dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru. Súd preto skúmal, či došlo čo aj len k čiastočnému
nevyplateniu mzdy žalovanej pred tým, ako žalovaná urobila uvedený hmotnoprávny úkon a ak áno (ak
by došlo k omeškaniu vo vyplatení mzdy v časovom rozsahu vyplývajúcom z § 69 ods. 1 písm. b) ZP
pred daním predmetného okamžitého skončenia pracovného pomeru), či žalovaná uplatnila daný dôvod
v prekluzívnej lehote vyplývajúcej z § 69 ods. 3 ZP.
20. Až v rámci odvolacieho konania žalovaná a jej zástupca začali zhodne tvrdiť, že dôvodom
daného okamžitého skončenia pracovného pomeru žalovanou bolo nevyplatenie mzdy za mesiac apríl
2015. Žalovaná v danej súvislosti súčasne na pojednávaní 21.11.2016 (pozri bod 9) opravila údaje
prezentované v jej výpovedi na pojednávaní 18.01.2016, že v danom mesiaci nastúpila do práce po
ukončení svojej práceneschopnosti trvajúcej od 23.02.2015, už dňom 20.04.2015. Tomuto jej tvrdeniu
pritom zodpovedá aj údaj ohľadne počtu odpracovaných dní uvedený na výplatnom lístku žalovanej za
4/2015, ktorý vypracovala žalobkyňa a na ktorom je uvedený celkový počet odpracovaných dní 9 a počet
odpracovaných hodín 72 zodpovedajúcich pri 8-hodinovom dennom pracovnom čase dojednanom v
pracovnej zmluve danému počtu odpracovaných dní (v mesiaci apríl 2015 bolo celkovo 20 pracovných
dní + 2 dni platený sviatok v pracovné dni, pričom od 20.04.2015 (pondelka) do konca mesiaca -
30.04.2015 (štvrtka) bolo pracovných práve 9 dní. V danom výplatnom lístku, ako na to poukázala aj
žalovaná strana, bola uvedená suma 61,42 eura v kolónke - „zníženie-nerovnomer.rozvrh.prac. čas“,
hoci žalobkyňa nijako nepreukázala, že by malo byť so žalovanou niekedy platne dojednané nejaké
nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času. Z v pracovnej zmluve dojednanej hrubej mzdy 450,- eur,
by zodpovedala odpracovanému počtu dní suma 184,09 eura (450 : 22 x 9) a ak by táto hrubá mesačná
mzda predstavovala 460,- eur ako je uvedené vo výplatnom lístku, tak 9 pracovným dňom by z nej
zodpovedala suma 188,19 eura uvedená aj v danom výplatnom lístku. Ak nesporne žalobkyňa za
uvedený mesiac zaplatila žalovanej titulom mzdy sumu 114,87 eura vychádzajúc z hrubej mzdy „len126,77 eura (nedôvodne poníženej zo sumy 188,19 eura práve o zmienených 61,42 eura) nevyplatil
žalovanej celú mzdu, ktorá jej za mesiac apríl 2015 prislúchala, keď k rovnakému záveru o nevyplatení
celej mzdy by sa došlo aj v prípade, ak by hrubá mesačná mzda žalovanej mala predstavovať 450,- eur,
kedy by rozdiel predstavoval 57,32 eura, žalobkyňa zo mzdy, na ktorú mala žalovaná nárok, nevyplatila
jej časť v rozsahu cca 30 %.
21. Žalovaná so zreteľom na dátum vyhotovenia okamžitého skončenia pracovného pomeru
(24.06.2015, ktorú listinu dala za účelom jej doručenia žalobkyni na poštovú prepravu dňa 26.06.2015)
a s ohľadom na jednomesačnú prekluzívnu lehotu vyplývajúcu z § 69 ods. 3 ZP, mohla z dôvodu
nevyplatenia mzdy (časti mzdy) platne okamžite skončiť pracovný pomer vtedy, ak by nemala mať
vyplatenú mzdu alebo jej časť práve za mesiac apríl 2015.
22. Nakoľko vykonané dokazovanie preukázalo, že žalobkyňa nevyplatila práve za mesiac apríl 2015
celú mzdu žalovanej do 15 dní po jej splatnosti, teda najneskôr do 15. júna 2015, pričom sa tak
nestalo ani následne, keď žalovanej nedôvodne zadržala jej časť vo výške 61,42 eura brutto a z takto
o uvedenú sumu poníženej hrubej mzdy na sumu 126,77 eura vypočítala žalovanej čistú mzdu 114,87
eura, ktorá jej aj bola vyplatená, bolo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalovanej dané
žalobkyni listom z 24.06.2015, ktoré bolo poštou doručené žalobkyni dňa 17.07.2015, učinené platne.
Preto súd žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti daného úkonu, ako nedôvodnú,
zamietol. Hoci z už uvedených dôvodov bola žalovaná v spore úspešná, pre posúdenie veci bolo bez
právneho významu tvrdenie zástupcu žalovanej, že za daný mesiac nemala dať žalobkyňa žalovanej ani
stravné lístky, keďže takýto nárok (neposkytnutie príspevku na stravovanie podľa § 152 ods. 3 ZP, resp.
stravovacej poukážky) nie je uvedený medzi nárokmi obsiahnutými v hypotéze ust. § 69 ods. 1 písm.
b) ZP, ktorých neuspokojenie v tam určenej lehote oprávňuje zamestnanca k okamžitému skončeniu
pracovnému pomeru.
23. Predmetom tohto konania bol výlučne hmotnoprávny jednostranný úkon žalovanej voči žalobkyni
z 24.06.2015, doručený žalobkyni 17.07.2015, a nie aj následný jednostranný úkon žalovanej voči
žalobkyni z 20.07.2015, doručený žalobkyni 31.07.2015, ktorý je predmetom iného konania vedeného
na tunajšom súde pod sp. zn. 6Cpr/4/2015, ktoré nie sú ani obsahovo identické, hoci sledovali rovnaký
cieľ (okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalovanej z dôvodu nevyplatenia mzdy). Súd
však v tomto spore ustálil, že platným bol už prvý z nich, ktorý tvoril predmet tohto konania.
24. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd s poukazom na § 262 ods. 1 CSP tak, že s poukazom
na § 255 ods. 1 v spojení s § 257 CSP priznal žalovanej, ktorá napokon mala vo veci plný úspech, nárok
len na náhradu časti vzniknutých trov v rozsahu 50 %. Zohľadnil pri tom (aj s poukazom na pokyn súdu
druhej inštancie v jeho zrušujúcom uznesení) nedôslednosti v spôsobe bránenia práva žalovanou, ktorá
relevantné skutkové okolnosti vedúce k jej úspechu v spore začala prvýkrát tvrdiť až v rámci odvolacieho
konania, pričom takúto možnosť mohla „úspešne“ využiť len vďaka zmene procesného kódexu v štádiu
odvolacieho konania. Ak by tak urobila včas, bolo by možné vo veci takto rozhodnúť už na prvom
pojednávaní dňa 18.01.2016 a nevznikli by (zbytočne) nielen žalovanej ďalšie trovy spojené s odvolacím
konaním a následným opätovným konaním na tunajšom súde. Namiesto 6 plných úkonov právnej služby
vyplývajúcich zo spisu, by v prípade náležitého postupu žalovanej (jej zástupcu) plne postačovali 3
úkony právnej služby (príprava a prevzatie zastúpenia, vyjadrenie k žalobe a zastupovanie na jednom
pojednávaní). Preto súd zohľadniac naznačený neefektívny postup žalovanej (jej zástupcu) ako dôvod
hodný osobitného zreteľa pre nepriznanie nároku na náhradu časti žalovanej vzniknutých trov, priznal
žalovanej nárok na ich náhradu práve v rozsahu 50 % z dôvodne vzniknutých a uplatnených trov. O ich
výške bude rozhodnuté s poukazom na § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením po právoplatnosti
tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Dolný Kubín (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1 a 2 CSP
(ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, jeho podpísania a uvedeniaspisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh) - § 363 CSP.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.