Rozsudok Judgement was issued on Friday, January 29, 2016

Súd: Okresný súd Dolný Kubín
Spisová značka: 5Cpr/4/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5415203541
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Bebej

ECLI: ECLI:SK:OSDK:2016:5415203541.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dolný Kubín samosudcom JUDr. Petrom Bebejom v právnej veci žalobkyne: O.. B. G., Z.

O. A. O., S.. Ž. XXXX/XX, L.: XXXXXXXX, zastúpená Mgr. Vierou Rišiaňovou, advokátkou so sídlom v
Borcovej 13, proti žalovanej: B. O., F.. B., D.. XX.XX.XXXX, N. G. XX, zastúpená Advokátska kancelária
SLAMKA & Partners s.r.o., so sídlom v Dolnom Kubíne, Radlinského 1735/29, IČO: 50120000, v konaní
o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že okamžité skončenie pracovného pomeru podaním zo dňa 24.06.2015 dané žalovanou
žalobkyni je neplatné.

II. Súd priznáva žalobkyni voči žalovanej náhradu trov konania vo výške 365,69 eura, pozostávajúcich
z trov právneho zastúpenia, ktorú je žalovaná povinná zaplatiť zástupkyni žalobkyne do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou na tunajší súd faxom 17.09.2015 a následne doručenou poštou 22.09.2015 sa
žalobkyňa prostredníctvom splnomocnenej zástupkyne domáhala určenia neplatnosti okamžitého
skončenia pracovného pomeru zo dňa 24.06.2015 daného žalovanou žalobkyni, doručeného žalobkyni
dňa 17.07.2015, ako aj náhrady trov konania.

Odôvodnila ju tým, že na základe pracovnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobkyňou ako
zamestnávateľom a žalovanou ako zamestnancom vykonávala žalovaná odo dňa 05.05.2014 pre
žalobcu prácu na pozícii skladník, pomocné práce v potravinárskej výrobe, s miestom výkonu práce
COOP Jednota PJ 147, 017 05 Záskalie, s dojednanou mzdou 450,- eur brutto. Dňa 17.07.2015 bolo
žalobkyni doručené Oznámenie o okamžitom ukončení pracovného pomeru zo dňa 24.06.2015, ktorým
listom jej žalovaná oznámila, že s ňou podľa ust. § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce (ďalej len „ZP“)
okamžite ukončuje pracovný pomer dňom 30.06.2015 z dôvodu: nevyplatenia mzdy načas a taktiež v

poslednom čase pre časté nezhody s p. vedúcou, ktoré mi neprispievajú na mojom zdraví. Poukazujúc
na uvedené skutočnosti a ust. § 69 ods. 1 písm. a) a b), § 70 ZP nie je podľa žalobkyne dané okamžité
ukončenie pracovného pomeru z 24.06.2015 platné. Nie je v ňom jednoznačne a nezameniteľným
spôsobom určený dôvod okamžitého skončenia trvalého pracovného pomeru, tak ako to vyžaduje
ustanovenie § 70 ZP. Z oznámenia žalovanej nie je vôbec zrejmé, ktorá konkrétne mzda, v akej výške
jej nebola vyplatená v termíne splatnosti, čo by okamžité skončenie trvalého pracovného pomeru
podľa názoru žalobkyne určite malo obsahovať, aby bolo dostatočne určité a teda aj platné. Pokiaľ

sa jedná o žalovanou uvádzané zdravotné problémy, pre ktoré by chcela pracovný pomer okamžite
skončiť, z jej strany nebol predložený lekársky posudok, tak ako to vyžaduje ZP v § 69 ods. 1 písm.
a), ktorý by potvrdzoval skutočnosť, že nie je schopná vykonávať svoju prácu bez vážneho ohrozenia
zdravia a teda žalovaná podľa názoru žalobkyne dôvod pre okamžité skončenie trvalého pracovnéhopomeru ani v tomto smere nepreukázala. S poukazom na § 77 ZP sa preto domáha neplatnosti daného
okamžitého skončenia pracovného pomeru. Žalobkyňa oznámila žalovanej, že netrvá na tom, aby aj
naďalej vykonávala pre ňu prácu listom z 31.08.2015. Pracovný pomer sa tak skončil v zmysle § 78 ods.

2 písm. b) ZP dohodou ku dňu 17.07.2015, kedy bolo oznámenie doručené žalobcovi.

Zástupkyňa žalobkyne na pojednávaní 18.01.2016 v ďalšom konaní uviedla, že v danom prípade z
prejavu vôle žalovanej v jej okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 24.06.2015 absentuje
uvedenie nielen výšky, v akej jej mzda nemala byť vyplatená, ale nie je uvedené ani obdobie, za ktoré sa

tak malo stať. To, že si žalovaná bola vedomá nedostatkov tohto svojho podania, sa snažila konvalidovať
ďalším oznámením o skončení pracovného pomeru, čím chcela validovať jeho účinky. Podľa nej je
bezpredmetné v tomto konaní vykonať dokazovanie za účelom zisťovania, či skutočne nebola vyplatená
žalovanej za nejaké konkrétne obdobie mzda alebo časť mzdy vzhľadom na neurčitosť jej prejavu vôle
v podaní z 24.06.2015. Ako účelovú a tendenčnú označila argumentáciu protistrany s ohľadom na
diametrálne odlišný obsah podaní žalovanej z 24.06.2015 a z 20.07.2015, pretože ak by žalovaná chcela

získať len dôkaz o tom, že takúto listinu žalobkyni doručila, tak by opätovne doručovala takú istú listinu.
Tiež na portáli Slovenskej pošty ohľadne sledovania zásielok si mohla žalovaná zistiť stav doručovania
jej zásielky žalobkyni. S ohľadom na výpoveď žalovanej, podľa ktorej tejto mala byť nevyplatená mzda
zo strany žalobkyne za mesiac január 2015 s ohľadom na čas, kedy žalovaná dala výpoveď, ide o
oneskorené uplatnenie takéhoto nároku s poukazom na § 69 ods. 3 ZP, keďže došlo k preklúzii tohto

nároku pre neuplatnenie v lehote 1 mesiaca, odkedy tento dôvod vznikol, pričom mzda za mesiac január
2015 bola splatná do 28.02.2015. Žiadala, aby sa súd pridŕžal výpovede žalovanej, ktorá spontánne
vypovedala, za ktoré konkrétne mesiace jej bola vyplatená mzda a za ktoré nebola, s čím je v určitom
rozpore vyjadrenie jej zástupcu. V rámci vykonaného dokazovania nebolo preukázané ani len to, že by
žalovanej nemala byť vyplatená mzda pokiaľ ide o mesiac apríl 2015 a ohľadne tvrdeného nevyplatenia

mzdy za predchádzajúce obdobia uviedla, že v danej časti ide o prekludovaný nárok.

Žalovaná prostredníctvom zástupcu v podaní z 13.10.2015 žiadala žalobu zamietnuť. Uviedla, že ako
zamestnanec uzavrela so žalobkyňou ako zamestnávateľom pracovnú zmluvu, v ktorej deň nástupu
bol 05.05.2014 na pozícii „Skladník, pomocné práce v potravinárskej výrobe“ v mieste výkonu práce

COOP Jednota PJ 147, 017 05 Záskalie na dobu neurčitú. V pracovnej zmluve sa žalovaná (správne
žalobkyňa) zaväzuje vyplácať mzdu v sume 450,- eur brutto, a to vždy v súlade so ZP podľa § 129
ods. 1 pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca.
Pracovný čas bol dojednaný na 40 hodín týždenne. Na základe vyššie uvedenej pracovnej zmluvy,
mzda za mesiac máj 2015 bola v súlade s čl. 5 zmluvy splatná dňa 30.06.2015. Z dôvodu, že ani

v dodatočnej 15-dňovej lehote po uplynutí splatnosti mzdy nebola vyplatená zvyšná časť mzdy, a
to 197,63 eura, pričom podľa výplatného lístka za mesiac 5/2015 mala vyplatiť sumu 377,63 eura,
žalobkyňa (správne žalovaná) okamžite skončila pracovný pomer. Dňa 17.07.2015 žalobkyňa prevzala
oznámenieookamžitomskončenípracovnéhopomeruz24.06.2015adeňdoručeniajeajdeňskončenia
pracovného pomeru, ktorý sa skončil z dôvodu, aký je uvedený, t. j. z nevyplatenia mzdy podľa § 69 ods.

1 písm. b) ZP. Poukazujúc na názor vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo 205/2007
z 22.02.2008 je v tomto prípade jednoznačne a nezameniteľným spôsobom určený dôvod okamžitého
skončenia pracovného pomeru, ktorým je nevyplatenie mzdy a rovnako sú splnené aj všetky podmienky,
ktoré vyžaduje § 70 ZP. Spomenutá formulácia „z dôvodu neplatenia mzdy na čas“ je tam uvedená len
z toho dôvodu, že žalobkyňa už dlhší čas nevyplácala celú mzdu žalovanej. Až na sústavné naliehanie

žalovanej jej bola časť mzdy vyplatená, ale aj to s niekoľkomesačným oneskorením. Poukázala na to, že
žalobkyňa ani do dnešného dňa nevyplatila žalovanej zvyšnú mzdu za mesiac máj, ktorý bol dôvodom
pre okamžité skončenie pracovného pomeru.

Zástupca žalovanej na pojednávaní doplnil, že následné oznámenie o skončení pracovného pomeru,

ktoré urobila žalovaná po tom, ako zaslala prvotné oznámenie zo dňa 24.06.2015 o tomto skončení,
urobila len z opatrnosti, nakoľko oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru z 24.06.2015
žalovaná robila tak, že písomnosť osobne doručila žalobkyni, ktorá však nepodpísala jeho prevzatie a
následne jej ho zasielala poštou, ale nemala doklad o tom, že tak urobila, keďže nedoručovala danú
písomnosť žalobkyni s doručenkou. Žalovanej nebola vyplatená mzda pred daným úkonom včas a

riadne. Žalovaná dala okamžité skončenie pracovného pomeru podaním z 24.06.2015 aj v súvislosti
s nevyplatenou mzdou za mesiac apríl 2015. Žalobkyňa, keď žalovanej vyplácala nejaké peniaze,
nehovorila, za ktoré mesiace jej to platí, ale sama žalovaná si priraďovala určité sumy, že to snáď mohlo
byť za ten-ktorý mesiac. Žalobkyňa nedávala žalovanej výplatné pásky. Dokonca u žalovanej nedošlo kvyplateniu celej mzdy ani za mesiace november a december 2014. To, čo si tam prideľovala žalovaná,
mohlo byť za ostatné obdobia. Navrhol vykonať výsluch žalobkyne, aby sama ozrejmila, čo konkrétne,
kedy a akú mzdu vyplácala a vyplatila žalovanej, aby žalobkyňa preukázala, že vyplatila žalovanej mzdu

za mesiac apríl 2015.

Žalovaná na pojednávaní 18.01.2016 vypovedala, že k 24.06.2015 nemala od žalobkyne vôbec
vyplatenú mzdu za mesiace január, máj a jún (2015). Od 20.02. do 22.04.2015 bola práceneschopná.
Za obdobie do 20.02.2015 teda za 3 týždne mesiaca február jej mzda bola vyplatená a tiež jej bola

vyplatená aj za dni mesiaca apríl, kedy pracovala. Potom, ako dala okamžité skončenie pracovného
pomeru listom z 24.06.2015, toto doručovala žalobkyni osobne, ale už na presný deň sa nepamätá a
poslala jej to aj poštou a na poštu to dala 24.06.2015. Ona aj sledovala, či si tento list žalobkyňa preberie,
ale si ho dlhšie nepreberala a prebrala si ho až 17.07.2015. Ešte predtým, ako si ho prebrala, v utorok
14.07.2015 jej žalobkyňa dala návrh na zmenu pracovnej zmluvy, ktorý bol datovaný spätne s tým, že
by sa pracovná zmluva zmenila od 01.04.2015 tak, že nebude mať 40-hodinový pracovný týždeň, ale že

bude platená len podľa skutočne odrobených hodín. Za apríl 2015 ju za odpracované dni vyplatila len
tak, ako bolo navrhované v dohode, ktorú jej vtedy chcela dať podpísať toho 14.07.2015. Za mesiac máj
2015 jej dala peniaze tiež len za odpracované dni a vyplatila jej tie peniaze za máj 2015 dňa 22.07.2015
aj to len ich časť - sumu 200,- eur. To druhé okamžité skončenie pracovného pomeru z 20.07.2015 dala
na poštu toho istého dňa a nasledujúci deň 21.07.2015 ho osobne doručila žalobkyni. Tie listiny, ktoré

jej predložila žalobkyňa na podpis 14.07.2015, jej nepodpísala s tým, že si ich zoberie a preštuduje,
takže týmito listinami disponuje, konkrétne má ich kópie, lebo originály jej vrátila. Pokiaľ ide o prácu, tak
už od konca mesiaca máj nepracovala každý deň, ale len podľa toho, ako ich zavolala. Ku koncu sa
to zredukovalo tak, že išla do práce raz, maximálne dvakrát za týždeň. Robila pri výrobe výrobkov zo
syra. Syr brávali z mliekarní Leštiny, ale ku koncu im ho odmietali dodávať, lebo žalobkyňa bola neplatič,

takže nebolo z čoho vyrábať a ku koncu jej dávali syr len na hotovosť. Január jej žalobkyňa doplatila
postupne, a to tak, ako má poznačené na papieriku, ktorý súdu predložila. Robila si poznámky tak, ako
jej to bolo vyplácané a pokiaľ ide o údaje pod čiarou na danom liste, tak tam sú jej reakcie zo zistenia
od Inšpektorátu práce, v tej časti, v ktorej sa nezhodovali jeho zistenia so skutočnosťou. U žalobkyne
previedol Inšpektorát práce šetrenie, ktoré iniciovala ona. Žalovaná opakovane potvrdila, že mzda za

mesiac apríl 2015 jej bola vyplatená. Keď jej žalobkyňa vyplácala peniaze za mesiac apríl 2015, tak jej
dala výplatnú pásku za ten mesiac, v ktorom odpracovala asi týždeň, takže podľa toho vtedy vedela, že
jej vyplatila peniaze za tento mesiac, lebo jej dala súčasne s peniazmi aj výplatnú pásku. Vyplatila jej
vtedy presne toľko, koľko bolo uvedené vo výplatnej páske za mesiac apríl 2015.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že pracovný pomer žalovanej u žalobkyne vznikol na
základe pracovnej zmluvy uzavretej na dobu neurčitú, počnúc dňom 05.05.2014 a podľa ktorej bol
dojednaný druh práce - skladník, pomocné práce v potravinárskej výrobe, miesto výkonu práce COOP
Jednota PJ 147 Záskalie a mesačná mzda pri dojednanom pracovnom čase 40 hodín týždenne (8 hodín
denne) vo výške 450,- eur brutto, splatná v súlade s § 129 ods. 1 ZP pozadu za mesačné obdobie,

najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca.

Listom datovaným k 24.06.2015 dala žalovaná poukazujúc na § 69 ods. 1 písm. b) ZP okamžité
skončenie pracovného pomeru, ktoré odôvodnila jednak nevyplatením mzdy na čas a jednak častými
nezhodami v poslednom čase s p. vedúcou, ktoré jej neprispievajú na jej zdraví s tým, že okamžite

ukončuje pracovný pomer dňom 30. júna 2015.

Listom z 31.08.2015, doručeným poštou žalovanej 03.09.2015, žalobkyňa prostredníctvom svojej
zástupkyne oznámila žalovanej, že považuje dané okamžité skončenie pracovného pomeru za neplatné,
a to z dôvodu nejednoznačného a nezrozumiteľného spôsobu určenia dôvodu jej okamžitého skončenia

pracovného pomeru. Tiež v ňom žalovanej oznámila, že netrvá na tom, aby naďalej vykonávala prácu
pre žalobkyňu a že pracovný pomer žalovanej sa skončil dohodou k 17.07.2015, kedy bolo žalobkyni
doručené predmetné oznámenie, a to v zmysle § 78 ods. 2 (správne ods. 3) písm. b) ZP.

Nebolo medzi účastníkmi sporné, že predmetné „okamžité skončenie pracovného pomeru“ bolo

žalobkyni doručené poštou dňa 17.07.2015, čo napokon vyplýva aj z údajov služby Slovenskej pošty -
sledovaniezásielok(č.l.22)ohľadnedoručovaniadanejdoporučenejzásielkyRP614512479SKpodanej
na poštu dňa 26.06.2015 (č. l. 21). Žalovaná prostredníctvom svojho zástupcu na pojednávaní tvrdila,
že dané okamžité skončenie doručovala žalobkyni aj osobne, pričom však vo svojej výpovedi nevedelauviesť ani presný dátum, kedy sa tak malo stať a naviac na preukázanie takto z časového hľadiska
neurčito vymedzeného dňa, kedy sa tak malo stať, ani nenavrhla vykonať nejaké dôkazy. Na základe
vykonaného dokazovania súd uzatvára, že súd mal preukázané doručenie uvedeného okamžitého

skončenia pracovného pomeru žalovanej u žalobkyni (až) dňom 17.07.2015.

Ak potom žalobkyňa podala túto žalobu na súd najprv faxom dňa 17.09.2015, ktorú následne doplnila
doručením jej originálu zaslaného poštou v lehote stanovenej v § 42 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „O.s.p.“), t.j. zásielkou podanou na pošte 21.09.2015 doručenou súdu 22.09.2015

(deň 20.09.2015 bola nedeľa a teda s poukazom na § 57 ods. 2 O.s.p. posledným dňom trojdňovej lehoty
bol pondelok 22.09.2015), stalo sa tak v dvojmesačnej prekluzívnej lehote podľa § 77 ZP.

Daná žaloba je žalobou s tzv. prezumovaným naliehavým právnym záujmom, u ktorej zásadne
nie je potrebné s poukazom na § 80 písm. c) O.s.p. preukazovať ako procesný predpoklad jej
úspešnosti existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, keďže jej podanie

predpokladá hmotné právo a pri ktorej nepodaní v zákonom stanovenej lehote nastupuje nevyvrátiteľná
právna domnienka platnosti úkonu smerujúceho k rozviazaniu pracovného pomeru jednou zo strán
pracovnoprávneho vzťahu (v danom prípade predmetného okamžitého skončenia pracovného pomeru).

Následne sa súd zaoberal otázkou platnosti daného skončenia pracovného pomeru jednostranným

úkonom žalovanej.

Hoci z úkonu žalovanej vyplývajú dve rozdielne skutočnosti, ktorými ho odôvodňovala, je zrejmé, a to
nielen z odkazu na ust. § 69 ods. 1 písm. b) ZP a aj z následnej „konkretizácie“ žalovanou v priebehu
tohto konania, že tým dôvodom malo byť práve a len nevyplatenie mzdy.

Podľa § 69 ods. 1 písm. b) ZP zamestnanec môže pracovný pomer okamžite skončiť, ak zamestnávateľ
mu nevyplatil mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady, náhradu za pracovnú pohotovosť, náhradu príjmu
pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo ich časť do 15 dní po uplynutí ich splatnosti.

Podľa§69ods.3ZPzamestnanecmôžeokamžiteskončiťpracovnýpomeribavlehotejednéhomesiaca
odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru dozvedel.

Hoci z textu okamžitého skončenia pracovného pomeru nevyplýva, za ktoré konkrétne obdobie nemala
byť žalovanej vyplatená mzda, ale len to, že jej nemala byť mzda vyplatená načas, táto skutočnosť sama

o sebe podľa názoru súdu nemá za následok neurčitosť skutkového vymedzenia dôvodu okamžitého
skončenia pracovného pomeru. Súd preto skúmal, či došlo čo aj len k čiastočnému nevyplateniu
mzdy žalovanej pred tým, ako žalovaná urobila uvedený hmotnoprávny úkon a ak áno (ak by došlo
k omeškaniu vo vyplatení mzdy v časovom rozsahu vyplývajúcom z § 69 ods. 1 písm. b) ZP pred
daním predmetného okamžitého skončenia pracovného pomeru), či žalovaná uplatnila daný dôvod v

prekluzívnej lehote vyplývajúcej z § 69 ods. 3 ZP.

Zástupca žalovanej v písomnom vyjadrení z 13.10.2015 „konkretizoval“ obdobie, za ktoré nemala byť
žalovanej vyplatená mzda tak, že nevyplatenou bola časť mzdy za mesiac máj 2015 splatná dňa
30.06.2015, keď konkrétne zo sumy 377,63 eura jej nemala byť vyplatená suma 197,63 eura, ktorá

nebola vyplatená ani v dodatočnej 15-dňovej lehote (teda do 15.07.2015 vrátane - pozn. súdu). Z lístka
predloženého žalovanou na pojednávaní, na ktorom si žalovaná mala zaznamenávať, kedy jej mala
žalobkyňa vyplatiť tú-ktorú sumu a čo táto suma predstavovala, vyplýva, že mzda za máj 2015 jej mala
byť splácaná nasledovnými platbami: 06.07. - 25,- eur, 10.07. - 15,- eur, 14.07. - 100,- eur a 21.07.
- 40,- eur, čo spolu predstavuje 180,- eur, z ktorých by po lehote vyplývajúcej z § 69 ods. 1 písm. b)

ZP bolo zaplatených zmienených 40,- eur. Žalovaná na pojednávaní 18.01.2016 vypovedala, že ku
dňu 24.06.2015 (ku ktorému je datované predmetné okamžité skončenie pracovného pomeru) nemala
vyplatenú mzdu za mesiace január, máj a jún 2015. Je zrejmé, že k uvedenému dátumu z uvedených
miezd (s ohľadom na dojednanie obsiahnuté v pracovnej zmluve odkazujúce na § 129 ods. 1 ZP) ešte
nebola splatná mzda za mesiac máj 2015, ktorej nezaplatenie malo byť (podľa údajov uvedených v

písomnom vyjadrení z 13.10.2015 k žalobe) dôvodom predmetného okamžitého skončenia pracovného
pomeru.Zástupca žalovanej na uvedenom pojednávaní tvrdil, že dôvodom okamžitého skončenia pracovného
pomeru mala byť „aj“ žalovanej nevyplatená mzda za mesiac apríl 2015 tvrdiac, že žalobkyňa nehovorila
žalovanej, keď jej vyplácala nejaké peniaze, za ktoré mesiace jej to platí. Následne po tomto tvrdení

zástupcu žalovanej samotná žalovaná uviedla, že mzda za mesiac apríl 2015 jej bola vyplatená a že
jej bola vyplatená práve za uvedený mesiac, v ktorom odpracovala asi týždeň (od 20.02. do 22.04.2015
bola žalovaná podľa svojej výpovede práceneschopnou) vedela z toho, že keď jej vyplácala peniaze za
uvedený mesiac, dala jej aj výplatnú pásku za apríl 2015 a vyplatila jej vtedy presne toľko, koľko bolo
uvedené vo výplatnej páske.

Z uvedeného vyplýva, že samotná žalovaná jednoznačne potvrdila, že pred 24.06.2015 jej bola
vyplatená v celom rozsahu mzda za mesiac apríl 2015, pričom mzda za mesiac máj 2015 ku dňu
vyhotovenia okamžitého skončenia pracovného pomeru ešte ani nebola splatnou. V danej situácii
(rozpory medzi tým, čo tvrdil zástupca žalovanej a tým, čo za jeho prítomnosti tvrdila, resp. vypovedala
samotná žalovaná, pričom len od žalovanej mohol jej zástupca nadobudnúť vedomosť o tom, aká mzda

a za ktoré konkrétne obdobie nemala byť žalovanej vyplatená) vyznievajú tvrdenia zástupcu žalovanej
práve v kontexte s tvrdeniami samotnej žalovanej ako účelové, nepresvedčivé, snažiac sa následnými
tvrdeniami o nevyplatení mzdy „aj“ za mesiac apríl 2015 „modifikovať“ svoje písomné vyjadrenie,
v ktorom konkretizoval ako dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru listom z 24.06.2015
(výlučne) nevyplatenie mzdy za mesiac máj 2015, ktorá mzda ako už súd uviedol ešte k 24.06.2015

ani nebola splatnou. Súd preto v danom smere vychádzal z tvrdení žalovanej, ktoré žalujúca strana
nerozporovala a z ktorých jednoznačne vyplynulo, že žalovanej bola mzda, ktorá jej prislúchala za
odpracovanédnimesiacaapríl2015vcelomrozsahukudňu24.06.2015vyplatená,ato,žejejžalobkyňa
vyplatila uvedenú mzdu, jednoznačne vedela z toho, že pri jej výplate jej odovzdala aj výplatnú pásku za
mesiac apríl 2015, v ktorej uvedená výška mzdy (čistej mzdy) sa zhodovala s vtedy vyplatenou sumou.

Žalovaná so zreteľom na dátum vyhotovenia okamžitého skončenia pracovného pomeru (24.06.2015,
ktorú listinu dala za účelom jej doručenia žalobkyni na poštovú prepravu dňa 26.06.2015) by s ohľadom
na jednomesačnú prekluzívnu lehotu vyplývajúcu z § 69 ods. 3 ZP mohla z dôvodu nevyplatenia mzdy
(časti mzdy) platne okamžite skončiť pracovný pomer vtedy, ak by nemala mať vyplatenú mzdu práve za

mesiac apríl 2015. Nakoľko samotná žalovaná potvrdila, že mzdu za uvedený mesiac mala k 24.06.2015
vyplatenú v celom rozsahu, jej okamžité skončenie pracovného pomeru dané listom z 24.06.2015, ktoré
bolo poštou doručené žalobkyni dňa 17.07.2015, je neplatným právnym úkonom, keďže neexistoval
v ňom uvádzaný dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru (nevyplatenie mzdy), ktorý by bol
uplatnený v jednomesačnej prekluzívnej lehote podľa § 69 ods. 3 ZP, plynúcej odo dňa nasledujúceho

po uplynutí dodatočnej 15-dňovej lehoty od splatnosti mzdy. Pre právne posúdenie veci nie je významné,
či a v akom rozsahu nemala byť žalovanej vyplatená mzda za iné mesiace január 2015, dokonca aj
za mesiace november a december 2014, keďže predmetný úkon nebol (s ohľadom na čas splatnosti
uvedených miezd a následnú 15-dňovú lehotu) urobený v lehote podľa § 69 ods. 3 ZP a ani to, v akom
rozsahu jej prípadne nebola vyplatená mzda za mesiac máj 2015, ktorá ku dňu 24.06.2015, ako už súd

opakovane uviedol, ešte nebola ani len splatnou, prečo ani nemohla uplynúť ďalšia 15-dňová lehota,
plynúca od jej splatnosti, až po uplynutí ktorej by bola žalovaná oprávnená z takéhoto dôvodu okamžite
ukončiť pracovný pomer.

Súd zamietol návrh zástupcu žalovanej na vykonanie dôkazu výsluchom žalobkyne, čo požadovala len

žalovaná strana, nakoľko skutočnosti, ku ktorým mala byť podľa návrhu zástupcu žalovanej vypočúvaná
(aby žalobkyňa preukázala, že vyplatila žalovanej mzdu za mesiac apríl 2015) neboli žalovanou učinené
spornými, naopak samotná žalovaná sama potvrdila, že mzda za uvedený mesiac jej bola riadne pred
24.06.2015 vyplatená. V danom smere teda absentovalo tvrdenie zo strany žalovanej, ktoré by bolo v
rozpore s tvrdeniami žalujúcej strany a pravdivosť ktorého by mala byť preukázaná práve výpoveďou

žalobkyne.

Predmetom tohto konania bol výlučne hmotnoprávny jednostranný úkon žalovanej voči žalobkyni
z 24.06.2015, doručený žalobkyni 17.07.2015, a nie aj následný jednostranný úkon žalovanej voči
žalobkyni z 20.07.2015, doručený žalobkyni 31.07.2015, ktorý je predmetom iného konania vedeného

na tunajšom súde pod sp. zn. 6Cpr/4/2015, ktoré nie sú ani obsahovo identické, hoci sledovali rovnaký
cieľ (okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalovanej z dôvodu nevyplatenia mzdy).O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že priznal žalobkyni majúcej plný úspech
vo veci, proti žalovanej právo na ich náhradu. Dôvodne vzniknuté a súčasne uplatnené trovy žalobkyne v
celkovej výške 365,69 eura pozostávajú z trov právneho zastúpenia - odmeny za 3 úkony právnej služby

- 1/ príprava a prevzatie zastúpenia 17.09.2015, 2/ písomné podanie na súd (žaloba) zo 17.09.2015
a 3/ účasť na pojednávaní na tunajšom súde dňa 18.01.2016 (2 x úkon á 64,53 eura + režijný paušál
k nim po 8,39 eura za úkony vykonané v r. 2015 a za 1 úkon z r. 2016 odmena vo výške 66,- eur +
režijný paušál 8,58 eura + 20 % DPH z odmeny a režijného paušálu). Ďalej tieto trovy pozostávajú z
cestovných nákladov zástupkyne žalobkyne v súvislosti s jej účasťou na pojednávaní dňa 18.01.2016

(Borcová - Dolný Kubín a späť) OMV zn. BMW 320d xDrive EČ: R. (118 km x sadzba základnej náhrady
0,183 eura/1 km + náklady na pohonné hmoty pri spotrebe 4,8 l/100 km x cena za pohonné hmoty 0,976
eura/1 l) čo celkovo predstavuje 27,12 eura + 20 % DPH a z náhrady za stratu času v súvislosti s časom
stráveným na ceste na uvedené pojednávanie (4 polhodiny x 14,30 eura 1 polhodina) čo predstavuje
57,20 eura + 20 % DPH. Pri ich vyčíslení súd postupoval podľa § 18 ods. 1, 3 v spojení s § 9, § 11 ods.
1 písm. a), § 13a ods. 1 písm. a), c) a d), § 15, § 16 ods. 3, 4 a § 17 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v aktuálne
účinnom znení. Žalobkyni priznané trovy je žalovaná povinná s poukazom na § 149 ods. 1 O.s.p. zaplatiť
zástupkyni žalobkyne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd

Dolný Kubín (§ 204 ods. 1 O.s.p.), písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 42 ods. 3 O.s.p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, jeho datovania a podpísania) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu

považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona - zákon č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien (§ 251 ods. 1 O.s.p.).